19. schôdza

Ďakujem za slovo.
Tina, páčilo sa mi, ako si rozprávala o tom, že boj s korupciou je naozaj súkolie viacerých koliesok a možno dnes aj sledujeme nejakú snahu rozbiť tie kolieska, ktoré sú na konci toho procesu, či už sa týka vyšetrovania, prokuratúry alebo súdov, ale som si istý, že príkladov vyšetrenej korupcie bude presne nula, ak sa podarí robiť tie kolieska, ktoré sú na začiatku toho procesu, čiže ak sa podarí rozbiť dôveru verejnosti v to, že má zmysel nahlasovať protiprávne, protiprávne konanie. A preto je tak dôležité, že tento úrad jednak odolal tým tlakom, ktoré sa diali koncom minulého roka, jednak je dôležité, že robí všetky tie činnosti, o ktorých nás pani riaditeľka informovala, pretože možno táto vláda sťaží vyšetrovanie a odsúdenie, odsúdenie korupcie, možno sťaží prácu vyšetrovateľom, prokurátorom, možno bude vytvárať tlak na sudcov. Ale ak bude vytvárať systematický tlak na oznamovateľov, tak je viac-menej isté, že sa žiadna korupcia nepodarí vyšetriť. Takže len to som chcel doplniť nejak tvoje vystúpenie.
Ďakujem ešte raz.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Tina, ďakujem veľmi pekne. V úvode svojho vystúpenia si hovorila o tom, že kultúra nemlčania je veľmi dôležitá a že práve takáto kultúra posilňuje právny štát. A toto považujem za jeden veľmi dôležitý moment v pôsobení Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorého doterajšiu činnosť vysoko oceňujem. Ale chcem povedať, že práve v tomto kontexte vlastne celý úrad naráža na mnohými generáciami v našej spoločnosti prenášanú istú klanovú kultúru, v ktorej sa mlčí. Ak je človek v nejakom prostredí a často teda tie zamestnanecké kolektívy vytvárajú istý typ klanu, tak my sme odmalička tak programovaní a vychovávaní, že odtiaľ sa proste nevynáša, nežaluje sa, nehovorí sa a to aj vtedy, ak naozaj ide o činnosti, ktoré sú proti celej spoločnosti. Čiže ten záujem, aby ma klan chránil, často býva povýšený nad celospoločenský záujem. A myslím si, že toto je jedna z veľmi dôležitých úloh, pred ktorými Úrad na ochranu oznamovateľov stojí, aby pôsobil vlastne, ak mu to vlastne čas a zákon dovoľuje, aj takto výchovne. A je úloha aj pre nás všetkých, ktorí sa venujeme akémukoľvek výchovnému pôsobeniu, aby sme poukazovali na to, že táto klanová kultúra, tá ochrana a zamlčiavanie, mlčanie o neprávosti, o protispoločenskej činnosti škodí všetkým a je to len, má to len krátkodobý efekt pre toho, kto mlčí. Ten dlhodobý efekt je škodlivý.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem, Tina, že si pripomenula vládnej koalícii ich slová z minulosti, lebo je hrôzostrašné sa pozerať, ako sa v priebehu rokov a situácie mení ich postoj ku korupcii, k transparentnosti a ku nejakému základnému slušnému vzťahu k právnemu štátu. Veď v konečnom dôsledku sme to videli aj dnes. A je veľmi znepokojivé vidieť, ako na ľahkú váhu táto vládna koalícia berie inštitút oznamovateľov z jeho podstaty, aký dôležitý inštitút pre zdravý právny štát to je, a to až do tej miery, že výbor ústavnoprávny nedokáže ani k správe riaditeľky tohto inštitútu prijať uznesenie: ani kladné, ani záporné, žiadne. Proste výbor Národnej rady nedokáže prijať stanovisko k správe, ktorú tu pravidelne predkladá inštitúcia tak dôležitá, akým je Úrad na ochranu oznamovateľov. A keď sa pozriem po svojej pravej ruke do radov lavíc vládnej koalície, tak ako zívajú prázdnotou ako vždy, keď sa tu preberajú vážne témy ohľadom právneho štátu. Pritiahli ich akurát ich vlastné dotácie a ich pozornosť, vtedy tu bolo plno, keď sme sa rozprávali o tom, kto koľko v tomto štáte poberal dotácií. Dnes prázdno.
