19. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Národná rada uznesením č. 341 z 13. júna 2024 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 325, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením č. 139 z 5. septembra 2024 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 62 z 10. septembra 2024 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pripomienkami. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 14 spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 68 zo dňa 10. septembra 2024. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Pán predsedajúci, prosím, na základe rokovania výboru som podal pozmeňujúci a doplňujúci návrh zákona, ktorý odôvodním a predložím.
Odôvodnenie predloženého pozmeňujúceho návrhu. Cieľom pozmeňujúceho návrhu je zabezpečiť nápravu skutkového a právneho stavu vyplývajúceho z nesúladu dvoch popri sebe stojacich všeobecne záväzných právnych predpisov zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tzv. vodný zákon, a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, tzv. cestný zákon, v znení neskorších predpisov.
Touto legislatívnou úpravou bude zabezpečené, že strategický význam vodná stavba, sústava vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros bude výlučne vo vlastníctve štátu a starostlivosť o ňu bude zabezpečená prostredníctvom správcu štátneho podniku. Doplnením § 52 sa rozširuje určenie legislatívnych podmienok pre umožnenie majetkovoprávneho usporiadania pozemkov v prospech správcov existujúcich vodných stavieb vo vlastníctve Slovenskej republiky, a to štátnych podnikov Slovenský vodohospodársky podnik.
Druhé odôvodnenie, ktoré si dovolím odôvodniť, je, že jedným z dôvodom predloženia návrhu zákona je umožnenie majetkoprávneho usporiadania pozemkov v prospech správcov existujúcich vodných stavieb vo vlastníctve Slovenskej republiky vyvlastnením pozemkov zastavaných vodnými stavbami vo vlastníctve štátu. Vzhľadom na skutočnosť, že ich vyvlastnenie je vo verejnom záujme, súčasný stav majetkovoprávneho usporiadania pozemkov je nevyhovujúci pre Slovenskú republiku ako vlastníka vodnej stavby na vodnom toku. Na rozdiel od pozmeňujúceho návrhu prijatého na rokovaní Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v tomto návrhu sa odstraňuje duplicita, keďže v § 52 ods. 1 vodného zákona už definuje, čo sú vodné stavby, ich časti a súčasti. Ďalej sa odstraňuje možnosť vyvlastňovania pozemkov pod hydromelioračnými stavbami (HM), keďže stále platí § 53a vodného zákona, ktorý dostatočne garantuje právnu ochranu HM, upravuje povinnosti vlastníka pozemku, na ktorom je HM umiestnená, a povinnosti a oprávneniami vlastníka HM.
Teraz si dovolím prečítať pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Kvorku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 325.
V čl. I sa za bod 11 vkladajú nové body 12 až 14, ktoré znejú:
„12. V § 52 ods. 1 úvodnej vete sa za slovo „komunikácií” vkladá čiarka a slová „prejazdných úsekov ciest II. a III. Triedy^61aa) cez vodné stavby uskutočnené podľa medzinárodnej zmluvy^61ab) a".
Poznámky pod čiarou k odkazom 61aa a 6ab znejú:
„^61aa) Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.
^61ab) Napríklad vyhláška ministra zahraničných vecí č. 109/1978 Zb. o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo — Nagymaros.”
13. V § 52 ods. 1 písm. l) sa slová „energetického potenciálu” nahrádzajú slovami „tepelného potenciálu povrchových vôd alebo”.
14. Za § 52 sa vkladá nový § 52a, ktorý znie:
㤠52a
Pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a v správe správcu vodohospodársky významných vodných tokov, správcov drobných vodných tokov alebo právnickej osoby zriadenej alebo založenej štátom, ktorá spravuje vodné stavby podľa § 52 ods. 1 písm. a), b), c) a g) vo vlastníctve štátu z dôvodu, že dosiaľ nedošlo k ich majetkovoprávnemu usporiadaniu a nachádzajú sa pod vodnou stavbou podľa § 52 ods. 1 písm. a), b), c) a g) vo vlastníctve štátu, možno vo verejnom záujme vyvlastniť. Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh príslušného správcu vodnej stavby, pričom návrh na vyvlastnenie práv k takýmto pozemkom môže podať v mene štátu príslušný správca^61ac) vodnej stavby do 31. decembra 2045.”
Poznámka pod čiarou k odkazu 61ac znie:
„^61ac) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Zároveň žiadam vyňať bod 8 a 13 spoločnej správy na osobné hlasovanie.
Skončil som, pán predsedajúci.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte povedať, že sa celkom teším, že pán minister životného prostredia na druhý pokus trafil do tých správnych dverí, lebo ono je to taká kúzelná vec. Že keď tu bol predstavovať návrh tohto zákona v prvom čítaní, tak hovoril teda, že tento zákon si dáva za cieľ pomôcť zavádzaniu tepelných čerpadiel v domácnostiach. Možno sa nepripravil, alebo si neprečítal zákon, ktorý predkladá, stáva sa aj majstrom, nevadí. Ono totižto domácnosť pri svojej bežnej prevádzke iba len sťažka dosiahne spotrebu na 15-tisíc metrov kubických. Takže táto legislatívna zmena bola od začiatku cielená a naďalej je cielená na využívanie tepelných čerpadiel v administratívnych budovách a v priemysle, vo firme.
