19. schôdza

V rámci rozpravy o slovo požiadal pán minister. V záverečnej? (Reakcia z pléna.) Dobre, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. K rozprave sa chce vyjadriť navrhovateľ.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, povedzme si, o čom sa bavíme. Bavíme sa o tom, či Slovenská republika bude mať právo vyvlastniť pozemky pod slovenskými riekami a tokmi, SaS-ke to vadí. Pýta sa tuto, to je nový náhradník pána Sulíka, tento pán chodil do Bruselu a rozprával, že tri roky nám stačia na odrezanie od ruskej ropy, hej. Potom keď im zistili, keď dostali mail ešte deň predtým, jak sa o tom rokovalo, tak Sulík povedal, že on už si ho nestihol otvoriť, lebo jeho nikto neupozornil, že dostal mail, kde upozorňoval ich Slovnaft, že zdecimujú rafinériu na Slovensku. A teraz on sa pýta, tento náhradník za Sulíka pán Galek, že komu to bude slúžiť? Tak položte si otázku, komu môže slúžiť, ak štát vyvlastní pozemky pod riekami a pod vodnými stavbami. Komu to môže slúžiť ako občanom Slovenskej republiky. A viete, čo sa deje? Deje sa to, že skupujú za nula celá nula, nula nič pozemky pod riekami a pod vodnými stavbami kadejakí špekulanti a chodia vypaľovať Slovenskú republiku, pretože chcú nájomné zmluvy zrazu. A tí ľudia, chudáci, ktorí si povedia, však a čo tam môžem, mrkvu tam neposadím, zemiaky neposadím, tak len platím z toho možno nejaké dane, tak tým podvodníkom predávajú tie pozemky, a kto sa ozve? Proti záujmom štátu je SaS-ka. SaS-ka, ktorá niekedy povedala, že to bola verzia politiky pána Sulíka sprivatizovať slovenské lesy, vy to pamätáte? Jedna z verzií bolo, že oni sprivatizujú, však načo štát má vlastniť lesy. Takže komu bude slúžiť k tomu, ak štát bude mať právo vyvlastniť pozemky pod riekami. No nie SaS-ke, to vieme teda, ale Slovenskej republike, teda občanom. Áno, my vždy budeme bojovať za to, pán Galek, aby to, čo napríklad keď vám ponúkli Nemci, že či nechcete odkúpiť ten podiel v tej distribučnej spoločnosti, tak ja vždy by som si ten podiel uplatnil, dnes by sme za to boli neskutočne zarobili pri týchto cenách. 1,8 miliardy eur, dámy a páni, minulý rok získali energetické spoločnosti, už nie banky, energetické spoločnosti, keby Galek so Sulíkom vtedy si boli uplatnili predkupné právo na tú distribučku na východe (reakcia z pléna), tak dnes, jasné, tak dneska je splatená tá investícia. Takže vtedy sa tiež pýtali títo dvaja Pat a Mat, že áno, kto z toho by mal nejaký benefit, no kto? Občania Slovenskej republiky.
No a teraz jasne, nebudeme tu rozprávať, už sme tu počuli o tom, že keď prejde zákon o náletových drevinách, tak celé Slovensko zeroduje, hej, to ste všetci počuli, ale zaujímavé, že už nehovoria, že práve vďaka vďaka tomuto zákonu sa teraz vedia čistiť toky, potoky, pretože platilo to tu, že iba február, marec ste mohli, kedy je sneh a nikto tam nič nevie urobiť, a potom zase október, november, kedy je zase dážď, taktiež tam nič nikto nevie urobiť. Vidíte tu niekde nejakú ekologickú katastrofu za to, že náletové dreviny vyčistené, že budeme mať, ak máme mať niekde lúky, máme tu ministra práce, sociálnych vecí, budúci týždeň sa asi stretneme v debate o to, aby sme napríklad aj na tieto čistiace práce zakomponovali sociálne odkázané skupiny ľudí, Rómov a tak ďalej. Tí, ktorí napríklad v niektorých komunitách, tretina Rómov sedí za to, že si zobrali z lesa nejaké drevo, no nech idú čistiť tie náletové dreviny, my ich nepotrebujeme živiť vo väzniciach, takže toto všetko riešiť budeme, takže máte tu dve verzie.
