19. schôdza

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, skôr než začnem, tak v predošlom zákone, ktorý sa tu pred chvíľou schvaľoval, alebo o ktorom sme diskutovali, ma prekvapilo, že pán minister Taraba sa zastáva Rómov z rómskych osád, ktorí kradli drevo a teraz sú v nápravnom zariadení, ako mu na nich záleží (povedané s pobavením), tak keď si spomeniem, čo všetko o nich narozprávala Slovenská národná strana pred voľbami aj mimo toho, tak mi to je veľmi úsmevné. No dobre, poďme k veci.
Pán minister, vy ste tu, keď ste uvádzali tento zákon, tak ste povedali pár vecí, na ktorých je môj príspevok postavený, a práve ste povedali tak, že sa dohadujete ešte so ZMOS-om, že asi sa to zo zákona vypustí, takže môj príspevok bude asi tým pádom bezpredmetný, ale napriek tomu to všetko spomeniem, aby ste mali väčšiu motiváciu to z toho zákona vypustiť.
Keďže tento zákon má platiť iba jeden rok, lebo od 1. 1. 2026 už budú nové zákony, ktoré, ktoré budú v rámci sociálnych služieb z plánu obnovy, celá reforma, ktorá sa pripravuje, takže ten zákon bude platiť de facto od decembra do decembra budúceho roku. Ja chcem povedať, že nie je mi celkom pochopiteľné, ale keďže, keďže bude platiť iba rok, prečo, prečo vlastne ten zákon prijímame, ale keď to súvisí s tým zvýšeným príspevkom, tak kvôli tomu to chápem. Ale o tom, aby starosta rozhodoval, kde, kto bude pridelený do akéhokoľvek zariadenia podľa nového zákona, tak to nie je celkom pochopiteľné a to je z toho dôvodu, že tuná na každej schôdzi prijímame cca sto zákonov a my si nemyslíme, že tie zákony, ktoré sa týkajú obcí, a veľká časť sa týka obcí, že tí starostovia, ktorí sú na Slovensku, a veľká časť z nich je dokonca úväzkových starostov, že to postrehne, nedajbože si to prečíta a podľa toho, podľa toho aj koná. To znamená, ja si osobne myslím, že keď prijmeme tento zákon, že ten starosta si všimne, že sa zmeny v sociálnych službách udiali vtedy, keď za ním príde klient a mu povie, že sa to udialo, lebo potrebuje nejakú sociálnu službu a, samozrejme, tomu klientovi to niekto musí povedať. Takže aby to platilo rok, sa mi to vidí príliš veľká námaha, aby sme to prijímali.
Ďalšiu vec, ktorú si treba uvedomiť, že ZMOS je organizácia, ktorá síce zastupuje záujmy obcí a miest, ale obce a mestá majú dva také rozhodovacie orgány, a to je starosta a zastupiteľstvo. A v tom ZMOS-e zastupujú ho tí starostovia a primátori bez toho, aby museli mať schválené od zastupiteľstva akúkoľvek kompetenciu, pokiaľ idú na to rokovanie. Čiže z toho je zrejmé, že tí starostovia a primátori tí vedia v tom ZMOS-e presadiť viacej svoje názory ako názory zastupiteľstva. A to sa, a to sa prejavuje aj v tomto zákone, lebo, lebo posilujú sa, posilujú sa práva starostov a primátorov a ja by som videl práve aj v tomto zákone priestor pre to zastupiteľstvo, lebo aj viete, keď sa predáva majetok alebo akákoľvek činnosť v obci, tak je to rozdelené tak, že tie pravidlá spravidla, tie pravidlá spravidla urobí to zastupiteľstvo a tá rozhodovacia kompetencia na základe tých pravidiel je práve u starostu. A práve v tomto zákone ten starosta má takú svojvôľu, že tie pravidlá mu vôbec v zastupiteľstve neurčí.
