19. schôdza

Ďakujem pekne, pán kolega Dostál, za vaše postrehy k môjmu vystúpeniu. Naozaj asi najvtipnejšie na tom celom je, akým spôsobom je toto selektívne, jednoducho vyberajú tie položky, ktoré budú mať zníženú DPH, úplne ako zajacov z klobúka, proste nemá to žiadnu logiku, nemá to žiaden systém. A najlepšie na tom je, že naozaj je to o tom, kto si čo vylobuje. A presne ako ste povedali, zaplatíme to my všetci. Najhoršie na tom podľa mňa je tá transakčná daň, ktorú je najlepšie vidno aj na tom, keďže šport je taký hierarchický a tam tie dotácie plynú tak, že najskôr idú na, z ministerstva idú na športové zväzy, z tých idú na športové kluby a potom tie kluby vyplácajú jednotlivých tých živnostníkov. A na každom tomto poschodí tej hierarchie sa tam proste bude uplatňovať táto transakčná daň a to je teda naozaj veľmi smutné a myslím si, že toto by mala ešte koalícia prehodnotiť, že akým spôsobom k tej transakčnej dani pristúpi pri mimovládnych organizáciách, športových organizáciách a takých organizáciách, ktoré sú zmysluplné a robia nejakú úlohu, plnia úlohy, ktoré nedokáže plniť štát.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, ja sa totižto veľmi teším, keď vždy môžem rozprávať o tom, ako sa využívajú verejné financie nielen, ale aj v rámci životného prostredia a ako práve toto odvetvie a investície do zelenej transformácie potrebujú naozaj na Slovensku radikálnu zmenu, k lepšiemu pochopiteľne, pretože ono to vie totižto priniesť zároveň aj benefity nielen teda pre životné prostredie, pre zdravie ľudí, ale aj financie do štátnej kasy. No a tu sme pri štvrtej Ficovej vláde a pri dlhodobo zanedbaných mnohých nielen povinnostiach, ale aj príležitostiach, o ktorých sa snažíme rozprávať často, ale to je ako keby ste do rúry, ktorá nemá koniec, volali, lebo jednoducho volané číslo je občas nedostupné, teda väčšinou. No a tiež zároveň by to chcelo aj také dobré personálne kádre, ktoré by sa toho chytili, odborníkov vo vláde a na, v rezortoch, ktorí majú nielen znalosti, ale aj chuť aj pracovať a pustiť sa do takej komplexnej zmeny a systematickej reformy.
Vo svojom prvom vystúpení dnes dopoludnia som sa pýtal dosť dôležitú kľúčovú otázku, že prečo, že z akého dôvodu ešte Slovenská republika pri tých všetkých vedomostiach, ktoré máme, a pri všetkých dátach, ktorými disponujeme ako moderná spoločnosť, prečo stále ešte Slovenská republika investuje do fosílnych palív, keď vieme, že, po anglicky sa tomu hovorí dead end, alebo teda že je to slepá ulica, lebo ono sa to stále deje. A keby predchádzajúce vlády vrátane, samozrejme, troch vlád SMER-u nezanedbávali svoje povinnosti a neprehliadali všetky dostupné príležitosti, tak dnes sme mohli konštatovať, že sme na tej správnej ceste k náprave série, veľkej série rôznych environmentálnych problémov, ktoré, ktorým čelí Slovenská republika, a zároveň sme mohli byť aj energeticky, aj finančne efektívnejší. To sa ale nedialo a stále sa to na nemilé prekvapenie nedeje a obávam sa, že zmena radikálna nenastane ani pri tejto vláde, pretože nemusím hádam pripomínať, kto je vo vedení ministerstva životného prostredia a aké majú priority a ciele.
Takže v tomto kontexte chcem trošku v tomto vystúpení porozprávať o tom, aké všetky príležitosti boli zanedbané a ako na to teraz doplácame, koľko peňazí vláda mohla už mať k dispozícii, keby sa venovala iným veciam ako sama sebe. A napríklad základný fakt, o ktorom všetci vieme, znečistené životné prostredie nás stojí extrémne veľa peňazí, extrémne sumy, ktorým sme už dávno dobre zvolenou prevenciou vedeli predchádzať a dnes tie peniaze sme mohli aj efektívne využívať. A nemám na mysli len náklady na odstránenie samotného znečistenia, mám na mysli aj náklady, ktoré vznikajú napríklad ochoreniami a úmrtiami, ktoré sú spôsobené napríklad znečisteným ovzduším. Hlavnými zdrojmi tohto znečistenia sú spomínané fosílne palivá, tuhé palivá na vykurovanie domácností, cestná doprava, výroba kovov.
Dnes som už spomínal správu OECD, citujem z nej opäť: Priemerné koncentrácie jemných prachových častíc na Slovensku naďalej patria k najvyšším v rámci OECD v Európe. Tieto prachové častice prispievajú k výskytu astmy, kardiovaskulárnych ochorení, pľúcnych chorôb, predčasným úmrtiam, lebo veď málo máme zaťažený zdravotný systém, pravda, tak mu ešte priťažujme a prehliadajme, že tu máme masívny problém. A napriek tomu sa nič nedeje, nedeje sa zmena k lepšiemu, mohli sme to už dávno zlepšovať.
