19. schôdza

Pán predsedajúci, vďaka za slovo.
A, Bea, tebe za to, že si priniesla do tohto pléna pripomienku toho, že chudoba má rôzne podoby a rôzne tváre. A tá chudoba je napríklad aj energetická. Veď my sme toto spoločne viackrát snažili sa nasvietiť, napríklad aj v reflexii na to minuloročné helikoptérové rozhadzovanie peňazí na energopomoc všetkým všetko aj tým, ktorí to nepotrebujú. Našou odpoveďou spoločnou bol návrh zákona o príspevku na úhradu nákladov na bývanie, ktorý sme teda priniesli do tohto pléna na júnovú schôdzu. Je to naozaj efektívny, adresný nástroj, ktorý pomáha presne tam, kde je to potrebné a naozaj efektívne. Sú na to čísla, sú na to dáta a len si tak spomeňme, ja som si to pre istotu, že aby som si dal pripomienku, že 79 poslancov v tomto pléne sa zdržalo pri hlasovaní pri možnej podpore tohto naozaj efektívneho nástroja. Hádajte, že ktorí poslanci a ktoré poslankyne to boli?

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa spomínala, že je dvojnásobná matka a spomínala vlastne aj rodiny, ktoré sú napríklad s jedným rodičom, a to je to, čo sa vlastne aj v tomto lex ožobračovacom zákone ruší, a to je daňový bonus na deti, ktorý zasiahne práve tieto rodiny. A nehovorím to ja a nehovoria to politici len, ale hovorí to napríklad aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá vydala publikáciu, veľmi odporúčam si ju pozrieť, nevyšla v slovenskom jazyku, ale v anglickom pred pár mesiacmi a hodnotí dopad inflácie a dopad jednotlivých ťažkých vecí, ktoré sa stali počas vypuknutia vojny na Ukrajine a mali dopad na obyvateľstvo, a hodnotí, ako prežívali tieto krízy rodiny. A hodnotí, že práve týmto rodinám pomáhal tento daňový bonus na dieťa a najviac pomáhal, samozrejme, tým rodinám, ktoré sú najviac postihnuté chudobou, a to sú jednorodičové rodiny, kde napríklad matka sa stará o dve deti. A to, čo robí súčasná vláda a súčasný minister, je, že napríklad pokiaľ tá matka má dve deti maloleté, maličké deti, tak príde o 80 eur mesačne, čo je 960 eur ročne! Ale ak táto matka má napríklad dvoch tínedžerov, tak príde až o 180 eur mesačne a teda o 2 160 eur ročne! A pokiaľ má aj nejakého vysokoškoláka, na ktorého dostávala aspoň tých 50 eur, tak po novom dostane absolútnu nulu! A to je to, čo prehĺbi chudobu. A to je to, čo spôsobuje táto vláda. To nie sú len dépeháčky, ktoré zdvihnú, to ešte budú mať ďalšie efekty. Pri daňovom bonuse na deti ošklbú tie rodiny o obrovské peniaze a prehĺbia ich chudobu.

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj kolegom za ich faktické poznámky.
Ja, čo sa týka toho daňového bonusu, tak, pán kolega, ja s vami súhlasím, že teraz sa jeho zrušenie dotkne najmä tých, ktorí to najviac potrebujú, avšak je škoda, že vtedy, keď ste boli pri moci, tak ste ho nenastavili tak, aby bol adresný a aby ho nedostávali ľudia, ktorí ho nepotrebujú, napríklad aj my alebo ďalší, ktorí jednoducho majú na to, aby svojim deťom dopriali dôstojný život a aby nebol nejakým spôsobom odstupňovaný. A ja chcem veriť, že keď tu máme teda sociálnodemokratickú vládu, tak že minister práce, sociálnych vecí a rodiny sa bude týmto daňovým bonusom zaoberať tak, aby ho nastavil adresne, aby tak nezaťažil samosprávy, ktorým vieme, čo to spôsobilo, a aby, naopak, pomohol tým, ktorí to najviac potrebujú.
