19. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa. Ja chcem poďakovať aj ako tvoja kolegyňa, aj ako mama, ja mám priamo skúsenosť s tým, že bola som pri operácii svojho dieťaťa v Rakúsku, viem presne, aké sú tam možnosti a aké sú možnosti u nás a presne je to tak, ako hovoríš. Jednoducho áno, to nemusí byť len o tom, že to musí byť posteľ, stačí aj stolička. A je to veľmi, veľmi dôležité pre dieťa. Takže ja sa domnievam, že tá základná otázka je, že chceme tomu vytvoriť priestor, alebo nechceme tomu vytvoriť priestor. Ja rozumiem, že je tu množstvo predsudkov, ale jednoznačne ak nám záleží na tom, aby sme zvýšili, ja si myslím, domnievam sa, normálne to povedať, aj efektivitu toho výkonu voči tým deťom, toho zdravotníckeho výkonu, tak je namieste, aby sme to čo najskôr zaviedli. A ja ti veľmi pekne ďakujem za tvoju trpezlivosť, že neúnavne to predkladáš v Národnej rade, je mi veľmi, veľmi ľúto, že aj keď sme boli v koalícii, sa nám to nepodarilo presadiť, je to naša hanba, že sa nám to nepodarilo a je to dôležité, že to stále predkladáš a ja som presvedčená, že raz sa to podarí.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja môžem len súhlasiť s veľa vecami, čo ste povedali, kolegyňa, ja osobne nemám skúsenosť, ale mám veľa kamarátov, ktorým bolo to odopreté byť pri tých deťoch a považujem to za veľmi nešťastné, lebo niektoré deti sú menšie, majú tú citovú náväznosť na svojho rodiča úplne inú, takže ja sa absolútne stotožňujem s tvojím návrhom. Tu by som chcel možnože podčiarknuť, že tak dôležitá téma a tak málo poslancov tu sedí. A je mi to veľmi ľúto, že v celej tvojej rozprave sme tu mali len jedného poslanca vládnej koalície, a to je pán predsedajúci. A ja verím tomu, že keby si toto vypočuli aj poslanci, rodičia vládnej koalície, tak by si uvedomili, že akú vážnu tému a akú dobrú tému si priniesla tu do Národnej rady, aj keď ju znova predkladáš, tak ja si myslím, že táto téma má opodstatnenie a mala by byť schválená aj vládnou koalíciou. Takže za mňa je to fajn, poďme sa diskutovať možno, poďme diskutovať o nejakých možno drobnostiach, ako to urobiť čo najefektívnejšie, ale opäť na tú diskusiu je potrebných aspoň v parlamente mať ľudí, resp. poslancov a poslankyne z koalície a z opozície, zatiaľ tu sedíme sami, akurát prišiel kolega, vidím, ale v tvojej rozprave si povedal veľmi veľa zaujímavých informácií, ktoré, žiaľ, asi nepadnú na úrodnú pôdu.
Ďakujem.

Ďakujem, ja len v krátkosti. Aj mňa veľmi mrzí, že vlastne v tomto pléne okrem pána Gašpara, ktorý predsedá, nesedel počas rozpravy nikto z koaličných poslancov. Naposledy, keď som otvorila tému detských pacientov, tu boli traja poslanci za koalíciu, teraz to je jeden. Mňa naozaj mrzí, že vlastne deti sú na chvoste záujmu tohto parlamentu a niektorí ma na chodbe zastavujú a pýtajú sa ma, či sa mi chce ešte predkladať naďalej túto novelu a ja hovorím, že áno. Pretože kým sme tu aspoň my, ktorí tu teraz sedíme a ktorí sa bavíme a ktorým nám leží na detských právach, tak je dôležité, aby nás bolo počuť, a to nielen pre rodičov, ale aj pre tie deti, ktoré tu nemôžu sedieť, nemajú volebné právo a musia sa spoliehať na to, že sa nájde v parlamente niekto, kto sa ich zastane, tak ja som vďačná tým zopár, ktorí tu sedia a zvádzajú diskusiu o detských právach, je to mimoriadne dôležité.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Cieľom predkladanej právnej úpravy je, aby rozvod manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti, nespôsoboval automaticky zánik tejto starostlivosti alebo týchto starostlivosti, ustanovuje sa, aby príslušný súd pri rozvode manželov aj bez návrhu jedného z nich rozhodol a určil, ktorý z bývalých manželov bude po rozvode dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti uskutočňovať a ktorému bude vlastne z tohto rozhodnutia vyplývať, pretože dnes sa to takto automaticky nedeje.
