19. schôdza

Ďakujem.
Chcete, pani predsedníčka, hneď reagovať vo forme faktickej alebo ako navrhovateľka? (Reakcia predsedníčky Úradu na ochranu oznamovateľov.) Necháme to na záverečné slovo? Dobre, ďakujem.
Ďalší v ústnej rozprave je prihlásený a posledný, pán poslanec Dostál, ďakujem.

Vážená pani predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov, aj ja začnem tým, že sa pripojím k dlhému radu, žiaľ, len opozičných poslancov a poslankýň, ktoré, ktorí vám ďakujú, nielen vám, ale celému úradu a všetkým zamestnancom úradu a nielen za tú správu, ale najmä za činnosť, ktorú vykonávate.
Inštitúcie sú pre fungovanie štátu aj pre zdravé fungovanie spoločnosti dôležité a je dobré, že tu máme niektoré silné inštitúcie, a Úrad na ochranu oznamovateľov nepochybne takou silnou a dôležitou inštitúciou je. Je ňou preto, čo má vo svojej náplni práce, ktorá sa týka pomoci v boji proti nielen korupcii, ale aj iným formám protispoločenskej činnosti. Je tam dôležité, čo robia orgány činné v trestnom konaní, čo robí polícia, čo robí, čo robí prokuratúra, ako sa k tomu stavajú politici, ako fungujú iné inštitúcie verejné, štátne aj samosprávne, ako fungujú občania, ale aj dôležitú úlohu tam zohráva aj činnosť Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorá je, povedal by som podporná, ale mimoriadne dôležitá a je dobré, že si to uvedomuje aj Európska únia. Napokon možno vďaka Európskej únii a vďaka tomu, že téma ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti je reflektovaná aj na úrovni Európskej únie, tak tu vôbec takýto úrad máme a vaša inštitúcia môže fungovať.
Verejnosť, širšia verejnosť zrejme zaregistrovala existenciu úradu najmä počas toho konfliktu, ktorý sa týkal postavenia vyšetrovateľov NAKA a ďalších policajtov mimo štátnu službu, hoci mali štatút chránených oznamovateľov, pričom minister vnútra Matúš Šutaj Eštok to spravil bez toho, aby si vyžiadal stanovisko, stanovisko úradu, čím sa dopustil porušenia zákona. Tým vznikla aj nejaká mylná predstava o tom, čo úrad robí, ako sa úrad správa. Už aj to, že úrad síce podľa zákona musí zaujať stanovisko k pracovnoprávnym úkonom zamestnávateľa voči zamestnancom, ktorí majú štatút chráneného oznamovateľa, neznamená to, že dá vždycky nesúhlasné stanovisko. Však aj v tej správe sa spomína, že vo viacerých prípadoch, neviem, či nie dokonca vo väčšine, mierne nadpolovičnej väčšine v tých prípadoch, keď bol úrad požiadaný, aby sa vyjadril k zamýšľanému pracovnoprávnemu úkonu, tak dostal to stanovisko. A mohol vzniknúť aj mylný dojem, že úrad sa zaoberá nejakými primárne politicky citlivými vecami, ale opäť to tak nie je a opäť to vyplýva aj z tej správy. Áno, korupcia je dôležitá, nakladanie s verejnými zdrojmi je dôležité, ale oznamovanie protispoločenskej činnosti sa netýka iba korupcie, netýka sa iba zneužívania povedzme verejného obstarávania, týka sa aj porušovania iných zákonov, týka sa súkromných subjektov, nielen verejných inštitúcií a týka sa aj ochrany práv ľudí, napríklad ochrany práv detí. V správe je ako jeden z príkladov spomenuté oznámenie podozrenia zo sexuálneho zneužívania maloletých žiačok, čiže činnosť úradu sa týka širokého spektra aktivít a chráni nielen verejné zdroje a chráni nielen spoločnosť pred korupciou, ale chráni aj dodržiavanie práva a dodržiavanie a ochranu subjektívnych práv.
