19. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa Stohlová, no my už tradične sa asi na tejto téme nezhodneme. Ale ja naozaj nerozumiem tej jednej časti vášho vystúpenia, že nesúhlasíte s tým, aby o peniazoch, ktoré teda prichádzajú do envirofondu, rozhodovala vláda na základe odporúčaní ministra životného prostredia. A na základe koho? Na základe ministerky kultúry alebo na základe ministra, ministra dopravy má o tom rozhodovať? Veď je normálne, že ten minister životného prostredia má celý aparát ľudí na ministerstve. Má tam sekčných šéfov, má tam odborníkov, ktorí presne vedia, kde tie peniaze použiť. Predsa diskutuje so samosprávou, so ZMOS-om, so združením miest, tak kto už to má lepšie vedieť ako minister?
A keď spochybňujete a hovoríte, že envirofond by mal slúžiť na riešenie klimatickej zmeny, iste, aj to je jedna z jeho, jeden z jeho poslaní, ale rovnako envirofond musí riešiť a sanovať aj veci, ako sú kanalizácie, vodovody. Veď my dnes nemáme na hanbu sveta odkanalizované ešte stále stovky obcí. Nemajú pitnú vodu a tie obce, najmä tie menšie obce okolo päťsto, tisíc, tisícpäťsto obyvateľov nemajú ani šancu sa uchádzať o eurofondy a byť úspešné v týchto eurofondových výzvach. Tak, preboha, berte do úvahy, že toto je jeden z nástrojov, ako sa to práve toto dá financovať a sanovať.
A ak hovoríte, že obce mali nejaký nárok na nejaké, na nejaké financie z envirofondu, v minulosti bolo uspokojených možno 10-12 obcí, ktoré si dali žiadosť do envirofondu, to znamená, že 80, viac ako 80 %, takmer 90 ich ostávalo neuspokojených. Takže žiadna záruka nebola ani vtedy.
Takže nechajme, prosím, nechajme, prosím, na pána ministra túto, túto zmenu, tak ako ju navrhol, ja ju určite podporím. A pokiaľ vám záleží na rozvoji vidieka a odkanalizovaní a fungovaní obcí ako v 21. storočí, hlasujte za.

Ďakujem, pán predsedajúci. Doplním teda k tvojmu vystúpeniu, Tamara, že áno, klimatický zákon je súčasťou programového vyhlásenia vlády. Ja som sa aj vzhľadom na to, aké máme za sebou meteorologické a hydrologické leto pýtal pred mesiacom ministra Tarabu, že v akom stave je príprava klimatického zákona, interpeláciou. Mesiac ušiel, zatiaľ odpoveď nemám. Tak aj to je taká akože, symptóm toho, že ako komunikuje táto vláda a ministri. Teda nie všetci, nechcem byť plošný, ale minister Taraba s nami. A ja som ťa ráno veľmi pozorne počúval, tú rozpravu a tú prestrelku s pánom ministrom, on ťa tu tak akože klasicky verný svojmu egu poúčal o tom, že vlastne čomu všetkému nerozumieš, pričom on sám mnohým veciam nerozumie, lebo tu strašil zvýšenými platbami pre domácnosti a prekrúcal realitu a fakty, pričom pravda je taká, že domácnosti už dnes na kúrenie zo zdrojov nad 20 MW platia ETES 1. Čo potrebujeme, je, aby vicepremiér tejto krajiny nestrašil obyvateľov a obyvateľky a domácnosti a namiesto toho, aby venoval všetok svoj čas pracovný, možno menej nakrúcania facebookových videí a prihlúplych statusov a často aj sexistických a aby investoval svoju energiu do prínosných riešení, napríklad do hĺbkovej obnovy budov či tepelným čerpadlám, ktorým sa ešte raz budeme venovať, udržateľnej dopravy a tak ďalej a tak podobne. A aby trošku menej času, na rozdiel teda nesúhlasím s pánom Kalivodom, venoval pozornosti aj envirofondu, lebo potom ono to dopadne tak, že medzi výzvami na podporu cirkulárnej ekonomiky je nákup traktorov. Super nápad.

Ďakujem pekne. Teda ďakujem kolegovi Sabovi za doplnenie aj za ten tragikomický príklad, ako to môže vyzerať pod taktovkou ministra Tarabu.
