19. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Krátky, vy ste veriaci? Lebo vy toľko klamete, že ja normálne cítim takú prenesenú hanbu za vás. Zavádzate, klamete, strašíte ľudí, že sa tu bude diať niečo, čo sa vôbec, ale že vôbec nebude diať.
Mám aj druhú otázku, vy ste právnik? Lebo aj po právnej stránke to absolútne nesedí a hneď vám dám úplne taký najjednoduchší dôkaz, aký sa len dá. Hovoríte o ľudských právach, no očividne im vôbec nerozumiete, pretože to, čo ste tu hovorili, ako ste strašili, že teraz keď právo na interrupciu zavedieme do charty, tak nejaká žena si tu zmyslí v 15., 16., týždni, že ona chce ísť na interrupciu a že jej to nebude povolené a že potom dostaneme pokuty, že pôjdeme žalovať do Bruselu.
Vy tak hnusne zavádzate, strašíte a klamete, nielen teda tuto koalíciu, snažiac sa nejako ich donútiť k tomu, aby vám za to zahlasovali, ale aj ľudí, pretože mne teraz chodia maily od ľudí, ktorí sa zľakli týchto vašich zavádzaní. Tak, prosím vás, už s tým konečne prestaňte!
Čo sa týka ľudských práv, a to bude aj prípad práva na interrupciu v charte, bude to znamenať, že každý štát si bude môcť stanoviť svoj právny rámec. Opakujem, povedala som to tu desaťkrát, pre Slovensko sa nič nezmení. Jediné, čo bude, tak že v rámci členských štátov, žiadny členský štát nebude môcť absolútne zakázať právo na interrupciu. To je všetko. Čo sa týka týždňov, spôsobu vykonania a tak ďalej, tak to bude aj naďalej v kompetencii členských štátov, takisto ako je to v prípade iných ľudských práv.
Viete, pán poslanec Krátky, napr. také právo na súkromný a rodinný život alebo právo na manželstvo. Vy máte skutočne pocit, že napr. na Slovensku máme manželstvá pre všetkých, tak ako je v niektorých iných krajinách? A taktiež by mohli istí ľudia, predsa keď im je odopreté právo na manželstvo, sťažovať sa na Európsky súdny dvor a nedeje sa to, lebo takto jednoducho ľudské práva nefungujú.
Tak vás ešte raz prosím, prestaňte strašiť a klamať!

Ďakujem.
Ďalší v poradí, pán poslanec Prostredník, máte slovo.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Je to nesmierne ťažká téma, o ktorej tu debatujeme, pozorne ju sledujem od jej začiatku. Vy ako predkladateľ, pán poslanec Krátky, mám dojem, že sa týmto uznesením, ktoré nám tu predkladáte, práve bránite diskusii, pretože ja tomu uzneseniu Európskeho parlamentu rozumiem tak, že ono otvára diskusiu pre členské štáty. Vytvára fórum na to, aby sme o tejto naozaj ťažkej téme, o tomto konflikte dvoch životov, dvoch práv na život, debatovali, a oberáte vlastne Slovensko o to, o tú príležitosť, aby mohlo vstúpiť do tejto diskusie.
Ja si preto myslím, že to uznesenie Európskeho parlamentu je dobré, a nechcem žiadnym spôsobom sa proti nemu stavať.
Dotknem sa ešte krátko inej témy, ktorá tu opakovane zaznievala, a to je výhrada vo svedomí, kde mnohí kritici uznesenia Európskeho parlamentu hovorili o tom, že toto uznesenie siaha na právo výhrady vo svedomí. Hovorí sa v tomto kontexte, predovšetkým o tzv. kolektívnej výhrade vo svedomí, teda o práve inštitúcii odmietnuť vykonávať interrupcie. A ja si myslím, že toto je nesprávne, to je úplné nepochopenie konceptu výhrady vo svedomí. Svedomie je individuálna kategória. Svedomie má človek, a nie inštitúcia, a preto ak niekto chce rozšíriť právo výhrady vo svedomí na inštitúciu, je to veľký omyl a je to nesprávne.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec.
V poradí, pán poslanec Pročko, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne.
No ja som si pozorne vypočul, čo si teraz hovoril, a mám takého jedného známeho, ktorý tu dáva hodnotiace úsudky. Ja si myslím, že absolútne si neklamal a rozprával si veci, ktoré sú všetkým známe, a ja keď som počúval, čo sa tu dialo v tej rozprave, tak mne to príde také, že toto je parlament, kde každý má právo vystúpiť.