Chcem povedať, ešte je otázka, že prečo to nejde cez zákon o vyvlastňovaní strategických podnikov. No tak keď v Gabčíkove chcú vyvlastniť niekde nejakú cestičku, tak nemá to investíciu sto miliónov euro tá cestička, takže to nespadá pod zákon o strategických investíciách. Takže z toho dôvodu, pán Galek, ako odborník teda vám hovorím, že zákon o strategických investíciách hovorí určitý objem a keď sa bavíme napríklad o tom, že máte niekde okolo priehrad obslužné zariadenia, alebo máte niekde nejaký pozemok, kde môže napríklad stáť zariadenie na úložisko povedzme elektrickej energie v budúcnosti do zeleného vodíka, ako rokujeme s Európskou investičnou bankou, alebo tam bude napríklad úložisko do batérií, no tak keď tam je niekde vo vzdialenosti pozemok, tak budú ako keby ten pozemok vzhľadom na to, že to je dôležité pre rozvoj toho celého projektu, tak by ho vedeli vyvlastniť. Áno, neni to tam, vyhodili sme to a máte teraz možnosť, saskári, ukázať, že ste na strane verejného záujmu. Keď teraz za toto nezahlasujete, pretože je tam presne tá verzia, neviem, či tu je Rudo Huliak, lebo on hovoril, jak to bolo, Alojz Hlina našiel zemeguľu, že je guľatá, tak došiel k nemu a povedal mu, že ale viete, pán Huliak, ja už si idem natočiť videjko, lebo politika je taká. No tak robí tu z komára somára, výsledok tohoto celého je zákon na stole, ten zákon je daný tak, že na základe tohoto všetci špekulanti prídu o svoje kšefty, nebudú môcť pýtať od nás nájomné zmluvy, nebudú môcť nás vypaľovať pod tými vodnými stavbami, narobíme majetkový poriadok v prospech Slovenskej republiky, pán Pročko, v prospech vždy vyvlastňovací, ak je v prospech Slovenskej republiky.
Takže kto máte problém s tým, že Slovenská republika bude vlastniť vody, toky a stavby pod nimi, tak samozrejme za to nehlasujte, a vy, ktorí ste na strane toho, aby ten verejný záujem obhájený bol, tak tento zákon je úplne ideálny pre vás.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spravodajca? Súčasne ho žiadam, aby oznámil termín hlasovania o tomto návrhu zákona.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo.
Viackrát tu padlo moje meno, tak asi sa patrí k tomu vyjadriť. Chcem potvrdiť to, čo povedal v záverečnej reči pán minister. Ja osobne som mal možnosť konzultovať tieto veci s pracovníkmi z ministerstva a nebolo to tak, že mňa tu voľakto si využíva alebo zneužíva, alebo tak ďalej. Viete, ja nie som človek, ktorý takéto veci si dal na sebe urobiť. Keby sa o to voľakto pokúsil, tak by mu bolo hore kopcom ľahšie ako dolu kopcom, to si zapamätajte. A som tu preto a bol som zvolený tu do tohto parlamentu kvôli tomu, aby som tu odvádzal prácu, ktorá je odo mňa požiadaná a aby som ju odpracoval a urobil tak, ako je to najlepšie v prospech občanov Slovenskej republiky. O to som sa snažil aj teraz, o to sa budem snažiť vždycky. A viete, nechcem padnúť na úroveň pána Pročka, ale to, čo ja som tuná hovoril, a to, čo on tu tára, tak si myslím, že to sa nedá porovnať.
Čo sa týka hlasovania, chcem poprosiť, že hlasovanie, a určiť termín dneska o sedemnástej hodine. (Potlesk.)

Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je uverejnený tlač ako 408. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 439.
Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša, aby vládny návrh zákona uviedol.

[Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 408.]

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, po náruživej atmosfére k predchádzajúcemu zákonu si dovolím pokojnejšie.
Je to veľmi dôležitý zákon, ide o novelu zákona o sociálnych službách, ktorá prinesie naozaj veľa dobrého pre zdravotne znevýhodnených ľudí, niekoľko zmien prinášame. Tou prvou je, že zvyšujeme príplatok k opatrovateľskému príspevku v prípade zdravotne znevýhodnených detí zo 100 na 200 eur, čiže ho zdvojnásobujeme. Zároveň upravujeme režim odľahčovacej služby pre takýchto zdravotne zne... pre rodičov takto zdravotne znevýhodnených detí. Doterajšia prax a doterajší systém ukazuje, že odľahčovacia služba je nefunkčná, využíva ju minimum ľudí, len chcem pripomenúť, že odľahčovacia služba je v kompetencii samospráv, ale ministerstvo práce teda chce zákonom pomôcť. Po novom teda v prípade odľahčovacej služby, ktorá bude využitá v pobytových zariadeniach, zostáva ten časový limit na úrovni 30 dní. To znamená, takýto rodič bude môcť 30 dní do roka využiť takúto pobytovú službu, ale v prípade ambulantnej a terénnej odľahčovacej služby už nastavujeme túto odľahčovaciu službu na hodiny, konkrétne na 360 hodín. Bude to časový fond, z ktorého si bude ten daný rodič môcť čerpať túto odľahčovaciu službu oveľa pružnejšie.
Zároveň rozširujeme počet hodín domácej opatrovateľskej služby na 40 hodín mesačne v súbehu s opatrovateľským príspevkom, čo znamená, že napriek tomu, že bude poskytovaná domáca opatrovateľská služba 40 hodín mesačne, nepríde opatrovateľ o opatrovateľský príspevok.
Zákonom vyhovujeme aj rôznym požiadavkám poskytovateľom sociálnych služieb, nastavujeme personálny normatív na počet klientov, nie ako to bolo doteraz na počet lôžok, takisto rozširujeme kvalifikačné predpoklady pre výkon tlmočenia a tak ďalej a tak ďalej. Čiže vyhoveli sme vlastne všetkým požiadavkám, požiadavkám poskytovateľov.
Máme tam ešte dve veci. Prinášame takzvaný, teda prinášame kompromis, ktorý bol dosiahnutý medzi poskytovateľmi sociálnych služieb a samosprávami v prípade objednávania sociálnej služby. V zákone je to navrhnuté tak, že obec alebo mesto, teda poskytovateľ sociálnej služby musí do 30 kalendárnych dní zabezpečiť poskytnutie sociálnej služby či už u seba, alebo objednaním iného verejného alebo neverejného poskytovateľa. V opačnom prípade už môže sa odkázaný človek dohodnúť priamo s akýmkoľvek zariadením. Tu chcem ale povedať, že sme vo významnej diskusii s ďalšími organizáciami, napriek tomu, že bol dosiahnutý kompromis, je v hre aj to, a sme k tomu dosť blízko aj po dohode so ZMOS-om a ďalšími organizáciami, aby sa tento kompromis napokon nerealizoval, pretože dobre vieme, že od 1. 1. 2026 už platí, bude platiť reforma financovania sociálnych služieb, kde už bude všetko inak a zrejme, zrejme to aj k tomuto smeruje, ale o tom by sa som vás informoval ešte pred zasadnutím výborov a pred druhým čítaním.
No a možno posledná vec, ktorá je dôležitá. Ja som niečo v lete sľúbil a to je to, že túto novelu zákona o sociálnych službách využijeme na to, aby sme zrušili krátenie opatrovateľských príspevkov na základe príjmu odkázanej osoby a môžem teraz v pléne povedať, aj keď je to prvé čítanie, že sme s ministerstvom financií veľmi blízko k tomuto cieľu, takže pravdepodobne sa to podarí s tým, že, samozrejme, keď tá dohoda bude, lebo je to súčasťou rokovaní o štátnom rozpočte budúcoročnom, tak veľmi rád o tom budem informovať.
