19. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nebudem strácať čas, mám iba desať minút a potrebujem vám vysvetliť jeden príklad, ako vláda karpatských socialistov ide poslať bankám miliardu až miliardu a pol. Naozaj, verte mi, vysvetlím. Nie je to žiadna atómová fyzika, ale určité zapojenie rozumových schopností to vyžaduje, tak ma prípadne skúste počúvať. Budem sa snažiť byť tak jednoduchý, ako sa len dá. Ale hovorím, nie je to úplne najjednoduchšie, ale nie je to ani atómová fyzika.
Aká je situácia teraz? Dneska sa s kartou platí, poväčšine koncový zákazník v obchode realizuje svoje nákupy niekde na úrovni, banky hovoria, päťdesiat na päťdesiat. To znamená, všetky transakcie, ktoré občan niekde realizuje, na úrovni pol na pol, čím väčšie mesto, čím bližšie k Bratislave, tým viac. V Bratislave, v meste je to viac, v Bratislave je to už dokonca dve tretiny, hej, čiže je vysoký podiel platieb kartou. To znamená, že dajme tomu, že keď je tá suma, ktorou sa zaplatí kartou za rok, nech sa nám ľahko počíta, 50 mld., čo plus-mínus možno aj môže byť, neviem to úplne posúdiť, tak cirka 1 % z celého toho objemu si berú banky za sprostredkovanie tej platby kartou, hej? To je 500 mil. To je situácia pri platbe, keď bežný občan platí.
Aká je situácia pri platbe kartou, keď platia firmy? Úplne opačná, firmy platia niekde na úrovni zlomkov percent, 3 %, 2 %. To znamená, firmy neplatia kartou. Firmy neplatia kartou. Koniec-koncov, prečo by platili firmy kartou, keď platia cez účet? Nalogujú sa na internetbanking a uhrádzajú faktúry prostredníctvom internetbankingu, kde prevoďákom, poplatok za odoslanie, pohyb na účte je 20 centov. Dvadsať centov. Je jedno, či platíte tisíceurovú faktúru, alebo miliónovú faktúru, je úplne jedno, cez internetbanking platíte 20 centov.
Čo by chceli banky alebo čo by sa páčilo bankám? Že keby štát vytvoril systém, ktorý by dokázal vytvoriť nejakú motiváciu na to, aby firmy začali platiť kartou. Lebo akonáhle firmy začnú platiť kartou, tak sa ide z 20 centov za to je jedno akú platbu, idú na jedna celá, a teraz pozor, B2B business, to je business to business, sú poplatky vyššie ako pri tom koncovom zákazníkovi, 1,5 %, overené z banky. Takže z 20 centov pri prevoďáku idú na 1,5 % zo sumy. Teraz poďme odhadnúť, koľko urobia prevodov také firmy B2B, hej, medzi sebou, koľko je to miliárd. To sú obrovské miliardy. Všetko, čo pomôže zvýšiť, že firmy budú platiť kartou z týchto existujúcich terajších troch alebo piatich percent na hocičo, sú milióny, milióny a milióny. Obrovské milióny.
Čo vytvára táto vláda? Vláda vytvára sofistikovaný mechanizmus na to, aby motivovala firmy platiť kartou. Viete, prečo budú firmy platiť kartou? Lebo keď budú platiť kartou, tak nebudú platiť 0,4 transakčnú daň. (Reakcia z pléna.) Pozor, firma, ktorá, nie, neprerušujte ma, firma, ktorá odosiela platbu (reakcia z pléna), platí transakčnú daň. Ja pokračujem. Nie, kľudne. Firma, ktorá odosiela platbu, v terajšom návrhu platí transakčnú daň vo výške 0,4 % z tej sumy do desaťtisíc. Nad desaťtisíc už to je iba 40 euro. (Reakcia z pléna.) Pozor... Vidíte (povedané s pobavením), idú ma rušiť, aby ma rozrušili. (Reakcia na to, že navrhovateľ išiel k predsedajúcemu.)
