19. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia poslanci a poslankyne, rokujeme o vládnom návrhu zákona na zlepšovanie stavu verejných financií. Vláda Roberta Fica sa v rámci konsolidačných opatrení rozhodla zvýšiť základnú sadzbu dane z pridanej hodnoty z 20 % na 23 %. Namiesto snahy ušetriť a hľadať opatrenia na šetrenie vo výdavkoch štátu v jednotlivých rezortoch, napríklad aj na zbytočnom ministerstve športu, prichádza vláda s oveľa jednoduchším riešením. Jednoduchším pre seba. Je ním zvýšenie DPH o tri percentuálne body, ktoré zabolia každého z nás. Tento krok vlády má výrazný dopad na každodenný život obyvateľov a obyvateliek Slovenska, na ekonomiku vrátane sektoru športu, o ktorom budem ďalej hovoriť.
Napriek tomu, že si pán Danko vydupal zníženie DPH na športové podujatia a fitnescentrá z aktuálnych 10 % na 5 %, budú musieť športové organizácie čeliť viacerým novým výzvam. Je potrebné si uvedomiť, že zvýšenie DPH na všetky ostatné služby a tovary vrátane športového vybavenia, prenájmov priestorov, ceny plynu, ceny dopravy či následná inflácia prognózovaná na vyše 5 % a tlak na mzdy, to všetko bude mať reálne dôsledky aj na budúce zdražovanie športových aktivít. Navyše ďalšie plánované opatrenia, ako zavedenie dane z transakcií, ešte viac zaťažia aj športový sektor. SNS toto celé prezentovala ako obrovský úspech, ako Dankovu spásu športu.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že zníženie DPH na športové podujatia a fitnescentrá je krok, ktorý má pozitívne dopady, avšak v kontexte všeobecného zdražovania kvôli zvýšeniu DPH na 23 % na väčšinu tovarov a služieb, tento krok žiaden fantastický efekt neprinesie. Na cenotvorbu pre športové podujatia či fitnescentrá vplýva aj mnoho iných vstupov. Všetky ostatné položky budú podliehať zvýšenej DPH, čo znamená, že konečné ceny pre spotrebiteľa budú aj tak časom vyššie. Preto sa dá očakávať, že aj napriek nižšej sadzbe DPH na vybrané služby v oblasti športu celkové náklady na účasť na športových aktivitách stúpnu.
Zvýšenie cien tovarov, ktoré súvisia so športom, ako sú športové potreby, oblečenie, obuv či vybavenie, zasa priamo zasiahne športové kluby, organizátorov športových podujatí aj samotných športovcov, športovkyne či rodičov športujúcich detí. Tí sa budú musieť vysporiadať s vyššími cenami pri obstarávaní spotrebného materiálu či pri prenájme športovísk.
Fitnescentrá, ktoré sú energeticky náročné prevádzky, tiež pocítia zvýšenie cien za energie, ktoré podliehajú zvýšenej DPH, predovšetkým za plyn, ktorým sa vykuruje aj mnoho športových zariadení či telocviční. Toto sa odrazí na zvýšení vstupného a členských poplatkov v blízkej budúcnosti. Inými slovami, znížená DPH na športové podujatia a fitnescentrá nedokáže kompenzovať vplyv zvýšenia nákladov spôsobených zvýšením základnej sadzby DPH.
Konsolidačný balíček prináša aj ďalšie opatrenie, ktoré zasiahne aj športový sektor, a to zavedenie dane z finančných transakcií. Táto daň na každú finančnú transakciu v podobe, ako bola predstavená, môže zvýšiť náklady na operácie spojené s prevodom financií v športových kluboch, občianskych združeniach a športových organizáciách.
