19. schôdza

Vážená pani predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov, aj ja začnem tým, že sa pripojím k dlhému radu, žiaľ, len opozičných poslancov a poslankýň, ktoré, ktorí vám ďakujú, nielen vám, ale celému úradu a všetkým zamestnancom úradu a nielen za tú správu, ale najmä za činnosť, ktorú vykonávate.
Inštitúcie sú pre fungovanie štátu aj pre zdravé fungovanie spoločnosti dôležité a je dobré, že tu máme niektoré silné inštitúcie, a Úrad na ochranu oznamovateľov nepochybne takou silnou a dôležitou inštitúciou je. Je ňou preto, čo má vo svojej náplni práce, ktorá sa týka pomoci v boji proti nielen korupcii, ale aj iným formám protispoločenskej činnosti. Je tam dôležité, čo robia orgány činné v trestnom konaní, čo robí polícia, čo robí, čo robí prokuratúra, ako sa k tomu stavajú politici, ako fungujú iné inštitúcie verejné, štátne aj samosprávne, ako fungujú občania, ale aj dôležitú úlohu tam zohráva aj činnosť Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorá je, povedal by som podporná, ale mimoriadne dôležitá a je dobré, že si to uvedomuje aj Európska únia. Napokon možno vďaka Európskej únii a vďaka tomu, že téma ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti je reflektovaná aj na úrovni Európskej únie, tak tu vôbec takýto úrad máme a vaša inštitúcia môže fungovať.
Verejnosť, širšia verejnosť zrejme zaregistrovala existenciu úradu najmä počas toho konfliktu, ktorý sa týkal postavenia vyšetrovateľov NAKA a ďalších policajtov mimo štátnu službu, hoci mali štatút chránených oznamovateľov, pričom minister vnútra Matúš Šutaj Eštok to spravil bez toho, aby si vyžiadal stanovisko, stanovisko úradu, čím sa dopustil porušenia zákona. Tým vznikla aj nejaká mylná predstava o tom, čo úrad robí, ako sa úrad správa. Už aj to, že úrad síce podľa zákona musí zaujať stanovisko k pracovnoprávnym úkonom zamestnávateľa voči zamestnancom, ktorí majú štatút chráneného oznamovateľa, neznamená to, že dá vždycky nesúhlasné stanovisko. Však aj v tej správe sa spomína, že vo viacerých prípadoch, neviem, či nie dokonca vo väčšine, mierne nadpolovičnej väčšine v tých prípadoch, keď bol úrad požiadaný, aby sa vyjadril k zamýšľanému pracovnoprávnemu úkonu, tak dostal to stanovisko. A mohol vzniknúť aj mylný dojem, že úrad sa zaoberá nejakými primárne politicky citlivými vecami, ale opäť to tak nie je a opäť to vyplýva aj z tej správy. Áno, korupcia je dôležitá, nakladanie s verejnými zdrojmi je dôležité, ale oznamovanie protispoločenskej činnosti sa netýka iba korupcie, netýka sa iba zneužívania povedzme verejného obstarávania, týka sa aj porušovania iných zákonov, týka sa súkromných subjektov, nielen verejných inštitúcií a týka sa aj ochrany práv ľudí, napríklad ochrany práv detí. V správe je ako jeden z príkladov spomenuté oznámenie podozrenia zo sexuálneho zneužívania maloletých žiačok, čiže činnosť úradu sa týka širokého spektra aktivít a chráni nielen verejné zdroje a chráni nielen spoločnosť pred korupciou, ale chráni aj dodržiavanie práva a dodržiavanie a ochranu subjektívnych práv.