Kolega Michal, ja som veľmi rada, že si spomenul príspevok na úhradu nákladov na bývanie, ktorý sme teda spoločne predkladali. A je mi veľmi ľúto, že toto plénum sa vtedy k nemu postavilo tak, že aj vy, kolegovia, kolegyne, ktorí teda o sebe podobne ako ja hovoríte, že ste sociálni demokrati, tak ste sa bez mihnutia oka pri tomto návrhu, ktorý skutočne za málo peňazí, keď si pozriete tú dôvodovú správu, za málo peňazí by pomohol veľa, veľa ľuďom na Slovensku, pretože by nebol viazaný na hmotnú núdzu, tak ako je súčasný príspevok na bývanie a skutočne ho odporúča aj odborná verejnosť.
Vy ste sa vtedy bez mihnutia oka zdržali, je to teda veľká škoda, lebo myslím si, že práve takýmito opatreniami by sme sa tu mali zaoberať, a to vás vtedy nemrzelo, ale, naopak, pri nejakom uznesení o uznesení tu vlastne uvažujete o tom, že či to náhodou nejdete podporiť, aj keď to ide z opozície. Tak, prosím vás, pozerajte sa na to, že čo je dobrý návrh pre ľudí a nie na to, čo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia poslanci a poslankyne, rokujeme o vládnom návrhu zákona na zlepšovanie stavu verejných financií. Vláda Roberta Fica sa v rámci konsolidačných opatrení rozhodla zvýšiť základnú sadzbu dane z pridanej hodnoty z 20 % na 23 %. Namiesto snahy ušetriť a hľadať opatrenia na šetrenie vo výdavkoch štátu v jednotlivých rezortoch, napríklad aj na zbytočnom ministerstve športu, prichádza vláda s oveľa jednoduchším riešením. Jednoduchším pre seba. Je ním zvýšenie DPH o tri percentuálne body, ktoré zabolia každého z nás. Tento krok vlády má výrazný dopad na každodenný život obyvateľov a obyvateliek Slovenska, na ekonomiku vrátane sektoru športu, o ktorom budem ďalej hovoriť.
Napriek tomu, že si pán Danko vydupal zníženie DPH na športové podujatia a fitnescentrá z aktuálnych 10 % na 5 %, budú musieť športové organizácie čeliť viacerým novým výzvam. Je potrebné si uvedomiť, že zvýšenie DPH na všetky ostatné služby a tovary vrátane športového vybavenia, prenájmov priestorov, ceny plynu, ceny dopravy či následná inflácia prognózovaná na vyše 5 % a tlak na mzdy, to všetko bude mať reálne dôsledky aj na budúce zdražovanie športových aktivít. Navyše ďalšie plánované opatrenia, ako zavedenie dane z transakcií, ešte viac zaťažia aj športový sektor. SNS toto celé prezentovala ako obrovský úspech, ako Dankovu spásu športu.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že zníženie DPH na športové podujatia a fitnescentrá je krok, ktorý má pozitívne dopady, avšak v kontexte všeobecného zdražovania kvôli zvýšeniu DPH na 23 % na väčšinu tovarov a služieb, tento krok žiaden fantastický efekt neprinesie. Na cenotvorbu pre športové podujatia či fitnescentrá vplýva aj mnoho iných vstupov. Všetky ostatné položky budú podliehať zvýšenej DPH, čo znamená, že konečné ceny pre spotrebiteľa budú aj tak časom vyššie. Preto sa dá očakávať, že aj napriek nižšej sadzbe DPH na vybrané služby v oblasti športu celkové náklady na účasť na športových aktivitách stúpnu.
Zvýšenie cien tovarov, ktoré súvisia so športom, ako sú športové potreby, oblečenie, obuv či vybavenie, zasa priamo zasiahne športové kluby, organizátorov športových podujatí aj samotných športovcov, športovkyne či rodičov športujúcich detí. Tí sa budú musieť vysporiadať s vyššími cenami pri obstarávaní spotrebného materiálu či pri prenájme športovísk.
