15. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som podobne ako včera chcela spraviť také resumé na záznam, že ako vlastne prebieha momentálne tento legislatívny proces.
Takže dnes koalícia odmietla ďalšie opozičné návrhy, naopak, schválila doživotnú rentu pre premiéra, schválila si svojho podpredsedu parlamentu, odvolala opozičnú predsedníčku výboru, opozičného predsedu výboru, čo sa ešte podarilo? Prelomila veto prezidentky opäť raz, nezvolila žiadneho kandidáta, kandidátku na Ústavný súd, stále nemáme predsedu Národnej rady a opakujeme druhé čítanie zákona, o ktorom sme sa bavili aj včera večer.
Dnes rozprava začala 19.04 h, prihlásených je 36 opozičných poslancov a poslankýň, prvá vystúpila Zora Jaurová, odborníčka na kultúrne politiky, z PS, ktorá hneď vyvolala teda diskusiu, a síce 16 faktických poznámok.
V pléne je presne osem koaličných poslancov a poslankýň, z toho jedna spravodajkyňa, jeden predsedajúci, jeden navrhovateľ, hlasovať sa bude pravdepodobne zajtra o jedenástej.
Takto SNS mení fungovanie a organizáciu ďalšej verejnoprávnej inštitúcie.
Opäť je tu ticho, ale tentokrát aj HLAS.

Ďakujem, keď sme pri tých súhrnoch, ja fakt reálne tiež nechápem, prečo poslanci zo SMER-u a HLAS-u tancujú, ako píska najmenšia párpercentná koaličná strana SNS. Oni totiž už zlikvidovali transparentné postupy pri verejných výberových konaniach, podarilo sa im vyhnať z Bibiany celý tím pripravujúci Bienále animácie aj vedeckú radu Bibiána Revue kvôli cenzúre, už sa im podarilo zrušiť Kunsthalle aj dotačnú výzvu na podporu mediálnej gramotnosti, odignorovali termín schválenia zákona o mediálnych službách a vyslúžili si tak konanie z Európskej únie a nad sebou hroziacu pokutu. Už sa im podarilo spraviť presne nič s dotačným programom obnovy kultúrnych pamiatok, ako aj bez lásky rozšrobovať Fond na podporu umenia, podarila sa im už aj onakvejšia vec, zrušili verejnoprávne médium Televíziu a rozhlas, ktorá mala patriť všetkým nám, mali zodpovednosť a možnosti, možnosti zlepšiť, ale oni nie, a k tomu sústavne porušujú vlastné programové vyhlásenie vlády.
No ale človek sa ani nestihne trochu uvoľniť a je to tu zas, ďalší fond, ďalšie chute najmä SNS po jeho peniazoch, po moci, po moci rozhodovať, určovať, čo kultúra je a čo nie je. No a SNS a táto koalícia je tým pádom smutnou ukážkou toho, ako krajina plná múdrych a šikovných ľudí by mohla napredovať, ale títo ľudia im to nedovolia.
Je to smutný deň a smutný čas pre Slovensko.

Ďakujem, tento zákon bol rokovaný v prvom a druhom čítaní vyše sedem hodín, vyše sedem hodín. To, čo teraz robíte, je zjavná a nespochybniteľná obštrukcia, koľko to, 12 či 14 faktických? Samozrejme, viete veľmi dobre, že rokovací poriadok pozná, čo s takýmito vecami.
Ale chcem ešte jednu vec povedať, včera to pani kolegyňa nepovedala, štrnásť minút som v záverečnom slove vyvracal všetky katastrofické scenáre a veľmi nepresné a veľmi tendenčné interpretácie. Mimochodom čakal som, že možno budete reagovať, vy ste bedákali, že teda nemôžte odpovedať faktickými, tak som bol zvedavý, že bod po bode som všetko prešiel, bod po bode. Žiadna katastrofa sa nekoná, aj vo vyhlásení tých asociácií audiovizuálnych fondov sú všetko len potenciály, môže, môže, môže. Nikto netvrdí, nedovolí si tvrdiť, že nastane katastrofa, za istých okolností sa môže všetko zneužiť, ale nie je vôľa nič také zneužívať.