Podľa toho sa pýtam, podľa akých pravidiel bude starosta rozhodovať, aby pridelil tú sociálnu službu. Vieme, že tí klienti preferujú rôzne zariadenia, to znamená podľa toho, že ktoré sú v blízkosti domova, samozrejme, keď, keď je z okresu Levoča, tak nebude chcieť ísť do okresu Medzilaborce, alebo keď je katolík, tak predpokladám, že preferuje viacej charitu, alebo naopak, keď je ateista, tak nechce, aby ho obsluhovali sestričky, sestričky z charity. Takže nemyslím si, že to je dobré rozhodnutie, že ten starosta bude neobmedzene rozhodovať, lebo keďže keď pôjde ten klient do verejného zariadenia, ten starosta nebude prispievať, tie obce sú v takom finančnom marazme, ako sú, tak osobne si myslím, že ten starosta bude preferovať to, aby ho to čo najmenej stálo a ten záujem klienta, ten záujem klienta bude až na druhom mieste. Nehovoriac o tom, že malé obce majú problém, aby si tí starostovia zaplatili platy, častokrát keď nemajú peniaze, sa dajú vypísať na maródku a pokiaľ im príde takýto, takýto výdavok, tak sčasti ich aj chápem, že sa snažia tú službu, o tej službe rozhodnúť tak, aby ju nemuseli platiť, ale aby ju platil štát.
Ďalší pohľad na to je, že na tú službu prispieva štát, samospráva a klient. A tie peniaze, tie peniaze sa nejak dávajú dokopy a jasné, že keď štát ten príspevok nezvýši, samospráva alebo ten starosta rozhodne, že to pôjde, že ten klient pôjde do samosprávy, tak ten klient posledný v tom, v tom poradí bude prispievať ďalej. Ale pokiaľ tá samospráva neprispeje a bude sa snažiť, aby naozaj neprispievala a bude robiť rôzne obštrukcie, tak tomu klientovi nakoniec ostane to, že keď si tú službu chce naozaj vybrať podľa svojho gusta, tak si ju bude musieť doplatiť alebo, alebo zaplatiť celú.
Čo je ešte veľmi dôležité, všetky výskumy nám ukazujú, že ak chceme, aby ľudia, ktorí sú odkázaní na sociálnu službu, mali kvalitnejší život, lepší život, dlhší život, tak nerozhodujú o tom, aké, aké peniaze im dáme alebo aký príspevok im dáme, ale rozhoduje o tom, či sú vo svojej komunite, v ktorej celý život vyrastali, či žijú v blízkosti rozšírenej rodiny, to znamená, že aby tí starí rodičia mali vnúčatá na dosah, poprípade deti, a v akom stave je zdravotníctvo a aby mali prirodzený pohyb. Takže pokiaľ si berieme tieto danosti ako prioritu, tak je logické, že ten klient by si mal to zariadenie vybrať a nemali by sme do toho montovať starostu a primátora a navyše mu dávať kompetenciu, aby vzhľadom na finančné nároky sa snažil alebo hľadal to najlacnejšie riešenie a nie to najvhodnejšie riešenie, ktoré je najlepšie pre klienta a pre jeho kvalitný život.
Ja, pán minister, všetkými desiatimi podporím, ako ste naznačili, že so ZMOS-om sa bavíte že o týchto veciach, o ktoré som hovoril, že odtiaľ vypadnú, lebo si myslím, že to je jeden veľký problém, ktorý, ktorý v tom zákone je, a takisto uvažujem, či má vôbec zmysel nejakým spôsobom v druhom čítaní to meniť, keď ten zákon bude platiť iba rok. A naozaj si myslím, že tí kompetentní, kým si to všimnú, tak ten rok už prejde.
Ďakujem pekne.

Poslanec, naopak, vítam, že tento zákon je, pán minister predložil, lebo ten zákon je veľmi dobrý, tak ako je zákon aj predchádzajúci, ktorý predložil minister životného prostredia, pretože od roku 2006 vodné toky nikto prakticky nevyčistil, lebo vodohospodársky podnik nemal na to peniaze. Čiže sociálne podniky, ktoré budú hlavne pre rómske etnikum, ktoré stále má menej prác, vecí, pokiaľ sa týka, čiže toto, keď bude dva roky tento zákon, tak vám garantujem, že my vodné toky nevyčistíme.
A druhá vec, prekvapuje ma, podaktorých poslancov, nebudem ich menovať, každý vodný tok má ochranné pásmo, takže prakticky zo zákona nemôže to, čo, aj keď pán minister na to, životného prostredia, reagoval. Nemôže nič robiť, pretože, a že to starostovia budú robiť, tak si budú čistiť svoje vodné toky, ktoré proste jednoducho v tej, v tej svojej dedine alebo v tom svojom rajóne majú. A to vám hovorím, pretože som na životnom prostredí pracoval, to je robota nie na dva, na možno päť rokov, pokiaľ sa vyčistia veškeré, veškeré naše vodné toky, ktoré sú.

