19. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci.
Je to druhé čítanie zákona. Pri prvom čítaní bola veľmi obsiahla rozprava, ktorá na to, že to bola veľmi malá a krátka novela, bola až nebývalá, ale chápem prečo. Lebo sa tam čakalo, že tam prídu potom nejaké pozmeňováky. Takže môžem jasne, jednoznačne konštatovať, že nič sa nebude meniť. Ten základný, idea zákona je nasledovná. Doteraz v prípade národných kultúrnych pamiatok a kultúrnych pamiatok mal štát predkupné právo na 30 dní. Teda 30 dní mal na to, aby mohol rozhodnúť, či štát odkúpi tú kultúrnu pamiatku, alebo to nechá nejakému súkromníkovi. Táto lehota sa predĺžila na 60 dní a takto to ostane. Neviem o tom, že by niekto prišiel s nejakou, nejakým pozmeňovákom. Cez výbor sa nenačítal a takisto neviem o tom, že by ho chcel niekto načítať v pléne. Takže tak, ako prešlo prvým čítaním po obsiahlej debate, by mal prejsť tento zákon do druhého a tretieho čítania.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, prosím, ako navrhnutému spravodajcovi výboru predniesť informáciu o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, tlač 153a, v druhom čítaní vo výboroch.
Národná rada uznesením číslo 132 z 15. februára 2024 rozhodla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a pridelila ho na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, tlač 153, výbory prerokovali a odporučili schváliť, ústavnoprávny výbor uznesením č. 142 z 5. septembra 2024 a výbor pre kultúru a médiá uznesením č. 33 z 9. septembra 2024.
Návrh spoločnej správy výborov prerokoval gestorský výbor na svojej 17. schôdzi dňa 10. septembra 2024. Gestorský výbor neprijal uznesenie o schválení spoločnej správy výborov, keďže návrh uznesenia nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.
Predseda výboru ma určil podľa § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Dobrý deň, kolegyňa, kolegovia. K tomuto zákonu, ktorý tu teraz prerokovávame, vlastne padlo veľmi veľa argumentov a poznámok v prvom čítaní. A je to jeden z tej série zákonov, ktoré poslanci SNS podali ešte vo februári tohto roka a ktoré sa týkali vlastne všetkých zásadných inštitúcií a oblastí kultúry. Už vtedy bolo jasné, že tie zákony sú v podstate legislatívny podvod, pretože to boli zákony, ktoré riešili, či už fondy, alebo ochranu pamiatkovej starostlivosti, ale pritom poslanci tam menili len nejaké úplne drobné nezmyselné veci na začiatku, pričom neboli predkladatelia ani schopní vysvetliť, prečo to robia. A my sme tu mali niekoľkomesačné komplikované diskusie práve v zákonoch o Fonde na podporu umenie a o Audiovizuálnom fonde, kde presne túto prax poslanci použili, kde v druhom čítaní prišli zásadné pozmeňovacie návrhy, ktoré tie zákony úplne radikálne zmenili. V niektorých prípadoch prišli tesne pred hlasovaním a zmenili úplne fundamentálne kultúrne politiky na Slovensku.
Ja podotýkam iba pre záznam a pre budúcnosť, že tie dva zákony, o ktorých je reč, zákon o Fonde na podporu umenia a zákon o Audiovizuálnom fonde, ktoré sa takýmto škandalóznym spôsobom novelizovali, tak obidve tie inštitúcie momentálne vďaka týmto novelám sú paralyzované. Fond na podporu umenia neudeľuje dotácie, pretože novela zákona rozšírila radu o veľmi veľa nominantov pani ministerky kultúry, ktorých tam ani nevie nominovať a tých, ktorých nominovala, nechodia na zasadanie rady a rada nie je uznášaniaschopná, a tým pádom nevie schváliť dotačné výzvy, a tým pádom tento fond nefunguje. Koľko mesiacov sme na to upozorňovali tu z tohto miesta? No nech sa páči, pán Michelko, ja som vám povedala, že keď do 15. septembra bude výzva, vás pozývam na večeru. Tak moji kolegovia sú vám svedkom, že ste prišli o veľmi dobrú večeru, bohužiaľ.
A to isté je Audiovizuálny fond. Tam, našťastie, tá rada je uznášaniaschopná, ale ministerka mala do 15. augusta nominovať ďalších štyroch členov. Tu sa všetci hádzali o zem, že to tam musí byť v tom zákone. Aký máme dátum? 13. septembra, nenominovala tých členov. Tak ja sa pýtam, že okrem toho, že to sme si tu už veľa povedali o tom, aká škandalózna prax toto je pri prijímaní zákonov, že na čo toto bolo dobré.