A keď teda máme rozprávať o číslach, koľko peňazí už sme mohli mať na stole aj v tejto konsolidácii, tak analýze nákladov za znečistenie ovzdušia sa venoval Inštitút environmentálnej politiky v roku 2021, vtedy záverečná správa tohto výskumu uviedla, že čísla naznačujú približne 138-tisíc dní práceneschopnosti vplyvom znečistenia iba ovzdušia a náklady na chorobnosť spôsobenú PM10 sa vo všetkých scenároch pohybujú okolo 549 mil. eur za jeden jediný rok. Päťstoštyridsaťdeväť miliónov eur. Napriek tomu, že v posledných rokoch sledujeme jemné zlepšenie, tak kvalita ovzdušia na Slovensku je stále neuspokojivá, v neposlednom rade aj z dôvodu neuskutočnenej a nedostatočnej transpozície regulačného rámca Európskej únie v oblasti kvality ovzdušia.
Čiže toto je jedna z tých mnohých environmentálnych zanedbaných povinností a zároveň aj príležitostí. Ešte raz, 549 mil. eur náklady za chorobnosť spôsobenú iba jemnými prachovými časticami. Toto už dávno mohlo byť sanované. A nemôžeme sa tváriť, ani táto vláda sa nemôže tváriť, že o tomto probléme nevie, pretože Slovensko čelí žalobe od Európskej komisie za systematické prekračovanie denných limitných hodnôt v zóne kvality ovzdušia Banskobystrického kraja napríklad v rokoch 2005 až 2019, takisto v aglomerácii Košice v rokoch 2005 až 2019. Tak sa pýtam, že koho vlády vtedy boli na úrade vlády. Kto bol vtedy premiérom, kto viedol kabinet? No tak Ódorove vlády to, kolegovia a kolegyne, neboli.
A vzhľadom na to, že dnes sme tu tak veľmi často rozprávali tú trojnožku Matovič, Heger, Ódor, tak... samozrejme, že nie som, ani som nikdy nebol fanúšikom Matoviča a Hegera, ale chcem povedať, že podľa mňa je že ľudsky nechutné od koaličných poslancov a poslankýň, keď používajú ako toho ancikrista Ľudovíta Ódora, a je to o to bizarnejšie, že vlastne dnešní koaliční poslanci a poslankyne, alebo teda lídri v tom období, keď bol Ľudo Ódor úradníckym premiérom, mu odmietli vysloviť dôveru a teraz z neho robia toho najväčšieho satanáša. Je to absolútne nechutné. Prepáčte, musel som to povedať. Čas? (Rečník sa pozrel na tabuľu s časomerom.) Okej.
No a potom, samozrejme, je tam v rámci tých rôznych príležitostí a zanedbaných povinností veľa kategórií, o ktorých by sme sa mohli rozprávať. Ja spomeniem len jednu takú veľmi aktuálnu, že minister Taraba odmietol zaviesť sociálny klimatický fond pri nedávnej príležitosti. A veď tam tiež je len taký alarmujúci údaj, že ak zavedieme spolu so systémom ETS2 tento fond až v roku 2028, tak dostaneme o 245 mil. eur menej. Ja to hovorím práve teraz, lebo predpokladám, že konsolidácii sa nevenujeme naposledy, aby ste mali v merku, vážená vláda, vážená koalícia, že tu máte jednoducho povinnosti a príležitosti, ktoré prehliadate a ktoré vám môžu priniesť do štátnej kasy množstvo, množstvo prostriedkov, ktoré vám zbytočne vašou pasivitou, prípadne tým, že jednoducho prehliadate niektoré príležitosti, unikajú.
No a toto všetko, ani znečistenie ovzdušia a peniaze, ktoré môžeme prevenciou získať, ani sociálny klimatický fond, to nič z toho jednoducho nie je dnes na programe dňa, pretože o aktuálnej konsolidácii sa rozprávame aj napriek tomu, že sme sa o nej mohli rozprávať celý celučičký rok, tak tu o nej klasicky debatujeme v skrátenom režime, absolútne na poslednú chvíľu, tak ako sme si už zvykli, chaoticky a babrácky. A výsledkom je, že vláda na sebe nešetrí, namiesto toho ide vyťahovať peniaze z peňaženiek bežných ľudí, a pritom aj veď sám premiér Fico to potvrdil alebo súhlasil, alebo zhodli sa aj s pánom ministrom, že 500 mil. eur sa dá len na bežnej réžii štátu ušetriť, ale nedeje sa. Namiesto toho konsolidácia, o ktorej sa tu rozprávame, keď to teda kolegovia počítali, tak priemernú rodinu bude stáť tisíc eur ročne.
