19. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán Hargaš, ja vám naozaj úprimne ďakujem za váš záujem o moju osobu. Vy druhý deň vlastne reagujete na konsolidačné opatrenia súčasnej vlády a ten vzácny čas, ktorý všetci v rozprave máme, využívate na osobné prejavy voči konkrétnym poslancom. Bohužiaľ, nie na nejaké konkrétne opatrenia, ktoré by naozaj pomohli. Vy ste pracovali na ministerstve investícií a regionálneho rozvoja, ak si dobre pamätám, a pri všetkej úcte, s odpustením, nejaký progres spod vašich rúk som nezaregistrovala.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, Jano, že si takto nadviazal aj veľmi konkrétnymi príkladmi o tom, ako sa, ako sa dá pomôcť, a len si si nevšimol, ale teda napríklad aj pán poslanec Ferenčák so svojimi 4 894 voličmi by mohol v našom teda spolurodnom meste Kežmarok vysvetliť podnikateľom, ktorí, ktorí teda budú platiť tú daň z finančných transakcií. A máme tam aj nejaké firmy v okrese, ktoré budú mať, ktoré majú teda tržby 5 mil. eur a ako sa im zdvíha k tomu ešte aj sadzba z 21 na 24 %.
Ďakujem.

Ďakujem, kolegovia a kolegyňa.
Pán Hazucha, vy sa ma teda pýtate, že prečo sme nešetrili, keď teda mám návod na šetrenie. Tak ja... (reakcia z pléna), no tak ale na mňa, na mňa ste reagovali, tak ja vám hovorím, že v IT-čku sme teda šetrili,továm teda poviem. Ušetrili sme 50 mil. eur na centrálnych nákupoch. To znamená, že sme nekupovali individuálne, ale za celú štátnu správu centrálne, čo prinášalo obrovské úspory, 50 miliónov. 16 mil. sme ušetrili napríklad v roku 2022, keď sme kontrolovali rozpočty iných ministerstiev. Našli sme tam vatu, 16 mil. išlo dole. Na prevádzke portálu slovensko.sk, ktoré asi poznáte, to stálo milión mesačne, prevádzka, sa platilo dodávateľovi, ktorého zazmluvnila bývalá vláda SMER-u. My sme to zosekali na polovicu. Ťažkými rokovaniami, ale dalo sa to. Šesť miliónov ročne ušetrených, nech sa páči. To sú tri príklady, dohromady, ja som si to spočítaval, 150 mil. eur sa nám podarilo ušetriť za ten čas, čo som, čo som ja pôsobil.
Takže, takže tým chcem povedať, že šetriť sa dá. Je to náročné a treba chcieť. A nie mňa by ste sa mali pýtať, ale vašich ministrov by ste sa mali pýtať, keď tam leží 100 mil. úspor, vďaka čomu by ste nemuseli dvíhať diaľničné známky, tak prečo sa ich nepýtate, že prečo to neušetria, fakt? Tak dobre, nech to neni 100 mil., nech to je v prvom roku 50. Spýtajte sa ich, lebo ja vám to budem stále opakovať. A tí ľudia, dúfam, že si spomenú zakaždým, keď si budú kupovať diaľničnú známku, že to je kvôli tomu, že vašim ministrom sa proste nechcelo.
A, pani Laššáková, to nie sú osobné útoky. Ja som to na úvod povedal, že to nie je nič osobné, že ja len nemám rád, že sa tu akoby že za nejakú masu skrývame. Proste že každý ste tu zvolení nejakým počtom hlasov a ja si myslím, že tým svojim voličom by ste to mali vysvetliť a je to tak podľa mňa správne.
A teda hovoríte, že aký progres sme teda spravili? No tak ja vám to poviem okrem toho šetrenia? Zaviedli sme najväčšiu vlnu rušenia výpisov na Slovensku. Štyri milióny zbytočných papierov sa odbúralo, ľudia to nemusia nosiť medzi okienkami. Spravili sme proaktívnu službu pri narodení dieťaťa. Keď sa vám narodí dieťatko, dostanete príspevok pri narodení dieťaťa, nemusíte nič vypĺňať, žiadne papiere. Automaticky vám to príde. To sú len konkrétne dva, lebo už nemám veľmi čas do faktickej, ale môžem vám to porozprávať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja teda nie som ekonómka, tak nepôjdem určite do detailov tohto zákona, avšak chcela by som sa venovať téme, ktorá mi ako sociálnej demokratke veľmi leží na srdci, a síce rôznym formám chudoby.