Úvodom svojho vystúpenia v prvom čítaní som povedal veľmi jasne, lebo som chcel vyslať ten signál, že my v PS-ku podporíme každý dobrý návrh zákona, a preto som v prvom čítaní povedal teda, že aj túto legislatívu, tento návrh v hlasovaní podporíme. A aj sa tak stalo, pretože výrazne vítame to, že prichádza legislatíva, ktorá si dáva za cieľ odstrániť legislatívne bariéry pri využívaní systémov tepelných čerpadiel. Pretože my v PS-ku, a ja o to viac, keďže som fanúšikom tejto technológie, veríme, že tepelné čerpadlá, ktoré sú poháňané nízkoemisnou elektrickou energiou, sú tým ústredným spôsobom, tou ústrednou technológiou pri prechode na bezpečné a hlavne udržateľné vykurovanie.
Tiež som povedal, že veríme v slovenský priemysel s tepelnými čerpadlami, pretože ide o polmiliardový segment, ktorý aktuálne zamestnáva plus-mínus tritisíc ľudí naprieč celým Slovenskom v rôznych regiónoch, presne tak by to malo byť. A priemysel s tepelnými čerpadlami je dnes tam, kde je, nie vďaka štátu, ale napriek štátu, pretože štát dovedna slovenskému biznisu s tepelnými čerpadlami nijako výrazne, alebo teda vôbec, dovolím si povedať, nepomáha.
Návrh tejto legislatívy v pôvodnom znení v prvom čítaní sme teda podporili práve pre dôvody, ktoré som spomenul, ale nielen pre tieto dôvody, ale aj pre mnohé ďalšie. Podporili sme ho spoločne, unisono, z čoho sa veľmi teším, naprieč krížom cez celé politické spektrum, zahlasovalo za tento návrh celé plénum, mal som z toho veľkú radosť, no a dnes sme sa pri príležitosti druhého čítania mohli rozprávať o tomto segmente, o tepelných čerpadlách a veľmi rád by som sa s vami všetkými, aj s tými, ktorí tu nie sú, rád kedykoľvek porozprával o tom, ako skutočne a hmatateľne vieme priemyslu s tepelnými čerpadlami pomôcť presne cielenými opatreniami, ako maximálne využiť potenciál tohto odvetvia, lebo potenciál je tam mimoriadny, ako vieme podporiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie, ako môžeme podporiť vzdelávanie budúcich technikov a techničiek, pretože ich budeme mimoriadne potrebovať, ak chceme teda naozaj a úprimne na Slovensku nakopnúť využívanie tepelných čerpadiel, ako efektívne podporiť výskum, vedu, ako čo najviac podporiť samotný priemysel, pretože to potrebuje, ako podporiť na konci dňa aj tie spomínané domácnosti, keď pán minister životného prostredia teda prišiel s tou vetou, že chce táto vláda podporiť domácnosti vo využívaní tepelných čerpadiel, tak aj o tom sme sa mohli rozprávať, ako to efektívne spraviť. Tak áno, o tomto všetkom sme sa dnes mohli rozprávať. A mohli sme viesť tú debatu a nielen pri tejto príležitosti, ale ja sa veľmi rád s vami porozprávam kedykoľvek o tejto téme, kolegovia, kolegyne. Ale na základe vývoja udalostí mám pocit, že koalícia sa o tejto téme rozprávať nechce, že nemá záujem a aj napriek tomu teda, že sa dostaneme k takému zádrhelu, takému nešváru, ktorý sa nám tu deje pravidelne v tomto pléne a pri tejto koalícii, tak vzhľadom na to, že tepelné čerpadlá sú mojou srdcovkou, tak si neodpustím pri tejto príležitosti aj z rešpektu k priemyslu povedať, že ma mrzí, že táto vláda s priemyslom tepelných čerpadiel by mohla viacej komunikovať a nekomunikuje.
Tiež chcem povedať, že Slovenská inovatívna (správne inovačná, pozn. red.) a energetická agentúra mala už dávno spustiť zelenú podnikom, stále nič, čakáme. Tiež chcem povedať, že konečne bola spustená Zelená domácnostiam, na čo sme dlho, dlho, dlho, dlho čakali. Je to skvelé, teším sa. Úspech je. Čo až tak skvelé nie je, tak to je ten fakt, že táto výzva, tak ako je nakalibrová aktuálne, ukrojila Bratislavskému samosprávnemu kraju, kde je teda veľká kúpischopnosť, ale nevadí, vznikla Zelená solidarita, o ktorú až taký záujem aktuálne nie je, ale nechcem súdiť tento program, pretože je to iba pár týždňov. Každopádne dávam na zamyslenie, že či tento program je naozaj odkomunikovaný tak, ako by odkomunikovaný mal byť, ako by si zaslúžil, či to vláda a zodpovedné inštitúcie náhodou nevedia urobiť adresnejšie a uchopiteľnejšie, dostupnejšie. Podľa mňa áno. No ale toto, nič z tohto vlastne, to bude akože bľabotanie pre mňa samého, lebo málokoho to tu v tomto pléne asi zaujíma, Karola Galeka možno, pána Hlinu možno (povedané so smiechom). A je to v podstate úplne jedno, pretože to nie je na programe dňa, lebo nám vlastne prišiel do tohto pléna zákon, z ktorého sa vlastne stal iný zákon. A keď hovorím že je to nešvár, tak my sa vlastne s týmto ohýbaním legislatívy stretávame od začiatku tohto tohto obdobia.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja teda musím konštatovať, že som aj prekvapený, lebo sme tu mali vzácnu zhodu a som myslel, že teda že na tej vzácnej zhode môžeme aspoň v niektorých prípadoch stavať na dobrom, kvalitnom návrhu zákona, ktorý by bol prospešný ako pre priemysel, tak pre životné prostredie, aj pre národné klimatické ciele, o ktorých sme tu dnes už rozprávali, no ale stalo sa, že už sme to vlastne počuli aj pri tom úvodnom slove, že na výbor pre životné prostredie a pôdohospodárstvo nám sa tak prikotúľal pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý nás vzdialil od toho vzácneho konsenzu. A nebude to žiadnym prekvapením, keď poviem, že Progresívne Slovensko pri hlasovaní tento návrh podporiť nemôže, pretože my neakceptujeme prílepky. A nie je to nič nové, sme v tom konzistentní.