A rozhodne neplatí ani ten argument, ktorý sa často objavuje v niektorých mediálnych kanáloch, že konsolidáciu zaplatia bohatí, no tak zatiaľ tomu nič nenasvedčuje, pretože drahšie budú všeobecné náklady na život, ľudia si priplatia za štandardné cestovanie, ale aj za cestovanie za svojimi najbližšími, za svojimi rodinami, za starými rodičmi, napríklad v cene diaľničnej známky, drahšie budú plienky, drahšia bude drogéria, faktúry za telefón, ale aj mnou spomínané energie. Čiže Ficova drahota nás čaká a neminie, mohli sme sa jej vyhnúť, ale to by sme asi museli mať inak poskladaný kabinet.
Ale chcem povedať na záver, že táto Ficova drahota nie je jediná cesta, že sa to dá aj lepšie, že sa to dá robiť aj tými dobre odchytanými príležitosťami a ich využívaním, systematickými riešeniami, nie rýchlym plátaním nadivoko, znížením odvodového zaťaženia práce tak, aby sme podporili zamestnanosť a podnikavosť ľudí na Slovensku, naštartovali ekonomiku. To všetko vieme robiť aj cez adresnú pomoc, o ktorej som rozprával, keď bola v rozprave kolegyňa Jurík, tak aby sme sanovali problémy tých najohrozenejších skupín na Slovensku, aby štát na sebe šetril a nie ťahal peniaze od ľudí.
A na záver teda pripomeniem slová kolegu a kamaráta Kišša, tak buď si, drahá koalícia, urobte svoju domácu úlohu riadne, alebo choďte od toho a nechajte to na ľudí, ktorí to urobiť vedia.
Vďaka.

Pán poslanec Sabo, no, dobre, tak necháme Matoviča, Hegera bokom, ale ten Ódor, ktorého ste spomenuli, teda ktorý je súčasťou manuálu, no a oni to musia používať všetkých troch, lebo tak je to v tom manuáli a treba spravodlivo to rozložiť na celú opozíciu. Tak mňa to naozaj až fascinuje, že ako urputne to sú schopní predstavitelia koalície opakovať. A teraz nemyslím, že, dobre, tak majú nejaký manuál, to je ich vec, ale zodpovednosť premiéra Ódora, ktorý mal vládu bez dôvery parlamentu, vládu, ktorá neschválila alebo nepresadila cez parlament žiadny štátny rozpočet, nepresadila žiadne opatrenie cez parlament, nijako nepoškodila stav verejných financií, ale v manuáli je napísané, že treba hovoriť Matovič, Heger, Ódor, lebo musí tam byť celé volebné obdobie, musia tam byť všetky tri vlády, ktoré vládli v predchádzajúcom období, bez ohľadu na to, v akom období vládli, kde mali aj nejaké objektívne dôvody pre tie zvýšené výdavky, by ich mala každá vláda, kde naopak, nie kde to bolo subjektívne, ale opakovane, mňa to až, mňa to až zaráža, ako sa to, ako aj vlastne z vášho vystúpenia vyplynulo, že ste si to všimli, že ako dookola opakujú toho Ódora a nemajú na to žiadny argument. Teda argument v zmysle, že by Ódorova vláda spravila niečo, čím poškodila stav verejných financií. Lebo nič také nespravil.

Pán Dostál, najhoršie na tom je, že tu porovnávajú koaliční kolegovia neporovnateľné, že porovnávajú päť mesiacov vlády bez podpory, pričom oni sami vlastne tú podporu neboli schopní dať úradníckej vláde, verzus tri vlády SMER-u pred rokom 2020, ja som to už dnes povedal, že tuná vlastne sa tak nejak zaužívala taká verejná, nie v celej spoločnosti a v celom pléne, ale amnézia, že pred rokom 2020 tu Slovensko neexistovalo, že nič sa tu nedialo. To je ako až rozprávkové, že tie vlády, o ktorých sa, samozrejme, podľa toho komunikačného manuálu nerozpráva. No ale my o nich budeme rozprávať, pretože máme o čom rozprávať.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nebudem strácať čas, mám iba desať minút a potrebujem vám vysvetliť jeden príklad, ako vláda karpatských socialistov ide poslať bankám miliardu až miliardu a pol. Naozaj, verte mi, vysvetlím. Nie je to žiadna atómová fyzika, ale určité zapojenie rozumových schopností to vyžaduje, tak ma prípadne skúste počúvať. Budem sa snažiť byť tak jednoduchý, ako sa len dá. Ale hovorím, nie je to úplne najjednoduchšie, ale nie je to ani atómová fyzika.
Aká je situácia teraz? Dneska sa s kartou platí, poväčšine koncový zákazník v obchode realizuje svoje nákupy niekde na úrovni, banky hovoria, päťdesiat na päťdesiat. To znamená, všetky transakcie, ktoré občan niekde realizuje, na úrovni pol na pol, čím väčšie mesto, čím bližšie k Bratislave, tým viac. V Bratislave, v meste je to viac, v Bratislave je to už dokonca dve tretiny, hej, čiže je vysoký podiel platieb kartou. To znamená, že dajme tomu, že keď je tá suma, ktorou sa zaplatí kartou za rok, nech sa nám ľahko počíta, 50 mld., čo plus-mínus možno aj môže byť, neviem to úplne posúdiť, tak cirka 1 % z celého toho objemu si berú banky za sprostredkovanie tej platby kartou, hej? To je 500 mil. To je situácia pri platbe, keď bežný občan platí.