Pani poslankyňa Kolíková tu pripomenula, kedy bol zákon schválený, a nazvala úrad tak trochu dieťaťom aj súčasnej garnitúry. Je to čiastočne tak, lebo však ten prvý zákon o ochrane oznamovateľov bol z roku 2014, čo bola druhá vláda Roberta Fica. Rozhodnutie prijať nový zákon, ktorý bude efektívnejšie chrániť oznamovateľov, a jeho príprava spadá do obdobia tretej vlády Roberta Fica, schválenie toho zákona do obdobia vlády Petra Pellegriniho a napokon aj dve výberové konania na funkciu predsedu ešte neexistujúceho úradu sa udiali počas vlády Petra Pellegriniho. To prvé skončilo neúspešnou voľbou na pôde Národnej rady, to druhé išlo dostratena a nová garnitúra, ktorá prišla po voľbách v roku 2020, tiež jej to dosť dlho trvalo, ale až v roku 2021 vlastne z tých kandidátov, ktorí, ktorí boli vybratí počas ešte vlády Petra Pellegriniho vo výberovom konaní, si zvolila súčasnú pani predsedníčku. Čiže áno, je to do istej miery aj dieťa predchádzajúcej, alebo teda súčasnej vládnej garnitúry z jej minulého obdobia, ale tak trochu by som povedal, že aj nechcené dieťa, lebo aj ten spôsob, akým vtedajšia vládna garnitúra pristúpila k voľbe, voľbe predsedu alebo predsedníčky úradu, ktorý vzišiel na základe nimi schváleného zákona a nimi vybratej, vybratej komisie, svedčí o tom, že im tá téma obzvlášť nebola, nebola zase až tak blízka. A to je iba detail, zanedbateľný detail a úplne drobnosť oproti tomu, akým spôsobom pristupuje súčasná vládna garnitúra v súčasnom volebnom období k inštitúciám, a už to tu zaznelo aj v úvodnom príhovore pani predsedníčky úradu, k už zrušenému Úradu špeciálnej prokuratúry, k zrušeniu Národnej kriminálnej agentúry, čo sa dotýka aj priamo činnosti úradu a boja proti, boja proti protispoločenskej činnosti.
A, samozrejme, keď si úrad dovolil robiť to, čo má robiť, keď úrad poukázal na to, že nie je možné robiť pracovnoprávne úkony voči policajtom, ktorí mali štatút chránených oznamovateľov, bez toho, aby sa k tomu vyjadril úrad, tak sa úrad dostal na čierny zoznam. Zažili sme viaceré nepriateľské, až konfrontačné vyjadrenia zo strany predstaviteľov vládnej moci. Do parlamentu prišiel spolu s tou slávnou veľkou novelou Trestného zákona aj návrh na to, aby bol novelizovaný zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, aby bol, aby bol vykostený, aby bola oslabená možnosť úradu vo veciach, konať vo veciach, na ktoré vládnej garnitúre mimoriadne záležalo. Mali sme tu návrh na skrátené legislatívne konanie, čiže situácia bola podľa vládnej garnitúry taká kritická a taká mimoriadna, že bolo potrebné ten zákon nielenže schváliť, ale schváliť v skrátenom legislatívnom konaní. No ale potom si to vláda nejako rozmyslela a nielenže upustila od skráteného legislatívneho konania, ale v zásade prešli už dlhé mesiace a nie je tu ani žiadna podobná alebo iná novela, ktorá by reagovala na tie problémy, ktoré boli údajne dôvodom pre skrátené legislatívne konanie. Zrejme novela Trestného zákona a konanie ministra vnútra stačili, aby dosiahli ten účel, ktorý sledovali. Ale poukazuje to iba na čistú účelovosť pri zmenách zákona, pri prístupe k verejným inštitúciám, ktoré sú typické pre súčasnú vládnu garnitúru.
Posledná vec, ako tu viacerí kolegovia upozornili, tak tá správa sa stretla s nie veľkým záujmom zo strany poslancov vládnej koalície, ktorí tu takmer neboli pri vystúpení pani predsedníčky. Rovnako ústavnoprávny výbor neprijal žiadne stanovisko a nezobral na vedomie tú správu. Ja si dovolím prognózovať, že to tak dopadne aj v pléne, ale dúfam, že sa tým úrad nenechá odradiť.