Chcel som reagovať, ale keďže pán Muňko mal faktickú poznámku k inému zákonu, tak nemám na čo. Ďakujem.

Pán predsedajúci, dnes došlo na pôde Národnej rady k niečomu, čo sa úplne vymyká nášmu civilizačnému prostrediu. Poslanec Richard Glück ráno na tlačovke SMER-u predniesol na adresu Michala Šimečku tieto slová, citujem: „Pán Šimečka mladší dostal tú nenávisť proti slovenskému národu takpovediac v materskom mlieku." Ak je niekomu čudné, že tu o tom hovorím, tak nech si každý predstaví, že by niekto na jeho matku verejne povedal, že ho nadájala nenávisťou voči čomukoľvek.
Navrhujem preto, aby Národná rada bezodkladne prijala toto uznesenie: „Národná rada odsudzuje výrok Richarda Glücka, ktorý hlboko uráža materstvo a uráža všetky matky, ktoré sa s láskou starajú o zdravie a duchovný rast svojich detí a žiada ho, aby sa Michalovi Šimečkovi a jeho matke verejne ospravedlnil." (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V mene troch poslaneckých klubov – SMER, HLAS a SNS – dávam návrh na zaradenie nového bodu, tlač 480, návrh na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky a vymenovanie vedúcej stálej delegácie NR SR, poprosím zaradiť tento bod do programu na stredu 18. 9. po tlači 479, bod 124. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, máme pred sebou tlač 408, teda zákon o sociálnych službách. Pred pol rokom sme boli konfrontovaní s nešťastnou udalosťou, keď sa mama so zdravotne postihnutým dieťaťom postavila na koľaje, a vtedy sme si uvedomili, že treba niečo zmeniť a treba niečo riešiť, a tak po pol roku sme sa dočkali novely zákona o sociálnych službách, ktorý teda nerieši len, alebo nereaguje len na túto tragickú udalosť, ale prináša aj ďalšie zmeny. Ja by som chcela najprv vyzdvihnúť tie pozitívne a potom budem aj kritická, ale verím, že pán minister to ocení, lebo ide nám o spoločné dobro.
Takže čo je pozitívne, je to, že osoba, ktorá je opatrovaná doma, doteraz mohla mať maximálne 8 hodín mesačne opatrovateľskú službu, teda navyše, ak potrebovala vypomôcť, tak vlastne iba 8 hodín, teraz sa to navyšuje na 40 hodín mesačne, čo je veľký posun, a preto naozaj ďakujem pánovi ministrovi, že sa to do tejto novely dostalo. Ďalší veľmi pozitívny krok, ktorý, myslím, že oceníme všetci, ako tu sme, je to, že pri opatrovaní zdravotne postihnutého dieťaťa sa tých 100 eur zvyšuje na 200 eur, čo je takisto veľké ďakujem. Poďakovať by som mala možno aj za projekt, ktorý vlastne pán minister uviedol, ktorý tento rok už, myslím, že beží ako národný projekt, od januára bude bežať ako projekt financovaný z európskych financií. K tomuto už ale začínam teraz postupne byť, alebo teda ešte poviem to, že za čo ešte ďakujem, že v odľahčovacej službe sa vychádza v ústrety aj rodičom, ktorí potrebujú vypomôcť s dieťaťom, a dneska odľahčovacia služba hovorí o 30 dňoch ročne, po novom to už bude môcť byť aj 360 hodín v hodinovom čerpaní, čiže vlastne 15 dní, ale bude sa to spočítavať na 12 hodín denne, ak som správne z tlačovky pochopila, tak by to malo byť takýmto spôsobom, čiže pre tých, ktorí potrebujú kratšiu starostlivosť, takisto pomoc. No a tým som asi tie svoje pozitívne veci vyčerpala.