Mnohé športové kluby a organizácie sú neziskové organizácie, fungujú na báze dobrovoľníckej činnosti či grantov a často počítajú každé euro. Aj to najmenšie zvýšenie nákladov im môže skomplikovať hospodárenie, rozvoj aktivít či údržbu ich infraštruktúry. Pre športovcov, športovkyne, ich tímy, športové organizácie, ktoré sú často závislé od menších príspevkov, bude táto daň znamenať ďalšie zníženie zdrojov na činnosť, tréningy, vybavenie či súťaže. Percentuálne sa sadzby transakčnej dane môžu zdať zanedbateľné, v priebehu roka však z účtov organizácií a živnostníkov ubudne suma, ktorá nie je zanedbateľná. Učená právnická spoločnosť vypočítala, že z príspevkov uznaným športom na rok 2024, ktorý je vo výške približne 64 mil. eur, a z príspevkov pre Slovenský olympijský a športový výbor, Slovenský paralympijský výbor vo výške približne 4,4 mil. eur, čo je celkovo približne 68,5 mil. eur, by daň z finančných transakcií v sadzbe 0,4 %, o ktorú by prišli len národné športové zväzy a národné športové organizácie, predstavovala sumu vo výške okolo 274-tisíc eur. Z príspevkov uznaným športom na rok 2024 dostanú od zväzov športové kluby na šport mládeže približne 15 %, z nich by prišli športové kluby vďaka tejto dani o ďalších 0,4 %, t. j. o sumu okolo 38,5-tisíc eur. Spolu tak návrh za kalendárny rok ukráti národné športové zväzy, národné športové organizácie a športové kluby o čiastku v hodnote približne 312-tisíc eur ročne. V tejto sume nie je zahrnutá ďalšia úroveň subjektov, ktoré tiež predstavujú daňovníkov, dane z finančných transakcií, ktorými sú napr. športoví odborníci a podnikatelia. Zopakujem ešte raz tú sumu, 312-tisíc eur ročne ubudne iba z príspevku uznanému športu podľa zákona o športe, ktorý dostávajú športové zväzy a organizácie.
Zvýšenie DPH na 23 % a zavedenie dane z transakcií zníži dostupnosť športu aj pre bežného človeka. Šport a pohyb hrajú kľúčovú úlohu v oblasti verejného zdravia, keďže podporujú zdravý životný štýl a zlepšujú kvalitu života, prispievajú k zvyšovaniu zdatnosti obyvateľstva a tým znižujú zaťaženie zdravotníctva. Keď však dôjde k zdražovaniu športových aktivít v dôsledku konsolidačných opatrení vlády, môže to viesť k nižšej účasti obyvateľstva na športových aktivitách. Pre rodiny s nižšími príjmami môže byť takýto nárast cien rozhodujúcim faktorom, prečo svoje deti neprihlásia na šport, čo nielen zníži ich fyzickú aktivitu, ale aj obmedzí príležitosti pre rozvoj športových talentov.
Zariadenia náročné na prevádzku, údržbu a personál budú nútené zvýšiť vstupné a prenájmy najviac. Môže ísť o rôzne športové centrá či plavárne. Mimochodom, aj samotní správcovia plavární žiadajú výnimku a upozorňujú na spomenuté riziko a možné dopady. Zasiahne to rekreačných plavcov, plavecké kluby, školské plavecké výcviky, klesne plavecká gramotnosť, ktorá už aj tak nie je na Slovensku vysoká.
Čo dodať na záver? Zvýšenie DPH z 20 % na 23 % a zavedenie dane z transakcií sú opatrenia, ktoré budú mať negatívny dopad na športový sektor na Slovensku. Agenda športu ako vlajková loď jednej z koaličných strán od budúceho zdražovania ušetrená nebola a chabé výnimky a zníženia sadzieb pre športové podujatia a fitnescentrá prakticky nič nezachraňujú. Jednou rukou do športu peniaze dávajú, druhou rukou ich z neho berú.
Aj z tých peňazí, ktoré do Fondu na podporu športu budúci rok pán Danko naleje, sa postaví menej, bohužiaľ. Na toto všetko najviac doplatia bežní občania, športovci, športovkyne a mládež. To by sa nedialo alebo nie v takej miere, keby tu bola vôľa konsolidovať s rozumom. Náš kolega Štefan Kišš a ďalší kolegovia z opozície vystupujúci v tejto rozprave to pomenovali jasne. Nechcete uťahovať opasky sebe, tak ich utiahnete všetkým občanom. Neprichádza žiadna Dankova spása športu, prichádza len Ficova drahota.
Ďakujem za pozornosť.