Tak sa to podarilo bez pomoci. A ja už len krátko zareagujem na otázku od pani poslankyne Jaurovej, keďže to bola veľmi konkrétna otázka, tak sa patrí zareagovať. Ja by som to zhrnula veľmi stručne do možno štyroch oblastí, ale nie je to vyčerpávajúce. My, samozrejme, máme pripravené, aj si zbierame priebežne z praxe úradu za tie posledné tri roky, čo je vhodné vylepšiť, čo je možno vhodné upresniť tak, aby ten systém hladko fungoval, ale to, kde vnímame väčšie problémy, kde vyslovene absentuje právna úprava alebo rovno ide proti európskej legislatíve, je to nasledovné: vyjasniť procesy. My nemáme jasný proces toho, čo oznamovateľ môže očakávať po podaní oznámenia. A chcem to povedať aj do vlastných radov. Ani Úrad na ochranu oznamovateľov nemá jasný proces, ale keďže máme smernicu, poradíme si, ale takto by transpozícia nemala vyzerať. Postupujeme podľa smernice. Inak je zákon veľmi sporý, pokiaľ ide o ten proces, ktorý má nasledovať po tom, čo oznamovateľ sa obráti na akúkoľvek externú inštitúciu. Vyjasniť proces? Vyjasniť inštitúcie, ktoré sú príslušné na to, aby s oznamovateľom komunikovali o jeho oznámeniach. Nateraz, ako som už spomínala, je to veľmi-veľmi vágne okrem toho, že tu máme centrálnu inštitúciu, ako je úrad, čo je v poriadku. Zákon z rôznych pragmatických dôvodov, podľa mňa nie úplne vedome si dôsledkov, spomenul aj prokuratúry a správne orgány. Ale prokuratúry a správne orgány si tejto povinnosti vôbec nie sú vedomé a nie sú tak ani nastavené svojou aktivitou. Nemajú ľudí na toto vyškolených, pretože prijímať oznámenia a spracovávať ich chce osobitný právny režim, ktorý nikde v týchto inštitúciách nateraz nie je nastavený, a to máme zákon od roku 2019.
Odstrániť výnimky, ktoré idú v rozpore so smernicou, teda nemôžeme v právnom štáte v 21. storočí povedať, že pokiaľ sa oznamovateľ obráti na inštitúcie so závažnými podozreniami z prania špinavých peňazí, a týka sa to bankového sektora, že nemôže byť chránený. Nato tá smernica pôvodne dokonca bola písaná. Dnes zákonodarca hovorí ľuďom, že pokiaľ náhodou chcú oznámiť veci, ktoré sa týkajú daňového alebo bankového tajomstva, nie sú nijako chránení. To je podľa mňa veľký problém. Nastaviť efektívny zber dát o výsledkoch konaní, my ako štát, všetci, nielen úrad potrebuje spätnú väzbu, ako tá legislatíva funguje v praxi. Dnes má úrad povinnosť reportovať tieto veci aj Európskej komisii. My máme ťažkosti získavať tieto dáta, pretože ten proces legislatívne nie je úplne nastavený.
A potom to, čo som tu dneska ešte nespomenula a je to taká možno zložitejšia výzva, alebo taká filozofickejšia výzva, a to je definovanie protispoločenskej činnosti. My dnes máme definovanú protispoločenskú činnosť veľmi-veľmi široko, snáď asi najširšie, ako to len ide a čo môže mať celkom závažné dôsledky pre prax. A my sme už skôr upozorňovali na to, že je možno vhodné zamyslieť sa nad tým, aby tam kritérium verejného záujmu bolo zakomponované aj v tejto definícii. Dnes protispoločenská činnosť je akékoľvek porušenie zákona. A keď si to spojíme s nejakými nástrojmi ochrany, ktoré obmedzujú aj zamestnávateľov, úrad naozaj berie do úvahy aj práva zamestnávateľov, tak tie práva zamestnávateľov môžu byť výrazne obmedzované aj v situáciách, kedy ide o, dovolím si povedať, malichernosti alebo drobné porušenia zákona, kedy nepotrebujeme také silné mechanizmy na to, aby sme aktivovali mechanizmy ochrany, ktoré potom obmedzujú aj zamestnávateľa vo svojom konaní, a máme na to iné už existujúce mechanizmy, ako sa tá náprava cez kontrolné inštitúcie dá urobiť. Takže zostručním to, vyšpecifikovať definíciu protispoločenskej činnosti cez zásah do verejného záujmu, a nie akékoľvek porušenie zákona.
Ďakujem.

.