Pani poslankyňa Kolíková tu pripomenula, kedy bol zákon schválený, a nazvala úrad tak trochu dieťaťom aj súčasnej garnitúry. Je to čiastočne tak, lebo však ten prvý zákon o ochrane oznamovateľov bol z roku 2014, čo bola druhá vláda Roberta Fica. Rozhodnutie prijať nový zákon, ktorý bude efektívnejšie chrániť oznamovateľov, a jeho príprava spadá do obdobia tretej vlády Roberta Fica, schválenie toho zákona do obdobia vlády Petra Pellegriniho a napokon aj dve výberové konania na funkciu predsedu ešte neexistujúceho úradu sa udiali počas vlády Petra Pellegriniho. To prvé skončilo neúspešnou voľbou na pôde Národnej rady, to druhé išlo dostratena a nová garnitúra, ktorá prišla po voľbách v roku 2020, tiež jej to dosť dlho trvalo, ale až v roku 2021 vlastne z tých kandidátov, ktorí, ktorí boli vybratí počas ešte vlády Petra Pellegriniho vo výberovom konaní, si zvolila súčasnú pani predsedníčku. Čiže áno, je to do istej miery aj dieťa predchádzajúcej, alebo teda súčasnej vládnej garnitúry z jej minulého obdobia, ale tak trochu by som povedal, že aj nechcené dieťa, lebo aj ten spôsob, akým vtedajšia vládna garnitúra pristúpila k voľbe, voľbe predsedu alebo predsedníčky úradu, ktorý vzišiel na základe nimi schváleného zákona a nimi vybratej, vybratej komisie, svedčí o tom, že im tá téma obzvlášť nebola, nebola zase až tak blízka. A to je iba detail, zanedbateľný detail a úplne drobnosť oproti tomu, akým spôsobom pristupuje súčasná vládna garnitúra v súčasnom volebnom období k inštitúciám, a už to tu zaznelo aj v úvodnom príhovore pani predsedníčky úradu, k už zrušenému Úradu špeciálnej prokuratúry, k zrušeniu Národnej kriminálnej agentúry, čo sa dotýka aj priamo činnosti úradu a boja proti, boja proti protispoločenskej činnosti.
A, samozrejme, keď si úrad dovolil robiť to, čo má robiť, keď úrad poukázal na to, že nie je možné robiť pracovnoprávne úkony voči policajtom, ktorí mali štatút chránených oznamovateľov, bez toho, aby sa k tomu vyjadril úrad, tak sa úrad dostal na čierny zoznam. Zažili sme viaceré nepriateľské, až konfrontačné vyjadrenia zo strany predstaviteľov vládnej moci. Do parlamentu prišiel spolu s tou slávnou veľkou novelou Trestného zákona aj návrh na to, aby bol novelizovaný zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, aby bol, aby bol vykostený, aby bola oslabená možnosť úradu vo veciach, konať vo veciach, na ktoré vládnej garnitúre mimoriadne záležalo. Mali sme tu návrh na skrátené legislatívne konanie, čiže situácia bola podľa vládnej garnitúry taká kritická a taká mimoriadna, že bolo potrebné ten zákon nielenže schváliť, ale schváliť v skrátenom legislatívnom konaní. No ale potom si to vláda nejako rozmyslela a nielenže upustila od skráteného legislatívneho konania, ale v zásade prešli už dlhé mesiace a nie je tu ani žiadna podobná alebo iná novela, ktorá by reagovala na tie problémy, ktoré boli údajne dôvodom pre skrátené legislatívne konanie. Zrejme novela Trestného zákona a konanie ministra vnútra stačili, aby dosiahli ten účel, ktorý sledovali. Ale poukazuje to iba na čistú účelovosť pri zmenách zákona, pri prístupe k verejným inštitúciám, ktoré sú typické pre súčasnú vládnu garnitúru.
Posledná vec, ako tu viacerí kolegovia upozornili, tak tá správa sa stretla s nie veľkým záujmom zo strany poslancov vládnej koalície, ktorí tu takmer neboli pri vystúpení pani predsedníčky. Rovnako ústavnoprávny výbor neprijal žiadne stanovisko a nezobral na vedomie tú správu. Ja si dovolím prognózovať, že to tak dopadne aj v pléne, ale dúfam, že sa tým úrad nenechá odradiť.

Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie žiadna faktická.
O slovo sa teda prihlásil navrhovateľ. Nech sa páči, máte slovo. Ale budete musieť ísť zase za pult.

