15. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ivo, myslím, že si to veľmi dobre vystihol, a my sme to veľakrát spomínali, že ono to tak celé vyzerá, že porušovanie ľudských práv zaujíma túto koalíciu aj pán pána predsedajúceho, len keď sa to týka ich samých alebo ich blízkych ľudí. A dnešný deň je toho absolútnym dôkazom. Ale že absolútnym! Je to tak, pán Gašpar.
Takže ja neviem, aj vy či ste s týmto stotožnený, naozaj akým spôsobom sa k vypočutiu situácie ľudí, k porušovaniu ich základných práv a slobôd tu dnes pristúpilo. Áno, kvôli tomu, že vás tu, asi ja neviem čo, čím sa vyhrážala strana SNS, v zásade mi je to jedno. Ale nechali ste sa úplne donútiť k tomu a možno s tým aj súhlasíte, ja neviem, čo je horšie vlastne. Ja neviem, čo je horšie, či s tým súhlasíte, alebo ste sa nechali donútiť. V každom prípade ten dôkaz je absolútne jasný. Porušovanie ľudských práv vás zaujíma, len keď sa to týka vás. A keď sa to týka ľudí na Slovensku, tak je vám to absolútne jedno. Ale že úplne jedno!
A, Dani, ty si tu načrtla teda tému vzdelania, diplomov a tak ďalej a mne je v podstate aj jedno, kto tu má aké vzdelanie, aký diplom, mohla by som to takto zjednodušiť. Myslím si, že toto je tu skôr aj o základných hodnotách. O úplne základných hodnotách. A dnes sa tu nakreslila veľmi jasá čiara. (Reakcia z pléna.) Opäť, áno, presne tak, opäť.
Ale nič nie je takou ukážkou rozdielu hodnotového na dvoch stranách tohto pléna ako dnešok. (Potlesk.)

Ďalej vystúpi v rozprave pani poslankyňa Jaurová. Dávam jej slovo.
Po nej pán poslanec Hlina.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, ja by som teda iba pripomenula, že podľa § 84 a 85 rokovacieho poriadku Národnej rady sa tretie čítanie môže vzťahovať len na tie časti zákona, ku ktorým boli v druhom čítaní schválené pozmeňujúce návrhy.
Len problém je, že to (povedané so smiechom), o čom sa tu teraz rozprávame, a ten, všetko to problematické, čo tu riešime, v skutočnosti prišlo v ústnej rozprave na konci druhého čítania, takže vlastne tretie čítanie sa môže venovať čomukoľvek, čo už samo osebe ukazuje, kde je problém tohto procesu.
Ja som veľmi podrobne v druhom čítaní hovorila o tom, čo je problematické na tých zmenách, ktoré na poslednú chvíľu predložil pozmeňovacím návrhom pán poslanec Farkašovský, kde zmenil celý dizajn fondu, kompozíciu rady a spôsob rozhodovania o prideľovaní finančných prostriedkov, pretože je úplne evidentné, že jediným zmyslom týchto zmien je politicky ovládnuť tento fond a že oni povedú k horšiemu fungovaniu tohto fondu.
Treba však povedať, že mne sa naozaj až, až ťažko hľadajú slová – a bolo to vidno, že aj mojim kolegom – na to, ako poslanci SNS a celá táto strana ohýba princípy demokratického zákonodarstva, pretože naozaj ten proces, ktorým sme sa dostali až do tohto bodu, je bezprecedentný. A ja by som to tu chcela tak zrekapitulovať, lebo je to už, má to už charakter takého scenára.
V januári predložili poslanci SNS návrh novely zákona o AVF, kde pridávali dvoch členov do dozornej komisie. Otázka je, prečo sa to robilo poslaneckým návrhom, ale dobre. Povedali sme si, drobná zmena, okej, kvalifikuje sa. Vo februári po prvom čítaní Národná rada schválila tento zákon v prvom čítaní.
