19. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
1.10.2024 o 11:37 hod.
Mgr.
Ivan Štefunko
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne.
Mne sa vlastne tá debata doteraz aj páčila, lebo je vlastne k veci, aj pán minister financií povedal, že vlastne celkom berie, že sú debaty aj z opozičných kruhov k veci a v zásade vystupovať po pani Vaľovej a pánovi Jarjabkovi, ktorí majú ako kebyže veľmi emotívne vystúpenie, je zložité, ale, Marián, mne sa páčil ten element, ktorý si vyzdvihol, a to je vlastne tá nákupná turistika. Ja som, ja som to chcel včera na hospodárskom výbore vyzdvihnúť, ale potom som na to zabudol, lebo proste bolo plno iných vecí. Nákupná turistika je dosť vážny problém pre naše hospodárstvo kvôli tomu, že susedíme s Rakúskom pri Bratislave, relatívne silná kúpna sila je tu, potom s Maďarskom, Českou republikou, Poľskom a v zásade každý človek, každý človek v zásade žije pri pohraničí, to znamená, že má cirka 60 až 70 kilometrov od hraníc. A ja sa chcem spýtať, že či pritom konsolidačnom balíčku vlastne a pri tých zmenách DPH a zároveň aj nákladov pre zamestnávateľov a transakčných platbách sme zarátali to, že či ľudia budú na Slovensku kupovať produkty, ktoré buď sa tu vyrábajú, alebo sa na Slovensko importujú. Lebo mám pocit, že tá transakčná daň aj s touto nákupnou turistikou môžu byť vážnym smrtiacim kokteilom pre slovenskú ekonomiku a špeciálne ten kokteil sa ešte viacej zvýrazňuje tým, že v zásade ako sme už niekoľkokrát zvýraznili, najviac sa to dotkne ľudí, ktorí žijú z trvalého pracovného pomeru. Živnostníci si to vedia optimalizovať, teraz ste urobili aj optimalizáciu pre jednoosobové s.r.o.-čky a ja sa pýtam, že či naozaj táto vaša reforma nebude smrteľná pre ľudí s trvalým pracovným pomerom.
Rozpracované
Vystúpenia
10:35
Vystúpenie v rozprave 10:35
Marián ViskupičA teda, bohužiaľ, tým pádom zostali aj ďalšie parametre a to je vysoký inflačný potenciál tohto balíka a, bohužiaľ, práve teda naopak, je to extrémne brzdiaci vplyv na rast ekonomiky.
No čo sa týka toho vývoja, rieši sa to v skrátenom legislatívnom konaní a, bohužiaľ, tak to vyzerá. Niekedy mi to pripadá fakt, že jak keby sa hádzali kocky, hej, taká korporátna daň, daň z príjmu právnických osôb, tá sa včera na finančnom výbore vlastne zmenila už tretíkrát, tak teraz tam padlo číslo 24. Akože len aby sme vnímali, že to je úplne že desivé, my budeme mať najvyššiu korporátnu daň zo všetkých okolitých krajín, už dnes sme poslední, výrazne poslední v lákaní priamych zahraničných investícií. Kto sem príde, ak tu bude treba štvrtinu odovzdať toho, keď človek alebo firma celý rok pracuje, robí všetko pre to, zarobí nejaký, má nejaký zisk, to je inak základný ekonomický parameter, to nie je nič, nič, čo by proste nebolo normálne. Podnikanie je kvôli zisku, tak keď už majú nejaký zisk, tak im štát z toho zoberie 24 %, štvrtinu. To je fakt akoby, fakt desivé.
Dobré, pán minister sa chváli, že teda knihy budú v 5 % DPH, súhlasím, ak má niečo byť v 5 %, v zníženej sadzbe všeobecne poviem, tak sú to skutočne knihy, pretože čo je najväčšou hodnotou pre štát? Vzdelaný, sčítaný, rozhľadený človek, ktorý je ochotný čítať, vzdelávať sa celý život a vlastne posúvať sa ďalej. Takýto občan je najhodnotnejší, no ale, okej, veď teda tie knihy boli v desiatke, takže vlastne zase sa najprv niečo pokazilo, dali sa do 23 v prvej verzii a teraz sa to slávnostne opravuje. Ale dobre, vďakabohu aspoň za to. To isté cestovný ruch.