Pani poslankyňa, aj vo vašom vystúpení zaznelo to, na čo sa v rôznych obmenách upozorňuje, že aj keď vláda tvrdí, že to nebude mať dopad na tých najpotrebnejších a že tam dá peniaze a nebude problém, lebo však veď základné potraviny sa zníži DPH a na gastro sa zníži DPH, na niektoré športové aktivity sa zníži DPH, ale teda akvaparky nie a iné športovania áno, tak to je prejav takej jednak systematickosti, v úvodzovkách, celého prístupu, prístupu vlády, že keď si fitko vylobuje a akvapark nie, tak budú mať rozdielnu DPH. V gastre budú mať rozdielnu DPH na potraviny, teda na jedlo, na alkoholické nápoje, na nealkoholické nápoje a iné bude, keď budete konzumovať na mieste, iné keď si dáte doviesť, no tak to je taká systémová reforma.
No ale to čo chcem povedať a vy ste to veľmi pekne ukázali na príklade športu, je, že aj tak to tí ľudia zaplatia, lebo však kto zaplatí tú vyššiu DPH, kto zaplatí tú daň z finančných transakcií, to sa len tak tvári, že to budú platiť trebárs tie firmy alebo tie organizácie, ale veď ak 2,7 mld. 80 % sa má nájsť na vyšších príjmoch štátu, tak štát musí zobrať 80 % z 2,7 miliardy eur od ľudí, lebo nikto iný ako ľudia to nemôže zaplatiť.

Ďakujem pekne, pán kolega Dostál, za vaše postrehy k môjmu vystúpeniu. Naozaj asi najvtipnejšie na tom celom je, akým spôsobom je toto selektívne, jednoducho vyberajú tie položky, ktoré budú mať zníženú DPH, úplne ako zajacov z klobúka, proste nemá to žiadnu logiku, nemá to žiaden systém. A najlepšie na tom je, že naozaj je to o tom, kto si čo vylobuje. A presne ako ste povedali, zaplatíme to my všetci. Najhoršie na tom podľa mňa je tá transakčná daň, ktorú je najlepšie vidno aj na tom, keďže šport je taký hierarchický a tam tie dotácie plynú tak, že najskôr idú na, z ministerstva idú na športové zväzy, z tých idú na športové kluby a potom tie kluby vyplácajú jednotlivých tých živnostníkov. A na každom tomto poschodí tej hierarchie sa tam proste bude uplatňovať táto transakčná daň a to je teda naozaj veľmi smutné a myslím si, že toto by mala ešte koalícia prehodnotiť, že akým spôsobom k tej transakčnej dani pristúpi pri mimovládnych organizáciách, športových organizáciách a takých organizáciách, ktoré sú zmysluplné a robia nejakú úlohu, plnia úlohy, ktoré nedokáže plniť štát.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, ja sa totižto veľmi teším, keď vždy môžem rozprávať o tom, ako sa využívajú verejné financie nielen, ale aj v rámci životného prostredia a ako práve toto odvetvie a investície do zelenej transformácie potrebujú naozaj na Slovensku radikálnu zmenu, k lepšiemu pochopiteľne, pretože ono to vie totižto priniesť zároveň aj benefity nielen teda pre životné prostredie, pre zdravie ľudí, ale aj financie do štátnej kasy. No a tu sme pri štvrtej Ficovej vláde a pri dlhodobo zanedbaných mnohých nielen povinnostiach, ale aj príležitostiach, o ktorých sa snažíme rozprávať často, ale to je ako keby ste do rúry, ktorá nemá koniec, volali, lebo jednoducho volané číslo je občas nedostupné, teda väčšinou. No a tiež zároveň by to chcelo aj také dobré personálne kádre, ktoré by sa toho chytili, odborníkov vo vláde a na, v rezortoch, ktorí majú nielen znalosti, ale aj chuť aj pracovať a pustiť sa do takej komplexnej zmeny a systematickej reformy.
Vo svojom prvom vystúpení dnes dopoludnia som sa pýtal dosť dôležitú kľúčovú otázku, ...
