19. schôdza

Ďakujem.
V reakcii na faktické, pani poslankyňa Gažovičová, máte slovo.

Ďakujem kolegom za reakcie. A myslím si, že naozaj je to jedna z veľkých strešných tém na Slovensku, že u nás tá dôvera občanov v inštitúcie je celkovo pomerne nízka. A súvisí to, samozrejme, aj s korupciou a s podozreniami na korupciu. A jednoducho ako tá korupcia je vo svojom princípe neefektívne nakladanie s verejnými financiami a malo by byť v záujme všetkých, všetkých, aby verejné zdroje boli využívané zmysluplne a tiekli tam, kde majú tiecť, a nie do vrecka niektorých ľudí. A tuto máme úrad, ktorý má podporovať dôveru ľudí, ktorý má podporovať práve tú kultúru toho, že verejné zdroje patria nám všetkým a je v záujme nás všetkých, aby sme sa o ne starali, a preto má zmysel nahlasovať a vyšetrovať protispoločenskú činnosť vrátane, vrátane korupcie.
A áno, ako spomenul aj kolega Prostredník, my tu, žiaľ, máme silnú kultúru mlčania a takú generáciu klanovej kultúry mlčania, ktorá, samozrejme, má aj svoj historický kontext a vychádza aj z toho, že sme tu mali pár desaťročí komunizmu, kedy sa bralo, že kto neokráda štát, okráda svoju rodinu. Ale verím, že 30 rokov, vyše 30 rokov po Nežnej revolúcii toto by malo byť niečo, na čom by sme sa mali vedieť ako celá spoločnosť zhodnúť. A z tohto pohľadu je pre mňa absolútne nepochopiteľné, ako sa môže stať, že ústavnoprávny výbor ani neprijme takúto správu takto dôležitého úradu.
Ďakujem.

Ďakujem.
O slovo sa prihlásila pani predsedníčka ako navrhovateľka, takže nech sa páči, máte slovo. Len asi zas budete musieť ísť k rečníckemu pultu. Keby ste chceli reagovať faktickou, tam z toho miesta by to šlo, ale toto musíte tu. Kartou sa opäť prihláste, dobre?

Ďakujem. Možno by to stačilo aj na faktickú, ale tak človek nikdy nevie.
Ja by som len pár poznámok na záver z toho, čo som si vypočula, aj ďakujem za reflexiu aj dôležitosti tejto témy, aj dôležitosti úradu. Chcela by som povedať zo svojho pohľadu, že naozaj aj európska smernica, aj táto naša domáca legislatíva prináša zmenu paradigmy v kultúre vnímania nekalých praktík, ale aj vnímania oznamovateľov od toho, kde som spomínala, že ani motivácia nemá byť dostatočným kritériom na to, či berieme človeka vážne. Nekategorizujeme človeka podľa toho, aké má vzťahy na pracovisku, alebo či sa nahneval na šéfa, ale podľa toho, akú vec oznamuje, a podľa toho, ako významná je tá vec pre odhaľovanie nekalých praktík zo strany štátu.
A tá zmena paradigmy spočíva v tom, a to je aj cieľom, aj ja vnímam tú svoju misiu, pokiaľ, v tom krátkom období, počas ktorého som vo funkcii, aby sme posunuli to vnímanie, že je normálne ozvať sa, keď sa deje niečo nekalé, zvlášť ak sú tie veci závažné, a nie je normálne a spoločensky akceptované, že ľuďom, ktorí sa ozývajú, sa budú zamestnávatelia mstiť. Nie sme naivní, že sa to nebude diať, ale má to byť okrajová záležitosť, tak ako je, mala byť okrajovou záležitosťou korupcia, ktorá neprerastie všetky štruktúry štátu, ale vieme a sme realisti, že korupcia tu bude, kým tu budú peniaze a kým tu budú ambície mocenské. Takže ona sa úplne neeradikuje, ale každý funkčný štát s ňou vie narábať v nejakých normálnych limitoch a stíhať a nenechá ju prerásť. A rovnako tak by to malo byť aj v agende ochrany oznamovateľov, že to, čo nie je normálne, má byť okrajovou záležitosťou a zamestnávatelia by mali byť, naopak, v rozpakoch, ak idú otvorene po ľuďoch, ktorí sa ozvú v dobrej viere a poukážu na to, že sa nehospodári dobre s verejnými financiami.