Takže ja vám to... tá firma, ktorá odosiela tú platbu, podľa tohto návrhu to bude platiť. Firma to môže neplatiť za predpokladu, že bude realizovať tú platbu cez kartu. Viete, s čím nerátal navrhovateľ? Lebo pán minister ma posielal do Hilti tú vŕtačku ísť zaplatiť kartou na terminál. Pozor, chyba lávky je v tom, že vy dneska viete realizovať platbu cez internetbanking doma, v kancelárii, alebo v kancelárii sa nalogujete a tú platbu urobíte kartou. Vy nemusíte ísť ku niekomu do jeho kamennej predajne a pípnuť mu na terminál. Vy túto platbu urobíte na termináli cez svoj internetbanking, len si požiadate svojho dodávateľa, nech si urobí platobnú bránu. Poväčšine všetci už majú platobnú bránu. A kto nemá, to je mimoriadne jednoduchá funkcionalita, kde vlastne poviete, viete čo, budem od vás brať tovar, ale urobte si platobnú bránu, lebo ja vám chcem platiť kartou. Čo urobí tá firma, ktorá si chce udržať zákazníka? Aj za cenu toho, čo pán Žiga ma tu ako oslavne opravil, nie, nebude platiť ten, kto posiela platbu, áno, ten, čo prijíma platbu, toho "začardžuje" tá banka 1,5 percentami. Ale čo urobí tá firma, ktorá si chce udržať zákazníka, ktorý povedal, vytvorte si platobnú bránu, chcem vám uhrádzať kartou? Zriadi si platobnú bránu. Zriadi si platobnú bránu. Možno mu nenapadne zvýšiť tú cenu o 1,5 % a zaplatí banke. Štát nedostane nič, ničovaté nič, nič, nič. Ja neviem ešte, ako, či to viem ešte jednoduchšie vysvetliť. Vy hocijaké percento dostanete z firemnej platby do priestoru, tak pomáhate bankám. Ak ste odhadli, že z transakčnej dane dostanete 600 mil. euro, to znamená, to bola asi nejaká verifikovaná suma, o niečo sa opierala a bolo to 0,4 %, tak ak hovoríme, že poplatok je 11,5 pri B2B, tak to kľudne vynásobme troma, hej, lebo 1,5 a 0,4, máme 1,8 miliardy. Asi to toľko nebude. Môj kvalifikovaný narýchlo odhad je niekde na úrovni miliardy. Niekde na úrovni miliardy. Vy dostanete obeh, ktorý teraz prebiehal na bankových účtoch cez internetbanking pri poplatkoch 20 centov za transakciu, vy dostanete všetko pod systém platobných kariet. Bankám pošlete miliardu, z tej miliardy, pozor, pre korektnosť treba povedať, 0,2 % idú VISA a Mastercard, čiže Slovensko pošle z tejto biedy, čo vytlčie, tak pošle 200 mil. do Ameriky alebo ja neviem, skade sú, kde majú domicil, tam pošle 200 mil., a 800 mil. zostane tu bankám! Rozumiete?! Čiže 5,5 milióna ľudí na tom, že im zvýšite akýkoľvek, aj ten rožok, všetko im zvýšite, tak sa proste poskladá na konsolidáciu a medzitým potichučky, nikto nepovedal, pošlete miliardu bankám. Tým bankám, ktorým vravíte, že s nimi bojujete.
