19. schôdza

Ďakujem navrhovateľovi. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Ak nie, súčasne vás žiadam, aby ste oznámili termín hlasovania o tomto návrhu zákona. (Reakcia spravodajcu.) Takže o sedemnástej dnes. Ďakujem.
V rokovaní budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má tlač 325, spoločná správa výborov má tlač 325a.
Prosím ministra životného prostredia pána Tarabu, aby sa ujal slova a vládny návrh zákona odôvodnil.

[Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 325.]

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci.
Návrh zákona je veľmi jednoduchý, ktorý hovorí v podstate o uľahčení realizácie a implementácie tých častí, ktoré súvisia najmä s využívaním vodnej v podstate, alebo vodných zdrojov elektrickej energie s tým účelom, aby nedochádzalo k dvojitému započítavaniu, keďže ide o v podstate cirkuláciu tej istej vody. To, čo hneď, vopred poviem, prišiel na výbor pozmeňujúci návrh, ktorý rieši jednu otázku, bez toho, aby sme tu z toho robili teraz revolúciu zo štyridsiateho ôsmeho o najväčšom vyvlastňovaní v dejinách Slovenska. Chcem povedať, že my máme veľmi jasný zákon o vyvlastňovaní a vieme vyvlastniť úplne všetko, čo je pre verejnú potrebu alebo pre verejné blaho a má to ekonomický dôvod. To znamená, že ten zákon je veľmi efektívny. Dokonca táto vláda ho ešte rozšírila na strategické štátne investície. Takže tam nie je žiaden absolútny dôvod, aby sme vychádzali z toho, že my potrebujeme ešte nejaký v tomto iný zákon.
Ale to, čo potrebujeme riešiť, je, že na Slovensku máme vodné toky a pod tými vodnými tokmi, samozrejme, že sú parcely a existujú skupiny, ktoré skupujú takmer zadarmo tie parcely pod vodnými tokmi, však kto by ich nepredal, však načo niekomu je niekde pod riekou mať pozemok. No a následne tieto skupiny sa snažia vypaľovať štát, že má začať platiť nájomné za to, že prechádza voda. Takže myslím si, že každý, kto si vie narátať do päť, tak by mal rozumieť tomu, že je v záujme teda štátu, aby sa vedel veľmi účinným a efektívnym spôsobom v tých prípadoch dostať aj k tým pozemkom, cez ktoré idú verejné toky. A preto aby nevznikol žiaden, by som povedal, vedľajší, nejaké podozrenie, že chceme vyvlastňovať od vodného toku až po Tatry všetko. Pretože áno, sú niekde nejaké komunikácie pri nejakých tokoch, ktoré boli postavené a sú tam sporné vlastnícke vzťahy typu, či to patrí obci, nepatrí obci, v Gabčíkove sú nejaké také trasy, kde napríklad vodohospodárska výstavba by sa lepšie o ne vedela starať, aj v prípade napríklad aj takýchto vecí, ako sú teraz povodne. Absolútne v pohode s tým vieme žiť, že nebude tam teda spomenuté, že ide o nejaké priľahlé oblasti, ktoré sú využívané, pretože, ako hovorím, máme absolútne efektívny a platný zákon vyvlastňovací, ktorý budeme vedieť na takéto prípady uplatniť.
Takže som aj poprosil poslancov, aby predložili pozmeňujúci návrh, kde teda bude spomenuté, že to jedno slovíčko odtiaľ vypadne a nemení to tú podstatu v ničom, že je v záujme štátu, aby nebol vypaľovaný kadejakými priekupníkmi, ktorí skupujú pozemky pod vodnými priehradami, pod tokmi a potom posielajú aj na tie podniky, ktoré dnes Slovensku tak výrazne vidíme, že výrazne pomáhajú pri boji s povodňami, aby ich finančne neodčerpávali. Takže kto má záujem na verejnom záujme, tak ten zákon určite veľmi rád podporí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem navrhovateľovi. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pánovi poslancovi Kvorkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Národná rada uznesením č. 341 z 13. júna 2024 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 325, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením č. 139 z 5. septembra 2024 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 62 z 10. septembra 2024 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pripomienkami. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 14 spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 68 zo dňa 10. septembra 2024. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomný prihlášku – pán Sabo za PS. Nech sa páči, pán poslanec. (Reakcia z pléna.) No otvoril som rozpravu, v rámci rozpravy sa pán Kvorka prihlásil a jediný prihlásený je pán Sabo, písomne.
