19. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona, ktorý sa mení a dopĺňa zákon číslo 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Jedná sa o príspevok a zmenu podmienok na vykonávanie absolventskej praxe a viac tento zákon teda zdôvodním a vysvetlím v rozprave, a zároveň sa aj hlásim do rozpravy.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 394. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprava uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 422 z 21. augusta 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som teda predstavil zákon, ktorý sa týka teda príspevku a podmienok na vykonávanie absolventskej praxe. Ešte na úvod by som teda chcel povedať, že jeden z tých dôvodov, prečo sme sa rozhodli tento návrh zákona predložiť, je aktuálna situácia na trhu práce, a teda tá výška nezamestnanosti mladých ľudí. Dovolím si aj tak po roku skonštatovať, že sme sa dočkali po roku amnestií pre ľudí blízkych vládnej koalície, rozvratu kultúry, katastrofálnemu stavu nemocníc, alebo zlej kondícii verejných financií. Mňa mrzí, že mladí ľudia ani po roku tejto vlády nie sú prioritou, absolútne vládu nezaujímajú mladí ľudia, kvalita života mladých ľudí, odchod mladých ľudí do zahraničia a aj z tohto dôvodu sme sa teda rozhodli predložiť ďalší zákon, ktorý sa týka mladých ľudí. Aj napriek tomu ako som spomínal, že tá nezamestnanosť na Slovensku aktuálne je relatívne nízka, tak tá nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi je vysoká. Až 20% mladých ľudí do 25 rokov tvoria tých, ktorí sú nezamestnaní. Ako som teda spomínal, tá absolventská prax sa týka toho, aby mladí ľudia ktorí úspešne vyštudovali strednú alebo vysokú školu, sa mohli zamestnať v odbore, ktorý vyštudovali. Aj tie čísla ukazujú na to, že mladí ľudia, ktorí už majú pracovné skúsenosti popri štúdiu, majú pravdepodobne väčšiu úspešnosť sa zamestnať, ako tí ktorí tie pracovné skúsenosti nemajú. Zamestnávatelia logicky často požadujú už teda, aby tí absolventi stredných a vysokých škôl mali nejaké pracovné zručnosti, pretože aj pre nich je to menšie riziko takých ľudí zamestnať. Si myslím, že štát by mal vytvárať podmienky na to, aby tí mladí ľudia, či už počas vzdelávania, alebo po vzdelávaní nadobudli nejaké pracovné skúsenosti na to, aby sa mohli uplatniť aj v odbore, ktorý vyštudovali. Samozrejme, je logické, že ak sa niekto rozhodne vykonávať inú prácu, ako súvisela s tým, čo študoval, alebo či už na strednej, alebo vysokej škole, je to úplne v poriadku. Ale dnes naozaj máme aj dáta na to, že mladí ľudia, ktorí chcú pracovať v odbore, ktorý vyštudovali, ale nemajú reálne pracovné skúsenosti, tak majú oveľa horšiu šancu a vôbec možnosti sa zamestnať.
A teda aj z tohto dôvodu spoločne s kolegyňou Simonou Petrík predkladáme tento návrh zákona, ktorý mení podmienky alebo vôbec výšku príspevku na vykonávanie absolventskej praxe. To, čo vlastne meníme v tom návrhu zákona, je samotná tá výška. Momentálne výška alebo teda ten príspevok na náhradu osobných výdajov je v sume životného minima, čo dnes predstavuje sumu okolo 270 eur. My navrhujeme, aby to bolo 40 % z minimálnej mzdy, ktorá sa nebude zdaňovať, čo by predstavovalo sumu 326 euro, je to nárast o 52 eur, to je dna z tých vecí.
Tá druhá, ktorá momentálne v zákone je, že v zákone sa píše, že tento príspevok môže byť vyplatený.
My navrhujeme, aby ten príspevok bol vyplatený, čiže je tam tá povinnosť vyplatiť tento príspevok za vykonávanie absolventskej praxe. A takisto tá tretia vec, ktorú meníme, je tá minimálna, maximálna dĺžka vykonávania tejto praxe. Momentálne zákon stanovuje, že tá minimálna dĺžka je 3 mesiace a maximálna 6 a my teda navrhujeme, aby to bolo 2 mesiace, až maximálna dĺžka 4 mesiace. Máme za to, že to zlepší flexibilitu a zvýši motiváciu zapojiť sa absolventov do vykonávania tejto absolventskej praxe.