A teraz poviem trošku, čo mi vadí. V prvom rade, pán minister spomenul aj dnes, že pomáha obciam, lebo toto je kompetencia obcí. Áno, je to tak, odľahčovacia služba je kompetencia obcí, podobne ako opatrovateľská služba, ale opatrovateľská služba je základná služba a zo všetkých obcí ju poskytuje asi 400 obcí. Čiže vieme, že je to možno ani nie, koľko percent, 15, 20? V ostatných táto služba nie je dostupná. Prečo? Lebo obce živoria, nemajú na to, aby zabezpečovali základný chod samosprávy a nieto ešte poskytovali opatrovateľské služby. Sama som si urobila prieskum, boli prázdniny, tak som chodila po starostoch a pýtala som sa, ako poskytujú opatrovateľskú službu. Povedali mi, že nijako, lebo na ňu nemajú peniaze. A keď som sa spýtala, no ale keď za vami príde občan, že ju potrebuje, alebo že potrebuje odľahčovaciu službu, pýtala som sa, že či vedia, čo je to odľahčovacia služba. Povedali mi, že ani nevedia, čo je to odľahčovacia služba a odpoveď bola, budeme sa snažiť vyhovoriť a poslať ich preč, týchto našich občanov, lebo im ju poskytnúť nevieme.
Jedna stránka je otázka financií, ale tá druhá a horšia, že nám zlyháva systém a ja som naozaj očakávala, možno príliš ambiciózne, že touto novelou prinesieme systém do poskytovania sociálnych služieb a nielen si budeme hádzať čo všetko tej samospráve dáme na krk, lebo samospráva teda má poskytovať opatrovateľskú službu, má poskytovať službu v zariadení pre seniorov, má poskytovať službu v zariadeniach opatrovateľskej služby. Ale myslím, že by sme dokázali spočítať na prstoch rúk a nôh, kde všade, ktorá samospráva všetky tieto služby poskytuje. Ak by sme ich vôbec toľko našli, lebo myslím, že ich ani nenájdeme. A odľahčovacia služba je len pomocná služba. Viete, na čo má slúžiť? Na to, že keď ten domáci opatrovateľ je úplne vyčerpaný a unavený, prípadne potrebuje ísť sám so sebou na operáciu, tak vtedy by tá obec mala poskytnúť tú odľahčovaciu službu. A to buď tým, že zabezpečí obecnú opatrovateľku, ktorá bude chodiť do rodiny a pomôže opatrovať klienta, alebo naopak, že nájde zariadenie na tých 30 dní. Toto ale vôbec v praxi nefunguje a obávam sa, že ani týmto krásnym projektom, ani zmenou tohto zákona to fungovať nebude.
Prečo som kritizovala krásny projekt? Na tlačovke bolo povedané, máme 8 300 opatrovateľov detí do 18 rokov, teda od šesť do 18 rokov a pre nich je tento projekt určený. Čiže tým by sme aj mali pomôcť, problém je však, že ak opatrovateľ má nejakých 560 eur opatrovateľské, musí si najprv túto službu zaplatiť a potom ju môže refundovať. Tak som išla na stránku ministerstva a čuduj sa svete, je tam napísané, že žiadosť síce môže dať prostredníctvom úradu práce, ale táto dotácia nie je nárokovateľná, čiže vlastne on ju ani nemusí dostať. On si zabezpečí službu, poskytne, požičia si na ňu a potom bude dva mesiace čakať, či vôbec mu je úrad práce schváli, alebo nie. Toľko k službe.
Ale ešte sa vrátim trošku k tomu, čo pán minister spomínal teraz aj o tých 30 dňoch pre zabezpečenie služby pre obec. Naozaj si myslíme, že tých 30 dní tým obciam pomôže? Ja viem, že to je to dohoda so ZMOS-om, ale nič nám to nerieši, pretože do tých 30 dní, keďže tých služieb je málo, pracovníkov v sociálnych službách ešte menej, sa nepodarí väčšine zabezpečiť služba. A ak ju zabezpečia, to ešte neznamená, že bude poskytovaná bez toho, aby obec musela doplácať. A tu je kameň úrazu. Tie obce na to peniaze nemajú.