No a, pán Kalivoda, k vám, no. Ja mám niekedy pocit, že my žijeme v nejakej paralelnej realite. Napríklad keď ste doobeda spomínali výbor, kde sme riešili skrátené legislatívne konanie k tomuto zákonu, kde vy ste počuli odpovede, ktoré jednoducho nezazneli, lebo z úst štátneho tajomníka jednoducho nezaznelo nič koherentné, nič rozumné, len čistá agresia asi z toho, že si dovolíme pýtať sa otázky. No a zase vy aj tu prezentujete naozaj paralelnú realitu, ktorú nie je ťažké overiť, teda že ktorá je tá skutočná, lebo ja sa pýtam, keď tento mechanizmus je pre samosprávy taký fantastický, že bude na kanalizácie, zatepľovanie, všetko pôjde skvelo a máme to nechať na pána ministra Tarabu, tak prečo sa voči tomuto mechanizmu, ktorý chcete zaviesť, stavajú samosprávy, stavia únia miest. Ja som teda nepočula, že ZMOS by hovoril, že sa s ním niečo konzultuje. Prečo sú proti tomu, aby sa rušili tie istoty, ktoré dnes majú v tom percentuálnom rozdelení? No preto, lebo tak tie financie nebudú vynakladané transparentne, efektívne a nebudú vedieť predvídať, nebudú vedieť plánovať tie investície. A vedia to preto, pretože v takomto mechanizme už fungovali a vedia, čo príde. Čiže namiesto toho, aby sme možno hovorili, čo si tie samosprávy myslia, by sme ich mohli skúsiť počúvať.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov, je odstránenie problémov administratívneho procesu vyplývajúcich z praxe, prispôsobenie procesov v novej právnej úprave v oblasti výstavby a územného plánovania, skrátenie konaní a zabezpečenie vyššej profesionality štátnej správy, ako aj upravenie procesu v zmysle upozornení Európskej komisie. Prijatím návrhu zákona sa zjednoduší a zrýchli proces posudzovania vplyvov na životné prostredie z dôvodu prepojenia s povoľovacím procesom pre stavby a prevádzky podliehajúce posudzovaniu vplyvov.
Návrh zákona definuje základné pojmy. Zisťovacie konanie a posudzovanie vplyvov navrhovanej časti alebo jej zmeny, ustanovuje lehoty pre jednotlivé procesné kroky, zaoberá sa povinnosťou predkladať návrh vo variantoch. Ďalej, návrh zákona podrobne rieši postavenie účastníka konania a práva dotknutej verejnosti, odbornú spôsobilosť a vzťah ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie k zákonu č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.
V rámci pozmeňujúceho návrhu sa uplatnili nielen pripomienky parlamentnej legislatívy, ale hlavne opätovné pripomienky Európskej komisie v oblasti účasti verejnosti pri odvolávaní voči záväznému stanovisku zo zisťovacieho konania a docizolovanie znenia zákona v oblasti konfliktu záujmov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si predložiť a dovolím si vás poprosiť o podporu navrhovaného zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vy ste vlastne ten úvod mi zobrali z úst, lebo to som chcela povedať, že tento úvod k EIA bol úplne zbytočný. Ja som, teda keď som počula, že sa ide predkladať piaty pozmeňujúci návrh k EIA, tak som si naivne myslela, že sa idú opravovať tie chyby, o ktorých sme hovorili, ale nie. Týmto zdrapom papiera, týmto zdrapom papiera, touto jednou A4 ideme prijímať reformu krajinného plánovania. Nie je to nič iné ako zbytočný zdrap papiera. Minister Taraba z reformy plánu obnovy, z dôležitej reformy plánu obnovy urobil jednostranový prílepok, ktorý je okradnutý o svoju podstatu aj o zmysel. A pripomeňme si, že tak urobil bez akejkoľvek diskusie s verejnosťou, neprebehlo žiadne medzirezortné konanie a urobil tak bez akejkoľvek diskusie v parlamente, keďže to doručil ako prílepok, pozmeňujúci návrh k nesúvisiacemu zákonu. Takto si minister Taraba predstavuje asi naprávanie svojho pomerne hanebného výkonu v napĺňaní plánu obnovy, lebo ako všetci vieme, tak je v tom najhorší. Tento chabý odvar toho, čo malo byť krajinným plánovaním, neklamme si, ľuďom nič neprinesie, nepomôže chrániť krajinu, ktorú milujú. Najsmutnejšie na tom je, že tento zákon, táto reforma nám mala pomôcť pripraviť sa na dopady klimatickej zmeny a mne pripadá vrcholne cynické, že to minister Taraba predkladá práve v súčasnej situácii, keď tú nutnosť prípravy na povodne a extréme počasie cítime viac ako kedykoľvek predtým.