=====

... že prečo, že z akého dôvodu ešte Slovenská republika pri tých všetkých vedomostiach, ktoré máme, a pri všetkých dátach, ktorými disponujeme ako moderná spoločnosť, prečo stále ešte Slovenská republika investuje do fosílnych palív, keď vieme, že, po anglicky sa tomu hovorí dead end, alebo teda že je to slepá ulica, lebo ono sa to stále deje. A keby predchádzajúce vlády vrátane, samozrejme, troch vlád SMER-u nezanedbávali svoje povinnosti a neprehliadali všetky dostupné príležitosti, tak dnes sme mohli konštatovať, že sme na tej správnej ceste k náprave série, veľkej série rôznych environmentálnych problémov, ktoré, ktorým čelí Slovenská republika, a zároveň sme mohli byť aj energeticky, aj finančne efektívnejší. To sa ale nedialo a stále sa to na nemilé prekvapenie nedeje a obávam sa, že zmena radikálna nenastane ani pri tejto vláde, pretože nemusím hádam pripomínať, kto je vo vedení ministerstva životného prostredia a aké majú priority a ciele.
Takže v tomto kontexte chcem trošku v tomto vystúpení porozprávať o tom, aké všetky príležitosti boli zanedbané a ako na to teraz doplácame, koľko peňazí vláda mohla už mať k dispozícii, keby sa venovala iným veciam ako sama sebe. A napríklad základný fakt, o ktorom všetci vieme, znečistené životné prostredie nás stojí extrémne veľa peňazí, extrémne sumy, ktorým sme už dávno dobre zvolenou prevenciou vedeli predchádzať a dnes tie peniaze sme mohli aj efektívne využívať. A nemám na mysli len náklady na odstránenie samotného znečistenia, mám na mysli aj náklady, ktoré vznikajú napríklad ochoreniami a úmrtiami, ktoré sú spôsobené napríklad znečisteným ovzduším. Hlavnými zdrojmi tohto znečistenia sú spomínané fosílne palivá, tuhé palivá na vykurovanie domácností, cestná doprava, výroba kovov.
Dnes som už spomínal správu OECD, citujem z nej opäť: Priemerné koncentrácie jemných prachových častíc na Slovensku naďalej patria k najvyšším v rámci OECD v Európe. Tieto prachové častice prispievajú k výskytu astmy, kardiovaskulárnych ochorení, pľúcnych chorôb, predčasným úmrtiam, lebo veď málo máme zaťažený zdravotný systém, pravda, tak mu ešte priťažujme a prehliadajme, že tu máme masívny problém. A napriek tomu sa nič nedeje, nedeje sa zmena k lepšiemu, mohli sme to už dávno zlepšovať.
A keď teda máme rozprávať o číslach, koľko peňazí už sme mohli mať na stole aj v tejto konsolidácii, tak analýze nákladov za znečistenie ovzdušia sa venoval Inštitút environmentálnej politiky v roku 2021, vtedy záverečná správa tohto výskumu uviedla, že čísla naznačujú približne 138-tisíc dní práceneschopnosti vplyvom znečistenia iba ovzdušia a náklady na chorobnosť spôsobenú PM10 sa vo všetkých scenároch pohybujú okolo 549 mil. eur za jeden jediný rok. Päťstoštyridsaťdeväť miliónov eur. Napriek tomu, že v posledných rokoch sledujeme jemné zlepšenie, tak kvalita ovzdušia na Slovensku je stále neuspokojivá, v neposlednom rade aj z dôvodu neuskutočnenej a nedostatočnej transpozície regulačného rámca Európskej únie v oblasti kvality ovzdušia.
Čiže toto je jedna z tých mnohých environmentálnych zanedbaných povinností a zároveň aj príležitostí. Ešte raz, 549 mil. eur náklady za chorobnosť spôsobenú iba jemnými prachovými časticami. Toto už dávno mohlo byť sanované. A nemôžeme sa tváriť, ani táto vláda sa nemôže tváriť, že o tomto probléme nevie, pretože Slovensko čelí žalobe od Európskej komisie za systematické prekračovanie denných limitných hodnôt v zóne kvality ovzdušia Banskobystrického kraja napríklad v rokoch 2005 až 2019, takisto v aglomerácii Košice v rokoch 2005 až 2019. Tak sa pýtam, že koho vlády vtedy boli na úrade vlády. Kto bol vtedy premiérom, kto viedol kabinet? No tak Ódorove vlády to, kolegovia a kolegyne, neboli.