Nech sa páči, pán Kvorka.

Pán predsedajúci, prosím, na základe rokovania výboru som podal pozmeňujúci a doplňujúci návrh zákona, ktorý odôvodním a predložím.
Odôvodnenie predloženého pozmeňujúceho návrhu. Cieľom pozmeňujúceho návrhu je zabezpečiť nápravu skutkového a právneho stavu vyplývajúceho z nesúladu dvoch popri sebe stojacich všeobecne záväzných právnych predpisov zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tzv. vodný zákon, a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, tzv. cestný zákon, v znení neskorších predpisov.
Touto legislatívnou úpravou bude zabezpečené, že strategický význam vodná stavba, sústava vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros bude výlučne vo vlastníctve štátu a starostlivosť o ňu bude zabezpečená prostredníctvom správcu štátneho podniku. Doplnením § 52 sa rozširuje určenie legislatívnych podmienok pre umožnenie majetkovoprávneho usporiadania pozemkov v prospech správcov existujúcich vodných stavieb vo vlastníctve Slovenskej republiky, a to štátnych podnikov Slovenský vodohospodársky podnik.
Druhé odôvodnenie, ktoré si dovolím odôvodniť, je, že jedným z dôvodom predloženia návrhu zákona je umožnenie majetkoprávneho usporiadania pozemkov v prospech správcov existujúcich vodných stavieb vo vlastníctve Slovenskej republiky vyvlastnením pozemkov zastavaných vodnými stavbami vo vlastníctve štátu. Vzhľadom na skutočnosť, že ich vyvlastnenie je vo verejnom záujme, súčasný stav majetkovoprávneho usporiadania pozemkov je nevyhovujúci pre Slovenskú republiku ako vlastníka vodnej stavby na vodnom toku. Na rozdiel od pozmeňujúceho návrhu prijatého na rokovaní Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v tomto návrhu sa odstraňuje duplicita, keďže v § 52 ods. 1 vodného zákona už definuje, čo sú vodné stavby, ich časti a súčasti. Ďalej sa odstraňuje možnosť vyvlastňovania pozemkov pod hydromelioračnými stavbami (HM), keďže stále platí § 53a vodného zákona, ktorý dostatočne garantuje právnu ochranu HM, upravuje povinnosti vlastníka pozemku, na ktorom je HM umiestnená, a povinnosti a oprávnenia vlastníka HM.
Teraz si dovolím prečítať pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Kvorku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 325.
V čl. I sa za bod 11 vkladajú nové body 12 až 14, ktoré znejú:
„12. V § 52 ods. 1 úvodnej vete sa za slovo „komunikácií” vkladá čiarka a slová „prejazdných úsekov ciest II. a III. Triedy^61aa) cez vodné stavby uskutočnené podľa medzinárodnej zmluvy^61ab) a".
Poznámky pod čiarou k odkazom 61aa a 6ab znejú:
„^61aa) Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.
^61ab) Napríklad vyhláška ministra zahraničných vecí č. 109/1978 Zb. o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo — Nagymaros.”
13. V § 52 ods. 1 písm. l) sa slová „energetického potenciálu” nahrádzajú slovami „tepelného potenciálu povrchových vôd alebo”.
14. Za § 52 sa vkladá nový § 52a, ktorý znie:
㤠52a
Pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a v správe správcu vodohospodársky významných vodných tokov, správcov drobných vodných tokov alebo právnickej osoby zriadenej alebo založenej štátom, ktorá spravuje vodné stavby podľa § 52 ods. 1 písm. a), b), c) a g) vo vlastníctve štátu z dôvodu, že dosiaľ nedošlo k ich majetkovoprávnemu usporiadaniu a nachádzajú sa pod vodnou stavbou podľa § 52 ods. 1 písm. a), b), c) a g) vo vlastníctve štátu, možno vo verejnom záujme vyvlastniť. Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh príslušného správcu vodnej stavby, pričom návrh na vyvlastnenie práv k takýmto pozemkom môže podať v mene štátu príslušný správca^61ac) vodnej stavby do 31. decembra 2045.”
Poznámka pod čiarou k odkazu 61ac znie:
„^61ac) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Zároveň žiadam vyňať bod 8 a 13 spoločnej správy na osobné hlasovanie.
Skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem. Bol podaný teda pozmeňovací návrh a v rozprave je jeden písomne prihlásený – pán poslanec Sabo. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte povedať, že sa celkom teším, že pán minister životného prostredia na druhý pokus trafil do tých správnych dverí, lebo ono je to taká kúzelná vec. Že keď tu bol predstavovať návrh tohto zákona v prvom čítaní, tak hovoril teda, že tento zákon si dáva za cieľ pomôcť zavádzaniu tepelných čerpadiel v domácnostiach. Možno sa nepripravil, alebo si neprečítal zákon, ktorý predkladá, stáva sa aj majstrom, nevadí. Ono totižto domácnosť pri svojej bežnej prevádzke iba len sťažka dosiahne spotrebu na 15-tisíc metrov kubických. Takže táto legislatívna zmena bola od začiatku cielená a naďalej je cielená na využívanie tepelných čerpadiel v administratívnych budovách a v priemysle, vo firme.
Úvodom svojho vystúpenia v prvom čítaní som povedal veľmi jasne, lebo som chcel vyslať ten signál, že my v PS-ku podporíme každý dobrý návrh zákona, a preto som v prvom čítaní povedal teda, že aj túto legislatívu, tento návrh v hlasovaní podporíme. A aj sa tak stalo, pretože výrazne vítame to, že prichádza legislatíva, ktorá si dáva za cieľ odstrániť legislatívne bariéry pri využívaní systémov tepelných čerpadiel. Pretože my v PS-ku, a ja o to viac, keďže som fanúšikom tejto technológie, veríme, že tepelné čerpadlá, ktoré sú poháňané nízkoemisnou elektrickou energiou, sú tým ústredným spôsobom, tou ústrednou technológiou pri prechode na bezpečné a hlavne udržateľné vykurovanie.
Tiež som povedal, že veríme v slovenský priemysel s tepelnými čerpadlami, pretože ide o polmiliardový segment, ktorý aktuálne zamestnáva plus-mínus tritisíc ľudí naprieč celým Slovenskom v rôznych regiónoch, presne tak by to malo byť. A priemysel s tepelnými čerpadlami je dnes tam, kde je, nie vďaka štátu, ale napriek štátu, pretože štát dovedna slovenskému biznisu s tepelnými čerpadlami nijako výrazne, alebo teda vôbec, dovolím si povedať, nepomáha.
Návrh tejto legislatívy v pôvodnom znení v prvom čítaní sme teda podporili práve pre dôvody, ktoré som spomenul, ale nielen pre tieto dôvody, ale aj pre mnohé ďalšie. Podporili sme ho spoločne, unisono, z čoho sa veľmi teším, naprieč, krížom cez celé politické spektrum, zahlasovalo za tento návrh celé plénum, mal som z toho veľkú radosť, no a dnes sme sa pri príležitosti druhého čítania mohli rozprávať o tomto segmente, o tepelných čerpadlách a veľmi rád by som sa s vami všetkými, aj s tými, ktorí tu nie sú, rád kedykoľvek porozprával o tom, ako skutočne a hmatateľne vieme priemyslu s tepelnými čerpadlami pomôcť presne cielenými opatreniami, ako maximálne využiť potenciál tohto odvetvia, lebo potenciál je tam mimoriadny, ako vieme podporiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie, ako môžeme podporiť vzdelávanie budúcich technikov a techničiek, pretože ich budeme mimoriadne potrebovať, ak chceme teda naozaj a úprimne na Slovensku nakopnúť využívanie tepelných čerpadiel, ako efektívne podporiť výskum, vedu, ako čo najviac podporiť samotný priemysel, pretože to potrebuje, ako podporiť na konci dňa aj tie spomínané domácnosti, keď pán minister životného prostredia teda prišiel s tou vetou, že chce táto vláda podporiť domácnosti vo využívaní tepelných čerpadiel, tak aj o tom sme sa mohli rozprávať, ako to efektívne spraviť. Tak áno, o tomto všetkom sme sa dnes mohli rozprávať. A mohli sme viesť tú debatu a nielen pri tejto príležitosti, ale ja sa veľmi rád s vami porozprávam kedykoľvek o tejto téme, kolegovia, kolegyne. Ale na základe vývoja udalostí mám pocit, že koalícia sa o tejto téme rozprávať nechce, že nemá záujem a aj napriek tomu teda, že sa dostaneme k takému zádrheľu, takému nešváru, ktorý sa nám tu deje pravidelne v tomto pléne a pri tejto koalícii, tak vzhľadom na to, že tepelné čerpadlá sú mojou srdcovkou, tak si neodpustím pri tejto príležitosti aj z rešpektu k priemyslu povedať, že ma mrzí, že táto vláda s priemyslom tepelných čerpadiel by mohla viacej komunikovať a nekomunikuje.