Jasne som povedal, ultima ratio, posledná záchranná brzda pri niektorých absurdných veciach, úplné lži, že dávať, nepodpora sa dáva za zákaz, za cenzúru, nepodporiť neznamená cenzurovať a množstvo ďalších vecí. Svoje vystúpenie má cez 10-tisíc alebo okolo 10-tisíc sledovaní, čo je minimum, pretože to je vysoko odborná téma, ale počet reakcií je úplne jasný. Naozaj hrá sa tuná, akože robia sa tu katastrofické scenáre, ktoré sú úplne nereálne. Každý človek s elementárnou mierou súdnosti vie, že toto, čo sa tuná vydáva, a spôsob, akým je tu prezentovaný tento zákon, nemá nič spoločné s realitou.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ja by som v prvom rade chcela vlastne poopraviť svoje vyjadrenie aj zo včera, aj z dnešnej faktickej poznámky, som hovorila, že toto je podľa mňa znak upadajúcej legislatívnej kultúry, ale máme tu bývalú ministerku kultúry ako spravodajkyňu, tak by som chcela na záznam povedať, že podľa mňa toto nie je kultúra, toto je (Povedané s pobavením.) absolútne prznenie legislatívneho procesu a nazývať toto v akomkoľvek význame kultúrou, mi podľa mňa aj pani spravodajkyňa dá za pravdu, že je výsmechom do očí všetkých ľudí, ktorí vôbec rozumejú, čo kultúra znamená.
Ďalej by som chcela povedať, že keďže včera pán poslanec Michelko reagoval na naše výhrady, ktoré tu odzneli skoro v rovnakom čase v tejto rozprave tým, že preháňame, hysterizujeme, manipulujeme, tak by som chcela prečítať teda ten spomínaný text otvoreného listu od Slovenskej filmovej a televíznej akadémie a ďalších podpísaných organizácií, pretože teda ak my preháňame a môže nám niekto vyčítať, že veď v skutočnosti sa nás Audiovizuálny fond nejako netýka, nemáme z neho príspevky, ja filmy nenatáčam, ani neprodukujem, ani nič, tak je asi dôležité, aby tu v tomto pléne zaznel hlas tých, ktorých sa táto novela zákona o Audiovizuálnom fonde naozaj týka a ktorí tiež vyjadrujú obavy. Tak snáď to nebude tiež hodnotené ako nejaká hystéria.
Takže čítam: "Vážené poslankyne, vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, Národná rada SR sa na aktuálnej schôdzi zaoberá novelou zákona o Audiovizuálnom fonde. Krátko pred začiatkom rozpravy k návrhu v druhom čítaní zverejnil predkladateľ pozmeňovací návrh, ktorý na rozdiel od znenia návrhu v prvom čítaní výrazným spôsobom zasahuje do fungovania fondu. Široká filmová obec reprezentovaná profesijnými a záujmovými združeniami podpísanými pod týmto listom má zásadné výhrady voči navrhovaným zmenám zákona o Audiovizuálnom fonde, pretože podkopávajú princípy odborného a nezávislého rozhodovania o finančnej podpore slovenskej audiovízie."
Toto mi naozaj ako manipulácia alebo hystéria nepripadá. Pokračujem:
"Audiovizuálna tvorba na Slovensku prešla za ostatných pätnásť rokov veľkým vývojom. Po období stagnácie je vo výbornej kondícii. Slovenské filmy vidia v kinách každý rok státisíce divákov a diváčok, ďalšie milióny na televíznych obrazovkách, a zároveň sú oceňované aj v zahraničí. Po celom Slovensku fungujú desiatky filmových klubov a vďaka ústretovým podmienkam a vysoko profesionálnemu prostrediu sem čoraz častejšie prichádzajú nakrúcať medzinárodné produkcie. Najväčšiu zásluhu na tomto vývoji má Audiovizuálny fond, ktorý filmovému prostrediu poskytol systematickú finančnú podporu založenú na princípoch odbornosti a nezávislosti od politických reprezentácií. Navrhovaná novela zákona toto všetko ohrozuje. Zásadné zmeny sa týkajú rady AVF. Počet jej členov a členiek sa má zmeniť z pôvodných deväť na trinásť, pričom päť členov alebo členiek rady bude menovať ministerka kultúry bez návrhov z profesionálneho prostredia. Ministerka kultúry môže svojich zástupcov a zástupkyne v rade kedykoľvek odvolať bez udania dôvodu, čo môže vážne ovplyvniť nezávislosť ich rozhodovania. Rada má podľa predloženého pozmeňovacieho návrhu získať kompetenciu schvaľovať podporu projektom, ktoré odporučia odborné komisie. Na schválenie podpory bude potrebných deväť hlasov, čo znamená, že bez súhlasu ministerstvom volených zástupcov a zástupkýň schválenie podpory nebude možné. Kompetenciu schvaľovať podporu projektom dosiaľ patrila riaditeľovi fondu. Prenos kompetencie na radu nabúra princíp vyváženej deľby moci, na ktorom bol Audiovizuálny fond vybudovaný, pretože zúži moc do rúk jedného orgánu fondu na úkor ostatných. Ministerstvo kultúry sa podobne ako pri zákonoch o STVR a FPÚ snaží získať kontrolu nad žiadateľmi a žiadateľkami, aj nad obsahom diel podporovaných z verejných zdrojov. V prípade, že konkrétny projekt alebo konkrétny žiadateľ či žiadateľka nebudú ideologicky, politicky či z iných dôvodov vyhovovať záujmom ministerstva kultúry, ministerstvo bude môcť ich podporu blokovať. Priamy politický vplyv sa nebude týkať iba nakrúcania filmov, ale aj ich distribúcie, filmových festivalov, výskumných projektov alebo modernizácie kín.
