16. schôdza

O slovo sa prihlásil navrhovateľ pán minister spravodlivosti.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán poslanec, citovali ste tu z nejakých listov Európskej komisie, ktoré sú predmetom dôvernej komunikácie medzi ministerstvom spravodlivosti, resp. Slovenskou republikou a Európskou komisiou, ktoré okrem iného, ako dobre viete, pretože sme to niekoľkokrát spomínali, boli zo strany Európskej komisie určené na nezverejnenie.
My sme sa pýtali Európskej komisie, či môžme zverejniť túto komunikáciu, Európska komisia povedala, že nie, že sú v záujme dôvernosti a otvorenosti komunikácie proti tomu, aby sa zverejňovali tieto, tieto listy. Čiže okrem toho, že ak, ak sú vaše informácie pravdivé, tak ste porušili túto dôvernosť komunikácie. Čiže ja nemôžem ani vyvrátiť, ani potvrdiť to, čo ste tu citovali.
Na druhej strane pravdou je, že od začiatku, odkedy sme prijímali novelizáciu Trestného zákona a súvisiacich predpisov, sme tieto veci komunikovali s Európskou komisiou, kde v úvode Európska komisia, áno, mala množstvo výhrad, ktoré, niektoré sme zapracovali v legislatívnom procese prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov v Národnej rade Slovenskej republiky, tak ako predpokladá legislatívny proces, a niektoré, alebo väčšinu z týchto výhrad, alebo obáv Európskej komisie, ktoré Európska komisia, neviem, na základe čoho, čoho mala, pretože boli, boli v zásade dezinformačného charakteru, sme Európskej komisii vysvetlili.
Ako jeden príklad za všetky je stále otvorená otázka, alebo je otázka trestu prepadnutia majetku. Európska komisia v zásade má výhrady k právnej úprave trestu prepadnutia majetku, pričom stále sa pokúšame vysvetliť Európskej komisii, že trest prepadnutia majetku, tak ako ho chápe smernica o konfiškácii, my máme upravené v § 83a. Čiže máme to upravené v inom paragrafe.
Nad rámec § 83a, ktorý je úplne v súlade so smernicou o konfiškácii, my máme ďalší trest v našom Trestnom zákone, ktorý je trest prepadnutia majetku. Ak by sme neurobili žiadnu úpravu v novelizácii Trestného zákona vo vzťahu k trestu prepadnutia majetku, tak trest prepadnutia majetku ako taký v Trestnom zákone nemáme vôbec, pretože v októbri minulého roku Ústavný súd Slovenskej republiky vydal nález v ktorom povedal, že formulácia alebo tento trest, ktorý je v platnom Trestnom zákone, je v rozpore s ústavou. Čiže stratil účinnosť a po šiestich mesiacoch stratil aj platnosť. Čiže nie je tam vôbec. Alebo nebol by tam vôbec. My sme sa snažili vyhovieť Ústavnému súdu a trest prepadnutia majetku naformulovať tak, aby bol v súlade so základnými princípmi, tak ako to majú v okolitých krajinách.
Ale tá výhrada Európskej komisie o tom, že my nemáme dostatočne prevzatú smernicu o konfiškácii, je úplný nezmysel, pretože my to máme upravené v inom paragrafe, a trest prepadnutia majetku je niečo iné navyše oproti samotnej konfiškácii, čo máme v § 83a.
Čiže toto sú tie dezinformácie, o ktorých ja hovorím, že ani Európska komisia... a teraz je otázka, že či to má zo samoštúdia, alebo jej to niekto podsúva, tieto informácie, ale nemá presné a správne informácie o tom, ako to máme my upravené v našom, v našom Trestnom zákone.
Ďakujem pekne.

Ďakujem navrhovateľovi.
V reakcii naňho je jedna faktická poznámka, pán poslanec Gröhling.

Pán minister, aby sme si tu zas nevymieňali ohľadom listov nejaké, nejaké odkazy, ste povedali, že nejakých listov. Tak to ste asi omylom, lebo však viete, že sú to konkrétne listy, a tieto listy reálne majú už šesť mesiacov médiá, poslanci, verejnosť, sú dohľadateľné na sociálnych sieťach, pol roka ich máme my všetci, rieši ich, riešia ich médiá, rieši ich verejnosť, rieši ich opozícia a vy ste šesť mesiacov ich neriešili a všetky tieto pochybenia, ktoré sú tam, alebo neviem, či ste sa stretávali s Komisiou a ste im to vysvetlili a vysvetľovali, ale i tak ste im to nevysvetlili.
