15. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
No ja som bol, mal som rozhovor s novinármi, tak som si myslel, že teda nechám sa presunúť na záver, ale presne hovoríš pravdu, oni to zarežú. Podľa mňa o 14.00 hod. to celé zarežú a urobia to presne tak, ako to robia, skracujú rozpravy, berú nám čas, oni to potrebujú rýchlo-rýchlo mať urobené, pretože také sú ich dohody.
Ale ich dohody sú tiež veľmi narušené a ich narušené dohody, to, že Danko chce byť predseda parlamentu a blokuje im zákony, tak to presne sa prejavuje tu pri, pri rokovaní v pléne. Ten chaos, čo aj dneska tu vytvárajú, oni tvrdia o nás, že sme boli vláda chaosu, no toto neni vláda chaosu, toto je vláda galaktického bordelu, čo robia.
Hovoril si o tom, že klamú v každom jednom, naozaj v každom jednom zákone. Oni, oni bez klamstva to nevedia robiť. Oni nevedia vládnuť bez klamstva. Klamstvo je ich pracovná metóda, klamať, klamať a klamať. No a ovládnutie Audiovizuálneho fondu je len, presne, sú tam peniaze, ktoré chce strana, ktorá sa hrdí pojmom národná, rozdeľovať národne, ale len národným ľuďom. Oni sa budú pýtať: „A vy ste gdo? Vy ste gdo? Vy ste gdo?“ A kto nepovie, kto je, tak nedostane dotáciu.
Presne som chcel aj ja hovoriť o tom, že vraciame sa do čias socializmu, kedy komunisti rozhodovali, kto môže, kto nemôže, no a komunisti, ktorí sa zrazu sociálnymi demokratmi, teraz robia to isté.
Slovenská národná strana je len taký prílepok tejto koalície Smerohlasu a oni vedia, že na ich nitke od trenírok visí celá tá ich koalícia, tak tú nitku Danko veľmi španuje. No a oni Dankovi vyjdú v ústrety vo všetkom. Aj tento zákon je o tom, že opäť bude kultúra trpieť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán Dostál povedal, že príbehy Fondu na podporu umenia a Audiovizuálneho fondu sú dva identické prípady, dva príbehy. Ale zároveň hovorí, že nerozumie dôvodom zmeny zákona o Audiovizuálnom fonde. Včera náš predseda pán Šimečka tiež položil otázku, že prečo to robíte. Povedal, že lebo bol jasný dôvod, prečo sa menilo FPU a prečo sa menila RTVS, a v tých zákonoch identifikoval jasný ťah na mocenské ovládnutie oboch inštitúcií, hoci tie čiastkové motívy v oboch prípadoch boli trochu, trochu iné. A tiež teda nerozumel, prečo bolo potrebné pristúpiť k zmene zákona o Audiovizuálnom fonde. A nieže by som mala chuť niekoho poučovať, a nášho predsedu vôbec nie a pána Dostála tiež nie, ale je pravda, že príbehy sú identické, ale aj motívy sú identické. Aj v tomto prípade ide o proces naplnenia mocenských chúťok malej strany. Trpí komplexom, lebo sa do parlamentu dostala, ako hovorila moja stará mama, „mit Ach und Krach“, to znamená, že s jajkaním a takmer neúspešne, teda horko-ťažko. A teda potrebuje zvyšovať svoj význam v koalícii, to na jednej strane. Potrebujú uspokojiť svojich členov funkciami, to na ďalšej strane. A zároveň koná v zmysle svojho chápania podielu na moci. A ten podiel sa nevolá služba, ale ten podiel sa volá korisť.