Ďakujem, toľko stručne k zákonu.

Ďakujem, pán minister.
Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, Alene Novákovej.
Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 408. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 439 z 27. augusta 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, pán poslanec Ledecký ako rečník, takže má dvadsať minút.
Nech sa páči, pán poslanec.

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, skôr než začnem, tak v predošlom zákone, ktorý sa tu pred chvíľou schvaľoval, alebo o ktorom sme diskutovali, ma prekvapilo, že pán minister Taraba sa zastáva Rómov z rómskych osád, ktorí kradli drevo a teraz sú v nápravnom zariadení, ako mu na nich záleží (povedané s pobavením), tak keď si spomeniem, čo všetko o nich narozprávala Slovenská národná strana pred voľbami aj mimo toho, tak mi to je veľmi úsmevné. No dobre, poďme k veci.
Pán minister, vy ste tu, keď ste uvádzali tento zákon, tak ste povedali pár vecí, na ktorých je môj príspevok postavený, a práve ste povedali tak, že sa dohadujete ešte so ZMOS-om, že asi sa to zo zákona vypustí, takže môj príspevok bude asi tým pádom bezpredmetný, ale napriek tomu to všetko spomeniem, aby ste mali väčšiu motiváciu to z toho zákona vypustiť.
Keďže tento zákon má platiť iba jeden rok, lebo od 1. 1. 2026 už budú nové zákony, ktoré, ktoré budú v rámci sociálnych služieb z plánu obnovy, celá reforma, ktorá sa pripravuje, takže ten zákon bude platiť de facto od decembra do decembra budúceho roku. Ja chcem povedať, že nie je mi celkom pochopiteľné, ale keďže, keďže bude platiť iba rok, prečo, prečo vlastne ten zákon prijímame, ale keď to súvisí s tým zvýšeným príspevkom, tak kvôli tomu to chápem. Ale o tom, aby starosta rozhodoval, kde, kto bude pridelený do akéhokoľvek zariadenia podľa nového zákona, tak to nie je celkom pochopiteľné a to je z toho dôvodu, že tuná na každej schôdzi prijímame cca sto zákonov a my si nemyslíme, že tie zákony, ktoré sa týkajú obcí, a veľká časť sa týka obcí, že tí starostovia, ktorí sú na Slovensku, a veľká časť z nich je dokonca úväzkových starostov, že to postrehne, nedajbože si to prečíta a podľa toho, podľa toho aj koná. To znamená, ja si osobne myslím, že keď prijmeme tento zákon, že ten starosta si všimne, že sa zmeny v sociálnych službách udiali vtedy, keď za ním príde klient a mu povie, že sa to udialo, lebo potrebuje nejakú sociálnu službu a, samozrejme, tomu klientovi to niekto musí povedať. Takže aby to platilo rok, sa mi to vidí príliš veľká námaha, aby sme to prijímali.
Ďalšiu vec, ktorú si treba uvedomiť, že ZMOS je organizácia, ktorá síce zastupuje záujmy obcí a miest, ale obce a mestá majú dva také rozhodovacie orgány, a to je starosta a zastupiteľstvo. A v tom ZMOS-e zastupujú ho tí starostovia a primátori bez toho, aby museli mať schválené od zastupiteľstva akúkoľvek kompetenciu, pokiaľ idú na to rokovanie. Čiže z toho je zrejmé, že tí starostovia a primátori tí vedia v tom ZMOS-e presadiť viacej svoje názory ako názory zastupiteľstva. A to sa, a to sa prejavuje aj v tomto zákone, lebo, lebo posilujú sa, posilujú sa práva starostov a primátorov a ja by som videl práve aj v tomto zákone priestor pre to zastupiteľstvo, lebo aj viete, keď sa predáva majetok alebo akákoľvek činnosť v obci, tak je to rozdelené tak, že tie pravidlá spravidla, tie pravidlá spravidla urobí to zastupiteľstvo a tá rozhodovacia kompetencia na základe tých pravidiel je práve u starostu. A práve v tomto zákone ten starosta má takú svojvôľu, že tie pravidlá mu vôbec v zastupiteľstve neurčí.