Vy ste povedali, že neviem, na základe čoho tie obavy Európska komisia mala. No veď na základe toho, že porovnala jednotlivé paragrafy a porovnala ich s európskou legislatívou. Však to je úplne jednoduché, to urobí každý jeden, poviem, že študent práva. Zoberie si jeden zákon a porovná ho so smernicou v boji proti podvodom a takto zistili, že táto smernica bola porušená v jednotlivých paragrafoch. A toto viete pol roka. Normálne že pol roka to máte čierne na bielom a polroka vás na to upozorňujeme a som na to upozorňoval aj ja.
Ja neviem, že na čo ste čakali. Však ste tu mali aj predchádzajúcu schôdzu, kde ste mohli priniesť tento návrh zákona. Mohli ste ho priniesť normálne v normálnom legislatívnom procese a mohli sme sa všetci k tomu nejakým spôsobom vyjadriť. Tak prepáčte, ale ja musím povedať, že zavádzate zasa vy, pretože Európska komisia tú kontrolu robí v každom jednom štáte a urobila ju aj v rámci našej legislatívy a na základe toho zverejnila, resp. teda poslala tieto listy a tie sa dostali na verejnosť. Ďakujem.

Ďakujem.
Ďalší v rozprave teraz už vystúpi pán poslanec Dostál.

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, v skrátenom legislatívnom konaní rokujeme o ďalšej novele Trestného zákona, novele, ktorou sa majú napraviť tie ustanovenia už schválenej novely Trestného zákona, ktoré by mohli byť problém z hľadiska Európskej únie a ktoré by mohli podľa názoru vlády a vládnej koalície spôsobiť nejaké finančné škody tým, že by Európska únia pristúpila k nejakým opatreniam, že by nám krátila financovanie eurofondov.
V súvislosti s tým tu prebieha debata, že na koho bola šitá tá veľká novela Trestného zákona, ktorú opozícia označuje za mafiánsky alebo promafiánsky balíček, teda či na páchateľov trestnej činnosti, zlodejov, korupčníkov a podvodníkov alebo na obete trestnej činnosti, ako sa nám to pokúša nahovoriť vládna koalícia, naposledy pán poslanec Glück vo svojich vystúpeniach.
A myslím si, že je to dosť demagogické zo strany vládnej koalície, keď hovorí, že v zásade bola vedená motiváciou pomôcť obetiam trestných činov, aby dostali odškodnenie, lebo veď čo je okradnuté, keď to zjednoduším, že čo má okradnutý z toho, keď, keď ide niekto do basy, ten, ktorý ho okradol, keď mu nenahradí tú škodu, a že, že táto novela povedie k tomu, že sa bude častejšie vracať škoda.
No, tu by som si dovolil upozorniť na to, že v mnohých prípadoch tí páchatelia vôbec nebudú postihnutí, lebo v dôsledku zvýšenia hraníc výšky škody, v dôsledku zníženia trestných sadzieb a v dôsledku skrátenia premlčacích lehôt mnohé trestné činy vôbec nebudú vyšetrené, lebo buď už nebudú trestnými činmi a nebudú sa vyšetrovať, budú to maximálne priestupky, alebo, alebo aj keď to budú trestné činy, tak budú premlčané, lebo sa tak skrátia premlčacie doby. To, že v niektorých prípadoch sa zastaví vyšetrovanie a trestné stíhanie alebo v niektorých prípadoch, prípadoch sa nepodarí v rámci tých skrátených premlčacích dôb vyšetriť tie trestné činy, určite nebude na prospech obetí trestných činov, bude to na prospech páchateľov.
Je absurdné, ako sa tu koalícia pokúša vyvolať dojem, že je tu zo strany Európskej únie nejaký dvojitý meter, a to, čo v Česku bez problémov prechádza bez kritiky Európskej komisie, za to je, za to je Slovensko kritizované. V Českej republike, pokiaľ viem, tak k tej novelizácii neprichádza v skrátenom legislatívnom konaní, ako sa to udialo na Slovensku a čo bolo jedným z hlavných predmetov kritiky, a teda zatiaľ som nepočul nejaké číslo, že koľkým predstaviteľom a nominantom českej vládnej koalície aktuálnej a ich blízkym ľuďom v dôsledku tej novely budú znížené tresty alebo sa zastaví ich vyšetrovanie, alebo budú môcť byť skôr prepustení z trestu odňatia slobody. To je dosť zásadný rozdiel.