A je to znepokojivé o to viac, že desať mesiacov vidíme, ako táto vládna koalícia pristupuje k otázkam právneho štátu, ako útočila na tento úrad, keď sa to hodilo ministrovi vnútra, a ako ďalej rozkladá aj dôveru občanov v tento štát. Naposledy dnes sme mali možnosť vidieť, ako poslanci sa neboja a už ani sa neštítia útočiť na iné poslankyne Národnej rady, tak čo potom oznamovatelia, akú majú mať, aký majú mať pocit bezpečia ochrany v tomto štáte? Je to na zamyslenie, kolegovia.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som chcel veľmi pekne poďakovať pani predsedníčke za jej prácu i za prácu celého úradu ako takého. Ale nadviažem teda na slová pani kolegyne, pani poslankyne Gažovičovej, ktorá hovorila o tom, ako narastá poznateľnosť úradu. No ono je to aj dobrá, aj zlá správa, pretože zjavne ho potrebujú mnohí ľudia, mnohí Slováci, Slovenky čoraz viac, pretože sa čoraz viac stretávajú s takýmito neželanými rôznymi javmi v spoločnosti. Ono ale keď si pozrieme aj tie čísla, úrad informoval, že v septembri ´24 oslávil v podstate tri roky existencie úradu, a teda aj všetkých poctivých ľudí, pre ktorých je ochrana verejného záujmu nadmieru dôležitou hodnotou. My keď si pozrieme tie čísla, tak v podstate tá trojročná práca hovorí sama za seba. Máme tu 1 320 ľudí, ktorí sa obrátili na úrad, z toho 574 využilo infolinku. Máme 547, alebo úrad mal takmer 550 prijatých podnetov, z ktorých jedna pätina bola anonymných, to znamená 119. Máme tu 134 oznámení o nezákonnej činnosti. Máme tu 42 ochranných zásahov proti odvetným opatreniam. Máme tu viac ako 3 600 vyškolených osôb počas 80 školení. Takže naozaj klobúk dole a tá práca úradu a jeho prospech pre spoločnosť ako takú, pre náš právny štát, alebo pre právny štát ako celok je naozaj nezanedbateľný, nespochybniteľný.
Takže ešte raz veľmi pekne ďakujeme.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som len dodal, že kolegyňa poslankyňa Gažovičová to povedala veľmi dobre, presne, za čo by som sa chcel jej poďakovať. A takisto myslím, že budem rozprávať za väčšinu, alebo dúfam, že za väčšinu tohto parlamentu, že mali by sme všetkým ďakovať zamestnancom Úradu pre oznamovateľov a to už aj z tých dôvodov, ktoré tu boli ešte raz spomenuté a je dobré si ich aj zopakovať, predsa opakovanie je matka múdrosti. Ide o bezplatnú pomoc a tá bezplatná pomoc je kľúčová, lebo slúži ako verejný záujem pre tých obyvateľov, ktorí si to ozaj nemôžu dovoliť. Takže ja osobne si myslím, že je v záujme tohto parlamentu a to je úplne jedno, že či sú to predstavitelia opozície, alebo predstavitelia koalície, ktorí by mali aktívne spolupracovať s týmto úradom a stále dávať tú pomocnú ruku.
Takže áno, myslím, myslím si, že aj súčasní predstavitelia vládnej koalície ocenia váš prínos, a opäť zopakujem, ste veľmi pozitívnym príkladom toho, ako by mal fungovať právny štát. Takže za mňa ešte raz ďakujem.
Ďakujem aj kolegyni, že všetko to pekne popísala, a držím palce ďalej.

