19. schôdza

Áno, ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Slovenská republiky je podľa ústavy parlamentná demokracia, a nie policajný štát. Nie sme policajný štát. Včera to tu vyzeralo ako v policajnom štáte, keď prišli príslušníci Policajného zboru za Michalom Šipošom, za poslancom Šipošom, legitimovali sa a vyzvali ho, aby opustil s nimi rokovaciu sálu.
Áno, zákon o rokovacom poriadku počíta s takýmto nástrojom a umožňuje využiť predsedajúcemu aj takýto nástroj, ale v krajnom prípade. A trvám na tom, že včera takýto krajný prípad určite nenastal. Je tu pomerne veľa nových poslancov, ktorí tu v minulom volebnom období neboli, tak by som pripomenul len niektoré príklady, ktoré sme tu riešili. Bol som vtedy podpredseda parlamentu, bol som predsedajúcim, museli sme aj my riešiť rôzne situácie. Napríklad, keď si tu poslanec Mizík urobil diskotéku, alebo keď poslanec Suja vylial pohár vody do tváre ministra financií Igora Matoviča. Prerušili sme schôdzu, zvolali sme grémium, urobili sme poriadok, ale ani vo sne nám nenapadlo zavolať si príslušníkov Policajného zboru do rokovacej sály. To ako vyzerá?
Predsedajúci má dosť veľa nástrojov na to, aby si urobil poriadok v rokovacej sále aj bez pomoci polície. Čiže v tomto včera pán bývalý policajný prezident si pomýlil svoje pôsobenie, on už nie je policajný prezident, nemá čo sem volať príslušníkov Policajného zboru. On už je podpredseda parlamentu. A má podľa zákona dosť veľa nástrojov na to, aby si tu urobil poriadok. Keď sme to zvládli my s takými excesmi, ako tu urobili poslanci za ĽSNS, tak by to mohol zvládnuť aj on.
A ďakujem Ondrejovi Dostálovi za jeho vystúpenie v tomto duchu. (Potlesk.)

Pán poslanec Dostál, viete, čo ma prekvapuje? Konsolidácia. Veď keď ste spomínali Matoviča a Hegera, Ódora. Veď Ódor prišiel s tým, že verejné financie sú v katastrofálnom stave. Aj s pánom Horváthom.
Samozrejmá vec, že konsolidácia postihne každého, každého občana. Tie tanečky, ktoré tu robíte, veď vy ste boli vo vláde tej, ktorej toto zavinila. Ja keby som bol na vašom mieste, tak držím aspoň jazyk za zubami a nič nehovorím, pretože keby ste boli vystúpili z koalície, tak toto sa tu dneska nemusí diať.
Vy hovoríte, odvolávate sa na pána Mikloša, beriem. Reformy, tie vaše reformy, predaj Slovenského plynárenského priemyslu, predaj energetiky, predaj slovenských bánk a môžem vám vymenovať teplárne a všetkých ostatných vecí. Ak to sú reformy... A založenia.
A beriem aj reformu zdravotníctva, s ktorou sa dneska nevieme vyrovnať. Beriem aj reformu pána Kaníka, ktorú sme sa snažili naprávať, a potom predchádzajúca vláda tú reformu ešte Kaníka tak doplnila, že v takom stave, ako sa nachádza slovenská Sociálna poisťovňa, že proste už bol pomaly vyrovnaný rozpočet, a zrazu miliarda, dneska je 1,7 mld. dotácií.
Ak to sú vaše reformy a váš pohľad na ekonomiku, tak teším sa, keď budete vládnuť, čo zase predvediete.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Dostál, vy ste tu poukázali na dôležitosť týchto dvoch zákonov vzhľadom k tomu, že sa jedná o 2,7 mld. euro, že to nie je také časté, aby sme tu v pléne o takýchto čiastkach rozhodovali.
Ja len chcem pripomenúť, že, možno novým kolegom, ktorí tu neboli v minulom volebnom období, že sme mali takéto čiastky, raz takú istú takmer a potom sme tu rozhodovali o 8 mld. eur na tie známe atómovky, ktoré viedli ku kríze verejných financií, tak ako ju dneska evidujeme. (Rečník si odkašlal.) Pardon.