Nutnosť rozhodnúť o podpore projektov a o voľbe či odvolávaní riaditeľa deviatimi hlasmi z trinásť namiesto obyčajnej väčšiny, môže značne obmedziť fungovanie fondu najmä v prípade, ak zloženie rady nebude kompletné, ako je to aj v súčasnosti, keď pre nečinnosť ministerstva kultúry ostáva od januára tohto roku jedno miesto v rade neobsadené." Krásne, by som podotkla.
"Rada AVF má zároveň získať možnosť rokovať neverejne, čím by odborná verejnosť prišla nielen o možnosť kontroly, ale zároveň by sa sťažilo zapájanie profesionálneho prostredia do fungovania fondu. V súčasnosti je každé rokovanie rady s výnimkou dvoch konkrétnych prípadov špecifikovaných v zákone verejné. Podľa navrhovanej novely by rada získala možnosť sama rozhodnúť o tom, že bude rokovať s vylúčením verejnosti, pričom tak môže urobiť bez udania dôvodu hocikedy a ak bude chcieť, teda vždy. Avizované zmeny ohrozujú životaschopnosť celého filmového priemyslu. Doba výroby jedného audiovizuálneho diela štandardne prekračuje rámec jedného volebného obdobia. Politicky motivované rozhodnutia ministerských nominantov a nominantiek môžu ohroziť vznik diel, ktorých výroba sa už začala a uvrhnúť do špirály neistoty novo podporené projekty, ktoré môžu prísť o podporu v budúcich produkčných fázach, keď dôjde k zmenám vo vláde po parlamentných voľbách. Pre ďalší rast slovenskej audiovízie je kľúčová stabilita výrobného a dotačného prostredia a tá sa vylučuje s tým, že o podpore projektov môže rozhodnúť politicky nominovaná časť rady fondu. Sme presvedčení, že zmenám, ktoré sa dotknú fungovania celého audiovizuálneho prostredia, by mala predchádzať široká odborná diskusia. Do diskusie o predmetnom pozmeňovacom návrhu však nebola odborná verejnosť vôbec prizvaná a poslanecký zbor dostal znenie návrhu k dispozícii pár hodín pred začiatkom rozpravy k nemu. Toto konanie nemožno vnímať inak ako účelové. Jeho cieľom nie je skvalitniť fungovanie AVF v prospech slovenskej audiovízie, ale zabezpečiť politický vplyv na jeho rozhodovacie procesy. Predložený pozmeňovací návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Audiovizuálnom fonde, ohrozí odborné a nezávislé rozhodovacie procesy v AVF a tým negatívne ovplyvní celé slovenské audiovizuálne prostredie. Vyzývame vás, aby ste predmetný pozmeňovací návrh neprijali. V mene filmovej a kultúrnej obce Slovenská filmová a televízna akadémia, Asociácia slovenského dokumentárneho filmu, Asociácia scenáristov slovenskej audiovízie, Asociácia nezávislých producentov, Asociácia producentov animovaného filmu, Asociácia slovenských kameramanov, Asociácia slovenských filmových strihačov, Únia filmových distribútorov, Združenie prevádzkovateľov kín, Slovenská asociácia producentov v audiovízii a platforma Otvorená kultúra!"
