19. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážená pani riaditeľka, vážení kolegovia, kolegyne, ja som si dovolil, dnes tu máme takú, takú módu, veľa sa tu debatuje o politickej reklame, tak, v pléne, tak ja som si dovolil aj týmto módnym doplnkom spraviť politickú reklamu boju proti korupcii. (Rečník ukázal rukou na červenú píšťalku pripnutú na svojom saku.) Je to píšťalka ako symbol whistleblowerov, keď sa tu už rozprávame o úrade na ochranu whistleblowerov, ktorá je zavesená na spinke, čo teda je symbol úradníctva, takže aj týmto spôsobom by som chcel vyjadriť podporu tomuto dôležitému úradu a naznačujem tým, že budem hovoriť aj o tých úradníkoch, na ktorých teraz veľa, veľa záleží.
V prvom rade sa chcem poďakovať pani riaditeľke za prácu, ktorú úrad robí, za správu, ktorú tu predniesla, pretože po zrušení Rady pre štátnu službu je to jeden z mála ostrovov, ktoré ostal zatiaľ pre úradníkov ako ostrov, na ktorý sa môžu obrátiť v prípade, že majú pocit, že sa koná nezákonne, keď už táto koalícia zrušila Radu pre štátnu službu, tak ostal nám aspoň Úrad na ochranu oznamovateľov a o to dôležitejšie je, aby ostal nezávislý, aby si mohol robiť svoju prácu, aby prešetroval podnety, tak ako o tom dnes pani riaditeľka hovorila.
Zároveň by som chcel aj touto cestou vyzvať všetkých úradníkov, ktorí dnes pracujú vo verejnej správe, že stále sa majú na koho obrátiť, že vôbec nemusia tolerovať to, čo táto koalícia na ministerstvách predvádza, pokiaľ ide o nezákonné konanie, že nemusia tolerovať to, že im niekto prinesie lístoček, na ktorom sú tri-štyri firmy, ktoré treba osloviť do verejného obstarávania, že nemusia tolerovať to, že im niekto bude naznačovať, kto má verejné obstarávanie vyhrať, že nemusia tolerovať to, že im niekto bude naznačovať, ako majú v danej veci rozhodnúť, že stále je tu úrad, ktorý sa ich zastane, ktorý im poskytne právnu pomoc a asistenciu pri nahlásení takéhoto podnetu. A ja viem, že tých kvalitných a poctivých úradníkov na tých ministerstvách ostalo stále veľa, aj keď táto koalícia robí všetko pre to, aby odborníkov zo štátnej správy vyhnala, tak stále sú tam kvalitní odborníci a poctiví úradníci a chcem im aj touto cestou vyslať túto výzvu, že stále je tu úrad, na ktorý sa môžu obrátiť, a stále sú tu politici, ktorým záleží na tom, aby tento štát fungoval bez korupcie.
Zároveň keď už hovorím o tých politikoch, tak je pre mňa zarážajúce, ako prebiehalo prednesenie tejto správy v tejto sále. Pretože ak by som mal na jednom obrázku vyjadriť to, že komu záleží na odhaľovaní korupcie v štátnej správe, tak by som si odfotil túto sálu počas, počas príhovoru pani riaditeľky. Zo strany SMER tu nebol nikto po väčšinu toho príhovoru, zo strany HLAS tu bol pán spravodajca, ktorý nemá veľmi na výber, pretože bol zvolený ústavnoprávnym výborom ako spravodajca. Okrem neho tu bola ešte jedna kolegyňa zo strany HLAS, ktorá odišla po pár minútach, po pár minútach príhovoru. A to hovorím o strane, ktorej líder sa kedysi preslavoval frázou "padni, komu padni".