Čo sa týka odľahčovacej služby, už som hovorila tých 8 300, ale zabudla som povedať jednu vec. Viete, koľko máme opatrovateľov, ktorí opatrujú svojich príbuzných na Slovensku? Údaj z ústredia práce z minulého týždňa hovorí o 70 133 opatrovateľoch. Čiže my chceme z toho vybrať skupinu 8 300, tým sa budeme snažiť pomôcť, ale ostatných necháme tak, ako sú. Povedzte mi, ak opatruje niekto tuná svoju maminku, svokru a podobne a bude potrebovať ísť na operáciu, kde dá toho rodiča, kto mu pomôže? Toto vôbec neriešime. Prosím naozaj a vyzývam, opozícia, koalícia, spojme sa a predkladajme návrhy, ktoré reálne našim ľuďom pomôžu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja len krátko. Naozaj vidno, keď niekto robil v samospráve a je zorientovaný v týchto veciach, tak vidíte problémy troška inak, ako ich vidia spoza zeleného stola tí, čo píšu tieto zákony. Naozaj keď hovoríme o tom, že je potrebná reforma sociálnych služieb, tak ona je naozaj potrebná, lebo celé to fungovanie je o tom, že či sú peniaze alebo nie sú. Navyše si myslím, že jedno obdobie je, kde to vieme financovať z projektov Európskej únie, potom zase príde hluché miesto a tým pádom celé to fungovanie je nesystematické a vždy je to o tom, že či tá samospráva má peniaze alebo nemá peniaze, a pokiaľ má doplácať, tak jasné, že bude robiť všetko pre to, aby tie peniaze nemusela dať a tak celý ten, celý ten proces alebo celú tú službu kriví. Takže toto si treba naozaj uvedomiť a ja sa naozaj teším a čakám na nejaké systematické riešenie, ktoré príde s reformou sociálnych služieb. Toto berieme len ako také dočasné opatrenie, kde riešime niečo, čo rýchlo nám treba, aby sme rok ešte vydržali. (Reakcia z pléna.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Pán minister, ja musím sa pridať k pani poslankyni Turčanovej a najmä sa budem venovať tej odľahčovacej službe, ktorú naozaj ministerstvo nastavilo tak, že, alebo ja mám pocit, že je to len riešenie na papieri, aby nejaké bolo. Pretože toto v praxi naozaj nemôže fungovať a nebude fungovať. A ja som presvedčená o tom, že vy to dobre viete, len to nechcete priznať. Prečo? Tak ako bolo spomenuté, naozaj tie zdroje finančné, na to tí ľudia nemajú, ktorí túto službu potrebujú. Ale čo je ešte horšie, my nemáme kapacity na tú odľahčovaciu službu. Jednoducho dnes keď chcete niekde umiestniť svojho príbuzného na odľahčovaciu službu, nenájdete miesto. Dobre vieme, že v pobytových zariadeniach nenájdete ani na, ja poviem za náš kraj, napríklad keď chcete bezodkladne umiestniť niekoho, tak je obrovský problém nájsť, nieto ešte mať voľné miesto na odľahčovaciu službu. Dneska nikto nedrží voľné miesta na odľahčovaciu službu a podľa mňa toto je spôsob, ako by sme mohli odľahčovacej službe pomôcť, ale myslím si, že tú zodpovednosť by musel zobrať štát a nie samosprávy. Ja som o tom presvedčená.
A musím povedať, že zabudli ste na obrovskú skupinu ľudí, a to sú najmä, poviem to, rodičia, ktorí sú už prevažne v dôchodkovom veku a majú dospelých zdravotne postihnutých, o ktorých sa starajú, a práve táto skupina najčastejšie potrebuje odľahčovaciu službu a vy ste im ju jednoducho neponúkli. A toto si myslím, že je nevyhnutné, aby ste napravili, pretože títo ľudia vo vyššom veku jednak potrebujú často sami so sebou ísť k lekárovi, ale hlavne si potrebujú oddýchnuť. Na to má tá odľahčovacia služba byť a jednoducho toto absolútne neriešite.
Ďakujem veľmi pekne.

Chcem sa poďakovať obidvom kolegom, že zareagovali. Myslím si, že naozaj treba hľadať a dávame pomocnú ruku na to, že treba riešiť sociálne služby. Ja som rada, že pán minister sa do tejto veľmi náročnej témy pustil. Ale naozaj hľadajme riešenia, ktoré budú potrebné a hlavne ktoré prinesú aj želaný efekt.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, nuž dobre, tak si poďme niečo k tomu povedať. Pani Holečková, vás si nechám špeciálne na koniec, pretože zase ste predviedli len recykláciu nejakých mediálnych informácií a ja by som tak konečne od vás, od tej hviezdy Denníka N, očakával, že niečo ponúknete, navrhnete, pripravíte a ja budem na to naozaj zvedavý a prikývnem, že naozaj super, konečne. Ale veď dobre.