Ale teda vrátim sa k tomuto zákonu o pamiatkovej starostlivosti. Ja, samozrejme, oceňujem teda, že pán Michelko náhle hovorí, že takáto prax už sa nebude diať. Škoda, že až teraz, lebo ako som práve ilustrovala, mohli sme si ušetriť veľmi veľa vlastne devastačných krokov v oblasti kultúry, ale teda neskoro, ale predsa, oceňujem, že ste pochopili, že to je proste cesta do legislatívneho aj morálneho pekla, takto schvaľovať zákony. No len problém teraz je, že keď sme už upustili od tejto zlej praxe, tak my máme dneska na stole zákon, ktorý nedáva vôbec žiaden zmysel. Lebo vy ste ho pôvodne tam dali na to, aby ste ho potom nejako pozmeňovákmi zmenili a aby ste zmenili pamiatkovú starostlivosť a ochranu pamiatok, a teraz hovoríte, že to robiť nebudete, čo opäť oceňujem, ale my máme zákon, ktorého jediným zmyslom je, že predkupné právo štátu na pamiatku, pokiaľ nejaký súkromný majiteľ ju predáva, sa mení z 30 na 60 dní. A však okej, taká vec by mohla byť úplne legitímnym legislatívnym počinom, pokiaľ by ste vedeli vysvetliť, že, alebo ukázať nám aspoň jeden príklad, že kedy by práve z 30 na 60 dní nejakým spôsobom pomohlo štátu zachrániť nejakú pamiatku. Lenže ten váš návrh zákona neobsahuje žiadne analýzy, vy neviete vysvetliť, prečo z 30 na 60 dní je lepšie pre pamiatkovú starostlivosť. A my sme tu otázku kládli opakovane a vy na ňu opakovane neodpovedáte.
A ja to hovorím len preto, že zrátajme si tie hodiny, čas, ľudí, peniaze, aparát Národnej rady, ktorý sme minuli na to, že tento nezmyselný zákon táto Národná rada prerokúva. Lebo podľa mňa, viete, my sme tu včera strávili celý jeden deň absolútnym nezmyslom, proste odvolávaním podpredsedu Národnej rady za niečo, čo nikto tu za 12 hodín nevedel vysvetliť, a dnes tu napríklad zase prerokúvame zákon, ktorý je vlastne úplne zbytočný, hej? A podľa mňa takouto praxou naozaj dehonestujeme túto Národnú radu. Čiže ja len dávam taký návrh. Lebo ten legislatívny proces má nejaké stupne a prvé čítanie je na to, aby sa Národná rada tak nejak prediskutovala ten nápad legislatívny a uzhodla sa na tom, že či má zmysel ten zákon ďalej posunúť, či má zmysel o ňom ďalej rokovať, alebo nie. A že prečo my máme tento zákon v druhom čítaní? My sme v prvom čítaní došli na to, že to treba alebo prečo je v druhom čítaní? Že nebolo vlastne elegantnejšie to stiahnuť, zabudnúť na to a namiesto toho sa tu rozprávať o tom napríklad, aká je koncepcia ochrany pamiatok a rozvoja pamiatkového fondu tejto vlády? Lebo pani ministerka kultúry má jednu jedinú dotačnú schému na svojom ministerstve, ktorá jej tam ostala po tom, ako všetko ostatné išlo do tých fondov, ktoré tu kritizujete, a tú jednu jedinú schému od svojho nástupu nebola schopná vyhodnotiť. Včera konečne vyšli nejaké výsledky; pri tých výsledkoch je proste dôvodné podozrenie, že pani ministerka úplne zmenila rozhodnutia dotačných komisií.
My tu počúvame každý deň nejaké reči o tradičnej kultúre, o kultúrnom dedičstve, o pamiatkach a my tu nevieme vyhodnotiť jednu jedinú schému, ktorú má to ministerstvo? A ja vám poviem, prečo to nevie to ministerstvo urobiť. Lebo proste ministerstvo riadi nikým nevolený štátny úradník pán Machala, ktorý vyhodil polku zamestnancov, zvyšných zamestnancov tam proste mobbuje, vyhráža sa im a drží ich v strachu, a to ministerstvo dnes nevykonáva ani svoje základné funkcie. Tak o tomto sa, prosím vás, rozprávajme. Rozprávajme sa o tom, prečo od začiatku roku stojí oprava pamiatok na Slovensku? Prečo tie mestá, obce, tí ľudia nedostali tie peniaze? A teraz, keď sa to vyhodnotilo, v polke septembra, vy si myslíte, že oni to vedia minúť do konca roka? No nevedia. Hej? Toto sú skutočné problémy ochrany pamiatok. A ja by som bola veľmi rada, keby tu pani ministerka prišla, predstúpila pred tento parlament a povedala nám, že aká je jej koncepcia ochrany a rozvoja pamiatkového fondu. Vy ste o tom niekedy niečo počuli? Nie, ja som počula len o tom, že aká má byť slovenská kultúra. Slovenská a žiadna iná. Ale toto je skutočná slovenská kultúra. To, že si chránime pamiatky. Ale my si ich nechránime, lebo pán Machala proste nemá čas na toto.
