19. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom návrhu zákona je reflektovať na zmeny súvisiace s revíziou smernice 2003/87 Európskeho spoločenstva vo vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii. Nová smernica upravuje existujúci systém obchodovania s emisnými kvótami (ETS 1). Rovnako tiež bude postupne sa zavádzať nový systém obchodovania s emisnými kvótami pre sektory cestnej dopravy a budov (ETS 2).
Návrh zákona zabezpečuje, aby stacionárne prevádzky v rámci systému ETS 1 a nové regulované subjekty v rámci systému ETS 2 mohli riadne vykonávať svoje povinnosti. Zároveň sme pri systéme ETS 2 vytvorili taký prístup, ktorý bude mať v počiatočnej fáze minimalizované sociálne vplyvy, ktoré sú spojené s očakávaným plným spustením obchodovania s emisiami v sektoroch cestnej dopravy a budov.
Návrh zákona zároveň upravuje využitie výnosov z obchodovania s emisnými kvótami ETS 1, a to takým spôsobom, aby odrážal v čo najväčšej miere možné účely využitia podľa smernice, napomohol prispievať k napĺňaniu klimatických cieľov aj iným relevantným rezortom, no zároveň umožnili splniť ministerstvu životného prostredia aj povinnosť reportovať využitie týchto výnosov na klimatické účely.
Návrh zákona rieši transpozíciu dvoch smerníc Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky, pričom boli z dôvodu neobvykle krátkej transpozičnej doby, mimoriadnej komplexnosti a administratívnej náročnosti zmienených systémov, na čo MŽP oficiálne upozorňovalo, oznámené tri formálne výzvy pre nesplnenie transpozície smerníc. Transpozícia predkladá vydávanie povolení na emisie pre regulované subjekty potrebných na vykonávanie svojich aktivít už od 1. októbra 2024, aby od 1. januára 2025 mali regulované subjekty platné povolenia na emisie skleníkových plynov.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona podporíte.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka, vážené kolegyne a kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali ihneď.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vítam teda pani ministerku zastupujúcu, pán minister Taraba zjavne hodil bombu prílepkom krajinného plánovania a potom na tú diskusiu už nemal, nenašiel odvahu. Ale dobre, aj tak je dôležité, aby sme si povedali, keďže doobeda sme sa rozprávali o skrátenom legislatívnom konaní, aby sme mali teraz diskusiu k obsahu zákona, ako som už doobeda povedala, aj s tým máme zásadný problém.
Táto novela okrem transpozície smernice, okrem transpozície európskej smernice, o ktorej iba čiastkovo a manipulatívne hovoril ráno aj pán minister, prináša aj ďalšie úpravy, ktoré minister navrhuje nad rámec toho, čo vyžaduje smernica. Týkajú sa konkrétne prerozdeľovania financií z envirofondu a nejedná sa o nejaké zanedbateľné sumy. Po novom sa bude rozdeľovať okolo 300 mil. eur ročne, doteraz to bolo približne 80 mil., a teda po novom to bude 300 mil. ročne, to naozaj pre nikoho nemôže byť zanedbateľná suma. Tomu najhoršiemu sa podarilo zabrániť, pretože v pôvodnom návrhu, ktorý predložil pán minister, jeho úmysel bol, aby o týchto prostriedkoch, o týchto miliónoch eur rozhodoval len on sám. A tu zdôrazňujem a pripomínam, toto sú podľa neho tie nutné zmeny, ktoré musíme prijímať skrátene. To sú tie nutné zmeny, ktoré od nás, ale ja vám garantujem, smernica nevyžaduje. Smernica Európskej únie nevyžaduje, aby minister životného prostredia Tomáš Taraba rozhodoval každoročne o 300 mil. eur.
Našťastie, ako hovorím, tomu najhoršiemu sa podarilo zabrániť a ten návrh, ktorý dnes máme pred sebou, hovorí, že po novom, ak sa teda schváli, bude o týchto prostriedkoch rozhodovať vláda na návrh ministra životného prostredia, pričom bude schvaľovať ich prerozdelenie každý rok na tri najbližšie roky. Je to teda značne lepší scenár, ale musíme zdôrazniť, že už hneď v tento rok, v tieto týždne a dni nás tam čaká jeden zásadný problém, ktorý musíme pomenovať, a to je ten, že ak sa to nestihne do 15. októbra, čo je menej ako mesiac, tak pokiaľ vláda neschváli, tak bude platiť, pôjde sa iba a podľa vôle pána ministra, podľa jeho návrhu. A tak vlastne máme dve možnosti. Buď to bude to, čo si želá minister Taraba, alebo druhý scenár je, že aj tak tu máme extrémne krátke obdobie na to, aby sme rozhodovali o takých značných finančných prostriedkoch. Môžeme sa potom baviť o tom, ako zmysluplné to budú investície.