A druhú poznámku ešte (rečník si odkašlal), čo sa týka (rečník si odkašlal), pardon, čo sa týka ustálenej praxe, ako ste ju pomenovali, tak zrejme teraz bude priestor, pretože sa chystá novelizácia zákona o rokovacom poriadku, aby sa tieto procesy, ktoré sa medzičasom vyvinuli a stali sa ustálenými takpovediac, dostali do toho rokovacieho poriadku, aby ten spravodajca, ktorý práve sedí na mieste spravodajcu, aby mohol kedykoľvek vystúpiť, čo sa mi zdá úplne logické, a treba to v tom novom rokovacom poriadku zrejme presne upraviť. My sme vystúpili dvaja, sú dva zákony, takže malo by to byť teda v poriadku, aj keď výklad si môže urobiť každý po svojom, takže asi toľko z mojej strany k týmto, k vášmu vystúpeniu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ondro, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Odpichnem sa z tvojich slov. No, SMER si robí srandu aj z vlastných voličov. Pán minister ešte tak pred mesiacom rozprával o konsolidačnom balíčku asi 1,7 mld., čo je teda číslo, na ktorom sa zhodujeme.
No zrazu prišiel s balíčkom 2,7 mld., no a tá 1 mld. sú nové výdavky. No, nechce šetriť minister financií na sebe, na štáte prakticky vôbec. Ja by som možno ešte aj to pochopil, no vo svete SMER-u a SNS-ky to tak asi je, že jednoducho ľudia to majú zaplatiť. Hej? Ale to, že SMER proste ide aj svojim voličom naordinovať, že pri nulovom šetrení na strane vlády sa majú zložiť ešte aj na miliardu ďalších výdavkov nových, to je fakt už ignorancia, výsmech občanom.
No a absurdnosť celého priebehu prerokovávania zdražovacieho balíčka je v tom, že my vôbec nepoznáme ani len východiskové, východiská rozpočtu a už vôbec nie čísla pre jednotlivé ministerstvá. No a ja poviem prečo, pretože, samozrejme, výdavky každého jedného ministerstva budú ešte vyššie ako v lani. No a, samozrejme, takýmto faktom minister nechcel čeliť. Jednoducho o neexistujúcom šetrení sa jednoducho klame ľahšie, ako keby sa bolo možné ministra konfrontovať s konkrétnymi číslami z pripravovaného rozpočtu.
No a mám ešte pár sekúnd. Nemecko schválilo vládou rozpočet 14. 7., celá ekonomika, všetky firmy vedia všetky parametre a môžu sa pol roka pripraviť na to, čo ich čaká, a tiež ich čaká ťažký rok. Česko predstavilo rozpočet 31. 8., aby mohla prebiehať odborná aj verejná diskusia. My máme 3. 10., bavíme sa tu týždeň o šetriacom balíčku, ak sa vôbec to šetrenie, skôr v úvodzovkách, pretože je to len zdražovanie a sú to ďalšie náklady pre ľudí. Ale o samotnom rozpočte nevieme nič. My tu sa bavíme o obláčiku, ktorý... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem kolegom za reakcie.
A, pán poslanec Blcháč, ja som nevravel, že nikdy nerokujeme o takých vysokých sumách. Povedal som, že málokedy rokujeme o zákonoch, ktoré majú takýto vysoký dosah, 2,6 mld., navyše 2,6 mld., ktoré budú de facto vytiahnuté z peňaženiek ľudí.
Pokiaľ ide o tú ustálenú prax, tá nie je taká, že, že ktokoľvek môže, a myslím si, že by nebolo správne, aby 10 určených spravodajcov mohlo kedykoľvek vystupovať. Je to niečo nad rámec toho, čo má právo bežný poslanec, a dáva sa jednému navrhovateľovi a jednému spravodajcovi, a tak to je podľa môjho názoru aj správne aj smerom do budúcnosti.