Čiže ja navrhujem pre takú konzistentnosť a pre vôbec akože elementárnu dôstojnosť aj predkladateľov, aj strany SNS, že keď sa už neviete vlastne vysporiadať s tým, aby to ministerstvo fungovalo, tak aspoň stiahnite tento zákon a skúsme sa vrátiť na začiatok a venujme sa naozaj tomu, čo tá kultúra a hlavne tie pamiatky na Slovensku potrebujú, akým spôsobom im vieme pomôcť, akým spôsobom ich vieme opravovať, aké zákony treba ozajstné prijať, nie takéto, lebo úprimne, že za mnou chodia už voliči SNS, SMER-u a HLAS-u a pýtajú sa nás, že čo toto má znamenať. A už sa vám aj vaši vlastní budú smiať za toto, tak poďme sa rozprávať naozaj o tom, ako vieme pamiatky chrániť, a neschvaľujme tu proste zákony, ktoré nemajú žiadny zmysel. Ďakujem.

.

Ďakujem za slovo.
No, najprv chcem povedať, že zmysel, vždycky je jednoduchšie mať väčší časový priestor na získanie prostriedkov, tie sumy za tie národné kultúrne pamiatky alebo kultúrne pamiatky sú častokrát v miliónoch a to nie je tak, že to sa nájde zo dňa na deň, čiže určite to dáva istý väčší komfort, ak vláda alebo ministerstvo sa rozhodne, že by bolo veľmi dôležité, aby daná pamiatka ostala v rukách štátu, tak má to nejaký zmysel.
Druhá vec, samozrejme, že pokiaľ bude nejaká zásadná, zásadná zmena v pamiatkovej ochrane, tak je logické, že to pôjde vládnym návrhom zákona, cez MPK a bude sa to prerokovať tak, ako sa má. Takže áno, poučili sme sa. Teraz to bude tak a táto nie celkom šťastná technika sa už nebude opakovať.
Tretia vec, zásadná, hovorila ste väčšinu svojho vystúpenia o Fonde na podporu umenia, tak ja len chcem povedať zopár vecí. Ja si za Fondom na podporu umenia plne stojím, viem, aké tam boli problémy, a viem, že bolo dobré, aby teda, ešte budem o tom viackrát vystupovať, už sa o tom povedalo strašne veľa, ale chcem len povedať, vyvrátiť tie katastrofické reči, že tam budú nejakí úradníci, politici alebo niečo podobné. Tak chcem povedať, ktorí noví členovia boli: pán Hrkút, filozof, akademik, ktorý robí filozofiu, estetiku, nespochybniteľná profesná autorita, naozaj žiaden, žiaden straník ani žiaden úradník. Ďalej doc. Lomenčík, absolútna autorita v dejinách literatúry, robí prehľady a tak ďalej. Nič naňho nikto nenašiel. Richard Rikkón, nespochybniteľný hudobník. Ondrej Zimka, výtvarník. Všetko ľudia s profesnou kvalitou.

Pani poslankyňa Jaurová, ja úplne súhlasím, že ten zákon je v tejto podobe zbytočný, ničomu nepomôže, ničomu asi ani neuškodí. Vlastník bude musieť trpieť o 30 dní dlhšie, kým sa štát rozhodne, či uplatní predkupné právo. Štát teoreticky by tých 30 dní mu mohlo pomôcť, ale prakticky, áno, pýtali ste sa aj v prvom čítaní, že koľko bolo takých prípadov, keď za 30 dní sa to nestihlo a za 60 by sa to stihlo. Môžme sa spýtať, že koľko prostriedkov je vyčlenených v štátnom rozpočte na kúpu kultúrnych pamiatok v tomto roku, koľko v budúcom roku, koľko bude vzhľadom na konsolidáciu. Ten problém asi naozaj nie je dĺžka toho času, ale problém je, že nie sú na to finančné, finančné prostriedky, čo teda pri stave verejných financií sa teda ani nemožno čudovať, ale zase sa netvárme, že by, že sa to tým vyrieši. No tak ako touto logikou to môžme na tri roky predĺžiť a za tri roky by sa teoreticky tie financie nejaké mohli nájsť, keby to bolo také super dôležité. Ale treba nájsť nejakú mieru a medzi 30 dňami a 60 dňami nie je žiadny rozdiel.