Aká je situácia pri platbe kartou, keď platia firmy? Úplne opačná, firmy platia niekde na úrovni zlomkov percent, 3 %, 2 %. To znamená, firmy neplatia kartou. Firmy neplatia kartou. Koniec-koncov, prečo by platili firmy kartou, keď platia cez účet? Nalogujú sa na internet banking a uhrádzajú faktúry prostredníctvom internet bankingu, kde prevoďákom poplatok za odoslanie, pohyb na účte je 20 centov. Dvadsať centov. Je jedno, či platíte tisíceurovú faktúru, alebo miliónovú faktúru, je úplne jedno, cez internet banking platíte 20 centov.
Čo by chceli banky alebo čo by sa páčilo bankám? Že keby štát vytvoril systém, ktorý by dokázal vytvoriť nejakú motiváciu na to, aby firmy začali platiť kartou. Lebo akonáhle firmy začnú platiť kartou, tak sa ide z 20 centov za to je jedno akú platbu, idú na jedna celá, a teraz pozor, B2B business, to je business to business, sú poplatky vyššie ako pri tom koncovom zákazníkovi, 1,5 %, overené z banky. Takže z 20 centov pri prevoďáku idú na 1,5 % zo sumy. Teraz poďme odhadnúť, koľko urobia prevodov také firmy B2B, hej, medzi sebou, koľko je to miliárd. To sú obrovské miliardy. Všetko, čo pomôže zvýšiť, že firmy budú platiť kartou z týchto existujúcich terajších troch alebo piatich percent na hocičo, sú milióny, milióny a milióny. Obrovské milióny.

Čo vytvára táto vláda? Vláda vytvára sofistikovaný mechanizmus na to, aby motivovala firmy platiť kartou. Viete, prečo budú firmy platiť kartou? Lebo keď budú platiť kartou, tak nebudú platiť 0,4 transakčnú daň. (Reakcia z pléna.) Pozor, firma, ktorá, nie, neprerušujte ma, firma, ktorá odosiela platbu (reakcia z pléna), platí transakčnú daň. Ja pokračujem. Nie, kľudne. Firma, ktorá odosiela platbu, v terajšom návrhu platí transakčnú daň vo výške 0,4 % z tej sumy do desaťtisíc. Nad desaťtisíc už to je iba 40 euro. (Reakcia z pléna.) Pozor... Vidíte (povedané s pobavením), idú ma rušiť, aby ma rozrušili. (Reakcia na to, že navrhovateľ išiel k predsedajúcemu.)
Takže ja vám to... tá firma, ktorá odosiela tú platbu, podľa tohto návrhu to bude platiť. Firma to môže neplatiť za predpokladu, že bude realizovať tú platbu cez kartu. Viete, s čím nerátal navrhovateľ? Lebo pán minister ma posielal do Hilti tú vŕtačku ísť zaplatiť kartou na terminál. Pozor, chyba lávky je v tom, že vy dneska viete realizovať platbu cez internetbanking doma, v kancelárii, alebo v kancelárii sa nalogujete a tú platbu urobíte kartou. Vy nemusíte ísť ku niekomu do jeho kamennej predajne a pípnuť mu na terminál. Vy túto platbu urobíte na termináli cez svoj internetbanking, len si požiadate svojho dodávateľa, nech si urobí platobnú bránu. Poväčšine všetci už majú platobnú bránu. A kto nemá, to je mimoriadne jednoduchá funkcionalita, kde vlastne poviete, viete čo, budem od vás brať tovar, ale urobte si platobnú bránu, lebo ja vám chcem platiť kartou. Čo urobí tá firma, ktorá si chce udržať zákazníka? Aj za cenu toho, čo pán Žiga ma tu ako oslavne opravil, nie, nebude platiť ten, kto posiela platbu, áno, ten, čo prijíma platbu, toho "začardžuje" tá banka 1,5 percentami. Ale čo urobí tá firma, ktorá si chce udržať zákazníka, ktorý povedal, vytvorte si platobnú bránu, chcem vám uhrádzať kartou? Zriadi si platobnú bránu. Zriadi si platobnú bránu. Možno mu nenapadne zvýšiť tú cenu o 1,5 % a zaplatí banke. Štát nedostane nič, ničovaté nič, nič, nič. Ja neviem ešte, ako, či to viem ešte jednoduchšie vysvetliť. Vy hocijaké percento dostanete z firemnej platby do priestoru, tak pomáhate bankám. Ak ste odhadli, že z transakčnej dane dostanete 600 mil. euro, to znamená, to bola asi nejaká verifikovaná suma, o niečo sa opierala a bolo to 0,4 %, tak ak hovoríme, že poplatok je 11,5 pri B2B, tak to kľudne vynásobme troma, hej, lebo 1,5 a 0,4, máme 1,8 miliardy. Asi to toľko nebude. Môj kvalifikovaný narýchlo odhad je niekde na úrovni miliardy. Niekde na úrovni miliardy. Vy dostanete obeh, ktorý teraz prebiehal na bankových účtoch cez internetbanking pri poplatkoch 20 centov za transakciu, vy dostanete všetko pod systém platobných kariet. Bankám pošlete miliardu, z tej miliardy, pozor, pre korektnosť treba povedať, 0,2 % idú VISA a Mastercard, čiže Slovensko pošle z tejto biedy, čo vytlčie, tak pošle 200 mil. do Ameriky alebo ja neviem, skade sú, kde majú domicil, tam pošle 200 mil., a 800 mil. zostane tu bankám! Rozumiete?! Čiže 5,5 milióna ľudí na tom, že im zvýšite akýkoľvek, aj ten rožok, všetko im zvýšite, tak sa proste poskladá na konsolidáciu a medzitým potichučky, nikto nepovedal, pošlete miliardu bankám. Tým bankám, ktorým vravíte, že s nimi bojujete.