To, čo chceme dosiahnuť týmto návrhom zákona, je jednak zefektívniť túto absolventskú prax, ale zároveň aj zdostupniť ľuďom, ktorí si možno nemôžu dovoliť robiť za mesačnú prácu a dostať za to životné minimum, tá suma naozaj dnes je relatívne nízka. Rozumieme, že ten nárast je síce iba o 52 euro, že nie je to zásadne nejaká vyššia položka, ale tak robili sme to aj s ohľadom na stav verejných financií. A tak isto to, čo vlastne chceme zlepšiť a dosiahnuť, je, že keď skrátime tú minimálnu a maximálnu dĺžku vykonávania absolventskej praxe, tak je to flexibilnejšie a efektívnejšie pre ľudí, ktorí sa môžu prihlásiť na to, aby nemuseli robiť 3 až 6 mesiacov, ale tá minimálna dĺžka by bola 2 a maximálna 4 mesiace.
Chcel by som ešte teda podotknúť to, že ja tému odchodu mladých ľudí vnímam veľmi citlivo, pretože je nás aj v tomto parlamente relatívne málo poslancov a poslankýň, ktorí máme menej ako 30 rokov a mňa aj mrzí, že predstavitelia vládnej koalície neprichádzajú s nejakými zásadnými a nie možnože hneď systémovými, ale naozaj so zákonmi, ktoré by riešili tú situáciu toho, aby mladí ľudia boli motivovanejší na Slovensku ostať. Naozaj za celý rok odkedy tu sedím, myslím si, že tá moja účasť je relatívne vysoká v tomto pléne, takéto zákony neprichádzajú, sme to skôr my z radov opozície, ktorí sa takýmto témam venujeme a tieto zákony predkladáme. Ja vnímam aj tému odchodu mladých ľudí do zahraničia, že neexistuje nejaké jedno zásadné kúzelné riešenie, ktorým by sme odliv mladých ľudí do zahraničia zastavili, ja si ani nemyslím, že je zlé keď mladí ľudia do zahraničia odchádzajú, podľa mňa je to fajn že môžu študovať, môžu spoznať nových ľudí, naučiť sa cudzie jazyky, spoznať novú kultúru, nabrať skúsenosti, ktoré by možno tu na Slovensku nemali tú šancu získať, ale problém ani nie je to, že odchádzajú, len ten problém je to, že sa nechcú vrátiť. A mám povinnosť to, že ukazovať mladým ľuďom, akým spôsobom, kebyže máme tú možnosť, zlepšovať kvalitu života alebo situáciu mladých ľudí na Slovensku.
Tak aj toto je jeden z tých návrhov zákona, ktorý nemá žiaden negatívny vplyv na rozpočet, má práveže, naopak, pozitívny vplyv na rozpočet, pretože zvyšuje zamestnanosť, a takisto ani nemá žiadne ideologické zafarbenie, keby náhodou niekto zase nás tu chcel nálepkovať nejakými nezmyselnými označeniami. Tento návrh zákona zlepšuje ten prechod mladých ľudí zo vzdelávacieho systému na trh práce, ako som spomínal, zamestnávatelia dnes vyžadujú, aby ľudia, ktorí sa hlásia do zamestnania, mali už nejakú prax. Uvediem príklad. Ak nejaký grafický dizajnér, ktorý úspešne skončí strednú školu s maturitnou skúškou, chce sa zamestnať v grafickej firme, ale nemá nejaké kontakty, alebo jednoducho sa nevie dostať k nejakej praxi, ktorá by ho predurčila na to, sa po ukončení štúdia zamestnať, tak práve táto absolventská prax, keď mladý človek teda úspešne skončí strednú a vysokú školu, môže požiadať o vykonávanie tejto absolventskej praxe, tak mu môže zaručiť, ako aj som hovoril na základe tých čísel, že sa bude vedieť uplatniť. Pretože keď už v tej firme bude môcť vykonávať tú absolventskú prax, tak aj pre tú firmu je oveľa lepšie, keď má niekoho, koho si vie, dajme tomu, aj už podľa seba vyškoliť a následne zamestnať, pretože už poznajú toho človeka, ktorý po ukončení štúdií uňho vykonával tú absolventskú prax. Tá absolventská prax je relatívne dobrý nástroj, mňa mrzí, že momentálne podľa tých informácií, ktoré máme, že zo zákona to síce plynie, ale neponúkajú tie úrady práce túto absolventskú prax. Aj preto si myslím že je na mieste túto absolventskú prax zefektívniť, informovať o nej a verím tomu, že to bude mať pozitívny prínos. Samozrejme, si uvedomujem, vzhľadom na situáciu, v akej sme, že rozhodnutie o tom, či posuniete do druhého čítania, je skôr na poslancoch a poslankýň vládnej koalície.