Pán poslanec Mikloško už tu nie je, ale ešte som rozmýšľala aj nad reakciou na tie anonymné oznámenia, lebo ono to ide ruka v ruke s tým, čo hovoril aj pán poslanec Prostredník. Áno, krátkodobé efekty, kedy ľudia sa rozhodnú radšej mlčať a dlhodobo, samozrejme, to škodí nám všetkým, ale zároveň treba brať vážne aj tie krátkodobé efekty na človeka, ktorý sa rozhodne pre to mlčanie, pretože tie riziká, do ktorých potenciálne ide, môžu byť naozaj nebezpečné pre jeho psychické zdravie, pre ekonomickú stabilitu jeho rodiny, pretože si už nezíska žiadne uplatnenie vo svojom odbore a podobne. A v rámci toho aj to anonymné oznamovanie môže byť dobrým a štandardným nástrojom. Sú inštitúcie, ktoré sa venujú desiatky rokov anonymným oznámeniam, respektíve vôbec servisu pre whistleblowerov, to je ten anglický pojem pre oznamovateľa, ktoré hovoria: nestaňte sa v tých najzávažnejších prípadoch oznamovateľmi, ostaňte anonymní. To je cesta, kedy naozaj v tých najrizikovejších situáciách, kedy ide o veľa peňazí, kedy už môže byť v hre aj bezpečnosť, fyzická bezpečnosť toho človeka, môže byť funkčným mechanizmom oznámiť niektoré záležitosti anonymne. A štáty sa majú zamýšľať nad tým, ako uľahčovať získavanie, efektívne získavanie týchto informácií. A, samozrejme, tie procesy, ako som už povedala, musia byť nastavené tak, aby nešli proti ľuďom, ktorí sú jednoducho len osočovaní zo strany, zo strany nejakých, jednoducho povedané neprajníkov, ktorí chcú očierniť reputáciu niekoho. Ale myslím si, že štát v tomto je schopný si najprv preveriť informácie a až potom začať niekoho stíhať.
Takže to je k tomu anonymnému oznamovaniu a hoci nám to môže zaváňať minulými praktikami z komunistického režimu, ak je systém dobre nastavený, tak anonymné oznamovanie, naopak, môže mať svoje pozitívne efekty práve v tých najzávažnejších a najrizikovejších oblastiach oznamovania, kde ide o veľa aj vo forme výšky peňazí alebo závažnosti odhalení.
A aby som skončila možno aj trošku pozitívne, ešte dve dáta pre vás všetkých. Na Slovensku to nie je také zlé, ani pokiaľ ide o to vnímanie zatiaľ. My sa ho snažíme, samozrejme, zlepšovať, ale aj naše dáta pravidelne ukazujú, že skoro 70 % opýtaných obyvateľov Slovenskej republiky, to je prieskum, reprezentatívna vzorka obyvateľstva, ktorá hovorí, že podporuje a chápe a oceňuje oznamovateľov, ktorí oznámia nekalú praktiku, s ktorou sa stretnú pri zamestnaní, hoci aj svojho nadriadeného. Takže ľudia možno majú na Slovensku zatiaľ nízku odvahu oznamovať práve pre tie aspekty, o ktorých sme hovorili, ale oceňujú to. Nie je to zaznávaná vec, tak ako by sa dalo čakať, že sme na to, na takéto kvázi nesprávne vnímané donášanie alebo údajné donášanie citliví. Naopak, ľudia racionálne tomu rozumejú, že to je vlastne ak nie akt hrdinstva, tak je to normálna a správna vec, a zároveň skoro 78 % ľudí si myslí, že by mala existovať inštitúcia, ktorá takýmto ľuďom poskytne odbornú pomoc.
Týmto by som skončila svoj príhovor. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem navrhovateľke.
Keďže máme ukončené vystúpenia písomne prihlásených rečníkov do rozpravy, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Prihlásili sa v poradí pán poslanec Hargaš, pán poslanec Dostál. Končím možnosť prihlásiť sa do ústnej rozpravy.