Ja by som povedala, že to je dosť široký zoznam organizácií, profesijných, odborných organizácií v audiovízii, ktorí tu vyjadrujú veľmi konkrétne námietky, a zároveň hovoria, že s nimi nikto o tom nerokoval. My sme tu včera počuli, že vraj s nejakými producentami niekde sa hovorilo, a že teda oni nejakým spôsobom s tým budú vedieť žiť. Síce im to nepomôže, ale ani nezhorší. Ja si myslím, že tento list a pod ním desať alebo koľko som tých organizácií prečítala, majú diametrálne odlišný názor a postoj k tomu, že by sa bolo s niekým rokovalo.
Takže, vážení kolegovia, kolegyne, vážená pani spravodajkyňa, naozaj po prečítaní tohto listu podľa mňa žiaden súdny človek, ktorému záleží na kultúre v tejto krajine, ktorému záleží na filmovom priemysle, či už preto, lebo je bývalou ministerkou kultúry, alebo preto ako ja, obyčajný človek, čo som iba obyčajná filmová fanúšička a rada chodím do kina, vás prosím, nerobte toto a stiahnite tento návrh zákona.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Chcem sa veľmi pekne poďakovať pani Jaurovej za to, že celkom pekne na malom priestore zhrnula tie absurdné prvky celého procesu. Ale ešte viac sa chcem poďakovať predkladateľom týchto zákonov, teda tých zákonov, ktoré sa dotýkajú podpory resp. nepodpory umenia, za príležitosť oprášiť si poznatky o znakoch absurdnej drámy.
Možno si ešte pamätáte niektoré z diel Becketta, Ionesca, kde hlavné postavy prichádzajú odnikiaľ a nikam nesmerujú. A to budem ilustrovať výrokom predkladateľa, ktorý zdôraznil, že producenti tým nie sú nadšení, ale vedia s tým žiť, lebo síce ich práci to nepomôže, ale ani ju nezhorší. V absurdných drámach je jazyk postáv chaotický, jedna replika nenadväzuje na druhú, na otázky neodpovedajú, ich jazyk je plný nezmyslov a fráz.
A opäť jeden príklad z výrokov, ktoré odzneli v tejto debate.
Citujem: "Hľadali sme subtílnejšie riešenie, ktoré by mohlo tento legitímny cieľ zabezpečiť. A to subtílne riešenie sa našlo prostredníctvom bagra, ktorým boli pozmeňujúce návrhy."
A čo je príznačné pre nás divákov tejto absurdnej drámy? Opäť jeden z typických znakov, výpovede a konanie hlavných postáv sa niekoľkokrát opakujú, čím sa u divákov zvyšuje pocit beznádeje a chodenia v kruhu.
Tak takto to vyzerá. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci, aj ďakujem kolegyni Zore Jaurovej, že tak pekne pomenovala a zosumarizovala teda, čo tu máme pred sebou, čo sa týka celého legislatívneho procesu. Samotný legislatívny proces je teda jedna z mojich obľúbených tém, venujem sa tomu už roky a vždy som naozaj kritizovala, keď sa úplne pošliapavali základné princípy legislatívneho procesu. V minulosti sme to videli veľakrát v rôznych obdobách, ale to, čo sa deje naozaj posledné mesiace za tejto vlády, tak to je niečo nepredstaviteľné naozaj. To som si nevedela predstaviť, že vieme až tak hlboko klesnúť.
A tento zákon je toho príkladom, ono to celé vyzerá asi tak, ako keby si dieťa skladalo puzzle, a teda skúša tam tie dieliky do seba napasovať, ale mu to nejako nejde, tak to tam nasilu natlačí. A keď to nefunguje, keď to tam stále nepasuje, tak potom podupe, poskáče po tom ešte a aj tak to nesedí, tak si zoberie ešte kladivo a ešte kladivom to tam potrieska. Aký je ten výsledok? Asi z toho nebude úplne ten pekný obrázok, ako z toho mal byť poskladaný.
A naozaj úplne mimoriadne ma zarazilo, keď tu pán Farkašovský teda v pléne na margo rozpravy uviedol, že teda apeloval na nejakú kultúru v tomto pléne. Pritom toho, čo sme tu svedkami, je presne to, čo Ústavný súd súd pomenoval, už to tu odznelo, upadajúca legislatívna kultúra.