Dáva vám to nejakú logiku? Treba to skúsiť vysvetliť ešte raz? Pán minister sa bude brániť, že 1,5 % nie, tie firmy, ktoré budú si chcieť udržať zákazníka, zriadia si tú platobnú bránu. Ony už aj majú tú platobnú bránu a budú ju mať. To bola situácia obdobná, keď boli gastráče. Niekedy, keď ste chceli, chceli platiť gastráčmi, tak vám povedali, môžte zaplatiť gastráčmi, ale vám zrazíme skonto tri percentá. Potom si chceli udržať zákazníka, tak brali gastráče jedna k jednej, nezrážali skonto, lebo chceli zákazníka. A toto presne bude. Chceš zaplatiť? Zaplatím ti, urob si platobnú bránu. Účtovníčke čo poviete? Prosím ťa, plať. Možno to bude robiť o päť minút dlhšie, ale vám ušetrí koľko? Lebo bude to robiť cez platobnú kartu. Štát nedostane nič, banky dostanú 1,5 %.
Tak mi povedzte, prosím vás, v čom je tá logika tej transakčnej dane? A to je presne to, čo robíte. Vy sem niečo donesiete, s nikým to neodkonzultujete, nikoho sa nespýtate, ste bohurovní, všetkému rozumiete, všade ste boli a kde ste neboli, idete zajtra, ale nakoniec zistíte, že tam máte chyby. A máte tam chyby! Lebo Maďarom to možno v niečom funguje, lebo oni zaťažili aj koncového zákazníka, aj to, tú fyzickú osobu. Vy ste mali byť chytrí, ktorí iba firmy. Ale firmy sa vysporiadajú s tým takýmto spôsobom, ako som vám povedal. A možno ste to chceli. Možno to bol zámer.
Pán minister, ja budem férový. Ja vás považujem za korektného človeka. Ja si nemyslím, že ste to vedeli, nemyslím, že ste to robili s tým zámerom, ale viete čo? Teraz to už viete. Teraz to už viete. Prijatím tohto zákona naženiete slovenským bankám a ich zahraničným dcéram – nieže by som im nedoprial, ale podľa mňa majú dosť, možno ja už teraz po tomto vystúpení nedostanem úver – miliardu. A otázka stojí: Toto je ono?
Robert Fico má v kancelárii Jánošíka, ale Jánošík vraj chudobným, či bohatým bral, chudobným dával. A vy čo robíte? Chudobným, tej chudobe, päť a... všetkým možným beriete od rožka, si vyzbierate na to, čo nechcete šetriť inde, a dávate bankám.
Mám ešte štyridsať sekúnd. Rozmýšľam, že ešte ako zdôrazniť to, že vám to v žiadnom prípade nedáva absolútne žiadnu logiku. To by ani pravičiari neurobili. (Povedané so smiechom.) Jak by som ešte akcentoval tú absurdnosť, pán Žiga? Vy ste podnikateľ. Skôr ako ma chcete, máte záujem v niečom prerušiť, ma vypočujte. To je tiež dôležité, počúvať ľudí. Doniesli ste opatrenie, ktoré na úkor biedy našich ľudí, od nich to vymámite po euríčku, po centíčku, pošlete bankám miliardu. Toto robia socialisti? Karpatskí áno.

Pán poslanec Hlina, ja som teda veľmi, veľmi zvedavý na to vysvetlenie a tú odpoveď, ktorá od pána ministra Kamenického nepochybne príde, lebo teda veľmi nesúhlasne kýval hlavou, keď si hovoril o tom, ako sa to bude obchádzať cez platobné karty a cez banky, a teda pri tých otázkach, že či len na to zabudli a majú to, majú to nedomyslené, alebo, alebo idú nahrávať bankám alebo čo, no tak sa tváril, že je to v poriadku, tak ja verím, že či už v záverečnom slove, alebo keď vystúpi skôr, tak nám to vysvetlí. Ale toto nie je, nie je prvýkrát, čo na tento problém niekto upozorňuje, aj pán poslanec Viskupič na to upozornil vo svojom, vo svojom vystúpení.