Ďakujem kolegom za reakcie. A myslím si, že naozaj je to jedna z veľkých strešných tém na Slovensku, že u nás tá dôvera občanov v inštitúcie je celkovo pomerne nízka. A súvisí to, samozrejme, aj s korupciou a s podozreniami na korupciu. A jednoducho ako tá korupcia je vo svojom princípe neefektívne nakladanie s verejnými financiami a malo by byť v záujme všetkých, všetkých, aby verejné zdroje boli využívané zmysluplne a tiekli tam, kde majú tiecť, a nie do vrecka niektorých ľudí. A tuto máme úrad, ktorý má podporovať dôveru ľudí, ktorý má podporovať práve tú kultúru toho, že verejné zdroje patria nám všetkým a je v záujme nás všetkých, aby sme sa o ne starali, a preto má zmysel nahlasovať a vyšetrovať protispoločenskú činnosť vrátane, vrátane korupcie.
A áno, ako spomenul aj kolega Prostredník, my tu, žiaľ, máme silnú kultúru mlčania a takú generáciu klanovej kultúry mlčania, ktorá, samozrejme, má aj svoj historický kontext a vychádza aj z toho, že sme tu mali pár desaťročí komunizmu, kedy sa bralo, že kto neokráda štát, okráda svoju rodinu. Ale verím, že 30 rokov, vyše 30 rokov po Nežnej revolúcii toto by malo byť niečo, na čom by sme sa mali vedieť ako celá spoločnosť zhodnúť. A z tohto pohľadu je pre mňa absolútne nepochopiteľné, ako sa môže stať, že ústavnoprávny výbor ani neprijme takúto správu takto dôležitého úradu.
Ďakujem.

Ďakujem. Možno by to stačilo aj na faktickú, ale tak človek nikdy nevie.
Ja by som len pár poznámok na záver z toho, čo som si vypočula, aj ďakujem za reflexiu aj dôležitosti tejto témy, aj dôležitosti úradu. Chcela by som povedať zo svojho pohľadu, že naozaj aj európska smernica, aj táto naša domáca legislatíva prináša zmenu paradigmy v kultúre vnímania nekalých praktík, ale aj vnímania oznamovateľov od toho, kde som spomínala, že ani motivácia nemá byť dostatočným kritériom na to, či berieme človeka vážne. Nekategorizujeme človeka podľa toho, aké má vzťahy na pracovisku, alebo či sa nahneval na šéfa, ale podľa toho, akú vec oznamuje, a podľa toho, ako významná je tá vec pre odhaľovanie nekalých praktík zo strany štátu.
A tá zmena paradigmy spočíva v tom, a to je aj cieľom, aj ja vnímam tú svoju misiu, pokiaľ, v tom krátkom období, počas ktorého som vo funkcii, aby sme posunuli to vnímanie, že je normálne ozvať sa, keď sa deje niečo nekalé, zvlášť ak sú tie veci závažné, a nie je normálne a spoločensky akceptované, že ľuďom, ktorí sa ozývajú, sa budú zamestnávatelia mstiť. Nie sme naivní, že sa to nebude diať, ale má to byť okrajová záležitosť, tak ako je, mala byť okrajovou záležitosťou korupcia, ktorá neprerastie všetky štruktúry štátu, ale vieme a sme realisti, že korupcia tu bude, kým tu budú peniaze a kým tu budú ambície mocenské. Takže ona sa úplne neeradikuje, ale každý funkčný štát s ňou vie narábať v nejakých normálnych limitoch a stíhať a nenechá ju prerásť. A rovnako tak by to malo byť aj v agende ochrany oznamovateľov, že to, čo nie je normálne, má byť okrajovou záležitosťou a zamestnávatelia by mali byť, naopak, v rozpakoch, ak idú otvorene po ľuďoch, ktorí sa ozvú v dobrej viere a poukážu na to, že sa nehospodári dobre s verejnými financiami.