Naozaj veď už sa zastavme, zastavte sa, toto nie je možné takýmto spôsobom ďalej pokračovať. Úplne ste tu rozbili na franforce legislatívny proces a to, čo prinášate, je absolútne strašné.
Veď skúsme naozaj tú legislatívnu kultúru, nejakým spôsobom sa tu snažiť obnoviť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Viacerí moji kolegovia sa pokúšali opísať absurditu toho, čo tu vidíme vo vzťahu k legislatívnemu procesu metaforami na stavbu domu alebo hrajúcimi sa deťmi, alebo absurdnou drámou, ale v zásade to, ako tie udalosti popísala Zora Jaurová, je to najlepšie, čo sa dá urobiť, iba povedať, čo krok po kroku sa udialo, ono je to absurdné samo osebe.
Ja by som chcel možno konštruktívne prispieť, pokiaľ sa bavíme o tom procese, si pamätám z Európskeho parlamentu takú procedúru, že pokiaľ ide o pozmeňovací návrh vo finálnom štádiu toho legislatívneho procesu, čo bol aj tento prípad, keďže sú tam všetky tieto riziká, tak je taká možnosť, že ak sa v pléne postaví 40 europoslancov, postaví fyzicky, tak sa o tom nemôže hlasovať. A to je presne preto, aby sa zabránilo takýmto na poslednú chvíľu a veľmi narýchlo ušitým škodlivým zmenám, možno niečo na zamyslenie do rokovacieho poriadku.
Ale chcel som sa aj k tomu obsahu vyjadriť veľmi krátko. Lebo počúval som včera tú debatu veľmi pozorne a absolútne som nepochopil, prečo vlastne sa ide meniť zákon o Audiovizuálnom fonde. Čo je na ňom, čo je ten problém, ktorý sa snaží vládna koalícia, resp. strana SaS riešiť. Lebo ten fond podľa všetkého funguje dobre a dokonca ani z mocenského hľadiska mi to neni jasné, lebo bolo mi jasné, prečo potrebujete ovládnuť FPU, lebo nejakí vám blízki ľudia asi nedostali dotácie a nepáči sa vám, ako sa tie dotácie rozdávajú. Bolo jasné, prečo chcete ovládnuť RTVS, aby ste mali vám bližšie a politicky naklonené spravodajstvo. Ale tu mi to ani neni jasné, o čo vám ide mocensky, lebo veď žiadny film, a sám ste to priznal, pán Michelko, napríklad Sviňa alebo Únos nebol financovaný cez AVF.
Naozaj, naozaj nechápem ani po tých hodinách diskusie, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
Zora Jaurová veľmi správne pomenovala, že vlastne aký je tam nepomer medzi financovaním zo strany štátu, teda 15 % a 85 % prichádza z, vlastne zo súkromných zdrojov, resp. z tvorcov audiovizuálneho obsahu. Je to úplne bežná záležitosť pri verejno-súkromných partnerstvách, kde sa vlastne ako keby, že štát garantuje nejaký, nejaké prostredie a súkromný kapitál financuje väčšinu toho výsledku. A tak sa to má robiť vo všetkých ako keby krajinách, stavajú sa tak diaľnice, financujú sa tam tak súkromné a rizikové investície a tak. Teda štát zníži riziko a tým pádom získa sa viac investícií, vytvorí sa viac obsahu, v tomto prípade filmov, urobí sa lepšia reklama krajine, vzniká viacej tvorcov, slovenský obsah je šírený do zahraničia a tak ďalej.
No a v zásade vy ste povedali, že len strašíte a že nemusí to tak byť, veď sme hovorili, že len môže a môže sa stať, ale v skutočnosti niečo podobné sa stalo pri zákone o strategických investíciách, kde ste povedali, že my len kuvikame a že nič sa také nestane a nezníži sa úloha kontroly a tak. A včera vyšla vyhláška, kde ministerstvo dopravy obmedzilo vplyv ÚHP na posudzovaní, na posudzovaní investícií.
To znamená, že presne toto spravíte. Teraz nás opijete rožkom, zmeníte zákon o Audiovizuálnom fonde, v zásade poviete, že len strašíme a potom si budú nie nacionalisti, sľúbil som pánovi Dankovi, že budem hovoriť národniari a ja svoj sľub dodržím, takže národniari potom budú nadávať na tvorcov a budú ich obmedzovať vo svojej slobodnej tvorbe.
