19. schôdza

Chvalabohu, že tá stolička drží dobre, pán poslanec, lebo ma z nej skoro prekotilo. Viete, vy ste povedali a sranda, normálne ma vytáča ten váš ohromný alibizmus, kedy poviete, že pomaly za devastačnú situáciu v slovenských financií môže tuto len táto vláda. Hovoríte o roku 2019, ale pritom to sú zase fakty, hej, čísla. Veď ste odborník, sa v tom vyznáte, ale veď tie čísla hovorili jasne. Že vláda vtedajšia Petra Pellegriniho, kde aj pán minister Kamenický už bol ministrom financií, odovzdávala historicky najlepšie finančný, v podstate finančný stav štátneho rozpočtu aj štátneho dlhu, kedy sme sa naozaj blížili k nulovému deficitu. A zase ste len potvrdili, že vy v tom PS-ku namiesto toho, aby ste teda preukázali tú svoju odbornosť, hodnotíte prácu ministra financií skrz nejaký facebookový príspevok. Viete, tak to je pre mňa také úbohé.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
No, keď sme pri tom alibizme, tak v podstate jediné konzistentné tvrdenie, ktoré zostáva od nástupu tejto vlády nezmenené, je to hádzanie viny za zlé verejné financie na predchádzajúce vlády predchádzajúceho volebného obdobia, čo vieme dobre, že nie je pravda. Dokument, ktorý spomínal aj môj kolega Štefan Kišš, hovorí o tom, že za túto vzniknutú situáciu môže aj covid a vojna na Ukrajine, čo je tiež pravda a vôbec napríklad o tomto nehovoríte. Nalejme si však čistého vína. Hospodárska politika, ktorú vedie táto vláda, je o neadresných výdavkoch, ktoré už môžeme vyčísliť na vyše miliardu za obdobie vášho vládnutia, a preto sa nečudujeme, že musíte hľadať konsolidačné opatrenia v tak veľkej výške.
Povedzme si aj to, že je naozaj veľmi ťažké hľadať riešenia. Ja rozumiem tomu, že hľadať konsenzus v tejto vašej vláde je naozaj veľmi ťažké a ten chaos, ktorý tu vzniká, nám ukazuje aj to presunutie niektorých bodov, ktoré predložila Slovenská národná strana na toto rokovanie tejto schôdze, na ktoré my sme sa už pripravovali a zjavne aj vy. Sú to nevyčíslené výdavky, ktoré budú mať naozaj veľký vplyv na štátny rozpočet. A čo mňa veľmi prekvapilo, tak v Sobotných dialógoch vlastne premiér tejto vlády aj pripustil, že niektoré tieto návrhy sú návrhmi, o ktorých uvažujete. Napríklad 13. a 14. plat, aby sa oslobodil od daňovo-odvodového zaťaženia.
Takže ja rozumiem, že hľadať kompromisy je veľmi ťažké, ale vy vlastne zaťažujete podnikateľov, zaťažujete obyvateľov tejto krajiny. Keď hovoríme o tom zaťažovaní podnikateľov, rozprávali tu o tom aj moji kolegovia, že vy vôbec nevytvárate priestor na to, aby mohol nastať hospodársky rast, aby ste pomohli podnikateľom rásť a oslobodili ich od... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega Bartek, ja mám také motto v práci aj v živote, že sa vyjadrujem iba k niečomu, čomu rozumiem. Tak odporúčam, aby ste sa takýmto mottom riadili aj vy.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, vážený pán minister, pôvodne som nechcel vystúpiť, ale predsa len na k tomu primäla moja pamäť. Nemám veľmi dobrú pamäť, ale tie šediny svedčia, že ako skutočne, ako tá pamäť slabne. Ale pamätám si niektoré veci spred viacerých rokov. Hovoríme tu o tom, že ako budeme riešiť problém s našim verejným dlhom. Ja som tu už spomenul pred niekoľkými minútami, že my sa tu rozprávame dajme tomu o mimoriadnych daniach, ktoré majú priniesť milióny eur do štátneho rozpočtu. A nejako nerezonuje diskusia o tom, že čo ak nám vypadnú eurofondy, čo sú miliardy eur. Ja som tu to číslo spomenul, budúci rok by Slovensko malo z eurofondov podľa návrhu štátneho rozpočtu z minulého roka, rozpočtu verejnej správy z minulého roka, Slovensko by malo čerpať v budúcom roku z európskych fondov a z plánu obnovy 3,4 mld. eur a príspevok do spoločného rozpočtu navyše je takmer 1,5 mld. eur. Tak keď si tieto čísla dáme dohromady, tak hovoríme o miliardách. Ten príspevok budeme musieť zaplatiť tak či tak, hej, to je úplne jasné. Ale hrozí nám, že možno prídeme o peniaze z eurofondov.