Dáva vám to nejakú logiku? Treba to skúsiť vysvetliť ešte raz? Pán minister sa bude brániť, že 1,5 % nie, tie firmy, ktoré budú si chcieť udržať zákazníka, zriadia si tú platobnú bránu. Ony už aj majú tú platobnú bránu a budú ju mať. To bola situácia obdobná, keď boli gastráče. Niekedy, keď ste chceli, chceli platiť gastráčmi, tak vám povedali, môžte zaplatiť gastráčmi, ale vám zrazíme skonto tri percentá. Potom si chceli udržať zákazníka, tak brali gastráče jedna k jednej, nezrážali skonto, lebo chceli zákazníka. A toto presne bude. Chceš zaplatiť? Zaplatím ti, urob si platobnú bránu. Účtovníčke čo poviete? Prosím ťa, plať. Možno to bude robiť o päť minút dlhšie, ale vám ušetrí koľko? Lebo bude to robiť cez platobnú kartu. Štát nedostane nič, banky dostanú 1,5 %.
Tak mi povedzte, prosím vás, v čom je tá logika tej transakčnej dane? A to je presne to, čo robíte. Vy sem niečo donesiete, s nikým to neodkonzultujete, nikoho sa nespýtate, ste bohurovní, všetkému rozumiete, všade ste boli a kde ste neboli, idete zajtra, ale nakoniec zistíte, že tam máte chyby. A máte tam chyby! Lebo Maďarom to možno v niečom funguje, lebo oni zaťažili aj koncového zákazníka, aj to, tú fyzickú osobu. Vy ste mali byť chytrí, ktorí iba firmy. Ale firmy sa vysporiadajú s tým takýmto spôsobom, ako som vám povedal. A možno ste to chceli. Možno to bol zámer.
Pán minister, ja budem férový. Ja vás považujem za korektného človeka. Ja si nemyslím, že ste to vedeli, nemyslím, že ste to robili s tým zámerom, ale viete čo? Teraz to už viete. Teraz to už viete. Prijatím tohto zákona naženiete slovenským bankám a ich zahraničným dcéram – nieže by som im nedoprial, ale podľa majú dosť, možno ja už teraz po tomto vystúpení nedostanem úver – miliardu. A otázka stojí: Toto je ono?
Robert Fico má v kancelárii Jánošíka, ale Jánošík vraj chudobným, či bohatým bral, chudobným dával. A vy čo robíte? Chudobným, tej chudobe, päť a... všetkým možným beriete od rožka, si vyzbierate na to, čo nechcete šetriť inde, a dávate bankám.
Mám ešte štyridsať sekúnd. Rozmýšľam, že ešte ako zdôrazniť to, že vám to v žiadnom prípade nedáva absolútne žiadnu logiku. To by ani pravičiari neurobili. (Povedané so smiechom.) Jak by som ešte akcentoval tú absurdnosť, pán Žiga? Vy ste podnikateľ. Skôr ako ma chcete, máte záujem v niečom prerušiť, ma vypočujte. To je tiež dôležité, počúvať ľudí. Doniesli ste opatrenie, ktoré na úkor biedy našich ľudí, od nich to vymámite po euríčku, po centíčku, pošlete bankám miliardu. Toto robia socialisti? Karpatskí áno.

Pán poslanec Hlina, ja som teda veľmi, veľmi zvedavý na to vysvetlenie a tú odpoveď, ktorá od pána ministra Kamenického nepochybne príde, lebo teda veľmi nesúhlasne kýval hlavou, keď si hovoril o tom, ako sa to bude obchádzať cez platobné karty a cez banky, a teda pri tých otázkach, že či len na to zabudli a majú to, majú to nedomyslené, alebo, alebo idú nahrávať bankám alebo čo, no tak sa tváril, že je to v poriadku, tak ja verím, že či už v záverečnom slove, alebo keď vystúpi skôr, tak nám to vysvetlí. Ale toto nie je, nie je prvýkrát, čo na tento problém niekto upozorňuje, aj pán poslanec Viskupič na to upozornil vo svojom, vo svojom vystúpení.
