19. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, Gábor, ja sa ešte vrátim k tomu, čo sa tu udialo, pretože naozaj moje vystúpenie bolo ku generálnemu prokurátorovi, k jeho činnosti, k tomu, že on, generálny prokurátor, vlastne koncipuje túto správu a prednáša ju ako osoba. A nijako som ho neurážal a počuli ste tu vystupujú... teda predsedajúceho Danka, aby som ho neurážal. Nijako som ho neurazil, ale toto je, toto je, Gábor, to, čo oni chcú, oni naozaj chcú, príde lex atentát II, kde naozaj absolútne žiadne protesty, umlčať ťa, aby si nerozprával to, čo rozprávaš k veci, oni nechcú počuť to, čo je pravda, oni chcú počuť to, čo napríklad rozprávala v rozprave tá poslankyňa, potom ten ich Kalivoda, tú servilitu a, a, a ďakujeme veľmi pekne, ďakujeme. Keď si čo i len trošičku kritický, tak ti Danko berie slovo a dáva ťa preč. Ale ich poslanci, koaliční poslanci absolútne od veci rozprávajú, či už v rozpravách, urážajú, či už vo faktických poznámkach, ani jeden jedinýkrát ich neupozorňujú.
A presne si to skonštatoval, tá správa je naozaj faktická a mňa mrzí a mňa mrzí, že, a chcel by som poprosiť pána generálneho prokurátora aj takto, aby naozaj apeloval na vládu Slovenskej republiky a pritlačil, lebo to, čo sa deje, a tie krádeže a to, ako sa zdvihla kriminalita na Slovensku, ako generálny prokurátor by mal zo svojho postu veľmi tvrdo zasiahnuť, veľmi tvrdo. Takže na toto, a preto som ja hovoril, že som ho volil ako čestného človeka, ja som rozprával o ňom, že som ho volil ako čestného človeka, a Danko ti tu ide rozprávať, že som ho urážal.
Pán Danko, naozaj, prosím vás, riaďte tú schôdzu nie tak, ako ste riadili poslednú schôdzu v roku 2020, pamätnú schôdzu, keď to bolo strašné.

Ďakujem.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ, pán generálny prokurátor? Nie. (Reakcia generálneho prokurátora.) Vyjadrite sa, nech sa páči. Záverečné slovo.

Tak opätovne, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja si, samozrejme, vážim každý jeden názor aj k správe o činnosti, aj k mojej osobe, ale skutočne to, čo odznelo vo vašich príspevkoch, malo, bolo pramálo k veci odborne a už vôbec nie k správe o činnosti za rok 2023. To sa akosi opomína, že to je správa za rok 2023.
Pokiaľ ide, pán poslanec Mikulec, o trestné činy krádeže, na strane 32 je tabuľka, kde sú počty trestných činov krádeže, samozrejme, ťažko je premietnuť do správy za rok 2023 stav tejto trestnej činnosti v roku 2024 v druhej polovici, to akiste uznáte, tým skôr s ohľadom na čas, kedy bola predkladaná správa do Národnej rady.
Vaše príspevky jednotlivých poslancov a poslankýň boli popretkávané osobnými útokmi, invektívami a takpovediac doslova manipulovaním verejnej mienky.
Pani poslankyňa Kolíková, teda k vám. Hovoríte o mojom politickom aktivizme a že chcem byť súčasťou a som súčasťou politického boja. Vždy som tvrdil, že žiaden politik ani politička nebude mať na moju rozhodovaciu činnosť žiaden vplyv. Vždy som to tvrdil a vždy som tak postupoval. Môžte s mojimi rozhodnutiami nesúhlasiť, môžte s mojimi názormi nesúhlasiť, ale za každým jedným rozhodnutím a každým jedným názorom vysloveným si stojím. Prosím vás pekne, sebe vlastným spôsobom podsúvate, podsúvate verejnosti sústavne opakované manipulácie aj týkajúce sa tej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými. Pritom sa prokurátorská rada Generálnej prokuratúry vyjadrila jasne, akým spôsobom prebiehalo pripomienkové konanie, že som žiadnym spôsobom do toho neingeroval, nikomu som nedával žiadne pokyny, akým smerom má byť zmluva pripomienkovaná, a že ho odbor legislatívy, resp. oddelenia legislatívy vykonávalo vo vlastnej réžii, vo vlastnej pôsobnosti a vo vlastnej kompetencii. A to sa týkalo aj rozporových konaní. Takže, prosím vás pekne, nezavádzajte. Nezavádzajte, ja som sa vyjadroval opakovane aj k tomu, čo tvrdíte, že som niečo prirovnával k invázii. To vôbec nie je pravda. Ale to robíte vždy a sebe vlastným spôsobom.