Takže to je ako veľmi vážna vec, pri ktorej nemôžeme zanedbávať, keď hovoríme o vývoji zadlženia Slovenskej republiky. Pretože ak nebudú peniaze z eurofondov, ktoré nám kryjú, čo ja viem, 80% investícií verejných, tak jednoducho ak tie investície budeme chcieť dať nechať ostať, chceme, aby zostali zachované, tak tie peniaze budeme musieť zobrať odkiaľ? No, len zo štátneho rozpočtu. Takže, a to ide priamo do dlhu. Ale hovorím, ja si pamätám dosť a viem, že za vlády SMER-u v roku 2016 – 2020 bol predpoklad, že do konca funkčného obdobia bude Slovensko mať prvý raz v histórii vyrovnaný rozpočet. To bol zámer a, samozrejme, ja osobne som vtedy vítal, v politike som ešte nebol, ale vítal som, že konečne štát po toľkých rokoch, po toľkých desaťročiach konečne bude hospodáriť bez dlhu, prvý raz. Hoci ten vývoj bol pomerne priaznivý, tak napokon vláda Roberta Fica rezignovala na tento svoj cieľ. Pretože sám som očakával, akým spôsobom bude reagovať, ako bude zostavovať rozpočet pre budúcu vládu, to znamená volebný rozpočet, tak to aj voláme. A pochopiteľne, že, a vtedy bol tiež pán Kamenický ministrom, tak že vtedy zostavil minister financií v roku 2019 zostavil rozpočet na rok 2020 s deficitom zhruba pol percenta hrubého domáceho produktu. Takže žiadna nula, bol to deficit. Otázka je, do akej miery bol reálny ten rozpočet, pretože už nová vláda, ktorá nastúpila po februárových voľbách, musela zápasiť, samozrejme, s týmto rozpočtom. A to nehovorím, že prišla do toho pandémia a tak ďalej a tak ďalej. To je, taký komplexný problém vznikol, keď do toho započítame potom ešte energetickú krízu, infláciu a tak ďalej, že ťažko to je rozmotateľné klbko. Ale, ale isté je jedno, že vstupovali sme pri dobrej finančnej kondícii, dobrom hospodárskom raste sme vstupovali do roku 2020 so zámerom, so zámerom schodkového hospodárenia, hej. Takže v podstate zase len so zámerom vyrobiť nejaký, nejaký ďalší dlh.
K tomu pridám ešte jednu vec, bolo to 25. februára 2020, v tejto snemovni zasadol parlament pár dní pred voľbami a schválil 13. dôchodok. Mnohí ste možno boli pritom. Ja som tu nebol. A ten 13. dôchodok zaťažil verejné financie podľa tých prepočtov, čo tam boli zhruba pol miliardou eur. To znamená, že garnitúra, ktorá odchádzala, tak zaviazala budúcu vládu, nech bude akákoľvek, hej, aby vyplatila 13. dôchodok všetkým ľudom a tým pádom vlastne zaťažila aj Sociálnu poisťovňu, ktorá na to peniaze nemala. Toľko do histórie roku 2019-2020.
Rok 2023, Ódorova vláda. To, čo povedal minister financií, ako rešpektujem, to už v politike som bol. Dostala nastupujúca vláda pár týždňov pred koncom roka, dostala rozpočet, o ktorom povedal predseda vlády, že je nevykonateľný. Lebo bol podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti, bol tento rozpočet vyrovnaný. Jednoducho nedal sa dosiahnuť. Zároveň Ódorova vláda upozorňovala na to, že ak by sa predsa len postupovalo podľa tohto rozpočtu, čo to bude znamenať, aká katastrofa pre Slovensko. Samozrejme, strmý pokles životnej úrovne a tak ďalej. Dávam za vinu Ódorovej vláde, že nepripravila rozpočet realisticky. Áno, mali sme tu tie lego kocky, o ktorých hovoríme a z ktorých asi bude vychádzať aj terajšie ministerstvo financií. Ako potvrdila včera na hospodárskom výbore štátna tajomníčka z ministerstva financií, áno, čo sa týka z dane osladených nápojov, vychádzalo sa z lego kociek. Áno, vychádzalo z toho. To znamená, áno, predložila Ódorova vláda nejaké, nejakú predstavu alebo nejakú sumu, sumu nástrojov, cez ktoré konsolidovať verejné financie, ale nemala odvahu na to, nemala na to politickú odvahu na to, hoci to bola strana, bola to vláda úradníkov, ale ako vidíme, mnohí z týchto ľudí potom vošli do politiky, ako aj sám predseda vlády, takže táto strana nemala odvahu, táto vláda nemala odvahu, aby aspoň načrtla aspoň nejakú víziu realistického rozpočtu na rok 2024. Tým pádom ktokoľvek, ktokoľvek by zostavil vládu, ktokoľvek odtiaľto by zostavil vládu, tak v podstate pár týždňov pre koncom kalendárneho roka musí nanovo zostavovať rozpočet, musí nanovo všetko prepočítavať a zvažovať všetky riziká, samozrejme, aj tie politické riziká. Však vieme veľmi dobre, keď sa zostavuje rozpočet, tak vždy to je vec politická.
Takže ak teraz chceme hľadať vinu, že kto môže za to, že máme verejné financie v takomto stave, tak musíme sa na to pozrieť komplexne. Ja idem dozadu až pred rok 2020 a takisto idem pred rok 2024. Ako musíme sa na to pozrieť. A tým pádom Kresťanskodemokratické hnutie vtedy nebolo v parlamente tieto roky, posledných osem rokov nebolo v parlamente, tým pádom by si možno ma aj viacerí mali, mali trošku pozrieť dovnútra, že kde sa stala chyba? Čo sa vlastne stalo? Kde nám to začalo rásť? Akým spôsobom sme neefektívne využívali prostriedky? Takže z tohto hľadiska ja pozerám na ten dokument. Ja keď som si nazrel do toho dokumentu, tak, žiaľ, musím povedať, že sú tam staré čísla a toto, o čom rokujeme, tak nemá pre mňa nejakú výpovednú hodnotu. Akonáhle nebudeme mať na stole konsolidačný balík, tak celý tento materiál je vlastne zbytočný, aby sme sa o ňom rozprávali. Pretože my potrebujeme vedieť, že akú má predstavu vláda, čo bude robiť s verejnými financiami. A ja neberiem snahu ministerstvu financií, že chce nejakým spôsobom konsolidovať, aj keď asi tie tlaky boli nie zvnútra ale zvonku a dokonca by som povedal, že zo zahraničia, aby Slovensko konsolidovalo verejné financie, sme členmi eurorodiny, máme euro. Jednoducho my z toho ťažíme, že máme euro, my si môžeme dovoliť šafáriť dokonca s peniazmi, ale pretože máme euro, nás tak drží tá kotva, že jednoducho nemáme také úroky na vládnych dlhopisoch, ako majú Maďari alebo Poliaci, alebo Česi, máme oveľa nižšie, pretože sme v eurozóne, využívame to, hej? Je pochopiteľné, že je tu tlak, aby sme hospodárili riadne. Pretože ak by Slovensko malo padnúť na kolená, malo by ísť do krachu, tak vlastne bude musieť vzniknúť niečo podobné, ako vzniklo pred desaťročím v prípade Grécka. Jednoducho všetci budú musieť za nás ťahať. Nič príjemné.