Slovensko je aj po dvanástich rokoch vraj sociálnodemokratických vlád stále konfrontované s obrovským problémom chudoby, ktorý nie je len akýmsi štatistickým údajom, ale každodennou realitou skutočne pre státisíce občanov a občianok tejto krajiny. Chudoba alebo sociálne vylúčenie na Slovensku v roku 2022 ohrozovalo 888-tisíc obyvateľov. To sú údaje, ktoré, o ktorých teda ako každý rok informoval štatistický úrad pri príležitosti medzinárodného dňa boja proti chudobe. V tom roku 2022 sa jednalo o 16,5 % obyvateľov, za rok k nim pribudlo viac ako 50-tisíc ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. Prieskum EÚ SILC od Eurostatu za minulý rok ukázal, že miera tohto rizika na Slovensku vzrástla na 17,6 % populácie, čo predstavuje 943-tisíc obyvateľov a obyvateliek tejto krajiny.
Podľa analytika Mariána Kočiša z tohto prieskumu vychádzajú ako najohrozenejšia skupina detí vo veku od 0 do 17 rokov, kde miera rizika chudoby narástla až na 25,3 %. Znamená to, že každé štvrté dieťa na Slovensku vyrastá v prostredí, ktoré obmedzuje jeho životný potenciál. Chudoba a sociálne vylúčenie sú vo väčšine týchto prípadov doslova dedičné. Preto sa nejedná len o problém dnešných detí, ale aj detí, ktoré sa ďalej týmto populáciám narodia. A ja by som skutočne bola rada, aby sme sa v tomto pléne venovali najmä týmto deťom, ktoré skutočne sú zo skupín ohrozených chudobou, a aby sme sa toľko nevenovali interrupciám. Tieto deti totiž nebudú vedieť následne participovať na ekonomickom raste a ani k nemu nijakým spôsobom plnohodnotne prispievať, čo, samozrejme, limituje prosperitu celej spoločnosti a aj preto by bolo, malo byť teda v našom záujme skutočne týmto deťom pomôcť, aby sa dostali z bludného kruhu chudoby a aby ani ony sa stali plnohodnotnou súčasťou spoločnosti.
Ďalej tu máme aj jednorodičovské domácnosti, ktoré sú najohrozenejšou skupinou medzi domácnosťami a u nich riziko toho, že padnú teda za tú hranicu chudoby, predstavuje až 46,4 %. Nasledujú domácnosti s tromi a viac deťmi, kde je miera ohrozenia 37,1 %. A možno vás teraz prekvapím, ale najmenej ohrozenou z tých skupín sú ľudia vo veku nad 65 rokov, kde miera rizika je len a hovorím "len" kvôli tomu, že sme videli, že pri tých ostatných kategóriách to bolo mnohonásobne viac, 14 % populácie. Hoci dôchodcovia vo všeobecnosti nepatria medzi najohrozenejšie skupiny chudobou, situácia sa mení, ak v domácnosti nad 65 rokov žije osoba sama. V takom prípade rastie miera rizika ohrozenia chudobou alebo sociálnym vylúčením u mužov na 32 % a u žien na 38 %. Tu by som tak poznamenala, že aj tá dôchodcovská chudoba má opäť raz ženskú tvár, pretože viac zasahuje ženy.
Zároveň máme na Slovensku jednu z najvyšších mier pracujúcej chudoby v Európskej únii. Až 8,2 % pracujúcich ľudí, ktorí sa každý deň zobúdzajú do práce, na konci mesiaca zistia, že sa musia rozhodovať o tom, že čo dajú deťom v posledný týždeň v mesiaci na desiatu, pretože im to skutočne nevychádza. Tento jav sa často porovnáva s tým, ako by ste sa snažili plávať v mori, ale namiesto toho, aby vám niekto hodil záchranné koleso, vám okolo členkov priviaže závažia. A vy sa len tak topíte a snažíte prežiť z mesiaca na mesiac.