Politiku chápu presne rovnako ako kedysi HZDS a neskôr SMER, teda ako jedinečnú príležitosť niečo ukoristiť. A to je jediný motív. Tým motívom je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem ti, kolega Dostál, že si ešte aj v tomto krátkom čase našiel a upozornil tam na ďalší problematický aspekt a v tomto návrhu zákona (povedané so smiechom) a v tomto legislatívnom paškvile, a to, že jedno tvrdia v dôvodovej správe a druhé bude výsledkom toho, ako napísali tento zákon, alebo teda novelu a pozmeňovací návrh. A ja vlastne keď to tak počúvam, keď v podstate ty si tu poukázal na problém, teraz muselo sa otvárať druhé čítanie, aby sa niečo vyňalo na samostatné hlasovanie, všetci sú proti tomuto zákonu, my sme sa prihlásili do rozpravy, bolo nám nanútené, aby sme tu teraz zase o tom rokovali, že toľko toho veľa, toľko energie vlastne nás všetkých stojí toto legislatívne dobrodružstvo SNS a ja by som že fakt rada vedela, že prečo. Prečo jedna strana, ktorá nič dobre nerobí, ktorá, pri iných ministerstvách by sme sa naozaj mohli aj baviť o tom, aj by sme mohli uznať, že sú tam nejaké výsledky, že už nesúhlasíme akože spolu politicky, dobre, ale tak akože nejaké výsledky tí ministri a ministerky majú, ale že keď sa pozrieme na to, čo robí SNS (povedané so smiechom), či už vo vláde, alebo v parlamente, to je jedna katastrofa za druhou, rozvrat, deštrukcia, prosto nič dobré pre túto krajinu, nič dobré pre umenie, ktoré sa rozhodli síce ovládnuť, ale v skutočnosti ho rozvracajú a deštruujú, neprinášajú.
A ja prosto nechápem, ja fakt nechápem, že či zvyšku vládnej koalície je to že fakt úplne jedno, nerozumejú tomu, alebo, alebo že čo na nich má tá SNS-ka a prečo im dovolia takto vyskakovať a robiť takúto hanbu. Ja tomu naozaj nerozumiem. Mohol by to tu niekto vysvetliť? Prosím. (Povedané so smiechom).

Ďakujem. Ďakujem za slovo.
Pán kolega, vy ste hovorili teda o tom, ako sa presúva prerokovanie správy verejného ochrancu práv. Mne pri tom napadlo, že či by sme nepotrebovali takého verejného ochrancu nezávislých inštitúcií. A potom mi vlastne napadlo, že veď mali sme Radu pre štátnu službu, ale už nemáme, lebo aj tá padla za obeť ako nezávislá inštitúcia divokému eldorádu, veď mám tu do rozpravy pripravené, že akou technikou a aké inštitúcie sa tu ničia.
No ale tiež sa chcem povenovať, povenovať tomu väčšiemu príbehu. Ten väčší príbeh je, že túto koalíciu nezaujíma ochrana práv ľudí. Aj keď tá rozprava prebiehala, tak tu sedela z veľkej časti opozícia, zopár koaličných poslancov, naozaj že zopár, že jednotky, jednotky poslancov, poslankýň, ktorých zaujímala ochrana práv ľudí na Slovensku. Ale pokiaľ ide o práva, ktoré si nárokuje SNS, na ničenie nezávislých inštitúcií, tak tie majú prednosť. Ako nedá sa to krajšie ilustrovať ako to, čo sa dnes udialo pri procedurálnych hlasovaniach. Práva SNS majú prednosť pred právami, pred prejednaním správy ochrancu práv ľudí.
A mňa by to tiež naozaj zaujímalo, ako aj kolegyňa spomínala, že teda ja si fakt neviem priznať to, že čo tá SNS, čo má také tajomné, zázračné je na nej, že takto cvičí s celou koalíciou, že keď sa hodia o zem, tak sa presúvajú body, ako sa to hodí, ukončuje sa rozprava, skracuje sa rozprava, to by ma naozaj zaujímalo, že to je možno námet do Audiovizuálneho fondu na nejakú dobrú kovbojku alebo na nejaký takýto thriller, alebo také niečo, záhada, som čítal také tie knihy Traja pátrači, záhady, tak toto je Záhada vplyvu SNS. A normálne film by sa o tom dal natočiť, že čo tak, čo tak dobré robia, že toto im dovolia v koalícii.

Ďakujem.
Ja sa rovnako chcem ospravedlniť všetkým tým riaditeľom a riaditeľkám inštitúcií, ktorí tu čakali, v podstate ktorí mali vystúpiť v apríli, a tuto poslanci a poslankyne koalície a ministerky, ministrovia ich uprednostnili, teda uprednostnili svoje dovolenky pred ľudskými právami. Ja to opäť iba dôkaz neslušnosti a zbabelosti tejto vlády.