Fitnescentrá, ktoré sú energeticky náročné prevádzky, tiež pocítia zvýšenie cien za energie, ktoré podliehajú zvýšenej DPH, predovšetkým za plyn, ktorým sa vykuruje aj mnoho športových zariadení či telocviční. Toto sa odrazí na zvýšení vstupného a členských poplatkov v blízkej budúcnosti. Inými slovami, znížená DPH na športové podujatia a fitnescentrá nedokáže kompenzovať vplyv zvýšenia nákladov spôsobených zvýšením základnej sadzby DPH.
Konsolidačný balíček prináša aj ďalšie opatrenie, ktoré zasiahne aj športový sektor, a to zavedenie dane z finančných transakcií. Táto daň na každú finančnú transakciu v podobe, ako bola predstavená, môže zvýšiť náklady na operácie spojené s prevodom financií v športových kluboch, občianskych združeniach a športových organizáciách.
Mnohé športové kluby a organizácie sú neziskové organizácie, fungujú na báze dobrovoľníckej činnosti či grantov a často počítajú každé euro. Aj to najmenšie zvýšenie nákladov im môže skomplikovať hospodárenie, rozvoj aktivít či údržbu ich infraštruktúry. Pre športovcov, športovkyne, ich tímy, športové organizácie, ktoré sú často závislé od menších príspevkov, bude táto daň znamenať ďalšie zníženie zdrojov na činnosť, tréningy, vybavenie či súťaže. Percentuálne sa sadzby transakčnej dane môžu zdať zanedbateľné, v priebehu roka však z účtov organizácií a živnostníkov ubudne suma, ktorá nie je zanedbateľná. Učená právnická spoločnosť vypočítala, že z príspevkov uznaným športom na rok 2024, ktorý je vo výške približne 64 mil. eur, a z príspevkov pre Slovenský olympijský a športový výbor, Slovenský paralympijský výbor vo výške približne 4,4 mil. eur, čo je celkovo približne 68,5 mil. eur, by daň z finančných transakcií v sadzbe 0,4 %, o ktorú by prišli len národné športové zväzy a národné športové organizácie, predstavovala sumu vo výške okolo 274-tisíc eur. Z príspevkov uznaným športom na rok 2024 dostanú od zväzov športové kluby na šport mládeže približne 15 %, z nich by prišli športové kluby vďaka tejto dani o ďalších 0,4 %, t. j. o sumu okolo 38,5-tisíc eur. Spolu tak návrh za kalendárny rok ukráti národné športové zväzy, národné športové organizácie a športové kluby o čiastku v hodnote približne 312-tisíc eur ročne. V tejto sume nie je zahrnutá ďalšia úroveň subjektov, ktoré tiež predstavujú daňovníkov, dane z finančných transakcií, ktorými sú napr. športoví odborníci a podnikatelia. Zopakujem ešte raz tú sumu, 312-tisíc eur ročne ubudne iba z príspevku uznanému športu podľa zákona o športe, ktorý dostávajú športové zväzy a organizácie.
Zvýšenie DPH na 23 % a zavedenie dane z transakcií zníži dostupnosť športu aj pre bežného človeka. Šport a pohyb hrajú kľúčovú úlohu v oblasti verejného zdravia, keďže podporujú zdravý životný štýl a zlepšujú kvalitu života, prispievajú k zvyšovaniu zdatnosti obyvateľstva a tým znižujú zaťaženie zdravotníctva. Keď však dôjde k zdražovaniu športových aktivít v dôsledku konsolidačných opatrení vlády, môže to viesť k nižšej účasti obyvateľstva na športových aktivitách. Pre rodiny s nižšími príjmami môže byť takýto nárast cien rozhodujúcim faktorom, prečo svoje deti neprihlásia na šport, čo nielen zníži ich fyzickú aktivitu, ale aj obmedzí príležitosti pre rozvoj športových talentov.
Zariadenia náročné na prevádzku, údržbu a personál budú nútené zvýšiť vstupné a prenájmy najviac. Môže ísť o rôzne športové centrá či plavárne. Mimochodom, aj samotní správcovia plavární žiadajú výnimku a upozorňujú na spomenuté riziko a možné dopady. Zasiahne to rekreačných plavcov, plavecké kluby, školské plavecké výcviky, klesne plavecká gramotnosť, ktorá už aj tak nie je na Slovensku vysoká.