A to sa týka aj súdnej mapy. Že vy ste vyhoveli našim pripomienkam? Ja som vám to na ústavnoprávnom výbore jasne povedal. Naše pripomienky neboli že vôbec zohľadnené. Vôbec. V tom materiáli, ktorý bol schválený, a ešte predseda ústavnoprávneho výboru na výbore povedal, že nakoľko sa nepodarilo, nakoľko sa nepodarilo politicky, aby zostali niektoré sídelné okresné súdy, tak tam zostala prokuratúra, ktorá keď sa tam nevykonáva trestné súdnictvo, je nanič a sú s tým len spojené náklady a cestovanie prokurátorov.
Že ja som ticho a že vykrikujem, kedy by ste ani nečakali? Ja neviem, ja neviem, že by som bol vykrikoval alebo že by som bol ticho, ja som sa vždy ozval vtedy, ak som ja uznal za vhodné a potrebné sa vyjadriť. A čakali ste, že sa ozvem. Ale ja nie som poslanec Národnej rady. Ja som nepredkladal ten návrh zákona, ani jeden. Ale som bol jediný zo subjektov, ktoré sú inak subjektami pripomienkového konania medzirezortného, ktorý sa ozval a ako jediný som bol pranierovaný a volaný na hodiny otázok. Nikto iný, nikto iný sa neozval. Potom pri ďalších návrhoch zákonov zistili, že sa to dá, že som to spravil tak, ako som to spravil, a už sa ozývali aj iní, napríklad pri lex atentát.
A nehnevajte sa, to prekrúcanie, že absolútne prekrúcanie tej videokonferencie, ktorú som spomínal aj na ústavnoprávnom výbore, a vy to veľmi dobre viete, že to nie je jediný krok k špecializácii a k zabezpečeniu plnenia agendy ochrany ... Vy to veľmi dobre viete, pretože sa to týkalo výlučne a len ostatnej novely Trestného zákona týkajúcej sa úpravy ochrany eurofondov vzhľadom na posunutie trestných sadzieb vo vzťahu k subvenčným podvodom a že sme vykonali takéto, takúto videokonferenciu za účasti európskej delegovanej prokurátorky s krajskými prokuratúrami výlučne a z hľadiska zabezpečenia splnenia našich záväzkov, odstúpenia veci Európskej prokuratúre. A ja som vám povedal, že sme takýchto vecí odstúpili zo sedemdesiatšesť päťdesiat.
Tak, prosím vás pekne, neprekrúcajte, nerobte tu z človeka, že nezodpovedá za agendu a že nezabezpečuje výkon agendy. Nepodsúvajte verejnosti, že tu nie je špecializácia. Špecializácia sa v rámci prokuratúry Slovenskej republiky dlhodobo a dlhoročne uplatňuje. To nie je pravda, čo hovoríte.
Pokiaľ ide o pána poslanca Vanča, prakticky sa nie je k čomu vyjadriť, pretože to bol, bolo bezobsažné vyjadrenie, vyhlásenie alebo slová, na ktoré sa skutočne veľmi ťažko, ťažko reaguje aj vo vzťahu k tomu § 363 a nasledujúcich Trestného poriadku. To skutočne ani sa k tomu vyjadrovať nebudem.
Ale vyjadrím sa k tomu, že žiadam pána poslanca Vanča a aj všetkých iných poslancov, ktorí by snáď k tomu chceli skĺznuť, aby upustili, aby upustili, aby upustili od vyjadrení, že hrám s tými, ktorí sú pri moci, či vykonávam pomstu vládnych politikov. To si skutočne vyprosujem od, aj od poslanca Národnej rady.
Pán poslanec Grendel, to boli skôr vyjadrenia ku Úradu špeciálnej prokuratúry a k Dr. Kováčikovi, tam ťažko k tomu zaujímať stanovisko.