A keď sa rozprávame o tom, ako padni, komu padni platí v praxi a ako sa naozaj darí vyšetrovať korupciu alebo nezákonné konanie aj vo verejnej správe, tak zo strany HLAS tu sedí jeden, resp. dvaja poslanci, a zo strany SNS tu bol pán predsedajúci Danko po väčšinu toho príhovoru. Tiež si myslím, že to tak nejak náhodou vyšlo, že zrovna vtedy, zrovna vtedy musel, pardon? (Rečník sa naklonil k spravodajcovi.) Teraz vás je tu šesť, ja hovorím, koľko vás tu bolo, keď pani predsedníčka prednášala svoju správu, tak vtedy ste tu boli jeden, resp. pár minút dvaja, dvaja zo strany HLAS. Počítal som to, nebojte sa, ja som zase, nebudem do vás rýpať, keď to nemám zrátané. Takže tak, také sú, také sú čísla, čiže padni, komu padni v praxi rovná sa z celého poslaneckého klubu HLAS jeden, resp. dvaja, dvaja páni poslanci, resp. pán poslanec a pani poslankyňa a zo strany SNS teda pán predsedajúci, ktorý sa nejak trápil trošku aj, sa mi zdalo, s vedením tej schôdze, ale to už asi je mimo, mimo tému.
Čiže len to som chcel povedať ku tej, ku tej účasti, že komu tu reálne záleží na boji, na boji s korupciou a kto si reálne prišiel vypočuť túto správu, aj keď je teda absurdné, že sa o roku 2023 rozprávame v septembri 2024. A tiež to nie je vinou opozície, ale toho, že koalícii sa jednoducho nechcelo takýto bod prerokovať.
A ešte posledná vec, pretože dnes sa veľa hovorí, veľa sa dnes hovorí o konsolidácii, o tom, ako nám chýbajú peniaze, no tak ja by som rád povedal, že boj proti korupcii je konsolidácia verejných financií, drahí kolegovia a drahé kolegyne. Korupcia má dva podľa mňa, mojej skúsenosti, dva veľmi negatívne efekty. Ten prvý je, že peniaze odlieva, že peniaze, ktoré by sa dali použiť na užitočné veci, jednoducho idú niekomu, niekomu do vrecka. A ten druhý efekt je, že si tým budujeme nejakú povesť u našich partnerov, ktorí potom tlačia na to, aby sme, ja to tak volám, že šróbovali procesy, že sa procesy natoľko šróbujú, lebo sme nedôveryhodný partner, lebo toľko korupcie sa tu odhaľovalo, že sa procesy šróbujú natoľko, že sú tak skostnatené, že už ani tie nové peniaze, ktoré keby sme chceli minúť čisto a bez korupcie, tak je veľmi problematické minúť, teraz konkrétne hovorím o eurofondoch. Čiže to sú tie dva efekty korupcie. Nielen to, že nám utekajú peniaze pomedzi prsty, ale aj tie ďalšie peniaze, ktoré by sme chceli aj efektívne minúť, tak sa nedajú efektívne minúť, lebo tie procesy sú natoľko zošróbované, lebo jednoducho sa nám neverí. To je ten dôsledok korupcie.
A budem sa teda v duchu konsolidácie venovať tej prvej časti, ako nám utekajú peniaze pomedzi prsty, a spravil som si takú malú, ľahkú kalkuláciu pre kolegov z koalície, prečo je dôležité bojovať, bojovať proti korupcii a prečo je absurdné, že si to teda prišli do pléna, správu o tom, ako sa nám darí podporovať oznamovateľov korupcie, že si to prišli do pléna vypočuť presne dvaja, resp. traja páni poslanci z koaličných strán.