Na druhej strane ja sa dokážem na to pozrieť aj z opačnej strany, pri tom všetkom, čo tu zažívame v tomto volebnom období, sa dokážem tešiť z toho, že sa pán poslanec Michelko poučil z toho, z tých predchádzajúcich zákonov a nejde tou technikou ako pri Fonde na podporu umenia a pri Audiovizuálnom fonde. Tak možno sa ani on pri tom necítil úplne najlepšie a že robil nejakého nosiča a teraz, keď sa to vybaví takýmto síce zbytočným, ale neškodným zákonom, no tak je to lepšie ako to, čo sme zažili pri fondoch.

Ďakujem veľmi pekne.
Pani poslankyňa, naozaj záchrana národných kultúrnych pamiatok by mala byť pre štát tou hlavnou. Všade v okolí, dokonca Česi sú v tom veľmi, veľmi aktívni, no u nás sa to nedeje. A ja vám môžem povedať, že naša nezisková organizácia vlastní národnú kultúrnu pamiatku Kráľovský soľný úrad, ktorý som za vlastné peniaze prerobil a v 2019. nám katastrofálne strecha pretekala, bola v strašnom stave, tak sme predložili 47-tisíc, myslím, že to bolo, na opravu, aby nám to schválili pamiatkari, no a vtedy Ficova vláda povedala, že nie tieto kúpite, nie tieto strešné krytiny, ale túto drahšiu. Hovorím, ale preboha, veď to je to isté. Nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie. Nakoniec sme dostali 9 900 euro na pomoc. My sme dali 53-tisíc a naozaj sme opravili národnú kultúrnu pamiatku. Ale toto, čo sa deje, toto, čo by mal robiť štát, že by mal naozaj národné kultúrne pamiatky zachraňovať, tak to je pre nich zbytočné.
Už ste to spomínali, kto vedie ministerstvo. Ministerstvo nám vedie pán Machala a toto, čo robí pán Michelko, to je len taký výkonný práporčík. To je môj hodnotiaci úsudok, môj hodnotiaci úsudok. On, chudák, len dostane noty a robí to. Ale musí byť vďačný, pretože my sme včera odvolávali Šimečku za to, že dostal dotáciu, jeho rodina. No tak Michelko dostal dotáciu. Ja by som ho odvolal. Dúfam, že Gašpar napíše odvolanie Michelka z postu predsedu výboru, pretože dostal od Fica taký darček 20-tisícový. No tak, Michelko, to je hanba, ja by som na vašom mieste odišiel, na vašom mieste by som sa prepadol pod zem. Veď vy ste išli čestne do tej politiky. Nie, tie vaše knihy, to je môj hodnotiaci úsudok, ktoré nečíta nikto, tak bolo treba podporiť, tak ste dostali peniaze. Toto je kultúra, podporíme Michelka, podporíme našich ľudí, podporíme tých, ktorí nám žerú z ruky. Toto je ich kultúra. To je môj hodnotiaci ú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Ja by som ešte chcela do kytice úspechov najneúspešnejšej ministerky kultúry našej krajiny, ktorú vedie pán nikým nevolený Machala, ešte dať jeden, jednu vec, a to je po 30 rokoch zrušený, zrušené Dni európskeho kultúrneho dedičstva, čo sme si tak pekne vyslúžili za to aj peknú medzinárodnú hanbu a to tiež iba preto, že pani ministerka nie je schopná spracovať práve tú schému, ktorá je u nej na ministerstve. A tu sa bavíme o pár tisícoch eur, čiže to je principiálna vec, kedy je proste absolútne neschopná čohokoľvek, čo by mohlo trošku pomôcť nášmu kultúrnemu dedičstvu, povedomiu o ňom a jednoducho staranie sa o to, čo tu naozaj máme. Lebo reči nestačia. To, že si dám niekde nejaký fejkový kroj, naozaj nestačí na to, aby som vedela riadiť ministerstvo kultúry, to by som veľmi rada odkázala pani tejto ministerke.