Čo dodať na záver? Zvýšenie DPH z 20 % na 23 % a zavedenie dane z transakcií sú opatrenia, ktoré budú mať negatívny dopad na športový sektor na Slovensku. Agenda športu ako vlajková loď jednej z koaličných strán od budúceho zdražovania ušetrená nebola a chabé výnimky a zníženia sadzieb pre športové podujatia a fitnescentrá prakticky nič nezachraňujú. Jednou rukou do športu peniaze dávajú, druhou rukou ich z neho berú.
Aj z tých peňazí, ktoré do Fondu na podporu športu budúci rok pán Danko naleje, sa postaví menej, bohužiaľ. Na toto všetko najviac doplatia bežní občania, športovci, športovkyne a mládež. To by sa nedialo alebo nie v takej miere, keby tu bola vôľa konsolidovať s rozumom. Náš kolega Štefan Kišš a ďalší kolegovia z opozície vystupujúci v tejto rozprave to pomenovali jasne. Nechcete uťahovať opasky sebe, tak ich utiahnete všetkým občanom. Neprichádza žiadna Dankova spása športu, prichádza len Ficova drahota.
Ďakujem za pozornosť.

Pani poslankyňa, aj vo vašom vystúpení zaznelo to, na čo sa v rôznych obmenách upozorňuje, že aj keď vláda tvrdí, že to nebude mať dopad na tých najpotrebnejších a že tam dá peniaze a nebude problém, lebo však veď základné potraviny sa zníži DPH a na gastro sa zníži DPH, na niektoré športové aktivity sa zníži DPH, ale teda akvaparky nie a iné športovania áno, tak to je prejav takej jednak systematickosti, v úvodzovkách, celého prístupu, prístupu vlády, že keď si fitko vylobuje a akvapark nie, tak budú mať rozdielnu DPH. V gastre budú mať rozdielnu DPH na potraviny, teda na jedlo, na alkoholické nápoje, na nealkoholické nápoje a iné bude, keď budete konzumovať na mieste, iné keď si dáte doviesť, no tak to je taká systémová reforma.
No ale to čo chcem povedať a vy ste to veľmi pekne ukázali na príklade športu, je, že aj tak to tí ľudia zaplatia, lebo však kto zaplatí tú vyššiu DPH, kto zaplatí tú daň z finančných transakcií, to sa len tak tvári, že to budú platiť trebárs tie firmy alebo tie organizácie, ale veď ak 2,7 mld. 80 % sa má nájsť na vyšších príjmoch štátu, tak štát musí zobrať 80 % z 2,7 miliardy eur od ľudí, lebo nikto iný ako ľudia to nemôže zaplatiť.

Ďakujem pekne, pán kolega Dostál, za vaše postrehy k môjmu vystúpeniu. Naozaj asi najvtipnejšie na tom celom je, akým spôsobom je toto selektívne, jednoducho vyberajú tie položky, ktoré budú mať zníženú DPH, úplne ako zajacov z klobúka, proste nemá to žiadnu logiku, nemá to žiaden systém. A najlepšie na tom je, že naozaj je to o tom, kto si čo vylobuje. A presne ako ste povedali, zaplatíme to my všetci. Najhoršie na tom podľa mňa je tá transakčná daň, ktorú je najlepšie vidno aj na tom, keďže šport je taký hierarchický a tam tie dotácie plynú tak, že najskôr idú na, z ministerstva idú na športové zväzy, z tých idú na športové kluby a potom tie kluby vyplácajú jednotlivých tých živnostníkov. A na každom tomto poschodí tej hierarchie sa tam proste bude uplatňovať táto transakčná daň a to je teda naozaj veľmi smutné a myslím si, že toto by mala ešte koalícia prehodnotiť, že akým spôsobom k tej transakčnej dani pristúpi pri mimovládnych organizáciách, športových organizáciách a takých organizáciách, ktoré sú zmysluplné a robia nejakú úlohu, plnia úlohy, ktoré nedokáže plniť štát.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, ja sa totižto veľmi teším, keď vždy môžem rozprávať o tom, ako sa využívajú verejné financie nielen, ale aj v rámci životného prostredia a ako práve toto odvetvie a investície do zelenej transformácie potrebujú naozaj na Slovensku radikálnu zmenu, k lepšiemu pochopiteľne, pretože ono to vie totižto priniesť zároveň aj benefity nielen teda pre životné prostredie, pre zdravie ľudí, ale aj financie do štátnej kasy. No a tu sme pri štvrtej Ficovej vláde a pri dlhodobo zanedbaných mnohých nielen povinnostiach, ale aj príležitostiach, o ktorých sa snažíme rozprávať často, ale to je ako keby ste do rúry, ktorá nemá koniec, volali, lebo jednoducho volané číslo je občas nedostupné, teda väčšinou. No a tiež zároveň by to chcelo aj také dobré personálne kádre, ktoré by sa toho chytili, odborníkov vo vláde a na, v rezortoch, ktorí majú nielen znalosti, ale aj chuť aj pracovať a pustiť sa do takej komplexnej zmeny a systematickej reformy.