Tak sa to podarilo bez pomoci. A ja už len krátko zareagujem na otázku od pani poslankyne Jaurovej, keďže to bola veľmi konkrétna otázka, tak sa patrí zareagovať. Ja by som to zhrnula veľmi stručne do možno štyroch oblastí, ale nie je to vyčerpávajúce. My, samozrejme, máme pripravené, aj si zbierame priebežne z praxe úradu za tie posledné tri roky, čo je vhodné vylepšiť, čo je možno vhodné upresniť tak, aby ten systém hladko fungoval, ale to, kde vnímame väčšie problémy, kde vyslovene absentuje právna úprava alebo rovno ide proti európskej legislatíve, je to nasledovné: vyjasniť procesy. My nemáme jasný proces toho, čo oznamovateľ môže očakávať po podaní oznámenia. A chcem to povedať aj do vlastných radov. Ani Úrad na ochranu oznamovateľov nemá jasný proces, ale keďže máme smernicu, poradíme si, ale takto by transpozícia nemala vyzerať. Postupujeme podľa smernice. Inak je zákon veľmi sporý, pokiaľ ide o ten proces, ktorý má nasledovať po tom, čo oznamovateľ sa obráti na akúkoľvek externú inštitúciu. Vyjasniť proces? Vyjasniť inštitúcie, ktoré sú príslušné na to, aby s oznamovateľom komunikovali o jeho oznámeniach. Nateraz, ako som už spomínala, je to veľmi-veľmi vágne okrem toho, že tu máme centrálnu inštitúciu, ako je úrad, čo je v poriadku. Zákon z rôznych pragmatických dôvodov, podľa mňa nie úplne vedome si dôsledkov, spomenul aj prokuratúry a správne orgány. Ale prokuratúry a správne orgány si tejto povinnosti vôbec nie sú vedomé a nie sú tak ani nastavené svojou aktivitou. Nemajú ľudí na toto vyškolených, pretože prijímať oznámenia a spracovávať ich chce osobitný právny režim, ktorý nikde v týchto inštitúciách nateraz nie je nastavený, a to máme zákon od roku 2019.
Odstrániť výnimky, ktoré idú v rozpore so smernicou, teda nemôžeme v právnom štáte v 21. storočí povedať, že pokiaľ sa oznamovateľ obráti na inštitúcie so závažnými podozreniami z prania špinavých peňazí, a týka sa to bankového sektora, že nemôže byť chránený. Nato tá smernica pôvodne dokonca bola písaná. Dnes zákonodarca hovorí ľuďom, že pokiaľ náhodou chcú oznámiť veci, ktoré sa týkajú daňového alebo bankového tajomstva, nie sú nijako chránení. To je podľa mňa veľký problém. Nastaviť efektívny zber dát o výsledkoch konaní, my ako štát, všetci, nielen úrad potrebuje spätnú väzbu, ako tá legislatíva funguje v praxi. Dnes má úrad povinnosť reportovať tieto veci aj Európskej komisii. My máme ťažkosti získavať tieto dáta, pretože ten proces legislatívne nie je úplne nastavený.
A potom to, čo som tu dneska ešte nespomenula a je to taká možno zložitejšia výzva, alebo taká filozofickejšia výzva, a to je definovanie protispoločenskej činnosti. My dnes máme definovanú protispoločenskú činnosť veľmi-veľmi široko, snáď asi najširšie, ako to len ide a čo môže mať celkom závažné dôsledky pre prax. A my sme už skôr upozorňovali na to, že je možno vhodné zamyslieť sa nad tým, aby tam kritérium verejného záujmu bolo zakomponované aj v tejto definícii. Dnes protispoločenská činnosť je akékoľvek porušenie zákona. A keď si to spojíme s nejakými nástrojmi ochrany, ktoré obmedzujú aj zamestnávateľov, úrad naozaj berie do úvahy aj práva zamestnávateľov, tak tie práva zamestnávateľov môžu byť výrazne obmedzované aj v situáciách, kedy ide o, dovolím si povedať, malichernosti alebo drobné porušenia zákona, kedy nepotrebujeme také silné mechanizmy na to, aby sme aktivovali mechanizmy ochrany, ktoré potom obmedzujú aj zamestnávateľa vo svojom konaní, a máme na to iné už existujúce mechanizmy, ako sa tá náprava cez kontrolné inštitúcie dá urobiť. Takže zostručním to, vyšpecifikovať definíciu protispoločenskej činnosti cez zásah do verejného záujmu, a nie akékoľvek porušenie zákona.
Ďakujem.