Obnovme si svoj dom, naozaj, ja neviem si teraz predstaviť, ako si teraz myslíte, že tí, ktorých ste podporili, že oni teraz začnú akože mokré procesy na tých hradoch robiť, hej, že teraz? Napríklad, že teraz je ideálny čas na to. Že na toto čakala pani ministerka alebo na čo čakala? Lebo teraz je to vlastne perfektný čas, nie? Že ja naozaj nerozumiem, mala to tam na stole, mala, na stole má mnoho vecí, ktoré teda ignoruje, pretože sa potrebuje starať, ja neviem o čo, ale rozhodne to nie je ministerstvo kultúry, a potom tu máme takúto hanbu, medzinárodnú aj našu. Ľudia sú tu zúfalí a presne, ako si povedala, Zora, je to o tom, že nás už kontaktujú voliči tejto koalície.
Takže pokiaľ si ich chcete nejakým spôsobom zachovať, tak začnite, sakra, niečo robiť! Lebo toto je neuveriteľná hanba!
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
No, ja vlastne len by som chcela odpovedať pánovi Michelkovi, že ja chápem, že 60 dní je lepších ako 30, ale prečo 60? My sa vás to stále pýtame, že povedzte nám nejaký príklad, že prečo 60, prečo nie 180, že či sa niekedy stalo, že štát nestihol odkúpiť tú pamiatku alebo že koľko pamiatok vôbec štát odkúpil. Odkúpil vôbec nejaké? Že čo tu vlastne riešime.
A teda druhá vec je, že keď už teda to bol taký akútny problém, že bolo treba novelizovať zákon, tak prečo teraz? Prečo práve teraz potrebujeme tento zákon prijať? Sú nejaké pamiatky, ktoré štát chce odkúpiť? Že my tu naozaj nemôžme si tie zákony len tak vymýšľať.
A drobná poznámka na tému Fondu na podporu umenia, no, nech ste tam nominovali kohokoľvek, ten fond nefunguje. To je proste fakt. Ten fond nefunguje, nevie sa zísť správna rada, nevie schváliť výzvy. A či už sú tí ľudia experti, alebo nie, to asi nie je úplne toto vhodná platforma, ale nefunguje. Proste fond nefunguje, hej? To je dôsledok vašej, vašej novely.
A áno, ďakujem, pán poslanec Dostál. Ja vlastne mám to podobne ako vy, že človek by mal oceniť to, že aj my sa tu tak kolektívne učíme, že sa tak nejak zlepšujeme, že sa vlastne učíme na vlastných chybách, a ja to naozaj oceňujem, úprimne, bez irónie to hovorím, že je tu nejaký posun, len otázka je, že za akú cenu a čo všetko sme medzitým zničili.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
My sme si s pani Jaurovou nepripravovali spoločne našu rozpravu, ale keďže ako ľudia, profesionáli zo sféry kultúry, kreatívneho priemyslu a umenia vidíme veci celkom dosť podobne tak v niektorých veciach v podstate budem opakovať už to, čo aj začala pani Jaurová, ale však zase zjavne to tu potrebujeme všetci. Pretože my sa dneska nachádzame v čase, kedy máme tu zákon, ktorý nikto nepotreboval, ktorý vlastne ani nikto nepotrebuje, ktorý nás nikam nedovedie, ktorý nemá žiadnu analýzu, ale teda aspoň je úplne zbytočný.
Včera, ako sme tu tak sedeli celý ten deň, tak som si tak rýchlo pozrela, že čo stoja naše platy poslancov a k tomu asistenti, v zásade vychádzalo to a opravte ma, ak sa mýlim, okolo 50-tisíc eur na deň. Takže my sme včera vyhodili do vzduchu 50-tisíc eur. A viete, ako to je, keď sa hovorí, že rozdiel medzi tým, či jedno euro máte, alebo nemáte, sú dve eura, takže je to naozaj celkom dosť, čo sme včera akože premárnili. A teraz tu zasa stojíme a zase márnime náš všetkých čas nad návrhom zákona, ktorý opäť raz nikto nepotrebuje. A teda áno, ja tiež oceňujem prehlásenia pána Michelka, ktorým teda verím, keďže ja som človek, ktorý vždy verí v tú dobrú vôľu, že teda sme skončili s týmito praktikami typu, že vložím sem nejaký zákon, vieme všetci, že to je noha do dverí a potom prídu také pozmeňováky, že sa dopracujeme až k veciam, ku ktorým sme sa napríklad v kultúre dopracovali.