Dobre, ale máme tu teda scenár, kde po novom bude rozhodovať vláda. Tento návrh má ale, okrem tohto mechanizmu mení aj iné skutočnosti, ktoré jednoznačne v Progresívnom Slovensku vnímame ako problematické. Doteraz totiž platilo, že tieto financie z envirofondu, tieto milióny sa museli používať podľa pevných percent uvedených v zákone. To znamená, boli nejaké zákonné účely a pevné percentá, koľko, na ktorý účel sa má alokovať, sa má minúť. A tento mechanizmus sa v minulosti zaviedol, ešte pomerne nedávno, práve preto, práve kvôli svojvôli, ktorá tu existovala, pretože sa tie finančné prostriedky z envirofondu nevynakladali účelne. Preto hovoríme, že pokiaľ sa tieto percentá dnes menia, rušia, tak to jednoznačne narúša transparentnosť udeľovania alebo míňania tých peňazí. Jednoznačne to narúša predvídateľnosť nakladania s tými financiami a aj efektivitu ich míňania.
Ak sa pozrieme na to, ako to funguje dnes, tak tie pevné percentuálne podiely išli na priemysel, išli ale napríklad aj na národné parky, na kanalizácie alebo zatepľovanie. To sú všetko účely, ktoré naozaj sú v súlade s tým cieľom, ktorý envirofond a vynakladanie prostriedkov z neho má byť, a to znamená, ten cieľ je znižovať emisie skleníkových plynov. No a to, že sa rušia tieto percentá, tak to je aj ten dôvod, prečo sa v pripomienkach k tomuto návrhu zákona zjednotili aj takí nečakaní, nečakané subjekty. Konkrétne, toto všetko vadí samosprávam, vadí to priemyslu, zväzom, ktorých je priemysel združený, vadí to ochranárskym organizáciám a vadí to napríklad aj Národnej banke Slovenska. Takže keď pán minister sa tu doobeda ešte hral na nejakého záchranu, ktorý teraz konečne umožní míňanie, správne míňanie tých prostriedkov z eurofondu pre potreby priemyslu, viac bude mať priemysel, viac budú mať samosprávy, všetko to bude super. Tak ja sa pýtam, prečo sa ohradzujú voči tomu mechanizmu, ktorý touto novelou zavádza.
Dajme si to, alebo vysvetlime si to na príklade samospráv. Tie sú už dnes tak podfinancované, že na akékoľvek väčšie investície jednoducho nemajú peniaze. Či sa bavíme o kanalizácii, či sa bavíme o osvetlení, tak veľmi často sa v tomto nemôžu spoliehať na vlastné rozpočty a fungujú na základe eurofondov alebo aj na základe prostriedkov z envirofondu, ktoré sa im teraz poukazovali pevným percentuálnym určením. Ako hovorím, využívalo sa to či na kanalizácie, na zatepľovanie alebo na verejné osvetlenie práve cez envirofond. No a ak sa zruší to percento, tak čo z toho vyplýva? Jednoznačne, že v prvom rade nebudú vedieť plánovať, zavládne neistota. Ako možno predvídať takýto typ investícií, keď vlastne neviete, či vám ich ten minister udelí alebo nie, pretože v konečnom dôsledku nemáme tu tie percentá, nie je tu tá istota a minister si to bude môcť navrhnúť, ako uzná za vhodné.