Verejná správa na Slovensku v minulom roku mala výdavky asi 55 miliárd eur, hrubé čísla. Zároveň Svetová banka odhaduje, že celosvetovo korupcia predstavuje asi 5 % svetového hrubého domáceho produktu. Čiže ak by som týchto 5 % aplikoval na tých 55 miliárd, povedzme si, že sme úplne takí priemerní ako celý svet, že u nás je tej korupcie povedzme tých 5 %. Aj keď teda v sektore, v ktorom som sa ja pohyboval, tak tam lietajú také povery, že desať – pätnásť je ten, je ten príspevok, ktorý, ktorý sa odvádza z IT projektov napríklad. Ale keby to bolo len tých 5 %, nechajme 5 %, tak 5 % z 55 miliárd je 2,7 miliardy. Čiže ak by sme korupciu znížili na nulu, tak teoreticky môžme mať 2,7 miliardy eur, čo je zhodou okolností konsolidácia, ktorú táto vláda prezentuje ako ten konsolidačný cieľ. Ale keďže som sa poučil aj z príspevkov pani riaditeľky, že na nulu sa to nezníži nikdy, tak dám nejaký benefit, benefit našim, našim koaličným priateľom, tak dobre, tak keby to bolo tých päť, tak neznížme to na nulu, znížme to na 3 %, tak 3 % z 55 miliárd, ak by sa nám podarilo zabrániť, aby tieto tri percentá odchádzali v prospech korupčného správania, tak to je 1,65 miliardy, čo je presne konsolidačný cieľ na budúci rok.
Čiže môj odkaz pre túto koalíciu v tejto divokej konsolidačnej dobe, keď každý sa tvári, teda každý z koalície sa tvári, že nedá sa šetriť, že jednoducho nedá sa šetriť ani na štáte, nikde sa nedá šetriť, tak môj odkaz je: bojujte s korupciou a tie peniaze jednoducho v štáte ostanú na zmysluplné a potrebné veci.
Ďakujem ešte raz, pani riaditeľka, za prednesenú správu. Prajem vášmu úradu, aby naozaj ostal nezávislým. Mrzí ma, že na podporu vášho úradu sa vyjadruje len opozícia, lebo to potom naozaj môže vyznieť, vyznieť zvláštne, ale, žiaľ, taká je realita, jednoducho koaličných poslancov táto správa nezaujíma, koaliční poslanci by tento úrad najradšej, najradšej rozšróbovali na šróbiky. Napriek tomu vám prajem, aby váš úrad naďalej si robil svoju prácu poctivo a vytrvalo a nezávislo, takže snáď sa vidíme budúci rok a verím, že skôr ako v septembri, pri správe za činnosť v roku 2024.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem kolegovi Hargašovi, že upriamil v tejto chvíli trochu pozornosti na úradnícky aparát a na ich odvahu a vyzval ich k tomu, aby teda nepoľavili. A ja sa k tejto výzve pridávam, lebo náročnú dobu úradnícky aparát žije a úradníci, veď boli sme už svedkami čohokoľvek. A je veľmi dôležité, aby ani v štátnej správe sa ľudia nebáli ozvať, keď vidia, ako vládna moc alebo nejakí poverení riaditelia alebo, ja neviem, nejakí iní poverení ľudia konajú v rozpore s týmto štátom.
A ďakujem, že si aj našiel nejaké konsolidačné opatrenia pre túto vládu, ktoré by mohli aj pomôcť, aj nedotknúť sa priamo bežných ľudí v tomto štáte. Ale ako som videla, ako sa tvári pán predsedajúci, tak možno autorské duo Gašparovcov pripraví návrh zákona už o tomto, na budúci rok už možno nebude úrad prednášať žiadnu správu, lebo úrad nebude.
A som veľmi rada, že ťa nevyviedli za tvoju veľmi vkusnú brošňu.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja by som teda tiež, ešte som nemala možnosť v tejto rozprave poďakovať pani riaditeľke za tú jej správu a mňa vlastne po tých dlhých týždňoch a mesiacoch, čo v tejto sále sme boli svedkami toho, ako táto vládna koalícia ničí fungujúce inštitúcie a rozoberá tie inštitúcie, ktoré dlhodobo fungovali, tak ja som rada, že máme aspoň jednu fungujúcu, ktorú sa im zatiaľ nepodarilo rozobrať, aj keď teda boli také zámery, tak dúfam, že sa k nim nevrátia, pretože ja takéto fungujúce inštitúcie a osobitne tie, ktoré strážia transparentnosť verejných financií a verejnej správy, považujem za veľmi dôležité.