Pán poslanec Mikloško už tu nie je, ale ešte som rozmýšľala aj nad reakciou na tie anonymné oznámenia, lebo ono to ide ruka v ruke s tým, čo hovoril aj pán poslanec Prostredník. Áno, krátkodobé efekty, kedy ľudia sa rozhodnú radšej mlčať a dlhodobo, samozrejme, to škodí nám všetkým, ale zároveň treba brať vážne aj tie krátkodobé efekty na človeka, ktorý sa rozhodne pre to mlčanie, pretože tie riziká, do ktorých potenciálne ide, môžu byť naozaj nebezpečné pre jeho psychické zdravie, pre ekonomickú stabilitu jeho rodiny, pretože si už nezíska žiadne uplatnenie vo svojom odbore a podobne. A v rámci toho aj to anonymné oznamovanie môže byť dobrým a štandardným nástrojom. Sú inštitúcie, ktoré sa venujú desiatky rokov anonymným oznámeniam, respektíve vôbec servisu pre whistleblowerov, to je ten anglický pojem pre oznamovateľa, ktoré hovoria: nestaňte sa v tých najzávažnejších prípadoch oznamovateľmi, ostaňte anonymní. To je cesta, kedy naozaj v tých najrizikovejších situáciách, kedy ide o veľa peňazí, kedy už môže byť v hre aj bezpečnosť, fyzická bezpečnosť toho človeka, môže byť funkčným mechanizmom oznámiť niektoré záležitosti anonymne. A štáty sa majú zamýšľať nad tým, ako uľahčovať získavanie, efektívne získavanie týchto informácií. A, samozrejme, tie procesy, ako som už povedala, musia byť nastavené tak, aby nešli proti ľuďom, ktorí sú jednoducho len osočovaní zo strany, zo strany nejakých, jednoducho povedané neprajníkov, ktorí chcú očierniť reputáciu niekoho. Ale myslím si, že štát v tomto je schopný si najprv preveriť informácie a až potom začať niekoho stíhať.
Takže to je k tomu anonymnému oznamovaniu a hoci nám to môže zaváňať minulými praktikami z komunistického režimu, ak je systém dobre nastavený, tak anonymné oznamovanie, naopak, môže mať svoje pozitívne efekty práve v tých najzávažnejších a najrizikovejších oblastiach oznamovania, kde ide o veľa aj vo forme výšky peňazí alebo závažnosti odhalení.
A aby som skončila možno aj trošku pozitívne, ešte dve dáta pre vás všetkých. Na Slovensku to nie je také zlé, ani pokiaľ ide o to vnímanie zatiaľ. My sa ho snažíme, samozrejme, zlepšovať, ale aj naše dáta pravidelne ukazujú, že skoro 70 % opýtaných obyvateľov Slovenskej republiky, to je prieskum, reprezentatívna vzorka obyvateľstva, ktorá hovorí, že podporuje a chápe a oceňuje oznamovateľov, ktorí oznámia nekalú praktiku, s ktorou sa stretnú pri zamestnaní, hoci aj svojho nadriadeného. Takže ľudia možno majú na Slovensku zatiaľ nízku odvahu oznamovať práve pre tie aspekty, o ktorých sme hovorili, ale oceňujú to. Nie je to zaznávaná vec, tak ako by sa dalo čakať, že sme na to, na takéto kvázi nesprávne vnímané donášanie alebo údajné donášanie citliví. Naopak, ľudia racionálne tomu rozumejú, že to je vlastne ak nie akt hrdinstva, tak je to normálna a správna vec, a zároveň skoro 78 % ľudí si myslí, že by mala existovať inštitúcia, ktorá takýmto ľuďom poskytne odbornú pomoc.
Týmto by som skončila svoj príhovor. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážená pani riaditeľka, vážení kolegovia, kolegyne, ja som si dovolil, dnes tu máme takú, takú módu, veľa sa tu debatuje o politickej reklame, tak, v pléne, tak ja som si dovolil aj týmto módnym doplnkom spraviť politickú reklamu boju proti korupcii. (Rečník ukázal rukou na červenú píšťalku pripnutú na svojom saku.) Je to píšťalka ako symbol whistleblowerov, keď sa tu už rozprávame o úrade na ochranu whistleblowerov, ktorá je zavesená na spinke, čo teda je symbol úradníctva, takže aj týmto spôsobom by som chcel vyjadriť podporu tomuto dôležitému úradu a naznačujem tým, že budem hovoriť aj o tých úradníkoch, na ktorých teraz veľa, veľa záleží.