Pán poslanec Polák, ste povedali, že vás mrzí, že som nebol na výbore. No, ja som tam dve hodiny čakal, aj spolu s prvým námestníkom a námestníkom a bol to druhý výbor. Prvý bol tiež zrušený, nie z môjho zavinenia a my sme boli pripravení a asistent nám prišiel povedať, že správa prejednaná nebude a môžeme ísť domov. Takže aby to bolo len, aby to nevyznelo, že som sa vyhýbal nejakému výboru. A... ale to je v poriadku. Ste povedali, že nechodíte sa spovedať na Generálnu prokuratúru ako iní poslanci. Ale ku mne nechodia sa spovedať, nehnevajte sa, ja nie som ani farár, ani spovedník. A vôbec nie. Keď požiada poslanec Národnej rady o prijatie, ja s tým v zásade problém nemám, pokiaľ ide o úradné, úradné veci.
Pokiaľ ide o pani poslankyňu Plavákovú, myslím si, že ja som sa jasne vyjadril k agende, k § 261, ale opäť to nemá nič spoločné so správou o činnosti za rok 2023. A pokiaľ ide o to, čo ste spomínali, že je tu nejaký návrh zákona, ja som sa to teraz dozvedel z vašich úst. Ale pokiaľ je pravda to, čo ste čítali z tej dôvodovej správy, tak je to v zásade len zákonné zafixovanie faktického stavu, ktorý na Generálnej prokuratúre je a v zásade budem si to musieť pozrieť.
Čo sa týka, bolo tu, neviem, už kto to spomenul, že na, v Českej republike je na tých vyšších zastupiteľstvách, že sú špecializované útvary, ale... a že na Slovensku nie sú. No to, samozrejme, nie je pravda. Na krajských prokuratúrach sú útvary s plnou kompetenciou vo vzťahu k agende Špecializovaného trestného súdu a s plnou kompetenciou zákonov. Áno, takže nie je to pravda. Neviem, ktorá poslankyňa to povedala.
A pokiaľ ste sa pýtali, pani poslankyňa, aj keď to nesúvisí so správou, že prečo nezostali všetky veci bývalým prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry, dávam do pozornosti § 56 a), h) a § 56 a), g) zákona o prokuratúre a plus vyjadrenia krajských prokurátorov z 23. apríla 2024.
A pokiaľ ide o poznámky pána poslanca Pročka, ad jedna, vyjadroval som sa k tomu úplne jasne, myslím, že to bolo už pred rokom alebo pred dvoma, pán poslanec, v živote som nebol na žiadnej poľovačke. V živote, rozumieme sa? V živote som žiadnemu politikovi nič neodkazoval. Nemám to zapotreby. A nebol som v žiadnom kontakte so súčasným predsedom vlády v bývalom volebnom období a dnes len v úradných veciach.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Žiada si záverečné slovo spoločná spravodaj... pán spravodajca? (Reakcia z pléna.)

Čo, Jožko? (Reakcia z pléna.) No dobre. Vy sa nepomýlite, nie? Nikdy v živote. Ospravedlňujem sa, keď som si nevšimol, že tu je pán poslanec Lučanský.
Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pán poslanec Viskupič, čakáme správu a pána Tótha. Viete overiť, či môžem, vyhlásim päťminútovú prestávku, 11.40 budeme pokračovať, ale aby sme, aby tento bod neprepadol, dobre? Pán Tóth je na ceste, mal by tu byť každú chvíľu, dobre?
Prerušujeme do 11.40 h, kým pán Tóth sa dostaví.

(Prestávka.)

Dobre, takže máme informáciu, že pán Tóth nestihne prísť, takže budeme pokračovať, ak je súhlas, tento bod prepadá.
A teraz pristúpime k rokovaniu o žiadosti Úradu inšpekčnej služby o oslobodenie od povinnosti mlčanlivosti riaditeľa Národného bezpečnostného úradu.
Materiál má parlamentnú tlač 381.
Prosím predsedu osobitného kontrolného výboru pre kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu poslanca Mikulca, aby Národnej rade podal správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady.

(Rokovanie o žiadosti Úradu inšpekčnej služby o oslobodenie od povinnosti mlčanlivosti riaditeľa Národného bezpečnostného úradu, tlač 381.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť Správu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu k žiadosti Úradu inšpekčnej služby o oslobodenie od povinnosti mlčanlivosti riaditeľa Národného bezpečnostného úradu, evidovanej pod tlačou 381.
Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 420 zo dňa 20. augusta 2024 pridelil predmetnú žiadosť na prerokovanie Osobitnému kontrolnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu s tým, že v určenej lehote ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedenej žiadosti vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti NBÚ o vyššie uvedenej žiadosti rokoval dňa 9. septembra 2024 a prijal k nej uznesenie č. 19, v ktorom odporučil Národnej rade Slovenskej republiky oslobodiť od povinnosti mlčanlivosti riaditeľa Národného bezpečnostného úradu v zmysle žiadosti Úradu inšpekčnej služby, tlač 381.
Poveril mňa ako predsedu výboru spracovať výsledky rokovania výboru do písomnej správy výboru a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. V predmetnom uznesení ma výbor zároveň poveril, aby som ako spravodajca výboru vystúpil na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a informoval o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore.
Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem.
Otváram rozpravu, do rozpravy som nedostal písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. V rámci rozpravy ani pán Mikulec, ani nikto nežiada o slovo, teda vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či sa chce ešte pán spravodajca vyjadriť. Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave, pán Krátky a Pollák, môžme? Krátky je tu? (Reakcia z pléna.)
Ďalej je potom pani Cigániková, Majerský. Ja len poviem, aby ste sa skúsili skonsolidovať. Cigániková, Majerský, keby tu nebol jeden druhý. (Reakcia z pléna.) Keď je to v súlade, v poriadku, potom je Cigániková, Dvořák. Viskupič, Ledecký. (Reakcia z pléna.) Viskupič, Janckulík, Viskupič, Janckulík, dobre? To aj tak nestihneme, len aby ste sa koordinovali, takže počkáme.
Pán Krátky, ako je? (Reakcia z pléna. Krátka pauza.) Keďže je dosť prihlásených poslancov do rozpravy Krátkeho a mám avízo, že päť minút je tu, tak navrhujem prestávku do 11.50 h, kým príde, dobre? Keďže už sú. (Reakcia z pléna.) A už choďte k synovi. (Reakcia z pléna.) Že som počul, že máte syna, tak choďte dole, aj tak by ste nestihli, lebo však počkáme Krátkeho, máme len 10 minút a rokujeme len do dvanástej hodiny, viete. (Reakcia z pléna.) No veď práveže, keď počkám Krátkeho. (Reakcie z pléna.)
Takže prosím, pokračujeme v rozprave o návrhu poslanca Krátkeho na prijatie uznesenia Národnej rady k uzneseniu Európskeho parlamentu z 11. apríla 2024 o začlenení práva na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv Európskej únie (tlač 266).
Prosím poslanca Krátkeho, aby zaujal miesto, a pána Polláka za spravodajcov.
Ďalším v poradí z ústne prihlásených rečníkov je pán Horecký, nech sa páči.

(Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Rastislava Krátkeho na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uzneseniu Európskeho parlamentu z 11. apríla 2024 o začlenení práva na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv Európskej únie, tlač 266.)

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo, hoci toto považujem za najťažšiu tému, na akú sa dá, o akej sa dá rozmýšľať, ku ktorej sa dá vystupovať, napriek tomu nemôžem mlčať ani ja ako človek, ako otec, ako starý otec, ako poslanec, keď sa rozprávame o uznesení Európskeho parlamentu o zavedení potratu medzi základné ľudské práva. Túto tému do Európskeho parlamentu priniesli poslanci z progresívnych strán a my sa ňou musíme zaoberať, pretože je to otázka života a smrti.
Nadväzujem na včerajšiu debatu a oceňujem, že bola vo väčšej časti kultivovaná, lebo ju potrebujeme. Z väčšej časti. A teda v tej debate zazneli aj také veci, že či neotvárame nejakú kultúrno-etickú vojnu. No verím, že nie a keď, neotvárame ju my.
Druhá vec je, že prečo sa toľko rozprávame o téme potratu, keď sa bavíme o uznesení, návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky voči uzneseniu Európskej únie, parlamentu Európskej únie. Nuž preto, lebo sa bavíme o zaradení potratu medzi základné ľudské práva, teda máme tu dve pointy, o ktorých sa musíme zhovárať: o potrate samotnom a musíme sa zhovárať teda o ľudských právach.