Prvé slovo má, ako som už prečítal, pán poslanec Hargaš, máte slovo.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážená pani riaditeľka, vážení kolegovia, kolegyne, ja som si dovolil, dnes tu máme takú, takú módu, veľa sa tu debatuje o politickej reklame, tak, v pléne, tak ja som si dovolil aj týmto módnym doplnkom spraviť politickú reklamu boju proti korupcii. (Rečník ukázal rukou na červenú píšťalku pripnutú na svojom saku.) Je to píšťalka ako symbol whistleblowerov, keď sa tu už rozprávame o úrade na ochranu whistleblowerov, ktorá je zavesená na spinke, čo teda je symbol úradníctva, takže aj týmto spôsobom by som chcel vyjadriť podporu tomuto dôležitému úradu a naznačujem tým, že budem hovoriť aj o tých úradníkoch, na ktorých teraz veľa, veľa záleží.
V prvom rade sa chcem poďakovať pani riaditeľke za prácu, ktorú úrad robí, za správu, ktorú tu predniesla, pretože po zrušení Rady pre štátnu službu je to jeden z mála ostrovov, ktoré ostal zatiaľ pre úradníkov ako ostrov, na ktorý sa môžu obrátiť v prípade, že majú pocit, že sa koná nezákonne, keď už táto koalícia zrušila Radu pre štátnu službu, tak ostal nám aspoň Úrad na ochranu oznamovateľov a o to dôležitejšie je, aby ostal nezávislý, aby si mohol robiť svoju prácu, aby prešetroval podnety, tak ako o tom dnes pani riaditeľka hovorila.
Zároveň by som chcel aj touto cestou vyzvať všetkých úradníkov, ktorí dnes pracujú vo verejnej správe, že stále sa majú na koho obrátiť, že vôbec nemusia tolerovať to, čo táto koalícia na ministerstvách predvádza, pokiaľ ide o nezákonné konanie, že nemusia tolerovať to, že im niekto prinesie lístoček, na ktorom sú tri-štyri firmy, ktoré treba osloviť do verejného obstarávania, že nemusia tolerovať to, že im niekto bude naznačovať, kto má verejné obstarávanie vyhrať, že nemusia tolerovať to, že im niekto bude naznačovať, ako majú v danej veci rozhodnúť, že stále je tu úrad, ktorý sa ich zastane, ktorý im poskytne právnu pomoc a asistenciu pri nahlásení takéhoto podnetu. A ja viem, že tých kvalitných a poctivých úradníkov na tých ministerstvách ostalo stále veľa, aj keď táto koalícia robí všetko pre to, aby odborníkov zo štátnej správy vyhnala, tak stále sú tam kvalitní odborníci a poctiví úradníci a chcem im aj touto cestou vyslať túto výzvu, že stále je tu úrad, na ktorý sa môžu obrátiť, a stále sú tu politici, ktorým záleží na tom, aby tento štát fungoval bez korupcie.
Zároveň keď už hovorím o tých politikoch, tak je pre mňa zarážajúce, ako prebiehalo prednesenie tejto správy v tejto sále. Pretože ak by som mal na jednom obrázku vyjadriť to, že komu záleží na odhaľovaní korupcie v štátnej správe, tak by som si odfotil túto sálu počas, počas príhovoru pani riaditeľky. Zo strany SMER tu nebol nikto po väčšinu toho príhovoru, zo strany HLAS tu bol pán spravodajca, ktorý nemá veľmi na výber, pretože bol zvolený ústavnoprávnym výborom ako spravodajca. Okrem neho tu bola ešte jedna kolegyňa zo strany HLAS, ktorá odišla po pár minútach, po pár minútach príhovoru. A to hovorím o strane, ktorej líder sa kedysi preslavoval frázou "padni, komu padni".
