15. schôdza

Kolegyne, kolegovia, ďakujem za vaše postrehy. Nebudem reagovať na všetko. Vypichnem dve veci.
Prvá vec, tak ako hovorili kolegovia Valášek a Štefunko, áno, sme síce názorovo alebo hodnotovo niekde inde, a predsa ideme spolu za jednu vec. Ja by som povedal, že každá vláda, ktorá takého niečo zaregistruje, tak by mala významne spozornieť, pretože keď sa spektrum uzatvára názorové aj vystupuje proti, proti vláde, proti jej konaniu, tak je to pre ňu veľmi nebezpečné, je to veľmi zlý signál.
Spomeňme si z minulosti, z našej histórie, keď sme spomínali, či to bol rok 1944, keď sa spojili odbojové, odbojové strany s komunistami a dokonca aj s niektorými vládnymi predstaviteľmi vtedajšími. Spomeňme si na rok 1989, keď sa spojila celá spoločnosť, alebo na rok 1998, keď opäť zase vzniklo dosť ideologicky pestré spoločenstvo, ktoré sa postavilo proti vláde Vladimíra Mečiara, takže berte to ako signál, že niečo vážne sa deje v spoločnosti.
A druhý postreh, ktorý ma zaujal. Kolegyne Jaurová hovorila o tom, že raz sa budú možno na vás smiať. Je to celkom možné, ale ja to pozrem, ja sa na to pozriem z iného konca. Pamätám si dosť dobre, je to už skoro 30 rokov, keď zrazu sa stali terčom útoku na Slovensku humoristi, bolo to za vlády Vladimíra Mečiara. A humoristi dokonca utekali za, za hranice, Markoviča spomeniem ako jedného z nich. Utekali, pretože cítili, že je to taká, taká tichá cenzúra.
No a najsmutnejšie je, keď kráľ zotne šaša, hej. Ja sa nechcem toho dožiť, aby, aby na Slovensku sme išli do, vyslovene do cenzúry, že zrazu nebudeme môcť rozprávať to, čo chceme rozprávať.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Nejaké kuloárne reči hovorili, že o druhej sa začne tak zmrákať nad nami, tak neviem, či náhodou nebudem posledné vystúpenie. Ale, iba tak vidím, že tak pribúdajú poslanci koalície po, po jednom, tak uvidíme.
V každom prípade nebudem, nebudem hovoriť dlho, ale chcel som vám, milí kolegovia z koalície, spraviť taký, taký odpočet. Odpočet metód a techník ničenia nezávislých inštitúcií, keďže dnes sa tu stretávame na tomto smútočnom zhromaždení pri ničení ďalšej nezávislej inštitúcie, tak idem teda od, od začiatku procesne.
Úrad špeciálnej prokuratúry, skrátené legislatívne konanie a poslanecký pozmeňovák, prvá inštitúcia.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, skrátené legislatívne konanie, druhá inštitúcia.
Obsadenie štatistického úradu, teda to je technika, že teda môžte vyhodiť riaditeľa za hocičo a potom to aj spravíte, skrátené legislatívne konanie, tretia nezávislá inštitúcia padla.
Fond na podporu umenia, poslanecký pozmeňovák na poslednú chvíľu.
Rada pre štátnu službu, poslanecký pozmeňovák, spackaný, lebo ste pri hlasovaní chytili paniku, že sa ozvalo meno opozičného poslanca, tak ste vlastne nevedeli, o čom hlasujete, tak ste boli proti, potom ste zistili, že ste boli proti vlastným bodom, tak ste to celé zastavili. Potom teda opakované druhé čítanie a potom už na druhý pokus sa pokazil... teda podarilo. To len, aby to bolo na záznam, že aj to ničenie cez zrýchlené procesy niekedy možno až príliš ženiete.
Ale možno to vyskúšame aj teraz nejak, dať návrh v rozprave, aby sa o niektorých bodoch hlasovalo samostatne, a naposledy to zafungovalo pri Rade pre štátnu službu, že koalícia zazmätkovala, tak možno by to zafungovalo aj teraz.
Audiovizuálny fond, poslanecký pozmeňovák.
NIHO, čiže analytický inštitút v rezorte zdravotníctva, poslanecký pozmeňovák v pléne, tiež spackaný, tiež sa to opravovalo.