Pokiaľ ide o to, čo povedal kvázi faktickej pozvánke... poznámke pán podpredseda Danko, no áno, ten nástroj vyvedenia poslanca z rokovacej sály bol schválený v predchádzajúcom volebnom období, ale určite nemal byť aplikovaný na situácie typu nálepky na notebooku alebo tričko. Tak to určite nebolo myslené.
Pán poslanec Muňko, že vraj konsolidácia postihne úplne každého. No nepostihne. A teraz sa pozrite na tie tričká, ktoré majú kolegovia z OĽANO, no pána premiéra Fica konsolidácia nijako nepostihne ani pána ministra Kamenického nijako nepostihne. Oni si zvýšili platy takým spôsobom, že ich to rozhodne nepostihne.
A ja som sa neodvolával na Mikloša ohľadom jeho názoru. Ja som ho citoval v tom, lebo on zbilancoval to, ako rástli reálne príjmy obyvateľov za vašich vlád, a že rástli oveľa, oveľa, oveľa menej ako by, ako rástli v okolitých krajinách a ako by mohli rásť, keby tu nevládli vlády SMER-u, ale zodpovedné vlády, ktoré by robili reformy a nerozhadzovali by verejné financie. Je to vaša zodpovednosť.

Dobrý deň, dámy a páni, chcem pánovi predsedajúcemu oznámiť, že budem čítať na konci pozmeňujúce návrhy, práve kvôli tomu, že predsedajúci Tibor Gašpar si vykladal rokovací poriadok bársjak, a teda budem čítať tie pozmeňujúce návrhy, ktoré podával Igor Matovič a sú rozporované, že či sú podané v poriadku. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko Andrej, podpredseda NR SR
Dobre, len vás prosím, upozornite ma a poproste zastaviť čas, dobre?

Jakab, Július, poslanec NR SR
Ďakujem.
Chcel som sa opýtať, pán minister, dobrý deň, že či teda bude ešte nejaký kolotoč zmien po včerajšej koaličnej rade, alebo je to všetko tak, ako to poznáme, či budú ešte nejaké pozmeňováky. (Reakcia ministra.) Dobre, takže lebo lex kolotočár by si ešte zaslúžil nejaké zmeny, keď už sme ich videli pri niektorých daňových sadzbách štyrikrát, trikrát, dvakrát, päťkrát. Už sme tu zažili možné aj nemožné, zdaňovanie firiem 22 % nad 5 mil., 22 % nad milión, 24 % nad 5 mil., všetko sa tu menilo.
A ja chcem povedať dneska niečo nové, čo tu ešte nezaznelo, pretože ako hovorili kolegovia, že sme svedkami úplne absurdných udalostí posledné dni a posledné týždne. Tak ja vám chcem natieniť, že čo sa absurdné dialo na finančnom výbore, ktorý niekoľko hodín rokoval o tomto zákone, ktorý ožobračil ľudí o 2,7 mld., čiže 500 eur jedného občana. Myslím, že pán Blcháč, predseda výboru dišputoval nad tým, že jemu sa nezdá, že to bude 300 eur na jedného občana, ja hovorím, že to bude 500, lebo 2,7 mld. deleno 5,4 mil. obyvateľov je 500. Čiže keď idete vytiahnuť 2,7 mld., je to 500 eur z peňaženky každého občana Slovenskej republiky. Začal som Tiborom Gašparom, ktorý tu svojvoľne rozhoduje o rokovacom poriadku a hovorí, že kedy tie pozmeňováky sú platné a nie sú platné, a kedy hovorí, že či to tričko teraz je viditeľné, alebo teraz nie je viditeľné, alebo čo ako, hej. (Rečník si odhrnul sako a vypol hruď s bielym nápisom na červenom tričku „Zvýšili sebe platy ľuďom dane“, pozn. red.) Proste keď si dáte to sako, tak zrazu ho nevidno, vidno, ja už ani neviem. A potom prídu pre vás policajti a vás vyvedú. Tak takto sa ukazuje sociálna demokracia aj na finančnom výbore. Za prvé. Na tomto tričku je hovorené o zvyšovaní platov vládnych poslancov.