Takže rešpektujem, že ministerstvo financií a vláda pripravuje konsolidačný balíček, len apelujem, ja som tu už dnes apeloval na to, aby v rámci toho uvažovala aj o podpore biznisu, jednoducho bez toho sa nezaobídeme, nestrihajme biznisu krídla, ako nedopadne to dobre, a teraz dodám ešte druhú vec, pozrieme sa na výdavky. My sme dlhodobo kritizovali, že táto vláda hoci pre krátkosť času možno bola vystavená silnému pokušeniu, táto vláda napríklad siahla na plošnú, alebo pristúpila, alebo pokračovala v plošnej energopomoci viac za ako miliardu eur tento rok. To, čo mi hovorila vo vzájomnej diskusii ministerka hospodárstva, zatiaľ je to niečo vyše 700 mil. eur, ktoré sme minuli na energopomoc. Aj pre tých, ktorí to vôbec nepotrebujú. Ako ja beriem do úvahy, že nebol čas, ale táto vláda, takisto ako Hegerova predtým, poviem to úplne rovno, mala mať odvahu a aspoň o kúsok zvýšiť ceny energie. Máme ich regulované, máme ich regulované a aspoň o kúsok zvýšiť a neurobiť to tak, že budúci rok skutočne nás to čaká a tu to bude politicky veľmi ťažká úloha, že jednoducho budú musieť ísť ceny hore plynu možno o tretinu a kúrenie a možno podobným tempom. Keby tie vlády postupovali iným spôsobom a hovorím aj o Hegerovej vláde poslednej, že by jednoducho pristali na to, že aspoň nejaké zvýšenie spravia a chodili aj predstavitelia z Hegerovej vlády a chválili sa, máme najnižšie ceny v Európskej únii, no úžasné. Ale čo s nimi spravíme v roku 2025? My sme na to dávno upozorňovali. A keby vláda Roberta Fica mala odvahu nie chodiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Hajko, keď zoberiete človeka, zviažete mu ruky aj nohy a hodíte ho do vody a poviete mu, aby plával, tak asi nebude vedieť plávať, asi sa skôr utopí. To sa stalo so spomínanou Ódorovou vládou, ktorej teda predchádzajúci parlament, a my dvaja sme neboli jeho súčasťou, nedal dôveru, nedal jej mandát robiť akékoľvek legislatívne zmeny, preto, samozrejme, nemohla zostaviť rozpočet, ako by chcela. To je jeden aspekt toho zviazania rúk. A druhý, že tuná v tom predchádzajúcom parlamente jednak sa tu dialo eldorádo a väčšina z týchto ľudí na pravej strane tu bola, my dvaja a väčšina z nás na ľavej strane nie, tak jednak bola súčasťou tohto rozpočtového eldoráda tri mesiace pred voľbami a okrem iného sa nedokázala dohodnúť na aktualizácii tejto dlhovej brzdy, kvôli ktorej musela vláda pána Ódora naplniť tú legislatívnu povinnosť a predložiť teda formálne, zdôrazňujem, vyrovnaný rozpočet do parlamentu. Ale zároveň v tej dôvodovej správe hneď v prvej vete uviedla, že takýto rozpočet je nerealistický a pripravila teda tie lego kocky, ktorými sa dnes minister financií inšpiruje a ako som vravel aj v rozprave, teda želám mu, aby čo najviac opatrení z lego kociek boli súčasťou toho konsolidačného balíčka.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, veľmi často sa používa argument a je ho dosť často počuť, že v časom v roku 2016 – ´18, keď bol vyšší hospodársky rast, že sa nevytvárala rezerva, malo sa viacej šetriť. Na čí vrub by bolo bývalo vtedy to šetrenie? Vyčíta sa nám aj teraz, že konsolidačné opatrenia zaplatia ľudia. Vtedy by to neboli znášali ľudia? Premiér Fico v tej dobe to zdôvodňoval, si to pamätám, že cíti potrebu podeliť sa o úspech a výkon ekonomiky s ľuďmi, ktorí ho vytvárajú. Nebolo to správne? Pre mňa áno. Veď od roku 1990 alebo dajme tomu aj ´94 vždy vyzývali vlády k šetreniu a uťahovaniu si opaskov, lebo ekonomika padla a len veľmi pomaly sa z toho spamätávala v porevolučnej dobe. Keď sa potom začalo trošku dariť, tiež sme teda mali šetriť na ľuďoch a nič nedať? To sa týka aj ich príjmov, minimálnej mzdy, ale aj verejných výdavkov, verejných investícií. Veď nemáme obrovský investičný dlh na verejných investíciách, čo sa týka infraštruktúry, ciest, vodovodov, kanalizácií, čistiarní, čohokoľvek? Všade, kde sa len pozrieme, zaostávame. Mali sme ešte šetriť? Zvláštne myslenie.
Ďakujem.