Tak kto tu iba kecá a kto niečo robí, hej. Stalo sa nešťastie, ako povedala správne pani kolegová, pani kolegyňa, pardon, Turčanová, v Liptovskom Mikuláši. Obrovské nešťastie, nešťastná matka so zdravotne znevýhodneným dieťaťom skočila pod vlak. Asi to bolo aj tým, že sa tu možno dlhé roky niečo neriešilo počas všetkých vlád, počas všetkých vlád, alebo proste v tom bola nejaká osobná záležitosť. Bez ohľadu na to ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny okamžite zvolalo okrúhly stôl a začalo so všetkými zainteresovanými riešiť túto situáciu. Áno, novela zákona prichádza teraz, pretože to má svoj legislatívny proces, ale my sme okamžite dali do tohto procesu všetky naše, všetky pripomienky z toho okrúhleho stola, zapracovali sme to do zákona a výsledkom je novela zákona, ktorú predkladáme, ktorá, po prvé, prináša zvýšenie príplatku k opatrovateľskému príspevku v prípade zdravotne znevýhodneného dieťaťa zo 100 na 200 eur, súhlas, áno. Zároveň vám oznamujem, že možno historicky prvýkrát dôjde k zrušeniu krátenia opatrovateľských príspevkov na základe príjmu odkázanej osoby. To musíte uznať, že to je veľká vec. Veľká vec, napriek tomu, pani Holečková, že vaša kolegyňa asi nová z Demokratov, lebo asi smerujete tam, myslím si, že keby ste prestúpili od konzervatívcov k progresívcom, to by bol asi prestup tisícročia, ale to je každého vec, napriek tomu, že vaša kolegyňa Jana Žitňanská v roku 2022 presadila zákon, ktorý účinnosťou od 1. 7. 2024 zaviedol krátenie opatrovateľského príspevku pre opatrovateľov v dôchodkovom veku na základe príjmu odkázanej osoby. Tam je tá hanba. A ja to teraz riešim. Teraz to riešim.
Čiže trošku by som konečne očakával, pani poslankyňa Holečková, nejakú sebareflexiu alebo minimálne, dobre, ste nová v parlamente, podanie tej pomocnej ruky. Nielen, že si niečo prečítate a máte pocit, že toto je teraz tá pravda, teraz vám musím, pán minister, niečo povedať, naložiť a skritizovať, jak je to nefunkčné a podobne.
Tretia vec. Správne vo vecnom príspevku vašej kolegyne zaznelo, že rozširujeme rozsah domácej opatrovateľskej služby na 40 hodín mesačne v súlade s opatrovateľským príspevkom, teda pardon, v súbehu, čo znamená, že takýto nešťastný rodič, ktorý sa musí starať, alebo príbuzný starať o zdravotne znevýhodneného človeka môže využiť 40 hodín mesačne domácu opatrovateľskú službu a nebude mu odobratý opatrovateľský príspevok. Ten opatrovateľský príspevok, ktorý sme od 1. 7. zvýšili na úroveň čistej minimálnej mzdy spolu s príspevkom na osobnú asistenciu. Zároveň nanovo efektívne nastavujeme systém odľahčovacej služby. Áno, doterajší systém tých 30 dní nefunguje. Iba 150 rodičov z 8 300 si to, teda, pardon, osemtisíc, áno, 8 300 je opatrovateľov zdravotne znevýhodnených detí, spolu máme 70-tisíc príbuzných opatrovateľov, opatrovateľov vo forme príbuzného, aby som bol presný, tak iba 150 využilo túto odľahčovaciu službu v minulom roku.
Reagujem, riešim, zmenil som to, pretože viete, že doteraz to bolo tak, že keď si čo i len hodinu vyčerpal ten rodič z tej odľahčovacej služby, už mu bol škrknutý celý deň z tých 30 dní. Nemalo to ani hlavu, ani pätu. Teraz to meníme tak, aby to bolo 360 hodín, aby si ten časový fond čerpali podľa potreby a zároveň, samozrejme, pri ambulantnej a terénnej službe, domácej opatrovateľskej službe, ak chcete, a potom tých 30 dní nechávame, samozrejme, v prípade pobytovej služby.