Potom sa tri mesiace nič nedialo, pretože sme sa zaoberali zákonom o Fonde na podporu umenia, čo bol podobný prípad, ale tam aspoň tie zmeny prišli v druhom čítaní tak, že to bol, že sme mohli ísť s tými zmenami do výboru a prerokovať ich aspoň na výbore. Ten zákon prešiel Národnou radou, prezidentka ho vrátila, lebo namietala aj obsahové, aj, aj procesné pochybenia, Národná rada prelomila veto.
V júni sa vrátil zákon o Audiovizuálnom fonde opäť na výbor, prišli nejaké pozmeňovacie návrhy, niektoré sa nám zdali dokonca aj veľmi dobré. Sme sa o nich porozprávali na výbore, schválili sme ich a išli sme do pléna.
Na konci júnovej schôdze, pár minút predtým, ako malo prísť toto druhé čítanie, sa teda v podateľni ocitol pozmeňovací návrh pána poslanca Farkašovského. A očividne tento návrh teda prekvapil aj koaličných partnerov, takže na rokovaní, keď sa dostal na program, tak prepadol. No lenže na druhý deň sa nám tento zákon nečakane vrátil do programu schôdze a jeden z navrhovateľov zákona pán Michelko predstavil cudzí pozmeňovací návrh, ktorý ale v tom pléne nezaznel. Nasledovala písomná rozprava, v ktorej sme sa rozprávali o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Farkašovského, ktorý stále v tom pléne nezaznel. Táto rozprava trvala asi tri hodiny.
Potom po šiestej teda prišla na rad ústna rozprava, v nej bol posledný prihlásený pán poslanec Farkašovský. Ten teda vystúpil, neuviedol vôbec žiaden dôvod, prečo pár hodín pred hlasovaním priniesol pozmeňovací návrh, ktorý zásadne zmenil celý pôvodný zákon, ktorého je navrhovateľom, spolunavrhovateľom, a ktorý máme v Národnej rade už od januára, o 18.31 h dočítal pozmeňovací návrh, následne spravodajca navrhol hlasovať na druhý deň o jedenástej. Čiže presne tri a pol hodiny rokovacieho času je medzi podaním návrhu a hlasovaním.
Na druhý deň, keď sme mali hlasovať, sme však nehlasovali, pretože sa náhle objavila pani ministerka kultúry, ktorá navrhla opakovanie druhého čítania a odišla. Bez udania dôvodu. (Povedané so smiechom.) Pritom technicky to ani nie je vlastne jej zákon, je to poslanecký návrh zákona. A vlastne my sme sa všetci pýtali, že prečo sa teda opakuje to druhé čítanie. No a dôvod je, že predkladateľ pozmeňovacieho návrhu, toho, ktorým zmenil celý ten zákon a o ktorom sám nevedel nič povedať, zle prečítal jednu vetu.
Nasledovala opätovná rozprava v druhom čítaní, kde, samozrejme, opozícia diskutovala, pretože vlastne nikde inde šanca diskutovať nebola, a, bohužiaľ, sme teda museli diskutovať aj za tých, ktorí nemali šancu diskutovať.
Protestovala aj celá audiovízia, zaslala list poslancom, kde sa vlastne všetky relevantné organizácie vyjadrili, že tento zákon nechcú, pretože poškodí audiovíziu a filmovú tvorbu a že žiadajú poslancov, aby ho neschválili.
Následne Národná rada preruší rozpravu o správe verejného ochrancu práv, pošle domov ďalších riaditeľov významných inštitúcií, ktorí tu už boli druhýkrát, a vrátime sa do druhého čítania.
