15. schôdza

Ďakujem, vyčerpali sme všetky možné otázky, na ktoré bolo možné v rámci časového fondu odpovedať.
Vyhlasujem krátku prestávku do 15:15.

Budeme pokračovať zákonom číslo 330/1991 o pozemkových úpravách.

(Prestávka.)
=====

Ďakujem pekne.
Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je upraviť bezodkladný prevod pozemkov štátu správe Slovenského pozemkového fondu na obce a vyššie územné celky. Ide o pozemky pod existujúcimi stavbami vo verejnom záujme po vydaní kolaudačného rozhodnutia a pozemky, na ktorých sa podľa záväznej časti územno-plánovacej dokumentácie má umiestniť stavba vo verejnom záujme. Návrh zákona reflektuje na dlhoročné problémy územnej samosprávy, že územná samospráva nedisponuje aktuálne dostatočnými finančnými prostriedkami na vysporiadanie pozemkov pod stavbami a zariadeniami vo verejnom záujme.
Vzhľadom na vyššie uvedené si vás dovoľujem požiadať o prerokovanie predmetného návrhu zákona a jeho posunutie do druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory - ústavnoprávny výbor Národnej rady a výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali ihneď.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, máme pred sebou návrh zákona, po ktorom volajú starostky a starostovia, primátorky a primátori už naozaj dlhé roky. Naznačil som to už v rozprave ku SLK. Teraz pri prvom čítaní už budem podrobnejší. Aby sme celý problém pochopili a lepšie navnímali, musíme sa na veci pozrieť optikou vedenia obcí a miest. Ako bývalý starosta sa to pokúsim priblížiť na príklade vlastnej obce Hviezdoslavova, kde som 5 rokov starostoval, pôsobil. Tam napríklad v katastri, v extraviláne sa nachádza cintorín, ktorý leží na obecnom pozemku, čiže klasický, štandardný príklad, no jeho kapacita bola, bohužiaľ, naplnená.
Jeho ďalšie rozširovanie je možné už len na pozemky spadajúce pod Slovenský pozemkový fond, SPF-ko, ktoré tie obecné pozemky obkolesujú. V opačnom prípade nebude, napríklad v našom konkrétnom prípade vo Hviezdoslavove, kde pochovávať. Toto je môj konkrétny príklad z Hviezdoslavova, kde som teda donedávna pôsobil.
V mnohých takýto prípadoch vždy bolo a ešte stále je nevyhnutné a nutné oslovovať práve SPF so žiadosťou o súčinnosť, respektíve so žiadosťou o riešenie problému. V mnohých obciach sa tiež stalo, stávalo, stáva, že pod SPF patrí napríklad pozemok, ale patria pozemky pod jestvujúcou stavbou verejného záujmu, napríklad základnou školou, materskou školou, zdravotným strediskom, ba dokonca máme prípady, kedy aj pozemky pod obecným úradom vlastní nie konkrétna obec, ale niekedy Slovenský pozemkový fond. A tu nastáva prvý problém.
Môžete sa na to opýtať naozaj ktoréhokoľvek a ktorejkoľvek starostky, každý a každá mi dá za pravdu. SPF skrátka desaťročia nereaguje. SPF vlastní množstvo pozemkov pod školami, škôlkami, cestami, historickými budovami, ktoré vzhľadom na nečinnosť SPF nie je možné rekonštruovať, rozširovať, ale ani búrať a stavať niečo nové. Nie je to jeho zlá vôľa, problém je totiž v tom, že podobné žiadosti zasielajú stovky starostov a starostiek a mnohí a mnohé na viacero pozemkov. No a výsledkom je taký, žiaľ, chaos, že sa mu vytvoril vlastný pojem, takzvaná spisová zápcha, o ktorej sme tu počuli aj v utorok pri SPF-ku. No a tu chcem pripomenúť a zdôrazniť, že viniť z tohto chaosu alebo z tejto spisovej zápchy, viniť bežných zamestnancov by nebolo určite korektné. Na vine je vedenie a politici, ktorí nevytvorili od roku 1992, odkedy tu SPF máme, nebolo vytvorené prostredie na riadny výkon funkcie Slovenského pozemkového fondu. Tu treba podotknúť, že za posledných 20 rokov približne 15 rokov bolo vedenie SPF v rukách strán súčasnej koalície. To je proste fakt, ktorý naozaj len ťažko možno spochybniť. Takže áno, tento zákon je záplatou na problém, ktorý ste, teda vážená vládna koalícia, sami vytvorili. To len, aby sme sa teda netvárili úplne, že to celé vzniklo nebodaj dnes alebo včera.