A ja mám teda jednu otázku na pani riaditeľku, keďže v tej svojej správe spomínala aj nejaké legislatívne aspekty práce Úradu na ochranu oznamovateľov a nejaké podnety aj, ktoré by pre Národnú radu mohli byť relevantné, ako zlepšiť tú legislatívu o oznamovateľoch, tak možno keby ste vypichli tú najdôležitejšiu vec, ktorú by ste možno očakávali od tejto Národnej rady, že by prijala, ktoré by tú vašu prácu uľahčili a skvalitnili.
Ďakujem.

Vážená pani predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov, aj ja začnem tým, že sa pripojím k dlhému radu, žiaľ, len opozičných poslancov a poslankýň, ktoré, ktorí vám ďakujú, nielen vám, ale celému úradu a všetkým zamestnancom úradu a nielen za tú správu, ale najmä za činnosť, ktorú vykonávate.
Inštitúcie sú pre fungovanie štátu aj pre zdravé fungovanie spoločnosti dôležité a je dobré, že tu máme niektoré silné inštitúcie, a Úrad na ochranu oznamovateľov nepochybne takou silnou a dôležitou inštitúciou je. Je ňou preto, čo má vo svojej náplni práce, ktorá sa týka pomoci v boji proti nielen korupcii, ale aj iným formám protispoločenskej činnosti. Je tam dôležité, čo robia orgány činné v trestnom konaní, čo robí polícia, čo robí, čo robí prokuratúra, ako sa k tomu stavajú politici, ako fungujú iné inštitúcie verejné, štátne aj samosprávne, ako fungujú občania, ale aj dôležitú úlohu tam zohráva aj činnosť Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorá je, povedal by som podporná, ale mimoriadne dôležitá a je dobré, že si to uvedomuje aj Európska únia. Napokon možno vďaka Európskej únii a vďaka tomu, že téma ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti je reflektovaná aj na úrovni Európskej únie, tak tu vôbec takýto úrad máme a vaša inštitúcia môže fungovať.
Verejnosť, širšia verejnosť zrejme zaregistrovala existenciu úradu najmä počas toho konfliktu, ktorý sa týkal postavenia vyšetrovateľov NAKA a ďalších policajtov mimo štátnu službu, hoci mali štatút chránených oznamovateľov, pričom minister vnútra Matúš Šutaj Eštok to spravil bez toho, aby si vyžiadal stanovisko, stanovisko úradu, čím sa dopustil porušenia zákona. Tým vznikla aj nejaká mylná predstava o tom, čo úrad robí, ako sa úrad správa. Už aj to, že úrad síce podľa zákona musí zaujať stanovisko k pracovnoprávnym úkonom zamestnávateľa voči zamestnancom, ktorí majú štatút chráneného oznamovateľa, neznamená to, že dá vždycky nesúhlasné stanovisko. Však aj v tej správe sa spomína, že vo viacerých prípadoch, neviem, či nie dokonca vo väčšine, mierne nadpolovičnej väčšine v tých prípadoch, keď bol úrad požiadaný, aby sa vyjadril k zamýšľanému pracovnoprávnemu úkonu, tak dostal to stanovisko. A mohol vzniknúť aj mylný dojem, že úrad sa zaoberá nejakými primárne politicky citlivými vecami, ale opäť to tak nie je a opäť to vyplýva aj z tej správy. Áno, korupcia je dôležitá, nakladanie s verejnými zdrojmi je dôležité, ale oznamovanie protispoločenskej činnosti sa netýka iba korupcie, netýka sa iba zneužívania povedzme verejného obstarávania, týka sa aj porušovania iných zákonov, týka sa súkromných subjektov, nielen verejných inštitúcií a týka sa aj ochrany práv ľudí, napríklad ochrany práv detí. V správe je ako jeden z príkladov spomenuté oznámenie podozrenia zo sexuálneho zneužívania maloletých žiačok, čiže činnosť úradu sa týka širokého spektra aktivít a chráni nielen verejné zdroje a chráni nielen spoločnosť pred korupciou, ale chráni aj dodržiavanie práva a dodržiavanie a ochranu subjektívnych práv.