Nato tuto pán predseda pred chvíľou násilne usekne rozpravu a teraz sme v treťom čítaní, kde všetci čakajú, kedy už teda táto tortúra skončí a môžeme odísť na dovolenky. A teraz otázka je, že prečo. To je tá zásadná otázka, na ktorú si tu od začiatku kladieme. Prečo my prijímame tento zákon? A na túto otázku sme nedostali odpoveď. Nedozvieme sa ju z dôvodovej správy, pochopiteľne, pretože tá dôvodová správa je k úplne inému zákonu. Nedozvedeli sme sa od pána poslanca Farkašovského, prečo predložil ten pozmeňovák. Tak nám to už povedzte, pán poslanec, však normálne povedzte kolegom, lebo to nie že zákon to požaduje, to elementárna slušnosť požaduje, že keď chcete od poslancov, aby za niečo hlasovali, tak im aspoň naznačíte nejaké indície, že prečo by za to mali hlasovať. No, to sa bohužiaľ nestalo.
A vlastne, viete, ja, ako keby, mne už tak napadá, ja som to tu už aj hovorila, že jak som tu zrekapitulovala celý tento proces, že to by bol vlastne dobrý námet na scenár, a napadlo mi, že keď už bude SNS ovládať Audiovizuálny fond, tak by mohli poslanci SNS to aj podať vlastne na podporu do Audiovizuálneho fondu, len si kladiem otázku, že kto je vlastne režisér celej tejto frašky, keďže ešte aj samotný predseda výboru pre kultúru a médiá, jeden z navrhovateľov zákona z tohto miesta povedal, že už nabudúce nebude robiť nikomu fackovacieho panáka.
Tak kto to tu ovláda celé? Kto riadi tento proces? A mám pocit, že táto desivá legislatívna epizóda novely zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorá je podľa môjho názoru prejavom vlastne flagrantného šliapania po rokovacom poriadku, po zákonom aj po ústave samotnej, nie je iba takým očividným vztýčeným prostredníkom, ktorý SNS ukazuje kultúre, a ukazuje ho tej parlamentnej, samozrejme, ako tu bolo povedané, aj tej slovenskej, ale, bohužiaľ, je to aj symbolické ukončenie prvej parlamentnej sezóny tohto volebného obdobia, mojej prvej parlamentnej sezóny vôbec.
A mňa veľmi mrzí, že po dnešku odídeme z tejto budovy s trpkou chuťou v ústach všetci. Odíde s trpkou chuťou v ústach koalícia, opozícia, slovenská audiovízia. A jediný, kto môže mať pocit tiež trpkého víťazstva, sú možno poslanci SNS, ktorým sa bezprecedentným vydieraním podaril ďalší krok na ich heroickej ceste k ničeniu slovenskej kultúry.
A ja mám vlastne pre nás všetkých takú úlohu na prázdniny, že zamyslime sa cez prázdniny nad tým, ako ešte dlho táto fraška, ktorá sa tvári ako vládnuca koalícia, môže fungovať.
Ďakujem. (Potlesk.)

S faktickou poznámkou, pani poslankyňa Plaváková, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Zora, myslím si, že si to dokonale zhrnula aj celý ten proces, tú absurdnú legislatívnu frašku, ktorej sme tu svedkami za posledné dni, a vlastne týždne a mesiace už sa to tak kopí. A áno, trpká chuť, to bude asi ten pocit, s ktorým budeme končiť dnešný deň, a mňa by skutočne zaujímalo, že kto je tu v tejto miestnosti aj v tých klubovniach, lebo ja neviem, kde sú všetci vlastne koaliční poslanci a poslankyne, kto je tu spokojný, kto je šťastný z tohto, kam sme sa dopracovali. Ja neviem.
Pán Farkašovský, možno on je šťastný, lebo teda dosiahol tú svoju kultúru v tomto pléne, no úžasné, naozaj. Neviem, zatlieskate na konci, na konci tohto predstavenia, že bola to dobrá kultúrna podívaná? Zatlieskate? Lebo teda nie je čomu tlieskať, naozaj je to absolútne strašné. (Reakcia z pléna.)
Ešte budete poučovať?! To je veľmi podstatné naozaj a vidím, že vás zaujímajú veľmi dôležité veci, ale nemáte odpoveď ani na základnú otázku, či budete spokojný, a už vôbec nemáte odpoveď na otázky, ktoré tu položila kolegyňa Jaurová, tak možno namiesto toho, aby ste ma tu poučovali a opravovali, tak by ste mohli vystúpiť a odpovedať na jej otázky .