Aj preto by som rád požiadal, aby ste tento návrh zákona posunuli do druhého čítania, pretože naozaj si myslím, že toto nie je nič, čo by bolo kontroverzné, nič, čo by nejakým spôsobom malo negatívny vplyv na rozpočet. Je to naozaj jedno z menších, ale ja si myslím, že efektívnych opatrení, ktoré vie pomôcť mladým ľuďom sa uplatniť.
A o tom to presne je, že ak máme možnosti a v tomto pléne verím, že tie možnosti máme, skôr chýba, samozrejme, asi tá politická vôľa pomáhať mladým ľuďom, tak má to aj teda pozitívny prínos na tú ekonomiku. Už veľakrát padali tie čísla, že koľko nás stojí každý jeden ten odchod mladých ľudí do zahraničia. Bohužiaľ, bohužiaľ, každý tretí absolvent strednej školy ani neuvažuje o štúdiu na vysokej škole na Slovensku. Chcel by som podotknúť ešte to, že ja nevnímam odchody mladých ľudí do zahraničia len cez čísla a ekonomiku.
Ja si myslím, že Slovensko je naša krajina, kde sme sa narodili, je to náš domov, radi by sme tu chceli žiť, ale dôležité je naozaj prinášať riešenia, ktoré nemusia byť nejaké zázračné, nemusia byť ani na prvú veľké, ale pomáhajú postupne, krok za krokom, zlepšovať tú situáciu. A hlavne, ak sa bavíme o tom zamestnaní, tak je dôležité, aby aj mladí ľudia možno neodchádzali z tých regiónov. Ja som cez leto mal tú možnosť pochodiť východné Slovensko a naozaj tam táto téma je ešte o to dôležitejšia, pretože naozaj tam mladí ľudia odchádzajú. Chápem, že tam možno nie sú až tak pracovné príležitosti, ale naozaj oni by tam radi ostali, keby sa tam presne vedeli zamestnať. A toto je jeden z tých zákonov, ktorý na to reflektuje.
Chcel by som vás iba na záver požiadať, aby ste tento zákon podporili, pretože si naozaj myslím, že mladí ľudia sú budúcnosť našej krajiny. Veď aj vy máte deti, podaktorí aj vnúčatá a myslím si, že by ste boli radšej, keby na Slovensku ostali, ako keby ste sa mali raz do roka alebo dvakrát do roka s nimi vidieť počas možno vianočných a veľkonočných sviatkov, alebo spájať sa s nimi každý týždeň cez nejaké aplikácie.
Takže budem rád, keď teda aspoň to posuniete do druhého čítania. Ja zase už nie som tak možno naivný, ako som bol na začiatku volebného obdobia. Rozumiem, že ak by ste aj, bohužiaľ, čisto z pragmatického dôvodu tento zákon nepodporili, ja by som bol veľmi rád ako aj predkladatelia predo mnou, keby ste si tento návrh zákona možno osvojili a zmenili, či už skrz parlament, alebo možno ministerstvo práce by ste zdostupnili, zefektívnili a zmotivovali viacej ľudí, ktorí by chceli využívať túto absolventskú prax. Pretože momentálne to, ako je to nastavené, si nemyslím, že je dostupné, ani efektívne. Aj napriek tomu, ako som hovoril, že tento, tento model, táto absolventská prax je relatívne dobrý nástroj na to, ako môžu mladí ľudia sa uplatniť a zlepšiť ten prechod zo vzdelávacieho systému na trh práce mladých absolventov stredných, alebo vysokých škôl.
Ďakujem veľmi pekne za podporu a budem rád teda, ak by sme vedeli v druhom čítaní o tom možno hlbšie diskutovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem kolegom za tento návrh a za to, že tu znovu tematizujeme tému odlivu mladých ľudí zo Slovenska.
A ono to odznelo aj minulý týždeň, že prečo sa teda tou témou toľko zaoberáme a naozaj by som chcela zdôrazniť, že minulý štvrtok práve napríklad kolega Ivan Štefunko tu o tom hovoril, že ono to je jeden z najvážnejších problémov, ktoré tu máme a je to istá časovaná bomba. A nie je to niečo, čo by sa týkalo iba tých mladých ľudí.