Ja osobne som liberál, veriaci, verím, že existuje Boh, čo je pre mňa Boh, to je moja vec, ale som veriaci, ale som liberál, som aj sociálny demokrat a som jednoducho človek. Tak keď ty si chceš dať toto uznesenie, tak si ťa vypočujem.
Keď si PS-ko bude chcieť dať uznesenie o tom, že, že, aby sme uzatvárali manželstvá muž a muž, ako pred chvíľočkou sme počuli, že odoberajú sa ľudské práva, no tak, nech si dajú, ale ja keď som počúval to, čo sa tu dialo (povedané so smiechom), a aký si ty klamár, aký si ty, ako ty nadbiehaš tej koalícii, no mne prišlo tak ľúto, kto nadbiehal koalícii, kto nadbiehal HLAS-u, kto sa pchal s HLAS-om do vlády, lebo Peter Pellegrini bude pri nich iný. Kto teraz ide do... do... k premiérovi, ktorých ich označuje za liberálne svine, za prasce progresívne, čo je odporné, čo, lebo to sú slušní ľudia, progresívci sú pre mňa veľmi slušní ľudia, ale to, čo robí Fico, a oni teraz idú k nemu, ku klamárovi, ku kšeftárovi, takže mne to prišlo také veľmi ľúto, to správanie, čo sa tu predviedlo teraz.
A ja sa len sám seba chcem spýtať, keby takto vystúpil Mažgút, či by aj jemu rozprávali, že ty si taký klamár, Mažgút, vy ste taký klamár, vy ste taký odporný. No nemyslím si a ja viem, aj prečo by sa to nedialo.
Ďakujem.

37
Ďakujem.
Bude reagovať pán poslanec Krátky.

Ďakujem za slovo.
Najprv zareagujem na pána Prostredníka, ktorý sa dotkol tej výhrady vo svedomí. Nuž ja vám prečítam z toho uznesenia, to je úplne kratučko, v tom uznesení Európskeho parlamentu je bod 8, kde je napísané toto: Odsudzuje skutočnosť, čiže Európsky parlament odsudzuje skutočnosť, že v niektorých členských štátoch lekári a v niektorých prípadoch celé zdravotnícke zariadenia, čiže oni odsudzujú skutočnosť, že jednotlivec lekár si uplatňuje výhradu vo svedomí.
Ja som sa ohradil voči tomuto, ono predchádzajúca rečníčka reagovala, že to sa týka len celých zdravotníckych zariadení, tak tu konkrétne máte citáciu, že prečo to európske uznesenie a prečo ja hovorím aj o jednotlivcoch. Toto namietam, toto mi vadí, myslím si, že voči tomuto by sme sa mali ozvať, a ozval som sa.
Čiže a v kontexte, ešte reakcia na pani poslankyňu Jurík, nemám v pláne sa brániť sám, ja bránim seba, ja mám v pláne a to, čo je celý môj, celá moja snaha tohto vystúpenia, bráni tú myšlienku môjho uznesenia, čiže budem sa držať vyslovene tej, a tá myšlienka môjho uznesenia je veľmi jednoduchá a jej úmysly sa naplno odhalili, keď sa tak vehementne postavila a tvrdila, že zrušenie Najvyššieho súdu, judikátu z rozhodnutia Roe v. Wade bola chyba v Spojených štátoch amerických.
Čiže ja som, teda neviem aké všelijaké invektívy použila na moju osobu, klamár a nevzdelaný a neviem čo, keď tvrdím a žiadam len to, čo tento Najvyšší súd v Spojených štátoch urobil, a to, že nechal právomoc a opäť vrátil do rúk jednotlivým štátom, aby si o tejto agende rozhodovali sami.
To je celý cieľ môjho uznesenia a toto tu ja obhajujem.

Ďakujem.
Posledný ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Škripek, vidím, že je prítomný, odovzdávam mu slovo.

Ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja myslím, že môžme byť radi tejto debate, a ďakujem opäť, že si, Rasťo, podal tento návrh, aby sa Národná rada uzniesla, aby sme zaviazali vládu, pána premiéra, aby sa vyjadril, no a v každom vhodnom a možno opakovane, ale rozumiem, kedy v zasadnutí európskej 27, že my ako krajina nesúhlasíme, odmietame a nechceme, aby do Charty základných ľudských práv Európskej únie bol vnášaný takýto vôbec pohľad, takéto vyjadrenie, že uznávame, alebo chceme, aby existovalo právo na život. Keď ho aj legálne by sme chceli takéto niečo vyhlásiť, tak neospravedlníme obludnosť toho, že fakticky právo na potrat je to isté a len inými slovami ako právo zbaviť niekoho života.