Ďalšou zmenou, ktorá je problematická, že po novom okrem ministerstva životného prostredia budú môcť tieto financie získať tri nové ministerstvá, čo nebol mechanizmus, ktorý by sme doteraz mali platný, a to konkrétne ministerstvo pôdohospodárstva, hospodárstva a dopravy až do výšky 50 %. No a tu narážame na problém, opakovaný problém aj s touto vládnou koalíciou, a to je chýbajúca akákoľvek stratégia, akýkoľvek strategický prístup. Ten sa mal do nejakej miery vykompenzovať prijatím klimatického zákona, keby tu bol pán minister, tak ja sa ho opýtam, kde je ten klimatický zákon, takisto legislatíva pripravená na ministerstve, ktorá čaká nevieme na čo, pretože klimatický zákon mal priniesť sektorové ciele pre jednotlivé tieto ministerstvá. To znamená, ciele znižovania emisií skleníkových plynov, ktoré by aj tieto uvedené ministerstvá mali spĺňať, a to znamená, že by ich to motivovalo, aby tie prostriedky aj z envirofondu míňali účelne, míňali s cieľom, na ktorý bol vytvorený envirofond. Toto, klimatický zákon teda nemáme, samozrejme, mohlo to byť vyriešené aj iným spôsobom. Ja hovorím, že pokiaľ klimatická legislatíva je niečo, čo je pripravené, dokonca, ak sa nemýlim, tak to bolo aj súčasťou programového vyhlásenia vlády, tak chýba tá odpoveď, že prečo sme premárnili tú príležitosť využiť to a dať do míňania prostriedkov z envirofondu strategický prístup. Tak, aby to smerovalo k tomu, k čomu to smerovať má, a to je ku znižovaniu emisie skleníkových plynov, ku klimatickej neutralite a tak ďalej. No a výsledkom je, že tak ako je to dnes navrhnuté, tak tieto prostriedky nielenže nebudú systematicky využívané, ale môže sa veľmi dobre stať aj to, že budú financovať aktivity, ktoré idú proti ochrane životného prostredia, proti znižovaniu emisií skleníkových plynov. Napríklad v oblasti pôdohospodárstva, lesníctva sa môže stať, že pod názvom alebo pod zámienkou tzv. sekvestrácie uhlíka, čo vie byť skvelá vec, ak to robíme správne, ale za sekvestráciou uhlíka sa rozumie aj ukladanie uhlíka v dreve, ktorý získame ťažbou. Takže prostriedky z envirofondu sa možno budú môcť využiť aj na ťažbu v našich chránených územiach. Rovnako tak sa budú môcť tie prostriedky využiť po novom aj na obnovu lesov. A pod týmto heslom, nenechajte sa oklamať, každej obnove lesov predchádza ťažba. Ja sa pýtam, ako ťažba v lesoch v chránených územiach súvisí so znižovaním emisií skleníkových plynov, a odpovedám si, nijako.
Čo sa týka ministerstva dopravy, tak tam je opodstatnená obava, že prostriedky z envirofondu pôjdu na veľké infraštruktúrne projekty, ktoré opäť nemajú nič spoločné s cieľom so znižovaním emisií skleníkových plynov. Okrem toho z takých menších výčitiek, alebo takto, povedala by som, že táto obava je opodstatnená aj vďaka postojom tých daných ministrov, ktorí dnes majú na starosti ministerstvo dopravy, hospodárstva či pôdohospodárstva, kde nie je jasný ten cieľ a úmysel znižovať systematicky emisie skleníkových plynov. Možno sa k tomu vyjadrí ministerka hospodárstva, keď je tu už prítomná.
No, z takých menších výčitiek, ale stále dôležitých, táto novela umožní takisto prostriedky z envirofondu využívať na projekty zachytávania uhlíka rôznymi pofidérnymi technológiami. Sú to technológie, ktoré dodnes vlastne nie sú funkčné, nefungujú spoľahlivo. To znamená, že vo funkčnom modeli ani neexistujú a veľmi často sa na ne odkazujú práve tí politici a političky alebo ľudia, ktorí nemajú v skutočnosti záujem bojovať s klimatickou zmenou. Je to niečo, na čo sa upíname, že príde nejaká skvelá technológia v budúcnosti, ktorá vyrieši všetky naše problémy namiesto tej poctivej práce, ktorú si v klimatickej kríze potrebujeme odrobiť. Okrem toho, jednou z pripomienok už voči tomu prvotnému návrhu ministra Tarabu, kde chcel rozhodovať o 300 mil. sám, bolo to, že vlastne verejnosť sa nijakým spôsobom nebude môcť opäť zúčastňovať rozhodovania, dávať pripomienky, bude to jednoducho svojvôľa ministra. No ale ani to predložené, dnes predložené riešenie, kde o tom rozhoduje vláda, treba si povedať, nezaručuje zapojenie verejnosti, pretože do MPK síce môže ísť nelegislatívny materiál, ale nie je to zaručené a teda nie každé uznesenie vlády, ktorým by rozhodovala o tých prostriedkoch, by išlo povinne do MPK. Čiže nezabudnime aj na toto. To nemá byť účasť verejnosti na rozhodovaní a v procesoch, akým je prerozdeľovanie 300 mil. eur, nemá byť otravou, máme si uvedomiť, že to je prínos, pretože práve v tej verejnosti sa nachádzajú veľmi často tie najodbornejšie hlasy.