Takže mne sa tiež nepáčia niektoré filmy, ale neznamená, že budem kvôli tomu meniť zákon.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Zora, cca tak pol ôsmej, 36 ľudí zapojených do rozpravy, 16 faktických na teba, ja mám taký latentný závan tých jesenno-zimných starých dobrých čias ÚŠP, kedy sme tu takto spoločne sedeli a vtedy sme ešte aj dokonca počúvali o novej politickej kultúre, neviem, či si spomínaš, tak ja sa tak zamýšľam nad tým, drahá Zora, že či toto už je ono, že či už tá nová politická kultúra dorazila a zabudla nám koalícia poslať memo, aby sme si to všimli.
Lebo povedľa tej hŕby SLK-čiek a popri tomto flagrantnom ohýbaní legislatívneho procesu ja teda neviem, že či toto už je tá nová politická kultúra, ak teda toto je ono, tak nám, prosím, teda dajte vedieť, drahá koalícia, že v akých parametroch sa pohybujeme, že, že čo to teda spĺňa, tá nová politická kultúra.
Ale chcem upozorniť pri tejto príležitosti na včerajší text otvoreného listu od Slovenskej filmovej a televíznej akadémie a ďalších podpísaných organizácií, ja ich aj teda vymenujem, hej, aby sme vedeli, o akých organizáciách hovoríme: Slovenská filmová a televízna akadémia, Asociácia slovenského dokumentárneho filmu, Asociácia scenáristov v slovenskej audiovízii, Asociácia nezávislých producentov, Asociácia producentov animovaného filmu, Asociácia slovenských kameramanov, Asociácia slovenských filmových strihačov, Únia filmových distribútorov, Združenie prevádzkovateľov kín Slovenska, Asociácia producentov v audiovízii, Otvorená platforma Otvorená kultúra!, týchto jedenásť organizácií pomenovalo vo svojom texte otvoreného dopisu presne to isté, čo pomenovala vo svojom vystúpení Zora Jaurová.
Tak ja sa pýtam, že ani tieto organizácie nič nepochopili? Ani tieto profesionálky a títo profesionáli nič nevedia? Všetci sme tu na omyle, iba vlastne pán Michelko vie, že toto nie je žiaden katastrofický scenár? Básnická otázka.

Ďakujem za slovo. Pekný večer všetkým.
No ďakujem kolegyni Jaurovej, že nám to tak zhrnula a teda vďaka tomu, že zdá sa, že koalícia si všimla, že v tom extrémne rýchlom procese, v ktorom toto všetko chystali, asi sa tam našla nejaká chyba, tak sme sa teda znovu ocitli vo večernom druhom čítaní. A ja som si pri tom tak spomenula, keď teda tu hovoríme o tom procese, ja som absolventka magisterského a doktorandského štúdia verejnej politiky a tam vždy taká tá základná poučka, ktorú, ktorú nám vysvetľovali, sa týkala, že verejné politiky majú vznikať v nejakom teda cykle. Že v prvom rade sa má pomenovať ten spoločenský problém. Spoločnosť vždy má svoje problémy, ktoré treba riešiť, potom sa majú zadefinovať tie rôzne alternatívne riešenia, keď sa teda nejaký vyberie a implementuje, tak potom sa má vyhodnotiť. A tuto sa mi zdá, a už to odznelo od viacerých mojich kolegov vrátane Zory Jaurovej, že už v tom prvom kroku sme zlyhali, že, že čo vlastne je ten problém, ktorý tu riešime? Lebo naozaj tiež som počúvala, teda väčšinu, väčšinu tej rozpravy som tu bola a väčšinu toho času, čo som, sa mi podarilo teda pochopiť predovšetkým od predkladateľa Michelka, je, že jemu sa niektoré tie filmy nepáčia. No tak ako to ma mrzí a možno sa mu niektoré dokonca zdajú nie dosť či už národniarske, alebo tradičné, alebo dokonca, neviem, hoc aké prídavné meno si tam vložíme, akokoľvek, pokiaľ je ten problém ten, že tuto sa niekomu filmy nepáčia, no tak asi je už zle zadefinovaný vôbec prvý problém. A v celom tom procese vidíme, že sa len vytvárajú a vytvárajú ďalšie problémy.
Vďaka.