Čiže toto som si dovolil taký krátky, krátky sumár toho, akými metódami a technikami ničíte jednu nezávislú inštitúciu po druhej, a hovorím to z hľadiska princípu, prečo potrebujeme nezávislé inštitúcie, ale hovorím to aj kvôli tým ľuďom, ktorí tam pracujú. Aj v tom Audiovizuálnom fonde, aj v týchto nezávislých inštitúciách sú odborníci, ktorí častokrát museli spraviť rozhodnutie, či budú za lepšie peniaze pracovať v komerčnej sfére, alebo idú sa hodiť v prospech služby štátu, alebo ako by som to nazval, idú proste slúžiť nejakej väčšej spoločnosti. Tak, tak týchto ľudí decimujete, vyháňate zo štátnej správy jedného po druhom, vysielate jasný signál všetkým tým ostatným desiatkam a stovkám tisíc úradníkov, že odbornosť sa veľmi nenosí a že to nebude veľmi oceňované, keď budú do vecí príliš kecať, takže za tých úradníkov, za tých odborníkov sa tu ja dnes staviam, pretože aj ja som si vyskúšal službu pre štátnu správu, a myslím, že je dôležité, aby sme sa ich zastali, aby vedeli, že sú tu ľudia, na ktorých sa môžu obrátiť, aj keď vy takto systematicky podkopávate jednu inštitúciu po druhej, lebo môžete, lebo máte najtesnejšiu väčšinu v histórii Slovenska, ale stále je to väčšina, tak môžete.
A možno aj nerozumiete, že prečo my tak bazírujeme na tých procesoch. Veď, veď však to je proces, však to je druhoradé, dôležitý je ten obsah. Tak ja skúsim... (Ruch v sále.) A už, už začína to tu tak šumieť. Tak skúsim vám dať nejaké, nejaké príklady, praktické príklady teraz, prečo je proces dôležité z toho legislatívneho hľadiska.
Je to veľmi jednoduché – práca chvatná, málo platná. Jednoducho keď to ženiete, robíte chyby, tie chyby potom musíte opravovať, na tie chyby potom doplatia ľudia, na ktorých ste nemysleli. Už som tu dneska dával príklad s pasmi, čo sa, čo sa vám podarilo. Opačný príklad toho dobrého procesu, aj keď nesúhlasím s tým finálnym zákonom, by mohol byť zákon o verejnom obstarávaní, ale aspoň ten proces bol dobrý. Štandardné MPK, stovky pripomienok, vyčistilo sa to, opravilo sa to. Oveľa lepší návrh zákona vyšiel, ako bol na začiatku. Stále nie je dosť dobrý podľa môjho názoru, ale oveľa lepší ako na začiatku. To keby sem prišiel v SLK, v tej prvotnej podobe, tak rukami by zalamovali všetci starostovia, primátori a obstarávatelia, firmy.
Ale tak dobre, tak dám vám príklad možno menej teoretický, menej legislatívny. Tak som si povedal, čo by som tak mohol, futbal. Žije teraz celá krajina futbalom, tak dám vám príklad futbal. Prečo je dôležité rešpektovať aj nepísané pravidlá, pretože toto, to sa tu my snažíme vám povedať, že možno nejdete proti litere zákona, ale idete proti duchu zákona, keď tie procesy takto ženiete.
Tak predpokladám, že viacerí z nás pozerali posledný zápas slovenskej reprezentácie proti Rumunom. Neviem, či áno, či nie, ale predpokladám, keďže máme to ministerstvo športu, tak prečo si to nepozrieť, ten futbal. Ja som ho pozeral a bol tam taký moment, myslím, že okolo 70 minúty sa stala taká situácia, že po jednom súboji ostal ležať na trávniku slovenský hráč, a potom sa nejak lopta dostala k Rumunom a oni by kľudne mohli hrať ďalej a ísť do útoku a mali sme vlastne o jedného hráča menej, mali by vlastne výhodu. Ale čo spravili? Zakopli tú loptu do autu. No a teraz mohli by ste si zobrať knižku pravidiel o futbale a hľadať tam pravidlo, že hráč je povinný zakopnúť loptu do autu, keď nejaký iný hráč leží na ihrisku, a nenájdete tam také pravidlo. To v tej knižke nie je, to je nepísané pravidlo. To je nepísané pravidlo, že takto sa to proste robí, lebo máme voči sebe nejaký rešpekt, nejakú úctu, tak nebudeme predsa využívať nevýhodu súpera. Preto sú dôležité nepísané pravidlá. Keby sme my Slováci boli v opačnej situácii a hráme ďalej, všetci nás vypískajú.