Poďme k dátam, podľa poslednej správy NKÚ bolo SPF-kom začiatkom roka 2022 evidovaných neuveriteľných 27 900 spisov, respektíve žiadostí, nevybavených. 27 900! Keď som v utorok vystupoval v rámci rozpravy ku skrátenému legislatívnemu konaniu, nevedel som, že toto číslo je takéto až absurdne, bizarne vysoké. Vybavených bolo len niečo cez 800 a vtedajšie vedenie pozemkového fondu spustilo projekt, ktorý mal zásadným spôsobom pohnúť s nevybavenými spismi. Niečo sa podarilo, niečo nie. Výsledkom bolo vybavenie približne 60 % spisov, avšak medzitým ich počet narástol z pôvodných vyše 27-tisíc na astronomických vyše 45-tisíc spisov. A asi sami uznáte, že SPF za danej situácie neplní účel a pre majetky vo vlastníctve štátu je vlastne skôr rizikom než prínosom. Sám to de facto predkladateľ návrhu priznáva v predloženom návrhu na SLK, ktoré sme teda, alebo ktoré ste teda dnes vy odhlasovali, pretože Progresívne Slovensko skrátené legislatívne konanie v tomto prípade podporiť nemohlo. Napriek tomu, samozrejme, že ide o dobrý zámer, ale trvá už nejaké tie roky, ako aj vysvetlím.
Ja sám a spolu so mnou aj stovky ďalších starostov a starostiek sme volali po zmene zákona, ktorá by umožnila rýchlejšie a bez finančnej náhrady previesť tieto majetky do rúk obcí. Do rúk, v ktorých mali byť už dávno.
Na prevod majetkov už aj teraz existovala zákonná možnosť, avšak vzhľadom na zdĺhavý proces a častokrát veľmi vysoké ceny bola pre obce jednoducho nereálna. Nemôžeme čakať, že obec si kúpi časť pozemku pod chátrajúcou kultúrnou pamiatkou, aby ju potom ešte za vlastné zdroje zrekonštruovala. Veľmi sme preto žiadali zákon, ktorý by umožňoval bezodplatné a byrokraticky nenáročné, nezdĺhavé vysporiadanie týchto pozemkov do rúk obcí a miest a regiónov v konečnom dôsledku.
Sme preto veľmi radi, že takýto návrh prišiel a dnes o ňom môžeme rokovať v pléne Národnej rady. V tejto súvislosti chcem poukázať na riziko alebo aj úskalie predloženého zákona v tom, že prevody majetkov budú pre pozemkový fond len ďalšími spismi, ktoré sa pridajú do hory tých existujúcich. Toto som upozorňoval aj pána ministra predvčerom, že to treba teraz čím skôr prehľadne komunikovať, pretože neviem a nechcem si predstaviť čakacie lehoty, ktoré tým môžu opäť vzniknúť a je preto naozaj nevyhnutné, aby v pozemkovom fonde došlo k prioritizácii spisov týkajúcich sa prevodov majetkov, aby tie už ďalej nezahlcovali celý proces.
To však nie je otázka na zákonodarcov, ale exekutívu a manažment SPF, pretože, respektíve takže veríme, že tento faktor sa po prijatí predmetného návrhu bude brať do úvahy. Pretože z logiky veci všetci chápeme, že na základe tohto zákona počet spisov ešte výraznejšie narastie. Dajme si na toto veľký pozor, ako sa to teraz v prípade schválenia celé bude procesovať. Pretože to bude kľúčové, ako bude potom nasledujúce obdobie celá táto vec fungovať, respektíve nefungovať.
Zákon ďalej zavádza právomoc pre pozemkový fond kontrolovať účel využitia tých pozemkov a majetkov, ktoré boli vo vlastníctve SPF a tu sa chcem opäť dotknúť možného úskalia, ktoré vzniká vzhľadom na jeho personálnu poddimenzovanosť na tom samotnom SPF-ku. Neviem si úprimne úplne predstaviť, že kto za daných okolností bude vykonávať túto kontrolu. Verím preto, že na vláde vyčleníte dodatočné finančné prostriedky, ktoré pokryjú zvýšenie počtu zamestnancov na SPF, respektíve aspoň zefektívnia zjavne zle nastavené procesy. A to aspoň do doby, keby bude väčšina nových žiadostí a ich kontrola vybavená.