Veď okej, veď mal teda 10 % s tým sa žiť dalo, s tým fungovali, ale boli preradení do 23 %, tak len aby sa nezabudlo, že vlastne teraz nevylepšuje sa hrdinsky vlastne podmienky pre cestovný ruch, no opravuje sa to, čo bolo v prvom kroku dané tak, že by to znamenalo automaticky kolaps, normálne že kolaps. Aj na to sa stačí pozrieť do sveta. Lotyšom sa z nejakého neznámeho dôvodu toto podarilo, že výrazne zdvihli DPH na cestovný ruch o 30 %, medziročne proste stratili 30%, čiže ja som veľmi rád za tých 5 %, veľmi rád, že sa to zjednotilo, či gastro, či cestovný ruch, či športová infraštruktúra, áno, toto pomôže cestovnému ruchu. Len si uvedomme, že opravuje sa to, čo bolo v tej prvej verzii proste úplne že pokazené, hej, to je daň za tú celú rýchlosť. Poviem ďalej, tie vyššie stropy na sociálne odvody pre lepšie zarábajúcich, to malo byť od 1. 1. 2026 v podstate s tým, že možno by sa dovtedy pochopilo, aká je to hlúposť, hej, a že by od toho vláda ustúpila. No nie, ešte sa to "vylepšilo" včera na výbore, pretože sa to predsunulo a už to bude od 1. 1. 2025 platiť. Viete, čo to znamená, ak zvyšujeme hranicu sociálnych odvodov pre tých veľmi dobre zarábajúcich zo 7-násobku priemernej mzdy na 11-násobok? No hlásime, že táto krajina proste vyháňa tých najšikovnejších, najschopnejších, najvzdelanejších, najskúsenejších, tých, ktorí skutočne sú pôvodcami inovácií, proste pôvodcami fakt toho, čo posúva to Slovensko dopredu. Toto je správa, Slovensko vyháňa tých najšikovnejších z nás do zahraničia. A ešte to ide urobiť teda o rok skôr.
Ďalej ústupky pri mzdách zdravotníkom, okej, samozrejme, tu sa asi zhodneme, tie sestričky, máme ich málo, tie platy majú zlé, tak teda ide sa tam to navýšenie trošku lepšie, ale zasa v podstate je to zlepšenie toho zhoršenia, ktoré proste prišlo v tom konsolidačnom balíčku. Takisto ďalšia vec, a to tu som teda veľmi rád, lebo tu si myslím, že som pôvodcom toho, že sa škrtla tá povinnosť prijímať platby kartou alebo bezhotovostné platby, tak tu si dokážem teda pochváliť pána ministra, že okej, toto je v poriadku. No každopádne ten balíček je, je stále iný, proste mieša sa, ale stále všetky tie negatíva zostávajú.
Zároveň treba sa tu fakt baviť o tom, že to sú peniaze ľudí, vláda na jednej strane hovorí, že nevie ušetriť ani nič, proste 100 miliónov dokáže ušetriť na 14,5 miliardovom aparáte. No ale veď to je, normálne ja to slovo použijem, že farizejské, no a veď tie firmy a tí ľudia, tí musia teda ušetriť, veď tým dáva štát vyššie povinnosti a ani sa ich nepýta, či majú z čoho, hej? Tak štát vie, že nemá z čoho, tak na sebe nešetrí, ale ľudom ordinuje, tí asi majú z čoho z čoho, tak tí teda šetriť majú, ale keby si šetrili sebe. Nie, majú to hodiť štátu. A štát zasa to proste niekde, niekde minie. Vláda tu rozprávala, že teda sociálny dialóg a tieto veci, viete, ako to bolo? Dobre, zobrali tú prvú verziu balíčka, ktorá už aj tak je iná a tú doniesli a ukázali ju na tripartitu. Normálne ju ukázali aj odborárom, aj zamestnávateľom v čase, keď to bolo v podstate "hotové", schválené na vláde. Ako to, takto to nemôže byť, proste tu sa nediskutovalo so všetkými zamestnávateľmi, či je to automobilový priemysel, či je to energetický priemysel, či je to čokoľvek a poviem vám prečo, pretože vidíme, že už teda ako to začalo, tak už sa troška diskutovalo, pretože zrazu teda už je zrušený osobitný odvod z energetických firiem, no konečne ste s nimi diskutovali a úplne správne, že je zrušený. A tu ešte poďakujme vlastne Richardovi Sulíkovi, pretože ak niečo fungovalo, tak to boli ceny energie pre občanov, 2 roky zastropované, vie to fungovať aj naďalej, stačí to nepokaziť. A áno, je normálne, že súčasťou tej dohody bolo, že vláda nebude mirnixdirnix zo dňa na deň vyrábať ďalšie vyššie odvody. Však veď zo 4,4 % na 30. Dámy a páni, na 30 to chcelo byť zvýšené, to proste kde sme. Takže toto, áno, toto je správne riešenie, ten energetický sektor nemá čo platiť ďalšiu sektorovú daň, tak ako ju nemajú platiť napríklad ani telekomunikácie a teda platí stále to memorandum, ktoré zabezpečuje, stále zabezpečuje možno hádam asi aj najlepšie ceny v Európskej únii pre súkromných, proste pre fyzické osoby, pre občanov. No čiže vláda fakt akože nekomunikovala ani na tej Tripartite a je to vidieť v tých ďalších a ďalších zmenách, ktoré tam pribúdajú.