Aj vás by mali vypískať za ten zoznam, ktorý som vám tu prečítal, ako ničíte tie inštitúcie, možno v súlade s pravidlami, ale v rozpore s nepísanými pravidlami. Takto sa to proste nerobí.
No a keďže sa bavíme o Audiovizuálnom fonde, tak na záver som si pripravil zopár, zopár anekdot z audiovizuálneho umenia, ktoré mi pripomínajú to čo tu robíme. Najprv mi napadol film Jáchyme, hoď to do stroje, to bola podľa mňa fráza, ktorú si povedali kolegovia, keď pánovi Farkašovského hovorili, aby teda podal ten pozmeňovák, tak takto si nejak predstavujem: „Hoď to, hoď to do stroje!“
Potom, keďže tu už máme aj precedensy, tak mi napadlo, fráza z filmu Vesničko má středisková: „To neděláš dobře s týma sirkama, to se ti vymstí!“ Že keď to takto ženiete, ono sa to vypomstí, naozaj budú tam chyby, bude to zlé, doplatia, doplatia na to umelci, doplatí na to verejnosť.
No ale na záver, na záver, čo by sa asi najviac hodila, posledná fráza, ktorá je z filmu Černí baroni, ktorý mám osobne veľmi rád, kde sa v tej záverečnej scéne ten kapitán Horec pýta majora Terazkyho, ak si to pamätáte: „Řeknete, není tato situace poněkud absurdní?“ A on sa ho spýta, major Terazky: „A čo vy si tak predstavujete pod pojmom absurdný?“ A ja by som odpovedal, že toto.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ja som veľmi rada, že tu kolega aj takto ilustratívne a pomerne humorne vyzdvihol tú dôležitosť tých nepísaných pravidiel v politike a v podstate v každom jednom fachu. Aj slušnosť, morálka, to všetko sú (povedané so smiechom) často nepísané pravidlá, ktoré tú spoločnosť kultivujú a skultúrňujú ju. A malo by to tak byť aj v politike, mali by sme sa snažiť ju robiť kultúrnejšou, a nie naopak. A mňa mrzí, že od začiatku tohto funkčného obdobia tejto vlády pozorujem, že k tým nepísaným pravidlám nemajú nielenže úctu, ale doslova v prvej možnej príležitosti od nich, od nich upúšťajú. A toto sú presne veci, ktoré, ktoré vytýkali v minulosti iným, často sa zastrájali najmä pri pánovi Matovičovi alebo jeho kolegoch, že, že porušujú nepísané pravidlá a že sa im to vypomstí a tak ďalej. Ja teraz sledujem, že oni to robia, to, čo vyčítali druhým v oveľa, v oveľa hrubšej, väčšej miere a vôbec na tie slová nepamätajú a vôbec sa nimi neriadia.
Ja som tak trochu aj sklamaná z toho, akým spôsobom tú politickú eleganciu, o ktorej sa snažili hovoriť v minulosti a ktorú sa snažili hrať, nechali tak a vlastne čokoľvek do parlamentu prinesú, ani sa neunúvajú povedať, prečo tak robia, rovnako ako teraz nepoznáme dôvody, prečo, prečo vlastne menia pravidlá, zaužívané pravidlá, s ktorými dokonca prišiel na začiatku ich vlastný minister Maďarič v roku 2008.
My nevieme, prečo tieto pravidlá menia, len môžeme tušiť, že je to vôľa SNS a ostatní prikyvujú, lebo to pre nich, umenie nie je tak dôležité, aby za to zabojovali, a to je mi ľúto. To je smutná vizitka tejto vlády.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ono je to naozaj veľmi smutné, pozerať sa na to, čo sa tu od septembra deje. Namiesto toho, aby ste pomáhali ľuďom, tu prichádzate s rôznymi absurdnosťami, ako je napríklad aj táto, ktoré podľa mňa žiadnym spôsobom nepomáhajú nikomu, naozaj nikomu. A okrem toho, že majú plniť len vaše záujmy, že majú pomáhať vašim ľuďom. A vlastne sa nám len vrátili časy, ktoré sme tu mali za predchádzajúcich vlád SMER-u, akurát – v úvodzovkách – aj s bonusmi.