K pánovi Ódorovi, ja si uvedomujem, k pánovi Kiššovi, ja si uvedomujem, že Ódorova vláda nemala možnosť prijímať zákony, ale mohla ich prichystať. Jednoducho niečo mohla prichystať, určite mohla. Určite by sa ľahšie dýchalo akémukoľvek ministrovi financií, ktorý by nastúpil po tejto vláde.
Čo sa týka pána Hazuchu, tak poviem toľko. A to je zodpovedné v dobrých časoch robiť dlhy zbytočne? Štát stále robil dlhy. Prečo sme rozdávali vlaky zadarmo, obedy zadarmo a tak ďalej? Prečo? Bolo to nutné v tom čase? A aby som to len vám ako nedával, aby som vás neobviňoval z toho. Ja si pamätám, čo vtedy vyhlasoval predseda Slovenskej národnej strany a vyhlasuje to dnes: Ešte stále sa máme kam zadlžovať, poďme sa zadlžovať. Pamätám si veľmi dobre na jeho výroky, pozrime sa na Taliansko, pozrime sa na iné štáty, aké majú dlhy, ľudia si zaslúžia. To znamená, že ľudia si zaslúžia, aby sme robili dlhy? Ako ľudia si zaslúžia, aby sme dnes dajme tomu uvažovali o zvýšení DPH? Zaslúžia si to ľudia, aby platili vyššie ceny? Však to je ako rodinný život. Jednoducho rodinný rozpočet. Ako je to v poriadku, keď mám slabý príjem a idem do banky, zoberiem si peniaze a idem na dovolenku? Je to v poriadku? Ja si myslím, že to nie je v poriadku. Ak sa chcem starať o svojich občanov, ak sa chcem starať o členov svojej rodiny, tak hospodárim zodpovedne. A rátam s tým, že buď musím mať rezervu, keď príde neočakávaný výdavok a že musím mať peniaze na všetko dôležité, čo potrebujem. Jednoducho keď mi na zábavu nevychádza, tak mi nevychádza. A to isté platí aj v prípade štátu. Ak je dobrý štát, dobrá vláda a myslí na svojich ľudí. To je dobre myslieť na svojich ľudí tak, že zadlžujem štát? A že z roka na rok prikladám milióny a milióny na dlhovú službu? To nie je zodpovedné a to nie je ani ľudská politika.

Ja vystúpim v záverečnom slove, lebo už sa ponáhľam, musím za chvíľu odísť, ale nemám problém s vami diskutovať, kedykoľvek.
S mnohými vecami sa dá súhlasiť, s mnohými nedá súhlasiť. Poviem otvorene, čo tu bolo povedané. Poviem jednu vec. Ak sa teda bavíme fakticky. Ja chápem, že všetci, poďme sa pozerať dozadu, dozadu a poďme sa pozerať na to. To, čo dnes hovoríte, pán Hajko, som tu počúval predtým, ako nastúpila tá bývalá vláda, čo tu rozbila verejné financie. Toto som počúval. Jak tu všetci prídu odborníci, ktorí tu všetko zachránia, bude tu super, raj na zemi. Tri roky, čo sme tu mali. Nakoniec sme zistili, že áno, že najväčšia odborníčka na eurofondy je pani Remišová. Neni problém. Všetci tí, čo rozprávali, jak majú tony odborníkov, jak ich všade dosadia, tak všetci sa posadali na tie funkcie a takto vyzeralo za posledné tri roky, jak to vyzeralo. Pani Luščíková odišla, pozdravujem. Keď teda sa chce baviť, tak poďme sa baviť o číslach. Všetko bolo zle za toho SMER-u, hej, keď sa bavíme o dlhu, 48 % bol, limit na dlh bol 48 %. Boli sme na tejto hranici, že pod limitom najnižším, ktorý bol. Je tam päť sankčných pásiem. Boli sme najnižšie. Takže vy chcete povedať, že my sme zodpovední za to, že sme sa prepadli tak, že dnes nevieme ani piate najhoršie pásmo dostihnúť? Že to nevieme dať naspäť? To chcete povedať, pán Hajko?
Pán Kišš hovorí, že, a s tým súhlasím s vami, tu plne súhlasím, že hovorí, že pán Ódor nemohol dodať realistický rozpočet, lebo mu v tom niekto bránil. Nikto mu v tom nebránil. Ja som čakal, že prídem na to ministerstvo, že tam budem mať takto buchlu, ktorú mi tam pán Ódor, nemusela schváliť Národná rada. Že tam budem mať niečo, žiadne lego kocky, stavebnice. Viete, čo sú lego kocky? To sú vymetané všetky šuflíky na ministerstve financií, kde sú všelijaké rôzne opatrenia, ktoré si kto vymyslí, niečo sa prepočíta, povie sa. Samozrejme, každé to opatrenie môže mať tisíc nastavení. A to je to, o čom sa dneska bavíme. A máme tam, my sme, hovorilo sa že 100, my sme mali možno 130, my sme s ďalšími dvadsiatimi pracovali a nakoniec sme sa, snažíme sa vybrať také, ktoré budú najmenej mať dopad na ľudí. Tie dobré sa už minuli, to musím povedať. A tie budú horšie a ešte horšie. To je realita, to je realita.
