19. schôdza

Ďakujem za slovo a dobrý večer všetkým prítomným, čo tu ešte sedíme. Nebudem to príliš naťahovať, keďže sa nám blíži koniec rokovacieho dňa, ale napriek tomu som rada, že môžem využiť túto príležitosť, aby som za náš klub aspoň všeobecne okomentovala teda predložený zákon o celoživotnom vzdelávaní.
Vnímame, že celoživotné vzdelávanie je taká téma dlhodobo na okraji záujmu. A to si myslím, že celé školstvo je často na okraji záujmu a celoživotné vzdelávanie ešte aj v rámci neho a pritom naozaj ako v tom 21. storočí, kde sa nachádzame, vidíme už teraz, že to bude nesmierne dôležité, že nikomu z nás nebude stačiť to, čo sa naučil v škole, počas celej našej profesionálnej dráhy. Ako ja mám necelých 40 a už teraz mám pocit, že mnohé tie nové povolania, ktoré vznikajú, že nestíham ich sledovať. A medzinárodné výskumy ukazujú, že je to jedna z tých oblastí, kde Slovensko pomerne výrazne zaostáva, že veľmi málo u nás dospelých sa zúčastňuje nejakých ucelených kurzov celoživotného vzdelávania. Pravdepodobne, čo ešte najviac rezonuje, sú kurzy BOZP, lebo tomu naznačujú tie dotazníky, že krátke kurzy u zamestnávateľov to sa u nás berie za celoživotné vzdelávanie často. A ja viem, že tento zákon sa dlhodobo pripravoval, pripravoval sa do veľkej miery na základe odporúčania Európskej komisie. Tá príprava začala ešte za predošlých ministrov a veľmi sa teším, že teda bol ten zákon dotiahnutý, že prešiel MPK, že bol schválený vládou a že sa teda dostal aj, dostal aj do parlamentu. A je teda rozsiahly zákon a ja by som v tomto úvodnom vystúpení, len stručne vypichla tri veci, ktoré považujem za veľmi dôležité a pozitívne a potom upozornila na dve, kde vidíme, vidíme isté riziká.
Za veľmi dôležité považujeme to prepojenie na trh Európskej únie a to, že sa vlastne národný kvalifikačný rámec, náš slovenský, prepája s tým európskym a teda pevne verím, že táto vláda nás nevyvedie z Európskej únie a že stále budeme mať otvorený trh práce a práve toto je jedna z tých nástrojov, ktoré vlastne môžu umožňovať ešte väčšiu takú flexibilitu pre ľudí absolvovať nejaké vzdelávanie na Slovensku a mať ho, mať ho uznané v zahraničí.
Druhé je teda to zavedenie mikroosvedčení, ktoré tu už aj bolo spomenuté. Je to jedna z vecí, ktorú sme mali aj v predvolebnom programe PS, ale teda nejdem si prihrievať polievku. Je mi jasné, že to neprišlo od nás, ale je to jednoducho vec, ktorá dlhodobo rezonuje v odbornej komunite a je teraz zahrnutá aj tu a naozaj hovorí o tom, že niekto nemusí zvládnuť celé dlhé vzdelávanie povedzme za kuchára, ale vie si z toho vybrať vlastne nejakú relevantnú časť, ktorá mu potom umožní sa zamestnať. Vnímam to aj ako také prosociálne alebo proinkluzívne opatrenie, ktoré vlastne môže zjednodušiť prístup na trh práce ľuďom, ktorí sú nejakým spôsobom zo znevýhodnených skupín, cudzincom napríklad, kde majú jazykovú bariéru. Vnímame tam, že trochu rigidné zostali tie mikroosvedčenia, lebo vlastne sú možné iba v rámci tých existujúcich kvalifikácií. Tam možno sa to dalo aj trošku ešte viac zflexibilniť, ale, ale celkovo je dobré, že sa to zavádza.
A tretie, čo by som rada vypichla, je to zflexibilnenie toho, že sa vlastne zavádza možnosť absolvovať rovno skúšky bez toho, aby človek absolvoval školenie. Inými slovami, niekto už nejakú zručnosť má a nemusí potom absolvovať kurz, ale jednoducho príde do certifikovanej inštitúcie, povie, ja už viem, neviem, piecť, ja už viem šiť a vlastne absolvuje skúšky a môže mu to byť uznané. A znovu predstavujem si za tým napríklad ako jednu z cieľových skupín ženy, ktoré boli dlhodobo na materskej, ktoré dlhodobo vlastne vypadli z trhu práce, získali nejakú zručnosť aj povedzme samovzdelávaním a toto im vlastne umožňuje získať o to jednoduchšie aj ten certifikát a potom už sa na základe toho zamestnať.