No a na záver poviem, že jednoznačne envirofond mal svoje muchy a problémy už dnes, už teraz, bolo čo vylepšovať, koniec koncov vyplývalo to aj zo správy NKÚ z roku 2021. To prerozdeľovanie prostriedkov bolo pomerne málo transparentné a efektívne, vo všeobecnosti sa prerozdeľovalo málo zdrojov. Áno, teraz sa bude prerozdeľovať veľmi pravdepodobne viac zdrojov, ale zhorší sa transparentnosť a efektivita, pretože sme práve zrušili tie percentuálne podiely a bude o tom rozhodovať vláda s tým, že tie ciele nie sú dostatočne dobre zadefinované. Je to posun oproti pôvodnej verzii, kde o tom mal rozhodovať iba minister životného prostredia, ale zároveň chýba ten strategický prístup tak, aby tie aktivity viedli k tomu, čo potrebujem aj na Slovensku docieliť, a to je uhlíková neutralita. Keby tu bol pán poslanec Huliak, tak mu poviem, že netreba sa báť, nebudeme tu mať výbušné prostredie. Uhlíková neutralita je niečo, čo naozaj potrebujeme. A mohol by nám pomôcť v tom teda klimatický zákon alebo iný spôsob, ktorý by určil aj tým daným ministerstvám a vláde celkovo nejaké sektorové ciele. Ale táto novela je premárnenou šancou systematicky bojovať proti klimatickej kríze a jej dopadom. Mrzí ma asi o to viac, že to prichádza práve v tomto období, keď sa nám extrémne počasie pripomína, keď vidíme hrozbu povodní, pretože to všetko nám mal envirofond pomôcť systematicky riešiť. A ja teda hovorím, že tento zákon je škoda, ako dopadol, je to premárnená šanca a nepodporíme ho.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa Stohlová, no my už tradične sa asi na tejto téme nezhodneme. Ale ja naozaj nerozumiem tej jednej časti vášho vystúpenia, že nesúhlasíte s tým, aby o peniazoch, ktoré teda prichádzajú do envirofondu, rozhodovala vláda na základe odporúčaní ministra životného prostredia. A na základe koho? Na základe ministerky kultúry alebo na základe ministra, ministra dopravy má o tom rozhodovať? Veď je normálne, že ten minister životného prostredia má celý aparát ľudí na ministerstve. Má tam sekčných šéfov, má tam odborníkov, ktorí presne vedia, kde tie peniaze použiť. Predsa diskutuje so samosprávou, so ZMOS-om, so združením miest, tak kto už to má lepšie vedieť ako minister? A keď spochybňujete a hovoríte, že envirofond by mal slúžiť na riešenie klimatickej zmeny, iste, aj to je jedna z jeho, jeden z jeho poslaní, ale rovnako envirofond musí riešiť a sanovať aj veci, ako sú kanalizácie, vodovody. Veď my dnes nemáme na hanbu sveta odkanalizované ešte stále stovky obcí. Nemajú pitnú vodu a tie obce, najmä tie menšie obce okolo päťsto, tisíc, tisícpäťsto obyvateľov nemajú ani šancu sa uchádzať o eurofondy a byť úspešné v týchto eurofondových výzvach. Tak, preboha, berte do úvahy, že toto je jeden z nástrojov, ako sa to práve toto dá financovať a sanovať. A ak hovoríte, že obce mali nejaký nárok na nejaké, na nejaké financie z envirofondu, v minulosti bolo uspokojených možno 10-12 obcí, ktoré si dali žiadosť do envirofondu, to znamená, že 80, viac ako 80 %, takmer 90 ich ostávalo neuspokojených. Takže žiadna záruka nebola ani vtedy. Takže nechajme, prosím, nechajme, prosím, na pána ministra túto, túto zmenu, tak ako ju navrhol, ja ju určite podporím. A pokiaľ vám záleží na rozvoji vidieka a odkanalizovaní a fungovaní obcí ako v 21. storočí, hlasujte za.