Ale teda k samotnému textu návrhu novely zákona, novely Trestného zákona, o ktorom rokujeme, a k tej debate, ku ktorej sa teda vyjadril aj pán minister spravodlivosti Susko o tom dvojakom metri a tentokrát vo vzťahu k európskym peniazom a k slovenským peniazom, teda k zavedeniu dvoch režimov, keď sa inak bude posudzovať napríklad sprenevera, ak k nej príde vo vzťahu k poškodeniu finančných záujmov Európskej únie a ak k nej príde iba vo vzťahu k verejným, alebo dokonca súkromným zdrojom. Ten dvojaký meter, samozrejme, nespočíva v tom, že by boli rôzne trestné sadzby alebo rôzne premlčacie doby, ale v dvoch nie bezvýznamných, bezvýznamných aspektoch sa zavádza dvojaký režim vo vzťahu k posudzovaniu vybraného okruhu trestných činov podľa toho, či nimi príde, alebo nepríde k poškodeniu finančných záujmov európskych... Európskej únie, a to vo vzťahu k prerušeniu premlčania a vo vzťahu k obligatórnemu ukladaniu trestu odňatia slobody.
Tie trestné činy, ktorých sa to týka, sú: sprenevera, legalizácia výnosu z trestnej činnosti, porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku, porušovanie predpisov v obehu tovaru v styku s cudzinou, poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, skladanie da... skrátenie dane a poistného, neodvedenie dane a poistného, daňový podvod, marenie výkonu správy daní, zneužívanie právomocí verejného činiteľa a potom korupčné trestné činy: prijímanie úplatku, podplácanie, nepriama korupcia, prijímanie a poskytovanie nenáležitej výhody.
Pri týchto trestných činoch, pokiaľ ide o to obligatórne ukladanie trestu odňatia slobody, a toho sa týka bod 1 novely, o ktorej rokujeme, doteraz, doteraz platilo, že za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody, ak tento zákon neustanovuje inak, po novele, mafiánskom balíčku zjednodušene, sa tá hranica zvýšila na osem rokov. Čiže ak horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody bude nižšia ako osem rokov, tak nie je potrebné uložiť trest odňatia slobody, a to, čo sa rieši touto novelou, o ktorej práve rokujeme, že v prípade tých vybraných trestných činov, o ktorých som rokoval, sa opäť tá hranica zníži nie na päť rokov, ale na šesť rokov, a pokiaľ, pokiaľ nimi dôjde k spácha... k poškodzovaniu finančných záujmov, finančných záujmov Európskej únie. Aby som teda nehovoril iba tak všeobecne, tak týka sa to napríklad korupčného trestného činu § 328 ods. 2 kvalifikovaná podstata trestného činu prijímania úplatku, čiže ktorý hovorí, že odňatím slobody na dva roky až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha trestný čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania, čiže tam je šesť rokov.
A keď niekto bude prijímať úplatky závažnejším spôsobom konania a bude sa to týkať peňazí Slovenskej republiky, ktoré nemajú nič s európskymi peniazmi, tak bude môcť dostať alternatívny alebo podmienečný trest odňatia slobody. Pokiaľ bude prijímať úplatky závažnejším spôsobom konania vo vzťahu k finančným zdrojom Európskej únie, tak povinne bude musieť dostať trest, trest odňatia slobody. Čiže je tam, je tam dvojaký meter pri všetkých týchto, týchto trestných činoch. (Potlesk.)
A opakujem, to neznamená, že, že sú tam iné trestné sadzby. Nie sú. Ale to, ako sa nakladá s tými trestnými sadzbami napríklad, či niekto povinne ide pri rovnakej skutkovej podstate do väzenia, alebo nie, a nie sú to iba trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie, ale aj tieto ostatné trestné činy, ktoré som menoval, tak tam bude dvojaký režim. A rovnako prerušenie, prerušenie trestného stíha... premlčania, premlčania trestného stíhania, doteraz platilo a v zásade ešte platí, keďže nenadobudla účinnosť tá veľká novela, že premlčanie trestného činu sa prerušuje, § 87 ods. 3:
a) vznesením obvinenia pre trestný čin o ktorého premlčanie ide, ako aj po ňom nasledujúcimi úkonmi orgánu činného v trestnom konaní, sudcu pre prípravné konanie alebo súdu smerujúcemu k trestnému činu... k trestnému stíhaniu páchateľa.
Po vašej veľkej novele tam bude doplnené okrem prípadu, ak obvinenie bolo následne zrušené. Takže opäť to nie je v prospech, v prospech obetí trestných činov, to je v prospech páchateľov trestných činov.