A vzhľadom na to, že dnes sme tu tak veľmi často rozprávali tú trojnožku Matovič, Heger, Ódor, tak... samozrejme, že nie som, ani som nikdy nebol fanúšikom Matoviča a Hegera, ale chcem povedať, že podľa mňa je že ľudsky nechutné od koaličných poslancov a poslankýň, keď používajú ako toho ancikrista Ľudovíta Ódora, a je to o to bizarnejšie, že vlastne dnešní koaliční poslanci a poslankyne, alebo teda lídri v tom období, keď bol Ľudo Ódor úradníckym premiérom, mu odmietli vysloviť dôveru a teraz z neho robia toho najväčšieho satanáša. Je to absolútne nechutné. Prepáčte, musel som to povedať. Čas? (Rečník sa pozrel na tabuľu s časomerom.) Okej.
No a potom, samozrejme, je tam v rámci tých rôznych príležitostí a zanedbaných povinností veľa kategórií, o ktorých by sme sa mohli rozprávať. Ja spomeniem len jednu takú veľmi aktuálnu, že minister Taraba odmietol zaviesť sociálny klimatický fond pri nedávnej príležitosti. A veď tam tiež je len taký alarmujúci údaj, že ak zavedieme spolu so systémom ETS2 tento fond až v roku 2028, tak dostaneme o 245 mil. eur menej. Ja to hovorím práve teraz, lebo predpokladám, že konsolidácii sa nevenujeme naposledy, aby ste mali v merku, vážená vláda, vážená koalícia, že tu máte jednoducho povinnosti a príležitosti, ktoré prehliadate a ktoré vám môžu priniesť do štátnej kasy množstvo, množstvo prostriedkov, ktoré vám zbytočne vašou pasivitou, prípadne tým, že jednoducho prehliadate niektoré príležitosti, unikajú.
No a toto všetko, ani znečistenie ovzdušia a peniaze, ktoré môžeme prevenciou získať, ani sociálny klimatický fond, to nič z toho jednoducho nie je dnes na programe dňa, pretože o aktuálnej konsolidácii sa rozprávame aj napriek tomu, že sme sa o nej mohli rozprávať celý celučičký rok, tak tu o nej klasicky debatujeme v skrátenom režime, absolútne na poslednú chvíľu, tak ako sme si už zvykli, chaoticky a babrácky. A výsledkom je, že vláda na sebe nešetrí, namiesto toho ide vyťahovať peniaze z peňaženiek bežných ľudí, a pritom aj veď sám premiér Fico to potvrdil alebo súhlasil, alebo zhodli sa aj s pánom ministrom, že 500 mil. eur sa dá len na bežnej réžii štátu ušetriť, ale nedeje sa. Namiesto toho konsolidácia, o ktorej sa tu rozprávame, keď to teda kolegovia počítali, tak priemernú rodinu bude stáť tisíc eur ročne.
A rozhodne neplatí ani ten argument, ktorý sa často objavuje v niektorých mediálnych kanáloch, že konsolidáciu zaplatia bohatí, no tak zatiaľ tomu nič nenasvedčuje, pretože drahšie budú všeobecné náklady na život, ľudia si priplatia za štandardné cestovanie, ale aj za cestovanie za svojimi najbližšími, za svojimi rodinami, za starými rodičmi, napríklad v cene diaľničnej známky, drahšie budú plienky, drahšia bude drogéria, faktúry za telefón, ale aj mnou spomínané energie. Čiže Ficova drahota nás čaká a neminie, mohli sme sa jej vyhnúť, ale to by sme asi museli mať inak poskladaný kabinet.
Ale chcem povedať na záver, že táto Ficova drahota nie je jediná cesta, že sa to dá aj lepšie, že sa to dá robiť aj tými dobre odchytanými príležitosťami a ich využívaním, systematickými riešeniami, nie rýchlym plátaním nadivoko, znížením odvodového zaťaženia práce tak, aby sme podporili zamestnanosť a podnikavosť ľudí na Slovensku, naštartovali ekonomiku. To všetko vieme robiť aj cez adresnú pomoc, o ktorej som rozprával, keď bola v rozprave kolegyňa Jurík, tak aby sme sanovali problémy tých najohrozenejších skupín na Slovensku, aby štát na sebe šetril a nie ťahal peniaze od ľudí.
A na záver teda pripomeniem slová kolegu a kamaráta Kišša, tak buď si, drahá koalícia, urobte svoju domácu úlohu riadne, alebo choďte od toho a nechajte to na ľudí, ktorí to urobiť vedia.
Vďaka.