Moji kolegovia a kolegyne tu neustále upozorňujú na chyby, ktoré robíte a vám to je naozaj jedno. Keby vám na Slovensku záležalo, tak sa snažíte počúvať a reflektovať na naše výhrady z opozície. Keď raz verím tomu, že príde Progresívne Slovensko k vláde, si teda ja vôbec neviem predstaviť, aby sme takýmto spôsobom pristupovali k našej práci, ako to robíte vy.
Pred chvíľou sme mali napríklad tlačovku k tomu, že nám tu hrozí strata kontroly nad kritickou infraštruktúrou. Neustále nás kontaktujú ľudia, že si štát neplní povinnosti v oblasti poskytovania sociálnej starostlivosti. Samosprávy bijú na poplach. A mnohé iné problémy, ktoré Slovensko aktuálne trápia a rovnako aj našich ľudí na Slovensku, ktorí tu žijú.
Ale nie, vy si musíte ísť svoje, čo tam po problémoch ľudí. Jednoducho neotravujte, my sme tu teraz pri vládnutí.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem kolegovi Hargašovi, ktorý teda veľmi efektívne zhrnul to, čo sa tu deje, a nielen teda dnes, a že to je absurdné a navyše, navyše je to aj neslušné, pretože namiesto toho, aby sme dnes konečne sa zaoberali stavom ľudských práv a rôznych menšín, zdravotne znevýhodnených, detí a v tomto parlamente, tak namiesto toho sa musíme nútene, vynútene zaoberať zákonom, ktorý má iba naplniť záujmy jednej politickej strany – SNS.
A je naozaj neslušné, čo sa tu udialo, že namiesto toho, aby sme sa zaoberali stavom ľudských práv, sa zaoberáme týmto zákonom, ktorý nikomu, nikomu nepomôže, práve naopak, zničí systém, ktorý tu roky fungoval, ktorý sa tu budoval, vďaka ktorému sa natočilo množstvo, množstvo filmov, oveľa viac, ako, ako v období, keď tento, keď tento fond neexistoval.
A mňa to mrzí, že to musím opakovať, ale myslím, že je dôležité, aby ste to počúvali. Je absolútne neslušné, čo sa tu odhlasovalo, že sa zmenil tento program, a je to niečo, čo ja nedokážem pochopiť. Ja nedokážem pochopiť, prečo si to niekto dovolí v takomto prípade. Mohli sme sa tu stretnúť v utorok alebo hocikedy inokedy, alebo v septembri. Kam sa ponáhľate? Tí ľudia sem prišli, aby hovorili o dôležitých, naozaj dôležitých veciach, a vy ste ich poslali domov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Veľmi pekne ďakujem za slovo.
Jano, mal si naozaj presný príhovor a veľmi sa mi páčilo najmä to zakončenie poukázaním na absurdnosť tohto celého, čo sa tu dnes deje. Ja počas tvojej rozpravy, keď sem začali pribúdať títo naši kolegovia z pravej strany, som si hovorila, že vari aj niekto využije tú príležitosť z SNS-ky a možno trošku odpovie aj na tú tvoju kritiku, aspoň sa prihlási s faktickou do rozpravy, povie niečo, že, že či sa ani teda trochu nehanbia a či im vôbec nevadí, akým spôsobom sa to tu dnes udialo, že sme sa vykašľali na správy o ľudských právach a že tu ideme bagrom zničiť aj Audiovizuálny fond. (Ruch v sále.)
Ale nie, im je to úplne jedno, to je vlastne úplne v pohode, že teraz tu predsedajúci... (Neutíchajúci ruch v sále.) Ja by som poprosila ticho v tejto sále, keď teda už niekto nechce... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
141.
A vy reagujte na vystupujúceho.
Nech sa páči.

Števulová, Zuzana, poslankyňa NR SR
Ja, samozrejme, reagujem na vystupujúceho celým, celá moja faktická je reakcia na vystupujúceho, ale nemôžem reagovať, keď táto sála sa tu baví po tom, čo sú, dve hodiny túto diskusiu iba ignorovali. No je mi ľúto, ale tak to tu je.
Takže, kolega Hargaš, veľmi pekne ďakujem za tvoj príspevok a je mi naozaj ľúto, že kolegovia z druhej časti tohto parlamentu nevyužili možnosť reagovať na tvoju kritiku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, kolegovia, za reakcie.