No to, že vláda chce teda pretlačiť balík parlamentom čo najskôr, okej, to sme videli hlavne minulý týždeň, teraz to už vlastne až tak nesúri lebo však až budúci, teda túto stredu je koaličná rada a hlasovať sa bude vo štvrtok, ale dobre, však ja som rád, aspoň bude diskusia, aspoň tu môžme o tom debatovať. No, samozrejme, vidím tam proste tie koaličné handrkovačky a akože ono to celé zasa začalo tým, že proste minister financií si tam fakt naplánoval miliardu navyše, veď keby ste si ho vypočuli takto pred dvomi, tromi týždňami, veď hovoril, áno, 1,6 – 1,7 miliardy potrebujeme konsolidovať. A súhlasím, tu sa všetci zhodneme, potrebujeme, keď už pre nič iné, tak preto, že nás k tomu tlačí Európska únia, keď už pre nič iné, tak keby sme to neplnili, tak nedostaneme platby, či už eurofondov, alebo plánu obnovy a odolnosti a bez toho Slovensko neprežije. Dneska my neprežijeme bez európskych peňazí, takže toto by bolo okej.
No ale minister si tam naplánoval ďalšiu miliardu navyše. A ja teraz nebudem hovoriť moje slová, lebo on ju nejak odôvodnil, pán minister, áno, a ja hovorím, že ju odôvodnil zle, ale použime na to rozpočtovú radu. No a tá teda nejak to celé porátala a im vyšlo to, že teda 360 mil. eur sú nejaké zmysluplné výdavky, ktoré nie sú pokryté súčasnou legislatívou, a tým pádom pokryté v aktuálnom rozpočte, ale teda nejaké nové a povedzme, dobre, bavme sa, že sú to nejaké priority, ktoré vedia byť dôležité. 360 mil., no tak nám ešte 640 do miliardy chýba.
No a toto, že to tam, ono to tam nevidím len ja alebo my z opozície, ono to tam vidia vlastne aj tie koaličné strany a proste snažia sa si z toho akože uchmatnúť a to je potom tá dohoda, ktorá neni dohoda, taká podmienka, hentaká podmienka, ale zasa, toto je že nečestné k občanom. Je férové sa tu postaviť a tuto ako minister financií povedať, že áno, žiadny obed nie je zadarmo, proste treba platiť dlhy a 1,6 mld. musíme sa nejak zložiť. Za jedno by to mala byť hlavne, hlavne štát, hlavne vláda a potom nejak aj občania. To všetko by bolo férové. Ale nie povedať, že vážení občania, my chceme po vás 2,7 mld., lebo ešte máme naprojektovaných miliardu ďalších výdavkov.
No a potom keď sa vrátim zase ešte k tej päťpercentnej DPH, fakt si myslíme, že tie základné potraviny, to inak viete, ako vzniklo, kolegovci, niekedy? To vznikol ako zvýhodnený súbor zdravých potravín, na ktoré sa znížila DPH. To nie je niečo kompaktné, že je to zoznam, ktorý, ktorý proste dáva zmysel, je to, je to proste nejaký balík, hej?