A keď sa rozprávame o tom, ako padni, komu padni platí v praxi a ako sa naozaj darí vyšetrovať korupciu alebo nezákonné konanie aj vo verejnej správe, tak zo strany HLAS tu sedí jeden, resp. dvaja poslanci, a zo strany SNS tu bol pán predsedajúci Danko po väčšinu toho príhovoru. Tiež si myslím, že to tak nejak náhodou vyšlo, že zrovna vtedy, zrovna vtedy musel, pardon? (Rečník sa naklonil k spravodajcovi.) Teraz vás je tu šesť, ja hovorím, koľko vás tu bolo, keď pani predsedníčka prednášala svoju správu, tak vtedy ste tu boli jeden, resp. pár minút dvaja, dvaja zo strany HLAS. Počítal som to, nebojte sa, ja som zase, nebudem do vás rýpať, keď to nemám zrátané. Takže tak, také sú, také sú čísla, čiže padni, komu padni v praxi rovná sa z celého poslaneckého klubu HLAS jeden, resp. dvaja, dvaja páni poslanci, resp. pán poslanec a pani poslankyňa a zo strany SNS teda pán predsedajúci, ktorý sa nejak trápil trošku aj, sa mi zdalo, s vedením tej schôdze, ale to už asi je mimo, mimo tému.
Čiže len to som chcel povedať ku tej, ku tej účasti, že komu tu reálne záleží na boji, na boji s korupciou a kto si reálne prišiel vypočuť túto správu, aj keď je teda absurdné, že sa o roku 2023 rozprávame v septembri 2024. A tiež to nie je vinou opozície, ale toho, že koalícii sa jednoducho nechcelo takýto bod prerokovať.
A ešte posledná vec, pretože dnes sa veľa hovorí, veľa sa dnes hovorí o konsolidácii, o tom, ako nám chýbajú peniaze, no tak ja by som rád povedal, že boj proti korupcii je konsolidácia verejných financií, drahí kolegovia a drahé kolegyne. Korupcia má dva podľa mňa, mojej skúsenosti, dva veľmi negatívne efekty. Ten prvý je, že peniaze odlieva, že peniaze, ktoré by sa dali použiť na užitočné veci, jednoducho idú niekomu, niekomu do vrecka. A ten druhý efekt je, že si tým budujeme nejakú povesť u našich partnerov, ktorí potom tlačia na to, aby sme, ja to tak volám, že šróbovali procesy, že sa procesy natoľko šróbujú, lebo sme nedôveryhodný partner, lebo toľko korupcie sa tu odhaľovalo, že sa procesy šróbujú natoľko, že sú tak skostnatené, že už ani tie nové peniaze, ktoré keby sme chceli minúť čisto a bez korupcie, tak je veľmi problematické minúť, teraz konkrétne hovorím o eurofondoch. Čiže to sú tie dva efekty korupcie. Nielen to, že nám utekajú peniaze pomedzi prsty, ale aj tie ďalšie peniaze, ktoré by sme chceli aj efektívne minúť, tak sa nedajú efektívne minúť, lebo tie procesy sú natoľko zošróbované, lebo jednoducho sa nám neverí. To je ten dôsledok korupcie.
A budem sa teda v duchu konsolidácie venovať tej prvej časti, ako nám utekajú peniaze pomedzi prsty, a spravil som si takú malú, ľahkú kalkuláciu pre kolegov z koalície, prečo je dôležité bojovať, bojovať proti korupcii a prečo je absurdné, že si to teda prišli do pléna, správu o tom, ako sa nám darí podporovať oznamovateľov korupcie, že si to prišli do pléna vypočuť presne dvaja, resp. traja páni poslanci z koaličných strán.
Verejná správa na Slovensku v minulom roku mala výdavky asi 55 miliárd eur, hrubé čísla. Zároveň Svetová banka odhaduje, že celosvetovo korupcia predstavuje asi 5 % svetového hrubého domáceho produktu. Čiže ak by som týchto 5 % aplikoval na tých 55 miliárd, povedzme si, že sme úplne takí priemerní ako celý svet, že u nás je tej korupcie povedzme tých 5 %. Aj keď teda v sektore, v ktorom som sa ja pohyboval, tak tam lietajú také povery, že desať – pätnásť je ten, je ten príspevok, ktorý, ktorý sa odvádza z IT projektov napríklad. Ale keby to bolo len tých 5 %, nechajme 5 %, tak 5 % z 55 miliárd je 2,7 miliardy. Čiže ak by sme korupciu znížili na nulu, tak teoreticky môžme mať 2,7 miliardy eur, čo je zhodou okolností konsolidácia, ktorú táto vláda prezentuje ako ten konsolidačný cieľ. Ale keďže som sa poučil aj z príspevkov pani riaditeľky, že na nulu sa to nezníži nikdy, tak dám nejaký benefit, benefit našim, našim koaličným priateľom, tak dobre, tak keby to bolo tých päť, tak neznížme to na nulu, znížme to na 3 %, tak 3 % z 55 miliárd, ak by sa nám podarilo zabrániť, aby tieto tri percentá odchádzali v prospech korupčného správania, tak to je 1,65 miliardy, čo je presne konsolidačný cieľ na budúci rok.