No ako som avizoval, tak zmrákalo sa a už sa aj zotmelo, už, už tu máme, máme mračná a teraz možno prilákalo kolegov a kolegyne k nejakej ďalšej porade rečníkov, pani Kolíková možno je veľmi obľúbená, tak si prišli vypočuť, aj keď si to úplne nemyslím, a, žiaľ, myslím si, že po tomto zmrákaní nám za chvíľku zahrmí § 35 ods. 7 rokovacieho poriadku, som ochotný staviť sa o pivo.
Ďakujem pekne.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, opäť tu máme úplný legislatívny rozvrat, ako snáď len strana SNS dokáže dopracovať až do takejto dokonalosti. Pozmeňujúci návrh od poslanca SNS Karola Farkašovského k nám, ako už býva zvykom, prišiel na poslednú chvíľu. Prečítal ho tu v pléne, konkrétne v stredu večer medzi 18.13 hod. a 18.31 hod. ako posledný príspevok v ústnej rozprave. Čiže ani nie v písomnej rozprave, ale v ústnej rozprave. (Ruch v sále. Rečníčka sa obrátila k predsedajúcemu.)

Danko Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím o kľud v sále. Nech sa páči, pani poslankyňa.

Plaváková, Lucia, poslankyňa NR SR
A keď vám to celé časovo nevychádzalo, tak ste neváhali násilne prerušiť rozpravu k správe verejného ochrancu práv, poslať ho preč a všetky ľudskoprávne správy presunúť na september. Tie, ktoré sme pôvodne mali prerokovávať ešte na aprílovej schôdzi.
Nie je lepší dôkaz toho, ako vám na ľuďoch a ich problémoch absolútne nezáleží. Absolútne vám na tom nezáleží! Úplne ste im napľuli do tváre. A to všetko len preto, že SNS si chce ovládnuť ďalšiu inštitúciu v rezorte kultúry. Tentokrát Audiovizuálny fond. Veď už fakt nebláznite! Vy to budete hovoriť o potrebe kultúry v tejto sále?! Pán Farkašovský nás tu vyzýval k tomu, aby v tomto pléne bola zabezpečená kultúra. To je, to je úplne absurdné. Veď čo je toto, čo tu sledujeme? To je absolútny vrchol nekultúry, úplné pošliapanie legislatívneho procesu. A nielen to.
Predviedli ste úplnú neúctu voči ľudskoprávnym inštitúciám, ľuďom, ktorí tam pracujú, ale hlavne voči ľuďom, ktorých problémom sa tieto inštitúcie venujú, a oni sa na tieto inštitúcie obracajú vo chvíli, keď ich iné orgány štátu zradili. Teraz ste ich zradili ešte aj vy. To je naozaj obrovská hanba. Stojí vám to za to?
A to je len súčasť celej nekultúry legislatívneho procesu, ktoré tu dlhodobo predvádzate, alebo ako konštatoval už aj Ústavný súd, sme svedkami upadajúcej legislatívnej kultúry. To dávam do pozornosti, pán Farkašovský, upadajúca legislatívna kultúra. A to konštatoval ešte pred tým, čo nám tu pristáli ďalšie a ďalšie skrátené legislatívne konania. Predtým, ako sa tu snáď každý návrh z dielne SNS mení na poslednú chvíľu pozmeňujúcim návrhom bez akejkoľvek odbornej diskusie, ktorá je pri prijímaní kvalitnej legislatívy potrebná.
Však dôkazom toho je aj list, ktorý nám bol všetkým adresovaný, kde naozaj všetky subjekty, ktorých sa tento návrh zákona dotýka, poslali svoje výhrady. Ja už ani neviem, ako by Ústavný súd túto situáciu pomenoval dnes, keď pred niekoľkými mesiacmi ju pomenoval ako upadajúcu legislatívnu kultúru. Ale asi teda bude mať na to príležitosť.
Máme tu teda skrátené legislatívne konania bez splnenia zákonných podmienok ako na bežiacom páse, už ste si z nich spravili úplne riadny legislatívny proces. To je to, čo využívate úplne ako štandardný proces fungovania. Dostávate sa do toho, že prekonávate vlastne už aj fungovanie Igora Matoviča, a to teda neviem, že či ste sa tam chceli dopracovať.