No a teraz teda sa niečo z toho znížilo o päť percentuálnych bodov a tu sa teda debatuje, že či to bude lacnejšie. No ja sa veľmi obávam, že nebude, pretože taký rožok, hej, je tlak proste na vyššiu minimálnu mzdu, ale veď okej, proste do toho sú vyššie príplatky. Do toho každý ten výrobca bude platiť transakčnú daň, zvyšuje sa mýto, takže sa zdražia všetky, všetky dodávky či už povedzme múky, alebo zrna, alebo teda rozvoz toho hotového pečiva do obchodov. Jednoducho ten balík má toľko toxických častí a to sa takto na seba vrství, proste vyrába to taký kokteil, že jednoducho ešte aj tie veci, kde skutočne prichádza k zníženiu DPH, ani tie nezdražejú. A to je ale stále viac úzka alebo menej úzka časť, ale stále to gro a tá správa pre občanov je, že všetko zdražie. Pretože ten výsledok, pán minister tu hovorí len o tom, kde sa znížilo a tak ani dneska nespomenul, že ale 95 % všetkého sa zvýši na 23 % a že výsledok tej časti konsolidačného balíka, ktorá hovorí o zvýšení DPH v jednom bode a o znížení v dvadsiatich bodoch, bude že miliardu navyše vybratých od ľudí. Takže toto je, toto je tá realita.
No a takto by sa dalo hovoriť o každej jednej časti, ja poviem teraz chvíľku zasa všeobecne, ten konsolidačný balíček má dva základné problémy. Jeden je teda, že štát nijak nešetrí na sebe. Šetrí možno päť percent, ale akože to je fakt že veľmi, veľmi málo. No ale teraz, kolegovci, to keby tu sedel pán Kaliňák, viete, čo je skratka ESO? Kedysi v roku 2013 sa práve vláda SMER-u snažila o efektívnu, spoľahlivú, otvorenú verejnú správu, to je to ESO, hej? No bol to projekt vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka, cieľ bol úplne perfektný, hej, bolo zefektívniť štátnu správu natoľko, aby sa počet úradníkov mohol razantne znížiť. Ja si už nespomeniem to percento, o čo sa znížiť mali, ale by som povedal, že dneska je to úplne nepodstatné, proste to ESO vzniklo v roku 2013 a do roku 2019 stúpol výrazne počet zamestnancov verejnej správy, úradníkov, fakt výrazne. (Reakcia z pléna.)
Pani kolegyňa, pozrite si, čo to malo znamenať, malo to znamenať zníženie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Prosím, kľud v sále, prosím, poslanci, využívajte faktickú. Nech sa páči, faktickú využívajte.
Nech sa páči, pán poslanec.
Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Malo to byť zníženie, výsledok je zvýšenie. Ale veď nepozerajme len rok 2019, viete, o koľko sa zvýšil počet verejných zamestnancov štátu tento rok? Asi o 14,5-tisíca. Za jeden jediný rok, prosím pekne, v čase, keď už sme všetci vedeli, že jedného dňa bude treba šetriť. Však veď už vlani bol nejaký balíček. O skoro 15-tisíc, hej? To je inak viac, ako sa podarilo predchádzajúcej vláde za tri roky. No, dobre. Tak budeme sledovať, ako vyzerá nejaké šetrenie vo verejnej správe aktuálne, ale ja to poviem, no asi sa od pani Vaľovej poučili kolegovci, lebo teraz už nemajú ambíciu takmer žiadnu, hej, pretože asi 120 mil. je, to je nič oproti tomu, čo ste naordinovali ľuďom, je to smiešne nič.