Ja neviem, vy to asi, neviem, či to vy cítite, ale my tu naozaj, nám je tu fyzicky nevoľno z toho celého, čo tu vlastne sa tu deje. A vy namiesto práce na tom, aby ste si vypočuli a začali pracovať na zlepšení toho všetkého, čo sme tu mohli počuť a čo ešte počuť budeme, tak vytvárate ďalší problém, a rušíte ďalšiu inštitúciu a je to vlastne naozaj veľmi smutné.
Tiež sme tu vlastne od pána Dostála počuli o tom, ako tá 13-členná rada nebude že len 5-členná bez návrhu, ale na kompletku celá. A ja by som ešte chcela vypichnúť, že dokonca aj ruší verejné vypočutie kandidátov, takže v zásade na tie filmy, to znamená, že tam sa môže rozhodovať o čomkoľvek. A keď sa teda pýtame, že aké filmy, tak môže to byť, zoberme si príklad z minulosti, napríklad niečo ako film Triumf vôle z roku ’35, čo bol propagandistický film na objednávku Adolfa Hitlera, ktorý oslavuje nacistickú stranu, šíri ideály národnej nadradenosti a jednoty, alebo film Večný Žid, propagandistický film na príkaz Goebbelsa, ministra propagandy, film šíri antisemické stereotypy a propaguje ideológiu árijskej nadradenosti, alebo to môže byť film Alexander Nevský z roku 1938, ktorý podporuje sovietsky nacionalizmus a má za cieľ posilniť vlastenecké cítenie a bojového ducha počas rastúceho napätia pred druhou svetovou vojnou.
A, samozrejme, že by nám vedeli napadnúť rôzne iné filmy a, bohužiaľ, týmto smerom to akurát tak vy tlačíte.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vďaka, Ondrej, za tvoje vystúpenie a podľa mňa si vypichol jednu veľmi dôležitú vec, a to, že nám chýba zdôvodnenie. A to nielen tu, ale aj pri ďalších hlasovaniach, dokonca pri návrhoch. My nevieme, prečo sa má zmeniť to zloženie rady, čo je za tým, prečo sa má meniť postavenie odborných komisií. Tu naozaj sa neunúvajú kolegovia z koalície k tomu, aby nám dali dôvod na tieto ich zmeny, a ja sa obávam, že rovnako tak netušíme napríklad aj pri uznesení, ktoré sa týka tých ukrajinských detí, prečo ôsmi poslanci hlasovali proti, lebo nikto z nich sa nepostavil do tej diskusie a nevysvetlil to. Neurobili to tak ani na ľudskoprávnom výbore. Čiže táto diskusia nám tu chýba a ja som presvedčená, že táto diskusia o dôvodoch návrhov, ktoré predkladáte, zmien ktoré robíte, je elementárna pre to, aby sme si tu uchovali aspoň nejakú základnú politickú kultúru. A ja som tu bola aj v minulom volebnom období a vedela som, ako veľmi niektorých politikov z vtedajšej opozície hnevalo, keď sa diali veci, ktoré sa im nepáčili, a robil ich napríklad, vtedy pán Matovič, a my sme im dali za pravdu. Veď preto sme boli aj kritikmi, preto sme v konečnom dôsledku aj odišli z tej vlády, lebo sa nám nepáčili veci, ktoré išli proti politickej kultúre, ktoré išli proti demokracii.
A ja, ja som naozaj naivne čakala, že ešte akú-takú tú starú politickú eleganciu v sebe majú aspoň, aspoň tí starší v SMER-e a tí, čo boli predtým v HLAS-e a budú chcieť zachovať toto kvórum, budú chcieť zachovať aspoň nejaké mantinely toho politického správania.
Ja tu len dám taký, taký príklad z Nemecka, keď Olaf Scholz nastúpil po rokoch Angely Merkelovej, a napriek naozaj výraznej kampani povedal: „Boli to skvelé časy, keď ste tu vládli.“ No, tak toho sa už asi nedožijeme.

Ďakujem kolegyniam a kolegom za faktické poznámky.
Skúsim to tak premostiť od poslednej faktickej poznámky, ktorú mala pani poslankyňa Marcinková, keď hovorila, že nám tu chýba aj v iných prípadoch odôvodnenie toho, prečo vládna koalícia niečo navrhuje alebo prečo nejako hlasuje, až k tomu prvému príspevku, kde pán poslanec Mikloško upozornil, že okrem toho hanebného odsúvania správ o činnosti ľudskoprávnych inštitúcií, inštitúcií, ktoré chránia ľudské práva, Národná rada hlasmi koaličných poslancov včera odmietla zobrať na vedomie Správu o činnosti Ústavu pamäti národa. No, na tom sú zaujímavé dve veci.