No ale ten pozmeňujúci návrh poslanca, pána poslanca Huliaka, je oceniteľné že prišiel skôr ako 24 hodín pred samotným výborom, ono to nie je v prípade výboru pre životné prostredie až také ojedinelé. Takže taký malý bezvýznamný bod, že konečne prišiel pozmeňovák v termíne, v ktorom prísť mal. Juchú. (Reakcia z pléna.) Čo? (Reakcia z pléna.) Nie, dobre. Veď hovorím, že prišiel kedy mal, no. Tak nebuďte taký vzťahovačný stále.
No len problém je v tom, že tento pozmeňovák nemá nič spoločné s technológiou tepelných čerpadiel. Tento pozmeňovák si dáva za cieľ, ako odznelo na výbore v úvodnom slove od pána štátneho tajomníka Filipa Kuffu, chce odstrániť dlhoročný problém. Odstraňovať dlhoročný problém s vlastníckymi vzťahmi pozmeňovákom, mimo riadneho legislatívneho procesu, kolegovia, kolegyne, to je akože frajerina. To vám poviem, v úvodzovkách, hej? Tento pozmeňovák o vyvlastňovaní pozemkov pod vodnými stavbami, samozrejme, vzbudil na výbore niekoľko otázok, ktoré boli položené kolegom Hlinom, pridala sa kolegyňa Stohlová, ja som nebol prítomný na tom výbore, ale som si ho pozrel zo záznamu, lebo som mal rodinné okolnosti, takže so záujmom pozrel ten výbor. No a na tie otázky, ktoré boli absolútne relevantné, aj napriek tomu, že kolega Kalivoda hovoril, že boli zodpovedané tie otázky, podľa mňa ani náhodou, ale štátny tajomník pán Kuffa reagoval, citujem, že: „Keby si to niekto vysvetľoval tak, ako si to vysvetľujete vy, ja by som to tiež považoval za obrovský problém takého znenia, preto som povedal, že si to s predsedom beriem na starosť, že si to pozrieme." Tak štátny tajomník Kuffa aj s pánom predkladateľom pozmeňovacieho návrhu si to zobrali na úlohu, aj to preverili, pretože situáciu idú riešiť pozmeňovákom pozmeňováku, ku ktorému sa teda ešte dnes dostaneme, pretože má k tomu pán Hlina čo povedať, ja mu nebudem vypaľovať jeho rybník, pretože je to jeho garde. Ale ja sa úprimne zamýšľam nad tým, že čo konkrétne teda, aké boli zámysly, ako sa hovorí, hej? Že čo viedlo konkrétne predkladateľov, aby ku skvelému návrhu zákona na podporu využívania systémov tepelných čerpadiel pripojili pozmeňovák, ktorý chce riešiť vyvlastňovacie konanie pod vodnými stavbami. Kladiem si tiež otázku, že keď si tento pozmeňovací návrh dáva ambíciu, ešte raz citujem: „odstrániť dlhoročný problém", že či si náhodou neuvedomili predkladatelia, že by sa to dalo robiť aj poctivejšie, hej, tak citlivejšie, inkluzívnejšie. Napríklad, neviem, strieľam odboku, že zozbierať všetky tie dlhoročné problémy, hej, ktoré čakajú na odstránenie a napríklad to spojiť do jednej veľkej novely vodného zákona, pripojiť k tomu napríklad riziko vodárenských spoločností, o ktorých by minister Taraba možno nevedel, možno vedel, možno by ich doteraz popieral, keby nebolo mňa a kolegyne Hanuliakovej, že sme ho tak pošťuchli k tomu, aby sa tomu venoval. Tak sa to dalo urobiť v takej jednej veľkej novele vodného zákona a správne, tak ako by to malo byť. Spojiť to, prehnať to riadnym legislatívnym procesom, dať to do MPK, aby to bolo čisté. Tak ja neviem, nedalo sa to náhodou aj takto spraviť? Opäť sa to musí urobiť tak akože slonom cez kľúčovú dierku a na hulváta? To sú moje také básnické otázky, ktoré vlastne ostanú aj tak nezodpovedané, pretože to tak býva, že my sa pýtame a odpoveď sa nedostáva, teda sa nám nedostáva.