Najzraniteľnejšie sú v tomto prípade mladé rodiny. Viete, do akej miery náklady na výchovu dieťaťa na Slovensku zaťažujú rodinné rozpočty? Priemerná rodina s jedným dieťaťom čelí situácii, v ktorej sa až 18 % takýchto mladých rodín ocitá pod hranicou chudoby alebo na jej prahu. Priemerné náklady na dieťa v prvých rokoch jeho života sa šplhajú do výšky skutočne stovák eur mesačne, pričom príjmy týchto mladých rodín sú často na úrovni životného minima. Kombinácia nízkych miezd, vysokých cien nehnuteľností a nedostatku dostupného bývania vytvára situáciu, v ktorej skutočne tieto mladé rodiny zápasia o prežitie. A opäť by som zopakovala, my sa tu namiesto toho, aby sme hľadali riešenia na dostupnosť bývania, napríklad vo forme inej formy príspevku na bývanie, jaslí a materských škôl alebo iných podporných mechanizmov rodovej rovnosti, pretože toto je jedna z vecí, ktoré skutočne mladým rodinám pomáhajú, tak sa tu zaoberáme interrupciami.
Ja by som bola skutočne za to, aby sme vytvorili pre mladých ľudí podmienky, aby chceli zakladať rodiny, aby ich chceli mať. Zároveň však nemôžeme odsudzovať, a už vôbec nie v tomto pléne, tých a tie, ktoré z rôznych dôvodov deti mať nechcú. A, samozrejme, pomôžme tým, ktorí chcú a nemôžu, opäť z rôznych dôvodov. O tomto sa tu, prosím, bavme, a nie o interrupciách!
Po tomto úvode by som sa rada pozrela na to, že čo zvýšenie DPH, ktoré je navrhované, pre tieto rodiny znamená. V situácii, keď ledva pokrývajú tie základné potreby, každé ďalšie zvýšenie cien, ktoré takéto zvýšenie DPH so sebou automaticky prinesie, má skutočne katastrofálne následky pre tieto rodiny. Už to tu neraz odznelo, zvýšenie DPH prinesie nárast cien a ten nárast cien bude skutočne najviac postihovať práve tieto rodiny. Čo urobí po tom zvýšení cien mladá rodina, ktorá už teraz nevie na konci mesiaca vyžiť, často aj z dvoch príjmov? Bude si musieť vybrať, či zaplatí nájom, alebo zaplatí jedlo pre deti. A v čom pôjdu do školy? Na taký lyžiarsky alebo školu v prírode budú musieť tie deti zabudnúť, na rozdiel od vašich, našich detí. Alebo budú na to šetriť niekoľko mesiacov. Viete, to je pre nich luxus, ktorý je možno pre nás samozrejmosťou. A toto by sme vždy mali mať na pamäti, keď prijímame akékoľvek opatrenia, že my tu v podstate máme veľké privilégiá, ktoré ľudia nemajú. A my by sme im mali pomôcť, aby tie základné, dôstojné podmienky na život mal skutočne každý v tejto krajine.