Ďakujem navrhovateľke. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ešte vám musím dať formálnu otázku, či chcete zaujať ešte raz stanovisko k rozprave ako celku. Nie. Ďakujem.
Žiada si záverečné slovo spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Ondreja Prostredníka, Lucie Plavákovej a Zory Jaurovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností, tlač 393.
Prosím poslanca Ondreja Prostredníka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajkyňu z výboru pre kultúru a médiá poslankyňu Danu Kleinert, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.
Dnes dopoludnia neukončila svoje vystúpenie do rozpravy písomne prihlásená pani poslankyňa Lucia Plaváková, ktorej odovzdávam slovo. Nech sa páči.
Pani poslankyňa, ideme provokovať sa navzájom? Že či sa ideme provokovať navzájom. Dajte si to o ten stupienok nižšie a všetko je v poriadku. (Reakcia na to, že poslankyňa mala notebook na rečníckom pulte tak, že bolo vidno na ňom nálepky. Reakcia poslankyne Plavákovej.)
Nemáte ten, nemáte ten istý tablet? (Reakcia poslankyne Plavákovej.) Ešte raz, má... (Reakcia poslankyne Plavákovej.) Ale ja teraz vediem za novej právnej situácie túto schôdzu a ja vám teraz prečítam niečo, dobre? A poprosím vás, aby ste to splnili. (Ruch v sále.)
Ešte raz, ja presne poviem, o čo ide, dobre?
Do rokovacej sály je zakázané vnášať transparenty, plagáty, letáky alebo iné obdobné vizuálne zobrazenia. Iné obdobné vizuálne zobrazenia. (Ruch v sále.) Ja som usúdil, že to, čo je vpredu, je iné vizuálne zobrazenie, a trvám na tom, aby to nebolo viditeľné. Tak vás chcem poprosiť a upozorňujem vás, aby ste to dali nižšie. Nemám problém, ak to budete mať na rečníckom pulte, ale tak, aby to nebolo viditeľné. (Reakcia z pléna)
Pán poslanec, ja teraz vediem schôdzu, diskutujem s rečníčkou, ktorá má vystúpiť. (Reakcia z pléna.) Ale nemáte slovo! Pokiaľ viem, udeľuje slovo predsedajúci.
Takže vás, pani poslankyňa, vyzývam k tomu a upozorňujem, aby ste si dali ten notebook s tými vizuálnymi transparentmi, ktoré máte na notebooku, dole. Môžte pokračovať vo svojom vystúpení. (Poslankyňa Plaváková stála mlčky za rečníckym pultom, pričom notebook mala stále na tom istom mieste.)
Budete reagovať nejako, pani poslankyňa?
Takže vás upozorňujem druhýkrát a prerušujem schôdzu na 10 minút do 16.27 h.
Ďakujem zatiaľ.

(Prestávka.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady.
Takže, pani poslankyňa, urobím nad rámec rokovacieho poriadku ešte jednu výzvu. Odstráňte vizuálne zobrazenie a môžte pokračovať vo svojom vystúpení. Aspoň mi skúste odpovedať, že nie alebo áno. (Reakcia z pléna.)
Podľa § 32 rokovacieho poriadku ods. 4 do rokovacej sály je zakázané vnášať transparenty, plagáty, letáky alebo iné obdobné vizuálne zobrazenia. Vy ste tak urobili napriek trom upozorneniam, nemienite napraviť tento stav, preto vás vykazujem z rokovacej sály, prerušujem rokovanie schôdze do hlasovania a predseda, predpokladám, zastupujúci zvolá poslanecké grémium. (Reakcie z pléna.)
Námietka vznesená? Dobre, konštatujem, že bola podaná proti môjmu rozhodnutiu a opatreniu námietka. Ďakujem. (Ruch v sále.)

(Prerušenie rokovania o 16.28 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 17.40 hodine.)