Takže nie, ja nepotrebujem vedieť, že čo sa všetko dá zvýšiť a ako sa to dá zvýšiť. Ja som čakal, pán Viskupič, vy ste dnes hovorili o tom, jak je super, ľahko sa dá ušetriť 1,4 mld., ale nedá sa tak ľahko ušetriť, jak si myslíte. Môžeme prepustiť učiteľov, záchranárov, policajtov, to sa nedá. A to je to, čo predložil pán Ódor. Zoškrtaných 7 mld., nefunkčný štát, absolútne kľaknutý na zem. Ja som čakal, že dostanem jeden realistický rozpočet, dobre, sme sa s tým nejako popasovali, mali sme na to strašne málo času, urobili sme to. Ale môže to kritizovať, mohlo to byť lepšie, horšie, neviem aké. Urobili sme to tak, ako sme to vedeli urobiť aj v tom krátkom čase. A na jednej strane všetci, ja si pamätám, médiá všade hovorili o tom, ako treba konsolidovať, treba urobiť to, treba urobiť tamto. Dnes každý hovorí, toto nerob, tamto nerob, ono nerob a už sme prešli možno všetkých tých 130 opatrení, že čo všetko netreba robiť, lebo toto dopadne na niekoho. Ale niečo treba urobiť, vy to sám hovoríte. A ja s tým súhlasím.
Deficit spôsobuje dlh. Deficit spôsobuje dlh. Takže poďme robiť na tom deficite, aby sa to znížilo. A môžeme sa baviť o tom, že čo by bolo lepšie. Len ja som očakával, že každý z tých, kto tu mudrujú, povedia, tu máš opatrenia na to, aby si dosiahol zníženie deficitu a zníženie dlhu. Žiadne som nevidel. To, že každý povie, že ušetrime, však ušetrime, ale ušetriť sa dá možno 100-200 mil. na pracovníkov, vyhoďme 10 % z verejnej správy, ale nehovorme o všetkých, hovorme o, nehovorme o všetkých zamestnancoch. My hovoríme o úradníkoch na ministerstvách, nehovoríme o učiteľoch, nehovoríme o zdravotníkoch, nehovoríme o takých, takých. Lebo tých je 400-tisíc. My sa bavíme skupine možno 40-tisíc ľudí. Čiže toto je ten rozdiel. Takže poďme na to, ale to sa nedá skonsolidovať, to, čo si každý myslí, keď sa tu bavíme vo výškach miliardách, miliardách sa bavíme, nie o 100-200 mil., ktoré vieme urobiť. Ak si niekto myslí, že na štáte sa dá ušetriť 1,5 alebo 2,5 mld., tak je na veľkom omyle. To sa nedá. Čiže musíme to robiť postupne. Ja by som to rád urobil naraz, ale nedá sa to. A možno by som to urobil krajšie, alebo onako. Neni to možné. Každá konsolidácia, a za tým stojím, niekoho bude bolieť. To je vždycky tak. Áno, s tým súhlasím. A ja hovorím, možno nie o tom, že urobíme opatrenia, ktoré sa nikoho nedotknú. To sa nedá. Každé opatrenie sa niekoho dotkne. Ale ja hovorím o tom, ak urobíme nejaké opatrenia, musíme to nastaviť aspoň tak, aby ten dopad bol čo najmenší. Ale nejaký dopad vždycky bude.
Chcem poprosiť aj kolegyňu Luščíkovú, teraz dneska som sa dozvedel, ako sa volá pani kolegyňa, môžeme sa baviť, poďme sa ale baviť fakticky a ja som na to pripravený, ja s tým nemám žiadny problém. A samozrejme, keď na budúci týždeň vyjdeme s nejakým balíkom, tak každý bude hovoriť, to ste nemali, tamto ste nemali, to sa dotkne toho, to sa dotkne tamtoho. Ale ja by som chcel vidieť váš balík. Doneste mi váš balík, ja ukážem svoj, vy ukážte svoj a poďme sa baviť, kto to lepšie nastavil a či to to moje nastavenie je lepšie, alebo to vaše. Ja sa priznám, každej z tých 130 opatrení, alebo koľko, môžete skrúcať zľava-sprava, nastavenie také-onaké, a ja ďakujem svojim kolegom na ministerstve financií, polroka nič nerobíme, len prepočítavame také-onaké veci, o ktorých diskutujeme v koalícii. Lebo jeden povie, že toto neni dobre, toto treba takto nastaviť, aby to nemalo až taký, taký-onaký dopad a moji kolegovia už sa upočítajú k smrti. Je to veľmi náročné. Ja poviem otvorene, že my v poslednej dobe každý deň proste, ja som teraz bol na obed, ja som nemal obed, lebo sme sa bavili s pánom Druckerom a pánom Tarabom ešte o tom, ako dopílovať tie veci, ktoré máme. A ja nehovorím, že vy s tým budete spokojný, alebo pán Kišš, alebo pán Viskupič, ale niečo treba urobiť, na tom sa možno zhodneme. Takže my to urobíme, doručíme to a potom môžeme o tom diskutovať.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, úprimne poviem, som trošku vychladol zo včerajška, tak sa dopojiť do tej línie k tomu, že čo som vlastne chcel povedať aj v tom kontexte, ale niečo poviem. Teda neberte to osobne, pán minister, je to politika, však sme sa obidvaja na ňu dali, hej, tak musíme zniesť. Prísne vzaté, je to z mojej strany bude taká troška že obžaloba tohto systému, ktorý ste vytvorili, hej, a ktorý vlastne spôsobuje to, že sa nám rúca štát. Viete, ľudia si ten štát vytvorili kvôli tomu, že očakávali od neho nejaké služby a jedného z tých najpodstatnejších služieb, ktoré štát má plniť, je, že zabezpečuje bezpečnosť. Načo je taký štát, ktorý nedokáže, alebo zlyháva v tom, a teraz už aj priznáva, že má problém so zabezpečením bezpečnosti. Tak načo si ľudia platia taký štát? Tie očakávanie sú namieste, hej. Takže áno, je to skutočne vážny problém.