Ďakujem, pán predsedajúci. Doplním teda ak tvojmu vystúpeniu, Tamara, že áno, klimatický zákon je súčasťou programového vyhlásenia vlády. Ja som sa aj vzhľadom na to, aké máme za sebou meteorologické a hydrologické leto pýtal pred mesiacom ministra Tarabu, že v akom stave je príprava klimatického zákona, interpeláciou. Mesiac ušiel, zatiaľ odpoveď nemám. Tak aj to je taká akože symptóm toho, že ako komunikuje táto vláda a ministri. Teda nie všetci, nechcem byť plošný, ale minister Taraba s nami. A ja som ťa ráno veľmi pozorne počúval, tú rozpravu a tú prestrelku s pánom ministrom, on ťa tu tak akože klasicky verný svojmu egu poúčal o tom, že vlastne čomu všetkému nerozumieš, pričom on sám mnohým veciam nerozumie, lebo tu strašil zvýšenými platbami pre domácnosti a prekrúcal realitu a fakty, pričom pravda je taká, že domácnosti už dnes na kúrenie zo zdrojov nad 20 MW platia ETES 1. Čo potrebujeme, je, aby vicepremiér tejto krajiny nestrašil obyvateľov a obyvateľky a domácnosti a namiesto toho, aby venoval všetok svoj čas pracovný, možno menej nakrúcania facebookových videí a prihlúplych statusov a často aj sexistických a aby investoval svoju energiu do prínosných riešení, napríklad do hĺbkovej obnovy budov, či tepelným čerpadlám, ktorým sa ešte raz budeme venovať, udržateľnej doprav a tak ďalej a tak podobne. A aby trošku menej času, na rozdiel teda nesúhlasím s pánom Kalivodom, venoval pozornosti aj envirofondu, lebo potom ono to dopadne tak, že medzi výzvami na podporu cirkulárnej ekonomiky je nákup traktorov. Super nápad.

Ďakujem pekne. Teda ďakujem kolegovi Sabovi za doplnenie aj za ten tragikomický príklad, ako to môže vyzerať pod taktovkou ministra Tarabu.
No a, pán Kalivoda, k vám, no. Ja mám niekedy pocit, že my žijeme v nejakej paralelnej realite. Napríklad keď ste doobeda spomínali výbor, kde sme riešili skrátené legislatívne konanie k tomuto zákonu, kde vy ste počuli odpovede, ktoré jednoducho nezazneli, lebo z úst štátneho tajomníka jednoducho nezaznelo nič koherentné, nič rozumné, len čistá agresia asi z toho, že si dovolíme pýtať sa otázky. No a zase vy aj tu prezentujete naozaj paralelnú realitu, ktorú nie je ťažké overiť, teda že ktorá je tá skutočná, lebo ja sa pýtam, keď tento mechanizmus je pre samosprávy taký fantastický, že bude na kanalizácie, zatepľovanie, všetko pôjde skvelo a máme to nechať na pána ministra Tarabu, tak prečo sa voči tomuto mechanizmu, ktorý chcete zaviesť, stavajú samosprávy, stavia únia miest, ja som teda nepočula, že ZMOS by hovoril, že sa s ním niečo konzultuje. Prečo sú proti tomu, aby sa rušili tie istoty, ktoré dnes majú v tom percentuálnom rozdelení. No preto, lebo tak tie financie nebudú vynakladané transparentne, efektívne a nebudú vedieť predvídať, nebudú vedieť plánovať tie investície. A vedia to preto, pretože v takomto mechanizme už fungovali a vedia, čo príde. Čiže namiesto toho, aby sme možno hovorili, čo si tie samosprávy myslia, by sme ich mohli skúsiť počúvať.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov, je odstránenie problémov administratívneho procesu vyplývajúcich z praxe, prispôsobenie procesov v novej právnej úprave v oblasti výstavby a územného plánovania, skrátenie konaní a zabezpečenie vyššej profesionality štátnej správy, ako aj upravenie procesu v zmysle upozornení Európskej komisie. Prijatím návrhu zákona sa zjednoduší a zrýchli proces posudzovania vplyvov na životné prostredie z dôvodu prepojenia s povoľovacím procesom pre stavby a prevádzky podliehajúce posudzovaniu vplyvov.