To, kde vnímam také, také rizikové aspekty alebo isté minimálne, že tam budú ťažkosti v implementačnej praxi, viac si na tom asi veď povieme v druhom čítaní, ale, ale upozorním na to už teraz, a to sú vlastne implementácia individuálnych vzdelávacích účtov a im akoby tá, a prax pri akreditovaní vzdelávacích programov. Čiže začnem tými individuálnymi vzdelávacími účtami. Tiež považujeme to za dobrú myšlienku, to znenie v zákone je v princípe veľmi ambiciózne, zákon hovorí, že je to mechanizmus prostredníctvom, ktorého štát alebo zamestnávateľ uhrádza každému občanovi na ich požiadanie teda možnosť vzdelávať sa a, ale zároveň vidíme v doložke vplyvov, že znovu je to jedna z vecí, ktoré sa u nás zavádzajú, ale vlastne iba cez európske peniaze. Je tam naplánovaný nejaký pilot, ale nevieme o tej udržateľnosti. A teda obzvlášť v dnešnej dobe, kedy vidíme, že samotné eurofondy sú ohrozené, samotné investície z plánu obnovy sú ohrozené kvôli iným krokom tejto vlády, tak je pomerne riskantné, že vlastne tuto zavádzame do zákona veci, kde nevieme zaručiť financovanie zo štátneho rozpočtu a spoliehame sa na zdroje Európskej únie.
A trošku podobné riziko vnímam pri tom procese akreditovania vzdelávacích programov, lebo to je úloha, ktorú doteraz robilo ministerstvo školstva. Tiež to bolo personálne poddimenzované, ale realizovalo sa to tam. Je to, ako bola to úloha ústredného orgánu štátnej správy. Po novom sa kompetencia prenáša na Alianciu sektorových rád, čo na jednej strane môže priniesť nejaké pozitíva, pretože sa tam vťahujú noví aktéri ako sú zamestnávatelia, ako sú odborové zväzy, ale opäť tu čelíme tomu, že Aliancia sektorových rád je inštitúcia a organizácia, ktorá momentálne funguje hlavne na národných projektoch z eurofondov a na ktorú sa teraz prenáša vlastne pomerne veľká agenda, ktorá bude aj náročná vzhľadom na to, že ten zákon vlastne zavádza, že v roku ´25 sa musia všetky tie programy reakreditovať. Teda najprv sa inštitúcie budú musieť po novom certifikovať na ministerstve, potom si budú musieť reakreditovať programy, do toho veď chceme podporiť nové inštitúcie, aby si akreditovali programy. A vnímam, že bude to implementačne pomerne náročné. A vlastne štátna správa v tomto deleguje kompetenciu niekam mimo, mimo ministerstva. A opäť sa tu stretávame znovu s tým spoliehaním sa na eurofondy.
Pomerne rýchlo som to preletela, lebo naozaj je pokročilý čas. Summa summarum je dobré, že tento zákon bol dotiahnutý, že bol predložený, že o ňom rokujeme. Je tam niekoľko teda otáznikov, ktoré, ktorými sa asi budeme ďalej aj zaoberať v druhom čítaní, V každom prípade je fajn, že aspoň v tejto jednej oblasti aj vlastne ten tlak Európskej komisie, aj tu bola nejaká odborná zhoda na tom, že toto je potrebné.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, naozaj ďakujem za vecné a konštruktívne vystúpenie, ale, prosím, nestrašme zbytočne sami seba ani verejnosť tým, že tu máme nejaké príliš ohrozené čerpanie zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Nie je to pravda. Pozrite si aj posledné výstupy, ktoré sú relevantné z prostredia Európskej komisie.