A mohol som čakať, mohol som čakať až kým nebudú platiť tie nové pravidlá, ktoré by mali platiť od 1. decembra a spustiť aspoň narýchlo teda ten národný projekt odľahčovacej služby, aby aspoň niečo bolo, čo tu doteraz nebolo, napriek tomu, že to nie je moja kompetencia, ale kompetencia samospráv, ale nie, povedal som si, spusťme aspoň od 1. septembra ešte za starého režimu. Tiež neočakávam z toho, že to bude hneď veľký bum, pretože ešte máme starý režim podľa zákona, ale nechcel som čakať do 1. decembra, tak som spustil aspoň národný projekt, aby aspoň niečo mali k dispozícii, aby aspoň sa preplácalo tým rodičom tá odľahčovacia služba.
A teraz odrazu počujem, bum, no ale tí rodičia, im sa to prepláca až mesiac späť. Neviete prečo, pani Holečková? Pretože keby to priamo platíme tomu poskytovateľovi sociálnej služby, je to nepovolená štátna pomoc. Keby to dáme priamo do rúk priamo tým rodičom a ešte si nevyberú tú odľahčovaciu službu, no tak ako im to budeme potom účtovať, koľko to bude peňazí? Čiže myslíte, že ľudia na ministerstve práce, keď už mne nedôverujete osobne, ktorí to robia a pripravujú týždne, že sú úplne blbí, že to nemajú s tou praxou trošku ako odkonzultované? Jednoducho preto sa to tak nastavuje, áno, musí sa to až spätne preplácať, pretože ináč sa to urobiť jednoducho nedá. Ešte s komisárkou Stavrovskou komunikujem, že či by nemohli len dostať tí rodičia faktúru a preplatí sa faktúra. Ale toto všetko riešime za behu, toto je pilotný projekt, aby sme aspoň konečne do toho trochu kopli a ja by som očakával od poslankyne, aj opozičnej, že dobre, že nezačne to hneď torpédovať, keď viete, aké dlhé obdobie tu bolo bez pomoci týmto rodičom, že hneď na druhý deň, lebo si niekde niečo prečítate, musíte proste kritizovať. Možno, možnože by to stálo trošku za úvahu, veď sme v sociálnej sfére, vidíte dobre, nehádame sa, nebijeme sa, je tu veľa iných prestrelok, tu ide jednoducho o vec, ako aj povedala vaša pani poslankyňa skvele. Vyhoveli sme ďalším požiadavkám zariadení sociálnych služieb, že sme personálny normatív nastavili na počet klientov, nie na počet lôžok, tlmočníkov sme vyriešili, všetko tam je.
A čo sa týka toho kompromisu tých 30 dní. No veď dobre, na jednej strane tu máme odkázaných ľudí a pre mňa budú vždy na prvom mieste, nie záujmy miest a obcí, nie záujmy poskytovateľov sociálnych služieb, na prvom mieste musí byť odkázaný človek. Ale na druhej strane tie mestá a obce vám jednoducho kvília, že nemáme z čoho. Malé obce nemajú z čoho tú sociálnu službu zaplatiť, nemajú, jednoducho nemajú z čoho. Aj tak tí ľudia sú v poradovníkoch, však vieme, že máme poradovníky, že máme, tuším, 18-tisíc v poradovníkoch. Je to zlá situácia, že nie každý človek dostane tú sociálnu službu v pobytovom zariadení. Ale toto hádam nie je vec Erika Tomáša za desať mesiacov. Toto je dlhodobý problém, ktorý musíme, samozrejme, vyriešiť. Tak sme našli kompromis, kde bol súhlas asociácie poskytovateľov sociálnych služieb a ZMOS-u, lebo hľadám v sociálnom dialógu nejaké kompromisy. Ale potom v rozporovom konaní sa ozvali ďalšie strany, ako pani komisárka pre zdravotne postihnutých ľudí, SocioFórum, komora opatrovateliek, ktorú som prizval teda aj na vaše želanie k stolu k financovaniu, k reforme financovania sociálnych služieb. A zistili sme, že proste je ten kompromis veľmi krkolomný, respektíve nevyhovuje všetkým. No tak sa teraz bavíme aj s tým ZMOS-om, že je pravda, ja som chcel a zase, aspoň na rok tú situáciu vyriešiť, aby po sebe nehádzali žalobami z jednej aj z druhej strany. Rozumiete tú úprimnú snahu to riešiť? No ale dobre, povedali sme si, však už je to asi aj tak iba na rok a od 1. 1. ´26 bude tá reforma, ktorá všetko zmení, ktorá všetko zmení, no tak hádam sa dohodneme, že možno to vypustíme a necháme radšej tak, aby sme neblokovali povedzme tie dobré veci, ktoré sú v tom zákone.