Takto na Slovensku žijú bežní ľudia, tí, ktorí na rozdiel od niektorých našich kolegov presne vedia, koľko stojí mlieko alebo rožok. Rodičia samoživitelia, ktorým sa venujú aj moje kolegyne, čelia podobným výzvam. Najmä tie jednorodičovské domácnosti, v ktorých sú teda často jednorodičmi hlavne matky, sú vystavené ešte väčšiemu riziku. A pre tieto ženy je realita taká, že sa často rozhodujú, či kúpia na konci mesiaca potraviny pre svoje deti, alebo si kúpia menštruačné potreby. A prečo o tejto téme hovorím? Ja keď som ju, dovolím si povedať, priniesla v roku 2020 na slovenskú politickú scénu, tak som čelila veľkému hejtu a výsmechu, pretože baviť sa o menštruácii je veľké tabu. Ale to je skutočne problém nielen mladých žien, študentiek, ale práve aj tých matiek samoživiteliek alebo matiek vo viacdetných domácnostiach, ktoré jednoducho na konci mesiaca nevedia, z čoho si zaplatiť menštruačné potreby, ktoré vyslovene potrebujú, lebo menštruácia si nevyberá, či na ňu máte, alebo nie. A to sú problémy žien od Bratislavy po Sninu, skutočne. Problémy konkrétnych žien, ktoré sa jednoducho sa musia rozhodovať medzi svojimi deťmi alebo tým, že či pôjdu do práce, lebo si nebudú môcť kúpiť vložky alebo tampóny. A viete, pre každú matku, aj ja som dvojnásobnou matkou, je tá voľba jasná: tie deti sú prvoradé. A aj takéto zvýšenie DPH, ktoré sa bude týkať aj takýchto potrieb, tak ten problém ešte zhorší. A viete, toto sú problémy, ktoré vláda absolútne nevníma. A ja to chápem, lebo keď vidím aj zloženie tohto parlamentu, aj zloženie vlády, tak vidím, že prečo toto konkrétne nie je problém, ale, prosím vás, otvorte oči. Nie je nič národniarskejšie, ako starať sa o ľudí v tejto krajine. Nie je nič rustikálnejšie, ako zaoberať sa problémami ľudí v našich regiónoch, a, samozrejme, nie je nič sociálnejšie, ako pomáhať tým najzraniteľnejším v tejto krajine. Nielen tým svojim, ale skutočne všetkým. Ja už nemám viacej času, ale tá chudoba má skutočne rôzne podoby a myslime na ňu, keď prijímame zákony. Doteraz to tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predsedajúci, vďaka za slovo.
A, Bea, tebe za to, že si priniesla do tohto pléna pripomienku toho, že chudoba má rôzne podoby a rôzne tváre. A tá chudoba je napríklad aj energetická. Veď my sme toto spoločne viackrát snažili sa nasvietiť, napríklad aj v reflexii na to minuloročné helikoptérové rozhadzovanie peňazí na energopomoc všetkým všetko aj tým, ktorí to nepotrebujú. Našou odpoveďou spoločnou bol návrh zákona o príspevku na úhradu nákladov na bývanie, ktorý sme teda priniesli do tohto pléna na júnovú schôdzu. Je to naozaj efektívny, adresný nástroj, ktorý pomáha presne tam, kde je to potrebné a naozaj efektívne. Sú na to čísla, sú na to dáta a len si tak spomeňme, ja som si to pre istotu, že aby som si dal pripomienku, že 79 poslancov v tomto pléne sa zdržalo pri hlasovaní pri možnej podpore tohto naozaj efektívneho nástroja. Hádajte, že ktorí poslanci a ktoré poslankyne to boli?

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa spomínala, že je dvojnásobná matka a spomínala vlastne aj rodiny, ktoré sú napríklad s jedným rodičom, a to je to, čo sa vlastne aj v tomto lex ožobračovacom zákone ruší, ato je daňový bonus na deti, ktorý zasiahne práve tieto rodiny. A nehovorím to ja a nehovoria to politici len, ale hovorí to napríklad aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá vydala publikáciu, veľmi odporúčam si ju pozrieť, nevyšla v slovenskom jazyku, ale v anglickom pred pár mesiacmi a hodnotí dopad inflácie a dopad jednotlivých ťažkých vecí, ktoré sa stali počas vypuknutia vojny na Ukrajine a mali dopad na obyvateľstvo, a hodnotí, ako prežívali tieto krízy rodiny. A hodnotí, že práve týmto rodinám pomáhal tento daňový bonus na dieťa a najviac pomáhal, samozrejme, tým rodinám, ktoré sú najviac postihnuté chudobou, a to sú jednorodičové rodiny, kde napríklad matka sa stará o dve deti. A to, čo robí súčasná vláda a súčasný minister je, že napríklad pokiaľ tá matka má dve deti maloleté, maličké deti, tak príde o 80 eur mesačne, čo je 960 eur ročne! Ale ak táto matka má napríklad dvoch tínedžerov, tak príde až o 180 eur mesačne a teda o 2 160 eur ročne! A pokiaľ má aj nejakého vysokoškoláka, na ktorého dostávala aspoň tých 50 eur, tak po novom dostane absolútnu nulu! A to je to, čo prehĺbi chudobu. A to je to, čo spôsobuje táto vláda. To nie sú len dépeháčky, ktoré zdvihnú, to ešte budú mať ďalšie efekty. Pri daňovom bonuse na deti ošklbú tie rodiny o obrovské peniaze a prehĺbia ich chudobu.