A čo sa týka tých samotných akreditácií, tak nie všetky inštitúcie, ktoré sú zapojené alebo môžu realizovať jednotlivé typy vzdelávaní podľa tohto zákona musia získavať akreditáciu, bude sa uznávať či už stredné odborné školy alebo aj vysoké školy. Ony už majú svoje systémy, svoje mechanizmy zavedené, oni nepôjdu s takýmto systémom. Samozrejme tie ostatné organizácie, ktoré nepôsobia v tom procese formálneho vzdelávania, budú musieť a budú musieť byť zaradené do toho certifikačného procesu.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec Habánik, ono je to tak, ja by som sa rada nebála o tie eurofondy, rada by som sa nebála o plán obnovy, ale vzhľadom na kroky tejto vlády a vzhľadom aj na to, ako Európska komisia striktne posudzuje to, že či sú eurofondy u nás chránené dostatočne pred korupciou a či táto krajina robí dostatočne pre to, aby tu naozaj fungoval právny štát, tak, žiaľ, tieto obavy sú namieste. Ale uvedomujem si, že to sme trošku mimo školstva.
K tým programom, áno, je pravda, že stredné a vysoké školy sa nebudú musieť nanovo akreditovať, ale zase iné, iné inštitúcie áno. Čiže dúfajme, že budeme v tomto smere pokračovať, ale, žiaľ, to neberiem ako prehnané strašenia.
Vďaka.

Pán predsedajúci, máte veľmi rýchly jazyk, rýchlejší ako môj prst nachystaný nad displejom. Ďakujem za slovo. Ubezpečujem všetkých prítomných, osobitne pána ministra, dámy a páni, že moje vystúpenie bude veľmi krátke.
Ale nemohol by som mlčať v tejto lavici v momente, keď prichádza na Slovensko zákon, ktorý je naozaj štafetou mnohých ľudí, ktorí sa podieľali na jeho príprave, a ktorý ja vnímam svojim významom ako vysoko nadpolitický. Je to vynikajúca príležitosť na to, aby sa Slovensko posunulo k dostupnosti kvalifikovanej, kvalitnej pracovnej sily, odborníkov, k flexibilite vzdelávania, k tomu, čo mnohí ľudia z brandže naskrz celé hospodárstvo, služby dávno potrebujú a prečo mávajú niekedy zúfalo rukou nad našim školstvom. Naozaj platí, že človek v 21. storočí nemôže skončiť strednú, vysokú školu a byť na celý život disponovaný potrebnými znalosťami a zručnosťami. Je to absurdné.
Poviem veľmi osobný príklad. Mám veľmi šikovnú manželku, ktorá je v podstate biochemička, rozumie najšpičkovejším technológiám v oblasti mikrobiológie a biotechnológii a predsa tam, kde pracuje, je zodpovedná aj za elektronickú registratúru, za digitalizáciu služieb a chcela si, pretože je veľmi šikovaná a pomáha kolegyniam po celom Slovensku, dorobiť, posilniť svoju kompetenciu novú na niekde MatFyze. A jediný spôsob, ako to urobiť, je prihlásiť sa na bakalárske alebo magisterské štúdium. To je absurdné. Pričom potrebovala by, ani nepotrebovala, ale chcela, pretože je náročná na seba, aby mohla kvalitne pomáhať druhým, si jednoducho urobiť kurz práce s metasúbormi, s databázami, s vecami, ktoré potrebujete.
Ešte ďaleko pred voľbami, dávno som hovoril o operátoroch jadrových zdrojov. Všetci ste to počuli, aj z úst premiéra, že aj mnohých ekonómov, naskrz celým hospodárstvom, či sa bavíme o KDH, SaS alebo iných stranách, o tom, že energetika a Slovensko, to je samozrejme veľká odborná téma, nepatrí to priamo do tohto prerokovaného bodu, ale všetci vieme, aký to má pre Slovensko strategický význam, aj naše jadrové elektrárne. Pripravené štvrté jadrové zdroje, ktoré máme. Štvrtý jadrový reaktor, celý v Mochovciach, celý projekt v Jaslovských Bohuniciach je takmer ohrozený tým, že potrebuje 60 jadrových operátorov a máte ich na Slovensku na vysokých školách šesť. No a pritom po Slovensku behajú energetici, architekti, bezpečnostní manažéri, proste strojári, ľudia, ktorí sú na 70-80 % kvalifikovaní a potrebujú si niečo dorobiť. To niečo nie je päťročné štúdiou na MatFyze, ktoré ich disponuje k tomu, aby vymysleli jadrovú elektráreň, ona už vymyslená je. Úplne stačí, aby si doplnili to, čo potrebujú, aby sa stali kvalifikovanými operátormi jadrových zdrojov.