Dobre, druhý obrovský problém balíka je, že vôbec nie je prorastový a zabíja ekonomický rast. Bez ekonomického rastu nemôžeme sa ani vôbec baviť o nejakom ozdravovaní verejných financií. Keď nie je ekonomický rast, nastupujú všetky parametre, ktoré zhoršujú verejné financie, aj keby sme že nerobili žiadny takýto zabíjací balíček a z akéhokoľvek iného dôvodu, napríklad z dôvodu problémov v Nemecku alebo nečerpania plánu obnovy a odolnosti by Slovensko stagnovalo, aj tak by sa zhoršovalo zdravie verejných financií. No teraz sa bude zhoršovať ešte výrazne, výrazne viac. No ale ja poviem, že veď vidím, že ste sa inšpirovali, alebo pán minister, že sa inšpiroval proste u Viktora Orbána, inak aj on, keď sa v roku 2010 dostal k moci, tak tie verejné financie maďarské boli už vtedy v zlom stave, a teda aj on robil nejakú reformu, hej? A teda poviem, čo spravil. Razantne zvýšil dépeháčku, hej, dnes je v podstate najvyššia v Európskej únii, uhm, tak to sme sa akože, teda ste sa hodne inšpirovali, no ale on razantne znížil korporátne dane a celkovo proste daňovo-odvodové zaťaženie práce a tieto dve daňové položky, on ich má, no hádam pomaly aj najnižšie v celej, v celej Európskej únii. Čiže viete, že už keď, tak sa treba inšpirovať v nejakej celosti. Pretože vy ste teda zvýšili dépeháčku, ale zároveň zvyšujete korporátne dane, zvyšujete, to gro je zvýšenie. A ja viem, že je tam aj parameter pre tie malé firmy, ale to je, to je kvapka v mori oproti tomu, ako to zvyšujete. Takže už, prosím, že keď už sa teda v tom Maďarsku inšpirujeme, tak skúsme sa inšpirovať aj z toho, čo sa im podarilo, podarilo dobre.
No ďalší, čo ja viem, či zamýšľaný, alebo nezamýšľaný dôsledok konsolidačného balíčka, bude nárast špekulantov. Viete, už je sadzba nula, 5 %, 10 %, 19, 24, proste čím viacej je daňových pásiem v akejkoľvek dani, teraz teda hovorím o dani z príjmov, tak proste takýto rozdrobený systém prináša vždy viacej možností na optimalizáciu.
A jednoducho buďte si istí, akonáhle sa toto niekoho dotkne a ono sa to tie zmeny dotýkajú každého, tie firmy budú hľadať cestu, ako optimalizovať, proste budú, budú hľadať cestu, ako to posunúť do šedej zóny, budú hľadať cestu, ako uniknúť s platbami do zahraničia, ako v kombinácii s tým, že aj finančná správa funguje ďaleko horšie, proste štát na tomto môže ďaleko viac stratiť ako získať. A už keď nič iné, tak zložitejší systém vyžaduje väčšiu, vyššiu kontrolu s väčším počtom zamestnancov, s väčším nasadením a to je zase nie nič iné než rast nákladov štátu.
Takže my sme to, my sme to videli, hej, ten rok 2004, proste sa tie daňové sadzby zjednotili, už to pomáha, čím jednoduchší systém, tým ťažšie sa obchádza. A, samozrejme, potom je tam ešte ten ďalší parameter. Čím nižšie sú daňové sadzby, tým menej sa vám optimalizácia oplatí. Toto sú všetko parametre, ktoré tú vašu lineárnu, že hurá, zvýšili sme z 21 na 24, lineárne nám to prináša 300 mil. navyše, nebude to tak. Nebude to tak.
No a už teda keď nejaká tá inšpirácia v Maďarsku bola, okej, ono sa dalo inšpirovať aj niekde inde a výrazne, výrazne lepšie. No možno sa dalo inšpirovať povedzme napríklad Kanadou, hej, ktorá medzi rokmi ´94 – ´98 konsolidovala a výrazne, mali 38-miliardový ročný rozpočtový deficit a do štyroch rokov sa dostali do 3,5-miliardového prebytku. Toto sa nám nemôže stať, tento náš balíček nemá žiadny takýto potenciál, ktorý by takéto niečo pomohol spôsobiť. No ale čo tí Kanaďania urobili? No nehľadali by ste tam teda zvyšovanie korporátnych daní, ani žiadnu transakčnú daň nezavádzali, ani dépeháčku nezavádzali, viete, čo spravili? Razantne škrtli výdavky, dotácie pre podniky sa znížili o 60 %, niektoré sektory ako dopravy zaznamenali zníženie o 97 %, niektoré programy proste zrušili, zrušili dotácie na prepravu obilia, sprivatizovali niektoré neefektívne štátne podniky.