Jednak presne to chýbajúce odôvodnenie, nepočuli sme od koaličných poslancov ani jednu, jedinú výhradu k samotnej Správe o činnosti ÚPN, k činnosti Ústavu pamäti národa alebo k ľuďom, ktorí sú v Ústave pamäti národa, ale s niečím zrejme majú problém, akurát nevieme s čím. Oni len bez toho, aby povedali jediný dôvod, tak nezobrali na vedomie Správu o činnosti Úradu pamäti národa, Ústavu pamäti národa.
A tá druhá vec je podobne zaujímavá, lebo je priam symbolické, že koaliční poslanci odmietli zobrať na vedomie Správu o činnosti ÚPN v deň 74. výročia justičnej vraždy Milady Horákovej. Milada Horáková sa stavala na odpor nacistom aj komunistom, aktívne bojovala proti nacistickým okupantom aj proti komunistickému režimu. Bola oboma režimami väznená, oboma režimami odsúdená na smrť a dotiahli to do konca až tí komunisti.
A skúmaniu oboch týchto totalít fašistickej a komunistickej sa venuje Ústav pamäti národa, a práve v deň, keď si pripomíname smrť snáď najzná... jednej z najznámejších obetí komunistického režimu, koalícia odmietne zobrať na vedomie správu o činnosti...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážení kolegovia, vážené kolegyne, ďakujem za slovo, pán predsedajúci, mrzí ma, že tu teraz stojím ja, pretože teraz tu mali stáť úplne iní ľudia.
Mal tu stáť pán Robert Dobrovodský, verejný ochranca práv. Mala tu stáť, pani Zuzana Dlugošová, predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, Mala tu stáť pani Zuzana Stavrovská, komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím, a mal tu stáť pán Jozef Mikloško, komisár pre deti.
Všetci tu dneska ráno stáli vonku na chodbe a čakali na to, že konečne po dlhej dobe im tento parlament vytvoril priestor, aby predniesli správy zo svojej činnosti. A ja každému jednému z nich veľmi pekne ďakujem za ich činnosť aj za to, že boli ochotní nám ju predniesť.
A ospravedlňujem sa, aj keď to nie je moja vina, ale som súčasťou tohto parlamentu, a ospravedlňujem sa za to, že im táto možnosť bola dneska upretá preto, lebo SNS má potrebu ešte tesne pred dovolenkami stihnúť ovládnuť filmový priemysel cez Audiovizuálny fond. A ešte celý ten legislatívny proces urobili tak babrácky, že sa nám to tu naťahuje až do poslednej chvíle.
Lebo aby som teda procesne pripomenula, sme v opakovanom druhom čítaní o tomto poslaneckom návrhu, lebo v tom super zrýchlenom konaní, ktoré tu vytvorili tým, že tá podstatná zmena vlastne bola predložená tuto nielen poslaneckým návrhom, ale poslaneckým pozmeňujúcim návrhom, prečítaným v pléne iba niekoľko hodín pred hlasovaním, tak ešte aj v ňom zrazu sa ukázalo, že vlastne tam bola v tej rýchlosti urobená chyba, a preto tu musela prísť pani ministerka aspoň na niekoľko minút, aby teda znovu otvorila druhé čítanie.
A áno, vedieme túto rozpravu v druhom čítaní, pretože politické ovládnutie Audiovizuálneho fondu považujeme za úplne hanebné, za rovnako hanebné ako to, že dneska dali poslanci koalície prednosť svojim dovolenkám pred možnosťou, aby toto plénum konečne diskutovalo o ľudských právach.
A teda vraciam sa k otázke, ktorá tu už opakovane odznela, prečo vlastne ideme meniť zákon o Audiovizuálnom fonde, lebo to sme sa naozaj nedozvedeli. Nie, že čo je ten podstatný problém, lebo väčšinou sa zákony menia, keď vznikne niekde nejaký problém. Tak čo je ten podstatný problém pri fungovaní Audiovizuálneho fondu, ktorý poslanci z SNS a následne celá koalícia majú potrebu tuto na poslednú chvíľu meniť? Ako sme tu veľmi podrobne počuli v predošlej časti toho druhého čítania v rozprave od kolegyni Jaurovej, áno, bolo obdobie, kedy na Slovensku sa netočili takmer žiadne filmy, a ja si pamätám, akou, s akou závisťou sme pozerali na Českú republiku, kde sa ten filmový priemysel rozbehol, ten slobodný filmový priemysel rozbehol oveľa rýchlejšie a ako aj množstvo šikovných ľudí z našich filmárov, aj ja mnohých poznám, či už hereckej obce, alebo celkovo z filmárskej obce, odchádzali do Českej republiky, lebo tam mali oveľa lepšie podmienky.