Vážené dámy a páni, som veľmi rád, že sme uzavreli teda rokovanie o jednom z najväčších balíkov zmien, ktoré zrealizujeme v oblasti aj ochrany životného prostredia, to je nová, nový zákon o EIA. Chcem vás všetkých povzbudiť zaňho hlasovať práve preto, že na tento zákon čakajú nielen samosprávy, aj ľudia, aj všetci tí, ktorí tu boli šikanovaní kadejakými persónami, ktoré ich tu vypaľovali, ktorí im dávali námietky. Samozrejme, že je tu politická strana Progresívne Slovensko, ktorej to vadí, pretože každý, kto na toto má žalúdok, tak to musí odmietnuť, a tí, ktorí toto považujú za systém fungovania, no tak bedákajú, že tento priestor sa výrazne zníži. Budeme mať zákon o ochrane životného prostredia, teda posudzovaní vplyvov na životné prostredie na úrovni Európskej únie všetkých ostatných štátov. Áno, výpalníci, ktorí vám zazvonili a povedali, ak mi nedáte štúdiu za 10-tisíc euro, tak my nestiahneme vám fiktívne pripomienky, zbytočné, kadejaké hlúposti, a keď zaplatíte, keď sa vykúpite, tak potom vám nebudeme robiť zle. Tak toto je filozofia, ktorú ja odmietam, odmieta ju táto vládna koalícia. My plne vieme, že Progresívne Slovensko toto obhajuje, toto je ich politika, takto to tu ale fungovalo, koľko, 15 rokov, viac? Tento systém zažratý sa tu len vcelku dobre zabehal a ten rozdiel, ktorý proste je, že sa staneme štátom, kde áno, keď niekto bude chcieť chrániť svoje životné prostredie a bude mať na to dostatočné argumenty, že tu je ohrozené, alebo že budete treba urobiť nejaké zmeny v tých projektoch, zákon im to absolútne umožňuje. Samozrejme, nebude treba robiť EIA pri každej maličkosti. Budeme to robiť pri veciach, kde si to vyžaduje tá norma. Budeme šetriť, áno, aj kapacity administratívne, pretože to, že na Slovensku trvala EIA niekedy tri a pol, štyri roky, je to aj preto, že nie sú kapacity. To sú odborníci, ktorí tu nerastú jak huby po daždi. Zbytočne keď sa musíte zaoberať vecami, ktoré sú logické už zo zadania toho zámeru, tak, samozrejme, netreba všetko hnať cez veľkú EIU.
Takže v podstate ani sa nemáme čím chváliť, pretože to, čo dávame, je štandard Európskej únie. Ja som prekvapený, že zrazu strana, ktorá si hovorí, že ona teda je za nejaký štandard Európskej únie, tak pri týchto veciach, kde sa ich dotýkate týchto, týchto ich výpalníckych metód pár persón, ktoré to tu od Košíc po Bratislavu vyberali, však Sulík mal hlavnú agendu, že s týmto skoncuje. A jediné, čo urobil, že išiel na Generálnu prokuratúru a na tých ľudí podať trestné oznámenie. Oni nič trestné nerobili, ten systém bol zabehnutý lege artis, v poriadku. Systém nastavený na vypaľovanie každého, kto tu niečo chcel urobiť. Takže v poriadku, však vieme, aj sme to očakávali, že PS za toto asi hlasovať nebude. Veď nepotrebujeme tieto hlasy, ale je aj dobré, že ste sa prihlásili k tomu, že vám teda je ľúto, že tento systém skončí.