V prvom rade sa chcem poďakovať pani riaditeľke za prácu, ktorú úrad robí, za správu, ktorú tu predniesla, pretože po zrušení Rady pre štátnu službu je to jeden z mála ostrovov, ktoré ostal zatiaľ pre úradníkov ako ostrov, na ktorý sa môžu obrátiť v prípade, že majú pocit, že sa koná nezákonne, keď už táto koalícia zrušila Radu pre štátnu službu, tak ostal nám aspoň Úrad na ochranu oznamovateľov a o to dôležitejšie je, aby ostal nezávislý, aby si mohol robiť svoju prácu, aby prešetroval podnety, tak ako o tom dnes pani riaditeľka hovorila.
Zároveň by som chcel aj touto cestou vyzvať všetkých úradníkov, ktorí dnes pracujú vo verejnej správe, že stále sa majú na koho obrátiť, že vôbec nemusia tolerovať to, čo táto koalícia na ministerstvách predvádza, pokiaľ ide o nezákonné konanie, že nemusia tolerovať to, že im niekto prinesie lístoček, na ktorom sú tri-štyri firmy, ktoré treba osloviť do verejného obstarávania, že nemusia tolerovať to, že im niekto bude naznačovať, kto má verejné obstarávanie vyhrať, že nemusia tolerovať to, že im niekto bude naznačovať, ako majú v danej veci rozhodnúť, že stále je tu úrad, ktorý sa ich zastane, ktorý im poskytne právnu pomoc a asistenciu pri nahlásení takéhoto podnetu. A ja viem, že tých kvalitných a poctivých úradníkov na tých ministerstvách ostalo stále veľa, aj keď táto koalícia robí všetko pre to, aby odborníkov zo štátnej správy vyhnala, tak stále sú tam kvalitní odborníci a poctiví úradníci a chcem im aj touto cestou vyslať túto výzvu, že stále je tu úrad, na ktorý sa môžu obrátiť, a stále sú tu politici, ktorým záleží na tom, aby tento štát fungoval bez korupcie.
Zároveň keď už hovorím o tých politikoch, tak je pre mňa zarážajúce, ako prebiehalo prednesenie tejto správy v tejto sále. Pretože ak by som mal na jednom obrázku vyjadriť to, že komu záleží na odhaľovaní korupcie v štátnej správe, tak by som si odfotil túto sálu počas, počas príhovoru pani riaditeľky. Zo strany SMER tu nebol nikto po väčšinu toho príhovoru, zo strany HLAS tu bol pán spravodajca, ktorý nemá veľmi na výber, pretože bol zvolený ústavnoprávnym výborom ako spravodajca. Okrem neho tu bola ešte jedna kolegyňa zo strany HLAS, ktorá odišla po pár minútach, po pár minútach príhovoru. A to hovorím o strane, ktorej líder sa kedysi preslavoval frázou "padni, komu padni".
A keď sa rozprávame o tom, ako padni, komu padni platí v praxi a ako sa naozaj darí vyšetrovať korupciu alebo nezákonné konanie aj vo verejnej správe, tak zo strany HLAS tu sedí jeden, resp. dvaja poslanci, a zo strany SNS tu bol pán predsedajúci Danko po väčšinu toho príhovoru. Tiež si myslím, že to tak nejak náhodou vyšlo, že zrovna vtedy, zrovna vtedy musel, pardon? (Rečník sa naklonil k spravodajcovi.) Teraz vás je tu šesť, ja hovorím, koľko vás tu bolo, keď pani predsedníčka prednášala svoju správu, tak vtedy ste tu boli jeden, resp. pár minút dvaja, dvaja zo strany HLAS. Počítal som to, nebojte sa, ja som zase, nebudem do vás rýpať, keď to nemám zrátané. Takže tak, také sú, také sú čísla, čiže padni, komu padni v praxi rovná sa z celého poslaneckého klubu HLAS jeden, resp. dvaja, dvaja páni poslanci, resp. pán poslanec a pani poslankyňa a zo strany SNS teda pán predsedajúci, ktorý sa nejak trápil trošku aj, sa mi zdalo, s vedením tej schôdze, ale to už asi je mimo, mimo tému.