Vo svojom prvom vystúpení dnes dopoludnia som sa pýtal dosť dôležitú kľúčovú otázku, že prečo, že z akého dôvodu ešte Slovenská republika pri tých všetkých vedomostiach, ktoré máme, a pri všetkých dátach, ktorými disponujeme ako moderná spoločnosť, prečo stále ešte Slovenská republika investuje do fosílnych palív, keď vieme, že, po anglicky sa tomu hovorí dead end, alebo teda že je to slepá ulica, lebo ono sa to stále deje. A keby predchádzajúce vlády vrátane, samozrejme, troch vlád SMER-u nezanedbávali svoje povinnosti a neprehliadali všetky dostupné príležitosti, tak dnes sme mohli konštatovať, že sme na tej správnej ceste k náprave série, veľkej série rôznych environmentálnych problémov, ktoré, ktorým čelí Slovenská republika, a zároveň sme mohli byť aj energeticky, aj finančne efektívnejší. To sa ale nedialo a stále sa to na nemilé prekvapenie nedeje a obávam sa, že zmena radikálna nenastane ani pri tejto vláde, pretože nemusím hádam pripomínať, kto je vo vedení ministerstva životného prostredia a aké majú priority a ciele.
Takže v tomto kontexte chcem trošku v tomto vystúpení porozprávať o tom, aké všetky príležitosti boli zanedbané a ako na to teraz doplácame, koľko peňazí vláda mohla už mať k dispozícii, keby sa venovala iným veciam ako sama sebe. A napríklad základný fakt, o ktorom všetci vieme, znečistené životné prostredie nás stojí extrémne veľa peňazí, extrémne sumy, ktorým sme už dávno dobre zvolenou prevenciou vedeli predchádzať a dnes tie peniaze sme mohli aj efektívne využívať. A nemám na mysli len náklady na odstránenie samotného znečistenia, mám na mysli aj náklady, ktoré vznikajú napríklad ochoreniami a úmrtiami, ktoré sú spôsobené napríklad znečisteným ovzduším. Hlavnými zdrojmi tohto znečistenia sú spomínané fosílne palivá, tuhé palivá na vykurovanie domácností, cestná doprava, výroba kovov.
Dnes som už spomínal správu OECD, citujem z nej opäť: Priemerné koncentrácie jemných prachových častíc na Slovensku naďalej patria k najvyšším v rámci OECD v Európe. Tieto prachové častice prispievajú k výskytu astmy, kardiovaskulárnych ochorení, pľúcnych chorôb, predčasným úmrtiam, lebo veď málo máme zaťažený zdravotný systém, pravda, tak mu ešte priťažujme a prehliadajme, že tu máme masívny problém. A napriek tomu sa nič nedeje, nedeje sa zmena k lepšiemu, mohli sme to už dávno zlepšovať.