Pani poslankyňa Kolíková tu pripomenula, kedy bol zákon schválený, a nazvala úrad tak trochu dieťaťom aj súčasnej garnitúry. Je to čiastočne tak, lebo však ten prvý zákon o ochrane oznamovateľov bol z roku 2014, čo bola druhá vláda Roberta Fica. Rozhodnutie prijať nový zákon, ktorý bude efektívnejšie chrániť oznamovateľov, a jeho príprava spadá do obdobia tretej vlády Roberta Fica, schválenie toho zákona do obdobia vlády Petra Pellegriniho a napokon aj dve výberové konania na funkciu predsedu ešte neexistujúceho úradu sa udiali počas vlády Petra Pellegriniho. To prvé skončilo neúspešnou voľbou na pôde Národnej rady, to druhé išlo dostratena a nová garnitúra, ktorá prišla po voľbách v roku 2020, tiež jej to dosť dlho trvalo, ale až v roku 2021 vlastne z tých kandidátov, ktorí, ktorí boli vybratí počas ešte vlády Petra Pellegriniho vo výberovom konaní, si zvolila súčasnú pani predsedníčku. Čiže áno, je to do istej miery aj dieťa predchádzajúcej, alebo teda súčasnej vládnej garnitúry z jej minulého obdobia, ale tak trochu by som povedal, že aj nechcené dieťa, lebo aj ten spôsob, akým vtedajšia vládna garnitúra pristúpila k voľbe, voľbe predsedu alebo predsedníčky úradu, ktorý vzišiel na základe nimi schváleného zákona a nimi vybratej, vybratej komisie, svedčí o tom, že im tá téma obzvlášť nebola, nebola zase až tak blízka. A to je iba detail, zanedbateľný detail a úplne drobnosť oproti tomu, akým spôsobom pristupuje súčasná vládna garnitúra v súčasnom volebnom období k inštitúciám, a už to tu zaznelo aj v úvodnom príhovore pani predsedníčky úradu, k už zrušenému Úradu špeciálnej prokuratúry, k zrušeniu Národnej kriminálnej agentúry, čo sa dotýka aj priamo činnosti úradu a boja proti, boja proti protispoločenskej činnosti.
A, samozrejme, keď si úrad dovolil robiť to, čo má robiť, keď úrad poukázal na to, že nie je možné robiť pracovnoprávne úkony voči policajtom, ktorí mali štatút chránených oznamovateľov, bez toho, aby sa k tomu vyjadril úrad, tak sa úrad dostal na čierny zoznam. Zažili sme viaceré nepriateľské, až konfrontačné vyjadrenia zo strany predstaviteľov vládnej moci. Do parlamentu prišiel spolu s tou slávnou veľkou novelou Trestného zákona aj návrh na to, aby bol novelizovaný zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, aby bol, aby bol vykostený, aby bola oslabená možnosť úradu vo veciach, konať vo veciach, na ktoré vládnej garnitúre mimoriadne záležalo. Mali sme tu návrh na skrátené legislatívne konanie, čiže situácia bola podľa vládnej garnitúry taká kritická a taká mimoriadna, že bolo potrebné ten zákon nielenže schváliť, ale schváliť v skrátenom legislatívnom konaní. No ale potom si to vláda nejako rozmyslela a nielenže upustila od skráteného legislatívneho konania, ale v zásade prešli už dlhé mesiace a nie je tu ani žiadna podobná alebo iná novela, ktorá by reagovala na tie problémy, ktoré boli údajne dôvodom pre skrátené legislatívne konanie. Zrejme novela Trestného zákona a konanie ministra vnútra stačili, aby dosiahli ten účel, ktorý sledovali. Ale poukazuje to iba na čistú účelovosť pri zmenách zákona, pri prístupe k verejným inštitúciám, ktoré sú typické pre súčasnú vládnu garnitúru.