Ďalším možným úskalím je fakt, že ste o ňom nediskutovali so samosprávami. Tento návrh nebol v medzirezortnom konaní, navyše ho predkladáte teda v skrátenom legislatívnom konaní. Je to určite neprimerané, keďže tento problém trvá desiatky rokov. Súčasná vláda tu tiež nie je prvý deň. Mali ste dostatok času a priestoru na kadečo iné, znižovanie trestov, rušenie ÚŠP, stihli ste zrušiť RTVS, chystáte sa na zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ale problém, ktorý sa týka väčšiny miest a obcí v našich regiónoch, tak na toto nezostal čas. A to ma veľmi mrzí.
Je to veľká škoda, pretože aj v programovom vyhlásení vlády, aj ústami ministra pána Rašiho sa zaväzujete všetky zákony týkajúce sa samospráv prerokovať s ich zástupcami. Dokonca ste si vytvorili na to aj tzv. radu vlády pre regióny, ktorá na tento účel slúži a má slúžiť, ale zjavne slúži len na tie zákony, aspoň sa tak doteraz javí, že slúži len na tie zákony, na ktoré sa vám to hodí.
Týmto krokom, kedy ste, kedy ste neprizvali zástupcov miest a obcí do diskusie, samozrejme, beriete na seba zodpovednosť za to, že v aplikačnej praxi bude dochádzať k problémom, ktoré bude nevyhnutné novelizovať a v prípade potreby, samozrejme, vyvodiť aj politickú zodpovednosť. Nech môj drobný príspevok, krátky slúži aj na to, aby ste nemohli v budúcnosti povedať, že ste boli nepoučení.
Každopádne napriek istým, nazvime to, úskaliam, ktoré som vymenoval, nie sú však neriešiteľné, má tento návrh množstvo nesporných výhod, ktoré vyplývajú nielen z bezodplatného prevodu majetku do rúk obcí, ktoré sú bližšie občanom, ale aj zo zákazu predaja týchto majetkov, čím sa aspoň čiastočne eliminuje riziko klientelizmu a korupcie, ku ktorému mohlo dochádzať prevodmi pozemkov na tretie osoby a toto sa eliminuje už v zárodku. Takže tomu naozaj treba tlieskať. Zároveň oceňujem, že sa pri jeho príprave myslelo aj na možnosť využitia týchto majetkov na výstavbu nájomných bytov, čo je možno pre niekoho detail, ale viem si predstaviť, že v niektorých prípadoch môže byť veľmi podstatný a pomáhajúci.
Za mňa osobne poviem, blížim sa ku koncu, že je určite lepšie mať štátne pozemky v rukách vedenia obcí a miest, ktoré sú pod väčšou verejnou kontrolou, zvlásť keď štát preukázal, že sa nevie o ne dostatočne starať a procesovať ich v stanovených zákonných lehotách. Každý z nás sleduje dianie vo svojej samospráve, čiže je dobré, keď sú tieto pozemky, ktoré doteraz mal v rukách SPF, keď sú v rukách miest a obcí, pretože ten Slovenský pozemkový fond sa naozaj od 1. januára 1992, kedy vznikol, sa naozaj neuveriteľne dobre ukrýva, čo je na škodu celej veci, a preto tu dnes vlastne stojíme.
Za nás, za Progresívne Slovensko, pevne zároveň verím, že nedôjde k zmene návrhu zákona tzv. prílepkami v druhom čítaní. Pevne verím.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec, máte 100 % pravdu, že niektoré veci sa dali riešiť, ale na druhej strane Slovenský pozemkový fond nemohol niektoré veci riešiť z toho dôvodu, že tie pozemky neboli vysporiadané. Ja sa s vami 100 % stotožňujem, že mohli sme, že mohol pozemkový fond spraviť to, čo by som aj teraz navrhoval a predpokladám, že príde ten návrh, že tie pozemky, ktoré sa dajú oceniť, môžu ísť na mestá a samosprávy s tým, že 20 rokov ich samospráva nebude môcť predať. Ale sú to len tie pozemky, kde nie je súdna žaloba, pretože väčšinu tých pozemkov, ktoré sú v Slovenskom pozemkovom fonde, či už to bolo vedenie hlavne KDH, potom HZDS a potom prakticky Maďari, proste z hľadiska mali problémy zo súdmi, pretože tam je strašne veľa súdnych sporov ohľadom majiteľov pozemkov.