.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, len vás chcem informovať, že budeme pokračovať hlasovaním o 17.45 h.

(Prestávka.)

(Zaznievanie gongu.) Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. My sme mali poslanecké grémium, verím, že predsedovia poslaneckých klubov vás informovali o tom, na čom sme sa na poslaneckom grémiu dohodli.
Chcem vás poprosiť, my sme tu už niekoľkokrát stáli pred vecami, ktoré nie sú obvyklé, a naposledy sme o tom hovorili 15. mája a naprieč politickým spektrom sme sa dohodli, že budeme dodržiavať niektoré elementárne pravidlá, ktoré sa majú v parlamente v rokovacej sále dodržiavať. Má sa dodržiavať rokovací poriadok, má sa slušne správať, aspoň ja to tak vnímam, kolega voči kolegovi. Chcem vás aj z tohto miesta ešte raz poprosiť, aby sme sa vrátili k tejto myšlienke, my sme o tom chvíľu hovorili aj na poslaneckom grémiu, preto aj, aby nedošlo k niektorým nedorozumeniam pri výklade rokovacieho poriadku, požiadame dnes ústavnoprávny výbor, aby urobil jasné a jednoznačné stanovisko o tom, čo a ako si vykladať jednotlivé ustanovenia zákona o rokovacom poriadku, a potom požiadam zajtra ráno asi poslanecké grémium, aby sme si k tomu sadli a urobili minimálne nejakú, nazvem to, džentlmenskú dohodu, že takéto pravidlá budú platiť a takéto pravidlá nebudú platiť.
Samozrejme, môj apel, keď ho tak nazvem, platí nielen na rokovanie v rámci rokovacej sály a vyjadrenia v rámci rokovacej sály a odsudzujem všetky vyjadrenia aj mimo rokovacej sály, ktoré zazneli. Myslím si, že takto by sa vzdelaní a inteligentní ľudia nemali správať voči sebe, a tým pádom vás prosím, ja nemám žiadnu právomoc riešiť vaše vyjadrenia ako poslancov Národnej rady mimo rokovacej sály, pretože to, čo robíte v rámci svojich tlačoviek alebo v rámci svojho vyjadrovania sa pre médiá, alebo k svojmu publiku, ja neviem ovplyvniť, ja môžem tuná dať nejaký apel na vás, aby ste, aby ste nejaké základné pravidlá slušnosti dodržiavali. Takže môžte si zobrať tieto moje slová k srdcu, ale nemusíte.
Ja verím, že vrátime slušnosť a korektnosť do rokovania v tejto sále v rámci tohto, v rámci tejto rokovacej sály a v rámci rokovania snemovne, a verím, že nájdeme modus operandi na to, aby sme vedeli rokovať o bodoch, ktoré naozaj zaujímajú slovenskú verejnosť, lebo nepovažujem za úplne normálne, že tu riešime celý deň nejaké nálepky na nejakom počítači, nehnevajte sa na mňa. (Potlesk.)
Chcem vás informovať, že poslanec Samuel Migaľ sa písomným oznámením z dnešného dňa, teda z 25. septembra 2024, vzdal funkcie predsedu Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby k uvedenému dňu s tým, že naďalej zostáva členom tohto výboru. Prosím, aby Národná rada zobrala uvedenú skutočnosť uznesením na vedomie.
Vidím procedurálne návrhy od poslancov. Pani poslankyňa Števulová.

Pán predsedajúci, v mene štyroch poslaneckých klubov – PS, SaS, KDH a SLOVENSKO – podávam návrh na zaradenie bodu č. parlamentnej tlače 492, čo je návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k výrokom poslanca Rudolfa Huliaka na adresu poslankyne Lucie Plavákovej dňa 25. 9. 2024, na program tejto schôdze.
Odôvodnenie: Myslíme si, že tieto výroky, a vďaka za vaše slová, ale myslíme si, že tieto výroky boli natoľko zasahujúce do cti poslankyne a boli prednesené vo foyer Národnej rady, že Národná rada Slovenskej republiky by sa ako kolektívny orgán mala týmito výrokmi zaoberať, ospravedlniť sa poslankyni a vyzvať pána Huliaka na ospravedlnenie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Horecký.