15. schôdza

Pán poslanec, máte 100 % pravdu, že niektoré veci sa dali riešiť, ale na druhej strane Slovenský pozemkový fond nemohol niektoré veci riešiť z toho dôvodu, že tie pozemky neboli vysporiadané. Ja sa s vami 100 % stotožňujem, že mohli sme, že mohol pozemkový fond spraviť to, čo by som aj teraz navrhoval a predpokladám, že príde ten návrh, že tie pozemky, ktoré sa dajú oceniť, môžu ísť na mestá a samosprávy s tým, že 20 rokov ich samospráva nebude môcť predať. Ale sú to len tie pozemky, kde nie je súdna žaloba, pretože väčšinu tých pozemkov, ktoré sú v Slovenskom pozemkovom fonde, či už to bolo vedenie hlavne KDH, potom HZDS a potom prakticky Maďari, proste z hľadiska mali problémy zo súdmi, pretože tam je strašne veľa súdnych sporov ohľadom majiteľov pozemkov.
Lebo to boli jednak pozemky, ktoré boli konfiškát, druhé boli prakticky, ktoré boli židovské, proste vzhľadom na to, že táto diskusia tu ikskrát bežala a vždycky tam bola hŕba sporov. To je asi ten istý prípad ako kaštieľ Rusovciach, 25 rokov bežal spor ohľadom kaštieľov, ohľadom pozemkov, proste týchto vecí.
A tie pozemky, ktoré sú dneska čisté, ktoré Slovenský pozemkový fond má, mohol by previesť proste a ešte aj ďalšia vec, ktoré vám, samozrejme, by vám pomohli, tzv. éčkové parcely, ktoré by mohli aj z hľadiska toho, pokiaľ je to verejný záujem, súkromníci poodpredať za štátnu stanovenú cenu, čiže za znalecký posudok. Lebo môžte mať tam vodovodnú prípojku, môžte tam mať cesty, čokoľvek, máte s tým problémy, to vám dávam za pravdu.

Ďakujem veľmi pekne, úplne s vami súhlasím, pán poslanec, sú to veľmi vážne veci, ktoré hovoríte a presne práve preto by nemali takéto zásadne veci chodiť skráteným legislatívnym konaním. Presne ste to potvrdili, že tu sú ešte možné súdne žaloby, vecné bremená a kadečo, čo som ja nespomenul v tých trinástich minútach. Ale robíme veľmi zásadnú vec a tá sa procesuje rádovo v 2-3 dňoch.
Dneska bude schválené prvé čítanie, pôjde sa na druhé, tretie možno dneska, dneska asi, už ani zajtra nič. Možno zajtra sa, toto nemôže takto fungovať, že my tu teraz, vy chcete vyriešiť vec, ktorá sa ťahá od roku 1992, to je koľko osem... 32 rokov, vy ju chcete vybaviť za tri dni. To takto nemôže fungovať legislatívny proces, viete, nehnevajte sa. Ďakujem pekne.

Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, budem sa aj pýtať, aj keď neviem, koho, lebo nie je tu pán minister Takáč, ktorý navrhol ten zákon a možno by mi vedel odpovedať, možno pán minister Kamenický bude vedieť alebo keď nie, tak dám iba tak do pléna otázku, ktorú chcem položiť. Keď sme diskutovali o návrhu na skrátené legislatívne konanie, tak ja som upozornil, že neexistujú zákonom stanovené dôvody pre skrátené legislatívne konanie a kolegovia z Progresívneho Slovenska namietali, že ak sa ide takouto skrátenou formou, tak nie je čas ani na na prípravu kvalitného textu a na vychytanie tých múch, ktoré tam môžu byť, lebo ten zámer, na tom je asi všeobecná zhoda, že ten zámer je, zámer je v poriadku, ten, ten nikto nenamieta, ale konkrétne prevedenie môže byť problém. Ešte sa možno niečo, niečo objaví, ale mňa teda v tom návrhu zaujal čl. II.
Čl. II, teda hovoríme o novele zákona o pozemkových úpravách, ktorá má tri články, I. článok je samotná novela o pozemkových úpravách, čl. III je účinnosť a čl. II je novela zákona č. 205/2023 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy v znení zákona č. 46/2024 a má sa zmeniť takto:
V čl. VIII bode 12 sa vypúšťajú slová „a 14“.