Lebo to boli jednak pozemky, ktoré boli konfiškát, druhé boli prakticky, ktoré boli židovské, proste vzhľadom na to, že táto diskusia tu ikskrát bežala a vždycky tam bola hŕba sporov. To je asi ten istý prípad ako kaštieľ Rusovciach, 25 rokov bežal spor ohľadom kaštieľov, ohľadom pozemkov, proste týchto vecí.
A tie pozemky, ktoré sú dneska čisté, ktoré Slovenský pozemkový fond má, mohol by previesť proste a ešte aj ďalšia vec, ktoré vám, samozrejme, by vám pomohli, tzv. éčkové parcely, ktoré by mohli aj z hľadiska toho, pokiaľ je to verejný záujem, súkromníci poodpredať za štátnu stanovenú cenu, čiže za znalecký posudok. Lebo môžte mať tam vodovodnú prípojku, môžte tam mať cesty, čokoľvek, máte s tým problémy, to vám dávam za pravdu.

Ďakujem veľmi pekne, úplne s vami súhlasím, pán poslanec, sú to veľmi vážne veci, ktoré hovoríte a presne práve preto by nemali takéto zásadne veci chodiť skráteným legislatívnym konaním. Presne ste to potvrdili, že tu sú ešte možné súdne žaloby, vecné bremená a kadečo, čo som ja nespomenul v tých trinástich minútach. Ale robíme veľmi zásadnú vec a tá sa procesuje rádovo v 2-3 dňoch.
Dneska bude schválené prvé čítanie, pôjde sa na druhé, tretie možno dneska, dneska asi, už ani zajtra nič. Možno zajtra sa, toto nemôže takto fungovať, že my tu teraz, vy chcete vyriešiť vec, ktorá sa ťahá od roku 1992, to je koľko osem... 32 rokov, vy ju chcete vybaviť za tri dni. To takto nemôže fungovať legislatívny proces, viete, nehnevajte sa. Ďakujem pekne.

Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, budem sa aj pýtať, aj keď neviem, koho, lebo nie je tu pán minister Takáč, ktorý navrhol ten zákon a možno by mi vedel odpovedať, možno pán minister Kamenický bude vedieť alebo keď nie, tak dám iba tak do pléna otázku, ktorú chcem položiť. Keď sme diskutovali o návrhu na skrátené legislatívne konanie, tak ja som upozornil, že neexistujú zákonom stanovené dôvody pre skrátené legislatívne konanie a kolegovia z Progresívneho Slovenska namietali, že ak sa ide takouto skrátenou formou, tak nie je čas ani na na prípravu kvalitného textu a na vychytanie tých múch, ktoré tam môžu byť, lebo ten zámer, na tom je asi všeobecná zhoda, že ten zámer je, zámer je v poriadku, ten, ten nikto nenamieta, ale konkrétne prevedenie môže byť problém. Ešte sa možno niečo, niečo objaví, ale mňa teda v tom návrhu zaujal čl. II.
Čl. II, teda hovoríme o novele zákona o pozemkových úpravách, ktorá má tri články, I. článok je samotná novela o pozemkových úpravách, čl. III je účinnosť a čl. II je novela zákona č. 205/2023 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy v znení zákona č. 46/2024 a má sa zmeniť takto:
V čl. VIII bode 12 sa vypúšťajú slová „a 14“.
Ak vám nie je jasné, o čo ide, tak by ste sa to mali dozvedieť z dôvodovej správy, v dôvodovej správe v čl. 2 sa píše: Legislatívno-technická úprava vyvolaná úpravou v zákone č. 330/1991 Zb., ktorá nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia. Predchádza sa kolízii s novelizačnými bodmi zákonov, ktoré nadobudnú účinnosť 1. apríla 2025 (zákon č. 205/2023 Z. z. v znení zákona č. 46/2024 Z. z.).
Je niekomu pre prečítaní týchto slov jasné, čo sa vlastne mení a prečo je tam ten čl. II? Lebo mne to rozhodne nie je jasné a dôvodová správa by mala vysvetľovať, že prečo sa tá zmena robí a čo tá zmena, čo tá zmena znamená, v tomto prípade to nie je jasné. Ale tak dobre, nebuďme, nebuďme takí nároční a pozrime sa, že čo znamená zmena, teda konkrétne tá zmena, ešte raz, čl. II je novela zákona č. 205/2023 Z. z, o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy a mení sa tam čl. VIII. Článok VIII zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy je zákon č. 330/1991 Z.z. o pozemkových úpravách.