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj kolegom za ich faktické poznámky.
Ja, čo sa týka toho daňového bonusu, tak, pán kolega, ja s vami súhlasím, že teraz sa jeho zrušenie dotkne najmä tých, ktorí to najviac potrebujú, avšak je škoda, že vtedy, keď ste boli pri moci, tak ste ho nenastavili tak, aby bol adresný a aby ho nedostávali ľudia, ktorí ho nepotrebujú, napríklad aj my alebo ďalší, ktorí jednoducho majú na to, aby svojim deťom dopriali dôstojný život a aby nebol nejakým spôsobom odstupňovaný. A ja chcem veriť, že keď tu máme teda sociálnodemokratickú vládu, tak že minister práce, sociálnych vecí a rodiny sa bude týmto daňovým bonusom zaoberať tak, aby ho nastavil adresne, aby tak nezaťažil samosprávy, ktorým vieme, čo to spôsobilo, a aby, naopak, pomohol tým, ktorí to najviac potrebujú.
Kolega Michal, ja som veľmi rada, že si spomenul príspevok na úhradu nákladov na bývanie, ktorý sme teda spoločne predkladali. A je mi veľmi ľúto, že toto plénum sa vtedy k nemu postavilo tak, že aj vy, kolegovia, kolegyne, ktorí teda o sebe podobne ako ja hovoríte, že ste sociálni demokrati, tak ste sa bez mihnutia oka pri tomto návrhu, ktorý skutočne za málo peňazí, keď si pozriete tú dôvodovú správu, za málo peňazí by pomohol veľa, veľa ľuďom na Slovensku, pretože by nebol viazaný na hmotnú núdzu, tak ako je súčasný príspevok na bývanie a skutočne ho odporúča aj odborná verejnosť.

-----------------------------------------

Vy ste sa vtedy bez mihnutia oka zdržali, je to teda veľká škoda, lebo myslím si, že práve takýmito opatreniami by sme sa tu mali zaoberať, a to vás vtedy nemrzelo, ale, naopak, pri nejakom uznesení o uznesení tu vlastne uvažujete o tom, že či to náhodou nejdete podporiť, aj keď to ide z opozície. Tak, prosím vás, pozerajte sa na to, že čo je dobrý návrh pre ľudí a nie na to, čo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia poslanci a poslankyne, rokujeme o vládnom návrhu zákona na zlepšovanie stavu verejných financií. Vláda Roberta Fica sa v rámci konsolidačných opatrení rozhodla zvýšiť základnú sadzbu dane z pridanej hodnoty z 20 % na 23 %. Namiesto snahy ušetriť a hľadať opatrenia na šetrenie vo výdavkoch štátu v jednotlivých rezortoch, napríklad aj na zbytočnom ministerstve športu, prichádza vláda s oveľa jednoduchším riešením. Jednoduchším pre seba. Je ním zvýšenie DPH o tri percentuálne body, ktoré zabolia každého z nás. Tento krok vlády má výrazný dopad na každodenný život obyvateľov a obyvateliek Slovenska, na ekonomiku vrátane sektoru športu, o ktorom budem ďalej hovoriť.