Ak vám nie je jasné, o čo ide, tak by ste sa to mali dozvedieť z dôvodovej správy, v dôvodovej správe v čl. 2 sa píše: Legislatívno-technická úprava vyvolaná úpravou v zákone č. 330/1991 Zb., ktorá nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia. Predchádza sa kolízii s novelizačnými bodmi zákonov, ktoré nadobudnú účinnosť 1. apríla 2025 (zákon č. 205/2023 Z. z. v znení zákona č. 46/2024 Z. z.).
Je niekomu pre prečítaní týchto slov jasné, čo sa vlastne mení a prečo je tam ten čl. II? Lebo mne to rozhodne nie je jasné a dôvodová správa by mala vysvetľovať, že prečo sa tá zmena robí a čo tá zmena, čo tá zmena znamená, v tomto prípade to nie je jasné. Ale tak dobre, nebuďme, nebuďme takí nároční a pozrime sa, že čo znamená zmena, teda konkrétne tá zmena, ešte raz, čl. II je novela zákona č. 205/2023 Z. z, o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy a mení sa tam čl. VIII. Článok VIII zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy je zákon č. 330/1991 Z.z. o pozemkových úpravách.
Čiže čl. I mení zákon o pozemkových úpravách, čl. II mení zákon o niektorých, o zmene niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy a konkrétne čl. VIII, ktorý je zmenou zákona o pozemkových úpravách, čiže ten istý zákon ako čl. I.
Ak aj teda odhliadnem od takej zvlášnej legislatívnej techniky, že sa nenovelizuje priamo ten zákon, ale novelizuje sa, novelizuje sa novela, čiže nie priamo ten zákon, ktorý má byť novelizovaný, ale zákon, ktorým bol novelizovaný, tak, tak moja otázka je, či vôbec niečo takéto je potrebné, lebo ja mám o tom istú pochybnosť, keďže vlastne to, čo je, to, čo je tu relevantné, je bod 12 a bod 12 tej novely, teda ten čl. VIII znie: V § 34 ods. 13 a 14 sa slová "právoplatného územného rozhodnutia o umiestnení stavby" nahrádzajú slovami "vytýčenia priestorovej polohystavby" a vypúšťajú sa slová "rozhodnutia o umiestnení stavby stratí platnosť^23g), alebo ak dôjde k jeho zmene a v dôsledku nej". Čiže vypúšťajú sa tam tie slová "a 14", čiže sa to bude týkať iba zmeny, zmeny § alebo ods. 13 a teraz ods. 13, teda § 34 ods. 14, ktorý sa vypúšťa z tej novelizovanej novely, ten je až dvakrát v čl. I spomenutý, jednak v bode 5 § 34 ods. 14 znie a jednak v bode 6 § 34 ods. 14 znie. Ten dôvod je ten, že mení sa terminológia, tak jedno úplné znenie ods. 14, ktoré má platiť dňom vyhlásenia, to je ten bod 5, sa nahrádza druhým úplným znením, ktoré je, ktoré je v §, teda v bode 6 novelizačnom v čl. I a je to, je to kompletné znenie, v ktorom už nie je potrebné, potrebné robiť, robiť zmeny, a teda v zbierke je to tak, že by to malo nadobudnúť účinnosť 1. 4.
Takže v Zbierke by mali inštrukciu, že v zmysle toho zákona, teda toho čl. VIII sa tam majú vypúšťať nejaké slová a v zmysle toho, čo sa teraz schváli, je tam úplné znenie § 34 ods. 14, čiže je zdanlivo kolízia, ale v skutočnosti tam nie je kolízia, lebo výkladové pravidlo hovorí, že neskôr prijatá právna úprava má prednosť pred skôr prijatou právnou úpravou, čiže v Zbierke, ak by súbežne platili obe, oba tieto zákony, tak, tak vyjde to znenie, ktoré je obsiahnuté v bode 6 čl. I tohto návrhu, tohto návrhu zákona.
Čiže ja sa chcem spýtať, že či ten čl. II je tam potrebný, lebo ja sa domnievam, že tak ako je to naformulované, tam potrebný nie je, viem, že asi pán minister financií Kamenický mi na to neodpovie, keďže nepochádza to z jeho z jeho ministerstva, ale tak za normálnych okolností by snáď bol priestor v druhom čítaní, a teda odbor legislatívy a aproximácie práva kancelárie Národnej rady by sa by sa k tomu mohol vyjadriť, že či je to problém, alebo nie je problém.