No a chcem len na záver povedať, že mne je z tejto pozície, lebo som s viacerými v kontakte, že mne je tak akože aj úprimne ľúto tej malej hŕstky poctivých ministerských pracovníkov, úradníkov, úradníčok, ktorí na tom ministerstve zostali, že si robia svoju prácu dobre a že predložia a pošlú do tohto parlamentu kvalitný návrh zákona a potom vlastne ich práca je takýmito pozmeňovákmi marená, krivená, zbastardená, prepáčte. A, žiaľ, mrzí ma to, ale je to aj prípad tohto, tejto parlamentnej tlače, na ktorú som sa úprimne tešil, že za ňu zahlasujem za, ale, žiaľ, za týchto okolností nemôžem a ani moje kolegyne, ani moji kolegovia za takto zbastardený zákon, respektíve parlamentnú tlač zahlasovať nemôžeme a je to strašná škoda. A nie je to len škoda, ale je to aj hanba. Vaša hanba, vážená koalícia.

Michal, ja by som možno ešte nehádzal úplne tak do koša, pretože možnože ten pozmeňovák neprejde. Ako si povedal, je to prílepok, ja by som to nazval troška tvrdšie, ale naozaj to absolútne nesúvisí s týmto zákonom a bastardí to naozaj dobrý zákon absolútne nezmyselnými ustanoveniami. Čo za tým môže byť, však možnože Lojzo nám o chvíľku povie viacej. Neviem si predstaviť ani, že by ostatní koaliční poslanci, keď si to vypočujú, alebo keď sa dozvedia o tom, tak zaňho nezahlasujú. Takže nehádžme to ešte, jak sa hovorí, flintu do žita. Pokiaľ by to bol naozaj zákon, tak ako bol predložený v prvom čítaní, za nás všetkými desiatimi, naozaj tepelné čerpadlá potrebujú tú podporu, tak ako si to veľmi pekne zhrnul, ale toto, toto, čo sa deje, tak to určite nie.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vraciam sa v čase, tak cca osem rokov dozadu, keď som tu robil takého čítača zákonov. Vtedy som naozaj mal, úprimne poviem, že aj trošku viac energie a som čítal všetko a skraja a viem, že niektorí smerácki ministri mali z toho hlavubolenie, že či to už čítal Hlina a čo tam našiel. A pravdou je, že malo to zmysel čítať a veľakrát sme tam veľa našli, hej, a veľakrát sa potichúčky opravoval. A aj teraz som si dal tú prácu a už som si vybral takú oblasť, ktorej sa venujem v rámci toho, v ktorom výbore som, a prečítal som si materiály, ktoré prišli na rokovanie výboru, a naozaj je to také nefér. Neni to poctivé, lebo pôvodne prišiel ten návrh zákona, že čerpadlá. Však dobre, pekná vec, však mám pocit, že to zahlasovali všetci, aj my sme boli za. Ale zrazu dokvitol do druhého čítania pozmeňujúci návrh Rudolfa Huliaka, lebo Rudolf Huliak sa rozhodol ho pozmeniť a dosť výrazným a zásadným spôsobom. A niekto povie, že preháňam. Nepreháňam. Mierne v niečom možno hyperbolizujem na to, aby sa to dalo uchopiť, hej, že čo vlastne predkladajú a snažím sa zjednodušiť tú právničtinu tak, aby sa dalo tomu pochopiť. Hej, lebo kto sa teda vyzná, že odsek 4, 5d, neviem čo, zložité. Zjednodušene sa dá naozaj povedať, že Rudolf Huliak, ten Rudolf Huliak, ten človek ľudu a z ľudu predložil naozaj najväčšiu vyvlastňovaciu doložku od štyridsiateho ôsmeho. Tu nepamätá zákonodarstvo od štyridsiateho ôsmeho, čo predložil Rudolf Huliak. Vyvlastňovaciu doložku 52a. Nikto o nej nerozprával, nikto o nej netušil. Boli ste oklamaní, my sme boli oklamaní ako opozícia, že riešime tepelné čerpadlá a zrazu prišla vyvlastňovacia doložka, že treba vyvlastniť pozemky okolo vodných stavieb. Strašne, a vysvetlím, strašne naširoko definované. Takže ten Rudolf Huliak, ten, ktorý vás chráni, a ten Tomáš Taraba, ktorý nedopustí žiadnu skrivodlivosť na duši Slováka zbedačenej, tak presne tí to urobili, že oklamali všetkých a na tej zbedačenej duši priniesli pozmeňovák, ktorý ešte to, v tej biedy, ktorú a ktorou trpí po stáročia, ešte aj to málo čo má, ešte aj to mu zoberú, vyvlastnia. Presne tak to je.