V prvej rozprave som vám podal svoje svedectvo o tom, že moje deti, moji chlapci sa obaja narodili extrémne predčasne, jeden mal 670 gramov a druhý 1 500 gramov a, technicky vzaté, keby niekto chcel, tak jednoducho môže nabádať moju manželku na to, aby oboch nechala jednoducho zomrieť, pretože na to máme právo a je to tak správne. Ale nie je to tak správne. A to, že to teraz takto vyjadrujem, znamená, že myslíme iným spôsobom o tom, ako sa pozerať na človeka, na jeho práva a na to, že je to človek, a on má práva aj vtedy, keď ešte nie je vonku z tela matky, a preto nemáme rozhodovať o tom, že bude alebo nebude žiť. O tom musíme nechať rozhodnúť maximálne možno negatívne okolnosti, alebo ak nie je schopné existovať to dieťa, aby žilo, tak proste nebude žiť, pretože to sú zákony prírody, ale ako môžme udeľovať a zavádzať taký prílepok a nadprávo, tak to nazývam, vymyslené nové právo, do tých práv, o ktorých sa dohodlo ľudské spoločenstvo už dávno, v dávnych rokoch, že človek má právo na život a má právo sa narodiť a je jeho život hodný ochrany už pred narodením, a my nemôžme po desiatkach rokov vyhlásiť, že no, ale vidíme to aj tak, že máme právo ho odstrániť, takže toto uznesenie preto chceme, a toto sú stovky tisíc ľudí, ktorí takýmto spôsobom rozmýšľajú na Slovensku, že chceme, aby sa Slovensko vyjadrilo v rámci európskej dvadsaťsedmičky, že nesúhlasíme s takýmto postojom a, naopak, chceme byť ľuďmi, ktorí budú podporovať ľudí, aby sa mohli narodiť, to znamená tie deti, ale zároveň my chceme pristupovať so starostlivosťou, s úctou a so všemožnou pomocou všetkým takým ženám, ktoré s tým majú obrovský problém.
A ja chcem vyzvať, aby toto Progresívne Slovensko, ktoré nesúhlasí s takýmto pohľadom na život, bolo progresívne, vážení páni poslanci a dámy poslankyne, a progresívne v tom, že budete úplne novým spôsobom pristupovať k tomu, ako budeme pomáhať takýmto ženám. Veď to je ohromná výzva. Poďme to robiť. Prečo by sme nepomáhali tým, ktorí sa trápia v tehotenstve, ktorým je zle, ktorým je zle vo vzťahoch, ktorým je zle v manželstve, ktorí sa trápia finančne? Jednoducho podporujme takéto, keď to, však podporujme organizácie, ktoré toto robia. O tento zmysel veci tu ide, že pozerajme sa na život ako hodný ochrany. A urobme preňho úplne všetko, čo len treba, aby tu nebola táto kultúrna vojna. Pani kolegyňa, myslím, Kosová, ste sa tak vyjadrili, že sme to tu viedli do kultúrnej vojny. Naopak, ja to tu od začiatku hovorím, že takto to nemá byť. Ale ja som ju zažil, tú kultúrnu vojnu, priatelia, úplne konkrétne.
Okrem iného som v živote aj prekladateľ a prekladal som knihu z angličtiny, ktorá sa volá Neplánované. A toto bol príbeh ženy, ktorá sa stala zástankyňou potratov, dokonca aj s riaditeľkou jednej kliniky Planned Parenthood, plánovaného rodičovstva, ale potom sa rozhodla, že bude proti tomu bojovať, pretože pochopila, že nemôže zabiť to dieťa v tele matky. A táto kniha bola neskôr, okrem toho, že je úspešná knižne, tak sa stala aj, bola sfilmovaná.
Keď som bol v Európskom parlamente, tak túto knihu, ten film uviedli poľskí poslanci na jednom takom kultúrnom evente ako predstavenie filmu. Bol som prítomný. A predstavte si, čo sa stalo. Dozvedeli sa to ľudia, teda ktorí nesúhlasia s takýmto pohľadom na život, že ho máme chrániť, a nie si udeľovať právo ho zabiť, vnikli, prišli do Európskeho parlamentu. Nakoniec ich bola veľká skupina. Boli to rozzúrené ženy, doslova to hovorím, rozzúrené ženy, ktoré nám vnikli aj do tej miestnosti a rušili uvedenie toho filmu. No tak sme ich slušne teda požiadali, aby niektoré, teda jedna-dve takto vnikli do miestnosti, ale vonku na chodbe, keď sme s ňou vyšli von, aby sme diskutovali, tak ja som sa ocitol pri skupine, tak trošku pejoratívne teraz poviem alebo mierne ironicky, že skupine amazoniek, ktoré tam ručali, hnevali sa, mávali plagátmi - moje telo, moje rozhodnutie.