Pán predsedajúci, v mene štyroch poslaneckých klubov – PS, SaS, KDH a SLOVENSKO – podávam návrh na zaradenie bodu č. parlamentnej tlače 492, čo je návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k výrokom poslanca Rudolfa Huliaka na adresu poslankyne Lucie Plavákovej dňa 25. 9. 2024, na program tejto schôdze.
Odôvodnenie: Myslíme si, že tieto výroky, a vďaka za vaše slová, ale myslíme si, že tieto výroky boli natoľko zasahujúce do cti poslankyne a boli prednesené vo foyer Národnej rady, že Národná rada Slovenskej republiky by sa ako kolektívny orgán mala týmito výrokmi zaoberať, ospravedlniť sa poslankyni a vyzvať pána Huliaka na ospravedlnenie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo, prednesiem procedurálny návrh. V mene poslaneckého klubu KDH žiadam pána poslanca Huliaka, aby sa verejne ospravedlnil za osobnú urážku pani poslankyni Plavákovej. Vypočul som si vaše slová, pán predsedajúci, čo ste povedali na úvod tohto pokračovania schôdze, tiež tu hodiny čakám spolu s ostatnými na to, aby sme sa venovali konsolidácii, tomu, čo potrebujeme, a takéto verejné ospravedlnenie prispeje k tomu, aby sme túto vec aj skutkom, nielen slovom uzavreli a viac neopakovali.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem podať procedurálny návrh, v mene všetkých žien chcem vyzvať poslanca Huliaka ako chlapa, aby sa za mimoriadne dehonestujúci výrok voči pani poslankyni Plavákovej verejne ospravedlnil, a verím, že kolegyne z vládnej koalície takéto výroky verejne odsúdia. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Aj ja chcem poďakovať, pán Žiga, za váš naozaj skvelý výstup, chválim vás, pretože naozaj v tejto sále by nemali zaznievať vulgarizmy na adresu kolegov. Ja by som tiež chcel odsúdiť pána, pána Michelka, ktorý nazýva ľudí idiotmi a dnes napríklad počas rokovania, počas prestávky pán Justín Sedlák tu nadával ľuďom do buzerantov. Takže ja by som chcel odsúdiť tieto výroky a chcel by som poprosiť kolegov, aby naozaj, naozaj bojovali čestne a neurážali... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán predsedajúci, zvolanie ústavnoprávneho výboru teraz podľa mojej mienky nemá žiadny zmysel. Nemôže sa viesť vo vecnej atmosfére, pretože nemáme k tomu podklady, nie sme dostatočne pripravení. V tejto situácii vypätej, emocionálnej to bude čiste politické rozhodovanie, preto vás žiadam, aby ste odložili rokovanie ústavnoprávneho výboru o tejto otázke na neskôr, aby sme sa aspoň z toho mohli vyspať. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Chcem povedať nieže na svoju obhajobu, nemám sa z čoho obhajovať, ale asi toľko. Mne keď moja žena oznámila, že čaká so mnou dieťa, moja milovaná žena, tak som mal slzy v očiach. Neznesiem, ak tu niekto bude spomínať to, že plod nemá nárok na život. Je to boží tvor. Ospravedlňujem sa všetkým ženám, ktoré, ktorých sa to dotklo, ospravedlňujem sa a milujem ženy, ktoré ma poradi... ženu, ktorá ma porodila, a milujem ženu, s ktorou žijem. A ospravedlním sa večer svojej suke na dvore... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim. Výkriky a pískanie v pléne.)

Ďakujem za slovo. Kým pri, kým pri výrokoch pána poslanca Huliaka vo vestibule sme sa mohli sporiť o to, že či je to extenzívny výklad rokovacieho poriadku, kde ten výrok zaznel, tak čo sa týka tohto posledného výroku poslanca Huliaka, tak sme to všetci videli a počuli, že tento najnovší výrok vyznel v roko... teda zaznel v rokovacej sále Národnej rady, a preto mám za to, že podľa § 135 zákona o rokovacom poriadku treba začať disciplinárne konanie voči pánovi poslancovi. Vyzývam vás ako zastupujúceho predsedu, aby ste iniciovali disciplinárne konanie za výrok pána poslanca Huliaka. (Potlesk.)