Posledná vec, ako tu viacerí kolegovia upozornili, tak tá správa sa stretla s nie veľkým záujmom zo strany poslancov vládnej koalície, ktorí tu takmer neboli pri vystúpení pani predsedníčky. Rovnako ústavnoprávny výbor neprijal žiadne stanovisko a nezobral na vedomie tú správu. Ja si dovolím prognózovať, že to tak dopadne aj v pléne, ale dúfam, že sa tým úrad nenechá odradiť.

Tak sa to podarilo bez pomoci. A ja už len krátko zareagujem na otázku od pani poslankyne Jaurovej, keďže to bola veľmi konkrétna otázka, tak sa patrí zareagovať. Ja by som to zhrnula veľmi stručne do možno štyroch oblastí, ale nie je to vyčerpávajúce. My, samozrejme, máme pripravené, aj si zbierame priebežne z praxe úradu za tie posledné tri roky, čo je vhodné vylepšiť, čo je možno vhodné upresniť tak, aby ten systém hladko fungoval, ale to, kde vnímame väčšie problémy, kde vyslovene absentuje právna úprava alebo rovno ide proti európskej legislatíve, je to nasledovné: vyjasniť procesy. My nemáme jasný proces toho, čo oznamovateľ môže očakávať po podaní oznámenia. A chcem to povedať aj do vlastných radov. Ani Úrad na ochranu oznamovateľov nemá jasný proces, ale keďže máme smernicu, poradíme si, ale takto by transpozícia nemala vyzerať. Postupujeme podľa smernice. Inak je zákon veľmi sporý, pokiaľ ide o ten proces, ktorý má nasledovať po tom, čo oznamovateľ sa obráti na akúkoľvek externú inštitúciu. Vyjasniť proces? Vyjasniť inštitúcie, ktoré sú príslušné na to, aby s oznamovateľom komunikovali o jeho oznámeniach. Nateraz, ako som už spomínala, je to veľmi-veľmi vágne okrem toho, že tu máme centrálnu inštitúciu, ako je úrad, čo je v poriadku. Zákon z rôznych pragmatických dôvodov, podľa mňa nie úplne vedome si dôsledkov, spomenul aj prokuratúry a správne orgány. Ale prokuratúry a správne orgány si tejto povinnosti vôbec nie sú vedomé a nie sú tak ani nastavené svojou aktivitou. Nemajú ľudí na toto vyškolených, pretože prijímať oznámenia a spracovávať ich chce osobitný právny režim, ktorý nikde v týchto inštitúciách nateraz nie je nastavený, a to máme zákon od roku 2019.
Odstrániť výnimky, ktoré idú v rozpore so smernicou, teda nemôžeme v právnom štáte v 21. storočí povedať, že pokiaľ sa oznamovateľ obráti na inštitúcie so závažnými podozreniami z prania špinavých peňazí, a týka sa to bankového sektora, že nemôže byť chránený. Nato tá smernica pôvodne dokonca bola písaná. Dnes zákonodarca hovorí ľuďom, že pokiaľ náhodou chcú oznámiť veci, ktoré sa týkajú daňového alebo bankového tajomstva, nie sú nijako chránení. To je podľa mňa veľký problém. Nastaviť efektívny zber dát o výsledkoch konaní, my ako štát, všetci, nielen úrad potrebuje spätnú väzbu, ako tá legislatíva funguje v praxi. Dnes má úrad povinnosť reportovať tieto veci aj Európskej komisii. My máme ťažkosti získavať tieto dáta, pretože ten proces legislatívne nie je úplne nastavený.