Viac chcem povedať v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako určená spravodajkyňa k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Myslím si, že zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ja by som tu len chcela naozaj podotknúť, že nie je pochybnosť o tom, že tento návrh zákona je v súlade s najlepším záujmom detí a že v podstate odstraňuje praktické problémy, ktorým čelia rodiny, ktorých sa to dotýka, a neviem, čo viac je ešte potrebné na to, aby sme v tomto pléne v tejto rokovacej sále dokázali nejaký zákon schváliť.
Ako určená spravodajkyňa preto odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ako som povedala, cieľom predkladanej právnej úpravy je vyriešiť stav, kedy rozvod manželov, ktorí majú do spoločnej starostlivosti zverené dieťa v pestúnskej alebo v náhradnej starostlivosti, necháva to to dieťa v nejakom právnom vákuu, pretože automaticky nerieši aj to, do koho starostlivosti sa toto dieťa dostane. Podľa mňa táto aktuálna právna úprava spôsobuje až absurdné situácie a doplácajú na ne práve deti. Súd, ako som už povedala, nemá povinnosť a ani to nerobí, určiť, ktorý z pestúnov alebo osôb, ktoré majú dieťa zverené do náhradnej starostlivosti, bude po rozvode pokračovať v starostlivo o dieťa. Výnimku tvoria situácie, kedy jeden z pestúnov podá na súd návrh o tom, že chce pokračovať v tej pestúnskej starostlivosti, avšak aj v tomto prípade môže dôjsť k situácii, že súd tento návrh zamietne a znova dieťa zostáva v nejakom právnom vákuu a nevieme ďalej, kto sa má oň starať.
Zároveň sa snažíme, aby vlastne pestúni takýto samostatný návrh na súd súčasne s rozvodom ani nemuseli podávať, pretože chceme naozaj vytvoriť tú právnu istotu pre dieťa, aby o tom musel súd automaticky rozhodnúť. V súčasnosti ak teda súd pestúnov alebo osoby, ktoré majú dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti, rozvedenie, to znamená, že pestúnska starostlivosť v tom momente zanikne, rovnako aj náhradná osobná starostlivosť a my touto novelou reagujeme na prípade z praxe, na ktoré sme boli upozornené mailovou komunikáciou od osôb, ktoré mali v pestúnskej starostlivosti deti a boli vlastne v šoku z toho, že tie deti sa ocitli v takomto naozaj bezpráví doslova, preto sme sa na to pozreli bližšie a zistili sme, že v minulosti tu už bol podaný poslanecký návrh, ktorý presne reagoval na podobné prípady z praxe.
To znamená, že tu už máme niekoľko rokov trvajúci problém, kedy sa deti dostávajú do takéhoto právneho stavu a bola tu snaha to vyriešiť. Konkrétne to bola snaha aj môjho kolegu Ondreja Dostála, ktorý vtedy s kolegyňou poslankyňou, myslím, že to bola pani Blahová, správne hovorím, takýto, takýto návrh predkladali, my sme sa k nemu vrátili, keď sme prišli na to, že táto situácia naďalej trvá a snažíme sa to dostať do právnej úpravy, aby boli vlastne deti chránené. Čiže nehovoríme o žiadnych vymyslených situáciách, ale o reálnych prípadoch, ktoré sa stávajú v praxi, a potrebujeme ako zákonodarcovia podľa mňa tieto diery v našej legislatíve čo najskôr vyriešiť.