A potom bol založený Audiovizuálny fond a vidíme, a pani kolegyňa Jaurová to tu ukázala na číslach, ako nám dramaticky stúpol ten počet filmov, a ja som presvedčená, že aj tá kvalita filmov, aj keď to sa asi nedá odmerať, ale určite sa dá odmerať návštevnosť týchto filmov, a že môžeme dneska povedať, že máme, aj keď sme relatívne malá krajina, fungujúci filmový priemysel do veľkej miery aj vďaka Audiovizuálnemu fondu.
A v celej tej rozprave sme nepočuli jediný dôvod, ktorý by tvrdil opak. Jediné, čo sme tu počuli, je, že nie všetky filmy zodpovedajú vkusu poslanca Michelku. A znovu sa tu k tomu vrátim, pretože toto isté sme mali aj pri tej fonde, pri Fonde na podporu umenia, kde sme si vypočuli asi hodinovú alebo dvojhodinovú prednášku o literárnom vkuse pána poslanca Michelku, tak tuto sme si pri tejto rozprave vypočuli niečo o filmovom vkuse pána poslanca Michelku. Ako úprimne vám poviem, mňa to nezaujíma. A nielenže mňa to nezaujíma, ale túto krajinu to nemá čo zaujímať. Ako keď chce byť pán Michelko literárny alebo filmový kritik, tak si pomýlil povolanie.
My sme tu zákonodarný zbor a my tu máme tvoriť zákony pre ľudí. My tu máme tvoriť zákony vtedy, keď sú spoločenské problémy a vidíme, že tá legislatíva v niečom bráni, aby sa tie spoločenské problémy vyriešili, alebo tie spoločenské problémy spôsobuje a máme na to reagovať. Ale nie je našou úlohou, tuto rozhodovať o tom, že aké umenie sa má tvoriť. Na to má byť nezávislá umelecká obec. A celý tento zákon spôsobuje iba to, že posilňuje vplyv ministerstva kultúry, v súčasnosti môžeme povedať strany SNS na to, aké filmy sa budú alebo nebudú točiť. A toto naozaj, naozaj nikomu inému nepomôže ako politickému vplyvu SNS.
A príde mi to obzvlášť nehorázne, dneska, keď sme tu doobeda aspoň stihli si vypočuť správu od verejného ochrancu práv, aj keď potom tá rozprava k tej správe bola násilne prerušená, a hovoril tu o naozaj závažných problémoch, ktoré v tejto krajine máme, a my tu v oblasti ľudských práv teda máme tých problémov naozaj dosť.
Máme tu obrovský problém s chudobou, a ako tu odznelo, že chudoba je nielen príčina, ale aj dôsledok porušovania ľudských práv. A poďme o tom hovoriť, ako pomôcť ľuďom, ktorí sú sociálne slabí v našej spoločnosti. Máme tu obrovský problém s nedostupnou zdravotnou starostlivosťou. Ako tu odznelo, že pomaly v tejto krajine, kto si potrebuje nechať ošetriť zuby bezplatne, tak ani nemá na aké dvere zaklopať, lebo ani len ministerstvo zdravotníctva nevedelo odpovedať verejnému ochrancovi práv, že kde je ešte možné získať bezplatnú zubnú starostlivosť. Máme tu problém so segregáciou vo vzdelávaní. Máme tu problémy s meškaním dôchodkov kvôli prieťahom v Sociálnej poisťovni.
My tu máme množstvo reálnych problémov, o ktorých by sme mali ako Národná rada Slovenskej republiky diskutovať. Ale filmový priemysel nie je jeden z tých problémov. Príliš slabý politický vplyv SNS na film, na tvorbu filmov na Slovensku nie je jeden z tých kľúčových problémov, a napriek tomu tu posledný deň tejto schôdze pred letom stojíme a diskutujeme o tom, že SNS chce mať väčší vplyv na, na filmový priemysel a celá koalícia z nejakého bizarného dôvodu im to teda dovoľuje.