Viete, čo bolo zaujímavé, že na tom výbore tí slovutní poslanci, tí poslanci, ktorí vlastne nám vládnu, tí poslanci, ktorí všetko vedia, čo predkladajú, ani netušili. Rudolf Huliak ani netušil, čo predložil. nevedel, kukal ako vyoraná myš. Teraz už síce dávnejšie sa orali zemiaky, dneska sa všetko hýbe, ale v septembri sa niekedy vyorávali zemiaky a sa hovorí, že vyoraná myš pozerá. Tak presne pozeral, aj s Filipom Kuffom, ktorý si zobral na seba to jarmo, hej, zbedačeného slovenského ľudu, že išiel to predstaviť na výbor. Aj ten kukal jak vyoraná myš, že čo vlastne, že o čom ja rozprávam. A bolo to tam, bolo to tam. Aj oni potom zistili, že aha, fakt je to tam. Čo teraz? Veď je zvláštna situácia, tak kolega Sabo to pekne povedal, videozáznam si ľudia pustite. Kľudne si ho pustite. A Filip Kuffa povedal, no ak je to tak, tak s pánom predsedom sa na to pozrieme. No bolo to tak, lebo sa na to pozreli a prišla oprava tej vyvlastňovacej doložky. Poviem v čom, v čom sa to zmenilo, hej, v čom som mal pravdu. Ale ten pozmeňovák prešiel. Pán Kalivoda, tak sa kývete zo strany na stranu, ste za to zahlasovali. Poslanci SMER-u, HLAS-u a SNS zahlasovali vo výbore za tento pozmeňovák. Za najväčšiu vyvlastňovaciu doložku od štyridsiateho ôsmeho, zahlasovali za ňu, jasné. Jaj, Bože, no. Prihláste sa k tomu, že ste za ňu zahlasovali, nech sa páči. Prečo ju meníte, keď ste za ňu zahlasovali? Viete, že aká je trvácnosť zákona, aká je zákonodarná práca, aká je tá ochrana zbedačeného slovenského ľudu, keď vlastne zmeníte a o hodinu neskôr zmeníte znova? Tak hádam predkladáte poctivo a zodpovedne, nie? Nebolo treba meniť, tak načo ste to menili?
Áno, vo výbore prešlo, keby som na to nebol upozornil, tak prejde aj v pléne, ja vám garantujem. Prejde to aj v pléne. To, že vlastne vy môžte, takto, ináč to poviem. Dáva určitú logiku a v kontexte toho, čo žijeme, ako žijeme, ako sa to budovalo, vlastne umrtvené pozemky pod priehradami dať do poriadku vlastnícko-právne. To dáva logiku. Tam by ten úmysel sme mohli hovoriť, že môže byť v poriadku, hej. Že úmysel vysporiadať pozemky, ktoré sú pod vodnými dielami, hej, že vlastne môže to spôsobovať nejaké komplikácie. Ale pozor, zákonodárca išiel ďalej. Tu bude aj obrana, ak vystúpi pán Taraba, čo ten Hlina trepe somariny, my sme chceli dať do poriadku priehrady. Áno, v poriadku. Ak by ste chceli dať do poriadku priehrady a pozemky pod priehradami, to bolo pred, ale prečo ste to rozšírili tak, ako ste to rozšírili? Prečo sa s pozemkami pod priehradami zrazu stali pozemky súčasťou ich užívaní, tých vodných stavieb. Viete, to sú také tie hry slovíčiek, právnici dobre vedia, však z toho žijú, hej, ako sa dá hrať so slovíčkami a zrazu zistíte, fíha, však to sa týka toho, aj toho. Viete, tak zrazu z pozemkov pod priehradami boli aj pozemky v užívaniu v súvislosti s tými vodnými stavbami. To sa rádovo zmenil ten rozsah, nie? Zrazu zistíte, že pobrežie, že to sú cesty, zrazu zistíte. A ešte aby toho nebolo málo, tak si tam dali aj hydromelioračné zariadenie. Viete, koľko ich je? Mám pocit, že to niekto hovoril, že Slovensko je krajina s najväčším, s najväčšou sieťou hydromelioračných zariadení v Európe, prísne vzaté asi, hej, ale všetko je zanedbané, ale zaujímavé, že sa to tam dostalo, hej, a stala sa vyvlastňovacím titulom. Tak zbadali sa kolegovia a časť upravili.
A teraz vám poviem, pán Kalivoda, hej, keď teda ste, bolo úplne v poriadku, že to, čo ste, za čo ste zahlasovali. Ľudia čujte, čujte Boží ľud slovenský, že do vám SNS-áci a SMER a HLAS na výbore schválili. Schválili vám, že vám vyvlastnia všetko, čo je okolo vodných tokov. Všetko, čo je vodná stavba. Všetko, čo je okolo ... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. red.) za to zahlasovali. Keby nebola opozícia na to upozornila, tak by to aj prešlo. Teraz doniesol Jano Kvorka, ktorého vždycky použijú na robotu (povedané s pobavením) a on zodpovedne k tomu pristúpi, prečíta čo treba, upravil, upravil tú vyvlastňovaciu doložku. A áno, treba povedať, že rádovo lepšie ako to, čo bolo, hej. Tak v tomto, z tohto pohľadu neumožňuje ten výklad, ten gumený výklad toho, ako by sa to dalo použiť, respektíve zneužiť. Definuje úplne explicitne, že sú to pozemkami pod, pod priehradami. Vypustili, vypustili a súčasťou ich uží... to je vypustili z toho novelu. To je v poriadku. Takže áno, mal som pravdu, alebo nemal som pravdu? A zároveň vypustili efko, to hydromelioračné zariadenia.