Na finančnom výbore som to otvoril a koaliční poslanci, konkrétne pán Ľupták povedal: „Ja dám poslanecký návrh, že sa rušia poslanecké náhrady a plat poslanca, pokiaľ nebude vyrovnaný štátny rozpočet, bude to jedno euro. Tento poslanecký návrh predložím a som zvedavý, ako za to budete hlasovať.“ A ja som povedal: „Pán Ľupták, poďte do toho, budem vám za to hlasovať, poďte a znížime aj platy ministrom,“ na čo pán minister povedal: "Samozrejme, keď, páni poslanci, budete diskutovať, môžete odhlasovať, čo chcete, zníženie platov aj nám, mne je to jedno.“
Takže máme koaličnú vôľu. Ja im hovorím, ste vo vláde, pán minister, ste vo vláde, priamo tam sedíte, tuná máte vládnych poslancov, máte väčšinu. Ak ste chlapi, ja som vás tam vyzýval, dajte slovo chlapa, poďme si na to podať ruky, znížte tie platy. Poďte do toho! Keď je vám to jedno, keď sa toho nebojíte. Ale nevidím tu žiadny taký pozmeňovák okrem toho, ktorý sme podali my za hnutie SLOVENSKO. Žiadny koaličný poslanec na to nenabral odvahu, takže reči na výbore, a potom vidíme, ako to dopadne v skutočnosti.
Keď som hovoril o tom, aký dopad má zvýšenie dane na firmy a že budú odchádzať do zahraničia, tak to je presne to, čo aj momentálne zverejnil inštitút INESS, aká je daň z príjmu pre právnické osoby v okolitých krajinách a na Slovensku. Pozrite si to. Vypočítali aj spolu že s transakčnou daňou bude daňové zaťaženie z príjmu firiem 27,3 % na Slovensku, v Maďarsku 9 %. Kde pôjdu tie firmy? Toto som sa na výbore pýtal, odcitujem pána Muňka, lebo teraz tu argumentoval, že aké my máme hrozné ekonomické pohľady, tak odcitujem ekonomický pohľad pána poslanca Muňka: „Samozrejme, že neodídu tie firmy od nás. U nás sú najnižšie mzdy, takže nikto nepôjde od nás, lebo by musel ďaleko viac vyplácať v každej jednej krajine.“ Tak toto je ekonomický pohľad pána poslanca Muňka. To je vlastne to, čo aj hovoril pán Dostál, že keď vládnu sociálni demokrati, tak v okolitých krajinách rastú platy, pardon, rastú platy aj dvojnásobne, zatiaľ čo u nás o 17 %, to sú fakty, ktoré povedal pán Dostál, lebo pamätáte si ten výrok Roberta Fica: „Tá Slovač, oni sú takí, že tých 300-400 eur keď zarobia, sú celí šťastní a nepotrebujú viac, a preto tie firmy u nás budú.“ Tak zaťažíme tie firmy a tým ľuďom sa nebudú zvyšovať platy, pretože tie firmy na to, aby prežili pod tým, čo na nich chystá vládna koalícia, nebudú zvyšovať platy a pán Muňko to považuje za perfektný ekonomický pohľad. U nás sú najnižšie mzdy, takže nikto nepôjde od nás, lebo by musel ďaleko viac vyplácať v každej jednej krajine. Perfektné! Tak udržujme tú strašne nízku mzdu na Slovensku. Nedovoľme tým ľuďom viac zarobiť. Výborný pohľad!