Okrem toho, že tu máme neustále skrátené legislatívne konanie, tak pravidelne a dôkazom toho je aj dnešná rozprava, pravidelne obmedzujete rozpravu. Zvyčajne už keď vidíte, že nejaký návrh zákona, bude mať voči nemu opozícia veľa výhrad, tak si to pre istotu skrátite dopredu a to už je úplne váš bežný modus operandi. Toto je to riadne fungovanie a riadenie štátu? Pošliapavate všetky princípy legislatívneho procesu, všetky.
Tento pozmeňujúci návrh zásadne mení pôvodný návrh zákona a celkovo fungovanie fondu a prišiel teda úplne na poslednú chvíľu. Bol tu, bol tu kopec času, kedy mohol byť predložený skôr. Boli vám adresované zásadné výhrady voči tomu, akým spôsobom je momentálne formulovaný ten návrh. Nič, nevadí vám to? Pre koho to robíte? Vám na kultúre absolútne nezáleží, vôbec. Ani trochu. A dokazujete to každým jedným ďalším návrhom zákona. Nezáleží vám na kultúre a nezáleží vám ani na ľuďoch a ich problémoch. A ešte to robíte aj spôsobom, ktorý je absolútne neakceptovateľný. Pošliapavate všetky princípy aj legislatívneho procesu, zapájania verejnosti, skupín, ktorých sa týkajú návrhy zákonov, odbornej, laickej verejnosti. Nič, nezaujíma vás to. Len si potrebujete proste presadiť, čo chcete. A to je mimoriadne smutné.
A ja už naozaj by som sa chcela dopracovať k tomu, že aj vy sa už dokážete zastaviť. Sa normálne v pohode pozeráte do zrkadla po tom všetkom, čo tu robíte? Dnes, keď ste tu spravili ten škandalózny zásah do prerokovávania ľudskoprávnych správ, tak sa tu sála totálne vyprázdnila. Ostali tu, myslím, že traja ľudia z koalície? Ste s tým v poriadku, čo sa tu deje, naozaj všetci, čo tu teraz sedíte? Aspoň teraz je vás tu viac. Normálne sme tu mali ľudí, ktorí sa, tí... venujú, ich práca je, že sa venujú problémom ľudí na Slovensku. Závažným problémom. V rôznych sférach života. Vy ste ich normálne poslali preč. (Rečníčka sa odmlčala.) Kukáte do mobilov. Nič.
Čo ešte potrebujete, aby ste prešli nejakou sebareflexiou?! Vám to naozaj príde v poriadku, to, čo ste dnes spravili? Pán Farkašovský, toto je tá kultúra, o ktorej ste tu hovorili? Toto, čo ste dnes spravili? Že ste usekli, normálne tu bol ombudsman, usekli ste ho, poslali ste ho preč a má prísť znovu v septembri. Vy nič. Vy s tým nemáte nič spoločné, že? Vy ste tu nesedeli v tej sále, lebo ste si neprišli jeho správu ani vypočuť, pán Farkašovský. Toto je tá kultúra?! (Reakcie z pléna.) Je to úplná hanba, presne tak. Hanba a neúcta. To nemá s kultúrou nič spoločné. Nevadí vám to, hej, pán Farkašovský? Vy ste spokojný s tým, ako ste to dnes tu predviedli. (Reakcia z pléna.) Áno, spokojný? V pohode, hej? Lebo ľudia to pozorne sledujú. A toto naozaj nikomu nemôže prísť poriadku. To, ako sa tu správate. Vy sa správate slušne? Takže to, čo ste dnes predviedli bolo slušné? Poslať preč ombudsmana? Aby sa vrátil v septembri. Nezaujíma vás ani to, čo robí, ani tie problémy tých ľudí, o ktorých nám tu rozprával, a že ich je aj veľa. Zopakujem, toto nemá nič spoločné s kultúrou. Vás kultúra nezaujíma, nezaujímajú vás ani ľudia, ani ich problémy. A toto bola absolútna nechutná neúcta voči ich práci, ľuďom, ktorí robia v týchto inštitúciách a ktorí sa snažia ľuďom na Slovensku pomôcť.
Už nemám slov, fakt. (Potlesk.)

Veľká vďaka, kolegyňa Lucia.
Myslím, že nielen obsah, ale aj tón tiež si trafila fantasticky. Vďaka za to.