Tiež chcem povedať, že Slovenská inovatívna (správne inovačná, pozn. red.) a energetická agentúra mala už dávno spustiť zelenú podnikom, stále nič, čakáme. Tiež chcem povedať, že konečne bola spustená Zelená domácnostiam, na čo sme dlho, dlho, dlho, dlho čakali. Je to skvelé, teším sa. Úspech je. Čo až tak skvelé nie je, tak to je ten fakt, že táto výzva, tak ako je nakalibrovaná aktuálne, ukrojila Bratislavskému samosprávnemu kraju, kde je teda veľká kúpyschopnosť, ale nevadí, vznikla Zelená solidarita, o ktorú až taký záujem aktuálne nie je, ale nechcem súdiť tento program, pretože je to iba pár týždňov. Každopádne dávam na zamyslenie, že či tento program je naozaj odkomunikovaný tak, ako by odkomunikovaný mal byť, ako by si zaslúžil, či to vláda a zodpovedné inštitúcie náhodou nevedia urobiť adresnejšie a uchopiteľnejšie, dostupnejšie. Podľa mňa áno. No ale toto, nič z tohto vlastne, to bude akože bľabotanie pre mňa samého, lebo málokoho to tu v tomto pléne asi zaujíma, Karola Galeka možno, pána Hlinu možno (povedané so smiechom). A je to v podstate úplne jedno, pretože to nie je na programe dňa, lebo nám vlastne prišiel do tohto pléna zákon, z ktorého sa vlastne stal iný zákon. A keď hovorím, že je to nešvár, tak my sa vlastne s týmto ohýbaním legislatívy stretávame od začiatku tohto, tohto obdobia.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja teda musím konštatovať, že som aj prekvapený, lebo sme tu mali vzácnu zhodu a som myslel, že teda že na tej vzácnej zhode môžeme aspoň v niektorých prípadoch stavať na dobrom, kvalitnom návrhu zákona, ktorý by bol prospešný ako pre priemysel, tak pre životné prostredie, aj pre národné klimatické ciele, o ktorých sme tu dnes už rozprávali, no ale stalo sa, že už sme to vlastne počuli aj pri tom úvodnom slove, že na výbor pre životné prostredie a pôdohospodárstvo nám sa tak prikotúľal pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý nás vzdialil od toho vzácneho konsenzu. A nebude to žiadnym prekvapením, keď poviem, že Progresívne Slovensko pri hlasovaní tento návrh podporiť nemôže, pretože my neakceptujeme prílepky. A nie je to nič nové, sme v tom konzistentní.
No ale ten pozmeňujúci návrh poslanca, pána poslanca Huliaka, je oceniteľné že prišiel skôr ako 24 hodín pred samotným výborom, ono to nie je v prípade výboru pre životné prostredie až také ojedinelé. Takže taký malý bezvýznamný bod, že konečne prišiel pozmeňovák v termíne, v ktorom prísť mal. Juchú. (Reakcia z pléna.) Čo? (Reakcia z pléna.) Nie, dobre. Veď hovorím, že prišiel kedy mal, no. Tak nebuďte taký vzťahovačný stále.
No len problém je v tom, že tento pozmeňovák nemá nič spoločné s technológiou tepelných čerpadiel. Tento pozmeňovák si dáva za cieľ, ako odznelo na výbore v úvodnom slove od pána štátneho tajomníka Filipa Kuffu, chce odstrániť dlhoročný problém. Odstraňovať dlhoročný problém s vlastníckymi vzťahmi pozmeňovákom, mimo riadneho legislatívneho procesu, kolegovia, kolegyne, to je akože frajerina. To vám poviem, v úvodzovkách, hej? Tento pozmeňovák o vyvlastňovaní pozemkov pod vodnými stavbami, samozrejme, vzbudil na výbore niekoľko otázok, ktoré boli položené kolegom Hlinom, pridala sa kolegyňa Stohlová, ja som nebol prítomný na tom výbore, ale som si ho pozrel zo záznamu, lebo som mal rodinné okolnosti, takže so záujmom pozrel ten výbor. No a na tie otázky, ktoré boli absolútne relevantné, aj napriek tomu, že kolega Kalivoda hovoril, že boli zodpovedané tie otázky, podľa mňa ani náhodou, ale štátny tajomník pán Kuffa reagoval, citujem, že: „Keby si to niekto vysvetľoval tak, ako si to vysvetľujete vy, ja by som to tiež považoval za obrovský problém takého znenia, preto som povedal, že si to s predsedom beriem na starosť, že si to pozrieme."