Začnem takým príbehom, pán minister, ja ho rád hovorím našich chlapom na stavbe. Dovoľte mi ho povedať, to neodbočujem, to naozaj súvisí. Sú tri partie chlapov, ktorí robia v zásade to isté, len to strašne rozdielne vnímajú. Hej, a teraz prídu ku tej prvej partii a sa ich pýtajú: A vy čo robíte? Existuje taký expresívny, pejoratívny výraz, ale ja poviem taký slušný, že teda á, my tu tento mizerný stĺp staviame, takí znudení. Okej, prejdú k druhej partii, tí robia presne tiež to isté a tých sa pýtajú: A vy čo robíte? My staviame tento múr, staviame ho rovno a dobre a staviame ho tak, aby držal. Okej, posun. Teraz prídu k tej tretej partii a pýtajú sa: A vy čo robíte? My? My staviame katedrálu. A to je presne to. Viete, že čo viete dostať od tých ľudí, čo z nich viete vyčerpať, aby vnímali, že to, čo vlastne robia. Kedy do nich vložíte tú motiváciu, že vnímajú niečo, čo je v zásade také dosť manuálne, ale povyšujú to. A to je, viete, to je dosť také ťažké zadanie, aj manažérske, hej, riadiace zadanie, že dostať z tých ľudí čo najviac. Teraz ako dostanete z tých ľudí, z tých policajtov to, že stavajú katedrálu? Viete a my potrebujeme, lebo to je naozaj, je to o motivácii. To je kumšt. Len ťažko sa, teraz to neberte osobne, ťažko sa rozpráva o kumšte dostať z ľudí čo najviac pri ľuďoch, ktorí v zásade vo výkone nikdy neboli. Viete, mne sa ťažko, že sa rád rozprávam s ľuďmi, ktorí niečo boli, niekde videli, niečo dokázali, niekoho riadili. Riadili, zriadili, vytvorili. Je to o dosť lepšie ako s nejakými teoretikmi alebo s nejakými takými, že čo len chodia a kade chodia, mudrujú.
Čiže my sme sa dostali do problému, že my vlastne máme pocit, že my tých policajtov budeme motivovať peniazmi. To je, to je už základná chyba lávky. Lebo to nie je o peniazoch. Ľudia nejdú robiť policajtov kvôli peniazom. Ľudia pre peniaze idú robiť iné veci, nie policajta, hej, tí skutoční. A teraz my sme im stratili pre nich, stratili oni ten pocit, že to, čo, prečo tam šli, a máme pocit, že ich uplatíme ani nieže peniazmi, ale že uplatíme takým omrvinkami, čo popadajú zo stola. Naozaj skutočne veľká, veľká chyba lávky.
A tá motivácia, ktorá im chýba, že prečo ju stratili. Viete, keby sme nad tým, že prečo ju stratili policajti, tú motiváciu. Ja by som sa im prísne vzaté nečudoval. Lebo to, čo teraz nastalo, a ja, ja som nebol ani policajt, ani som, viete, to milujem tých ľudí, ktorí majú v telefónnom čísle 30 čísiel na právnika, 30 čísiel na policajta a, neviem, na sudcu ešte, a to tým sa tak nechvália, že poznajú. Ja nepoznám, ja nepoznám ani policajtov, ani právnikov, ani nikoho, lebo, chvála pánu Bohu, nechcem s nimi mať nejaký problém. Ale viete, tí čo, no a teraz som stratil tú niť, lebo som sa tak... (povedané so smiechom) stratil niť, že čo som chcel povedať. Že tá (reakcia z pléna) Prosím? (Reakcia z pléna.) Áno, a ja teda, že nemám až takú, by som povedal, znalosť toho prostredia, ja úplne priznám, že neviem úplne presne posúdiť, že nakoľko policajti typu pán Juhás, ani neviem, jak sa volá, alebo policajti Kučerka, alebo tí policajti, jak sa tí volajú teraz, čo ich ste odstavili. Viete, že ktorí sú tí dobrí, ktorí sú tí zlí. Ja nemám tú skutočnosť nacítenú, ja ju mám iba prečítanú, hej. Niečomu veriť treba, hej, pravdou je, že dneska sa píše všeličo, všelikde, hej. Ale písanému slovu by sme mali veriť, veď na tom je postavená civilizácia. Takže niečomu by som chcel veriť. A teraz, že prečo sme stratili motiváciu tých policajtov, no preto, lebo zdá sa, že u ľudí, ktorí mali nejaké výsledky, sedia doma, kukajú do počítača, hej, a nemôžu robiť nič. Tak potom je ťažko asi chcieť od tých ľudí dostať veľa, hej. Alebo dostať nejakú moti... alebo chcieť nejakého mladého, ktorý pozerá nejaké americké filmy o tých dobrých policajtov, že ide sa prihlásiť do slovenského Policajného zboru. Asi je to naozaj ťažké, keď počúva tie príbehy, kde policajti, ktorí vlastne, jedinou chybou, zdá sa, bolo, že si dovolili vyskočiť na SMER, lebo nikto nespochybňuje, že predtým robili dobrú robotu, naháňali gaunerov, mali výsledky, len spravili chybu vo svojom živote, že si dovolili vyskočiť na SMER, tak sedia doma kukajú do televízie. Tak viete, že ako chcete dostať od tých ľudí motiváciu, že k vám prídu za tých päťtisíc euro. Ja si nemyslím, že to teda bude pre nich ten prelomový okamžik. Dneska dáte monterky, nájdete dobrú partiu sadrokartónistov, päťtisíc euro máte za mesiac. To je nič. Akože dobrý živnostník dneska, klampiar, stolár, viem, o čom hovorím. Za mesiac máte zarobené ako živnostník. To nie sú peniaze dneska z tohto pohľadu, hej.
