19. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci.
Je to druhé čítanie zákona. Pri prvom čítaní bola veľmi obsiahla rozprava, ktorá na to, že to bola veľmi malá a krátka novela, bola až nebývalá, ale chápem prečo. Lebo sa tam čakalo, že tam prídu potom nejaké pozmeňováky. Takže môžem jasne, jednoznačne konštatovať, že nič sa nebude meniť. Ten základný, idea zákona je nasledovná. Doteraz v prípade národných kultúrnych pamiatok a kultúrnych pamiatok mal štát predkupné právo na 30 dní. Teda 30 dní mal na to, aby mohol rozhodnúť, či štát odkúpi tú kultúrnu pamiatku, alebo to nechá nejakému súkromníkovi. Táto lehota sa predĺžila na 60 dní a takto to ostane. Neviem o tom, že by niekto prišiel s nejakou, nejakým pozmeňovákom. Cez výbor sa nenačítal a takisto neviem o tom, že by ho chcel niekto načítať v pléne. Takže tak, ako prešlo prvým čítaním po obsiahlej debate, by mal prejsť tento zákon do druhého a tretieho čítania.
Ďakujem.

Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá poslancovi Petrovi Náhlikovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, prosím, ako navrhnutému spravodajcovi výboru predniesť informáciu o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, tlač 153a, v druhom čítaní vo výboroch.
Národná rada uznesením číslo 132 z 15. februára 2024 rozhodla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a pridelila ho na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, tlač 153, výbory prerokovali a odporučili schváliť, ústavnoprávny výbor uznesením č. 142 z 5. septembra 2024 a výbor pre kultúru a médiá uznesením č. 33 z 9. septembra 2024.
Návrh spoločnej správy výborov prerokoval gestorský výbor na svojej 17. schôdzi dňa 10. septembra 2024. Gestorský výbor neprijal uznesenie o schválení spoločnej správy výborov, keďže návrh uznesenia nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.
Predseda výboru ma určil podľa § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem spoločnému spravodajcovi. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky.
Za klub Progresívne Slovensko vystúpi pani poslankyňa Jaurová. Nech sa páči, máte slovo.