Nehovoriac o tom, že keby sme neboli v skrátenom legislatívnom konaní, keby ten zákon bol predložený v medzirezortnom pripomienkovom konaní, tak by sa to možno vychytalo už vo fáze pripomienkového konania, alebo keby sme boli v normálnom neskrátenom legislatívnom konaní, tak by sa to neriešilo z hodiny na hodinu, ale by po vyslovení takýchto pochybností by sa k tomu teda vyjadril odbor legislatívy a v priebehu 30 dní, ktoré sú na druhé čítanie vo výboroch, by bol priestor to rozdiskutovať.
Keď sa to bude riešiť z hodiny na hodinu, tak je teda možné, že žiadnu odpoveď na túto položenú otázku nedostanem.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, aj za toto vystúpenie v rozprave, už sme tu videli všeličo, ale toto je tiež legislatívno-technicky zaujímavé, že vlastne sa tu navrhuje novelizovať nie zákon v nejakom znení, ale novela, ktorá novelizovala ten zákon, no neviem.
A súhlasím s tým, že tiež je to dôsledok toho, akým spôsobom tu prebiehajú procesy, máme tu skrátené legislatívne konanie, ak sa nemýlim, toto je dokonca to skrátené legislatívne konanie, kde v samotnom jeho odôvodnení je uvedené, že cieľom je riešiť dlhodobý problém, čo z povahy veci sa vylučuje, lebo skrátené legislatívne konania nemajú byť na to, že riešime nejaký dlhodobý problém, ak tu takýto dlhodobý problém je, tak, samozrejme, poďme ho riešiť, ale normálne riadnym legislatívnym procesom, kde by ani takéto legislatívno-technické problémy určite nevznikali, resp. by boli v tom celom procese vychytané. A naozaj už ja by som chcela apelovať na to, aby vláda konečne začala k legislatívnemu procesu pristupovať riadne v súlade so zákonom a nerobila si zo skráteného legislatívneho konania riadny prostriedok, pretože už sa to akosi v praxi obrátilo, že už SLK tu máme naozaj na všetko a toto je tiež jeden z tých absolútnych prípadov.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, ja som si vymenil rozpravu za faktickú, lebo som v skutočnosti len faktickú chcel povedať, ale nestihol som už reagovať na predošlého rečníka.
Pán Dostál, vy ste hovorili teda o tom, že ako tento proces nie je dobre manažovaný, a teda je aj pravda, že tu riešime dlhodobý problém v zrýchlenom konaní, ale čo je ešte jedna pravda, a teda to sa priznal pán minister Raši, keď bol so mnou v jednej diskusii, že on, neviem, či teda on osobne, ale keď bol SMER, teda dnešná koalícia v opozícii, tak trikrát tento zákon že vraj predkladali. Z opozície. Čo teda mne evokuje, že už ten zákon mali napísaný, tak potom naozaj sa pýtam, že po deviatich mesiacoch vládnutia, prečo dnes prinášajú zákon v skrátenom legislatívnom konaní, ak ho predtým trikrát ako opozícia predkladali do parlamentu. Naozaj mi to nedáva zmysel a hovorím to preto, pretože, pretože v týchto skrátených legislatívnych konaniach jednoducho sú tam chyby, pán Dostál na ne upozorňuje, pri iných prípadoch na ne upozorňujeme aj my. Jednoducho ženiete to cez ten proces, veď asi sa k tomu ešte dostaneme pri Audiovizuálnom fonde, predpokladám, a dôsledkom sú chyby, ktoré sa potom musia opravovať.
Ďakujem.