Návrh zákona definuje základné pojmy. Zisťovacie konanie a posudzovanie vplyvov navrhovanej časti alebo jej zmeny, ustanovuje lehoty pre jednotlivé procesné kroky, zaoberá sa povinnosťou predkladať návrh vo variantoch. Ďalej, návrh zákona podrobne rieši postavenie účastníka konania a práva dotknutej verejnosti, odbornú spôsobilosť a vzťah ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie k zákonu č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.
V rámci pozmeňujúceho návrhu sa uplatnili nielen pripomienky parlamentnej legislatívy, ale hlavne opätovné pripomienky Európskej komisie v oblasti účasti verejnosti pri odvolávaní voči záväznému stanovisku zo zisťovacieho konania a docizolovanie znenia zákona v oblasti konfliktu záujmov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si predložiť a dovolím si vás poprosiť o podporu navrhovaného zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vy ste vlastne ten úvod mi zobrali z úst, lebo to som chcela povedať, že tento úvod k EIA bol úplne zbytočný. Ja som teda, keď som počula, že sa ide predkladať piaty pozmeňujúci návrh k EIA, tak som si naivne myslela, že sa idú opravovať tie chyby, o ktorých sme hovorili, ale nie. Týmto zdrapom papiera, týmto zdrapom papiera, touto jednou A4 ideme prijímať reformu krajinného plánovania. Nie je to nič iné ako zbytočný zdrap papiera. Minister Taraba z reformy plánu obnovy, z dôležitej reformy plánu obnovy urobil jednostranový prílepok, ktorý je okradnutý o svoju podstatu aj o zmysel. A pripomeňme si, že tak urobil bez akejkoľvek diskusie s verejnosťou, neprebehlo žiadne medzirezortné konanie a urobil tak bez akejkoľvek diskusie v parlamente, keďže to doručil ako prílepok, pozmeňujúci návrh k nesúvisiacemu zákonu. Takto si minister Taraba predstavuje asi naprávanie svojho pomerne hanebného výkonu v napĺňaní plánu obnovy, lebo ako všetci vieme, tak je v tom najhorší. Tento chabý odvar toho, čo malo byť krajinným plánovaním, neklamme si, ľuďom nič neprinesie, nepomôže chrániť krajinu, ktorú milujú. Najsmutnejšie na tom je, že tento zákon, táto reforma nám mala pomôcť pripraviť sa na dopady klimatickej zmeny a mne pripadá vrcholne cynické, že to minister Taraba predkladá práve v súčasnej situácii, keď tu nutnosť prípravy na povodne a extréme počasie cítime viac ako kedykoľvek predtým.