Preto som veľmi rád, že sa v tomto zákone objavujú dve veci, ktoré sú takou mojou srdcovkou, mikrocertifikáty, modulárnosť vzdelávania. To znamená, že to, čo je jadrom toho zákona, by sa dali jednoducho na jednotlivé kurzy, jednotlivé stavebné kocky študijných programov na vysokých školách, ale aj v učebných odboroch na stredných školách ponúknuť ľudom z praxe, ktorí nemôžu odložiť svoje živobytie. Často živia rodiny a znovu zasadnú do lavíc, lebo môžu byť môjho veku. Takže ja môžem tomuto zákonu len fandiť a byť pripravený k dispozícii sledovať jeho implementáciu, pretože toto je celonárodný záujem.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj za, poviem to, tú pochvalu, myslím si, že to je to pochvala predovšetkým k celému rezortu. Áno, nadviazali sme na zákon, ktorý Slovensku chýba roky rokúce, čo je bežné v zahraničí, u nás chýbalo a, tak ako to tu bolo povedané, hovorím to aj ja dlhodobo, jedno vzdelanie nebude stačiť. Potrebujeme zmeniť aj systém fungovania v štátnej správe, aby sme neboli odkázaní len na nejaké tituly, aby sme mali systém kvalifikácií, ktorý je proste užitočný, ale aj funkčný. Ja len k pani poslankyni Gažovičovej poviem, čo sa týka mikroosvedčení. Nie je to úplne tak, ako ste povedali, že sú rigidné, že nie je možné iné, tam pozrite si, prosím, § 8 ods. 10, to znamená tam, kde nie je možné získať či už od školy, či už strednej alebo osvedčenia od vysokej, je možné vykonávať takéto mikroosvedčenia, len je potrebné ho získať s ministerstvom a buď s Alianciou sektorových rád. Tie riziká, ktoré ste povedali, individuálne vzdelávacie účty a eurofondy. Eurofondy sú tu na spustenie toho, aby sme išli na nejakú skupinu predovšetkým ľudí, ktorí dneska sú povedzme na trhu práce. Ale tento systém má byť financovateľný z dvoch zdrojov. Predovšetkým zo zdrojov zamestnávateľov, ktorí budú mať záujem zvyšovať kvalifikáciu svojich zamestnancov, či už v tom strednom odbornom vzdelávaní, ale aj vo vysokoškolskom. Bude na to nadväzovať aj nový vysokoškolský zákon, ktorý sa týka kreditov. A druhá časť je, samozrejme, štátny rozpočet, ale to sa bude týkať potom fungovania aj štátnej správy alebo práve trhu práce. Takže EŠIF-y, ak sú tam uvedené, dneska sú len pilotom a nebude to postavené určite na EŠIF-och, lebo to by nedávalo zmysel. To musí byť vec, ktorú trh potrebuje, on si ju pýta a bude ju aj financovať.
Toľko asi za mňa a ďakujem veľmi pekne, že ste vydržali.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
Cieľom tohto vládneho návrhu zákona je zosúladiť právnu úpravu v Občianskom zákonníku so závermi vyslovenými Súdnym dvorom Európskej únie, ktorý vo svojom rozsudku uviedol, že súčasná právna úprava nezohľadňuje proporcionalitu možnosti obchodníka uplatniť predčasnú splatnosť úveru vo vzťahu k závažnosti nesplnenia zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa. Na základe uvedeného sa navrhujú nové pravidlá, pokiaľ ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach. Tieto nové pravidlá v plnom rozsahu napĺňajú požiadavky proporcionality pri tzv. zosplatnení, nakoľko zohľadňujú nielen počet omeškaných splátok, ale aj ich celkovú omeškanú výšku vo vzťahu k výške poskytnutého plnenia.
Rovnako sa zavádza obligatórna povinnosť obchodníka pred uplatnením práva na tzv. zosplatnenie plnenia vyzvať spotrebiteľa na vrátenie omeškanej sumy splátok, určiť minimálne pätnásťdňovú dodatočnú lehotu na vrátenie a upozorniť spotrebiteľa na právne následky s tým spojené.