A potom to, čo som tu dneska ešte nespomenula a je to taká možno zložitejšia výzva, alebo taká filozofickejšia výzva, a to je definovanie protispoločenskej činnosti. My dnes máme definovanú protispoločenskú činnosť veľmi-veľmi široko, snáď asi najširšie, ako to len ide a čo môže mať celkom závažné dôsledky pre prax. A my sme už skôr upozorňovali na to, že je možno vhodné zamyslieť sa nad tým, aby tam kritérium verejného záujmu bolo zakomponované aj v tejto definícii. Dnes protispoločenská činnosť je akékoľvek porušenie zákona. A keď si to spojíme s nejakými nástrojmi ochrany, ktoré obmedzujú aj zamestnávateľov, úrad naozaj berie do úvahy aj práva zamestnávateľov, tak tie práva zamestnávateľov môžu byť výrazne obmedzované aj v situáciách, kedy ide o, dovolím si povedať, malichernosti alebo drobné porušenia zákona, kedy nepotrebujeme také silné mechanizmy na to, aby sme aktivovali mechanizmy ochrany, ktoré potom obmedzujú aj zamestnávateľa vo svojom konaní, a máme na to iné už existujúce mechanizmy, ako sa tá náprava cez kontrolné inštitúcie dá urobiť. Takže zostručním to, vyšpecifikovať definíciu protispoločenskej činnosti cez zásah do verejného záujmu, a nie akékoľvek porušenie zákona.
Ďakujem.

.

Pán predsedajúci, v mene štyroch poslaneckých klubov – PS, SaS, KDH a SLOVENSKO – podávam návrh na zaradenie bodu č. parlamentnej tlače 492, čo je návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k výrokom poslanca Rudolfa Huliaka na adresu poslankyne Lucie Plavákovej dňa 25. 9. 202, na program tejto schôdze.
Odôvodnenie: Myslíme si, že tieto výroky, a vďaka za vaše slová, ale myslíme si, že tieto výroky boli natoľko zasahujúce do cti poslankyne a boli prednesené vo foyer Národnej rady, že Národná rada Slovenskej republiky by sa ako kolektívny orgán mala týmito výrokmi zaoberať, ospravedlniť sa poslankyni a vyzvať pána Huliaka na ospravedlnenie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo, prednesiem procedurálny návrh. V mene poslaneckého klubu KDH žiadam pána poslanca Huliaka, aby sa verejne ospravedlnil za osobnú urážku pani poslankyni Plavákovej. Vypočul som si vaše slová, pán predsedajúci, čo ste povedali na úvod tohto pokračovania schôdze, tiež tu hodiny čakám spolu s ostatnými na to, aby sme sa venovali konsolidácii, tomu, čo potrebujeme, a takéto verejné ospravedlnenie prispeje k tomu, aby sme túto vec aj skutkom, nielen slovom uzavreli a viac neopakovali.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem podať procedurálny návrh, v mene všetkých žien chcem vyzvať poslanca Huliaka ako chlapa, aby sa za mimoriadne dehonestujúci výrok voči pani poslankyni Plavákovej verejne ospravedlnil, a verím, že kolegyne z vládnej koalície takéto výroky verejne odsúdia. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Aj ja chcem poďakovať, pán Žiga, za váš naozaj skvelý výstup, chválim vás, pretože naozaj v tejto sále by nemali zaznievať vulgarizmy na adresu kolegov. Ja by som tiež chcel odsúdiť pána, pána Michelka, ktorý nazýva ľudí idiotmi a dnes napríklad počas rokovania, počas prestávky pán Justín Sedlák tu nadával ľuďom do buzerantov. Takže ja by som chcel odsúdiť tieto výroky a chcel by som poprosiť kolegov, aby naozaj, naozaj bojovali čestne a neurážali... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)