Čiže naozaj my sme sa dopracovali do štádia, že by si to zaslúžilo hlbšiu analýzu ako v tom, je päťtisíc veľa, je päťtisíc málo a vrátiť to a či viac náhodou nie. Celé smiešne. Viete, buď máte nejaké koncepčné riešenie, hej, že tento, ale ja by som ten prapočiatok toho problému hľadal niekde inde, hej. A ten je aj v tom, že tí ľudia stratili motiváciu. Nevidia tam tú spravodlivosť v tom. Je taký starý žalm, ja ho rád používam, aj som si ho do bronzu vylial, že som starec, bol som mladík, ale nevidel som spravodlivého opusteného a jeho deti žobrať o chlieb. Viete, keď niekedy tak rozmýšľate, že ako sa budete hýbať svojím životom, tak podľa mňa sa hýbte spravodlivo, lebo tu už starý žalm, dvetisíc rokov starý, povedal, že keď tak budeš, tak by si to mal ustáť, nemal by si zostať sám a deti ti nebudú žobrať o chlieb. Len zdá sa, že vo svetle dnešnej doby my môžeme hovoriť a platí tento dvetisíc rokov starý žalm aj na Slovensku? Ja by som chcel veriť, hej, a že my by sme mali, je našou povinnosťou dodať aj tým ľuďom, ktorí teraz sedia doma, tí policajti, ktorí možno sa oddali, oddali tej službe a cítia ohromný pocit nespravodlivosti, že musia sedieť doma, lebo si dovolili vyskočiť na smerákov a hlasákov. Takže aj im by sme mali doliať, ale celkovo do toho systému by sme mali doliať, refrešnúť to, že áno, má zmysel byť spravodlivý. Buďte spravodlivý, ak ste šli za policajta, buďte dobrým policajtom a skôr či neskôr sa to vráti. I keď možno tam budú nejaké temné obdobia, ktoré verme, že nebudú trvať dlho.
Pán minister, ja si nemyslím, že riešením je toto, čo ste sem s tým prišli. Viete, mne to tí policajti písali. Veľkou oslavou, s veľkou pompou, tri milióny stáli oslavy SNP. Ja hovorím, okej, dobre, treba si pripomínať, je čas, je dôvod, svetlý okamžik v tej našej histórii, častokrát veľmi smutnej. Ja som bol ako poslanec pozvaný, keby som nebol poslanec, ma nepozvete nikde, to je, ale ako poslanec ste ma museli (povedané so smiechom), čiže som bol aj na ten bufet pozvaný, tam bolo všetkého dosť. Od rybaciny, cez kuracinu, nejdem tu úplne, no. Ale mne tí policajti písali, že oni nastúpili o štvrtej ráno a končili o dvadsiatej prvej večer, o deviatej večer a dostali ráno bagetu, viete. A toto je, toto je napríklad to, podľa mňa aj manažérske riadiace zlyhanie. Viete, že jak chcete z tých ľudí dostať veľa, hej, keď ich neviete, keď im neviete zabezpečiť, že si ich vážite, že teda máte. Ja mám chlapov, mi robia, kde sa proste sa neni kde najesť. Nás to stojí trikrát toľko, ako keby sme, proste ten obed je rádovo drahší, pomaly v hoteli ho môžeme platiť, ale my ho tam vozíme. Lebo to je aj výrazom takej úcty k tým ľuďom, hej, že proste, že na nich myslíte, že im to dáte. Tak jak chcete od tých chlapov, od tých ľudí alebo aj policajtiek, aj tie tam boli, chcieť, aby od štvrtej rána do deviatej večer boli a dáte im jednu bagetu a keď sa spýtali, a že čo ideme jesť, tak ste im povedali, však sa niekde choďte do stánku najesť. Langoš tam stál osem eur. Viete, a oni mi to tí chlapi písali, hej, že a keď sme v Detve, tak v Detve máme dohodnuté, že môžeme ísť tam, kde sa chodí personál najesť, tak tam nám dajú obed. Viete, niekedy málo stačí, aby ste si uctili človeka, hej, za tú ťažkú prácu. Toto beriem ako nehovorím, že vaše zlyhanie, ale zlyhanie toho, kto to zabezpečoval, hej, že nerátal s tým, že všetko teda, že nech to všetko svieti, nech je to výpravné, nech je to spektakulárne, len na tých chudákov policajtov niekto zabudol. Možno aj v tej Bystrici si možno 20-30 ľudí povedalo, viete čo, za týchto podmienok, ani za tie peniaze. Viete, niekedy naozaj málo.
Takže celkovo je to zlé, že sme sa dostali do polohy, že už rozprávame, ako ideme, čo ideme dať tým policajtom, že vlak zadarmo, neviem čo.