A ja by som len teda zdôraznil to, čo si aj ty poznamenal, a síce že toto je primárne dôsledok procesu, akým sa to robí, teda toho, že sa to deje v skrátenom legislatívnom konaní bez riadneho medzirezortného pripomienkového konania, pretože ak to je problém, tak by na to bol predkladateľ upozornený už v rámci pripomienkového konania a nejako by sa s tým musel vysporiadať. Buď by teda vysvetlil, že je to v poriadku, alebo, alebo pre toto si myslí, že to nie je problém, alebo, alebo teda by si uznal, že áno, môže to byť problém a snažil by sa to, snažil by sa to nejako upraviť. Aj pre toto máme nastavené nejaké pravidlá legislatívneho procesu, že sa veci nerobia zo dňa na deň, že sa veci nerobia tak, že prvýkrát verejnosť vidí návrh zákona až po tom, čo je schválený na vláde, a ak sa porušujú, tak môžu vznikať takéto problémy.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec, nie som si istý, či som tomu správne rozumel, tak sa opýtam, až môžem. Ten, kto má platiť za tovar, za službu 0,4 %, tak aby sa tomu vyhol, tak pôjde tou cestou, že bude to platiť kartou cez platobnú bránu, keď ju má ten prijímateľ zriadenú, lebo si ju zriadil. Ale prijímateľ bude to akceptovať, aby si udržal zákazníka aj za cenu, že 1,5 % z tých peňazí musí zaplatiť banke?
No a teda keby som ja bol ten prijímateľ, ja by som uvažoval tak: tak mám dať 1,5 % banke, tak radšej dám 0,4 %, 0,5 % zľavu tomu, kto odoberá, aby som si ho udržal, aby mal na tú daň. A ušetril by som percento. A keď hovoríme o 0,4, že je ich tak strašne veľa a takto všetko zabíja, a tu jedno percento vyhodí prijímateľ šmahom ruky von z trucu, len aby som to nedal vláde, dám to bankám.
Možno sa mýlim, len som sa vlastne tak zamýšľal, keď ste to, pozorne som sa snažil počúvať, hej, že naozaj to ten, bude ten prijímateľ taký ústretový, že dobre, ja verím tomu, že aby nestratil zákazníka, bol by ochotný obetovať tých 1,5 %. No ale má ľahšiu cestu, dať mu 0,4 zľavu a ten to má za tú istú cenu a on ušetrí 1,1 %.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Takže, pán Hlina, hovoríte, že zase je všetko ináč, ako ich klamali, ako povedal, povedal pán Danko raz vtip na úvod. Ale teda to, čo hovoríte, je vlastne, že skrátka neprídu banky, ale na konci dňa, na konci toho obchodného reťazca dodávatelia, čo by teda vysvetľovalo, že banky vlastne sú relatívne ticho počas posledných týždňov, lebo asi na to už teda prišli. A ja si netrúfam teda, naozaj pokorne teraz k tomu, je to veľmi vážna vec a netrúfam si to úplne, k tomu zaujať nejaké jasné stanovisko, pretože je to, je to zjavne komplikovaný mechanizmus a, ale zjavne sa, zjavne sa ním treba zaoberať, dobre?
Ja by som teraz možno len taký, taký apel, ktorý som už urobil ja v rozprave a aj pri tejto pomerne výnimočnej príležitosti zopakoval na pána ministra aj na poslancov tuto, že pozrite sa na to, že kľudne, že zoberte si 24 hodín, porozprávajte sa, neviem, s najlepšími ľuďmi v krajine, niektorých z nich máte, máte na ministerstve financií, že či toto je to, čo sa udeje. Ale však veď teda mám za to, že to by bolo v záujme nás všetkých, pán Hazucha, čo poviete? Že toto je asi dosť vážna vec na to, aby sme tu prestali riešiť blbosti a tieto všetky proste invektívy a Ódora a Hegera a všetkých a poďme sa na to pozrieť konečne raz normálne, nejako, nejako odborne.
Pán minister, Laco, ako som ti hovoril, že za toto nechceš byť v tých knižkách, fakt.

Ďakujem pekne.