Ďalšia vec, ktorá ma v rámci tejto problematiky až vydesila, je, že ak už sa snažili osoby, ktoré majú v pestúnskej starostlivosti alebo inej starostlivosti vlastne požiadať súd o rozhodnutie, aby sme vedeli, kto bude mať v starostlivosti to dieťa, tak priemerná dĺžka trvania tam dosahovala tri až štyri mesiace, čiže to je naozaj podľa mňa dosť dlhý čas na to, aby bolo dieťa v právnom vákuu a je dobré, aby sme takýmto situáciám predchádzali. V novele zákona myslíme aj na situácie, keď ani jeden z pestúnov nemá záujem vo výchove dieťaťa naďalej pokračovať, v takomto prípade sa pestúnska alebo náhradná osobná starostlivosť zruší obom z nich. Zmena tejto právnej úpravy je žiaduca aj preto, že miera rozvodovosti na Slovensku je približne 30 %, medzi týmito pármi sú aj ľudia, ktorí majú dieťa v pestúnskej alebo v náhradnej osobnej starostlivosti, a naozaj len z našej praxe, to znamená ja a môjho tímu, evidujeme sedem prípadov za posledných 24 mesiacov, kedy sme boli informovaní o takomto, o takomto počínaní a vlastne o takejto situácii, ktorá je na úkor toho maloletého...
=====

len z našej praxe, to znamená ja a môjho tímu, evidujeme sedem prípadov za posledných 24 mesiacov, kedy sme boli informovaní o takomto, o takomto počínaní a vlastne o takej situácii, ktorá je na úkor toho maloletého. Budem rada, ak tomu spoločne predídeme ako plénum tým, že prijmeme túto navrhovanú zmenu, pretože nič nestojí, nemá žiadny vplyv na rozpočet a práve naopak, môže pozitívne vplývať na zachovávanie a ochranu práv dieťaťa. Tá zodpovednosť keď vieme, že takéto situácie v praxi nastávajú a neriešime ich ako zákonodarcovia, tak ležia aj na našich pleciach, lebo toto je práve miesto, kde by sme, ako som povedala, tie diery v zákonoch, ktoré dopadajú v tomto prípade na tých najkrehkejších, na deti, mali a vieme ich tu vlastne vyriešiť.
Takže vyzývam k tomu plénum aj kolegov, aby to podporili, a ten zámer je jediný, aby bolo v týchto situáciách chránené dieťa a jeho záujem.
Ďakujem.

Ako pani poslankyňa Marcinková povedala, podobný alebo takmer identický návrh sme predkladali v roku 2016, teda chcem pre pamäť povedať, že teda iniciátorkou bola pani poslankyňa Blahová, ja som s ňou spolupracoval na príprave, príprave toho návrhu, ale bol to, bola to teda jej iniciatíva alebo predovšetkým jej iniciatíva. Žiaľ, odvtedy doteraz sa to nepodarilo nijakým spôsobom doriešiť a ide v zásade o to, že aj dnes umožňuje pri rozvode rodičov, ktorým bolo dieťa zverené či už do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti, ponechať v starostlivosti jedného z nich, ale je to dané ako výnimka v zákone, je to defaultné, základné nastavenie je, že či už náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť končí rozvodom a ak je to v záujme dieťaťa, ak to jeden z tých, z tých rodičov navrhne, tak je mu možné zveriť dieťa do či už náhradnej osobnej starostlivosti, alebo do pestúnskej starostlivosti.
Tento náš návrh to otáča a to, čo je tam ako výnimka, dáva ako pravidlo, že súd môže aj bez návrhu rozhodnúť o tom, ktorému z rodičov zverí do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti a iba v prípade, že obaja rodičia sa vyjadria alebo neprejavia záujem o pokračovanie v tejto forme starostlivosti, tak v takom prípade ju môže súd zrušiť, zrušiť obom. Myslím, že otočenie toho pravidla a výnimky je presne v najlepšom záujme dieťaťa, ako to aj pani spravodajkyňa pani poslankyňa Plaváková povedala a teda verím, že takýto návrh zákona by si mohol získať podporu väčšiny poslancov.

Ďakujem veľmi pekne.
Cieľom nášho návrhu je rozšíriť okruh zamestnávateľov, ktorí by si mohli výdavky na prevádzku firemných škôlok alebo jaslí uznať za daňovo uznateľné výdavky, ľudovo povedané dať do nákladov, a viac by som o tejto novele rada povedala v rámci rozpravy, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a aj Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet a aj Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem pekne.