Ono tá legislatívna neúcta, o ktorej si pekne hovorila, má viacero následkov. Jedna z nich je, že proste zhadzujeme, bagatelizujeme, znevažujeme inštitúcie a osoby, na ktorých v mnohom fungovanie tohto štátu záleží a stojí. Dobré fungovanie tohto štátu.
Vám je to možno jedno vo vláde, to ako to tu fičí, pokiaľ ste pri moci a pokiaľ máte možnosť každé štyri roky sa tam vrátiť. Ale sú tu ľudia, ktorým záleží na tom, aby tu boli dodržiavané ľudské práva, boli dodržiavané práva detí, práva menšín. Toto sú inštitúcie, ktoré si dnes nevážili.
A potom je tá druhá manifestácia neúcty, tie druhé následky, ktoré znášame že okamžitejšie, tie sú hmatateľné, tie sa dostavia skoro ihneď. To je vtedy, keď sa v tom hŕ-bŕ, v tom, v tom ponáhľaní sa za tým, aby tie vaše zmeny boli hotové, ten únos štátu, boli hotové čo najrýchlejšie, ignorujete všetky základné proste princípy legislatívneho procesu.
A to je že znovu, znovu a znovu. O čom sme sa tu bavili? Čo sa tu dialo pri novele Trestného zákona? Preto, že ste sa hnali, nedali ste to cez riadne medzirezortné, bolo to všetko v skrátenom, tak ste si ne urobili základné, banálne chyby pri príprave zákona. V dôvodovej správe, že nesprávne citované, nesprávne interpretované výklady iných súdov, lebo ste urobili chyby pri preklade z angličtiny? Banálne veci, ktoré mali vypichnúť úradníci na ministerstvách, keby ste sa ich boli bývali opýtali? Potom sme tu mali debatu, túto debatu o Audiovizuálnom fonde.
Alebo nie, vrátim sa ešte k trestnoprávnym. Tie sme koľkokrát novelizovali, už novelizované časti zákona, ktorý vlastne ešte nebol schválený?
Potom sme tu mali túto debatu, kde sme viedli trojhodinovú diskusiu. Včera to bolo, nie? Trojhodinovú diskusiu o pozmeňovacom návrhu, ktorý vlastne ešte nebol ani prednesený.
Toto je ten koniec chaosu, ktorý ste sľubovali vo voľbách?

Ďakujem, Lucia, za tvoj príspevok.
Ja som znova aj pri tebe dúfala, tak ako predtým v tom druhom čítaní pri Jánovi Hargašovi, že keď tu teda kolegovia ešte sa odhodlali stráviť pár drahocenných minút ich času tým, že boli predsa len v tejto sále aj po skončení hlasovania, že snáď niekto aj na teba zareaguje faktickou poznámkou, ale nič. Nič. Lebo však čo by sme to tu bránili, veď my vieme, že si to tu odhlasujeme o nejakú pol, trištvrte hodinku aj v treťom čítaní, lebo však určite nás tu nenechajú všetkých 34 hovoriť, tak ako sme prihlásení. A tým pádom je im úplne jedno, že čo si kto vlastne myslí o týchto ich spôsoboch a o celom tom návrhu zákona.
Ja by som teda ešte chcela, aby tu v tomto pléne odznelo, čo si ľudia, ktorých sa to týka, naozaj myslia o tomto. Tak napríklad by som rada odcitovala pani Mistríkovú, producentku, ktorá hovorí, že tento paškvil chápe ako zásah do nezávislosti Audiovizuálneho fondu, ohrozenie slobody umeleckej tvorby a likvidáciu systému, vďaka ktorému je dnes slovenský film žánrovo pestrý, doma obľúbený a v zahraničný rešpektovaný. Je to výsledok pätnásťročného fungovania fondu, na ktorého činnosť sa skladá spolu so štátom aj audiovizuálny priemysel. To všetko dokáže SNS zničiť v priebehu dvoch dní. Gratulujem kolegom z SNS.
Toto si o vás myslia ľudia z audiovizuálneho priemyslu, ktorých sa bude týkať tento návrh zákona, ktorý si tu o hodinu schválite. Gratulujem. Zničíte audiovizuálny priemysel. To bude výsledok vládnutia SNS v tejto koalícii, že bude zničené životné prostredie a bude zničená a rozvrátená kultúra.
Naozaj toto určite, toto ste si mohli dať do ďalšieho predvoleného programu: „Voľte nás, my všetko zničíme.“ To bude krásny slogan.
Gratulujem vám.