No nič z tohto proste v tom našom balíčku nie je. Proste ten náš balíček nemá žiadny ozdravný ani rastový potenciál. Takisto, ja neviem, tak nedalo sa pozrieť proste na efektívnosť grantov či dotácií zo štátneho rozpočtu? Dnešná hodnota je, teraz využijem teda inštitút ekonomických a sociálnych analýz, oni spočítali, ich dnešná hodnota je 1,1 mld. s medziročným nárastom pre rok ´24, už teda aktuálnou vládou, o 15 %. Ja tu nehovorím, že treba zoškrtať všetky granty, všetky dotácie, ale akože ja som presvedčený, že nejakým efektívnym šetrením by sa proste dalo niečo nájsť, by sa dalo niečo škrtnúť. Otázka je, prečo tam bol 15-percentný nárast. Čo z parametrov vlaňajšieho, vlaňajšieho výberu daní alebo výberu odvodov, alebo vývoja ekonomiky nám hovorilo, že sa to má o 15 % zvýšiť? Nič. Nič, taký parameter nie je, ktorý by obhajoval 15-percentné zvýšenie akýchkoľvek výdavkov.
No, opäť sa pýtam, vidíte, kolegovia, nejakú proste reformu v tomto balíčku? Proste nie, je tam, je tam jedine cesta skratiek, cesta, cesta, nazvime to, že rýchlych peňazí, že ich vláda sa bude snažiť zobrať, zobrať ľuďom, hej, cez navýšenie a zavádzanie nových daní. Toto možnože z krátkodobého pohľadu nejak môže pomôcť, ale proste reálne nepomôže.
No a inak ešte návrat k tej Kanade. Viete, čo spravili, keď sa im už zlepšila tá fiškálna situácia? Potom ešte pekne znížili dane z príjmu fyzických osôb, aj z príjmu právnických osôb, jednoducho tým sa stal aj ich daňový systém neutrálnejší a viac orientovaný na rast. No, takto napríklad to fungovalo v Kanade. Dobre, možno Kanada je ďaleko, Írsko je o niečo bližšie. Írsko ešte v roku 2011 malo výrazne vyššie náklady fungovania štátu ako Slovensko. Proste takisto sa pustili do reforiem, urobili aj svoj daňový systém efektívnym, dnes, dnes je írska veľkosť štátu polovičná oproti Slovensku, my máme nejakých štyridsať už hádam aj sedem, oni majú dvadsaťtri a majú, viete, aký má Írsko problém? Má rozpočtový prebytok a u nich ekonómovia a minister financií riešia, viete čo? Ako s tým prebytkom efektívne hospodáriť, pretože to, samozrejme, tiež nemôžte vrhnúť do zvýšenia, ja neviem, dôchodkov alebo čoho, lebo aj to by potom zase len rozvrátilo to ekonomické prostredie. Takže jednoducho, jednoducho dokázali, dokázali to výrazne vylepšiť. Ešte raz, v našom balíčku nič z tej írskej cesty nevidím.
No ale mám ešte sedem minút, rád by som sa venoval transakčnej dani, ktorú teda považujem za, no spolu so zvýšením DPH jednoznačne najväčšou, ale aj najškodlivejšou časťou toho balíka. Je tu len jediné správne riešenie, jednoducho tú transakčnú daň škrtnúť, zrušiť, nezaviesť a normálne tých 650 mil., ktoré tým očakávate, dať voči tým neexistujúcim výdavkom. Čiže normálne že zmenšiť veľkosť konsolidačného balíčka na cca 2 mld. a nemusíte zavádzať transakčnú daň. A teraz prečo? Minister tu hovorí, že pomáha malým firmám. Ale to, čo im trošku pomôže, už len táto samotná transakčná daň výrazne zhorší. Uvedomme si, že dosah tejto dane je práve na najmenšie firmy najvyšší. Najvyššia, aj to minister spomínal, za desaťtisícovú faktúru keď zaplatíte za jeden, čo ja viem, tepelné čerpadlo svojmu dodávateľovi, tak tá firma musí poslať nie 10-tisíc, ale 10 040. To je tá sadzba 0,4 % a strop 40 euro. Keď veľká firma bude platiť tých kotlov desať v jednej faktúre, tak zaplatí rovnakých 40. Toto je pomoc malým firmám? Proste toto je normálne že ďalší kamienok na rakvu malých firiem. Toto si fakt treba uvedomiť. To je, to je daň, ktorá je úplne že nezmyselná. A potom sú firmy z rôznych odvetví. Niekto zaplatí jednu stotisícovú faktúru za mesiac, niekto musí zaplatiť desať desaťtisícových desiatim rôznym dodávateľom. Daňové zaťaženie je úplne, úplne iné.
