19. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2004 Z. z. o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, tlač 406.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem spravodajcovi.
Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že sa neprihlásil nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Skôr ako pristúpime k druhému čítaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Mongolskom o medzinárodnej cestnej doprave, chcem upozorniť, pokiaľ sú v budove a v priestoroch páni poslanci Rastislav Krátky, prípadne pán spravodajca Peter Pollák, budeme pokračovať v prerušenej rozprave následne, to platí potom o ďalšom bode, prerušená rozprava k návrhu pani poslankyne Bittó Cigánikovej a pána Szalaya.
Takže teraz už pristúpime k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Mongolskom o medzinárodnej cestnej doprave. Návrh vlády je uverejnený ako tlač 339.
Návrh vlády odôvodní minister dopravy Jozef Ráž, prosím ho, aby sa ujal slova.

(Rokovanie v druhom čítaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Mongolskom o medzinárodnej cestnej doprave, tlač 339)

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť odôvodnenie materiálu návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Mongolskom o medzinárodnej cestnej doprave.
Vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas s ratifikáciou v uznesení č. 27 zo dňa 25. júna 2023. Zmluva bola podpísaná 8. marca 2024 štátnou tajomníčkou Ministerstva dopravy Slovenskej republiky Denisou Žilákovou a ministrom ciest a rozvoja Mongolska B. Sandagom. (Byambatsogt Sandag, pozn. red.)
Prezidentka Slovenskej republiky neuplatnila k predmetnému materiálu pripomienky, súhlasí s jeho predložením na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Predkladaný návrh zmluvy je štandardnou bilaterálnou zmluvou, aké Slovenská republika uzatvára s jednotlivými štátmi v záujme podpory a rozvoja obchodnej spolupráce, ako aj v záujme uľahčenia tranzitu. Zmluva upravuje podmienky vykonávania osobnej a nákladnej cestnej dopravy, povinnosti dopravcov, sankcie v prípade nedodržania ustanovenej zmluvy.
Zmluva je dvojstrannou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb, právnických osôb, a preto podlieha pred jej ratifikáciou súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň je zmluva dvojstrannou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon a ktorá po ratifikácii a vyhlásení spôsobom ustanoveným zákonom má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Materiál nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Vážení prítomní, dovoľujem si vás požiadať o súhlas s predkladaným návrhom a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti pána poslanca Mega, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu.

Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Mongolskom o medzinárodnej cestnej doprave (tlač č. 339a).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 389 z 2. júla 2024 pridelil návrh na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil výbor pre hospodárske záležitosti. Ústavnoprávny výbor o návrhu rokoval 5. septembra 2024 a prijal uznesenie č. 136. Výbor pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 10. septembra 2024 a prijal uznesenie č. 89.
Obidva výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Mongolskom o medzinárodnej cestnej doprave a rozhodnutie, ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Mongolskom o medzinárodnej cestnej doprave a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 92 z 10. septembra 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som informoval o výsledku rokovania výborov, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem.
Ďakujem, otváram rozpravu o tomto bode programu. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V rokovaní pokračujeme, ako som avizoval, v prerušenej rozprave o návrhu poslanca Rastislava Krátkeho na prijatie uznesenia Národnej rady k uzneseniu Európskeho parlamentu z 11. apríla 2024 o začlenení práva na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv Európskej únie (tlač 266).
Prosím poslanca Rastislava Krátkeho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslanca Petra Polláka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Podľa poradia, kde sme skončili, v poradí z ústne prihlásených rečníkov do rozpravy je poslanec Marián Čaučík, ktorému odovzdávam slovo.
A pripraví sa pani poslankyňa Plaváková, následne pani poslankyňa Jurík a pán poslanec Škripek.

(Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Rastislava Krátkeho na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uzneseniu Európskeho parlamentu z 11. apríla 2024 o začlenení práva na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv Európskej únie, tlač 266.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Diskutujeme, máme rozpravu o začlenení umelého potratu do Charty základných ľudských práv Európskej únie a je to zaujímavé, že diskutujeme o tom práve v dňoch, ktoré predchádzali a nasledujú aj Národnému pochodu za život, kde prišlo do Košíc kolo, viac ako 40-tisíc ľudí, ktorým veľmi záležalo na tom, aby povedali verejnosti a povedali aj nám poslancom Národnej rady, prezidentovi, vláde, čo si myslia o tejto problematike, takže diskutujeme o začlenení umelého potratu do Charty základných ľudských práv Európskej únie a je to pre nás na Slovensku, myslím, veľmi ťažká a citlivá téma, lebo umelé potraty sú v našej krajine legálne od roku 1957, to znamená, už 67 rokov, a mnoho žien a rodín má, no, svoju veľmi citlivú skúsenosť s touto záležitosťou.
Ak hovoríme o práve na život, tak som presvedčený, že právo na život je základné ľudské právo a platí nepochybne aj pre nenarodené deti. Aj podľa našej ústavy, naša ústava hovorí, že každý má právo na život a ľudský život je hoden ochrany už pred narodením, takže z princípu, ak právo na potrat, z princípu si myslím, že právo na potrat nemôže byť uznané za ľudské právo, lebo ide proti právu na život, ktoré aj našou ústavou je deklarované, že platí aj pre deti pred narodením.
Pred 25 rokmi, 1. júna 1999 niekoľko združení vyhlásilo Deklaráciu práv počatého dieťaťa a mal som možnosť a česť byť jeden z tých signatárov tejto deklarácie. Je to dokument, ktorý predstavuje určitú víziu pre nenarodené deti. Víziu, že každé dieťa, každé počaté dieťa by malo mať právo narodiť sa, ale sú tam aj konkrétne veci z európskej aj z našej legislatívy a napríklad, neviem, či viete, že aj podľa našich právnych predpisov počaté dieťa má spôsobilosť na práva. Počaté dieťa aj podľa slovenského právneho poriadku má právo dediť. Podľa slovenského právneho poriadku podmienená spôsobilosť na práva počatého dieťaťa umožňuje, aby sa na počaté dieťa hľadelo ako na dediča po poručiteľovi, ktorý zomrel v čase od počatia až do narodenia dieťaťa.
Ďalej. Podľa slovenského právneho poriadku počaté dieťa má právo byť obdarované. Je to tiež podmienená spôsobilosť na práva počatého dieťaťa, ktorého umožňuje, aby sa na počaté dieťa hľadelo ako na obdarovaného od počatia po narodenie dieťaťa. Ďalej, počaté dieťa má právo na plnenie z poistnej udalosti, ktorou je smrť poisteného. Podľa slovenského právneho poriadku podmienená spôsobilosť na práva počatého dieťaťa umožňuje, aby sa na toto počaté dieťa hľadelo ako na príjemcu plnenia z poistnej udalosti, ktorou je smrť poisteného, napr. životné poistenie otca. Toto všetko platí, samozrejme, ak to dieťa sa narodí ako živé.
Ak teda aj naše zákony počatému dieťaťu priznávajú práva, tak sme presvedčení, že počaté dieťa má aj právo narodiť sa, a preto ukončenie jeho života nemôže byť považované za ľudské právo, preto budeme aj za klub KDH hlasovať za uznesenie poslanca Rastislava Krátkeho v reakcii na uznesenie Európskeho parlamentu o začlenení umelého potratu do Charty základných ľudských práv.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pánovi poslancovi.
Pani poslankyňa Plaváková. Konštatujem, že nie je prítomná v sále. Stráca poradie.
Tak, pani poslankyňa Jurík, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No, ja som už vystúpila v písomnej rozprave, tak by som len chcela narýchlo zhrnúť, že o čom sa tu vlastne bavíme, a síce že pán navrhovateľ sa tu skrýva za princíp subsidiarity, ktorý sa, opakujem, neuplatňuje na uznesenia, takže je to absolútne právny blud.
Potom ďalší, ďalším takým vraj argumentom je, že ak by sme zaradili právo na interrupciu do Charty základných ľudských práv, tak by lekári a lekárky prišli o možnosť výhrady vo svedomí, čo taktiež nie je pravda. Jediné, čo toto uznesenie hovorí, je, že celé zariadenia si nemôžu uplatňovať výhradu vo svedomí, a to, dúfam, uznáte, je niečo veľmi logické, pretože výhrada vo svedomí má byť niečo, čo vychádza z presvedčenia človeka, a toto skutočne nechce nikto lekárom a lekárkam uprieť. Jedná sa tam len o to, že aj v súčasnosti aj na Slovensku sú zariadenia, celé zariadenia, kde nikto nevykonáva interrupciu, a nie je to z presvedčenia tých lekárov a lekárok. Je to čisto kvôli tomu, že tieto zariadenia majú rôzne zmluvy s cirkvou a inými organizáciami a jednoducho odmietajú interrupcie vykonávať, čo núti ženy často sa presúvať v rámci regiónov a okrem teda samotnej ceny interrupcie sa tam teda pridávajú ešte aj ďalšie poplatky, ktoré si napríklad, pretože väčšinou interrupcie podstupujú ženy, ktoré už sú matkami niekoľkonásobnými, tak si jednoducho takúto interrupciu potom nemôžu dovoliť. Čiže toto je problém aj na Slovensku. Ale opakujem, nikto nechce zrušiť výhradu vo svedomí.