Takže prichytení, prichytení pri čine, hej, museli doniesť opravu, lebo naozaj z toho hrozilo teda, že môže byť nejaký problém, bol by z toho krik, Hlina by robil cirkus, no tak to rýchlo, rýchlo opravili. Ale to predložili a, pán Kalivoda, vy ste za to zahlasovali, nech sa páči, tak to robíte.
A, ľudia, buďte opatrní, buďte opatrní, kto vám čo predkladá a kto vám čo hovorí. Už som to tu dneska počul dvakrát, minister Taraba predkladá zákony, ktoré vás ohrozujú, nieže vám pomáhajú, ohrozujú. V kontexte záplav vám poviem, viete, tu spomenul, že treba, že tie stromy popri tých, prosím vás pekne, v kontexte záplav treba povedať, že chvála pánu Bohu, že na druhej strane Dunaja je, čo je. Že tam je Pečniansky les, že tam je Soví len, ktorý už teda za chvíľku nebude, lebo ho vyrúbu a vyrúbu ho lacnejšie kvôli tejto rúbacej novele, ktorú minister predložil, zle hovorí. Netešte sa, netešte sa. To, že sa vám to všetko zvalí do tých dedín, to všetko to blato, to sa zvalí preto, lebo to nebude mať čo zadržať. A nebude to mať zadržať preto, lebo to niekto vyrúbal a vyrúbal to preto, lebo Taraba to povolil. Tak netlieskajte aspoň, počúvajte, že či náhodou by to nestálo za nejakú úvahu. A netára ten Taraba? Áno, ten človek je nebezpečný pre vás, ľudia a občania Slovenska. Predkladá nebezpečné zákony, ktoré vás ohrozujú, a jeho ministerstvo predložilo návrh zákona, ktoré zavádzalo najväčšie vyvlastnenie od štyridsiateho ôsmeho. Len vďaka opozícii to prehodnotili. Ale ktovie, s čím prídu nabudúce.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja som predtým hľadal to správne slovo, keď som vravel, že toto nie je prílepok, ale že ty si to nazval veľmi, veľmi dobre. Nazval si to vyvlastňovacou doložkou, ktorá naozaj s týmto zákonom nemá absolútne nič spoločné. Na takéto veci máme predsa zákon o strategických investíciách. Prečo sa nejaké vyvlastňovanie ide riešiť cez zákon o vodách? Veď toto, toto je úplne bezprecedentný návrh. Čiže dneska budeme vyvlastňovať pozemky pod tokmi, pod, ja neviem, vodnými dielami, zajtra čo, pod stromami, alebo kam pôjdeme ďalej? A ty si hovoril o tom, že, ľudia, dávajte si pozor, lebo tu vás môže štát veľmi ľahko okradnúť o vaše pozemky, ale ja sa pýtam, kto je tým beneficientom na tej druhej strane, o čom sa tu vlastne bavíme? Pán Kvorka hovoril o vodnom diele Gabčíkovo, áno, toto má byť vraj stále neskolaudované. Pán Taraba, neviem či mi toto viete potvrdiť. Alebo je to prečerpávacia elektráreň Ipeľ, ktorú pán Brhel začal plánovať ešte v roku 2015? Alebo je to kontroverzné vodné dielo Slatinka, ktoré sa tu plánuje od roku 1956. Čiže ako sa hovorí, never v ušľachtilý motív činu, ak sa dá nájsť aj nízky a, bohužiaľ, v tomto nevidím len ten ušľachtilý.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega Hlina, no ja, naozaj niekedy vám je ťažko rozumieť, vy máte výborné toto vystupovanie, viete zaujať ľudí, viete to podať veľmi pútavou formou, ale niekedy naozaj ten obsah mi uniká a môžem vám to teda deklarovať na jednej veci. Ja si za každým svojím hlasovaním určite stojím a aj za tým hlasovaním, ktoré som vykonal na výbore, a ja som presvedčený, že pokiaľ by aj ten zákon bol schválený v tej podobe aj tu v pléne, tak nič také, čo to tu vy strašíte, tie vaše, ja neviem ani, ako to nazvať, znárodňovanie, druhé najväčšie od štyridsiateho ôsmeho, to už ani nie je hyperbola, to už sú rozprávky deda Jahody. Čiže toto je úplný nezmysel. A potom ak teda si osvojilo ministerstvo nejakú vašu pripomienku a ešte docizelovalo to znenie zákona alebo toho paragrafu, tak to by ste mali oceniť a povedať, tak fajn, aj keď stále trvám na tom, že pokiaľ by to nebolo pozmenené, tak by sa vôbec nič nestalo. A tie fantazmagórie o znárodňovaní, to je, to už naozaj ani sa mi ťažko komentuje.

Ďakujem, pán Hlina si určite chce dať na faktické poznámky odpoveď, tak sa prihláste, nemáte za čo.
