19. schôdza

Môžme to dať na koniec schôdze, tak by som to napísal do procedurálneho návrhu.

Áno, na posledné hlasovanie tejto schôdze.

Pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi uviesť ďalšiu novelu zákona o dani z príjmov, ktorú teda predkladám do Národnej rady.
Cieľom tohto predloženého návrhu je skrátiť dobu odpisovania pri rovnomernom odpisovaní hmotného majetku zaradeného do 6. odpisovej skupiny zo 40 na 28 rokov, jednoducho povedané, skrátiť odpisovanie nehnuteľností.
Predložený návrh zákona je veľmi jednoduchý, ale jeho vplyv na vôbec fungovanie podnikateľského sektora, si myslím, že by bol veľmi výrazný. Výrazne by pomohol. Ale bližšie poviem v rozprave. Zatiaľ teda len to, že z krátkodobého hľadiska by to bol negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Zároveň by to bol silný pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Zákon, predložený návrh zákona nemá sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovensko viazané. Ďakujem pekne. Viacej teda v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky aj Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Pán predseda, ďakujem pekne opäť za slovo.
Čiže ešte raz, cieľom predloženého návrhu zákona je skrátiť dobu odpisovania pri rovnomernom odpisovaní hmotného majetku zaradeného do 6. odpisovej skupiny z aktuálne platných 40 rokov na navrhovaných 28 rokov.
No v prvom rade si povedzme, teda čo patrí do 6. odpisovej skupiny. Patria tam nehnuteľnosti, teda ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 spomínaného zákona, a sú to bytové budovy, hotely a podobné budovy, hotely pre... pardon, budovy pre administratívu, budovy pre kultúru, verejnú zábavu, vzdelávanie, zdravotníctvo, ďalej ostatné nebytové budovy okrem nebytových poľnohospodárskych budov a ostatných budov inde neuvedených, len budovy pre kasárne, hasičov, ako aj ostatné inžinierske stavby.
No každopádne teda veľká väčšina nehnuteľností je v odpisovej skupine 6 a je odpisovaná dnes, že drastických a drakonických 40 rokov. Len aby sme si uvedomili, že čo to pre podnikateľa znamená, znamená to to, že tie investície, ktoré on kedysi vykonal, tak keď sa pozrieme na časovú hodnotu peňazí a plynúci čas, tak za tých 40 rokov on vlastne síce nominálne odpíše celú investíciu, ale reálne je to asi 50-57 % tej hodnoty. No prináša to, samozrejme, podnikateľom problémy, a preto teda navrhujem, aby sa to skrátilo.
Zároveň fakt nech si zoberieme dnešnú dobu, tak 40 rokov je fakt že strašne veľa aj pre samotnú životnosť tej, tej budovy.
Áno, priznávam, samozrejme, že v krátkodobom horizonte by toto prinieslo určitý výpadok príjmov štátneho rozpočtu, ale zároveň, a to tu nie je súčasťou, samozrejme, tohto návrhu zákona, ale dávam na zamyslenie hlavne koaličným poslancom. Viete, to tie slovenské reálie boli také, že máme problém vyčerpať eurofondy, máme problém vyčerpať aj Plán obnovy a odolnosti, a normálne že to bude realita aj teraz, ono to tak jednoducho vyzerá, to, ten plán obnovy proste čerpáme pomaly a, by som povedal, že neefektívne.
No Dánom, hej, v Dánsku sa presne toto podarilo, že skrátili dobu odpisovania pre nehnuteľnosti, a teda podarilo sa im získať na ten základný výpadok, lebo ono toto je opatrenie v horizonte dlhých rokov rozpočtovo neutrálne, ale na začiatku, samozrejme, je tam výpadok. A Dánom sa podarilo vlastne tento výpadok kompenzovať z programu obnovy alebo z Plánu obnovy a odolnosti a takto vlastne dokázali pomôcť tej svojej ekonomike. Samozrejme, musí tam byť previazanie, že teda aby tie budovy sa stávali zelenšími a teda viacej prírode blízkymi a tak ďalej a tak ďalej.