Pán poslanec Sabo, no, dobre, tak necháme Matoviča, Hegera bokom, ale ten Ódor, ktorého ste spomenuli, teda ktorý je súčasťou manuálu, no a oni to musia používať všetkých troch, lebo tak je to v tom manuáli a treba spravodlivo to rozložiť na celú opozíciu. Tak mňa to naozaj až fascinuje, že ako urputne to sú schopní predstavitelia koalície opakovať. A teraz nemyslím, že, dobre, tak majú nejaký manuál, to je ich vec, ale zodpovednosť premiéra Ódora, ktorý mal vládu bez dôvery parlamentu, vládu, ktorá neschválila alebo nepresadila cez parlament žiadny štátny rozpočet, nepresadila žiadne opatrenie cez parlament, nijako nepoškodila stav verejných financií, ale v manuáli je napísané, že treba hovoriť Matovič, Heger, Ódor, lebo musí tam byť celé volebné obdobie, musia tam byť všetky tri vlády, ktoré vládli v predchádzajúcom období, bez ohľadu na to, v akom období vládli, kde mali aj nejaké objektívne dôvody pre tie zvýšené výdavky, by ich mala každá vláda, kde naopak, nie kde to bolo subjektívne, ale opakovane, mňa to až, mňa to až zaráža, ako sa to, ako aj vlastne z vášho vystúpenia vyplynulo, že ste si to všimli, že ako dookola opakujú toho Ódora a nemajú na to žiadny argument. Teda argument v zmysle, že by Ódorova vláda spravila niečo, čím poškodila stav verejných financií. Lebo nič také nespravil.

Pán Dostál, najhoršie na tom je, že tu porovnávajú koaliční kolegovia neporovnateľné, že porovnávajú päť mesiacov vlády bez podpory, pričom oni sami vlastne tú podporu neboli schopní dať úradníckej vláde, verzus tri vlády SMER-u pred rokom 2020, ja som to už dnes povedal, že tuná vlastne sa tak nejak zaužívala taká verejná, nie v celej spoločnosti a v celom pléne, ale amnézia, že pred rokom 2020 tu Slovensko neexistovalo, že nič sa tu nedialo. To je ako až rozprávkové, že tie vlády, o ktorých sa, samozrejme, podľa toho komunikačného manuálu nerozpráva. No ale my o nich budeme rozprávať, pretože máme o čom rozprávať.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nebudem strácať čas, mám iba desať minút a potrebujem vám vysvetliť jeden príklad, ako vláda karpatských socialistov ide poslať bankám miliardu až miliardu a pol. Naozaj, verte mi, vysvetlím. Nie je to žiadna atómová fyzika, ale určité zapojenie rozumových schopností to vyžaduje, tak ma prípadne skúste počúvať. Budem sa snažiť byť tak jednoduchý, ako sa len dá. Ale hovorím, nie je to úplne najjednoduchšie, ale nie je to ani atómová fyzika.
Aká je situácia teraz? Dneska sa s kartou platí, poväčšine koncový zákazník v obchode realizuje svoje nákupy niekde na úrovni, banky hovoria, päťdesiat na päťdesiat. To znamená, všetky transakcie, ktoré občan niekde realizuje, na úrovni pol na pol, čím väčšie mesto, čím bližšie k Bratislave, tým viac. V Bratislave, v meste je to viac, v Bratislave je to už dokonca dve tretiny, hej, čiže je vysoký podiel platieb kartou. To znamená, že dajme tomu, že keď je tá suma, ktorou sa zaplatí kartou za rok, nech sa nám ľahko počíta, 50 mld., čo plus-mínus možno aj môže byť, neviem to úplne posúdiť, tak cirka 1 % z celého toho objemu si berú banky za sprostredkovanie tej platby kartou, hej? To je 500 mil. To je situácia pri platbe, keď bežný občan platí.
Aká je situácia pri platbe kartou, keď platia firmy? Úplne opačná, firmy platia niekde na úrovni zlomkov percent, 3 %, 2 %. To znamená, firmy neplatia kartou. Firmy neplatia kartou. Koniec-koncov, prečo by platili firmy kartou, keď platia cez účet? Nalogujú sa na internet banking a uhrádzajú faktúry prostredníctvom internet bankingu, kde prevoďákom poplatok za odoslanie, pohyb na účte je 20 centov. Dvadsať centov. Je jedno, či platíte tisíceurovú faktúru, alebo miliónovú faktúru, je úplne jedno, cez internet banking platíte 20 centov.