Ale ja vôbec nehovorím, že tá odľahčovacia služba je niečo super, ako ste vy povedali, že jednoducho ten Tomáš sa tvári, že je to skvelá vec a pritom je to len na papieri. Na čo sú dobré tie poznámky, na čo? Pilotný projekt, na základe ktorého si mnohé veci otestujeme, ale v plnej paráde, v úvodzovkách, to musí nastúpiť až od 1. decembra, keď už začnú platiť aj nové zákonné pravidlá pre tú odľahčovaciu službu.
A ďalšia vec, áno, je problém s umiestňovaním detí, respektíve so starostlivosťou v prípade odľahčovacej služby. No okrem pobytových zariadení, kde je problém asi umiestniť takého dieťa, máme ešte domácu opatrovateľskú službu, že môže prísť terénny pracovník pomôcť tomu rodičovi domov a na to sme vyčlenili, pani poslankyňa, 100 mil. eur na dva roky. Tak mi nehovorte, že nič. Nehovorte mi, že nič, respektíve nefunkčné a tak ďalej. Áno, možno bude málo kapacít, tak to budeme zase riešiť. V prvom rade ten dôvod základný, prečo si tí rodičia nevyberali odľahčovaciu službu, bol finančný, že na to proste nemali peniaze. Toto sme vyriešili. Bude málo kapacít, no tak asi bude, budeme to riešiť postupne. Ale chcem rozbehnúť, tú odľahčovaciu službu, chcem ju rozbehnúť tú odľahčovaciu službu, chcem ju rozbehnúť.
A toto všetko môže byť súčasťou práve tej diskusie o reforme financovania sociálnych služieb, ktorá musí začať platiť od 1. januára 2026, musí, lebo je naviazaná na plán obnovy. Ja som ju do toho plánu obnovy nedal, to bolo ešte predchádzajúce vedenie. Viete dobre, že to nie je len o tom, že dám do plánu obnovy samotnú reformu, že bude to reforma financovania sociálnych služieb. Oni to dali aj so štruktúrou, oni do toho plánu obnovy napísali, ako má vyzerať tá reforma financovania sociálnych služieb. A v našich silách nového vedenia ministerstva práce už nie je možnosť tú štruktúru zmeniť. My musíme naplniť tú štruktúru tak, ako je napísaná v pláne obnovy. Nie sme z toho šťastní, ale musíme to urobiť, lebo ináč v Slovenskej republiky spôsobíme problém, nesplníme míľnik, môžme prísť o peniaze.
No a posledná poznámka. Dobre viete a dostali ste odo mňa tú pozvánku, že ja pozývam a pozval som k tomu pracovnému stolu k reforme financovania sociálnych služieb aj opozíciu, za každú stranu politickú jedného človeka, jedného poslanca zo sociálneho výboru a ja budem, pani Holečková, veľmi rád, keď si od vás vypočujem na tom sociálnom stole, teda na tom okrúhlom stole k reforme vaše riešenia, vaše návrhy. Ale nie populistické, nie také, že ideme tu dať 200 mil., tam 300 mil., tak, že to rozpočet neunesie. Pevne verím, že táto reforma, ktorá konečne môže, môže urobiť taký až zlom v oblasti sociálnych služieb, bude napokon dobre pripravená aj vďaka vám, aj vďaka poslancom opozície. Čiže rád by som už vniesol do tejto diskusie o sociálnych službách viac vecnosti, viac ťahu na bránu ako nejakého politikárčenia. Úprimne to hovorím.
Ďakujem veľmi pekne.