Čiže čl. I mení zákon o pozemkových úpravách, čl. II mení zákon o niektorých, o zmene niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy a konkrétne čl. VIII, ktorý je zmenou zákona o pozemkových úpravách, čiže ten istý zákon ako čl. I.
Ak aj teda odhliadnem od takej zvlášnej legislatívnej techniky, že sa nenovelizuje priamo ten zákon, ale novelizuje sa, novelizuje sa novela, čiže nie priamo ten zákon, ktorý má byť novelizovaný, ale zákon, ktorým bol novelizovaný, tak, tak moja otázka je, či vôbec niečo takéto je potrebné, lebo ja mám o tom istú pochybnosť, keďže vlastne to, čo je, to, čo je tu relevantné, je bod 12 a bod 12 tej novely, teda ten čl. VIII znie: V § 34 ods. 13 a 14 sa slová "právoplatného územného rozhodnutia o umiestnení stavby" nahrádzajú slovami "vytýčenia priestorovej polohystavby" a vypúšťajú sa slová "rozhodnutia o umiestnení stavby stratí platnosť^23g), alebo ak dôjde k jeho zmene a v dôsledku nej". Čiže vypúšťajú sa tam tie slová "a 14", čiže sa to bude týkať iba zmeny, zmeny § alebo ods. 13 a teraz ods. 13, teda § 34 ods. 14, ktorý sa vypúšťa z tej novelizovanej novely, ten je až dvakrát v čl. I spomenutý, jednak v bode 5 § 34 ods. 14 znie a jednak v bode 6 § 34 ods. 14 znie. Ten dôvod je ten, že mení sa terminológia, tak jedno úplné znenie ods. 14, ktoré má platiť dňom vyhlásenia, to je ten bod 5, sa nahrádza druhým úplným znením, ktoré je, ktoré je v §, teda v bode 6 novelizačnom v čl. I a je to, je to kompletné znenie, v ktorom už nie je potrebné, potrebné robiť, robiť zmeny, a teda v zbierke je to tak, že by to malo nadobudnúť účinnosť 1. 4.
Takže v Zbierke by mali inštrukciu, že v zmysle toho zákona, teda toho čl. VIII sa tam majú vypúšťať nejaké slová a v zmysle toho, čo sa teraz schváli, je tam úplné znenie § 34 ods. 14, čiže je zdanlivo kolízia, ale v skutočnosti tam nie je kolízia, lebo výkladové pravidlo hovorí, že neskôr prijatá právna úprava má prednosť pred skôr prijatou právnou úpravou, čiže v Zbierke, ak by súbežne platili obe, oba tieto zákony, tak, tak vyjde to znenie, ktoré je obsiahnuté v bode 6 čl. I tohto návrhu, tohto návrhu zákona.
Čiže ja sa chcem spýtať, že či ten čl. II je tam potrebný, lebo ja sa domnievam, že tak ako je to naformulované, tam potrebný nie je, viem, že asi pán minister financií Kamenický mi na to neodpovie, keďže nepochádza to z jeho z jeho ministerstva, ale tak za normálnych okolností by snáď bol priestor v druhom čítaní, a teda odbor legislatívy a aproximácie práva kancelárie Národnej rady by sa by sa k tomu mohol vyjadriť, že či je to problém, alebo nie je problém.
Nehovoriac o tom, že keby sme neboli v skrátenom legislatívnom konaní, keby ten zákon bol predložený v medzirezortnom pripomienkovom konaní, tak by sa to možno vychytalo už vo fáze pripomienkového konania, alebo keby sme boli v normálnom neskrátenom legislatívnom konaní, tak by sa to neriešilo z hodiny na hodinu, ale by po vyslovení takýchto pochybností by sa k tomu teda vyjadril odbor legislatívy a v priebehu 30 dní, ktoré sú na druhé čítanie vo výboroch, by bol priestor to rozdiskutovať.
Keď sa to bude riešiť z hodiny na hodinu, tak je teda možné, že žiadnu odpoveď na túto položenú otázku nedostanem.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, aj za toto vystúpenie v rozprave, už sme tu videli všeličo, ale toto je tiež legislatívno-technicky zaujímavé, že vlastne sa tu navrhuje novelizovať nie zákon v nejakom znení, ale novela, ktorá novelizovala ten zákon, no neviem.