Keď hovoríme o odlive mladých ľudí zo Slovenska, tak to znamená aj to, že tu bude menej ľudí, ktorí budú môcť pracovať a prispievať do štátneho rozpočtu, že tu bude viacej starších ľudí, ktorí sú opustení, ktorí svoje vnúčatá vidia naozaj iba cez Skype, ktorí, že tu máme vyľudnené regióny, že nemá kto zakladať nové firmy, že nemá kto prinášať investície. Že to naozaj nie je téma, ktorá by sa týkala iba mladých ľudí. Ale ono to je celospoločenská téma, ktorá v konečnom dôsledku dopadá na všetkých. A aj je nás tu mnoho, ktorí sme študovali v zahraničí, ktorí sme sa rozhodli vrátiť, ale každý z nás pozná ako desiatky a desiatky ľudí, ktorí sa nevrátili z najrôznejších dôvodov a tí ľudia nám tu na Slovensku chýbajú.
A akoby tento zákon je možno nejaký akoby malý príspevok k tomu, ale myslím si, že každý aj malý krok je dôležitý, lebo naozaj je to téma, ktorou by sme sa mali zaoberať ako celospoločenskou, lebo má celospoločenský dopad.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, ďakujem za faktickú poznámku.
Áno, presne tak, že táto téma, ten odliv mladých ľudí do zahraničia, to nie je len možno kaviarenská téma pre, ja neviem, pár mladých ľudí. Ale keď aj bola predchádzajúce volebné obdobie, teda na konci toho volebného obdobia úradnícka vláda alebo teda vláda odborníkov, tak aj premiéra, teda bývalého premiéra pána Ódora to bola jedna z prioritných tém. Že odchod mladých ľudí bola premiérska téma. Samozrejme, môžeme sa pozrieť, aké témy pána premiéra zaujímajú dnes. Ja som to aj v zásade na úvode uvažoval, že dneska možno viacej pána premiéra zaujíma to, ako kto má tancovať a podobne, ale, samozrejme, mladí ľudia sú niekde, ak vôbec, tak na spodku rebríčka priorít.
A presne ako povedala aj kolegyňa Gažovičová, že v zásade toto je len jeden taký z návrhov zákona, ktorý zlepší možno tú, ten prechod tých mladých ľudí zo vzdelávacieho systému na trh práce a teraz ani podľa mňa ani neexistuje nejaké, že jedno geniálne riešenie, ktoré by tu mladých ľudí udržalo. Ale ja si myslím, že to je práve o tom, že tá politická vôľa alebo tá politická moc, ktorú vy, síce tú vôľu nemáte, ale tú moc máte. Máte prezidenta, máte parlament, máte vládu, tak si myslím, že aspoň teda, keď už ste po roku sa venovali iba sebe, že by možno bol čas sa venovať aj, aj mladým ľuďom. Ja rozumiem, že tých problémov v dnešnej dobe je tu veľa, že naozaj tá topánka nás tlačí všade, kde sa pozrieme. Ja som to aj hovoril, od nemocníc, po financie a podobne.
Ale ja si myslím, že toto je naozaj niečo, čo ak dnes riešiť nebudeme, tak nás to o pár rokov jednoducho dobehne. Lebo keď tu mladí ľudia nebudú, odídu, talentovaní, mladí, šikovní ľudia, tak kto tu potom ostane?
Ďakujem pekne.

vymazať

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Spoločne s kolegyňou Zuzanou Mesterovou predkladám návrh zákona, návrh novely zákona, ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Podstata tohto zákona je reagovať na situáciu, kedy sa výška škody vlastne potrebnej pre trestný čin zvýšila. Zároveň na nezvýšila výška pokuty za priestupok.
Viac o tomto návrhu zákona poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Dobrý deň, ďakujem za slovo.
Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, podpredseda Výrobu Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu poslankýň Zuzany Števulovej a Zuzany Mesterovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 431. V súlade s príslušným paragrafom podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona následne prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem.
Vážení kolegovia, vážené kolegyne, ako som povedala, podstatou nášho návrhu je novela priestupkového zákona, ktorá reaguje vlastne na tú zmenenú situáciu v oblasti priestupkového práva po novele Trestného zákona a Trestného poriadku, ktorý vlastne zdvihol výšku malej škody na 700 eur. To znamená,všetko pod tým je vlastne v súčasnosti majetkovým priestupkom, za ktorý však hrozí len pokuta vo výške 331 eur. Bez ohľadu na to, že či teda vnímame tú potrebu z praxe, ktorá po účinnosti novely Trestného zákona nám ukazujem teda, že naozaj vzrastajú skúsenosti, či už obchodníkov, alebo bežných ľudí s drobnými majetkovými krádežami, ktoré sú dnes posudzované po novom ako priestupky. Tak bez ohľadu, že či vnímame túto spoločenskú situáciu, alebo nie, myslím si, že je veľmi dôležité povedať a zhodnúť sa na tom aj z hľadiska koalície, nielen nás v opozícii, že situácia, kedy priestupok na úrovni vlastne majetku môže nastať až do výšky hodnoty veci 700 eur, pričom tú pokutu za ten priestupok naďalej sme ponechali na úrovni 331 eur, je situácia, kde je vo verejnom záujme, aby sme vykonali ako zákonodarný zbor nápravu.