Ďakujem obom kolegom za faktické poznámky. Ja áno, toto je, toto je úplne ukážkový príklad, že nemá byť skrátené legislatívne konanie, lebo ani náznak nejakej mimoriadnej situácie tam nie je. Je to problém, ktorý treba riešiť, ktorý, ešte raz, ten zámer nespochybňuje nikto, ale o tej forme, forme a konkrétnej textácii zákona by bolo dobré, keby mohla prebehnúť normálna diskusia, nič závažné by sa nestalo, keby ten zákon bol schválený v septembri alebo októbri, absolútne žiadny problém by nenastal. A teda bolo by aspoň slušné, že keď máme tu skrátené legislatívne konanie, že je niečo tak dôležité, že to vyžaduje porušenie tej obvyklej procedúry, aby sa ministri v takejto situácii nenechali zastupovať, lebo keď tu niečo padne, nejaká námietka, otázka v prvom čítaní, tak by bolo dobré, keby ten minister, ktorý priniesol tu ten návrh do skráteného legislatívneho konania, tu prišiel a vedel na to zareagovať, vedel odpovedať, vedel povedať, že nie, nemáte pravdu, pán poslanec, je to v poriadku, lebo toto a toto. Alebo povedať, ďakujem za upozornenie, pán poslanec, pozrieme sa na to. Ale keď tu máme pána ministra Kamenického, ktorý, ktorý iba tu zastupuje pána ministra Takáča, tak nemôžem od neho očakávať, že bude, bude reagovať na moje pochybnosti k tomu, či je ten návrh zákona správne legislatívno-technicky naformulovaný.
Tak toto by mohlo byť také minimum, že keď minister je presvedčený, že niečo si zaslúži skrátené legislatívne konanie, tak by si to malo zaslúžiť aspoň to, že minister tomu venuje toľko času, že bude v parlamente, keď sa o tom rokuje. (Potlesk.)

Navrhujem termín hlasovania dnes o 17. hodine.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona implementuje do slovenského právneho poriadku tzv. akt o digitálnych službách, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES. Cieľom tejto európskej úpravy je prispieť k budovaniu bezpečnejšieho a transparentnejšieho online prostredia, zlepšeniu podmienok, poskytovania cezhraničných sprostredkovateľských služieb, zlepšeniu postavenia spotrebiteľov a posilneniu ochrany základných práv užívateľov v online priestore. Navrhované doplnenie vnútroštátnej úpravy vyplýva aj z nevyhnutnej implementácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb, tzv. nariadenie P2B, ktorého cieľom je zvýšiť spravodlivosť a transparentnosť online podnikateľského prostredia, ktoré podnikom umožňuje cezhraničné pôsobenie na vnútornom trhu EÚ. Návrhom zákona sa preto stanovuje právny základ aj pre výkon dohľadu Rady pre mediálne služby nad dodržiavaním povinností podľa nariadenia P2B.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto môjho zákona.
Ďakujem.

Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako navrhnutému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 264/2022 o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 324a, v druhom čítaní.
Výbor pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov. Národná rada dňa 27. júna ´24 rozhodla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a pridelila ho na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre kultúru a médiá.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborom, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a v stanovisku poslancov odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 19, s odporúčaním schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením č. 32 z 27. júna ´24.
Gestorský výbor ma určil ako spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Žiaľ, ja som zmeškal prvé čítanie, takže mám príspevok taký skôr, čo by sa hodil na prvé čítanie, ale, ale hodí sa aj na druhé čítanie, pretože (Povedané s pobavením.), pretože je o tom, prečo je táto legislatíva potrebná, prečo je dobrá, vidíte, aj chváliť, aj chváliť vieme, možno pán minister Šutaj Eštok by to mal počuť, že aj chváliť vieme, ale keď treba.
Prečo je táto legislatíva potrebná, prečo, prečo je dôležitá, prečo je trochu škoda, že ju riešime takto neskoro už pod hrozbou infringementu, ale o tom už bolo SLK, takže to už sa k tomu nemusíme až tak veľmi vracať.
Európsky digitálny trh má hodnotu približne jedného bilióna, bilióna eur, pričom začnem pár štatistikami.
Až 71 % občanov EÚ má obavy z nelegálneho alebo škodlivého obsahu online, výskum naznačuje, že až 84 % Európanov chce viac transparentnosti v online reklame a 68 % používateľov v EÚ pociťuje, že online platformy by mali byť viac zodpovedné za obsah, ktorý hostia a ktorý poskytujú. Taktiež ukazuje výskum, že až 80 % občanov EÚ podporuje prísnejšie pravidlá pre online platformy a nedôveru k online platformám dnes pociťuje až 62 % Európanov. A toto všetko je v kontexte, keď až 90 % európskych tínedžerov denne používa internet. Čiže to je asi v krátkosti k definícii problému.