To je presne tých desať minút, že vlastne neviete to a, pán Hazucha, skúsim, neviem, či sa mi to podarí v dvoch minútach, ale, pri všetkej úcte, asi ste nepodnikali, ale viete, že ten podnikateľský svet má svoje špecifiká. Áno, môžu zareagovať tie firmy dodávateľské, pretože povedia: vieš čo, neplať mi kartou, dám ti skonto jedno euro. Hej? Čiže neplať mi kartou, dám ti skonto. Viete, je to, nie jedno euro, jedno percento, to je také akože nič. Z podnikateľskej skúsenosti hovorím. Ale ja vám garantujem, že v trhovom mechanizme sa nájde iná firma, ktorá si dá bilbordy: u nás platíte a môžte platiť kartou. U nás platíte a môžte platiť kartou. Otvoria platobné brány, nebudú tu rozpakovať, budú sanovať, potrebujú ten poplatok vnútri k sebe, nebudú o tom hovoriť a budú to ponúkať ako dodatočný benefit, hej, tomu zákazníkovi, lebo viete, to jedno percento sa vám neodzrkadlí, budete to mať akože v rámci full servisu, ešte okrem iného dodávky, dovezieme, neviem čo, ešte si môžte u nás zaplatiť cez platobnú bránu kartou. Bum! A je po transakčnej dani. A miliarda pre banku.
Čiže naozaj by som sa prihováral k tomu, že okej, ak teda sme v línii, že šetriť treba, ale šetrime tam, kde sa naozaj dá, a bankám, ak teda neni stanovená priorita socialistickej vlády, že bankám treba poslať teraz miliardu, tak sa skúsme zastaviť, hej, skúsme zastaviť a skúsme to vylepšiť aj s tým rizikom, že ja budem ten, ktorý to bankám nedoprial, a potom, keď sa mi pokazí biznis, tak som zvedavý, kde sa budem sťažovať, lebo nedostanem od nikoho úver, hej, lebo som (povedané so smiechom) pokazil bankám, bankám kšeft. (Reakcia z pléna.)
A, ale naozaj, naozaj je to vážna vec. Takto, ako je to predložené, v aplikačnej praxi, priznajte sa k tomu, proste je to tak, logika veci hovorí jasne. Dáte bankám miliardu.

Vážený pán minister, pán predsedajúci, kolegyne alebo kolegyňa a kolegovia, lebo vidím, že ostala akurát jedna kolegyňa tuto v sále, ťažko sa bude vystupovať po pánovi Hlinovi, ktorý mal veľmi emotívny a dosť odborný, aspoň na mňa, prejav, lebo som začala rozmýšľať, že ja som tú transakčnú daň pochopila trošku ináč. Pochopila som ju, že každý prevod, ktorý bude riešený cez bankový účet, či už bude riešený kartou, alebo nejakým iným spôsobom, tak sa vlastne spoplatní. Ale dobre, nie o tom som chcela hovoriť, takže ja sa vrátim trošku ku konsolidácii.
Myslím, že všetci ako sme tu, a možno aj väčšina verejnosti, keď nás sleduje, tak si uvedomí, že treba šetriť a treba konsolidovať, a to nielen v dobrých časoch, ale o to viacej, ak sú časy zlé. A tie časy sú zlé, nemusíme sa presviedčať, že to tak nie je.
Konsolidačné opatrenia, ktoré nám boli predstavené v týchto ostatných dňoch, boli napríklad obmedzenie rodičovského dôchodku, tak ako ho poznáme, zmeny v daňovom bonuse, tak ako ho poznáme, ale aj vyššia DPH, poplatky, ako napríklad diaľničná známka že bude vyššia, vyššie budú odvody, zavádza sa nová daň z finančných transakcií a avizovaný je aj nárast cien energií od budúceho roka.