Podľa toho sa pýtam, podľa akých pravidiel bude starosta rozhodovať, aby pridelil tú sociálnu službu. Vieme, že tí klienti preferujú rôzne zariadenia, to znamená podľa toho, že ktoré sú v blízkosti domova, samozrejme, keď, keď je z okresu Levoča, tak nebude chcieť ísť do okresu Medzilaborce, alebo keď je katolík, tak predpokladám, že preferuje viacej charitu, alebo naopak, keď je ateista, tak nechce, aby ho obsluhovali sestričky, sestričky z charity. Takže nemyslím si, že to je dobré rozhodnutie, že ten starosta bude neobmedzene rozhodovať, lebo keďže keď pôjde ten klient do verejného zariadenia, ten starosta nebude prispievať, tie obce sú v takom finančnom marazme, ako sú, tak osobne si myslím, že ten starosta bude preferovať to, aby ho to čo najmenej stálo a ten záujem klienta, ten záujem klienta bude až na druhom mieste. Nehovoriac o tom, že malé obce majú problém, aby si tí starostovia zaplatili platy, častokrát keď nemajú peniaze, sa dajú vypísať na maródku a pokiaľ im príde takýto, takýto výdavok, tak sčasti ich aj chápem, že sa snažia tú službu, o tej službe rozhodnúť tak, aby ju nemuseli platiť, ale aby ju platil štát.
Ďalší pohľad na to je, že na tú službu prispieva štát, samospráva a klient. A tie peniaze, tie peniaze sa nejak dávajú dokopy a jasné, že keď štát ten príspevok nezvýši, samospráva alebo ten starosta rozhodne, že to pôjde, že ten klient pôjde do samosprávy, tak ten klient posledný v tom, v tom poradí bude prispievať ďalej. Ale pokiaľ tá samospráva neprispeje a bude sa snažiť, aby naozaj neprispievala a bude robiť rôzne obštrukcie, tak tomu klientovi nakoniec ostane to, že keď si tú službu chce naozaj vybrať podľa svojho gusta, tak si ju bude musieť doplatiť alebo, alebo zaplatiť celú.
Čo je ešte veľmi dôležité, všetky výskumy nám ukazujú, že ak chceme, aby ľudia, ktorí sú odkázaní na sociálnu službu, mali kvalitnejší život, lepší život, dlhší život, tak nerozhodujú o tom, aké, aké peniaze im dáme alebo aký príspevok im dáme, ale rozhoduje o tom, či sú vo svojej komunite, v ktorej celý život vyrastali, či žijú v blízkosti rozšírenej rodiny, to znamená, že aby tí starí rodičia mali vnúčatá na dosah, poprípade deti, a v akom stave je zdravotníctvo a aby mali prirodzený pohyb. Takže pokiaľ si berieme tieto danosti ako prioritu, tak je logické, že ten klient by si mal to zariadenie vybrať a nemali by sme do toho montovať starostu a primátora a navyše mu dávať kompetenciu, aby vzhľadom na finančné nároky sa snažil alebo hľadal to najlacnejšie riešenie a nie to najvhodnejšie riešenie, ktoré je najlepšie pre klienta a pre jeho kvalitný život.
Ja, pán minister, všetkými desiatimi podporím, ako ste naznačili, že so ZMOS-om sa bavíte že o týchto veciach, o ktoré som hovoril, že odtiaľ vypadnú, lebo si myslím, že to je jeden veľký problém, ktorý, ktorý v tom zákone je, a takisto uvažujem, či má vôbec zmysel nejakým spôsobom v druhom čítaní to meniť, keď ten zákon bude platiť iba rok. A naozaj si myslím, že tí kompetentní, kým si to všimnú, tak ten rok už prejde.
Ďakujem pekne.