Problém máme taký, že klesá dôvera v digitálne prostredie, digitálne služby, digitálny obsah, a teda odpoveďou Európskej únie na tento, na tento problém bola sada viacerých digitálnych aktov a digitálny akt alebo akt o digitálnych službách – DSA je len jedným z nich a dnes sa tu vlastne rozprávame o transpozícii tohto aktu do slovenských podmienok. DSA vznikla ešte v októbri roku 2022, mala rozdelenú účinnosť, prvá časť platila od leta 2023, tá sa týkala naozaj tých najväčších platforiem, ktoré majú viac ako 45 mil. používateľov, tam spadá teda väčšina tých, ktoré, ktoré bežne používame, poznáme: Facebook, Instagram, X, predtým Twitter a tak ďalej a tak ďalej. Čiže tie, pre tieto veľké platformy platili prvé povinnosti ešte od leta 2023 a následne mali členské štáty povinnosť transponovať toto nariadenie do svojej legislatívy od februára 2024. Dnes je jún 2024, my sme ešte netransponovali, a preto sa tu dnes stretávame pod hroznou infringementu, v skratke asi toľko.
Táto legislatíva je dôležitá, pretože tieto veľké online platformy núti k viacerým veciam, k lepšiemu manažovaniu rizík, k lepšiemu reportovaniu toho, ako vôbec sa stavajú k rizikám, ktoré predstavujú pre spoločnosť, taktiež ich núti lepšie reportovať dáta o svojej činnosti a o chvíľu sa dostanem k tomu, že prečo napríklad na Slovensku je to veľmi dôležité, aby sme vedeli, ako tieto platformy fungujú, ako je moderovaný na nich obsah. Čiže DSA vlastne ukladá takéto povinnosti najmä v oblasti transparentnosti, najmä v oblasti lepšej zodpovednosti za obsah, ktoré platformy poskytujú, rýchlejšieho odstraňovania nelegálneho obsahu a tak ďalej a tak ďalej. A to všetko pod hrozbou sankcií, ktoré môžu ísť až do výšky 6 % celosvetového obratu tejto danej platformy. To znamená, že za problém, ktorý tá platforma bude ignorovať na Slovensku, je potenciálne vystavená hrozbe sankcie až 6 % svojho celosvetového obratu. Čiže tie sankcie sú naozaj veľmi, veľmi prísne a platformy to berú vážne a berie to vážne aj Európska komisia. Veľmi sa čakalo, že ako komisia teda začne s výkonom týchto nariadení v digitálnej oblasti a začala zostra, pretože už dnes bežia viaceré formálne konania, jedno začalo v decembri 2023, to bolo jedno z prvých medzi teda Európskou komisiou a sieťou X, predtým Twitter, za možné porušenia DSA v oblasti manažmentu rizík, moderovania obsahu, dark patterns a tak ďalej. Voči TikToku už bežia dve formálne konania, nepôjdem do detailu. Voči Meta, to je teda Facebook a Instagram, beží ďalšie konanie od apríla 2024 v oblasti ochrany maloletých, transparentnosti politickej reklamy, špeciálne klamlivá reklama, s týmto máme skúsenosti aj na Slovensku, žiaľ.
A voči AliExpress od marca 2024.
Čiže ak správne rátam, raz, dva, tri, štyri, päť, päť konaní voči veľkým, veľkým digitálnym platformám je už teraz v procese, a to DSA neplatí ešte ani rok. Takže dá sa povedať, že komisia naozaj začala zostra a chce asi vyslať signál, aby to veľké platformy brali vážne. Tým, že začala infringement voči nám, tak asi aj nám chce dať asi najavo, aby sme to brali vážne.