Čo by chceli banky alebo čo by sa páčilo bankám? Že keby štát vytvoril systém, ktorý by dokázal vytvoriť nejakú motiváciu na to, aby firmy začali platiť kartou. Lebo akonáhle firmy začnú platiť kartou, tak sa ide z 20 centov za to je jedno akú platbu, idú na jedna celá, a teraz pozor, B2B business, to je business to business, sú poplatky vyššie ako pri tom koncovom zákazníkovi, 1,5 %, overené z banky. Takže z 20 centov pri prevoďáku idú na 1,5 % zo sumy. Teraz poďme odhadnúť, koľko urobia prevodov také firmy B2B, hej, medzi sebou, koľko je to miliárd. To sú obrovské miliardy. Všetko, čo pomôže zvýšiť, že firmy budú platiť kartou z týchto existujúcich terajších troch alebo piatich percent na hocičo, sú milióny, milióny a milióny. Obrovské milióny.

Čo vytvára táto vláda? Vláda vytvára sofistikovaný mechanizmus na to, aby motivovala firmy platiť kartou. Viete, prečo budú firmy platiť kartou? Lebo keď budú platiť kartou, tak nebudú platiť 0,4 transakčnú daň. (Reakcia z pléna.) Pozor, firma, ktorá, nie, neprerušujte ma, firma, ktorá odosiela platbu (reakcia z pléna), platí transakčnú daň. Ja pokračujem. Nie, kľudne. Firma, ktorá odosiela platbu, v terajšom návrhu platí transakčnú daň vo výške 0,4 % z tej sumy do desaťtisíc. Nad desaťtisíc už to je iba 40 euro. (Reakcia z pléna.) Pozor... Vidíte (povedané s pobavením), idú ma rušiť, aby ma rozrušili. (Reakcia na to, že navrhovateľ išiel k predsedajúcemu.)
Takže ja vám to... tá firma, ktorá odosiela tú platbu, podľa tohto návrhu to bude platiť. Firma to môže neplatiť za predpokladu, že bude realizovať tú platbu cez kartu. Viete, s čím nerátal navrhovateľ? Lebo pán minister ma posielal do Hilti tú vŕtačku ísť zaplatiť kartou na terminál. Pozor, chyba lávky je v tom, že vy dneska viete realizovať platbu cez internetbanking doma, v kancelárii, alebo v kancelárii sa nalogujete a tú platbu urobíte kartou. Vy nemusíte ísť ku niekomu do jeho kamennej predajne a pípnuť mu na terminál. Vy túto platbu urobíte na termináli cez svoj internetbanking, len si požiadate svojho dodávateľa, nech si urobí platobnú bránu. Poväčšine všetci už majú platobnú bránu. A kto nemá, to je mimoriadne jednoduchá funkcionalita, kde vlastne poviete, viete čo, budem od vás brať tovar, ale urobte si platobnú bránu, lebo ja vám chcem platiť kartou. Čo urobí tá firma, ktorá si chce udržať zákazníka? Aj za cenu toho, čo pán Žiga ma tu ako oslavne opravil, nie, nebude platiť ten, kto posiela platbu, áno, ten, čo prijíma platbu, toho "začardžuje" tá banka 1,5 percentami. Ale čo urobí tá firma, ktorá si chce udržať zákazníka, ktorý povedal, vytvorte si platobnú bránu, chcem vám uhrádzať kartou? Zriadi si platobnú bránu. Zriadi si platobnú bránu. Možno mu nenapadne zvýšiť tú cenu o 1,5 % a zaplatí banke. Štát nedostane nič, ničovaté nič, nič, nič. Ja neviem ešte, ako, či to viem ešte jednoduchšie vysvetliť. Vy hocijaké percento dostanete z firemnej platby do priestoru, tak pomáhate bankám. Ak ste odhadli, že z transakčnej dane dostanete 600 mil. euro, to znamená, to bola asi nejaká verifikovaná suma, o niečo sa opierala a bolo to 0,4 %, tak ak hovoríme, že poplatok je 11,5 pri B2B, tak to kľudne vynásobme troma, hej, lebo 1,5 a 0,4, máme 1,8 miliardy. Asi to toľko nebude. Môj kvalifikovaný narýchlo odhad je niekde na úrovni miliardy. Niekde na úrovni miliardy. Vy dostanete obeh, ktorý teraz prebiehal na bankových účtoch cez internetbanking pri poplatkoch 20 centov za transakciu, vy dostanete všetko pod systém platobných kariet. Bankám pošlete miliardu, z tej miliardy, pozor, pre korektnosť treba povedať, 0,2 % idú VISA a Mastercard, čiže Slovensko pošle z tejto biedy, čo vytlčie, tak pošle 200 mil. do Ameriky alebo ja neviem, skade sú, kde majú domicil, tam pošle 200 mil., a 800 mil. zostane tu bankám! Rozumiete?! Čiže 5,5 milióna ľudí na tom, že im zvýšite akýkoľvek, aj ten rožok, všetko im zvýšite, tak sa proste poskladá na konsolidáciu a medzitým potichučky, nikto nepovedal, pošlete miliardu bankám. Tým bankám, ktorým vravíte, že s nimi bojujete.