My sme teda mali avizované už pred časom aj zo strany ministerstva spravodlivosti, že údajne príde tento návrh, na ktorý bude reagovať, na túto disbalanciu medzi výškou pokuty a výškou škody v priestupkovom práve. Avšak doteraz sme žiaden takýto návrh nevideli ani len v medzirezortnom pripomienkovom konaní napriek tomu, že bolo dosť času tak urobiť, keďže teda sme tu počúvali mesiace o tom, ako je trestná novela výborne pripravená a všetky nadväzujúce oblasti budú v podstate dobre pripravené a bude sa na to reagovať. No práve pri priestupkoch vidíme, že na toto bolo zjavne zabudnuté.
Preto s kolegyňou Mesterovou navrhujeme právnu úpravu, kde sa v prvom rade zvýši výška pokuty za takýto majetkový priestupok na 1400 eur, to znamená, tá maximálna výška bude v dvojnásobnej hodnote tej najvyššej škody, ktorá ešte môže byť posúdená ako priestupok, čo podľa nášho názoru by malo mať odstrašujúci a preventívny účinok na časť páchateľov. Zároveň, keďže v priestupkovom práve je dlhodobo problémom aj to, že sa poškodený nevie domôcť náhrady škody, ak je teda páchateľ zistený, tak sme navrhli mechanizmus, kde v prípade, ak páchateľ počas toho priestupkového konania vlastne uzná tú škodu, ktorú spôsobil a nahradí ju poškodenému, ako aj vlastne zaplatí tie trovy konania, tak bude môcť dostať vlastne polovičnú pokutu, aká by mu hrozila v prípade, že by tak neurobil. Máme za to, že tento mechanizmus by mohol pri časti páchateľov pôsobiť vo vzťahu k poškodeným priaznivo, že by sa teda ľahšie domohli tej náhrady škody. Nezabudli sme ani na právnu úpravu pri mladistvých, kde doteraz teda platilo a bude platiť aj po novom, že tá pokuta by mala byť teda len v polovičnej výške.
Toto je teda vlastne gro nášho návrhu a teším sa na vaše faktické pripomienky. Myslím si, že aj z radov koalície by sa mala nájsť podpora pre túto úpravu, pretože ako hovorím, je úplne jedno, či momentálne vnímane, alebo nevnímame ten nárast drobnej majetkovej krádeže, ale myslím si, že sa minimálne vieme zhodnúť na situácii, že ponechať mesiace v platnosti situáciu, kedy za priestupok v hodnote veci 700 eur hrozí pokuta len 331 eur rozhodne nie je v záujme obyvateľov a obyvateliek tejto krajiny a neprispieva to k bezpečnosti ich majetku.
Takže na vás apelujem, aby ste prekonali naše koalično-opozičné rozdiely a aby ste tento náš návrh zákona posunuli do druhého čítania, kde v prípade ak máte nejaké výhrady alebo pripomienky, budeme môcť tieto zapracovať.
Ďakujem.

Ďakujem, pani Števulová, za tento návrh zákona, aj SaS-ka prišla s podobným návrhom zákona a myslím si, že teda vnímame situáciu podobne alebo v podstate rovnako. A uvedomujeme si, že došlo naozaj vzhľadom na následky novely Trestného zákona k zhoršeniu situácie na Slovensku, práve čo sa týka takejto kriminality, ktorá začína stúpať. Sú ľudia, ktorí to začínajú pociťovať na vlastnej koži, sú to aj obchodné reťazce. Sú to rôzni obchodníci, ale sú to aj bežní ľudia, ktorým začínajú miznúť veci a keď je aj páchateľ pristihnutý, tak pokuta na mieste je 33 eur, čo je smiešne. A áno, potom v správnom konaní je to 330 eur, čo naozaj môže, nie je odstrašujúcim príkladom, pretože keď ukradnete niečo za 700 eur, zaplatíte za to 330, tak sa vám to stále oplatí, zarobili ste.
Čiže áno, je na mieste, aby sme sa zamýšľali nad tým, akým spôsobom túto chybu v novele Trestného zákona, ktorá je ináč plná chýb, napraviť. Ale zas by som to bral aj z tej druhej strany, každá minca má dve strany, a to je, keď teraz týmto konsolidačným balíkom sa zvýšilo DPH na knihy na 23%, tak viete, keď ukradnete knihy za 700 eur, nie je to trestný čin.
Ďakujem.