No a poďme teda k tej slovenskej implementácii. Členské štáty majú zriadiť teda digitálneho koordinátora služieb, v zmysle článku 50 nariadenia DSA musí tento digitálny koordinátor fungovať absolútne nezávisle. To by som tu rád trikrát podčiarkol a pripomenul, nezávisle, špeciálne kolegom z SNS, ktorí majú takú tendenciu obsadzovať nezávislé inštitúcie a robiť z nich závislejšie inštitúcie, či už pri Fonde na podporu umenia, alebo ako to, ako to zrejme zistíme pri Audiovizuálnom fonde. Takže že tu naozaj aj to nariadenie samotné hovorí, že tá inštitúcia musí byť nezávislá a musí konať nezávisle. Niečo mi hovorí, že sa k tomu ešte dostaneme v najbližších troch rokoch tejto vládnej koalície a že si budeme pripomínať, že aj Rada pre mediálne služby mala ostať nezávislá a je dôležité, aby bola nezávislá. Špeciálne keď sa bavíme o úlohách Rady pre mediálne služby v oblasti odstraňovania hoaxov, dezinformácií, nelegálneho obsahu na sociálnych médiách v digitálnom priestore. Predpokladám, že kosa narazí na kameň, a to, že nezávislosť je ten kameň a že kto je tá kosa, tak asi je zrejmé, keď sa bavíme o dezinformáciách.
No čiže niečo mi hovorí, že sa vrátime, takže preto to pripomínam.
V súčasnosti je len šesť členských štátov, ktoré ešte nespravili implementáciu DSA, čiže sme, sme v top tier, ale skôr na konci ako na začiatku, žiaľ. U nás tá implementácia sa pripravovala naozaj dlhodobo, veď ešte ja si pamätám ten začiatok tej implementácie, keď som pôsobil ako štátny tajomník na ministerstve informatizácie, zriadila sa k tomu expertná skupina, koordinačná medzi nami a ministerstvom kultúry, ministerstvom hospodárstva, ktoré vyjednávalo DSA-ku atď., atď., čiže naozaj bola k tomu expertná štúdia, ktorú robili, ktorú robili zahraniční, teda ktorú robila ako zahraničná konzultačná spoločnosť. Zvažovali sa rôzne modely, kam, ako tohto koordinátora digitálnych služieb na Slovensku podchytiť, zvažovala sa Národná agentúra pre sieťové elektronické služby, myslím, že, myslím, že ešte, ešte ďalšie regulátory, ale najlepšie z toho teda vyšla Rada pre mediálne služby, ani nie tak ako možnože najlepší model, ale najlepší model v danom čase. Čiže s ohľadom na čas, ktorý sme mali na implementáciu, tak RMS-ka bola to najlepšie možné, možné riešenie.
Rada pre mediálne služby bude mať viaceré kompetencie, také špecifické pre Slovensko, pretože DSA robí takú veľkú strechu a naozaj Európska komisia má z titulu DSA kompetencie konať najmä voči tým veľkým platformám a voči rizikám, ktoré sú celoeurópske, ale teda národní digitálni koordinátori služieb budú mať špecifické, špecifické povinnosti a kompetencie, čiže najmä také, ktoré sa týkajú špecifík jazykových alebo kultúrnych v oblasti pokút a sankcií. Opäť DSA stanoví nejaký rámec, my si môžeme upraviť pokuty a sankcie na Slovensku, ako ich, ako si ich my predstavujeme. V oblasti výmeny informácií medzi členskými, členskými štátmi, ako si budeme vymieňať informácie, alebo ako si bude vymieňať RMS informácie s ostatnými orgánmi, ktoré v tejto oblasti majú čo povedať, v oblasti špecifickej moderácie obsahu atď., atď. Jednoducho sú tam nejaké národne špecifické kompetencie, ktoré teda dostane Rada pre mediálne služby.
Čo je ale dôležité, a teraz sa vraciam k tým dátam, že DSA naozaj funguje, dalo by sa povedať, že taký stroj na dáta. Jedným z najväčších prínosov je, že vieme viac o tom, ako tieto platformy fungujú, prečo niektoré príspevky dostávajú väčšiu pozornosť, dostávajú sa k viac ľuďom, prečo niektoré k menej, to sa dlho tak akoby že hovorilo, je to taká alchýmia, všetci tí, ktorí si píšu do životopisu, že social media manager, tak oni sú tí alchymisti, že sa tvária, alebo teda niektorí aj vedia, niektorí možno menej, že ako tie algoritmy na pozadí fungujú, že čo teda funguje na tých sociálnych médiách. Čiže veľmi prospešná časť tejto legislatívy je, že budeme mať viac informácií o tom, ako platformy fungujú, ako fungujú algoritmy, ako platformy fungujú aj v tej personálnej oblasti. A dám veľmi konkrétny príklad, ktorý je teda veľmi relevantný aj na Slovensku, pretože sme jedna z krajín v Európskej únii, ktorá má najväčší problém s dezinformáciami. A ak teda už nie aktuálna, ale nedávna debata o plochej Zemi, to, myslím, že len, len podpisuje.