Čiže len to som chcel povedať ku tej, ku tej účasti, že komu tu reálne záleží na boji, na boji s korupciou a kto si reálne prišiel vypočuť túto správu, aj keď je teda absurdné, že sa o roku 2023 rozprávame v septembri 2024. A tiež to nie je vinou opozície, ale toho, že koalícii sa jednoducho nechcelo takýto bod prerokovať.
A ešte posledná vec, pretože dnes sa veľa hovorí, veľa sa dnes hovorí o konsolidácii, o tom, ako nám chýbajú peniaze, no tak ja by som rád povedal, že boj proti korupcii je konsolidácia verejných financií, drahí kolegovia a drahé kolegyne. Korupcia má dva podľa mňa, mojej skúsenosti, dva veľmi negatívne efekty. Ten prvý je, že peniaze odlieva, že peniaze, ktoré by sa dali použiť na užitočné veci, jednoducho idú niekomu, niekomu do vrecka. A ten druhý efekt je, že si tým budujeme nejakú povesť u našich partnerov, ktorí potom tlačia na to, aby sme, ja to tak volám, že šróbovali procesy, že sa procesy natoľko šróbujú, lebo sme nedôveryhodný partner, lebo toľko korupcie sa tu odhaľovalo, že sa procesy šróbujú natoľko, že sú tak skostnatené, že už ani tie nové peniaze, ktoré keby sme chceli minúť čisto a bez korupcie, tak je veľmi problematické minúť, teraz konkrétne hovorím o eurofondoch. Čiže to sú tie dva efekty korupcie. Nielen to, že nám utekajú peniaze pomedzi prsty, ale aj tie ďalšie peniaze, ktoré by sme chceli aj efektívne minúť, tak sa nedajú efektívne minúť, lebo tie procesy sú natoľko zošróbované, lebo jednoducho sa nám neverí. To je ten dôsledok korupcie.
A budem sa teda v duchu konsolidácie venovať tej prvej časti, ako nám utekajú peniaze pomedzi prsty, a spravil som si takú malú, ľahkú kalkuláciu pre kolegov z koalície, prečo je dôležité bojovať, bojovať proti korupcii a prečo je absurdné, že si to teda prišli do pléna, správu o tom, ako sa nám darí podporovať oznamovateľov korupcie, že si to prišli do pléna vypočuť presne dvaja, resp. traja páni poslanci z koaličných strán.
Verejná správa na Slovensku v minulom roku mala výdavky asi 55 miliárd eur, hrubé čísla. Zároveň Svetová banka odhaduje, že celosvetovo korupcia predstavuje asi 5 % svetového hrubého domáceho produktu. Čiže ak by som týchto 5 % aplikoval na tých 55 miliárd, povedzme si, že sme úplne takí priemerní ako celý svet, že u nás je tej korupcie povedzme tých 5 %. Aj keď teda v sektore, v ktorom som sa ja pohyboval, tak tam lietajú také povery, že desať – pätnásť je ten, je ten príspevok, ktorý, ktorý sa odvádza z IT projektov napríklad. Ale keby to bolo len tých 5 %, nechajme 5 %, tak 5 % z 55 miliárd je 2,7 miliardy. Čiže ak by sme korupciu znížili na nulu, tak teoreticky môžme mať 2,7 miliardy eur, čo je zhodou okolností konsolidácia, ktorú táto vláda prezentuje ako ten konsolidačný cieľ. Ale keďže som sa poučil aj z príspevkov pani riaditeľky, že na nulu sa to nezníži nikdy, tak dám nejaký benefit, benefit našim, našim koaličným priateľom, tak dobre, tak keby to bolo tých päť, tak neznížme to na nulu, znížme to na 3 %, tak 3 % z 55 miliárd, ak by sa nám podarilo zabrániť, aby tieto tri percentá odchádzali v prospech korupčného správania, tak to je 1,65 miliardy, čo je presne konsolidačný cieľ na budúci rok.