Ďalej, čo sa týka toho uznesenia Európskeho parlamentu, tak niekoľkokrát tu odznelo, že my vlastne len chceme, aby Slovensko nejako zastávalo ten svoj suverénny postoj k interrupciám, aby sa teda vyjadrilo proti takémuto vraj zásahu z Bruselu. To samotné uznesenie Európskeho parlamentu hovorí, že je to na členských štátoch, čiže to uznesenie Európskeho parlamentu nejde proti našej suverenite.
A prepáčte mi, budem teda stručná, nakoľko toto, tieto základne pseudoargumenty, si myslím, že už boli dostatočne zhodené zo stola. Nebudem sa vracať k tomu, že právo na interrupciu je ľudské právo, pretože je takto zaradené do niekoľkých medzinárodných dohovorov plus aj náš Ústavný súd v tom rozhodnutí, o ktorom som vám hovorila, z roku 2007, už z roku 2007 jednoznačne garantuje právo, ženy rozhodnúť sa, či sa stane, alebo nie matkou. Čiže ešte aj naša ústava, náš Ústavný súd toto právo garantuje, tak ja už neviem, aký iný dôkaz by sme o tom chceli, že sa jedná o ľudské právo, a ten Ústavný súd to podľa mňa aj veľmi detailne vysvetľuje, že prečo sa takto rozhodol, takže vás prosím, keď máte nejaké pochybnosti o tom, že či teda právo na interrupciu je, alebo nie je základným ľudským právom, tak si prečítajte to odôvodnenie Ústavného súdu, ktoré je skutočne rozsiahle a veľmi dobre vysvetlené. Keď už teda neveríme medzinárodným alebo európskym mechanizmom na ochranu ľudských práv, tak ten náš Ústavný súd, snáď nebudeme spochybňovať jeho dôveryhodnosť alebo jeho rozhodnutia.
Keď už toto bolo všetko povedané, tak mne sa teda žiada povedať jednu takú základnú vec, a síce že už sa tu podľa mňa niečo cez päť hodín bavíme o uznesení, o uznesení. To ani nie je, že uznesenie o nejakom legislatívnom návrhu z dielne Európskej únie, to je o uznesení, o vyjadrení nejakej politickej vôle, nejakého politického názoru.
A ja si teda myslím, že špeciálne v dnešnej dobe máme skutočne iné problémy na stole, ako baviť sa o niečom takom. A PS-ko je veľmi často kritizované práve hnutím OĽANO, alebo teda klubom OĽANO a priatelia, že vraj sem vnáša nejaké ideologické vojny, kultúrno-etické a neviem čo všetko, pritom toto uznesenie sem prinieslo práve hnutie OĽANO a vravím, my tu už päť hodín strácame čas debatou o interrupciách, ktorú iba skrývate pod vraj suverenitu, vraj princíp subsidiarity a hovorím, všetky tieto argumenty sme vám jasne vyvrátili.
Ja si skutočne myslím, že v tomto pléne by sme sa momentálne mali zaoberať inými vecami ako uznesením o uznesení a inými vecami ako interrupciami, keď máme súčasný legislatívny rámec nadstavený tak, že, myslím, že sa zhodneme v tejto sále, že minimálne, momentálne je dostačujúci. Takže skutočne toto je obrovská strata času a minule kolegyňa Jaurová povedala, že všetci raz v ten deň D sa budeme spovedať Pánovi, že ako sme aj využili, nevyužili náš čas, tak ja som presvedčená, že aj týchto päť hodín tam budeme mať niekde v tom zozname napísaných, že to bolo skutočne päť hodín, ktoré sme tu premárnili zbytočnou debatou.
A špeciálne sa teda obraciam na opozíciu, pretože ja si nemyslím, že na takýchto otázkach, a vravím, na uznesení o uznesení by sme sa tu mali ako opozícia hádať, pretože potom sa koalícia len smeje. A skutočne to v ľuďoch vyvoláva ten pocit, že čo potom. Čo keď sa oni raz dostanú k vláde, tak sa budú hádať o takýchto hlúpostiach o uznesení o uznesení, skutočne? Od toho tu sme? Prosím, vás, kolegovia, kolegyne, nesťažujme si tu situáciu, neukazujme ľuďom, že sú medzi nami takéto rozdiely. A to momentálne skutočne nie je podstatné.
A špeciálne by som chcela apelovať na kolegov a kolegyne z KDH, už niekoľkokrát sme sa stretli či už formálne, neformálne, vieme sa rozprávať, vieme nájsť zhodu. Poďme sa aj tento týždeň stretnúť, poďme sa rozprávať o tom, ako pomôcť ženám zažívajúcim násilie. Poďme sa rozprávať o tom, ako pomôcť matkám samoživiteľkám, ako pomôcť aj tým ženám, ktoré sa, ktoré sa rozhodujú, alebo teda ktoré váhajú nad interrupciou z ekonomických dôvodov. Poďme sa o tom rozprávať, ako zlepšiť ich situáciu, a ja verím, že nájdeme spoločné návrhy. Ale nerobme to takto. Nekritizujme sa tu, nehádajme sa tu, je to skutočne zbytočné. Ja verím tomu, že vieme ukázať ľuďom, že na tých najpodstatnejších veciach sa vieme zhodnúť a že môžme ľuďom ponúknuť alternatívu k štvrtej vláde Roberta Fica.
Ďakujem.

Ďakujem.
Na vaše vystúpenie sú tri faktické poznámky. V poradí: pani poslankyňa Turčanová, Šmilňák a pán poslanec Čaučík.
Takže, pani poslankyňa Turčanová.