Na finančný výbor prišla matka siedmich detí. Normálne prišla, si sadla ako verejnosť, čakala, kým dostane slovo od predsedajúceho výboru, a hovorila o tom, ako ju zasiahne, keď príde o daňový bonus na deti, pretože vychováva slušne, vychováva sedem detí. Ja vám poviem, čo na to povedal pán minister: „A vy ste kto?“ V polovičke príhovoru matky siedmich detí, minister ju preruší a pýta sa: „Vy ste kto? Kto ste vy?“ A potom ju tak surovo odpálil z toho výboru, že tá pani po dvoch hodinách, čo tam sedela, odišla sklamaná, matka siedmich detí, odišla sklamaná, ja som išiel za ňou, vravela, že komunikovala s koaličnými poslancami, myslím, že pán Náhlik tam bol. Tak prišla dobrovoľne ministrovi povedať o svojom probléme, o tom, že čo to spôsobí, keď daňový bonus na dieťa im zoberie, lebo vychováva sedem detí, aký to bude mať na krajinu dopad, a sociálni demokrati sa pýtajú: „Vy ste kto?“
Tak ja sa vás pýtam, kto ste vy, že takto sa bavíte s matkou siedmich detí, ktorá prináša novú generáciu ľudí na Slovensko, ktorí poctivo pracujú obidvaja rodičia a prídu o stovky eur kvôli vám na výchovu tých detí?! Že sa nehanbíte! A táto matka musela na tom, na tom výbore počúvať, keď pán Karas prednášal pozmeňujúci návrh, v ktorom hovorí, a ideme znížiť DPH na 5 % na noviny s erotickým obsahom. Pecka. Znížiť daň na noviny s erotickým obsahom na 5 %, tak na to sa milióny nájdu, na to sa milióny nájdu, aby si mohol niekto pozrieť nejaký bulvár s nahotinkami! Pecka. Ale na deti, na výchovu ďalšej generácie, na rodiny, tak na to milióny nie sú. Tak toto si vypočula tá matka pred tým, ako odišla.
A potom jeden pán, tiež tam prišiel z odbornej verejnosti, hovorí, že: „Pán minister, zvyšujete nám tu dane, podnikateľom, a čo taká spotrebná daň z vína, ktorá je nula percent?“
Zacitujem pána ministra: To, tak toto víno je citlivá oblasť, na to ani vôľa v parlamente nebude, to vám garantujem. Takže vínečko, hej, na to sú milióny, noviny s erotickým obsahom, zníženie DPH, na to sú milióny, ale tá matka siedmich detí si tam musela vypočuť, že peniaze na deti, na ďalšiu generáciu, na slušne vychované deti nie sú. Tak toto je tá sociálna demokracia.
Potom sme sa ešte bavili to na margo tých všetkých konšpirátorov, z ktorých niektorí sa tu aj dostali do Národnej rady a ktorí chvália kdekoho a chceli mier a žiadne náboje. Ani náboj na Ukrajinu, chceme mier, brat za brata a neviem, čo všetko som tu počul. Keď sme sa bavili o tom, že Slovensko je najväčším exportérom, normálne že lídrom na svete v exporte nábojov, myslím, že niektorí poslanci, pán Hlina na to upozorňoval, tak myslím, že pán Ľupták povedal, že ale to je teraz platené, to úž nie zadarmo. Jáj, tak keď sú z tých nábojov peniaze, tak to už nevadí, to už netreba mier, to malo byť že Ani náboj na Ukrajinu, v zátvorke: keď je zadarmo. Keď je platený, všetko je v pohode.
Takže odkaz aj tej rodine, aj tá pani, ja som potom za ňu vybehol na chodbu, lebo mi jej bolo ľúto, tak ten odkaz, ktorý si brala so sebou, je že víno, nahotinky v bulvároch, to áno, ale rodiny a deti nie, pracujúcim sa vysmievať, že majú málo a ešte budú mať menej, a toto je odkaz, ktorý im dáva sociálna demokracia. A toto reprezentuje celý tento návrh, ktorý tu minister predkladá. Ďakujem pekne. Budem čítať teraz pozmeňovacie návrhy.
Pán predsedajúci, prosím, zastavte mi čas, budem čítať. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán kolega Jakab, ja fakt v mojom veku už ťažko znášam takúto demagógiu, ako hovoríte. Prvá poznámka k tej matke, ktorá bola na finančnom výbore. Tú matku som tam pozval ja, komunikoval som s ňou dlhšie ústne aj písomne. Pôsobil som v hnutiach kresťanských rodín a poznám desiatky mnohodetných kresťanských rodín.