Navrhovaná právna úprava nevylučuje možnosť dojednania primeranej úpravy podmienok splácania dlžnej sumy.
Účinnosť právnej úpravy sa navrhuje od 1. novembra 2024. Súčasne sa navrhuje aj úprava prechodných ustanovení vo vzťahu k právnym vzťahom vzniknutým pred nadobudnutím účinnosti novej právnej úpravy.
Odporúčam alebo chcem vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona, ktorý má za cieľ zlepšiť podmienky spotrebiteľov pri uzatváraní tzv. spotrebiteľských zmlúv, najmä zmlúv o úvere.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní vládneho návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore.
Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určila aj ako gestorský výbor, a určila lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výbore.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval a odporúčal ho schváliť.
Správa výboru neobsahuje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť ako celok. Správa výboru o prerokovaní vládneho návrhu zákona, tlač 306a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 10. septembra 2024. Týmto uznesením ma zároveň aj výbor ako spoločnú spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výboru a výbor určil poslancov Miroslava Čellára, Tibora Gašpara, Richarda Eliáša, Richarda Glücka, Štefana Gašparoviča a Adama Lučanského za náhradníkov spravodajcu.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Termín hlasovania, aký bude najbližšie možný. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s riadením kótovanej spoločnosti.
Hlavným cieľom pri príprave návrhu zákona bola transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2022/2381 z 23. novembra 2022 o zlepšení rodovej vyváženosti medzi riadiacimi pracovníkmi kótovanej spoločnosti a súvisiacich opatreniach. Smernica má stanovenú transpozičnú lehotu do 28. decembra 2024.
Zámerom smernice je najmä zlepšiť zastúpenie menej zastúpeného pohlavia vo vrcholových orgánoch kótovaných spoločností na regulovanom trhu v rámci Európskej únie. Smernica ustanovuje opatrenia pre kótované spoločnosti z dôvodu, že tieto spoločnosti sú osobitne hospodársky významné a ovplyvňujú trh ako celok. Kótované spoločnosti by mali pre... by mali zastúpenie medzi členmi predstavenstiev a dozorných, mali dosiahnuť vyváženejšie zastúpenie medzi členmi predstavenstiev a dozorných rád v podmienkach Slovenskej republiky.
Verejný charakter kótovaných spoločnosti predstavuje relevantný dôvod k tomu, aby tieto spoločnosti boli vo verejnom záujme regulované v komparácii so súkromnými spoločnosťami vo väčšom rozsahu. Navrhovaná úprava sa preto nevzťahuje na mikropodniky, malé a stredné podniky.
V návrhu zákona sa upravujú v nadväznosti na požiadavky smernice prostriedky k dosiahnutiu týchto cieľov, ako napríklad opatrenia pre transparentný výber kandidátov na obsadenie pozície vo vrcholových orgánoch kótovaných spoločností s pozitívnym uprednostnením kandidáta menej zastúpeného pohlavia za podmienok ustanovených v návrhu zákona tak, aby bola zabezpečená faktická rovnosť pohlaví vo výberovom procese. Ďalej sa upravuje povinné podávanie správ, ukladanie sankcií za nesplnenie informačnej povinnosti vyplývajúcej zo smernice a ďalšie podrobnosti.
Explicitná a komplexná právna úprava konkrétnych požiadaviek, ktoré vyplývajú zo smernice v platnom vnútroštátnom poriadku, absentuje. Slovenská republika v súčasnosti teda nemá vo vnútroštátnom právnom poriadku právnu úpravu, ktorá by stanovila záväzné normatívne pravidlá pre dosiahnutie vyváženého zastúpenia žien a mužov v kótovaných spoločnostiach, resp. v obchodných spoločnostiach vo všeobecnosti. Nakoľko sa opatrenia stanovené smernicou nedajú dosiahnuť nelegislatívnymi aktami, došlo k potrebe vypracovania návrhu osobitného právneho predpisu.
Nadobudnutie účinnosti navrhovaných zmien sa navrhuje vzhľadom na transpozičnú lehotu na 28. decembra 2024.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania, rokovania legislatívnej rady vlády, ktorá prerokovala a schválila ho na svojom rokovaní dňa 21. augusta 2024.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako určená spravodajkyňa k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určená spravodajkyňa odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.