Alebo
b) ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe úmyselný trestný čin, to bolo doteraz.
Po novom to musí byť, ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe nový trestný čin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší. Čiže keď spáchate menej závažný, hoci úmyselný trestný čin, tak, tak sa premlčanie nepreruší. Opäť je to niečo čo je v prospech, v prospech, v prospech páchateľov.
A teraz, to, čo zavádzate, že dopĺňate do § 87 nový ods. 7, ktorý hovorí o tom, že ak sa zákonom skráti premlčacia doba v prípade trestných činov, o ktorých som hovoril a ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov v Európskej únie, ktorej plynutie bolo prerušené podľa ods. 3 pred nadobudnutím účinnosti takéhoto zákona – čiže tá pôvodná verzia – účinky prerušenie premlčania trestného činu, ako aj účinky úkonov podľa ods. 3 písm. a) zostávajú zachované, aj keby v čase prerušenia premlčania trestného činu bolo trestné stíhanie podľa takéhoto zákona už premlčané. Čiže opäť prísnejšia právna úprava, ak dôjde k zmene premlčacej doby, ale iba vo vzťahu k týmto vybraným trestným činom a iba v prípade, že sa dotýkajú finančných záujmov Európskej únie.
A mňa by teda tiež zaujímalo, podobne ako pána poslanca Hlinu, že prečo keď, keď dôjde k spáchaniu niektorému, niektorého z tých trestných činov, napríklad korupcie, nemáme postupovať v rovnakom režime aj vo vzťahu k tomu povinnému ukladaniu trestu odňatia slobody, aj vo vzťahu k skráteniu premlčacej body, resp. jej, jej prerušenia, takže je to menej zavrhnutiahodné, keď niekto príjme úplatok a má to vplyv na štátny rozpočet, alebo rozpočet samosprávy, alebo keď niečo spreneverí a ide o spreneveru, spreneveru vo vzťahu k verejným zdrojom, ktoré nemajú, nemajú pôvod z Európskej únie.
Posledná vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, a to možno patrí skôr do druhého čítania, ale rád by som to načrtol už teraz, je, že ako to bude, ako to bude s účinnosťou, lebo ak dobre pozerám, tak päť, teda polovica z tých bodov novelizačných, sa týka ustanovení Trestného zákona, ktoré nadobudnú, ktoré sú novelizované aj v rámci tej veľkej novely Trestného zákona. A teda tá momentálne nie je účinná, lebo jej účinnosť bola pozastavená Ústavným súdom, a teda netýka sa to ustanovení, ktoré, pri ktorých Ústavný súd konštatoval protiústavnosť. Týka sa to tých, ktoré nadobudnú účinnosť tak, ako boli schválené Národnou radou.
A teda v prípade, že Ústavný súd doručí svoj nález na zverejnenie ministerstvu spravodlivosti v najbližších dňoch, môže sa stať, a potom oba, aj, aj nález Ústavného súdu, aj, aj táto novela, ak ju schválite, nadobudnú účinnosť naraz, tak asi tam žiadny problém nebude. Ale teda vy deklarujete záujem, aby táto novela nadobudla účinnosť skôr, ako bude zverejnený nález Ústavného súdu, tak ja sa teda pýtam, že ako to bude potom s bodmi 5, 7, 8, 9 a 10, ktoré novelizujú ustanovenia, ktorých sa týka aj, aj, aj teda tá veľká novela, a budú zrejme účinné skôr ako tá veľká novela, aj keď teda budú neskôr schválené, ale účinnosť, účinnosť nadobudnú skôr, že či, či tam nedôjde k nejakými konfliktu, ak teda nenastane tá situácia že budú, budú novelizované naraz, lebo tá účinnosť, vzhľadom na to, že je pozastavená a bude obnovená, alebo nadobudne účinnosť aj... až, až po zverejnení nálezu, môže byť neskôr, hej, teoreticky to môže byť, že táto novela bude účinná ešte tento týždeň a tá veľká novela, celá bude účinná až v septembri, ak Ústavný súd nebude, nebude dostatočne rýchly a nedoručí vám.
Čiže či s týmto nenastane nejaký problém, to je moja otázka.
Ďakujem.

Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky.
Ako prvá pani poslankyňa Bihariová.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja som veľmi rada, že pán poslanec Dostál spomenul tú vec, o ktorej som mala v zime, na jar a na jeseň, odkedy sme prejednávali tento, tento typ legislatívy, pocit, že, že hovorím buď nezrozumiteľne, alebo, alebo teda to nikto nepočúva a nikto mi nerozumie. Hovorím o tej časti vplyvu výšky trestných sadzieb na druh trestné... druh teda ukladaného trestu, lebo toto je mimoriadne dôležitá vec.