A súhlasím s tým, že tiež je to dôsledok toho, akým spôsobom tu prebiehajú procesy, máme tu skrátené legislatívne konanie, ak sa nemýlim, toto je dokonca to skrátené legislatívne konanie, kde v samotnom jeho odôvodnení je uvedené, že cieľom je riešiť dlhodobý problém, čo z povahy veci sa vylučuje, lebo skrátené legislatívne konania nemajú byť na to, že riešime nejaký dlhodobý problém, ak tu takýto dlhodobý problém je, tak, samozrejme, poďme ho riešiť, ale normálne riadnym legislatívnym procesom, kde by ani takéto legislatívno-technické problémy určite nevznikali, resp. by boli v tom celom procese vychytané. A naozaj už ja by som chcela apelovať na to, aby vláda konečne začala k legislatívnemu procesu pristupovať riadne v súlade so zákonom a nerobila si zo skráteného legislatívneho konania riadny prostriedok, pretože už sa to akosi v praxi obrátilo, že už SLK tu máme naozaj na všetko a toto je tiež jeden z tých absolútnych prípadov.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, ja som si vymenil rozpravu za faktickú, lebo som v skutočnosti len faktickú chcel povedať, ale nestihol som už reagovať na predošlého rečníka.
Pán Dostál, vy ste hovorili teda o tom, že ako tento proces nie je dobre manažovaný, a teda je aj pravda, že tu riešime dlhodobý problém v zrýchlenom konaní, ale čo je ešte jedna pravda, a teda to sa priznal pán minister Raši, keď bol so mnou v jednej diskusii, že on, neviem, či teda on osobne, ale keď bol SMER, teda dnešná koalícia v opozícii, tak trikrát tento zákon že vraj predkladali. Z opozície. Čo teda mne evokuje, že už ten zákon mali napísaný, tak potom naozaj sa pýtam, že po deviatich mesiacoch vládnutia, prečo dnes prinášajú zákon v skrátenom legislatívnom konaní, ak ho predtým trikrát ako opozícia predkladali do parlamentu. Naozaj mi to nedáva zmysel a hovorím to preto, pretože, pretože v týchto skrátených legislatívnych konaniach jednoducho sú tam chyby, pán Dostál na ne upozorňuje, pri iných prípadoch na ne upozorňujeme aj my. Jednoducho ženiete to cez ten proces, veď asi sa k tomu ešte dostaneme pri Audiovizuálnom fonde, predpokladám, a dôsledkom sú chyby, ktoré sa potom musia opravovať.
Ďakujem.

Ďakujem obom kolegom za faktické poznámky. Ja áno, toto je, toto je úplne ukážkový príklad, že nemá byť skrátené legislatívne konanie, lebo ani náznak nejakej mimoriadnej situácie tam nie je. Je to problém, ktorý treba riešiť, ktorý, ešte raz, ten zámer nespochybňuje nikto, ale o tej forme, forme a konkrétnej textácii zákona by bolo dobré, keby mohla prebehnúť normálna diskusia, nič závažné by sa nestalo, keby ten zákon bol schválený v septembri alebo októbri, absolútne žiadny problém by nenastal. A teda bolo by aspoň slušné, že keď máme tu skrátené legislatívne konanie, že je niečo tak dôležité, že to vyžaduje porušenie tej obvyklej procedúry, aby sa ministri v takejto situácii nenechali zastupovať, lebo keď tu niečo padne, nejaká námietka, otázka v prvom čítaní, tak by bolo dobré, keby ten minister, ktorý priniesol tu ten návrh do skráteného legislatívneho konania, tu prišiel a vedel na to zareagovať, vedel odpovedať, vedel povedať, že nie, nemáte pravdu, pán poslanec, je to v poriadku, lebo toto a toto. Alebo povedať, ďakujem za upozornenie, pán poslanec, pozrieme sa na to. Ale keď tu máme pána ministra Kamenického, ktorý, ktorý iba tu zastupuje pána ministra Takáča, tak nemôžem od neho očakávať, že bude, bude reagovať na moje pochybnosti k tomu, či je ten návrh zákona správne legislatívno-technicky naformulovaný.
Tak toto by mohlo byť také minimum, že keď minister je presvedčený, že niečo si zaslúži skrátené legislatívne konanie, tak by si to malo zaslúžiť aspoň to, že minister tomu venuje toľko času, že bude v parlamente, keď sa o tom rokuje. (Potlesk.)