Dáva vám to nejakú logiku? Treba to skúsiť vysvetliť ešte raz? Pán minister sa bude brániť, že 1,5 % nie, tie firmy, ktoré budú si chcieť udržať zákazníka, zriadia si tú platobnú bránu. Ony už aj majú tú platobnú bránu a budú ju mať. To bola situácia obdobná, keď boli gastráče. Niekedy, keď ste chceli, chceli platiť gastráčmi, tak vám povedali, môžte zaplatiť gastráčmi, ale vám zrazíme skonto tri percentá. Potom si chceli udržať zákazníka, tak brali gastráče jedna k jednej, nezrážali skonto, lebo chceli zákazníka. A toto presne bude. Chceš zaplatiť? Zaplatím ti, urob si platobnú bránu. Účtovníčke čo poviete? Prosím ťa, plať. Možno to bude robiť o päť minút dlhšie, ale vám ušetrí koľko? Lebo bude to robiť cez platobnú kartu. Štát nedostane nič, banky dostanú 1,5 %.
Tak mi povedzte, prosím vás, v čom je tá logika tej transakčnej dane? A to je presne to, čo robíte. Vy sem niečo donesiete, s nikým to neodkonzultujete, nikoho sa nespýtate, ste bohurovní, všetkému rozumiete, všade ste boli a kde ste neboli, idete zajtra, ale nakoniec zistíte, že tam máte chyby. A máte tam chyby! Lebo Maďarom to možno v niečom funguje, lebo oni zaťažili aj koncového zákazníka, aj to, tú fyzickú osobu. Vy ste mali byť chytrí, ktorí iba firmy. Ale firmy sa vysporiadajú s tým takýmto spôsobom, ako som vám povedal. A možno ste to chceli. Možno to bol zámer.
Pán minister, ja budem férový. Ja vás považujem za korektného človeka. Ja si nemyslím, že ste to vedeli, nemyslím, že ste to robili s tým zámerom, ale viete čo? Teraz to už viete. Teraz to už viete. Prijatím tohto zákona naženiete slovenským bankám a ich zahraničným dcéram – nieže by som im nedoprial, ale podľa majú dosť, možno ja už teraz po tomto vystúpení nedostanem úver – miliardu. A otázka stojí: Toto je ono?
Robert Fico má v kancelárii Jánošíka, ale Jánošík vraj chudobným, či bohatým bral, chudobným dával. A vy čo robíte? Chudobným, tej chudobe, päť a... všetkým možným beriete od rožka, si vyzbierate na to, čo nechcete šetriť inde, a dávate bankám.
Mám ešte štyridsať sekúnd. Rozmýšľam, že ešte ako zdôrazniť to, že vám to v žiadnom prípade nedáva absolútne žiadnu logiku. To by ani pravičiari neurobili. (Povedané so smiechom.) Jak by som ešte akcentoval tú absurdnosť, pán Žiga? Vy ste podnikateľ. Skôr ako ma chcete, máte záujem v niečom prerušiť, ma vypočujte. To je tiež dôležité, počúvať ľudí. Doniesli ste opatrenie, ktoré na úkor biedy našich ľudí, od nich to vymámite po euríčku, po centíčku, pošlete bankám miliardu. Toto robia socialisti? Karpatskí áno.