Čiže je veľmi dôležité, že, sčasti mi to príde paradoxné, že sa rozprávame o tejto téme v kontexte ministerstva kultúry, kam teda Rada pre mediálne služby kompetenčne patrí. Preto ešte raz pripomínam ten článok 50, že to má byť nezávislá inštitúcia a na to si teda dajme naozaj pozor.
Čiže máme problém s dezinformáciami, a preto je veľmi dôležité, aby platformy v tomto smere konali, aby odstraňovali nelegálny obsah alebo obsah, ktorý už naozaj ide, ide cez hranu a na to fungujú tzv. moderátori, moderátori obsahu. A dlho sa vôbec nevedelo, že koľko ich je. To boli také mýtické bytosti, že každá platforma tvrdila, že ich má a že teda je spoločensky zodpovedná, že naozaj robí niečo s tým nelegálnym obsahom, ale nikdy sa nevedelo presne, že koľko ich má. Tak teraz to už vieme. Teraz to už vieme, čiže dám to do kontextu.
Napríklad na Slovensku si Facebook aspoň raz do mesiaca otvorí v priemere 3,2 milióna používateľov. Aspoň raz do mesiaca v priemere 3,2 milióna používateľov. Môžme si dať aj tipovačku, koľko by ste tipovali, že máme moderátorov obsahu na 3,2 milióna používateľov?
Pán spravodajca, chcete si tipnúť? (Reakcia z pléna.) Dajte od jedna do, dám vám, dám vám nápovedu, nie je to viac ako 50. (Reakcia z pléna.) Sedem som počul? Desať. Štrnásť. Sedem, desať, štrnásť, vyhráva pán, pán spravodajca, neviem, či mi vidí do papiera, ale je ich jedenásť. Na Slovensku máme teda na 3,2 milióna používateľov, ktorí sa aspoň raz prihlásia mesačne na Facebook, máme jedenásť moderátorov obsahu, dámy a páni. No, znie to smutne. Ešte smutnejšie to je, keď to dám do kontextu napríklad s Írskom, kde je veľmi podobný počet prihlásení, je to 3,3 milióna a keby ste si chceli tipnúť počet moderátorov tam, tak skôr pôjdete k tej vyššej hranici, ktorú som dával od 1 do 50, lebo v Írsku ich je 42, hej? Čiže to je súčasť nášho problému, že doteraz to nikto vlastne ani nevedel, že koľko ich je a akú dôležitosť prikladajú platformy moderovaniu obsahu. Teraz to už vieme. Čiže na Slovensku ju prikladajú v pomere 11 : 3,2 milióna a v Írsku 42 : 3,3 milióna. Hej?
Čiže tam je ten, ten rozpor veľmi, veľmi jasný a myslím, že námet na suverénnu zahraničnú politiku tlačiť na platformy, keď nám teda ide o to, aby sme mali legálny a kvalitný obsah na sociálnych médiách, tak sa pýtať teda veľkých platforiem na tých veľkých stretnutiach ministerských v Bruseli, že prečo v Írsku majú 42 kontrolórov obsahu a na Slovensku len 11. Keď teda chceme robiť takú suverénnu zahraničnú politiku, že si trúfneme aj na veľké platformy, no tak si trúfnime, tak si dupnime. Ja som na takých rokovaniach bol, a teda dám krk za pani ministerku Remišovú, do ktorej sa veľmi radi navážate, že napríklad, tak ona sa to pýtala. Tak teraz som zvedavý, teda suverénny, suverénna zahraničná politika, či si trúfne sa pýtať veľkých platforiem, prečo na Slovensku majú štyrikrát menej moderátorov obsahu ako v Írsku. Ibaže by ste sa nepýtali, lebo vám to je jedno, resp. vám to možno aj vyhovuje. Pre kontext, v Nemecku ich je 242, tých moderátorov, v Taliansku 179. Chápem, oveľa väčšia báza používateľská atď., len aby sme mali kontext, že kde sa asi pohybujeme v tej Európe. Preto som vybral Írsko, lebo je nám veľmi podobné v počte používateľov.