A keď zistili, že som pro-life poslanec, tak ma obstali. Ľudia, takú agresivitu, akú som zažil, som v tej chvíli prežil, že toto je fascist whop, že toto je ’33., na uliciach Nemecka to takto vyzeralo, že ľudia s iným názorom boli obstaní agresívnou skupinou a hučali do nich, ručali, už len chýbalo, aby mi niektorá vylepila. Toto som zažil od žien, na ktoré som sa pozeral s údivom, že toto čo je. Toto je zastávanie sa názorov? Toto je tá liberálna sloboda? A toto je to diskutovanie, táto agresia? Vedľa mňa stál asistent, ktorý má takmer dva metre, ten chlap. A on to fotil a oni ho prinútili, a on aby vymazal tie fotografie z telefónu. Priatelia, takže keď sa to dostalo do tejto roviny táto debata, tak to je totálne choré a ja veľmi nechcem, aby to tu bolo.
A, naopak, chcem vás prosiť, aby sme začali tvoriť na Slovensku úplne iný dialóg a začali podporovať presne už len pre princíp rovnosti a spravodlivosti, tak jak sú podporované pro-choice organizácie, ktoré teda hovoria, že ženám, ktoré sa trápia s tými potratmi, hrozí im za to zdravotné riziká a trpia a robia to utajene a toto je celý ten dôvod, že preto treba takto pomáhať a udeliť to právo na potrat alebo ho nejak propagovať, tak tuto je priestor na to, že treba takýmto ľuďom pomáhať, a preto zmeňme postoj a namiesto toho, aby sme dávali milióny eur, státisíce eur organizáciám, ktoré vykonávajú a uľahčujú potraty, dávajme peniaze, prosím si, tu na Slovensku poďme podporovať organizácie, ktoré pomáhajú všetkým takým, ktorí v ťažkostiach sú. Veď toto je progresívny prístup k životu. Toto je ten výborný prístup k životu, že im pomôžeme. A nebude to dobré pre našu krajinu a pre celú Európu? Veď v tom budú uzdravené vzťahy partnerské, manželské.
Veď prečo mnohé ženy idú potratiť deti a zbaviť sa ich? Pretože predstavujú pre nich nejakú záťaž v živote. Ale, naopak, liberáli a progresívci chcú ešte liberalizovať ten náš extrémne liberálny potratový zákon, ktorý sme ako opičky a satelit Sovietskeho zväzu zaviedli v roku 1956. On je jeden z najliberálnejších v Európe a my ešte chceme zavádzať tzv. potratovú tabletku. Ale ja hovorím a žiadam a takto to bolo aj teraz tento víkend v nedeľu v Košiciach, kde 40-tisíc ľudí prišlo vyjadrovať svoje názory. A, by the way, chýbali mi tam aj konzervatívni poslanci tejto vládnej koalície. Videl som, myslím si, že dvoch, takže videl som ich, ale drvivou väčšinou to boli ľudia, ktorí tam boli s kresťanskodemokratickým myslením, pretože chceme v politike hovoriť presne takéto myšlienky. Aj tu môj kolega jeden, myslím, že aj Peter Pollák a ďalší.
Zvýšme rodičovské príspevky, pomôžme tehotným ženám, tehotným študentkám mladomanželskými pôžičkami, pomáhajme ľuďom, aby chceli mať deti a mať ich viac a viac. Toto máme robiť. Prečo to nerobíme a prečo sa na to pozeráme takýmto spôsobom, že sa navzájom označujeme zlými menami? Ja som, pani Kosová, ani raz nepovedal hanlivé slovo na vás, ale vy ste mi to vložili do úst vo faktickej poznámke. Ja som povedal, že právo na život je udelenie si práva niekoho zabiť, je to smrť. A vy ste povedali, že my vás označujeme za vrahyne. Totálna, totálna prevrátenosť toho vyjadrenia.
A druhé. Pani Jurík tu hovorila veľmi presvedčivo, že ona nevie o žiadnom takom našom argumente, že v Spojených štátoch možno zabiť deti až do deviateho mesiaca, až do narodenia, až kým hlavička vyjde z otvoru von. Tak predstavte si, pani Jurík, ako môžte tak vehementne povedať vec, ktorá je totálne nepravdivá, lebo je to v deviatich štátoch Spojených štátov amerických platné dodnes, potrat až, do, kým hlavička sa dostane do, do vonkajšieho priestoru, to znamená, že sa dieťa narodí. Kým sa nenarodí, môžu ho zabiť v tej chvíli. My to nechceme na Slo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky.
Pán poslanec Šmiľňák, nech sa páči.