Vážené dámy a páni, som veľmi rád, že sme uzavreli teda rokovanie o jednom z najväčších balíkov zmien, ktoré zrealizujeme v oblasti aj ochrany životného prostredia, to je nová, nový zákon o EIA. Chcem vás všetkých povzbudiť zaňho hlasovať práve preto, že na tento zákon čakajú nielen samosprávy, aj ľudia, aj všetci tí, ktorí tu boli šikanovaní kadejakými persónami, ktoré ich tu vypaľovali, ktorí im dávali námietky. Samozrejme, že je tu politická strana Progresívne Slovensko, ktorej to vadí, pretože každý, kto na toto má žalúdok, tak to musí odmietnuť, a tí, ktorí toto považujú za systém fungovania, no tak bedákajú, že tento priestor sa výrazne zníži. Budeme mať zákon o ochrane životného prostredia, teda posudzovaní vplyvov na životné prostredie na úrovni Európskej únie všetkých ostatných štátov. Áno, výpalníci, ktorí vám zazvonili a povedali, ak mi nedáte štúdiu za 10-tisíc euro, tak my nestiahneme vám fiktívne pripomienky, zbytočné, kadejaké hlúposti, a keď zaplatíte, keď sa vykúpite, tak potom vám nebudeme robiť zle. Tak toto je filozofia, ktorú ja odmietam, odmieta ju táto vládna koalícia. My plne vieme, že Progresívne Slovensko toto obhajuje, toto je ich politika, takto to tu ale fungovalo, koľko, 15 rokov, viac? Tento systém zažratý sa tu len v celku dobre zabehal a ten rozdiel, ktorý proste je, že sa staneme štátom, kde áno, keď niekto bude chcieť chrániť svoje životné prostredie a bude mať na to dostatočné argumenty, že tu je ohrozené. Alebo že budete treba urobiť nejaké zmeny v tých projektoch. Zákon im to absolútne umožňuje. Samozrejme, nebude treba robiť EIA pri každej maličkosti. Budeme to robiť pri veciach, kde si to vyžaduje tá norma. Budeme šetriť, áno, aj kapacity administratívne, pretože to, že na Slovensku trvala EIA niekedy tri a pol, štyri roky je to aj preto, že nie sú kapacity. To sú odborníci, ktorí tu nerastú jak huby po daždi. Zbytočne keď sa musíte zaoberať vecami, ktoré sú logické už zo zadania toho zámeru, tak, samozrejme, netreba všetko hnať cez veľkú EIU. Takže v podstate ani sa nemáme čím chváliť, pretože to, čo dávame, je štandard Európskej únie. Ja som prekvapený, že zrazu strana, ktorá si hovorí, že ona teda je za nejaký štandard Európskej únie, tak pri týchto veciach, kde sa ich dotýkate týchto, týchto ich výpalníckych metód pár persón, ktoré to tu od Košíc po Bratislavu vyberali, však Sulík mal hlavnú agendu, že s týmto skoncuje. A jediné, čo urobil, že išiel na Generálnu prokuratúru a na tých ľudí podať trestné oznámenie. Oni nič trestné nerobili, ten systém bol zabehnutý, lege artis, v poriadku. Systém nastavený na vypaľovanie každého, kto tu niečo chcel urobiť. Takže v poriadku, však vieme, aj sme to očakávali, že PS za toto asi hlasovať nebude. Veď nepotrebujeme tieto hlasy, ale je aj dobré, že ste sa prihlásili k tomu, že vám teda je ľúto, že tento systém skončí.
Druhá vec, počuli ste tu o nejakých piatich pozmeňujúcich návrhoch, samozrejme to je táranina. Žiadnych päť pozmeňujúcich návrhov tu nie je. Jeden pozmeňujúci návrh, ktorý prešiel výborom, je ten, o ktorom sa bude hlasovať pri zákone o EIA, a druhý zákon je teraz ten, ktorý tu bol prečítaný. A chcem povedať, celé leto sme rokovali s Európskou komisiou, aby sme našli také znenie zákona o krajinnom plánovaní, ktoré bude absolútne vyhovovať, ktoré bude v súlade s plánom obnovy a ten text je odkonzultovaný. Ten text je absolútne pre Slovensko v poriadku, pretože to, čo tu opäť bola hrozba, že budeme mať jeden zákon o stavebnom a územnom konaní, to znamená, pôjdete si meniť územné plány, bude vás to trvať sedem rokov, prejdete všetkými tými vypaľovacími procesmi, a potom ešte vám dajú ďalší popritom proces o krajinnom plánovaní. To, čo sa udialo teraz, že krajinno-plánovacia štúdia bude súčasťou toho zákona o vlastne územnou plánovaní, ja som za to, áno, v takejto polohe to je veľmi dobrá vec, pretože napríklad vám nevznikne nejaká veterná turbína niekde pred, teraz poviem, nitrianskou bazilikou, hej, a tie krajinné prvky je dôležité rešpektovať, ale ochránili sme to a od A po Z som tvrdil, Slovensko nepotrebuje separátny zákon o krajinnom plánovaní. Teraz to, že sme našli tú zhodu, je to vlastne pozmeňovák, ktorý aj pripravoval sa s ministerstvom dopravy.