Včera som si vypočul veci, na ktoré som by nevedel ani chladne reagovať, pohnuli mojím vnútrom, mojím srdcom, mojím životom a hýbu každým, koho sa to týka, nech už má akýkoľvek názor, nech už odmieta potrat a prijíma deti, alebo sa rozhodne opačne, vždy je to veľmi fatálne rozhodnutie s definitívou.
Teda uvediem na začiatok aj nejaké čísla, ktoré sú zhodou okolností rovnaké, chvalabohu, neúčinkujú tak ako konkrétne príklady, ktoré tu uviedol aj Braňo Škripek, príklady zo svojho života alebo príklady z praxe šiestich štátov v Spojených štátoch amerických, kde je možný potrat, až kým sa dieťa nenarodí. Tie čísla sú tieto: v Európskej únii je bez lekárskej indikácie každoročne vykonaných zhruba 1,5 milióna potratov. Každoročne. Od roku 1956, kedy Československá republika prijala potratový zákon ako jedna z prvých po Sovietskom zväze, ktorý bol úplne prvý, ktorý prijal takúto normu, tak bolo v Československu a potom na Slovensku vykonaných 1,5 milióna potratov. To isté číslo. Jeden milión päťstotisíc zmarených životov nenarodených detí. Našťastie tieto čísla nevieme precítiť, dopadá to na nás inak ako tie konkrétne príklady. Keby som dokázal precítiť ako človek, keby sa mi zmestilo do hlavy alebo do srdca to, čo to znamená, jeden a pol a jeden a pol milióna zmarených detských životov, tak by ma to muselo roztrhať na molekuly. Našťastie toto ľudský mozog nevie prijať. Ale verím, že jedného dňa bude v civilizovanom svete, keď sa pozrieme dozadu, vyhodnotené, ako bol to akýsi stupeň vývoja ľudskej civilizácie, kedy často pod heslom humanizmu sa dehumanizovalo aj to, čo nazývame dieťaťom, nenarodeným, ľudským plodom, alebo niektorí len neosobným zámenom "to".
Chcel by som ešte poprosiť jednu vec, vidíte, že hovorím priamo, ako som presvedčený z vedomia a svedomia, nehovorte preto o mne, kolegyne, kolegovia z niektorých strán, ako o extrémistovi alebo nebodaj, že by som patril do koša k fašistickým stranám. Je legitímne právo mať názor na otázky života a smrti, ja ho tu bez príkras a bez nejakých útokov poctivo prednášam.
Rozmýšľal som nad tým, že, aj nad tou výtkou, že toľko hovoríme o potrate, musím teda aj kvôli času sa presunúť aj k tej právnej otázke. Veľa sa tu argumentovalo aj o judikátoch, o právnych zákonoch, o zákonoch a výnosoch súdov vo veci umelého prerušenia alebo teda ukončenia tehotenstva. Nuž, chcem povedať, že nad každým zákonom je úmysel zákonodarcu a niečo, čo generuje zákony, to znamená nejaká historická skúsenosť, nejaká aktuálna potreba spoločnosti a žiaden ľudský zákon nie je absolútny, pretože podlieha nielen tomu úmyslu zákonodarcu, na čo je spravovaný, výkladu praxou, súdnej kontrole v prípade podnetu, ale, samozrejme, aj monitoringu aktualizácií zákonodarcov. Nechcem uvádzať nejaké, veľa príkladov, ale jeden strašný uvediem: norimberské zákony. Tiež boli prijaté nejakou snemovňou a v Norimbergu o pár rokov neskôr na to prišla reakcia, ktorá ukázala, že tieto zákony neboli v poriadku, pretože išli proti človeku. O čom sú tie zákony, ktoré hovoria, v ktorých krajinách je v ktorom veku alebo v ktorom mesiaci možné ukončiť tehotenstvo? O čom sú tie zákony? Ony nehovoria o tom, že teraz je možné zabiť dieťa, ten úmysel zákonodarcu nad tým je, že právnici rozhodujú, odkedy je ľudský plod človekom a dokedy nie. Pretože žiaden súdny právnik nepovie, je dovolené zabiť dieťa, ľudskú bytosť, najnevinnejšiu, najbezbrannejšiu, najzraniteľnejšiu. Bez lekárskej indikácie. To nehovorí žiaden právnik, len stanovujú hranicu, odkedy to je človek, dokedy to nie je človek. Ale ako je možné, že sú krajiny, kedy je možné toto dieťa usmrtiť, kým nemá hlavičku vonku, krajiny, kde je to možné urobiť do ôsmeho mesiaca, do šiesteho mesiaca, do šiesteho týždňa, potom v rôznych krajinách sa stáva ľudský plod človekom v inom momente? To sa prieči elementárnej logike, biológii, prieči sa to princípu, základnému princípu tvorby zákonov, že nad zákonom, alebo pred zákonom je zákonodarný úmysel usporiadať nejaké veci, pretože toto je len dohoda právnikov. Nie je to objektívny fakt.