A ja by som teda chcela povedať, že teda tých, ten, tento zákon, ktorý tu teraz máme, je súčasťou piatich balíkov a veľmi jasne, teda piatich zákonov a veľmi jasne sme vtedy hovorili, už mesiace dozadu, čo sa stane. A neuveríte, ale ten scenár sa deje. Ten scenár, tak ako ho spomínala pani Zora Jaurová, ako som ho spomínala ja, ako ho spomínali kolegovia, kolegyne z opozície, ten sa teraz deje. A môžeme si ísť bod po bode. Fond pre umenie, ako sme tu hovorili, je nefunkčný. A je fakt jedno, či tam je pán Richard Rikkon alebo ktokoľvek, o tomto čase sme mali mať vonku výzvy. O tomto čase sa malo normálne pracovať na tých ďalších výzvach, ktoré nasledujú po tej prvej, lebo s ňou logicky súvisia. V tejto chvíli to nie sú že ľudia zúfalí z Bratislavy, to sú ľudia z celého Slovenska zúfalí, že nevedia, čo sa deje.
A inač to by som ešte chcela včera na mar... povedať na margo toho, čo tu včera zaznelo, že teda aby FPU dával viacej peňazí do regiónov. My sme vám to tu naozaj veľakrát hovorili. Pozrite si tie čísla, prosím vás. Za toto sme platení, aby sme robili poctivú robotu. Nielen tu tak trieskali zľava-sprava hocičo. Pozrite si tie čísla! Najviac peňazí išlo do regiónov. Fakt akože, mňa napríklad veľmi uráža, keď sa tu len tak proste rozpráva a naozaj to nie je pravda. Akože fakt si myslím, že za toto nemáme byť platení. Lebo je to hanba, naozaj.
No, takže fond pre umenie teda je nefunkčný. Už sa druhýkrát teda nebola schopná dať dokopy tá rada. Dokonca ani pani ministerka nevie ju naplniť tým počtom 13, ktoré teda ste si tak vydupkali. Proste nie, nedá sa, nejde. Sme v septembri, takáto je situácia.
Ďalej v ďalších z tých zákonov, z týchto piatich, bol Audiovizuálny fond. No a teda tam už pani ministerka v tejto chvíli porušuje zákon, pretože už mala navoliť dávnu tú radu. Neurobila to. Ja neviem teda, že čo má na robote, ako som už hovorila vo faktickej, ale proste neurobila to. RTVS. STVR, prišla zmluva, ktorá bola datovaná 5. júla s tým, že 30. júna bude dodané logo. Akože just wow, to je super! Videli ste niekto to logo? Neviem, hľadám ho, chodím po parlamente, nevidím žiadne logo STVR. Možno len fakt moje štvorky dioptrie to nevidia. Neviem, proste nie je a píšeme september. A už teraz vieme, že sú tam tlaky na zamestnancov, aby proste minimálne si spravili autocenzúru, čo je fakt výborný, výborná, výborný posun.
Slovenské národné divadlo, Slovenská národná galéria medzičasom, čo sa udialo. Viete si predstaviť, že vy odvoláte riaditeľov, ktorí vykazujú že najlepšie čísla, najlepšie hodnotenia, najlepšie, že spĺňajú vlastne a niekedy aj vlastne prekračujú svoje KPI, ktoré si dali? Akože a poviete, že, napríklad národnej galérii, že potrebuje krízové riadenie? Akože ja tomu nerozumiem. Rozumiem tomu, že môže ministerka povedať, že nemá dôveru v toho človeka, tomu rozumiem, ale ja si myslím, že si nejde brať pani ministerka pána Drličku za muža, ale že teda očakáva od neho plnenie nejakých míľnikov. A objektívne tie míľniky boli napĺňané. Takže nerozumiem tomu, odkiaľ teda ona zobrala tú, ten pocit nedôvery voči nemu. Platí to aj Slovenskej národnej galérii, o pani riaditeľke Kusej. Akože my tu máme konečne jedinú inštitúciu svojho druhu verejnú, ktorá je na európskej úrovni. Pani ministerka má pocit, že, neviem, pani Kusú treba odvolať, lebo to nezvládla? To, to, akože to hlava neberie a nielenže našim voličom. To neberie proste ani vašim voličom, pán Michelko. To sú proste tak absurdné kroky, ktoré iba hovoria o tom, že asi pani ministerka má pocit, že je zrazu tuto vládkyňou sveta a môže hocičo. Druhá vec je, že asi všetci vieme, že pán Machala teda je predsa len ten, čo riadi tú hlavu. Takže asi to bude o tom.