Tak ja si myslím, že môžme byť len radi, pretože naozaj sme splnili pozitívum toho, čo za tým bolo. Chcem zdôrazniť, že oni si to vymysleli, oni si to dali do plánu obnovy a oni to neboli to schopní pretaviť. Však už keď si to vymysleli, tak to mali sem doniesť. Mali si to tu schváliť. A oni to sem doniesli a poslali ich s tým vládna koalícia preč. Potom vláda Progresívneho Slovenska ani netrúfla si to sem priniesť za Ódora, pretože by to neprešlo v parlamente. Každý, kto vie narátať do troch, vie, že ak by prešiel ten zákon o krajinnom plánovaní v pôvodnej verzie, možno tí výpalníci by boli radi, čo chodia tie štúdie si pýtať, ale na Slovensku akýkoľvek rozvoj by prestal. Tento zákon teda riešime pozmeňovákom a myslím si, že tak, ako aj je to nastavené, prinesie to len pozitíva, ktoré sme vždy my hovorili. My ich nenapádame, tie sú v poriadku, ale nemôže to ísť na úkor rozvoja.
Takže ďakujem všetkým vopred za podporu tomuto zákonu.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci.
Návrh zákona je veľmi jednoduchý, ktorý hovorí v podstate o uľahčení realizácie a implementácie tých častí, ktoré súvisia najmä s využívaním vodnej v podstate, alebo vodných zdrojov elektrickej energie s tým účelom, aby nedochádzalo k dvojitému započítavaniu, keďže ide o v podstate cirkuláciu tej istej vody. To, čo hneď, vopred poviem, prišiel na výbor pozmeňujúci návrh, ktorý rieši jednu otázku, bez toho, aby sme tu z toho robili teraz revolúciu zo štyridsiateho ôsmeho o najväčšom vyvlastňovaní v dejinách Slovenska. Chcem povedať, že my máme veľmi jasný zákon o vyvlastňovaní a vieme vyvlastniť úplne všetko, čo je pre verejnú potrebu alebo pre verejné blaho a má to ekonomický dôvod. To znamená, že ten zákon je veľmi efektívny. Dokonca táto vláda ho ešte rozšírila na strategické štátne investície. Takže tam nie je žiaden absolútny dôvod, aby sme vychádzali z toho, že my potrebujeme ešte nejaký v tomto iný zákon. Ale to, čo potrebujeme riešiť, je, že na Slovensku máme vodné toky a pod tými vodnými tokmi, samozrejme, že sú parcely a existujú skupiny, ktoré skupujú takmer zadarmo tie parcely pod vodnými tokmi, však kto by ich nepredal, však načo niekomu je niekde pod riekou mať pozemok. No a následne tieto skupiny sa snažia vypaľovať štát, že má začať platiť nájomné za to, že prechádza voda. Takže myslím si, že každý, kto si vie narátať do päť, tak by mal rozumieť tomu, že je záujme teda štátu, aby sa vedel veľmi účinným a efektívnym spôsobom v tých prípadoch dostať aj k tým pozemkom, cez ktoré idú verejné toky a preto, aby nevznikol žiaden, by som povedal, vedľajší, nejaké podozrenie, že chceme vyvlastňovať od vodného toku až po Tatry všetko. Pretože áno, sú niekde nejaké komunikácie pri nejakých tokoch, ktoré boli postavené a sú tam sporné vlastnícke vzťahy typu, či to patrí obci, nepatrí obci, v Gabčíkove sú nejaké také trasy, kde napríklad vodohospodárska výstavba by sa lepšie o ne vedela starať, aj v prípade napríklad aj takýchto vecí, ako sú teraz povodne. Absolútne v pohode s tým vieme žiť, že nebude tam teda spomenuté, že ide o nejaké priľahlé oblasti, ktoré sú využívané, pretože, ako hovorím, máme absolútne efektívny a platný zákon vyvlastňovací, ktorý budeme vedieť na takéto prípady uplatniť.
Takže som aj poprosil poslancov, aby predložili pozmeňujúci návrh, kde teda bude spomenuté, že to jedno slovíčko odtiaľ vypadne a nemení to tú podstatu v ničom, že je v záujme štátu, aby nebol vypaľovaný kadejakými priekupníkmi, ktorí skupujú pozemky pod vodnými priehradami, pod tokmi a potom posielajú aj na tie podniky, ktoré dnes Slovensku tak výrazne vidíme, že výrazne pomáhajú pri boji s povodňami, aby ich finančne neodčerpávali. Takže kto má záujem na verejnom záujme, tak ten zákon určite veľmi rád podporí.
Ďakujem pekne.