A ja by som len teda zdôraznil to, čo si aj ty poznamenal, a síce že toto je primárne dôsledok procesu, akým sa to robí, teda toho, že sa to deje v skrátenom legislatívnom konaní bez riadneho medzirezortného pripomienkového konania, pretože ak to je problém, tak by na to bol predkladateľ upozornený už v rámci pripomienkového konania a nejako by sa s tým musel vysporiadať. Buď by teda vysvetlil, že je to v poriadku, alebo, alebo pre toto si myslí, že to nie je problém, alebo, alebo teda by si uznal, že áno, môže to byť problém a snažil by sa to, snažil by sa to nejako upraviť. Aj pre toto máme nastavené nejaké pravidlá legislatívneho procesu, že sa veci nerobia zo dňa na deň, že sa veci nerobia tak, že prvýkrát verejnosť vidí návrh zákona až po tom, čo je schválený na vláde, a ak sa porušujú, tak môžu vznikať takéto problémy.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec, nie som si istý, či som tomu správne rozumel, tak sa opýtam, až môžem. Ten, kto má platiť za tovar, za službu 0,4 %, tak aby sa tomu vyhol, tak pôjde tou cestou, že bude to platiť kartou cez platobnú bránu, keď ju má ten prijímateľ zriadenú, lebo si ju zriadil. Ale prijímateľ bude to akceptovať, aby si udržal zákazníka aj za cenu, že 1,5 % z tých peňazí musí zaplatiť banke?
No a teda keby som ja bol ten prijímateľ, ja by som uvažoval tak: tak mám dať 1,5 % banke, tak radšej dám 0,4 %, 0,5 % zľavu tomu, kto odoberá, aby som si ho udržal, aby mal na tú daň. A ušetril by som percento. A keď hovoríme o 0,4, že je ich tak strašne veľa a takto všetko zabíja, a tu jedno percento vyhodí prijímateľ šmahom ruky von z trucu, len aby som to nedal vláde, dám to bankám.
Možno sa mýlim, len som sa vlastne tak zamýšľal, keď ste to, pozorne som sa snažil počúvať, hej, že naozaj to ten, bude ten prijímateľ taký ústretový, že dobre, ja verím tomu, že aby nestratil zákazníka, bol by ochotný obetovať tých 1,5 %. No ale má ľahšiu cestu, dať mu 0,4 zľavu a ten to má za tú istú cenu a on ušetrí 1,1 %.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Takže, pán Hlina, hovoríte, že zase je všetko ináč, ako ich klamali, ako povedal, povedal pán Danko raz vtip na úvod. Ale teda to, čo hovoríte, je vlastne, že skrátka neprídu banky, ale na konci dňa, na konci toho obchodného reťazca dodávatelia, čo by teda vysvetľovalo, že banky vlastne sú relatívne ticho počas posledných týždňov, lebo asi na to už teda prišli. A ja si netrúfam teda, naozaj pokorne teraz k tomu, je to veľmi vážna vec a netrúfam si to úplne, k tomu zaujať nejaké jasné stanovisko, pretože je to, je to zjavne komplikovaný mechanizmus a, ale zjavne sa, zjavne sa ním treba zaoberať, dobre?
Ja by som teraz možno len taký, taký apel, ktorý som už urobil ja v rozprave a aj pri tejto pomerne výnimočnej príležitosti zopakoval na pána ministra aj na poslancov tuto, že pozrite sa na to, že kľudne, že zoberte si 24 hodín, porozprávajte sa, neviem, s najlepšími ľuďmi v krajine, niektorých z nich máte, máte na ministerstve financií, že či toto je to, čo sa udeje. Ale však veď teda mám za to, že to by bolo v záujme nás všetkých, pán Hazucha, čo poviete? Že toto je asi dosť vážna vec na to, aby sme tu prestali riešiť blbosti a tieto všetky proste invektívy a Ódora a Hegera a všetkých a poďme sa na to pozrieť konečne raz normálne, nejako, nejako odborne.
Pán minister, Laco, ako som ti hovoril, že za toto nechceš byť v tých knižkách, fakt.

Ďakujem pekne.