Druhá vec, počuli ste tu o nejakých piatich pozmeňujúcich návrhoch, samozrejme to je táranina. Žiadnych päť pozmeňujúcich návrhov tu nie je. Jeden pozmeňujúci návrh, ktorý prešiel výborom, je ten, o ktorom sa bude hlasovať pri zákone o EIA, a druhý zákon je teraz ten, ktorý tu bol prečítaný. A chcem povedať, celé leto sme rokovali s Európskou komisiou, aby sme našli také znenie zákona o krajinnom plánovaní, ktoré bude absolútne vyhovovať, ktoré bude v súlade s plánom obnovy a ten text je odkonzultovaný. Ten text je absolútne pre Slovensko v poriadku, pretože to, čo tu opäť bola hrozba, že budeme mať jeden zákon o stavebnom a územnom konaní, to znamená, pôjdete si meniť územné plány, bude vám to trvať sedem rokov, prejdete všetkými tými vypaľovacími procesmi a potom ešte vám dajú ďalší popritom proces o krajinnom plánovaní. To, čo sa udialo teraz, že krajinno-plánovacia štúdia bude súčasťou toho zákona o vlastne územnom plánovaní, ja som za to, áno, v takejto polohe to je veľmi dobrá vec, pretože napríklad vám nevznikne nejaká veterná turbína niekde pred, teraz poviem, nitrianskou bazilikou, hej, a tie krajinné prvky je dôležité rešpektovať, ale ochránili sme to a od A po Z som tvrdil, Slovensko nepotrebuje separátny zákon o krajinnom plánovaní. Teraz to, že sme našli tú zhodu, je to vlastne pozmeňovák, ktorý aj pripravoval sa s ministerstvom dopravy.
Tak ja si myslím, že môžme byť len radi, pretože naozaj sme splnili pozitívum toho, čo za tým bolo. Chcem zdôrazniť, že oni si to vymysleli, oni si to dali do plánu obnovy a oni to neboli schopní pretaviť. Však už keď si to vymysleli, tak to mali sem doniesť. Mali si to tu schváliť. A oni to sem doniesli a poslali ich s tým vládna koalícia preč. Potom vláda Progresívneho Slovenska ani netrúfla si to sem priniesť za Ódora, pretože by to neprešlo v parlamente. Každý, kto vie narátať do troch, vie, že ak by prešiel ten zákon o krajinnom plánovaní v pôvodnej verzie, možno tí výpalníci by boli radi, čo chodia tie štúdie si pýtať, ale na Slovensku akýkoľvek rozvoj by prestal. Tento zákon teda riešime pozmeňovákom a myslím si, že tak, ako aj je to nastavené, prinesie to len pozitíva, ktoré sme vždy my hovorili. My ich nenapádame, tie sú v poriadku, ale nemôže to ísť na úkor rozvoja.
Takže ďakujem všetkým vopred za podporu tomuto zákonu.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci.
Návrh zákona je veľmi jednoduchý, ktorý hovorí v podstate o uľahčení realizácie a implementácie tých častí, ktoré súvisia najmä s využívaním vodnej v podstate, alebo vodných zdrojov elektrickej energie s tým účelom, aby nedochádzalo k dvojitému započítavaniu, keďže ide o v podstate cirkuláciu tej istej vody. To, čo hneď, vopred poviem, prišiel na výbor pozmeňujúci návrh, ktorý rieši jednu otázku, bez toho, aby sme tu z toho robili teraz revolúciu zo štyridsiateho ôsmeho o najväčšom vyvlastňovaní v dejinách Slovenska. Chcem povedať, že my máme veľmi jasný zákon o vyvlastňovaní a vieme vyvlastniť úplne všetko, čo je pre verejnú potrebu alebo pre verejné blaho a má to ekonomický dôvod. To znamená, že ten zákon je veľmi efektívny. Dokonca táto vláda ho ešte rozšírila na strategické štátne investície. Takže tam nie je žiaden absolútny dôvod, aby sme vychádzali z toho, že my potrebujeme ešte nejaký v tomto iný zákon.
Ale to, čo potrebujeme riešiť, je, že na Slovensku máme vodné toky a pod tými vodnými tokmi, samozrejme, že sú parcely a existujú skupiny, ktoré skupujú takmer zadarmo tie parcely pod vodnými tokmi, však kto by ich nepredal, však načo niekomu je niekde pod riekou mať pozemok. No a následne tieto skupiny sa snažia vypaľovať štát, že má začať platiť nájomné za to, že prechádza voda. Takže myslím si, že každý, kto si vie narátať do päť, tak by mal rozumieť tomu, že je v záujme teda štátu, aby sa vedel veľmi účinným a efektívnym spôsobom v tých prípadoch dostať aj k tým pozemkom, cez ktoré idú verejné toky. A preto aby nevznikol žiaden, by som povedal, vedľajší, nejaké podozrenie, že chceme vyvlastňovať od vodného toku až po Tatry všetko. Pretože áno, sú niekde nejaké komunikácie pri nejakých tokoch, ktoré boli postavené a sú tam sporné vlastnícke vzťahy typu, či to patrí obci, nepatrí obci, v Gabčíkove sú nejaké také trasy, kde napríklad vodohospodárska výstavba by sa lepšie o ne vedela starať, aj v prípade napríklad aj takýchto vecí, ako sú teraz povodne. Absolútne v pohode s tým vieme žiť, že nebude tam teda spomenuté, že ide o nejaké priľahlé oblasti, ktoré sú využívané, pretože, ako hovorím, máme absolútne efektívny a platný zákon vyvlastňovací, ktorý budeme vedieť na takéto prípady uplatniť.