Ďakujem.
Pani poslankyňa Luščíková.

Ďakujem pekne za slovo.
A, Zora, veľmi výborne a výstižne si zhrnula celý legislatívny proces, tak ako tu prebehol, a ja by som sa rada vrátila aj k Ústave Slovenskej republiky a dovoľte, aby som ju citovala: „Sloboda vedeckého bádania a umenia sa zaručuje.“ Je to článok 43 ústavy, na ktorú sme tu všetci prisahali. Bezpochyby sloboda umenia alebo akákoľvek sloboda niečo vykonávať a tvoriť, je založené na slobodnom prístupe k zdrojom. K zdrojom v akejkoľvek podobe. V prípade audiovizuálnych diel je to určite prístup k zdrojom, k zdrojom finančným. Navrhovaná novela výrazne obmedzuje prístup k zdrojom.
Zásadné zmeny v rade Audiovizuálneho fondu, ktoré vy chcete presadiť, spôsobia, že rozhodovanie vo fonde bude závislé na politickej vôli ministerstva kultúry a jej ministerky. Zloženie rady a čísla v tomto prípade naozaj nepustia. Vy svojím konaním chcete ovládnuť kultúru, pretože kultúra je nositeľom slobody a rôznorodosti. A to, čoho sa naozaj vy bojíte, je práve sloboda prejavu a sloboda slova. A v tomto strachu neváhate totálne znásilniť legislatívny proces, tak ako sme to tu videli v priamom prenose. A počas tohoto procesu robíte aj naozaj trápne chyby, ktoré tu popísali moji kolegovia.
Zopakujem: „Sloboda vedeckého bádania a umenia sa zaručuje.“ Na toto ste prisahali.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Jurík, nech sa...

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem aj tebe, Zora, za, myslím, tvoje štvrté vystúpenie, ak dobre počítam, k tomuto návrhu.
Ty si sa tak pýtala, že prečo. Prečo tu máme na stole tento pozmeňujúci návrh, prečo je potrebné takto zmeniť fungovanie a organizáciu doteraz nezávislej verejnoprávnej inštitúcie?
No keďže tento návrh predložila SNS, tak ja by som mala takú tendenciu odpovedať, že lebo medveď, ale ono je to vlastne tak, že tento návrh mal byť vládny, lenže pani ministerke sa sem očividne veľmi nechce do tohto pléna, pretože ani ona často nemá odpovede na tie otázky, že prečo, a nechce si tým vlastne tak skaziť svoj imidž radšej. A tak tu máme nie vládny, ale poslanecký návrh a vlastne ani poslanecký, ale priam pozmeňovací návrh.
A ja by som sa skôr chcela opýtať, nieže prečo to tu máme, lebo však s tým už nič nespravíme, máme to tu, ale že prečo tomuto celému sekunduje hlavne strana HLAS, lebo teda od SMER-u už veľa nečakám, ale teda strana HLAS, najmä ľudia, ktorí sa v nej zaoberajú kultúrou, tak to ma stále tak trošku prekvapuje. A momentálne, ak sa nemýlim, a nie je tu pani Laššáková, pred chvíľou tu nesedel nikto zo strany HLAS. A zatiaľ čo SMER a SNS si vytvorili akýsi alternatívny výbor pre kultúru, tak HLAS je ticho a opäť nejakým spôsobom akceptuje to, čo SNS robí kultúre a ako ju ničí.
A pán Michelko nám tu povedal, že producenti, s ktorými o tomto návrhu hovoril, tak neboli nejak extra nadšení, ale že teda prežijú to. No tak koaliční poslanci a poslankyne, nie všetci, ale niektorí tiež nevyzerajú nadšene.
Tak ja by som sa chcela opýtať, či to prežije táto koalícia, a dokedy ešte budú tolerovať takéto správanie SNS.

Pán poslanec Hlina.