Ďalšia veci, si zoberte daňové... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím kľud v sále, ešte pán poslanec nech to dokončí.
Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Keď si zoberiete, keď si zoberiete, čím dlhší je reťazec na Slovensku, tým viac je zaťažený. Chleba, ak pečie slovenská pekáreň chleba zo slovenského obilia, zo slovenskej múky so slovenským droždím a ja neviem, všetkým týmto, a zároveň to teda ešte posiela do predajne, v každej časti tohto reťazca, každá debetná platba, každé, každého účastníka toho reťazca je zaťažená touto daňou.
Keď si porovnáte, že teraz si ten obchodník, hej, ten obchodník, to je jedno, v Trstenej, kúpi chleba z Poľska, tak tú daň zaplatí len raz.
Už len o toto bude ten poľský chleba proste lacnejší. My sme, vy ste výrazne zhoršili konkurencieschopnosť práve ešte hlavne malých firiem týmto. Akože celé zle. Táto daň inak nie je nikde, než v Maďarsku a potom ešte v krajinách Latinskej Ameriky. Ako už len to by malo byť akoby nejakým takým tým výkričníkom, že takto nie. Táto daň bude vyháňať peniaze zo Slovenska do zahraničia, pretože to prvé, čo si každý napadne, veď ja si spravím účet v zahraničí a budem to riešiť... (Šum v sále.)
Pán predseda, môžme chvíľočku ešte? Aha.
No. Bude vyháňať financie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Chcem poprosiť všetkých poslancov, utíšte sa, prosím vás, a normálne majte úctu k poslancovi, ktorý vystupuje, nech dokončí svoj príspevok. Ďakujem.
Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Ďakujem pekne.
Čiže firma povie si, že okej, ja si teda tie svoje účty dám do zahraničia a vyhnem sa tejto dani. No nevyhne sa, pretože ten zákon hovorí, že v takomto prípade, ak je účet v zahraničí, ale peniaze, ktoré sa vzťahujú na podnikanie na Slovensku, sú tiež zdaňované, akurát to musí odviesť ten daňovník sám, hej? Takže vlastne z každého robíme už potenciálneho daňového podvodníka, ale to, že to budú skúšať firmy, budú, normálne že budú, to je normálne. Ale už keď nič iné, no tak tie financie, tie voľné zdroje nebudú v slovenských bankách, ktoré ich inak môžu použiť napríklad na financovanie Slovenska, ale budú v zahraničí. Ja sa pýtam, že komu sme tým prospeli? Komu sme tým prospeli?
No. Ďalej, táto daň bude nútiť pod hrozbou pokuty, aby teda poskytovali firmy bezhotovostné formy platenia. No, našťastie, teda po, ja si myslím, že mojom tlaku sa zobudila aj strana SNS a toto sa zrušilo. Ďakujem pánovi ministrovi.
No ale potom je tu ešte jedna vec. Čo je to platba kartou 2 eurá ročne? Tak teraz keby, tam je taká možnosť, ak budú firmy platiť svoje výdavky kartou, tak neplatia žiadnu transakčnú daň. A ja sa teraz pýtam pána ministra, ktorý ma, samozrejme, zase raz nepočúva, keď sa všetky firmy rozhodnú a všetky svoje výdavky zaplatia kartou, tak, páni, nebudete mať 650 miliónov, budete mať že 300-tisíc firiem krát 2 eurá, budete mať 600-tisíc euro. Nie 600 miliónov, ale 600-tisíc euro. Tak toto proste ja nerozumiem, keď do toho zákona je zabudovaná odchodová klauzula takýmto štýlom. Akože ja, teraz ja sa pýtam, že či je toto len akoby že neschopnosťou vlády, že si to neuvedomila? Alebo je to šikovnosťou bánk, že si to tam dokázali vložiť? Alebo je to ocenená šikovnosť niekoho? Pretože na tých platbách kartou, samozrejme, zase raz vo finále nezíska ten malý podnikateľ. Viete, kto získa? Získa banka a získajú dve veľké kartové spoločnosti, ktoré sú inak americké obidve. Čiže vo finále aj toto akože nepomôže, pretože to zasa raz proste niekto zaplatí, ale výsledok, že to ani neskončia tie peniaze v štátnom rozpočte. Neskončia. Ja, ja fakt proste nerozumiem. Nerozumiem.