Ja by som si vyprosil tú demagógiu, akou ste tu kvázi ohovorili ministra Kamenického, pretože on neurobil nič iného, iba keď sa pani prihlásila, tak ju prosil, aby sa identifikovala, či je to verejnosť, či je to zástupkyňa, ja neviem, médií, alebo nejakého ministerstva a tak ďalej. A vy dobre viete, že to nefunguje tak, že niekto dá nejaký návrh na finančnom výbore a minister zrazí päty a hneď povie bez prípravy a prepočtov: „Máte pravdu, zakomponujeme, znížime dane.“ To takto nefunguje a vy to viete, a preto je to demagógia.
Druhá poznámka k tej zbrojnej výrobe. Ách, väčšina Slovenska a všetky domy, ktoré sú tu postavené, alebo väčšina domov, je vybudovaná – v úvodzovkách – na krvi, na našom socialistickom zbrojárskom priemysle, kde som pracoval, ako výrobal... ako projektant nových výrob a aj ekonomický námestník štátnej spoločnosti, ktorá exportovala tieto vyrobené zbrane do zahraničia. A vy v čase... v ťažkých časoch konsolidácie opäť populizmus a si poviete: „No, my tu ale predávame zbrane na Ukrajinu, že to už neni zadarmo, ale za peniaze.“ No tak zrušme zbrojnú výrobu za podmienky, že ju zrušia Američania, Rusi, Nemci a všetci ostatní, ja som všetkými desiatimi za. Ale inakšie tento váš návrh a uštipačná poznámka, to je ekonomická dýka všetkým občanom Slovenska do chrbta.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Julo, ďakujem za tvoje vystúpenie.
Pravda je taká, že sa boja pravdy. Včera sme to mohli vidieť, keď dali vyviesť pána Šipoša, predsedu poslaneckého klubu, nášho klubu, zo sály iba kvôli tomu, že chcel obhajovať ľudí. Zopakujem, chcel obhajovať ľudí. Nie tričko, ale ľudí. A ľudia musia poznať pravdu, lebo ide o najväčší volebný podvod v histórii Slovenska. Najskôr Slovensko rozkradli, potom ľuďom nasľubovali hory-doly, aby sa znovu dostali k moci. A teraz? Zvýšili sebe platy a ľuďom dane. Je to pravda a táto pravda sa musí dostať k ľuďom. A už sa aj dostáva, ľudia to vnímajú, ľudia to začínajú cítiť už teraz a po konsolidácii ešte viac. Vy vláda nemyslíte na tých, ktorí to potrebujú najviac, na najslabších, na chudobné rodiny, na menšiny, na tých, ktorí sú na okraji spoločnosti, tých, ktorých sa táto konsolidácia najviac dotkne.
Práve naopak, vy myslíte na tých, ktorí si môžu dovoliť zaplatiť vyššie dane, ktorí vôbec neplatia dane, a to sú ľudia, ktorí robia podvody, ktorí obchádzajú zákon,. a presne týchto ľudí chcete chrániť.
Urobte to opčne, chráňte tých, ktorí to potrebujú, a tí, ktorí na to majú, aby prispeli štátu, tak od nich ťahajte.
Julo, ešte raz ďakujem za tvoju rozpravu.

Ďakujem.
Pán Ľupták, ďakujem, že ste sa priznali k tomu, že naozaj ste povedali o tých nábojoch, že keď sú za peniaze, tak je to v poriadku, že idú na tú Ukrajinu. Viete, ja som si nepostavil kampaň na tom, že ani náboj na Ukrajinu. Ja som to nerobil. Ja to vyčítam vám, pretože vy ste klamali svojich vlastných voličov, ako idete zabezpečovať mier, a na konci sme líder vo vyvážaní zbraní na Ukrajinu.