A keď teda máme rozprávať o číslach, koľko peňazí už sme mohli mať na stole aj v tejto konsolidácii, tak analýze nákladov za znečistenie ovzdušia sa venoval Inštitút environmentálnej politiky v roku 2021, vtedy záverečná správa tohto výskumu uviedla, že čísla naznačujú približne 138-tisíc dní práceneschopnosti vplyvom znečistenia iba ovzdušia a náklady na chorobnosť spôsobenú PM10 sa vo všetkých scenároch pohybujú okolo 549 mil. eur za jeden jediný rok. Päťstoštyridsaťdeväť miliónov eur. Napriek tomu, že v posledných rokoch sledujeme jemné zlepšenie, tak kvalita ovzdušia na Slovensku je stále neuspokojivá, v neposlednom rade aj z dôvodu neuskutočnenej a nedostatočnej transpozície regulačného rámca Európskej únie v oblasti kvality ovzdušia.
Čiže toto je jedna z tých mnohých environmentálnych zanedbaných povinností a zároveň aj príležitostí. Ešte raz, 549 mil. eur náklady za chorobnosť spôsobenú iba jemnými prachovými časticami. Toto už dávno mohlo byť sanované. A nemôžeme sa tváriť, ani táto vláda sa nemôže tváriť, že o tomto probléme nevie, pretože Slovensko čelí žalobe od Európskej komisie za systematické prekračovanie denných limitných hodnôt v zóne kvality ovzdušia Banskobystrického kraja napríklad v rokoch 2005 až 2019, takisto v aglomerácii Košice v rokoch 2005 až 2019. Tak sa pýtam, že koho vlády vtedy boli na úrade vlády. Kto bol vtedy premiérom, kto viedol kabinet? No tak Ódorove vlády to, kolegovia a kolegyne, neboli.
A vzhľadom na to, že dnes sme tu tak veľmi často rozprávali tú trojnožku Matovič, Heger, Ódor, tak... samozrejme, že nie som, ani som nikdy nebol fanúšikom Matoviča a Hegera, ale chcem povedať, že podľa mňa je že ľudsky nechutné od koaličných poslancov a poslankýň, keď používajú ako toho ancikrista Ľudovíta Ódora, a je to o to bizarnejšie, že vlastne dnešní koaliční poslanci a poslankyne, alebo teda lídri v tom období, keď bol Ľudo Ódor úradníckym premiérom, mu odmietli vysloviť dôveru a teraz z neho robia toho najväčšieho satanáša. Je to absolútne nechutné. Prepáčte, musel som to povedať. Čas? (Rečník sa pozrel na tabuľu s časomerom.) Okej.
No a potom, samozrejme, je tam v rámci tých rôznych príležitostí a zanedbaných povinností veľa kategórií, o ktorých by sme sa mohli rozprávať. Ja spomeniem len jednu takú veľmi aktuálnu, že minister Taraba odmietol zaviesť sociálny klimatický fond pri nedávnej príležitosti. A veď tam tiež je len taký alarmujúci údaj, že ak zavedieme spolu so systémom ETS2 tento fond až v roku 2028, tak dostaneme o 245 mil. eur menej. Ja to hovorím práve teraz, lebo predpokladám, že konsolidácii sa nevenujeme naposledy, aby ste mali v merku, vážená vláda, vážená koalícia, že tu máte jednoducho povinnosti a príležitosti, ktoré prehliadate a ktoré vám môžu priniesť do štátnej kasy množstvo, množstvo prostriedkov, ktoré vám zbytočne vašou pasivitou, prípadne tým, že jednoducho prehliadate niektoré príležitosti, unikajú.
No a toto všetko, ani znečistenie ovzdušia a peniaze, ktoré môžeme prevenciou získať, ani sociálny klimatický fond, to nič z toho jednoducho nie je dnes na programe dňa, pretože o aktuálnej konsolidácii sa rozprávame aj napriek tomu, že sme sa o nej mohli rozprávať celý celučičký rok, tak tu o nej klasicky debatujeme v skrátenom režime, absolútne na poslednú chvíľu, tak ako sme si už zvykli, chaoticky a babrácky. A výsledkom je, že vláda na sebe nešetrí, namiesto toho ide vyťahovať peniaze z peňaženiek bežných ľudí, a pritom aj veď sám premiér Fico to potvrdil alebo súhlasil, alebo zhodli sa aj s pánom ministrom, že 500 mil. eur sa dá len na bežnej réžii štátu ušetriť, ale nedeje sa. Namiesto toho konsolidácia, o ktorej sa tu rozprávame, keď to teda kolegovia počítali, tak priemernú rodinu bude stáť tisíc eur ročne.