Ale na strane štátu tá konsolidácia vyzerá asi takto: oslavy za milióny, prenájmy budov, ktoré nie sú zrovna efektívne, mohla by som hovoriť napríklad o prenájme budovy pre ministerstvo vnútra od Zoroslava Kollára alebo teda jeho blízkej osobe, ktoré je na hornej hranici toho, čo realitky v Bratislave ponúkajú, a dokonca parkovacie miesta sú tam prenajaté za trhové ceny napriek tomu, že pri počte 89 parkovacích miest by to mohlo byť lacnejšie. Hasičské autá, nákup techniky za milióny od firmy, ktorá má v živnosti alebo dovtedy mala, kým sa neprihlásila do tendra, v živnosti mala len pilčícke a hobľovacie práce, zriadenie nových ministerstiev a podobne. Tak si skúsme pripomenúť aj situáciu, aká bola pred Vianocami 2023, keď táto koalícia ohlásila, že treba konsolidovať, a prijala prvý konsolidačný balíček, lebo ten, o ktorom rokujeme teraz, je už vlastne druhý a zrejme bude na budúci rok tretí a o ďalší rok štvrtý, ale možnože nie, lebo budú chcieť vyhrať ďalšie voľby, tak potom sa bude rozdávať.
Takže pred rokom sme zvýšili poplatky a zároveň sme úplne neadresne rozdávali milióny. Upozorňovali sme na to, upozorňovali sme na to, že treba byť adresný aj pri 13. dôchodkoch, že treba pomáhať ľuďom, ktorí sú na to viac odkázaní, a netreba dávať tým, ktorí naozaj nepotrebujú. Upozorňovali sme na to, že máme 950-tisíc ľudí, minulý rok to bolo trošku menej, teraz nám pribudlo ďalších takmer 50-tisíc ľudí, ktorí žijú na hranici chudoby. Sú to jednorodičovské domácnosti, sú to mnohopočetné rodiny, sú to seniori, sú to ľudia, ktorí sú zdravotne znevýhodnení. Teraz ideme konsolidovať a, samozrejme, zoberieme aj im. Kto ste pozerali debatu, kde bol pán Hlina a pán Michelko, dal mu otázku, koľko stojí cena rohlíka, pán Michelko si myslí, že 40 centov, čiže tam on konsolidáciu nepocíti. My všetci, čo kupujeme potraviny pravidelne, že máme povedzme väčšie rodiny, vieme, že cena rohlíka je 13 centov, keď je dobrá cena, väčšinou býva 14-15 centov. Aj u nás v bufete stojí 15 centov, keď by ste náhodou nevedeli niektorí. Takže ak niekto žije v tom, že ten rohlík stojí 15 centov a príde, alebo teda že stojí, stojí 40 centov, tak keď príde do obchodu a zistí, že stojí 25, tak si bude ešte hovoriť, že však tá konsolidácia je perfektná vec, úplne super. Hej?
A zabudli sme, keď hovorím o zdravotne znevýhodnených, a som veľmi rada teda, že pani ministerka okrem toho, že odkazuje rodinám celiatikov, že majú sa naučiť piecť doma chleba, aby mali deti zdravšiu stravu, tak prichádza teraz na to, že to asi s tým pečením chleba doma nebude také jednoduché, a vytvára pracovnú skupinu, ktorú sa tomu, ktorá sa tomu bude venovať. Takže som naozaj veľmi rada, že ešte počas tejto debaty prichádza aj koalícia s tým, že nie všetko je super, a som rada, že nás teda aspoň časť koaličných aj poslancov, aj vlády počúva a aj keď s nami v mnohom nesúhlasia, tak vidím, že aspoň si v niečom dajú povedať a sa nad tým začínajú zamýšľať, čo chcem oceniť.