Prosím vás, pán Ľupták, boli sme na rovnakom výbore, tá pani tam trpezlivo sedela. Áno, bola sklamaná aj z vás, musím povedať a trpezlivo tam sedela a počúvala o víne. Je to pravda? Že spotrebná daň je 0 % a minister povedal, že s tým sa nič nebude robiť, lebo nie je vôľa v parlamente, moja drahá? Je pravda, že idete znižovať dépeháčku na 5 % na noviny s erotickým obsahom? Je to pravda. Pani matka, ktorá tam prišla, tak bola zahriaknutá v polovici vety pánom ministrom. Keby mal slušnosť, ochotu a úctu k takej žene, tak ju nechá dorozprávať a potom sa jej slušne opýta, a nie v polovici vety ju zahriakne: „ A vy ste kto?! Vy ste odkiaľ?! Kto ste, prosím vás?“ Tá pani, však ste ju videli, aká bola z toho zľaknutá, však nevedela ani pokračovať. Toto je úcta k ženám? Toto je úcta k ženám, ktoré vychovávajú deti, ďalšiu generáciu nášho národa? A potom si ju ako pán minister vypočul? Povedal, to ho nezaujíma, môžte ísť preč. (Reakcia z pléna.)
Pán Ľupták, ja som nepopísal nič iné, len to, čo sa na tom výbore stalo. A vy dobre viete, že to tak bolo. A je to na zázname, môžte si ten záznam pozrieť.
Ďakujem ostatným.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, my sme mali tento týždeň prejednávať konsolidáciu verejných financií, ale, žiaľ, prejednávame konsolidáciu peňaženiek bežných ľudí, všetkých ľudí na Slovensku. A táto konsolidácia je drastická a bezohľadná. Je vidno, že tejto vláde chýba vízia v tom, kam chce Slovensko potiahnuť dopredu, čo chce, čo chce urobiť, pretože konsolidácia verejných financií je ťažká vec, na druhej strane dáva to príležitosti urobiť niečo, z čoho budú mať osoh ľudia o niekoľko rokov neskôr.
Je veľmi otázne, čo okrem bezohľadného vybratia 2,7 mld. je cieľom tejto vlády v rámci tejto – v úvodzovkách – konsolidácie. Ja to neviem, nezaznelo to tu ani, ani v médiách.
Každopádne ja sa chcem venovať hlavne teda procesu prijímania, alebo teda schvaľovania, navrhovania, lebo musím povedať, že niečo také som nezažil. Pohybujem sa v biznise, v podnikateľskom prostredí od roku 2007, po škole. A ako hlavný právnik jedného z najväčších zamestnávateľov na Slovensku som mal veľmi blízko k tomu, sme riešili zákony, legislatívu, ktorá, ktorá prichádzala z vlády alebo z parlamentu, a musím povedať, že nikdy, nikdy som nezažil takýto proces v prípade takéhoto vážneho zákona, ktorý tak vážne zasahuje do životov a peňaženiek každého jedného Slováka a Slovenky.
Ministerstvo financií, ja som sa to pýtal na výbore, inak by som si to nedovolil povedať, ale pani štátnej tajomníčky som sa na ústavnoprávnom výbore pýtal, akých orgánov samosprávnych a štátnych a inštitúcií, asociácií, trebárs podnikateľských alebo občianskych združení a podobne, s kým konzultovali a diskutovali tieto návrhy. Odpoveď bola šokujúca – s nikým. Celý ten návrh vznikal iba na ministerstve financií. A jednoducho oni s nikým nediskutovali.
A druhý šok bol, keď jeden z predstaviteľov, alebo teda predstaviteľ jednej z asociácií podnikateľských, ktorá poskytuje služby spotrebiteľom, telekomunikačné, sa objavil na ústavnoprávnom výbore, pretože boli zúfalí, nevedeli sa dostať k akejkoľvek diskusii s ministerstvom, tak museli prísť na ústavnoprávny výbor (reakcia z pléna) a tam hovoriť o tom, aké má dopady napríklad transakčná daň. Jednoducho bez diskusie, bez premyslenia a bez ohľadu na to, aké to bude mať dopady. Jednoducho vybrať 2,7 mld. za každú cenu a nič, nič iné ich nezaujíma.