A rozhodne neplatí ani ten argument, ktorý sa často objavuje v niektorých mediálnych kanáloch, že konsolidáciu zaplatia bohatí, no tak zatiaľ tomu nič nenasvedčuje, pretože drahšie budú všeobecné náklady na život, ľudia si priplatia za štandardné cestovanie, ale aj za cestovanie za svojimi najbližšími, za svojimi rodinami, za starými rodičmi, napríklad v cene diaľničnej známky, drahšie budú plienky, drahšia bude drogéria, faktúry za telefón, ale aj mnou spomínané energie. Čiže Ficova drahota nás čaká a neminie, mohli sme sa jej vyhnúť, ale to by sme asi museli mať inak poskladaný kabinet.
Ale chcem povedať na záver, že táto Ficova drahota nie je jediná cesta, že sa to dá aj lepšie, že sa to dá robiť aj tými dobre odchytanými príležitosťami a ich využívaním, systematickými riešeniami, nie rýchlym plátaním nadivoko, znížením odvodového zaťaženia práce tak, aby sme podporili zamestnanosť a podnikavosť ľudí na Slovensku, naštartovali ekonomiku. To všetko vieme robiť aj cez adresnú pomoc, o ktorej som rozprával, keď bola v rozprave kolegyňa Jurík, tak aby sme sanovali problémy tých najohrozenejších skupín na Slovensku, aby štát na sebe šetril a nie ťahal peniaze od ľudí.
A na záver teda pripomeniem slová kolegu a kamaráta Kišša, tak buď si, drahá koalícia, urobte svoju domácu úlohu riadne, alebo choďte od toho a nechajte to na ľudí, ktorí to urobiť vedia.
Vďaka.

Pán poslanec Sabo, no, dobre, tak necháme Matoviča, Hegera bokom, ale ten Ódor, ktorého ste spomenuli, teda ktorý je súčasťou manuálu, no a oni to musia používať všetkých troch, lebo tak je to v tom manuáli a treba spravodlivo to rozložiť na celú opozíciu. Tak mňa to naozaj až fascinuje, že ako urputne to sú schopní predstavitelia koalície opakovať. A teraz nemyslím, že, dobre, tak majú nejaký manuál, to je ich vec, ale zodpovednosť premiéra Ódora, ktorý mal vládu bez dôvery parlamentu, vládu, ktorá neschválila alebo nepresadila cez parlament žiadny štátny rozpočet, nepresadila žiadne opatrenie cez parlament, nijako nepoškodila stav verejných financií, ale v manuáli je napísané, že treba hovoriť Matovič, Heger, Ódor, lebo musí tam byť celé volebné obdobie, musia tam byť všetky tri vlády, ktoré vládli v predchádzajúcom období, bez ohľadu na to, v akom období vládli, kde mali aj nejaké objektívne dôvody pre tie zvýšené výdavky, by ich mala každá vláda, kde naopak, nie kde to bolo subjektívne, ale opakovane, mňa to až, mňa to až zaráža, ako sa to, ako aj vlastne z vášho vystúpenia vyplynulo, že ste si to všimli, že ako dookola opakujú toho Ódora a nemajú na to žiadny argument. Teda argument v zmysle, že by Ódorova vláda spravila niečo, čím poškodila stav verejných financií. Lebo nič také nespravil.

Pán Dostál, najhoršie na tom je, že tu porovnávajú koaliční kolegovia neporovnateľné, že porovnávajú päť mesiacov vlády bez podpory, pričom oni sami vlastne tú podporu neboli schopní dať úradníckej vláde, verzus tri vlády SMER-u pred rokom 2020, ja som to už dnes povedal, že tuná vlastne sa tak nejak zaužívala taká verejná, nie v celej spoločnosti a v celom pléne, ale amnézia, že pred rokom 2020 tu Slovensko neexistovalo, že nič sa tu nedialo. To je ako až rozprávkové, že tie vlády, o ktorých sa, samozrejme, podľa toho komunikačného manuálu nerozpráva. No ale my o nich budeme rozprávať, pretože máme o čom rozprávať.