Napriek tomu, že si pán Danko vydupal zníženie DPH na športové podujatia a fitnescentrá z aktuálnych 10 % na 5 %, budú musieť športové organizácie čeliť viacerým novým výzvam. Je potrebné si uvedomiť, že zvýšenie DPH na všetky ostatné služby a tovary vrátane športového vybavenia, prenájmov priestorov, ceny plynu, ceny dopravy či následná inflácia prognózovaná na vyše 5 % a tlak na mzdy, to všetko bude mať reálne dôsledky aj na budúce zdražovanie športových aktivít. Navyše ďalšie plánované opatrenia, ako zavedenie dane z transakcií, ešte viac zaťažia aj športový sektor. SNS toto celé prezentovala ako obrovský úspech, ako Dankovu spásu športu.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že zníženie DPH na športové podujatia a fitnescentrá je krok, ktorý má pozitívne dopady, avšak v kontexte všeobecného zdražovania kvôli zvýšeniu DPH na 23 % na väčšinu tovarov a služieb, tento krok žiaden fantastický efekt neprinesie. Na cenotvorbu pre športové podujatia či fitnescentrá vplýva aj mnoho iných vstupov. Všetky ostatné položky budú podliehať zvýšenej DPH, čo znamená, že konečné ceny pre spotrebiteľa budú aj tak časom vyššie. Preto sa dá očakávať, že aj napriek nižšej sadzbe DPH na vybrané služby v oblasti športu celkové náklady na účasť na športových aktivitách stúpnu.
Zvýšenie cien tovarov, ktoré súvisia so športom, ako sú športové potreby, oblečenie, obuv či vybavenie, zasa priamo zasiahne športové kluby, organizátorov športových podujatí aj samotných športovcov, športovkyne či rodičov športujúcich detí. Tí sa budú musieť vysporiadať s vyššími cenami pri obstarávaní spotrebného materiálu či pri prenájme športovísk.
Fitnescentrá, ktoré sú energeticky náročné prevádzky, tiež pocítia zvýšenie cien za energie, ktoré podliehajú zvýšenej DPH, predovšetkým za plyn, ktorým sa vykuruje aj mnoho športových zariadení či telocviční. Toto sa odrazí na zvýšení vstupného a členských poplatkov v blízkej budúcnosti. Inými slovami, znížená DPH na športové podujatia a fitnescentrá nedokáže kompenzovať vplyv zvýšenia nákladov spôsobených zvýšením základnej sadzby DPH.
Konsolidačný balíček prináša aj ďalšie opatrenie, ktoré zasiahne aj športový sektor, a to zavedenie dane z finančných transakcií. Táto daň na každú finančnú transakciu v podobe, ako bola predstavená, môže zvýšiť náklady na operácie spojené s prevodom financií v športových kluboch, občianskych združeniach a športových organizáciách.
Mnohé športové kluby a organizácie sú neziskové organizácie, fungujú na báze dobrovoľníckej činnosti či grantov a často počítajú každé euro. Aj to najmenšie zvýšenie nákladov im môže skomplikovať hospodárenie, rozvoj aktivít či údržbu ich infraštruktúry. Pre športovcov, športovkyne, ich tímy, športové organizácie, ktoré sú často závislé od menších príspevkov, bude táto daň znamenať ďalšie zníženie zdrojov na činnosť, tréningy, vybavenie či súťaže. Percentuálne sa sadzby transakčnej dane môžu zdať zanedbateľné, v priebehu roka však z účtov organizácií a živnostníkov ubudne suma, ktorá nie je zanedbateľná. Učená právnická spoločnosť vypočítala, že z príspevkov uznaným športom na rok 2024, ktorý je vo výške približne 64 mil. eur, a z príspevkov pre Slovenský olympijský a športový výbor, Slovenský paralympijský výbor vo výške približne 4,4 mil. eur, čo je celkovo približne 68,5 mil. eur, by daň z finančných transakcií v sadzbe 0,4 %, o ktorú by prišli len národné športové zväzy a národné športové organizácie, predstavovala sumu vo výške okolo 274-tisíc eur. Z príspevkov uznaným športom na rok 2024 dostanú od zväzov športové kluby na šport mládeže približne 15 %, z nich by prišli športové kluby vďaka tejto dani o ďalších 0,4 %, t. j. o sumu okolo 38,5-tisíc eur. Spolu tak návrh za kalendárny rok ukráti národné športové zväzy, národné športové organizácie a športové kluby o čiastku v hodnote približne 312-tisíc eur ročne. V tejto sume nie je zahrnutá ďalšia úroveň subjektov, ktoré tiež predstavujú daňovníkov, dane z finančných transakcií, ktorými sú napr. športoví odborníci a podnikatelia. Zopakujem ešte raz tú sumu, 312-tisíc eur ročne ubudne iba z príspevku uznanému športu podľa zákona o športe, ktorý dostávajú športové zväzy a organizácie.