Tá transakčná daň špecificky, okrem teda tých vecí, ktoré majú dopad na biznis, tých vecí, ktoré spomínal pán poslanec Hlina včera, mňa trápi jedna, jedna vec a to je podpora šedej ekonomiky. Jednoducho platby sa presunú zase do doby cashu. Sú na to dôkazy v Maďarsku, kde tá daň funguje. Je tam obrovský nárast za tých, za tých niekoľko rokov, kde to tam, ktoré to tam funguje. Je tam obrovský percentuálny nárast prechodu z elektronických platieb do hotovosti, čo, samozrejme, šedá ekonomika má, má jednoducho zlé dopady na štátny rozpočet. Čiže to je akoby dekonsolidačné opatrenie, keď vy motivujete ľudí, aby sa presúvali, svoje aktivity do šedej zóny, tak tam nebudú platiť dane. V žiadnom prípade nebudú platiť dane. Čiže to bude mať negatívny, negatívny vplyv na rozpočet.
Nehovoriac o tom, že ak je pravda to, čo hovoril pán poslanec Hlina včera, tak banky na tom zarobia, pretože ľudia presunú, alebo teda zmenia spôsob platieb. A v konečnom dôsledku na tom zarobia banky a štát, štát nie.
A pokiaľ ide o pána poslanca Gašpara, ktorý reagoval vo svojom vystúpení aj na moju faktickú poznámku, a teda my sme mali diskusiu aj na ústavnoprávnom výbore na túto tému, pretože celý čas, čo sa, čo sa rozprávame o konsolidácii verejných financií, a nielen tu v parlamente, aj predtým, je snaha koalície prehodiť zodpovednosť za toto rozhodnutie na niekoho iného. To prebiehalo aj na ústavnoprávnom výbore a ja som na to reagoval vo faktickej poznámke, ale, pán Gašpar, opäť zavádzal, klamal a dezinterpretoval, takže musím sa k tomu vrátiť.
Pán Gašpar, vy dobre viete, že, pán Ódor, ako premiér úradníckej vlády predstavil katalóg možností na konsolidáciu, s tým, že vy ste si mohli vybrať. A vy si vyberáte a vyberáte si tak, ako som spomínal. Nekonsolidujete verejné financie, nešetríte na štáte, ale všetko prenášate na ľudí. Aj trebárs tá transakčná daň, ktorá vyzerá, že teda budú ju platiť iba firmy. A to bola ďalšia diskusia na tom výbore, akoby tam ani niektorí koaliční poslanci nechápali, že ak platia daň firmy, tak jednoducho oni si to musia premietnuť do nákladov, to znamená do cien, čiže vždy to zaplatia bežní ľudia, tí spotrebitelia, ktorí nakupujú tie tovary a služby. Čiže ak sa chce niekto tváriť, že toto sa ľudí napríklad nedotkne, no tak to naozaj že asi v základnej škole sa niečo zanedbalo.
Je jasné, že táto tzv. konsolidácia neprinesie nič dobré. A mňa to strašne mrzí, pretože naozaj mala to byť aj príležitosť na to, aby sme sa pripravili na tie ďalšie roky. Možno ten, ten rok by bol ťažký, nech by tu bola akákoľvek vláda, ten nasledujúci, ale tie ďalšie, tam by bola nejaká nádej. Ja pri tomto balíku konsolidačnom žiadnu nádej, žiaľ, nevidím. Navyše ten proces, ktorý tu prebiehal bez diskusií, bez zapojenia odbornej verejnosti a tých ľudí a firiem alebo podnikateľského prostredia, ktorí stále vlastne nevedia, že čo sa udeje. My aj teraz čakáme, aké prídu pozmeňovacie návrhy. O jedenástej sa má hlasovať.
A toto je to najhoršie. Každý jeden človek, každá jedna firma potrebuje predvídateľnosť práva. Potrebuje vidieť, čo sa bude diať, potrebuje to vedieť dopredu a ideálne, keď aj prebieha diskusia o tom, aké to bude mať dopady. Vtedy aj ten štát bude vedieť predvídať, ako sa zachovajú aj tí ľudia, alebo tie firmy. Tuná neprebehla takmer žiadna komunikácia. A je to zúfalé a mňa to strašne mrzí, a preto, samozrejme, budem hlasovať proti tomuto zákonu. Ďakujem. (Potlesk.)