Takže som aj poprosil poslancov, aby predložili pozmeňujúci návrh, kde teda bude spomenuté, že to jedno slovíčko odtiaľ vypadne a nemení to tú podstatu v ničom, že je v záujme štátu, aby nebol vypaľovaný kadejakými priekupníkmi, ktorí skupujú pozemky pod vodnými priehradami, pod tokmi a potom posielajú aj na tie podniky, ktoré dnes Slovensku tak výrazne vidíme, že výrazne pomáhajú pri boji s povodňami, aby ich finančne neodčerpávali. Takže kto má záujem na verejnom záujme, tak ten zákon určite veľmi rád podporí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Národná rada uznesením č. 341 z 13. júna 2024 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 325, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením č. 139 z 5. septembra 2024 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 62 z 10. septembra 2024 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pripomienkami. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 14 spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 68 zo dňa 10. septembra 2024. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Pán predsedajúci, prosím, na základe rokovania výboru som podal pozmeňujúci a doplňujúci návrh zákona, ktorý odôvodním a predložím.
Odôvodnenie predloženého pozmeňujúceho návrhu. Cieľom pozmeňujúceho návrhu je zabezpečiť nápravu skutkového a právneho stavu vyplývajúceho z nesúladu dvoch popri sebe stojacich všeobecne záväzných právnych predpisov zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tzv. vodný zákon, a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, tzv. cestný zákon, v znení neskorších predpisov.
Touto legislatívnou úpravou bude zabezpečené, že strategický význam vodná stavba, sústava vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros bude výlučne vo vlastníctve štátu a starostlivosť o ňu bude zabezpečená prostredníctvom správcu štátneho podniku. Doplnením § 52 sa rozširuje určenie legislatívnych podmienok pre umožnenie majetkovoprávneho usporiadania pozemkov v prospech správcov existujúcich vodných stavieb vo vlastníctve Slovenskej republiky, a to štátnych podnikov Slovenský vodohospodársky podnik.
Druhé odôvodnenie, ktoré si dovolím odôvodniť, je, že jedným z dôvodom predloženia návrhu zákona je umožnenie majetkoprávneho usporiadania pozemkov v prospech správcov existujúcich vodných stavieb vo vlastníctve Slovenskej republiky vyvlastnením pozemkov zastavaných vodnými stavbami vo vlastníctve štátu. Vzhľadom na skutočnosť, že ich vyvlastnenie je vo verejnom záujme, súčasný stav majetkovoprávneho usporiadania pozemkov je nevyhovujúci pre Slovenskú republiku ako vlastníka vodnej stavby na vodnom toku. Na rozdiel od pozmeňujúceho návrhu prijatého na rokovaní Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v tomto návrhu sa odstraňuje duplicita, keďže v § 52 ods. 1 vodného zákona už definuje, čo sú vodné stavby, ich časti a súčasti. Ďalej sa odstraňuje možnosť vyvlastňovania pozemkov pod hydromelioračnými stavbami (HM), keďže stále platí § 53a vodného zákona, ktorý dostatočne garantuje právnu ochranu HM, upravuje povinnosti vlastníka pozemku, na ktorom je HM umiestnená, a povinnosti a oprávnenia vlastníka HM.
Teraz si dovolím prečítať pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Kvorku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 325.
V čl. I sa za bod 11 vkladajú nové body 12 až 14, ktoré znejú:
„12. V § 52 ods. 1 úvodnej vete sa za slovo „komunikácií” vkladá čiarka a slová „prejazdných úsekov ciest II. a III. Triedy^61aa) cez vodné stavby uskutočnené podľa medzinárodnej zmluvy^61ab) a".
Poznámky pod čiarou k odkazom 61aa a 6ab znejú:
„^61aa) Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.
^61ab) Napríklad vyhláška ministra zahraničných vecí č. 109/1978 Zb. o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo — Nagymaros.”
13. V § 52 ods. 1 písm. l) sa slová „energetického potenciálu” nahrádzajú slovami „tepelného potenciálu povrchových vôd alebo”.