Tak štátny tajomník Kuffa aj s pánom predkladateľom pozmeňovacieho návrhu si to zobrali na úlohu, aj to preverili, pretože situáciu idú riešiť pozmeňovákom pozmeňováku, ku ktorému sa teda ešte dnes dostaneme, pretože má k tomu pán Hlina čo povedať, ja mu nebudem vypaľovať jeho rybník, pretože je to jeho garde. Ale ja sa úprimne zamýšľam nad tým, že čo konkrétne teda, aké boli zámysly, ako sa hovorí, hej? Že čo viedlo konkrétne predkladateľov, aby ku skvelému návrhu zákona na podporu využívania systémov tepelných čerpadiel pripojili pozmeňovák, ktorý chce riešiť vyvlastňovacie konanie pod vodnými stavbami. Kladiem si tiež otázku, že keď si tento pozmeňovací návrh dáva ambíciu, ešte raz citujem: „odstrániť dlhoročný problém", že či si náhodou neuvedomili predkladatelia, že by sa to dalo robiť aj poctivejšie, hej, tak citlivejšie, inkluzívnejšie. Napríklad, neviem, strieľam odboku, že zozbierať všetky tie dlhoročné problémy, hej, ktoré čakajú na odstránenie, a napríklad to spojiť do jednej veľkej novely vodného zákona, pripojiť k tomu napríklad riziko vodárenských spoločností, o ktorých by minister Taraba možno nevedel, možno vedel, možno by ich doteraz popieral, keby nebolo mňa a kolegyne Hanuliakovej, že sme ho tak pošťuchli k tomu, aby sa tomu venoval. Tak sa to dalo urobiť v takej jednej veľkej novele vodného zákona a správne, tak ako by to malo byť. Spojiť to, prehnať to riadnym legislatívnym procesom, dať to do MPK, aby to bolo čisté. Tak ja neviem, nedalo sa to náhodou aj takto spraviť? Opäť sa to musí urobiť tak akože slonom cez kľúčovú dierku a na hulváta? To sú moje také básnické otázky, ktoré vlastne ostanú aj tak nezodpovedané, pretože to tak býva, že my sa pýtame a odpoveď sa nedostáva, teda sa nám nedostáva.
No a chcem len na záver povedať, že mne je z tejto pozície, lebo som s viacerými v kontakte, že mne je tak akože aj úprimne ľúto tej malej hŕstky poctivých ministerských pracovníkov, úradníkov, úradníčok, ktorí na tom ministerstve zostali, že si robia svoju prácu dobre a že predložia a pošlú do tohto parlamentu kvalitný návrh zákona a potom vlastne ich práca je takýmito pozmeňovákmi marená, krivená, zbastardená, prepáčte. A, žiaľ, mrzí ma to, ale je to aj prípad tohto, tejto parlamentnej tlače, na ktorú som sa úprimne tešil, že za ňu zahlasujem za, ale, žiaľ, za týchto okolností nemôžem a ani moje kolegyne, ani moji kolegovia za takto zbastardený zákon, respektíve parlamentnú tlač zahlasovať nemôžeme a je to strašná škoda. A nie je to len škoda, ale je to aj hanba. Vaša hanba, vážená koalícia.

Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická, poslanec Galek.

Michal, ja by som možno ešte nehádzal úplne tak do koša, pretože možnože ten pozmeňovák neprejde. Ako si povedal, je to prílepok, ja by som to nazval troška tvrdšie, ale naozaj to absolútne nesúvisí s týmto zákonom a bastardí to naozaj dobrý zákon absolútne nezmyselnými ustanoveniami. Čo za tým môže byť, však možnože Lojzo nám o chvíľku povie viacej. Neviem si predstaviť ani, že by ostatní koaliční poslanci, keď si to vypočujú, alebo keď sa dozvedia o tom, tak zaňho nezahlasujú. Takže nehádžme to ešte, jak sa hovorí, flintu do žita. Pokiaľ by to bol naozaj zákon, tak ako bol predložený v prvom čítaní, za nás všetkými desiatimi, naozaj tepelné čerpadlá potrebujú tú podporu, tak ako si to veľmi pekne zhrnul, ale toto, toto, čo sa deje, tak to určite nie.