Čiže z tohto vyplýva, že budeme mať, budeme mať oveľa, oveľa, oveľa viac dát, ktoré budeme vedieť spracovávať, z ktorých sa budú vedieť robiť nejaké závery, budeme mať oveľa viac dát o tom, koľko priemerne trvá týmto platformám odstrániť nelegálny obsah, či to je dostatočné, alebo chceme, aby to bolo menej, budeme vedieť porovnávať jednotlivé krajiny presne, ako som to teraz ja, ja spravil.
Čiže, a teraz sa dostávam k nášmu zákonu, čo je pre to dôležité. Je veľmi dôležité, aby Rada pre mediálne služby bola adekvátne vybavená. Tu ide naozaj aj o zručnosti tých ľudí, ktorí na Rade pre mediálnu službu budú pracovať. Ja kvitujem, že v dôvodovej správe vidím navýšenie počtu zamestnancov zo 47, ktorých má dnes RMS o ďalších 49 ľudí kvôli implementácii tejto legislatívy, kvitujem to, a opäť diabol je v detaile, dôležité bude, či to budú tí správni ľudia v zmysle zručnosti, nie že by som, nesprávny v zmysle teda takom, že Fero bratranec, ale či budú mať správne zručnosti, pretože naozaj, a vidíme to aj v porovnaní s inými krajinami, v Nemecku už začínajú vychádzať štúdie, ako to jednotlivé krajiny implementujú, že naozaj je veľmi dôležité, aby to boli ľudia, ktorí majú dátové zručnosti, ktorí vedia dáta spracúvať, analyzovať, robiť z nich štrukturované výstupy, zrozumiteľné výstupy, čiže ľudia, ktorí dokážu pochopiť logiku algoritmov, toto bude naozaj dôležité. Čiže naozaj veľmi bude dôležité, akých ľudí bude teraz Rada pre mediálne služby prijímať, bude ich teda 49 nových, ktorí majú pribudnúť do konca roka 2027, ak to tu správne mám poznačené, čiže to bude, to bude dôležité.
Takže kvitujem, že tam teda bude navýšenie počtu. Viem, že to nie je to, čo si Rada pre mediálne služby pýtala, je to približne polovica toho, čo si v skutočnosti pýta Rada pre mediálne služby, takže zrejme aj tu sa šetrí, keď už sa teda nešetrí na letoch za futbalom, tak šetríme na dohľade nad kvalitou obsahu na digitálnych platformách, budiž, veď ľudia to vidia.
Takže veľmi dôležité naozaj bude to, ako sa pristúpi ku implementácii tejto legislatívy. Samotná myšlienka aj spôsob, ako je to uchopené, s tým asi netreba nejak veľmi, veľmi polemizovať. Navýšenie kapacít tam bude.
Je otázka, či to bude aj adekvátne, s adekvátnymi zručnosťami, je dôležité, aby s tými kapacitami išli aj technické kapacity, technické zručnosti a potom sa uvidí.
A teraz sa ešte raz vrátim k tej kľúčovej myšlienke pri implementácii tejto legislatívy, Rada pre mediálne služby musí ostať nezávislá. O to viac, keď bude implementovať túto legislatívu, kde to je explicitne napísané, že to nariadenie vyžaduje, aby to bol nezávislý orgán, takže berte to ako dobre mienenú radu, že má ostať nezávislá, resp. počkáme si na nejaké kroky v tejto oblasti, ako bude Rada pre mediálne služby fungovať.
Už som počul nejaké balóniky, myslím, že dokonca aj od vás, pán spravodajca, že sa vám nepáči, ako funguje, pretože, aha, už viem, pretože podnety, ktoré prichádzali na RTVS, rada zamietala. To sa vám nepáčilo. Takže keďže rušíte RTVS, tak defaultne aj Rada pre mediálne služby musí byť zlá, keď sa nestotožnila s vaším názorom. No, tak by som povedal, pozor na to, naozaj pozor na to a budeme veľmi ostro sledovať, čo budete robiť s Radou pre mediálne služby aj v kontexte tejto novej legislatívy, ktorá má pomôcť bojovať s dezinformáciami, bojovať s nelegálnym obsahom v digitálnom priestore.
Ďakujem za pozornosť.