Čiže môj odkaz pre túto koalíciu v tejto divokej konsolidačnej dobe, keď každý sa tvári, teda každý z koalície sa tvári, že nedá sa šetriť, že jednoducho nedá sa šetriť ani na štáte, nikde sa nedá šetriť, tak môj odkaz je: bojujte s korupciou a tie peniaze jednoducho v štáte ostanú na zmysluplné a potrebné veci.
Ďakujem ešte raz, pani riaditeľka, za prednesenú správu. Prajem vášmu úradu, aby naozaj ostal nezávislým. Mrzí ma, že na podporu vášho úradu sa vyjadruje len opozícia, lebo to potom naozaj môže vyznieť, vyznieť zvláštne, ale, žiaľ, taká je realita, jednoducho koaličných poslancov táto správa nezaujíma, koaliční poslanci by tento úrad najradšej, najradšej rozšróbovali na šróbiky. Napriek tomu vám prajem, aby váš úrad naďalej si robil svoju prácu poctivo a vytrvalo a nezávislo, takže snáď sa vidíme budúci rok a verím, že skôr ako v septembri, pri správe za činnosť v roku 2024.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem kolegovi Hargašovi, že upriamil v tejto chvíli trochu pozornosti na úradnícky aparát a na ich odvahu a vyzval ich k tomu, aby teda nepoľavili. A ja sa k tejto výzve pridávam, lebo náročnú dobu úradnícky aparát žije a úradníci, veď boli sme už svedkami čohokoľvek. A je veľmi dôležité, aby ani v štátnej správe sa ľudia nebáli ozvať, keď vidia, ako vládna moc alebo nejakí poverení riaditelia alebo, ja neviem, nejakí iní poverení ľudia konajú v rozpore s týmto štátom.
A ďakujem, že si aj našiel nejaké konsolidačné opatrenia pre túto vládu, ktoré by mohli aj pomôcť, aj nedotknúť sa priamo bežných ľudí v tomto štáte. Ale ako som videla, ako sa tvári pán predsedajúci, tak možno autorské duo Gašparovcov pripraví návrh zákona už o tomto, na budúci rok už možno nebude úrad prednášať žiadnu správu, lebo úrad nebude.
A som veľmi rada, že ťa nevyviedli za tvoju veľmi vkusnú brošňu.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja by som teda tiež, ešte som nemala možnosť v tejto rozprave poďakovať pani riaditeľke za tú jej správu a mňa vlastne po tých dlhých týždňoch a mesiacoch, čo v tejto sále sme boli svedkami toho, ako táto vládna koalícia ničí fungujúce inštitúcie a rozoberá tie inštitúcie, ktoré dlhodobo fungovali, tak ja som rada, že máme aspoň jednu fungujúcu, ktorú sa im zatiaľ nepodarilo rozobrať, aj keď teda boli také zámery, tak dúfam, že sa k nim nevrátia, pretože ja takéto fungujúce inštitúcie a osobitne tie, ktoré strážia transparentnosť verejných financií a verejnej správy, považujem za veľmi dôležité.
A ja mám teda jednu otázku na pani riaditeľku, keďže v tej svojej správe spomínala aj nejaké legislatívne aspekty práce Úradu na ochranu oznamovateľov a nejaké podnety aj, ktoré by pre Národnú radu mohli byť relevantné, ako zlepšiť tú legislatívu o oznamovateľoch, tak možno keby ste vypichli tú najdôležitejšiu vec, ktorú by ste možno očakávali od tejto Národnej rady, že by prijala, ktoré by tú vašu prácu uľahčili a skvalitnili.
Ďakujem.