To je presne tých desať minút, že vlastne neviete to a, pán Hazucha, skúsim, neviem, či sa mi to podarí v dvoch minútach, ale, pri všetkej úcte, asi ste nepodnikali, ale viete, že ten podnikateľský svet má svoje špecifiká. Áno, môžu zareagovať tie firmy dodávateľské, pretože povedia: vieš čo, neplať mi kartou, dám ti skonto jedno euro. Hej? Čiže neplať mi kartou, dám ti skonto. Viete, je to, nie jedno euro, jedno percento, to je také akože nič. Z podnikateľskej skúsenosti hovorím. Ale ja vám garantujem, že v trhovom mechanizme sa nájde iná firma, ktorá si dá bilbordy: u nás platíte a môžte platiť kartou. U nás platíte a môžte platiť kartou. Otvoria platobné brány, nebudú tu rozpakovať, budú sanovať, potrebujú ten poplatok vnútri k sebe, nebudú o tom hovoriť a budú to ponúkať ako dodatočný benefit, hej, tomu zákazníkovi, lebo viete, to jedno percento sa vám neodzrkadlí , budete to mať akože v rámci full servisu, ešte okrem iného dodávky, dovezieme, neviem čo, ešte si môžte u nás zaplatiť cez platobnú bránu kartou. Bum! A je po transakčnej dani. A miliarda pre banku.
Čiže naozaj by som sa prihováral k tomu, že okej, ak teda sme v línii, že šetriť treba, ale šetrime tam, kde sa naozaj dá, a bankám, ak teda neni stanovená priorita socialistickej vlády, že bankám treba poslať teraz miliardu, tak sa skúsme zastaviť, hej, skúsme zastaviť a skúsme to vylepšiť aj s tým rizikom, že ja budem ten, ktorý to bankám nedoprial, a potom, keď sa mi pokazí biznis, tak som zvedavý, kde sa budem sťažovať, lebo nedostanem od nikoho úver, hej, lebo som (povedané so smiechom) pokazil bankám, bankám kšeft. (Reakcia z pléna.)
A, ale naozaj, naozaj je to vážna vec. Takto, ako je to predložené, v aplikačnej praxi, priznajte sa k tomu, proste je to tak, logika veci hovorí jasne. Dáte bankám miliardu.

Vážený pán minister, pán predsedajúci, kolegyne alebo kolegyňa a kolegovia, lebo vidím, že ostala akurát jedna kolegyňa tuto v sále, ťažko sa bude vystupovať po pánovi Hlinovi, ktorý mal veľmi emotívny a dosť odborný, aspoň na mňa, prejav, lebo som začala rozmýšľať, že ja som tú transakčnú daň pochopila trošku ináč. Pochopila som ju, že každý prevod, ktorý bude riešený cez bankový účet, či už bude riešený kartou, alebo nejakým iným spôsobom, tak sa vlastne spoplatní. Ale dobre, nie o tom som chcela hovoriť, takže ja sa vrátim trošku ku konsolidácii.
Myslím, že všetci ako sme tu, a možno aj väčšina verejnosti, keď nás sleduje, tak si uvedomí, že treba šetriť a treba konsolidovať, a to nielen v dobrých časoch, ale o to viacej, ak sú časy zlé. A tie časy sú zlé, nemusíme sa presviedčať, že to tak nie je.
Konsolidačné opatrenia, ktoré nám boli predstavené v týchto ostatných dňoch, boli napríklad obmedzenie rodičovského dôchodku, tak ako ho poznáme, zmeny v daňovom bonuse, tak ako ho poznáme, ale aj vyššia DPH, poplatky, ako napríklad diaľničná známka že bude vyššia, vyššie budú odvody, zavádza sa nová daň z finančných transakcií a avizovaný je aj nárast cien energií od budúceho roka.
Ale na strane štátu tá konsolidácia vyzerá asi takto: oslavy za milióny, prenájmy budov, ktoré nie sú zrovna efektívne, mohla by som hovoriť napríklad o prenájme budovy pre ministerstvo vnútra od Zoroslava Kollára alebo teda jeho blízkej osobe, ktoré je na hornej hranici toho, čo realitky v Bratislave ponúkajú, a dokonca parkovacie miesta sú tam prenajaté za trhové ceny napriek tomu, že pri počte 89 parkovacích miest by to mohlo byť lacnejšie. Hasičské autá, nákup techniky za milióny od firmy, ktorá má v živnosti alebo dovtedy mala, kým sa neprihlásila do tendra v živnosti, mala len pilčícke a hobľovacie práce, zriadenie nových ministerstiev a podobne. Tak si skúsme pripomenúť aj situáciu, aká bola pred Vianocami 2023, keď táto koalícia ohlásila, že treba konsolidovať, a prijala prvý konsolidačný balíček, lebo ten, o ktorom rokujeme teraz, je už vlastne druhý a zrejme bude na budúci rok tretí a o ďalší rok štvrtý, ale možnože nie, lebo budú chcieť vyhrať ďalšie voľby, tak potom sa bude rozdávať.