Ešte čo by som chcela povedať k tej konsolidácií. Dnes nám napríklad v Sociálnej poisťovni chýbajú peniaze už na štandardný dvanásty dôchodok. Neviem, ako si to poradí táto vláda s tým, ako udrží nielen 12 štandardných dôchodkov, ale bude mať aj na tie trináste. Ale okrem toho nám chýbajú zamestnanci, chýbajú nám zamestnanci v rôznych oblastiach, nebudem teraz hovoriť o strojárskych firmách, kde vozíme a dotácie dávame firmám, ktoré potom zamestnávajú Srbov, Slovincov, Ukrajincov a ľudí z tretích krajín, a na to dávame dotácie. Budem hovoriť o službách, akými sú napríklad zdravotníctvo alebo sociálne služby. Fluktuácia na úrovni 15 %, nevieme nájsť opatrovateľky, pretože na tri zmeny za minimálnu mzdu v ťažkej službe, lebo kto si to nevyskúšal, odporúčam vyskúšať si prebaľovať 80-kilového ležiaceho pacienta, aké je to jednoduché. Tieto povolania nevieme, žiaľ, obsadiť, lebo o ne nie je záujem, ani ľuďmi zo zahraničia. A ak sa týmto nebudeme venovať a naozaj ak nebudeme vytvárať podmienky, aby každý, kto chce pracovať, mohol aj slušne žiť, tak sa nám to nepodarí.
Čelíme tomu, že výpovede dávajú policajti, už vyše tisíc policajtov ju podalo, ďalších triapoltisíc sa môže rozhodnúť, lebo ešte malo nárok alebo sa mohlo rozhodnúť, myslím, do polnoci do 30. septembra. A ak to podali, to, tú informáciu práve nemám, takže o nej neviem hovoriť. Môže sa stať, že špecialisti, ktorí by mali vyšetrovať majetkovú trestnú činnosť, budú suplovať v uliciach a ešte aj tak, že sa pospájajú obvody, že miesto 20-tisíc, kde povedzme jedna hliadka je na 20-tisíc ľudí, tak bude jedna hliadka na 50-tisíc ľudí a ak dôjde k nejakému nešťastiu alebo trestnému činu, proste jednoducho tam polícia nepríde včas a pomáhať a chrániť sa stane úplne prázdnym gestom.
Výpovede dalo aj tritisíc lekárov. Už dnes vidíme na príklade trenčianskej nemocnice, že sa najprv rušilo kardiocentrum, teraz už nemajú ani detskú, detskú pohotovosť a detskú kliniku, musia deti voziť do iných nemocníc, a to je len začiatok. Takže chcem apelovať naozaj na vládu a na koaličných poslancov, poďme sa o tom baviť do hĺbky a poďme prijať dobré riešenie. My sa nebránime konsolidácii, ale rozumnej. Nemôžete všetko preniesť na ťarchu občanov a ešte aj to na tých, ktorí naozaj žijú možno zo 700 eur. Oni nemajú 11-tisícové platy ani 7-tisícové ako my v parlamente. Oni majú, žiaľ, 700-eurové platy.
Ďakujem.

.

Andrejka, ďakujem veľmi pekne za tvoje vystúpenie. Veľmi pekne si nasvietila to, že všetko so všetkým súvisí a to, ako ja sa venujem zdravotníctvu, ty sa venuješ tej sociálnej oblasti, a ďakujem ti za to, že si tak plasticky pomenovala, že koho sa toto zdražovanie alebo nazvime to konsolidácia bude týkať. Tí opatrovatelia, naozaj to je obrovský problém. Keď si zoberieme aj to, že ako sa vyvíja demografia na Slovensku, a nemáme vôbec prepojené systémy zdravotný a sociálny, ale že vôbec, my, čo sa týka nejakej udržateľnosti celého zdravotno-sociálneho systému, sme na tom veľmi zle a nerobíme ani žiadne opatrenia na to, aby sa to neudialo. A takéto nesystémové opatrenia a zdražovania alebo nazvime to konsolidácie môžu zasadiť KO ranu pre zdravotný a sociálny systém.
Čiže ďakujem ti veľmi pekne za to, že myslíš aj na túto oblasť, a uvidíme, ako sa s touto zlou situáciou vláda vysporiada.