14. Za § 52 sa vkladá nový § 52a, ktorý znie:
㤠52a
Pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a v správe správcu vodohospodársky významných vodných tokov, správcov drobných vodných tokov alebo právnickej osoby zriadenej alebo založenej štátom, ktorá spravuje vodné stavby podľa § 52 ods. 1 písm. a), b), c) a g) vo vlastníctve štátu z dôvodu, že dosiaľ nedošlo k ich majetkovoprávnemu usporiadaniu a nachádzajú sa pod vodnou stavbou podľa § 52 ods. 1 písm. a), b), c) a g) vo vlastníctve štátu, možno vo verejnom záujme vyvlastniť. Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh príslušného správcu vodnej stavby, pričom návrh na vyvlastnenie práv k takýmto pozemkom môže podať v mene štátu príslušný správca^61ac) vodnej stavby do 31. decembra 2045.”
Poznámka pod čiarou k odkazu 61ac znie:
„^61ac) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Zároveň žiadam vyňať bod 8 a 13 spoločnej správy na osobné hlasovanie.
Skončil som, pán predsedajúci.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte povedať, že sa celkom teším, že pán minister životného prostredia na druhý pokus trafil do tých správnych dverí, lebo ono je to taká kúzelná vec. Že keď tu bol predstavovať návrh tohto zákona v prvom čítaní, tak hovoril teda, že tento zákon si dáva za cieľ pomôcť zavádzaniu tepelných čerpadiel v domácnostiach. Možno sa nepripravil, alebo si neprečítal zákon, ktorý predkladá, stáva sa aj majstrom, nevadí. Ono totižto domácnosť pri svojej bežnej prevádzke iba len sťažka dosiahne spotrebu na 15-tisíc metrov kubických. Takže táto legislatívna zmena bola od začiatku cielená a naďalej je cielená na využívanie tepelných čerpadiel v administratívnych budovách a v priemysle, vo firme.
Úvodom svojho vystúpenia v prvom čítaní som povedal veľmi jasne, lebo som chcel vyslať ten signál, že my v PS-ku podporíme každý dobrý návrh zákona, a preto som v prvom čítaní povedal teda, že aj túto legislatívu, tento návrh v hlasovaní podporíme. A aj sa tak stalo, pretože výrazne vítame to, že prichádza legislatíva, ktorá si dáva za cieľ odstrániť legislatívne bariéry pri využívaní systémov tepelných čerpadiel. Pretože my v PS-ku, a ja o to viac, keďže som fanúšikom tejto technológie, veríme, že tepelné čerpadlá, ktoré sú poháňané nízkoemisnou elektrickou energiou, sú tým ústredným spôsobom, tou ústrednou technológiou pri prechode na bezpečné a hlavne udržateľné vykurovanie.
Tiež som povedal, že veríme v slovenský priemysel s tepelnými čerpadlami, pretože ide o polmiliardový segment, ktorý aktuálne zamestnáva plus-mínus tritisíc ľudí naprieč celým Slovenskom v rôznych regiónoch, presne tak by to malo byť. A priemysel s tepelnými čerpadlami je dnes tam, kde je, nie vďaka štátu, ale napriek štátu, pretože štát dovedna slovenskému biznisu s tepelnými čerpadlami nijako výrazne, alebo teda vôbec, dovolím si povedať, nepomáha.
Návrh tejto legislatívy v pôvodnom znení v prvom čítaní sme teda podporili práve pre dôvody, ktoré som spomenul, ale nielen pre tieto dôvody, ale aj pre mnohé ďalšie. Podporili sme ho spoločne, unisono, z čoho sa veľmi teším, naprieč, krížom cez celé politické spektrum, zahlasovalo za tento návrh celé plénum, mal som z toho veľkú radosť, no a dnes sme sa pri príležitosti druhého čítania mohli rozprávať o tomto segmente, o tepelných čerpadlách a veľmi rád by som sa s vami všetkými, aj s tými, ktorí tu nie sú, rád kedykoľvek porozprával o tom, ako skutočne a hmatateľne vieme priemyslu s tepelnými čerpadlami pomôcť presne cielenými opatreniami, ako maximálne využiť potenciál tohto odvetvia, lebo potenciál je tam mimoriadny, ako vieme podporiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie, ako môžeme podporiť vzdelávanie budúcich technikov a techničiek, pretože ich budeme mimoriadne potrebovať, ak chceme teda naozaj a úprimne na Slovensku nakopnúť využívanie tepelných čerpadiel, ako efektívne podporiť výskum, vedu, ako čo najviac podporiť samotný priemysel, pretože to potrebuje, ako podporiť na konci dňa aj tie spomínané domácnosti, keď pán minister životného prostredia teda prišiel s tou vetou, že chce táto vláda podporiť domácnosti vo využívaní tepelných čerpadiel, tak aj o tom sme sa mohli rozprávať, ako to efektívne spraviť. Tak áno, o tomto všetkom sme sa dnes mohli rozprávať. A mohli sme viesť tú debatu a nielen pri tejto príležitosti, ale ja sa veľmi rád s vami porozprávam kedykoľvek o tejto téme, kolegovia, kolegyne. Ale na základe vývoja udalostí mám pocit, že koalícia sa o tejto téme rozprávať nechce, že nemá záujem a aj napriek tomu teda, že sa dostaneme k takému zádrheľu, takému nešváru, ktorý sa nám tu deje pravidelne v tomto pléne a pri tejto koalícii, tak vzhľadom na to, že tepelné čerpadlá sú mojou srdcovkou, tak si neodpustím pri tejto príležitosti aj z rešpektu k priemyslu povedať, že ma mrzí, že táto vláda s priemyslom tepelných čerpadiel by mohla viacej komunikovať a nekomunikuje.