Dobrý deň, kolegyňa, kolegovia. K tomuto zákonu, ktorý tu teraz prerokovávame, vlastne padlo veľmi veľa argumentov a poznámok v prvom čítaní. A je to jeden z tej série zákonov, ktoré poslanci SNS podali ešte vo februári tohto roka a ktoré sa týkali vlastne všetkých zásadných inštitúcií a oblastí kultúry. Už vtedy bolo jasné, že tie zákony sú v podstate legislatívny podvod, pretože to boli zákony, ktoré riešili, či už fondy, alebo ochranu pamiatkovej starostlivosti, ale pritom poslanci tam menili len nejaké úplne drobné nezmyselné veci na začiatku, pričom neboli predkladatelia ani schopní vysvetliť, prečo to robia. A my sme tu mali niekoľkomesačné komplikované diskusie práve v zákonoch o Fonde na podporu umenia a o Audiovizuálnom fonde, kde presne túto prax poslanci použili, kde v druhom čítaní prišli zásadné pozmeňovacie návrhy, ktoré tie zákony úplne radikálne zmenili. V niektorých prípadoch prišli tesne pred hlasovaním a zmenili úplne fundamentálne kultúrne politiky na Slovensku.
Ja podotýkam iba pre záznam a pre budúcnosť, že tie dva zákony, o ktorých je reč, zákon o Fonde na podporu umenia a zákon o Audiovizuálnom fonde, ktoré sa takýmto škandalóznym spôsobom novelizovali, tak obidve tie inštitúcie momentálne vďaka týmto novelám sú paralyzované. Fond na podporu umenia neudeľuje dotácie, pretože novela zákona rozšírila radu o veľmi veľa nominantov pani ministerky kultúry, ktorých tam ani nevie nominovať a tých, ktorých nominovala, nechodia na zasadanie rady a rada nie je uznášaniaschopná, a tým pádom nevie schváliť dotačné výzvy, a tým pádom tento fond nefunguje. Koľko mesiacov sme na to upozorňovali tu z tohto miesta? No nech sa páči, pán Michelko, ja som vám povedala, že keď do 15. septembra bude výzva, vás pozývam na večeru. Tak moji kolegovia sú vám svedkom, že ste prišli o veľmi dobrú večeru, bohužiaľ.
A to isté je Audiovizuálny fond. Tam, našťastie, tá rada je uznášaniaschopná, ale ministerka mala do 15. augusta nominovať ďalších štyroch členov. Tu sa všetci hádzali o zem, že to tam musí byť v tom zákone. Aký máme dátum? 13. septembra, nenominovala tých členov. Tak ja sa pýtam, že okrem toho, že to sme si tu už veľa povedali o tom, aká škandalózna prax toto je pri prijímaní zákonov, že na čo toto bolo dobré.
Ale teda vrátim sa k tomuto zákonu o pamiatkovej starostlivosti. Ja, samozrejme, oceňujem teda, že pán Michelko náhle hovorí, že takáto prax už sa nebude diať. Škoda, že až teraz, lebo ako som práve ilustrovala, mohli sme si ušetriť veľmi veľa vlastne devastačných krokov v oblasti kultúry, ale teda neskoro, ale predsa, oceňujem, že ste pochopili, že to je proste cesta do legislatívneho aj morálneho pekla, takto schvaľovať zákony. No len problém teraz je, že keď sme už upustili od tejto zlej praxe, tak my máme dneska na stole zákon, ktorý nedáva vôbec žiaden zmysel. Lebo vy ste ho pôvodne tam dali na to, aby ste ho potom nejako pozmeňovákmi zmenili a aby ste zmenili pamiatkovú starostlivosť a ochranu pamiatok, a teraz hovoríte, že to robiť nebudete, čo opäť oceňujem, ale my máme zákon, ktorého jediným zmyslom je, že predkupné právo štátu na pamiatku, pokiaľ nejaký súkromný majiteľ ju predáva, sa mení z 30 na 60 dní. A však okej, taká vec by mohla byť úplne legitímnym legislatívnym počinom, pokiaľ by ste vedeli vysvetliť, že, alebo ukázať nám aspoň jeden príklad, že kedy by práve z 30 na 60 dní nejakým spôsobom pomohlo štátu zachrániť nejakú pamiatku. Lenže ten váš návrh zákona neobsahuje žiadne analýzy, vy neviete vysvetliť, prečo z 30 na 60 dní je lepšie pre pamiatkovú starostlivosť. A my sme tu otázku kládli opakovane a vy na ňu opakovane neodpovedáte.
A ja to hovorím len preto, že zrátajme si tie hodiny, čas, ľudí, peniaze, aparát Národnej rady, ktorý sme minuli na to, že tento nezmyselný zákon táto Národná rada prerokúva. Lebo podľa mňa, viete, my sme tu včera strávili celý jeden deň absolútnym nezmyslom, proste odvolávaním podpredsedu Národnej rady za niečo, čo nikto tu za 12 hodín nevedel vysvetliť, a dnes tu napríklad zase prerokúvame zákon, ktorý je vlastne úplne zbytočný, hej? A podľa mňa takouto praxou naozaj dehonestujeme túto Národnú radu. Čiže ja len dávam taký návrh. Lebo ten legislatívny proces má nejaké stupne a prvé čítanie je na to, aby sa Národná rada tak nejak prediskutovala ten nápad legislatívny a uzhodla sa na tom, že či má zmysel ten zákon ďalej posunúť, či má zmysel o ňom ďalej rokovať, alebo nie. A že prečo my máme tento zákon v druhom čítaní? My sme v prvom čítaní došli na to, že to treba alebo prečo je v druhom čítaní? Že nebolo vlastne elegantnejšie to stiahnuť, zabudnúť na to a namiesto toho sa tu rozprávať o tom napríklad, aká je koncepcia ochrany pamiatok a rozvoja pamiatkového fondu tejto vlády? Lebo pani ministerka kultúry má jednu jedinú dotačnú schému na svojom ministerstve, ktorá jej tam ostala po tom, ako všetko ostatné išlo do tých fondov, ktoré tu kritizujete, a tú jednu jedinú schému od svojho nástupu nebola schopná vyhodnotiť. Včera konečne vyšli nejaké výsledky; pri tých výsledkoch je proste dôvodné podozrenie, že pani ministerka úplne zmenila rozhodnutia dotačných komisií.
My tu počúvame každý deň nejaké reči o tradičnej kultúre, o kultúrnom dedičstve, o pamiatkach a my tu nevieme vyhodnotiť jednu jedinú schému, ktorú má to ministerstvo? A ja vám poviem, prečo to nevie to ministerstvo urobiť. Lebo proste ministerstvo riadi nikým nevolený štátny úradník pán Machala, ktorý vyhodil polku zamestnancov, zvyšných zamestnancov tam proste mobbuje, vyhráža sa im a drží ich v strachu, a to ministerstvo dnes nevykonáva ani svoje základné funkcie. Tak o tomto sa, prosím vás, rozprávajme. Rozprávajme sa o tom, prečo od začiatku roku stojí oprava pamiatok na Slovensku? Prečo tie mestá, obce, tí ľudia nedostali tie peniaze? A teraz, keď sa to vyhodnotilo, v polke septembra, vy si myslíte, že oni to vedia minúť do konca roka? No nevedia. Hej? Toto sú skutočné problémy ochrany pamiatok. A ja by som bola veľmi rada, keby tu pani ministerka prišla, predstúpila pred tento parlament a povedala nám, že aká je jej koncepcia ochrany a rozvoja pamiatkového fondu. Vy ste o tom niekedy niečo počuli? Nie, ja som počula len o tom, že aká má byť slovenská kultúra. Slovenská a žiadna iná. Ale toto je skutočná slovenská kultúra. To, že si chránime pamiatky. Ale my si ich nechránime, lebo pán Machala proste nemá čas na toto.
Čiže ja navrhujem pre takú konzistentnosť a pre vôbec akože elementárnu dôstojnosť aj predkladateľov, aj strany SNS, že keď sa už neviete vlastne vysporiadať s tým, aby to ministerstvo fungovalo, tak aspoň stiahnite tento zákon a skúsme sa vrátiť na začiatok a venujme sa naozaj tomu, čo tá kultúra a hlavne tie pamiatky na Slovensku potrebujú, akým spôsobom im vieme pomôcť, akým spôsobom ich vieme opravovať, aké zákony treba ozajstné prijať, nie takéto, lebo úprimne, že za mnou chodia už voliči SNS, SMER-u a HLAS-u a pýtajú sa nás, že čo toto má znamenať. A už sa vám aj vaši vlastní budú smiať za toto, tak poďme sa rozprávať naozaj o tom, ako vieme pamiatky chrániť, a neschvaľujme tu proste zákony, ktoré nemajú žiadny zmysel. Ďakujem.