Zvýšenie DPH na 23 % a zavedenie dane z transakcií zníži dostupnosť športu aj pre bežného človeka. Šport a pohyb hrajú kľúčovú úlohu v oblasti verejného zdravia, keďže podporujú zdravý životný štýl a zlepšujú kvalitu života, prispievajú k zvyšovaniu zdatnosti obyvateľstva a tým znižujú zaťaženie zdravotníctva. Keď však dôjde k zdražovaniu športových aktivít v dôsledku konsolidačných opatrení vlády, môže to viesť k nižšej účasti obyvateľstva na športových aktivitách. Pre rodiny s nižšími príjmami môže byť takýto nárast cien rozhodujúcim faktorom, prečo svoje deti neprihlásia na šport, čo nielen zníži ich fyzickú aktivitu, ale aj obmedzí príležitosti pre rozvoj športových talentov.
Zariadenia náročné na prevádzku, údržbu a personál budú nútené zvýšiť vstupné a prenájmy najviac. Môže ísť o rôzne športové centrá či plavárne. Mimochodom, aj samotní správcovia plavární žiadajú výnimku a upozorňujú na spomenuté riziko a možné dopady. Zasiahne to rekreačných plavcov, plavecké kluby, školské plavecké výcviky, klesne plavecká gramotnosť, ktorá už aj tak nie je na Slovensku vysoká.
Čo dodať na záver? Zvýšenie DPH z 20 % na 23 % a zavedenie dane z transakcií sú opatrenia, ktoré budú mať negatívny dopad na športový sektor na Slovensku. Agenda športu ako vlajková loď jednej z koaličných strán od budúceho zdražovania ušetrená nebola a chabé výnimky a zníženia sadzieb pre športové podujatia a fitnescentrá prakticky nič nezachraňujú. Jednou rukou do športu peniaze dávajú, druhou rukou ich z neho berú.
Aj z tých peňazí, ktoré do Fondu na podporu športu budúci rok pán Danko naleje, sa postaví menej, bohužiaľ. Na toto všetko najviac doplatia bežní občania, športovci, športovkyne a mládež. To by sa nedialo alebo nie v takej miere, keby tu bola vôľa konsolidovať s rozumom. Náš kolega Štefan Kišš a ďalší kolegovia z opozície vystupujúci v tejto rozprave to pomenovali jasne. Nechcete uťahovať opasky sebe, tak ich utiahnete všetkým občanom. Neprichádza žiadna Dankova spása športu, prichádza len Ficova drahota.
Ďakujem za pozornosť.

Pani poslankyňa, aj vo vašom vystúpení zaznelo to, na čo sa v rôznych obmenách upozorňuje, že aj keď vláda tvrdí, že to nebude mať dopad na tých najpotrebnejších a že tam dá peniaze a nebude problém, lebo však veď základné potraviny sa zníži DPH a na gastro sa zníži DPH, na niektoré športové aktivity sa zníži DPH, ale teda akvaparky nie a iné športovania áno, tak to je prejav takej jednak systematickosti, v úvodzovkách, celého prístupu, prístupu vlády, že keď si fitko vylobuje a akvapark nie, tak budú mať rozdielnu DPH. V gastre budú mať rozdielnu DPH na potraviny, teda na jedlo, na alkoholické nápoje, na nealkoholické nápoje a iné bude, keď budete konzumovať na mieste, iné keď si dáte doviesť, no tak to je taká systémová reforma.
No ale to čo chcem povedať a vy ste to veľmi pekne ukázali na príklade športu, je, že aj tak to tí ľudia zaplatia, lebo však kto zaplatí tú vyššiu DPH, kto zaplatí tú daň z finančných transakcií, to sa len tak tvári, že to budú platiť trebárs tie firmy alebo tie organizácie, ale veď ak 2,7 mld. 80 % sa má nájsť na vyšších príjmoch štátu, tak štát musí zobrať 80 % z 2,7 miliardy eur od ľudí, lebo nikto iný ako ľudia to nemôže zaplatiť.