Čo je objektívny fakt, povie skôr veda. Lebo to dieťa, hovorím o dieťati, od momentu splynutia spermie a vajíčka vzniká originálna, jedinečná DNA, ľudská DNA, preto je to človek, a jedinečná, odlišná od matky, preto to je nový človek. Nie je to kúsok tela ženy. Preto poukazujem aj na tie eufemizmy, ktoré sú často používané, naozaj nejde o prerušenie tehotenstva, ide o definitívne ukončenie života nenarodeného dieťaťa. Naozaj nejde o poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Lebo tehotná žena, ak tam nie je lekárska indikácia, nie je chorá, nezlepšujete kvalitu jej života v zmysle medicíny, v zmysle lekárskej indikácie, usmrcujeme dieťa. Ešte nenarodené,
A ďalší eufemizmus – pro-choice, voľba, rozhodovanie o svojom tele – vyplýva z toho, čo som hovoril predtým, takáto žena v ťažkej situácii, v ktorej potrebuje pomoc, a na to sa sústreďme, tak nerozhoduje o svojom tele, rozhoduje o tele svojho ešte nenarodeného dieťaťa.
Často sa tu straší aj Poľskom, ale veď ani v Poľsku nejde o absolútny zákaz potratov, v dvoch prípadoch je realizovaný. V prípade lekárskej indikácie, či sa to už týka dieťaťa, alebo matky, a to neželám nikomu prežiť tú Sibylinu voľbu medzi životom mamy alebo dieťaťa, a potom v prípade, ak to dieťa, to tehotenstvo je z trestného činu, napríklad znásilnenie.
Viete, v Charte základných ľudských práv Európskej únie sú zákony, ktoré sú, nie zákony, prepáčte, práva, ktoré sú absolútne: právo na život, právo na spravodlivý súdny proces. Ja sa ho nemôžem vzdať. Ja keby som bol obvinený z niečoho a prídem na súd a poviem "som vinný", nestačí to ako dôkaz, musí to byť preukázané, tak sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Skúsime niektoré faktické, poslankyňa Záborská.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Ďakujem, pán kolega Horecký, za vaše vystúpenie. Mnoho razy sme tí, ktorí chránime nenarodený život, obviňovaní z toho, že hovoríme ideologicky, že hovoríme emotívne, že sa snažíme citovo ovplyvniť našich poslucháčov. No, celkom sa to nedá vylúčiť, pretože keď hovoríme o živote, o ťažkostiach, o rozhodovaní, o problémoch, tak je to vždy, vždy aspoň trochu emotívne. A nielen pri zákone alebo pri interrupciách, ale aj pri hociktorom inom zákone. Myslím si, že máločo bolo tak emotívne ako prerokovávanie Trestného zákona.
Čiže ďakujem, že ste použili fakty, že ste hovorili o zákonoch, o legislatíve, ktoré existujú v iných členských štátoch. Ja viem, že ten názor nebude, nebude rovnaký, že sa nezhodneme, pretože my považujeme počatý život za počatý život, niektorí to považujú za tehotenstvo, my považujeme interrupciu za ukončenie života, niektorí to považujú za zdravotnícky výkon.
Pán kolega, hovorili ste, že takáto tehotná žena za normálnych okolností nepotrebuje zdravotnú starostlivosť, napriek tomu na Slovensku aj v iných členských štátoch je interrupcia zaradená do zdravotnej starostlivosti a zdravotná starostlivosť podľa zmlúv o fungovaní Európskej únie patrí do výlučnej kompetencie členského štátu. To znamená, nehajte nás rozhodovať samých.
Ďakujem pekne.