Takže pred rokom sme zvýšili poplatky a zároveň sme úplne neadresne rozdávali milióny. Upozorňovali sme na to, upozorňovali sme na to, že treba byť adresný aj pri 13. dôchodkoch, že treba pomáhať ľuďom, ktorí sú na to viac odkázaní, a netreba dávať tým, ktorí naozaj nepotrebujú. Upozorňovali sme na to, že máme 950-tisíc ľudí, minulý rok to bolo trošku menej, teraz nám pribudlo ďalších takmer 50-tisíc ľudí, ktorí žijú na hranici chudoby. Sú to jednorodičovské domácnosti, sú to mnohopočetné rodiny, sú to seniori, sú to ľudia, ktorí sú zdravotne znevýhodnení. Teraz ideme konsolidovať a, samozrejme, zoberieme aj im. Kto ste pozerali debatu, kde bol pán Hlina a pán Michelko, dal mu otázku, koľko stojí cena rohlíka, pán Michelko si myslí, že 40 centov, čiže tam on konsolidáciu nepocíti. My všetci, čo kupujeme potraviny pravidelne, že máme povedzme väčšie rodiny, vieme, že cena rohlíka je 13 centov, keď je dobrá cena, väčšinou býva 14-15 centov. Aj u nás v bufete stojí 15 centov, keď by ste náhodou nevedeli niektorí. Takže ak niekto žije v tom, že ten rohlík stojí 15 centov a príde, alebo teda že stojí, stojí 40 centov, tak keď príde do obchodu a zistí, že stojí 25, tak si bude ešte hovoriť, že však tá konsolidácia je perfektná vec, úplne super. Hej?
A zabudli sme, keď hovorím o zdravotne znevýhodnených, a som veľmi rada teda, že pani ministerka okrem toho, že odkazuje rodinám celiatikov, že majú sa naučiť piecť doma chleba, aby mali deti zdravšiu stravu, tak prichádza teraz na to, že to asi s tým pečením chleba doma nebude také jednoduché, a vytvára pracovnú skupinu, ktorú sa tomu, ktorá sa tomu bude venovať. Takže som naozaj veľmi rada, že ešte počas tejto debaty prichádza aj koalícia s tým, že nie všetko je super, a som rada, že nás teda aspoň časť koaličných aj poslancov, aj vlády počúva a aj keď s nami v mnohom nesúhlasia, tak vidím, že aspoň si v niečom dajú povedať a sa nad tým začínajú zamýšľať, čo chcem oceniť.
Ešte čo by som chcela povedať k tej konsolidácií. Dnes nám napríklad v Sociálnej poisťovni chýbajú peniaze už na štandardný dvanásty dôchodok. Neviem, ako si to poradí táto vláda s tým, ako udrží nielen 12 štandardných dôchodkov, ale bude mať aj na tie trináste. Ale okrem toho nám chýbajú zamestnanci, chýbajú nám zamestnanci v rôznych oblastiach, nebudem teraz hovoriť o strojárskych firmách, kde vozíme a dotácie dávame firmám, ktoré potom zamestnávajú Srbov, Slovincov, Ukrajincov a ľudí z tretích krajín, a na to dávame dotácie. Budem hovoriť o službách, akými sú napríklad zdravotníctvo alebo sociálne služby. Fluktuácia na úrovni 15 %, nevieme nájsť opatrovateľky, pretože na tri zmeny za minimálnu mzdu v ťažkej službe, lebo kto si to nevyskúšal, odporúčam vyskúšať si prebaľovať 80-kilového ležiaceho pacienta, aké je to jednoduché. Tieto povolania nevieme, žiaľ, obsadiť, lebo o ne nie je záujem, ani ľuďmi zo zahraničia. A ak sa týmto nebudeme venovať a naozaj ak nebudeme vytvárať podmienky, aby každý, kto chce pracovať, mohol aj slušne žiť, tak sa nám to nepodarí. Čelíme tomu, že výpovede dávajú policajti, už vyše tisíc policajtov ju podalo, ďalších triapoltisíc sa môže rozhodnúť, lebo ešte malo nárok alebo sa mohlo rozhodnúť, myslím, do polnoci do 30. septembra. A ak to podali, to, tú informáciu práve nemám, takže o nej neviem hovoriť. Môže sa stať, že špecialisti, ktorí by mali vyšetrovať majetkovú trestnú činnosť, budú suplovať v uliciach a ešte aj tak, že sa pospájajú obvody, že miesto 20-tisíc, kde povedzme jedna hliadka je na 20-tisíc ľudí, tak bude jedna hliadka na 50-tisíc ľudí a ak dôjde k nejakému nešťastiu alebo trestnému činu, proste jednoducho tam polícia nepríde včas a pomáhať a chrániť sa stane úplne prázdnym gestom.
Výpovede dalo aj tritisíc lekárov. Už dnes vidíme na príklade trenčianskej nemocnice, že sa najprv rušilo kardiocentrum, teraz už nemajú ani detskú, detskú pohotovosť a detskú kliniku, musia deti voziť do iných nemocníc, a to je len začiatok. Takže chcem apelovať naozaj na vládu a na koaličných poslancov, poďme sa o tom baviť do hĺbky a poďme prijať dobré riešenie. My sa nebránime konsolidácii, ale rozumnej. Nemôžete všetko preniesť na ťarchu občanov a ešte aj to na tých, ktorí naozaj žijú možno zo 700 eur. Oni nemajú 11-tisícové platy ani 7-tisícové ako my v parlamente. Oni majú, žiaľ, 700-eurové platy.
Ďakujem.