Ale každopádne, že toto je nejaký návrh, aj Slovensko čaká určitá revízia plánu obnovy a toto by bolo niečo, čo by za a) veľmi pomohlo, a za b) je to jednoduchá zmena, kde si ani neviem predstaviť vo finále, že by potom hrozilo, že nečerpanie. Toto dávam na zváženie. Každopádne teda návrat sem, toto, samozrejme, revízia Plánu obnovy a odolnosti nie je súčasťou môjho návrhu zákona, ale ten môj návrh zákona skracuje, skracuje teda túto dobu odpisovania.
Áno, má to výpadok, ale zároveň by sa jednoducho investovanie do nehnuteľného majetku stalo pre firmy, pre podnikateľov zaujímavejším či už formou obnovy, opravy existujúcich nehnuteľností a zvýšenia aj ich energetických štandardov alebo štandardov životného prostredia a čohokoľvek, alebo teda aj, aj nových budov, proste bolo by ďaleko efektívnejšie, bolo by efektívnejšie jednoducho investovať do nehnuteľností a toto by vlastne prinieslo trošku stavebný boom. Trošku, trošku teda vôbec akože rozvoj, rozvoj ekonomiky. Čiže aj v tom krátkom horizonte toto opatrenie by mohlo byť zmysluplné a by mohlo pomôcť. Každopádne zjednodušuje podnikateľské prostredie, pomáha firmám, pomáha, pomáha krajine, čiže a nakoniec vo finále pomôže aj verejným financiám. Toto sú opatrenia, ktoré by sme mali robiť, ak chceme, aby bolo Slovensko konkurencieschopné.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Tak v podstate máme pred sebou ďalší zo série mojich zákonov, ktorým sa snažím zefektívniť a zjednodušiť podnikateľské prostredie, a teda zlepšiť situáciu podnikateľov. No, v tom, v tomto konkrétnom návrhu je cieľom zvýšiť hranicu, nad ktorú sa hmotný majetok, ale aj nehmotný majetok a technické zhodnotenie rôznych druhov majetku považuje za majetok, ktorý je odpisovaný podľa zákona o dani z príjmov, a to teda z doterajších 1 700 euro pre hmotný majetok, resp. 2 400 euro pre nehmotný majetok na jednotnú sumu 3 000 euro. Tým hlavným dôvodom je, že suma 1 700 euro nebola zvyšovaná už vyše dekádu a aj toto zvýšenie spred dekády bolo iba minimálne porovnateľné s predchádzajúcim stavom 50-tisíc Sk, slovenských korún, v roku 2004, kedy teda tento zákon nadobudol účinnosť.
Čiže inými slovami, vlastne odvtedy sa to, len prepočítalo na eurá a trolilinku zvýšilo, aby to bola okrúhla suma, ale jednoducho od roku 2004 sa to nemenilo. Vieme, čo sa vtedy stalo s hodnotou peňazí. Vieme, aká bola odvtedy inflácia, a vieme, aké problémy to podnikateľom spôsobuje.
Zase len rýchlo poviem, že by tento zákon, áno, mal krátkodobo negatívny vplyv na verejné financie, ale výrazne pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a je v súlade či už s ústavou, alebo ďalšími zákonmi a medzinárodnými zmluvami. Viacej poviem zasa v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne, pán predseda.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky aj Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákon je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne, pán spravodajca, otváram všeobecnú rozpravu.
Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Teraz sa pýtam, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne okrem pána navrhovateľa. Nie je tomu tak.
Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a dávam slovo navrhovateľovi, ktorý vystúpi v rámci rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

Pán predseda, opäť, opäť ďakujem za slovo.
Milé kolegyne, kolegovia, no, myslím si, že tí, ktorí tvoria hodnotu v našej krajine, sú teda podnikatelia a, samozrejme, aj ich zamestnanci. Tvoria ju teda so svojimi zamestnancami. No dnes však, bohužiaľ, sa na podnikateľov pozerá skutočne ako pomaly tých, čo škodia krajine. A teda už keď nie tak, tak sa na nich pozerá, ako na tú dojnú kravu, ktorá musí ten štátny rozpočet, v problémoch znova nejak zasanovať. Proste pridávajú sa im nové a nové povinnosti, pridávajú sa im, zvyšujú sa im dane, zvyšujú sa im odvody, dáva sa im nová transakčná daň, čokoľvek.