Tiež chcem povedať, že Slovenská inovatívna (správne inovačná, pozn. red.) a energetická agentúra mala už dávno spustiť zelenú podnikom, stále nič, čakáme. Tiež chcem povedať, že konečne bola spustená Zelená domácnostiam, na čo sme dlho, dlho, dlho, dlho čakali. Je to skvelé, teším sa. Úspech je. Čo až tak skvelé nie je, tak to je ten fakt, že táto výzva, tak ako je nakalibrovaná aktuálne, ukrojila Bratislavskému samosprávnemu kraju, kde je teda veľká kúpyschopnosť, ale nevadí, vznikla Zelená solidarita, o ktorú až taký záujem aktuálne nie je, ale nechcem súdiť tento program, pretože je to iba pár týždňov. Každopádne dávam na zamyslenie, že či tento program je naozaj odkomunikovaný tak, ako by odkomunikovaný mal byť, ako by si zaslúžil, či to vláda a zodpovedné inštitúcie náhodou nevedia urobiť adresnejšie a uchopiteľnejšie, dostupnejšie. Podľa mňa áno. No ale toto, nič z tohto vlastne, to bude akože bľabotanie pre mňa samého, lebo málokoho to tu v tomto pléne asi zaujíma, Karola Galeka možno, pána Hlinu možno (povedané so smiechom). A je to v podstate úplne jedno, pretože to nie je na programe dňa, lebo nám vlastne prišiel do tohto pléna zákon, z ktorého sa vlastne stal iný zákon. A keď hovorím, že je to nešvár, tak my sa vlastne s týmto ohýbaním legislatívy stretávame od začiatku tohto, tohto obdobia.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja teda musím konštatovať, že som aj prekvapený, lebo sme tu mali vzácnu zhodu a som myslel, že teda že na tej vzácnej zhode môžeme aspoň v niektorých prípadoch stavať na dobrom, kvalitnom návrhu zákona, ktorý by bol prospešný ako pre priemysel, tak pre životné prostredie, aj pre národné klimatické ciele, o ktorých sme tu dnes už rozprávali, no ale stalo sa, že už sme to vlastne počuli aj pri tom úvodnom slove, že na výbor pre životné prostredie a pôdohospodárstvo nám sa tak prikotúľal pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý nás vzdialil od toho vzácneho konsenzu. A nebude to žiadnym prekvapením, keď poviem, že Progresívne Slovensko pri hlasovaní tento návrh podporiť nemôže, pretože my neakceptujeme prílepky. A nie je to nič nové, sme v tom konzistentní.
No ale ten pozmeňujúci návrh poslanca, pána poslanca Huliaka, je oceniteľné že prišiel skôr ako 24 hodín pred samotným výborom, ono to nie je v prípade výboru pre životné prostredie až také ojedinelé. Takže taký malý bezvýznamný bod, že konečne prišiel pozmeňovák v termíne, v ktorom prísť mal. Juchú. (Reakcia z pléna.) Čo? (Reakcia z pléna.) Nie, dobre. Veď hovorím, že prišiel kedy mal, no. Tak nebuďte taký vzťahovačný stále.