Naozaj je to nehorázne, a som presvedčená o tom, že toto by nemala byť primárna úloha Národnej rady Slovenskej republiky, a pevne verím, že aj ľudia v tejto krajine to vidia.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem vám, pani poslankyňa Gažovičová, za výborný príspevok.
Áno, začali ste o tom zákone, ktorý navrhol minister kultúry Maďarič v roku 2008. Bol to nominant SMER-u. Ten zákon znamenal taký rozlet filmovej tvorby na Slovensku, aký nebol od... za 35 rokov od novembra, od novembra a aký, aký nebol, samozrejme, ani za komunistov. Čo vadilo, aké filmy vadili, pánovi Michelkovi v jeho vkuse? Spomeniem dva. Teda či mu vadili, v ktorých sa trošku vyznám, film Služobníci, o hladovke na bohosloveckej fakulte dostal 674 556 eur dotáciu. Bol nominovaný za naj, na najlepší film Berlinale, bol víťaz Slnko v sieti za najlepšiu kameru, strih a kostýmy. Navštívil mnohé fest... zahraničné festivaly.
Film Slobodní, ktorý hovoril o Vladimírovi Juklovi a Silvestrovi Krčmérym, dostal 9-tisíc eur. Najväčší počet divákov mal v roku 2022. Vysielala ho Česká televízia, Noe, Lux, americká televízia, Slovenská televízia niekoľkokrát. Tieto filmy vadia pánovi Michelkovi v jeho vkuse?
No, ale potom prišla táto skupina poslancov: pán Roman Michelko, pán Dušaj Jarjabek, pán Ľubica... pani Ľubica Laššáková, pán Karol Farkašovský, pán Milan Garaj, pán Roman Malatinec, pán... pani Dagmar Kramplová, pán Andrej Danko, pán Adam Lučanský a pán Rudolf Huliak a navrhli tento ideologický paškvil.
No tak kam sa to vlastne uberáme? Kam sa to uberáme z jedného obrovského rozletu, aký sme tu konečne zažili len v jednej kultúrnej oblasti, ktorý bol honorovaný a oceňovaný v celej Európe aj vo svete, ideme sem na nejaké, nejaké veľmi zvláštne vkusy jednej politickej strany, aj o jej vkuse máme možnosť sa už... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem ti, Tina, za naozaj kritický a veľmi taký dôvodný prejav.
Ja nerozumiem jednej veci, že ideme tu teda bagrom, silou-mocou musíme dnes rokovať o tomto návrhu zákona, a že vlastne jediný (povedané so smiechom), ktorí tu o tom rokujeme, sme zase len my opozícia. Že, že kde je predkladateľ či už samotného zákona, alebo teda toho, toho návrhu, ktorý, toho poslaneckého návrhu, ktorý radikálne mení tie podmienky v Audiovizuálnom fonde, že, že vy ste si úplne takí istí tou svojou mocou, tak, tak bezbreho istí, že vy už ani nepovažujete za potrebné, že keď jednak neúctivo vyhodíte z parlamentu šéfov úradov na ochranu ľudských práv a nanútite nám túto diskusiu, tak prosto ste sa úplne vykašľali vôbec na to, že aby sme, aby ste obhajovali zoči-voči nám to, čo tu robíte a čo idete presadiť.
Čiže to je nielenže neúcta voči ľuďom na Slovensku, ktorí si vás zvolili, ale aj celkovo voči nastaveniu vlastne opozično-koaličnej parlamentnej spolupráce a fungovania, lebo však to má byť o spolupráci, veď to má byť o tej súťaži myšlienok, o argumentácii, o vymieňaní si názorov na tieto návrhy zákonov, ale vy prosto viete, že, žiaľ, aj keď tu pán zastupujúci predseda možno s tým vnútorne nesúhlasí, tak to tu prosto utne a že v nejakom bode vám to tu prídu vaši kolegovia odhlasovať, ste si istí tými počtami a prosto nejdete sa tu vôbec nejak otravovať tým, že by ste aspoň jeden argument na podporu tohto tu dnes povedali a nejak sa obhájili vo vzťahu k celej tej kritike, čo my tu vznášame.
To je úplne bezbrehá arogancia moci, fakt.