Proste jednoducho tí podnikatelia majú toho fakt že dosť a nemalo by to fungovať len takto, stále nová povinnosť, stále proste také vyjadrovanie, ktoré je fakt že neúctivé. Uvedomme si, že všetku hodnotu, ktorú aj pán minister financií povie, že on ide ju rozdať. No, nie tú hodnotu museli vytvoriť ľudia. Tých peňazí sa museli vzdať v prospech štátu a štát tie peniaze potom rozdeľuje tam, kde treba. Ale to sú neni peniaze ani ministra financií, ani štátu, ani nás, ako tu sedíme. To sú peniaze občanov a firiem, ktorí sa ich museli vzdať. Toľko tak nejak všeobecne.
No a keď teda vieme tým podnikateľom zvyšovať ich mieru povinností, častokrát aj trikrát ročne, normálne sú nejaké parametre, kde, keď bola inflácia, sa stravné zvyšovalo asi trikrát ročne, ale proste rôzne, proste odvody a všetky tieto veci sa ozaj že zvyšujú každý rok podľa nejakého parametra.
Ale opačne, niečo, čo by teda malo pomáhať tým podnikateľom, v zásade aby ten svoj majetok mohli odpisovať nejak zmysluplne, tak tam normálne že úplne zákonodarca fakt rezignuje. Proste tie hranice sú také, ako boli v roku 2004, s malou zmenou v roku 2009, keď sa teda prijímalo euro, takže tuto... a to moje zvýšenie, teda ešte raz, dnešnej sumy 1 700 pri hmotnom majetku, 2 400 pri nehmotnom na 3-tisíc euro, na jednotnú sumu jednoducho je premietnutie nejakej tej inflácie za tie roky a nastavenie nových parametrov tak, aby to pokrývalo vlastne dnešnú dobu. Teda tým cieľom je vlastne určiť tú hranicu tých 3-tisíc euro medzi teda majetkom nižšej hodnoty, ktorý si podnikateľ môže zaradiť medzi daňové výdavky v jednom roku a odpísať ho teda v tom roku, a teda majetok vyššej hodnoty, ktorý musí odpisovať dlhšie, dlhšie časové obdobie, tak ako mu potom teda jednotlivé odpisové skupiny určujú, no a teda by to bolo dobré dať na nejakú rozumnú, rozumnú sumu.
Čo k tomu ešte povedať? Fakt je, je dôležité, že ono sa to už dostalo do takých absurdít, že dnes je už tá suma tých 1 700 euro tak nízka, že vlastne podnikateľ musí odpisovať aj majetok, ktorý normálne že ani nemá ani tú životnosť, že štyri roky, hej, dneska notebook v podstate, nejaký notebook jednoducho ani nevydrží tie štyri roky, a fakt ho, fakt ho musí podnikateľ odpisovať, a už keď už nič iné, tak proste zase je to nejaká byrokracia, lebo proste má ten notebook za 2-tisíc euro, ktorý po dvoch rokoch normálne ho proste odpíše, vyhodí, nahradí novým, furt ho musí mať v tej evidencii, furt ho musí odpisovať. Stojí to, samozrejme, peniaze na účtovníčke, je to byrokracia a mal by ho mať niekde odložený, aby plnil teda všetky zákonné parametre. No, už čo by toto bolo akože ďalší vedľajší efekt tohto celého, je, že by sa podnikateľom okrem iného znížila aj byrokracia a ten reálny, ten podnikateľský život, ktorý musia, musí sa diať podľa zákonov, by sa trošku priblížil k takej tej realite.
Zasa, toto, si myslím, nie je politika, toto by fakt stálo za to možno pouvažovať, kolegovia aj z koalície, keby ste vedeli podporiť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega, súhlasím. Podnikatelia to majú veľmi ťažké, a keďže vláda aj teraz pripravuje konsolidačný balíček, kde podnikatelia dostanú doslova ďalšiu ranu, a musíme si uvedomiť, že podnikatelia zamestnávajú ľudí, vytvárajú hodnotu tú ekonomiku našu posúvajú ďalej, takže určite by si zaslúžili lepšie podmienky. A tých 1 700 euro je fakt veľmi mala suma.
A ja by som bol rád, ak tento návrh neprejde, keby si ho osvojili koaliční poslanci a tých 1 700 euro zvýšili minimálne na tú sumu 3-tisíc, ako navrhuje pán poslanec.
Ďakujem.