No len problém je v tom, že tento pozmeňovák nemá nič spoločné s technológiou tepelných čerpadiel. Tento pozmeňovák si dáva za cieľ, ako odznelo na výbore v úvodnom slove od pána štátneho tajomníka Filipa Kuffu, chce odstrániť dlhoročný problém. Odstraňovať dlhoročný problém s vlastníckymi vzťahmi pozmeňovákom, mimo riadneho legislatívneho procesu, kolegovia, kolegyne, to je akože frajerina. To vám poviem, v úvodzovkách, hej? Tento pozmeňovák o vyvlastňovaní pozemkov pod vodnými stavbami, samozrejme, vzbudil na výbore niekoľko otázok, ktoré boli položené kolegom Hlinom, pridala sa kolegyňa Stohlová, ja som nebol prítomný na tom výbore, ale som si ho pozrel zo záznamu, lebo som mal rodinné okolnosti, takže so záujmom pozrel ten výbor. No a na tie otázky, ktoré boli absolútne relevantné, aj napriek tomu, že kolega Kalivoda hovoril, že boli zodpovedané tie otázky, podľa mňa ani náhodou, ale štátny tajomník pán Kuffa reagoval, citujem, že: „Keby si to niekto vysvetľoval tak, ako si to vysvetľujete vy, ja by som to tiež považoval za obrovský problém takého znenia, preto som povedal, že si to s predsedom beriem na starosť, že si to pozrieme."
Tak štátny tajomník Kuffa aj s pánom predkladateľom pozmeňovacieho návrhu si to zobrali na úlohu, aj to preverili, pretože situáciu idú riešiť pozmeňovákom pozmeňováku, ku ktorému sa teda ešte dnes dostaneme, pretože má k tomu pán Hlina čo povedať, ja mu nebudem vypaľovať jeho rybník, pretože je to jeho garde. Ale ja sa úprimne zamýšľam nad tým, že čo konkrétne teda, aké boli zámysly, ako sa hovorí, hej? Že čo viedlo konkrétne predkladateľov, aby ku skvelému návrhu zákona na podporu využívania systémov tepelných čerpadiel pripojili pozmeňovák, ktorý chce riešiť vyvlastňovacie konanie pod vodnými stavbami. Kladiem si tiež otázku, že keď si tento pozmeňovací návrh dáva ambíciu, ešte raz citujem: „odstrániť dlhoročný problém", že či si náhodou neuvedomili predkladatelia, že by sa to dalo robiť aj poctivejšie, hej, tak citlivejšie, inkluzívnejšie. Napríklad, neviem, strieľam odboku, že zozbierať všetky tie dlhoročné problémy, hej, ktoré čakajú na odstránenie, a napríklad to spojiť do jednej veľkej novely vodného zákona, pripojiť k tomu napríklad riziko vodárenských spoločností, o ktorých by minister Taraba možno nevedel, možno vedel, možno by ich doteraz popieral, keby nebolo mňa a kolegyne Hanuliakovej, že sme ho tak pošťuchli k tomu, aby sa tomu venoval. Tak sa to dalo urobiť v takej jednej veľkej novele vodného zákona a správne, tak ako by to malo byť. Spojiť to, prehnať to riadnym legislatívnym procesom, dať to do MPK, aby to bolo čisté. Tak ja neviem, nedalo sa to náhodou aj takto spraviť? Opäť sa to musí urobiť tak akože slonom cez kľúčovú dierku a na hulváta? To sú moje také básnické otázky, ktoré vlastne ostanú aj tak nezodpovedané, pretože to tak býva, že my sa pýtame a odpoveď sa nedostáva, teda sa nám nedostáva.
No a chcem len na záver povedať, že mne je z tejto pozície, lebo som s viacerými v kontakte, že mne je tak akože aj úprimne ľúto tej malej hŕstky poctivých ministerských pracovníkov, úradníkov, úradníčok, ktorí na tom ministerstve zostali, že si robia svoju prácu dobre a že predložia a pošlú do tohto parlamentu kvalitný návrh zákona a potom vlastne ich práca je takýmito pozmeňovákmi marená, krivená, zbastardená, prepáčte. A, žiaľ, mrzí ma to, ale je to aj prípad tohto, tejto parlamentnej tlače, na ktorú som sa úprimne tešil, že za ňu zahlasujem za, ale, žiaľ, za týchto okolností nemôžem a ani moje kolegyne, ani moji kolegovia za takto zbastardený zákon, respektíve parlamentnú tlač zahlasovať nemôžeme a je to strašná škoda. A nie je to len škoda, ale je to aj hanba. Vaša hanba, vážená koalícia.