Nekoncepčné, by som povedal, že skutočnosti na to, aby sme udržali, alebo splnili že základnú úlohu štátu. Dokázať zabezpečiť bezpečnosť. Mali ste mať peniaze na to, aby bol vytvorený systém taký, že štandardne tí policajti si povedia, no však áno, robíme, peniaze sú primerané, len peniaze sa tratia. Po vás sem príde pán Keketi, na to sa teším, po polroku od vzniku ministerstva sme sa my vlastne dozvedeli, že idú zriadiť nejakú správnu radu, tá bude stáť pol milióna v prevádzke. Akože úplná blbosť. Viete, že my tu, pardon za výraz, že my tu mirnix-dirnix, peniaze nemajú cenu, lebo vytvárate niečo neefektívne. Aj predtým pán Kamenický tu bol, vieme o tom, hej, ale tam kde treba, tam peniaze nie sú. Ale idete zalepiť oči policajtom tým, že im poviete, že im dáte päťtisíc tým, čo vstupujú, a päťtisíc tým, čo nechcete, aby odchádzali. Rozmeníte na drobné, to je čo, sto euro po mesiaci? Urážajúce svojím spôsobom. Takže mal by som ponúknuť aj nejaké riešenie. Kritizovať vie každý, áno, že čo s tým, mňa to zaujíma, lebo je naozaj problém, keď nebude fungovať štát, hej, a jeden z pilierov je tá bezpečnosť, tak by som vás skúsil poradiť, že vážte si tých ľudí, dajte im pocit spravodlivosti, dajte im ten pocit, že keď budete dobrí, tak uspejú. To je kľúčový parameter. Viete, vy nemôžte dať ľuďom parameter, že keď budeš ma počúvať, tak uspeješ, hej. Alebo keď budeš počúvať toho truhlíka, ktorého sme tam my dosadili z politických dôvodov, tak prežiješ. To pre dobrých ľudí neznie ani trochu motivačne, to je nulový potenciál nahajrovať, hej, získať kvalitných ľudí, nulový potenciál. V dnešnej dobe. Aj udržať kvalitných, hej. Takže riešenie je v tom, hej, povedzme ich, že prehodnotíte systém, že ako ste naložili s tými ľuďmi, ktorých ste odstavili. Keď už urobili tú parametrickú životnú chybu, že si dovolili vyskočiť na smerákov, ale že či to, že pochytali takáčovcov, alebo neviem akú zberbu. Viete, ja podnikám v Bratislave, odkedy sa dá. Ja som zažil, videl všeličo. A ja si, ja vám poviem, že tí policajti, ktorí naháňali tých gaunerov, pred nimi klobúk dole. Ja neviem, ktorí to boli, ale ja som sa stretol s tými, ktorí to neboli. Ja som sa stretol s tými, ktorí pomáhali, jak sa oni volali, piťovcom v mojom prípade, s tými som sa stretol. A pred nimi by som, takto by som si odpľul pre nimi. Pán minister, takže spravodlivo, spravodlivo vyhodnocujte to, čo aký má človek životný trek. A keď budete spravodliví, spravodlivo posudzovať to, čo urobil za tú svoju kariéru, tak nebudete mať tieto problémy, že sa vám ide rozutekať Policajný zbor. Že sa vám idú rozutekať, ja sa im nečudujem. Možno keď toto vyšlete tieto signály, že budete spravodliví, tak nemusíte tu chodiť s päťtisíc eurami a ešte potom poviete, viete, sadli sme a ušetrili sme, tak šesťtisíc to bude. Možno zistíte, že to bude fungovať trochu ináč.
A každopádne sa prihováram k tomu, že policajtov treba zaplatiť. Peniaze treba mať, na peniaze sa robí, len toto, žiaľ, SMER, HLAS a SNS treba učiť. To je to, čím som začal a tým budem aj končiť, ťažko sa rozpráva s ľuďmi, ktorí neboli v tom systéme, nevyrábali peniaze, len rozdeľovali to, čo niekde prišlo, a oni to teda s plným vedomím a svedomím podľa toho, ako v daný moment mysleli, že je to správne rozdeliť. Lepšie sa rozpráva s ľuďmi, ktorí niečo sami vygenerovali. Lebo tí majú úplne iný vzťah k tým peniazom a úplne ináč vedia, že ako je dôležité ich dobre rozdistribuovať. Ako je dôležité k nimi pristupovať veľmi zodpovedne.
Takže robte to, robte to dobre, buďte spravodlivý, pán minister, a možno sa vám ten zbor nerozsype. Ale keď nebudete a keď budete komunikovať s nimi tak a keď im dáte jednu bagetu za deň, tak je dosť možné, že budeme kupovať my si tie pištole a neviem čo už a budeme robiť svojpomocne a budeme zisťovať, že jednu zo základných úloh toho silného vášho sociálneho štátu, ktorý ste nám vy tu ponúkali cez bilbordy a cez neviem čo, že ste v tom absolútne zlyhali.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec Hlina, vyzvali ste ministra vnútra viackrát, aby bol spravodlivý. No v Policajnom zbore teraz ryba smrdí od hlavy. Naozaj dobre viete aj vy, že povedali ste, že ste podnikali za čias, kedy naozaj tu boli rôzne záujmové skupiny. Je smutné, keď vysoko postavení policajti spolupracujú a zveria Slovensko do rúk mafiánom a naozaj spolupracujú s tou mafiou. A v Policajnom zbore nám smrdí tá ryba od hlavy. Chcete od pána ministra vnútra, aby bol spravodlivý. V čom je spravodlivý, že zruší vyšetrovateľov, ktorí sú poctiví a čestní? Ktorí vyšetrovali naozaj závažné, ako ste povedali, zločiny? Chcete od ministra teda vnútra, aby bol spravodlivý a aby nechal tú NAKU, nech si robí svoju robotu, tak ako ju robí, poctivo? Spravodlivosť tejto vládnej koalície je veľmi, veľmi subjektívna. Oni sú spravodliví pre tých, ktorí poslúchajú, ktorým povedia, toto budeš vyšetrovať, toto nebudeš vyšetrovať, týmto dáš pokoj. V tom sú spravodliví. Ale keď sa nájdu čestní policajti, policajti, ktorí si robia svoju robotu naozaj poctivo, no tak tých treba seknúť po krížoch. Tým treba dať riadne pocítiť, chlapci, veď máte rodiny, máte hypotéky, držte hubu a krok a nepozerajte sa na paprče nepoctivým politikom. Aj Trestný zákon, aj Trestný zákon urobili tak, aby nepoctivosť bola beztrestná. A ryba smrdí od hlavy a tou hlavou je, nepoviem don, Robert Fico.