Čiže môj odkaz pre túto koalíciu v tejto divokej konsolidačnej dobe, keď každý sa tvári, teda každý z koalície sa tvári, že nedá sa šetriť, že jednoducho nedá sa šetriť ani na štáte, nikde sa nedá šetriť, tak môj odkaz je: bojujte s korupciou a tie peniaze jednoducho v štáte ostanú na zmysluplné a potrebné veci.
Ďakujem ešte raz, pani riaditeľka, za prednesenú správu. Prajem vášmu úradu, aby naozaj ostal nezávislým. Mrzí ma, že na podporu vášho úradu sa vyjadruje len opozícia, lebo to potom naozaj môže vyznieť, vyznieť zvláštne, ale, žiaľ, taká je realita, jednoducho koaličných poslancov táto správa nezaujíma, koaliční poslanci by tento úrad najradšej, najradšej rozšróbovali na šróbiky. Napriek tomu vám prajem, aby váš úrad naďalej si robil svoju prácu poctivo a vytrvalo a nezávislo, takže snáď sa vidíme budúci rok a verím, že skôr ako v septembri, pri správe za činnosť v roku 2024.
Ďakujem pekne.

Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky.
Pani poslankyňa Mesterová, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem kolegovi Hargašovi, že upriamil v tejto chvíli trochu pozornosti na úradnícky aparát a na ich odvahu a vyzval ich k tomu, aby teda nepoľavili. A ja sa k tejto výzve pridávam, lebo náročnú dobu úradnícky aparát žije a úradníci, veď boli sme už svedkami čohokoľvek. A je veľmi dôležité, aby ani v štátnej správe sa ľudia nebáli ozvať, keď vidia, ako vládna moc alebo nejakí poverení riaditelia alebo, ja neviem, nejakí iní poverení ľudia konajú v rozpore s týmto štátom.
A ďakujem, že si aj našiel nejaké konsolidačné opatrenia pre túto vládu, ktoré by mohli aj pomôcť, aj nedotknúť sa priamo bežných ľudí v tomto štáte. Ale ako som videla, ako sa tvári pán predsedajúci, tak možno autorské duo Gašparovcov pripraví návrh zákona už o tomto, na budúci rok už možno nebude úrad prednášať žiadnu správu, lebo úrad nebude.
A som veľmi rada, že ťa nevyviedli za tvoju veľmi vkusnú brošňu.
Ďakujem.

Pani poslankyňa, minimálne je to nekorektné, ak sa obraciate na mňa, viete, že reagovať nemôžem.
Máte slovo, máte slovo, pani poslankyňa Jaurová.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja by som teda tiež, ešte som nemala možnosť v tejto rozprave poďakovať pani riaditeľke za tú jej správu a mňa vlastne po tých dlhých týždňoch a mesiacoch, čo v tejto sále sme boli svedkami toho, ako táto vládna koalícia ničí fungujúce inštitúcie a rozoberá tie inštitúcie, ktoré dlhodobo fungovali, tak ja som rada, že máme aspoň jednu fungujúcu, ktorú sa im zatiaľ nepodarilo rozobrať, aj keď teda boli také zámery, tak dúfam, že sa k nim nevrátia, pretože ja takéto fungujúce inštitúcie a osobitne tie, ktoré strážia transparentnosť verejných financií a verejnej správy, považujem za veľmi dôležité.
A ja mám teda jednu otázku na pani riaditeľku, keďže v tej svojej správe spomínala aj nejaké legislatívne aspekty práce Úradu na ochranu oznamovateľov a nejaké podnety aj, ktoré by pre Národnú radu mohli byť relevantné, ako zlepšiť tú legislatívu o oznamovateľoch, tak možno keby ste vypichli tú najdôležitejšiu vec, ktorú by ste možno očakávali od tejto Národnej rady, že by prijala, ktoré by tú vašu prácu uľahčili a skvalitnili.
Ďakujem.