.

Na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Michelko.

Ďakujem za slovo.
No, najprv chcem povedať, že zmysel, vždycky je jednoduchšie mať väčší časový priestor na získanie prostriedkov, tie sumy za tie národné kultúrne pamiatky alebo kultúrne pamiatky sú častokrát v miliónoch a to nie je tak, že to sa nájde zo dňa na deň, čiže určite to dáva istý väčší komfort, ak vláda alebo ministerstvo sa rozhodne, že by bolo veľmi dôležité, aby daná pamiatka ostala v rukách štátu, tak má to nejaký zmysel.
Druhá vec, samozrejme, že pokiaľ bude nejaká zásadná, zásadná zmena v pamiatkovej ochrane, tak je logické, že to pôjde vládnym návrhom zákona, cez MPK a bude sa to prerokovať tak, ako sa má. Takže áno, poučili sme sa. Teraz to bude tak a táto nie celkom šťastná technika sa už nebude opakovať.
Tretia vec, zásadná, hovorila ste väčšinu svojho vystúpenia o Fonde na podporu umenia, tak ja len chcem povedať zopár vecí. Ja si za Fondom na podporu umenia plne stojím, viem, aké tam boli problémy, a viem, že bolo dobré, aby teda, ešte budem o tom viackrát vystupovať, už sa o tom povedalo strašne veľa, ale chcem len povedať, vyvrátiť tie katastrofické reči, že tam budú nejakí úradníci, politici alebo niečo podobné. Tak chcem povedať, ktorí noví členovia boli: pán Hrkút, filozof, akademik, ktorý robí filozofiu, estetiku, nespochybniteľná profesná autorita, naozaj žiaden, žiaden straník ani žiaden úradník. Ďalej doc. Lomenčík, absolútna autorita v dejinách literatúry, robí prehľady a tak ďalej. Nič naňho nikto nenašiel. Richard Rikkón, nespochybniteľný hudobník. Ondrej Zimka, výtvarník. Všetko ľudia s profesnou kvalitou.

Pán poslanec Dostál.

Pani poslankyňa Jaurová, ja úplne súhlasím, že ten zákon je v tejto podobe zbytočný, ničomu nepomôže, ničomu asi ani neuškodí. Vlastník bude musieť trpieť o 30 dní dlhšie, kým sa štát rozhodne, či uplatní predkupné právo. Štát teoreticky by tých 30 dní mu mohlo pomôcť, ale prakticky, áno, pýtali ste sa aj v prvom čítaní, že koľko bolo takých prípadov, keď za 30 dní sa to nestihlo a za 60 by sa to stihlo. Môžme sa spýtať, že koľko prostriedkov je vyčlenených v štátnom rozpočte na kúpu kultúrnych pamiatok v tomto roku, koľko v budúcom roku, koľko bude vzhľadom na konsolidáciu. Ten problém asi naozaj nie je dĺžka toho času, ale problém je, že nie sú na to finančné, finančné prostriedky, čo teda pri stave verejných financií sa teda ani nemožno čudovať, ale zase sa netvárme, že by, že sa to tým vyrieši. No tak ako touto logikou to môžme na tri roky predĺžiť a za tri roky by sa teoreticky tie financie nejaké mohli nájsť, keby to bolo také super dôležité. Ale treba nájsť nejakú mieru a medzi 30 dňami a 60 dňami nie je žiadny rozdiel.
Na druhej strane ja sa dokážem na to pozrieť aj z opačnej strany, pri tom všetkom, čo tu zažívame v tomto volebnom období, sa dokážem tešiť z toho, že sa pán poslanec Michelko poučil z toho, z tých predchádzajúcich zákonov a nejde tou technikou ako pri Fonde na podporu umenia a pri Audiovizuálnom fonde. Tak možno sa ani on pri tom necítil úplne najlepšie a že robil nejakého nosiča a teraz, keď sa to vybaví takýmto síce zbytočným, ale neškodným zákonom, no tak je to lepšie ako to, čo sme zažili pri fondoch.