Tam nejde iba o to, že koľko bude páchateľ potenciálne vo väzení, ale o to, že či vôbec pri danom ustanovení hornej sadzby bude môcť uvažovať o tom, že má byť obmedzený na slobode. Chvalabohu za to, že teda dnes táto novela prichádza s tým, aby sa o obligatórnom treste odňatia slobody uvažovalo u pri trestných činoch s hornou sadzbou šesť rokov, bolo to teda predtým osem rokov, to celkom kvitujem.
Ale, prosím, myslime na to, že my v tom Trestnom zákone máme dodnes ustanovenia ktoré hovoria, že preferenčne musíme ukladať tresty, ktoré neobmedzujú slobodu. A teda čím nižší trest, tak tým väčšia teda, hej, taký ten tlak na sudcu, aby uprednostnil peňažný trest, a teda ako mi hovoria tuto kolegovia z koalície, náhradu škody. Ja len dopĺňam, že náhradu škody ste nevymysleli v tomto, v tomto kódexe. Veď my sme tu mali adhézne konanie, že to, to neprišlo teraz, že to teraz nebolo možné odškodniť obeť, zas neblbnime. Hej, že, že nie je to niečo, čo by sme museli my teraz vyriešiť v tejto, v tejto novele, lebo inak by sa poškodený nedomohol nejakej peňažnej satisfakcie.
Plus posledná poznámka, tie väznice, plné väznice sú ľudí, ktorí nevedia zaplatiť pokutu. Tam nie sú, hej, majstri sofistikovaných karuselových podvodov a tí, ktorí vedia robiť s kryptomenami, a že my teraz odťažíme tie nemocnie... väznice. Čiže tam tiež ten argument trochu, trochu odpadá, ale nechám si to do rozpravy, niektoré veci.
Ďakujem.

Pán poslanec Glück.

Ďakujem pekne.
Pán Dostál, dovoľte mi, aby som vám prečítal z dôvodovej správy českého promafiánskeho balíčku:
„Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala presadzovať rozširovanie konceptu restoratívnej justície. Keďže odplatnú a odstrašujúcu funkciu trestu odňatia slobody nemožno preceňovať, budeme sa zasadzovať o rozšírenie výkonu alternatívnych trestov. Praktické poznatky i zahraničné skúsenosti ukazujú, že je vhodné ukladať peňažné tresty v čo najširšej miere, preto za jednu z hlavných zmien obsiahnutých v predkladanom návrhu zákona možno považovať zavedenie peňažného trestu ako trestu univerzálneho. To znamená, že peňažný trest bude môcť súd uložiť páchateľovi za akýkoľvek trestný čin.
Jednou zo zmien navrhovaných v novelizácii Trestného zákona je zníženie dolnej sadzby hranice trestných sadzieb u majetkových a hospodárskych trestných činov z päť na tri roky, aby aj u nich bolo možné uložiť iné tresty ako nepodmienečné tresty odňatia slobody. Majetkový postih je jedným z veľmi efektívnych postihov, ktorý páchateľa „bolí“, pretože nútené obmedzenie životného štandardu je u väčšiny konzumnej spoločnosti vnímané ako výrazná ujma. Majetkové trestné činy, tresty korešpondujú so zásadou, že páchanie trestnej činnosti sa nesmie vyplatiť. Crime does not pay. Uloženie peňažného trestu nie je na úkor práv poškodených, práve naopak, predstavuje pre nich jednoduchšiu cestu, ako sa domôcť svojich majetkových nárokov. Navrhovaná právna úprava tým pádom nie je spojená s vyššími korupčnými rizikami, než ktorým i čelia štátne orgány všeobecne už dnes.“
Pán Dostál, veď to je to isté. Veď to je to isté a ešte vy ste hovorili, že v Čechách neboli žiadni páchatelia alebo žiadni predstavitelia vlády odsúdení. No povedzte mi, ktorý predstaviteľ bývalej vlády z vlád SMER-u bol odsúdený. Keď mi pôjdete hovoriť, že nejakých tridsať úradníkov, ktorí de facto nemajú žiadne politické tričká, ale úradníci môžu páchať trestnú činnosť. Keď ju páchajú, nech sú potrestaní. Ale povedzte mi jedného jediného predstaviteľa vlády, ktorý bol odsúdený za korupčný... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)