Obnovme si svoj dom, to sme tu už hovorili. Akože ja neviem, mne je z toho normálne že fyzicky ťažko, keď si predstavím tých ľudí, ktorí častokrát sú to ozetká, rôzne po Slovensku ozetká, mimovládne organizácie, fuj, hanba, hej? Tak tieto mimovládne organizácie suplujú štát, ktorý nevie sa postarať o svoje pamiatky, alebo sa starajú o pamiatky, ktoré sú v nejakom inom vlastníctve, a robia to v naozaj že vo voľnom čase, ako v pote tváre doslovne, ak môžem takto povedať, a zháňajú si euro ku euru, aby mohli niečo, niečo s tými pamiatkami pohnúť, zakryť strechu, aby tam nepršalo, aby, ja neviem, stredoveké, stredoveké časti tej pamiatky, aby to nezapršalo na ne alebo bohviečo sa deje teraz. A títo ľudia naozaj, čo sa roky o to starajú, čo by sme ich tu mali na rukách nosiť, tak sú načisto zúfalí, že pani ministerka opäť čo? Opäť nič. Nič nespravila s tým Obnovme si svoj dom. Teraz pred pár dňami to vyšlo, že sa konečne podpísali nejaké výsledky, o ktorých, ako povedala pani Jaurová, máme dôvodné podozrenie, že ešte pani ministerka odignorovala rozhodnutie komisie. A už sme tu počuli, že pani ministerka prišla do starej budovy SND, ktorá je zavretá, pozrela sa okolo a povedala si: Ó, veď ona je v poriadku tá budova! Akože ja by som túto guráž na jej mieste fakt nemala. Ako môže vedieť, v akom stave sú tie pamiatky? No a takto teda pani ministerka asi posudzuje aj iné veci, a tým pádom sme aj v takejto šlamastike spolu so všetkými tými ľuďmi, ktorí jednak teda ani sa nedočkali výsledkov v rámci tejto výzvy a keď sa aj niektorí dočkali, tak je, fakt som zvedavá naozaj na tie výsledky, na odpovede našich dvestojedenástok, ktoré inač bay the way sa teda dosť dokážu ignorovať, čo je ďalšia téma, že ako to vlastne je s tými pamiatkami, ako je to je s tými rozhodnutiami komisie? Prečo dostali jedni a druhí nie, ako rozhodla komisia a prečo potom pani ministerka na základe čoho, že sa prišla pozrieť do nejakej inej pamiatky a povedala ó, táto je asi horšia alebo lepšia, alebo ja neviem, na základe čoho rozhodla.
O mobbingu na ministerstve kultúry ja si myslím, že to asi všetci počujeme dosť často. My sme to počuli naozaj od, v podstate od príchodu pána Machalu interne. Už je to vlastne celkom verejná záležitosť a je to teda naozaj ani nieže hanba, to je, podľa mňa že to je neprístupné v tomto svete v 21. storočí v roku 2024 v strede Európskej únie, aby takýmto spôsobom otrasným sa správal pán Machala, nikým nevolený človek, úradník, k zamestnancom, k odborníkom a odborníčkam, ktorí sú dlhé roky na tom ministerstve. Viete, tam, akože to ministerstvo malo rôzne vedenia amy sme voči nim mali rôzne výhrady, ale toto je také dno, že, že my sa vlastne nestíhame čudovať. A to akože vo viacerých veciach, ale, ale zároveň to hovorí mnohé o tom, a ja naozaj apelujem na stranu SNS, aby s týmto prestala, pretože to škodí nielen ľuďom, ktorí sú napríklad z miest, kde vy vytvárate ten umelý konflikt, že mestá a regióny. To škodí naozaj celému Slovensku, lebo ministerstvo má množstvo organizácií alebo množstvo úradníkov, ľudí, ktorí sú po celom Slovensku. A oni to vnímajú, oni vnímajú tú aroganciu, tú neodbornosť a vnímajú ten strach, ktorý sa tam snažíte, snažíte zaviesť.
Ja by som sa napríklad chcela opýtať na Budmerice popritom celom, keď sme teda síce pri tomto zákone, ktorý nikto nepotreboval, ale teda keďže hovorím o balíčku vecí, ktoré, ktoré medzitým sa udiali na ministerstve kultúry v rámci aj týchto zákonov, tak by ma zaujímalo, že čo je s tými Budmericami. Stále sú zatvorené, predpokladám. Myslím si, že, tuším, že hovorilo to ministerstvo, že v októbri to znova otvoria? Vôbec nevieme, prečo to zavreli, keď to bolo otvorené pre verejnosť. Osobne si myslím a obávam sa, že v októbri to otvorené nebude, pretože asi pán Machala potrebuje urobiť ďalšiu oslavu, však o chvíľku bude mať ďalšie narodky, takže možno mu to vyhovuje. Prípadne keby to bolo pre niekoho nachystané, aby sa to potom nejakým spôsobom predalo za možnože v 60-dňovej lehote, tak by to možnože bolo veľmi dobrá cesta.