Ďakujem za slovo.
Kolegyňa Andrea, ďakujem veľmi pekne za kvalitné vystúpenie, ako vždy dobre pripravené. Spomenula si, že nám vo viacerých profesiách už dnes chýbajú ľudia, ktorí sú podstatní pre vôbec prežitie mnohých tých práve najslabších a najzraniteľnejších, a že ďalší zvažujú svoj odchod z profesií. Ja som dnes mal stretnutie s Alianciou stredoškolákov s vysokoškolákmi práve v čase, keď tu v tejto snemovni sa riešili tričká, tak ako sa predtým riešili nálepky, a s týmito študentmi som hovoril aj o prieskume, ktorý urobili s 15-tisíc respondentmi stredo- a vysokoškolákmi. Viac ako polovica z nich nielenže plánuje štúdium v zahraničí, ale aj ostať v zahraničí. Dôvody, medzi ktoré uvádzajú, je, že jednoducho podmienky pre život v tejto krajine, perspektíva ďalšieho vývoja je veľmi negatívna. Je mi to obzvlášť ľúto aj pri tomto takzvanom konsolidačnom balíčku, ktorý naozaj je nevraživý voči ľuďom, je taký aritmetický, jednoduchý, ľahko sa to napočíta na strane príjmov a mám pocit, že je taký naozaj socialistický v tom zmysle, že vybrať 2,7 mld. a potom milostivo tú jednu miliardu rozdávať. Ale mladí ľudia nechcú almužnu, mladí ľudia nechcú byť odkázaní na sociálne dávky.
Bol som na noci vedy, tak ako chodievam každý rok na noc výskumníkov, a tam sú organizácie, ktoré sa venujú mladým talentom. Vedci, ktorí sú zapálení pre svoju prácu, sú to neziskové organizácie, ktoré sú najlepšou nádejou Slovenska pre hospodárstvo s vyššou pridanou hodnotou a vyššiu kvalitu života. A mám pocit, že vláda ide presne opačným smerom.

Pani poslankyňa Turčanová, no, ja som dosť skeptický ohľadom tej schopnosti vlády počúvať, aj keď niektoré hlasy vypočula, a teda to, čo sa napríklad dialo so sadzbami DPH, ako sa, ako sa zvyšovali, znižovali, presúvali jednotlivé kategórie zo sadzby do sadzby, tak to bolo teda dosť, dosť unikátne a nesvedčí to o tom, že by to mali nejako pevne premyslené, že čo má byť v ktorej sadzbe. A keby sme boli v normálnom legislatívnom procese a udialo by sa to povedzme v priebehu pripomienkového konania alebo v parlamente z mesiaca na mesiac, tak možno by to ani tak nebilo do očí, lebo samozrejme, že aj tie návrhy sa niekedy menia, že niekedy príde ministerstvo s nejakou predstavou, ale teda musí reflektovať záujmy rôznych, rôznych hráčov, rôznych aktérov ekonomického života, spoločenského života aj politického života nakoniec. Ale tu sa to deje v priebehu, v priebehu dní, v priebehu nejakých dvoch, dvoch týždňov sa to mení. A teda ja osobne som veľmi zvedavý, ako bude vláda reflektovať, a teda či vôbec bude reflektovať tie argumenty, ktoré boli vznesené ohľadom dopadov transakčnej, teda dane z finančných transakcií na subjekty a na právnické osoby, ktoré neboli zriadené a alebo založené za účelom podnikania, lebo na jednej strane sa ustúpilo od toho, že to majú platiť všetci, a obmedzilo sa to akoby len na podnikateľské subjekty, ale neobmedzilo, lebo naďalej to bude zasahovať aj napríklad charitatívne organizácie, Slovenskú katolícku charitu alebo aj ďalšie neziskové organizácie, ktoré nie sú založené za účelom produkovania zisku.