Viete, oni vám budú rozprávať, že vlastne vy ste skvelý, ale vy to neviete podať, lebo oni to mysleli úplne inak, ako to mysleli, veď oni tie vaše rozprávky, čo rozprávate, veď oni nechceli znárodňovať, oni len tak jemne chceli národu trošku sem-tam ukradnúť niečo, veď to nemôže byť ako v tom štyridsiatom ôsmom, oni to nemôžu robiť tak ako v štyridsiatom ôsmom, oni sú už iní komunisti, oni sú jemnejší komunisti. Oni zistili, že urobili niečo, čo je naozaj úplne, úplne amatérske. A toto vykrikovali počas tri a pol roka Igora Matoviča a Eda Hegera, že amatéri, že to vládnu, no tu teraz čo vládne, to je niečo neskutočné. To je naozaj absolútny amaterizmus, to sa nedá ani popísať, to ako naozaj tie deti zo škôlky keby ste dali riadiť túto republiku, tak by to riadili lepšie. Ale oni zistia, že urobili niečo, čo je naozaj, jej, veď toto sme pokašlali, kto nám to písal. Tak ako ste povedali, tak to poveria niekoho, ako je pán Kvorka, aby to prečítal (povedané s pobavením) a aby to naprávali, ale toto sa tu deje od prvej chvíle ich vládnutia. Oni naprávajú tie svoje amatérske veci, úplne to robia na kolene, ale robia to preto, lebo ten cieľ, a vy ste ho pomenovali, ten cieľ nie je v prospech občanov, ten cieľ nie je, pretože ideme pomáhať Slovákom, to sú také rabovačky, vy ste to tam aj presne popísali. A dokonca predchádzajúce, nemôžem reagovať, ale počuli ste aj faktickú, ktorá bola presne o tom, takže toto je ten ich cieľ. Pán Hlina, vy ste to pomenovali absolútne presne a tí, čo vám nerozumejú, no nie každému je súdené, aby mu bolo vzhúru dáno. (Ruch v sále.)

Ďakujem pekne. Tak na rekapituláciu, lebo pán minister vystúpi, predpokladám, v záverečnom slove, lebo on je veľký hrdina, aby som nemohol reagovať a predstaví svoju pravdu slovenskému zbedačenému ľudu, ja len pre rekapituláciu teda poviem, že pôvodne dobrý návrh zákona, ktorý nám oklamal, doznal prílepku, ktorý bol predstavený Rudolfom Huliakom na výbore a ten mal v sebe zakomponovanú vyvlastňovaciu doložku, ktorá vlastne umožňovala vyvlastňovať pozemky obrovskej miere. V obrovskej miere, ktoré sú súčasťou vodných stavieb, a to bolo strašne široko definované, týkalo by sa to obrovského množstva pozemkov. Zbadali sa, vedeli, že by to mohol byť problém, tak čo spravili, opravili to. Tým ste priznali, tak ste to nemuseli opravovať, pán minister, čo sa vyškierate, tak ste to mali nechať tak, keď to bolo v poriadku. Áno, boli ste prichytení pri čine, vedeli ste, že by z toho mohol byť problém, poprosili ste Jana Kvorku, Jano Kvorka predložil návrh, ktorý to cizeluje, aby to teda zostalo v tom, kde to určitú logiku dáva, aby sa vysporiadali pozemky pod priehradou. Lenže vy ste pod pláštikom toho, že chcete vysporiadať pozemky pod priehradami, do toho dali vetičku, ktorá by umožňovala tieto parametre použiť pri pozemkoch súvisiacich s užívaním vodných stavieb a vodné stavby ste definovali cez a, b, c, e, f, g, to znamená strašne široko, ergo skoro všetko je vodné stavby. Prísne vzaté aj studňa je vodná stavba, pre korektnosť poviem, že tú ste tam zrovna nedali. Ale aby si ľudia vedeli predstaviť, čo je vodná stavba, vodná stavba je skoro všetko, čo má trošku betónu v sebe pri rieke. Takže tam všade, tam všade by mohli uplatniť tento inštitút. Takže prichytení pri čine doniesli a opravili, to je celé. Ľud boží, počúvajte dobre, taká je pravda.

Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, povedzme si, o čom sa bavíme. Bavíme sa o tom, či Slovenská republika bude mať právo vyvlastniť pozemky pod slovenskými riekami a tokmi, SaS-ke to vadí. Pýta sa tuto, to je nový náhradník pána Sulíka, tento pán chodil do Bruselu a rozprával, že tri roky nám stačia na odrezanie od ruskej ropy, hej. Potom keď im zistili, keď dostali mail ešte deň predtým, jak sa o tom rokovalo, tak Sulík povedal, že on už si ho nestihol otvoriť, lebo jeho nikto neupozornil, že dostal mail, kde upozorňoval ich Slovnaft, že zdecimujú rafinériu na Slovensku. A teraz on sa pýta tento náhradník za Sulíka pán Galek, že komu to bude slúžiť? Tak položte si otázku, komu môže slúžiť, ak štát vyvlastní pozemky pod riekami a pod vodnými stavbami. Komu to môže slúžiť ako občanov Slovenskej republiky. A viete, čo sa deje? Deje sa to, že skupujú za 0,00 nič pozemky pod riekami a pod vodnými stavbami kadejakí špekulanti a chodia vypaľovať Slovenskú republiku, pretože chcú nájomné zmluvy zrazu. A tí ľudia, chudáci, ktorí si povedia, však a čo tam môžem, mrkvu tam neposadím, zemiaky neposadím, tak len platím z toho možno nejaké dane, tak tým podvodníkom predávajú tie pozemky, a kto sa ozve? Proti záujmom štátu je SaS-ka. SaS-ka, ktorá niekedy povedala, že to bola verzia politiky pána Sulíka sprivatizovať slovenské lesy, vy to pamätáte? Jedna z verzií bolo, že oni sprivatizujú, však načo štát má vlastniť lesy. Takže komu bude slúžiť k tomu, ak štát bude mať právo vyvlastniť pozemky pod riekami. No nie SaS-ke, to vieme teda, ale Slovenskej republike, teda občanom. Áno, my vždy budeme bojovať za to, pán Galek, aby to, čo napríklad, keď vám ponúkli Nemci, že či nechcete odkúpiť ten podiel v tej distribučnej spoločnosti, tak ja vždy by som si ten podiel uplatnil, dnes by sme za to boli neskutočne zarobili pri týchto cenách. 1,8 miliardy eur, dámy a páni, minulý rok získali energetické spoločnosti, už nie banky, energetické spoločnosti, keby Galek so Sulíkom vtedy si boli uplatnili predkupné právo na tú distribučku na východe (reakcia z pléna), tak dnes, jasné, tak dneska je splatená tá investícia. Takže vtedy sa tiež pýtali títo dvaja Pat a Mat, že áno, kto z toho by mal nejaký benefit, no kto? Občania Slovenskej republiky.
No a teraz jasne, nebudeme tu rozprávať, už sme tu počuli o tom, že keď prejde zákon o náletových drevinách, tak celé Slovensko zeroduje, hej, to ste všetci počuli, ale zaujímavé, že už nehovoria, že práve vďaka vďaka tomuto zákonu sa teraz vedia čistiť toky, potoky, pretože platilo to tu, že iba február, marec ste mohli, kedy je sneh a nikto tam nič nevie urobiť a potom zase október, november, kedy je zase dážď, taktiež tam nič nikto nevie urobiť. Vidíte tu niekde nejakú ekologickú katastrofu za to, že náletové dreviny vyčistené, že budeme mať, ak máme mať niekde lúky, máme tu ministra práce sociálnych vecí, budúci týždeň sa asi stretneme v debate o to, aby sme napríklad aj na tieto čistiace práce zakomponovali sociálne odkázané skupiny ľudí, Rómov a tak ďalej. Tí, ktorí napríklad v niektorých komunitách, tretina Rómov sedí za to, že si zobrali z lesa nejaké drevo, no nech idú čistiť tie náletové dreviny, my ich nepotrebujeme živiť vo väzniciach, takže toto všetko riešiť budeme, takže máte tu dve verzie.
Chcem povedať ešte ja otázku, že prečo to nejde cez zákon o vyvlastňovaní strategických podnikov. No tak keď v Gabčíkove chcú vyvlastniť niekde nejakú cestičku, tak nemá to investíciu sto miliónov euro tá cestička, takže to nespadá pod zákon o strategických investíciách. Takže z toho dôvodu, pán Galek, ako odborník teda vám hovorím, že zákon o strategických investíciách hovorí určitý objem a keď sa bavíme napríklad o tom, že máte niekde okolo priehrad obslužné zariadenia, alebo máte niekde nejaký pozemok, kde môže napríklad stáť zariadenie na úložisko povedzme elektrickej energie v budúcnosti do zeleného vodíka, ako rokujeme s Európskou investičnou bankou, alebo tam bude napríklad úložisko do batérií, no tak keď tam je niekde vo vzdialenosti pozemok, tak budú ako keby ten pozemok vzhľadom na to, že to je dôležité pre rozvoj toho celého projektu, tak by ho vedeli vyvlastniť. Áno, neni to tam, vyhodili sme to a máte teraz možnosť, saskári ukázať, že ste na strane verejného záujmu. Keď teraz za toto nezahlasujete, pretože je tam presne tá verzia, neviem, či tu je Rudo Huliak, lebo on hovoril, jak to bolo, Alojz Hlina našiel zemeguľu, že je guľatá, tak došiel k nemu a povedal mu, že ale viete, pán Huliak, ja už si idem natočiť videjko, lebo politika je taká. No tak robí tu z komára somára, výsledok tohoto celého je zákon na stole, ten zákon je daný tak, že na základe tohoto všetci špekulanti prídu o svoje kšefty, nebudú môcť pýtať od nás nájomné zmluvy, nebudú môcť nás vypaľovať pod tými vodnými stavbami, narobíme majetkový poriadok v prospech Slovenskej republiky, pán Pročko, v prospech vždy vyvlastňovací, ak je v prospech Slovenskej republiky.
Takže kto máte problém s tým, že Slovenská republika bude vlastniť vody, toky a stavby pod nimi, tak, samozrejme, za to nehlasujte, a vy, ktorí ste na strane toho, aby ten verejný záujem obhájený bol, tak tento zákon je úplne ideálny pre vás.
Ďakujem pekne.