Samozrejme, potom tu máme aj Bibianu a výber a výber na riaditeľku, ktorá teda je susedou, takže je to fantastické. A zároveň ešte tu by som chcela povedať pri tej Bibiane, že už sme sa viackrát pýtali cez dvestojedenástky, akým spôsobom... prepáčte, tu si niekto zabudol mobil a zvoní. Že viackrát sme sa už pýtali aj cez dvestojedenástku, akým spôsobom bola vybratá pani riaditeľka, a chceli sme sprístupniť koncepciu, chceli sme vedieť mená komisie aj to, akým spôsobom rozhodla. Vieme presne nula informácií, pretože ministerstvo nám, podľa nášho názoru nezákonne, odmieta dávať informácie, ale teda my sa, my sa teda nemienime od tohto upustiť.
No a teda súčasná situácia pri tomto návrhu zákona, teda 153 číslo parlamentnej tlače, je to tak. Ministerstvo kultúry ešte nikdy nevyužilo predkupné práva z tých 30 dní na 60. Opravte ma, ak sa mýlim. Takže je to zaujímavé, že ako sa ide, ako sa idú poslanci tak zamyslieť, že čo by sme dneska teda urobili, že ako, aký návrh zákona dáme. Tak dáme taký, ktorý vlastne že nám vôbec netreba, že tak tých 30 dní sa nikdy nepoužilo, tak možno sa použije 60. To je proste taká, tak ako nelogické, že nám je jasné, že vy ste iba nestihli urobiť na tom ministerstve to, čo sa pôvodne zamýšľalo, a to boli všetky tie zmeny ohľadne pamiatkovej starostlivosti.
Kleinert, Dana, poslankyňa NR SR
A teraz my už vieme zo všetkých tých informácií, že sa teda chystá veľká pamiatková novela alebo samotný zákon, alebo ako to už vy nazvete, uvidíme, a ja sa tu na tomto mieste pýtam, ako bude vyzerať, ako uvažujete, aké komisie alebo odborné skupiny ste dali dokopy, ako toto bude vyzerať? Alebo či máme očakávať teraz na začiatku kompletné výmeny riaditeľov krajských pamiatkových úradov, dosadenie za rôzne politické nominácie, ako to tu vidíme dlhé mesiace, že teda že či teda toto bude ono, alebo, teda týmto by to teda mohlo začať a potom teda že ako to bude ďalej, hej, že čo? Počuli sme o vyvlastnení, počuli sme o zobratí si hradu Devín, ktorý patrí mestu Bratislava? Prečo? Kvôli čomu? Chýba tam nejaká vlajka alebo čo? Viete, že to nemá akože hlavu, pätu. Ministerstvo kultúry má okolo 300 budov, no poďme sa pozrieť od zajtra na každú jednu budovu, ako sa vie o ňu postarať. A potom si povedzme: dobre, tak akože poďme sa baviť ďalej, hej? Fakt by ma to zaujímalo. Podľa mňa stačí ísť na Námestie SNP do tej budovy a pozrieť sa, ako tá budova vyzerá.
Takže ja by som tak odporučila pani ministerke teda, jednak by som jej odporučila, aby odstúpila, lebo na to sa nedá pozerať, ale teda keď tam už tak veľmi chce byť, tak nech sa naozaj pozrie na problémy, ktoré na ministerstve kultúry naozaj sú a ktoré by mala riešiť. Lebo to, čo sa na ministerstve deje, sa, ako som už povedala napriek tomu, že rôzne pani ministerky a ministri boli, ale toto je naozaj niečo nevídané a naozaj to nie je v pozitívnom zmysle brané a to naprieč Slovenskom, naprieč skupinami ľudí, ktorí sú z rôznych oblastí. Už to proste všetci vidia. Takže ja vás fakt vyzývam, jednak nerobme zákony, ktoré sú zbytočné, nemrhajme tuto naším časom a vyzývam vás, aby ste sa porozprávali s pani ministerkou, aby odstúpila, kým je čas, pretože naozaj škodí Slovensku.
A zároveň by som chcela ešte apelovať na to, že či naozaj tam potrebujete mať nejakého nikým nevoleného štátneho úradníka, ktorý teda roztočil také koleso, ktorý vám môže naozaj, ktoré to koleso vám naozaj môže ublížiť, lebo vám už teraz veľmi ubližuje.
Takže toto je za mňa všetko, rozprávame sa teda o zákone, ktorý teda, ako som už povedala, nikto nepotreboval, ale aspoň bol zbytočný, a teda verím, že sa posunieme aj trošku k vyššej kultúre legislatívy, tvorenia legislatívy v tomto parlamente.
Ďakujem veľmi pekne.