Ďalšia vec je, máme tu kopu malých živnostníkov, ktorých tento zákon núti, aby si otvorili podnikateľský účet. Týka sa to asi 190-tisíc živnostníkov, ktorí vedeli fungovať s jedným účtom pre svoje súkromné bytie a aj firemné, lebo však teda sú malí živnostníci. No dobre.
Tak cca 10 euro je tak mesačný poplatok za podnikateľský účet, krát dvanásť mesiacov je 120 euro nových nákladov pre malého živnostníka. A ja sa teraz pýtam, či ten malý živnostník bude mať len z tohoto, ale aj z kopu ďalších vecí, čo ho postihne, lacnejšie bude predávať svoje služby? Alebo drahšie? No, samozrejme, že bude predávať drahšie, lebo ste mu zvýšili náklady.
A ďalšia vec je tá, že teraz pán minister hovorí, že sa to netýka fyzických osôb. No ale ten prvý návrh sa týkal. Tie prvé debaty boli, že sa to dá aj fyzickým osobám. A v Maďarsku to aj je aj pre fyzické osoby.
Pán minister, páliť vás prsty budú a budúcoročná konsolidácia bude znamenať, že to dáte platiť aj fyzickým osobám.
Občania a voliči, uvedomte si toto! Bude sa to týkať aj vás. Budeme zase raz ako Maďarsko.
No a ja už len uvediem za posledných tridsať sekúnd, že budem, v ústnej rozprave predložím pozmeňujúci návrh, ktorý teda sa bude snažiť akoby vypustiť túto daň, resp. ju znefunkčniť alebo ďalší krok ešte, to by možnože mohlo mať význam, posunúť jej účinnosť o rok, aby ste si mohli spraviť analýzy, aby sa zistilo, čo to prináša a čo to berie, aby bol priestor to normálne že štandardne tento návrh zákona zrušiť.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
1.10.2024 o 10:35 hod.
RNDr. Ing.
Marián Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, no práve sa začala rozprava v druhom čítaní a po včerajšom finančnom výbore sa zase raz bavíme o výrazne zmenenom návrhu s kopou zmien v podstate v hodnote stoviek miliónov. No to prvé hodnotenie je, bohužiaľ, len málo z nich je skutočnou zmenou k lepšiemu, ale aj tie zmeny, ktoré sú zmenou k lepšiemu, sú vlastne len oprava chýb, fatálnych chýb toho pôvodného zdražovacieho balíčka. No čo v ňom zostalo, je, bohužiaľ, nulový ozdravovací potenciál tohto konsolidačného balíka, nulový rastový potenciál, a, bohužiaľ, zostalo aj minimálne šetrenie na strane štátu.
A teda, bohužiaľ, tým pádom zostali aj ďalšie parametre a to je vysoký inflačný potenciál tohto balíka a, bohužiaľ, práve teda naopak, je to extrémne brzdiaci vplyv na rast ekonomiky.
No čo sa týka toho vývoja, rieši sa to v skrátenom legislatívnom konaní a, bohužiaľ, tak to vyzerá. Niekedy mi to pripadá fakt, že jak keby sa hádzali kocky, hej, taká korporátna daň, daň z príjmu právnických osôb, tá sa včera na finančnom výbore vlastne zmenila už tretíkrát, tak teraz tam padlo číslo 24. Akože len aby sme vnímali, že to je úplne že desivé, my budeme mať najvyššiu korporátnu daň zo všetkých okolitých krajín, už dnes sme poslední, výrazne poslední v lákaní priamych zahraničných investícií. Kto sem príde, ak tu bude treba štvrtinu odovzdať toho, keď človek alebo firma celý rok pracuje, robí všetko pre to, zarobí nejaký, má nejaký zisk, to je inak základný ekonomický parameter, to nie je nič, nič, čo by proste nebolo normálne. Podnikanie je kvôli zisku, tak keď už majú nejaký zisk, tak im štát z toho zoberie 24 %, štvrtinu. To je fakt akoby, fakt desivé.
Dobré, pán minister sa chváli, že teda knihy budú v 5 % DPH, súhlasím, ak má niečo byť v 5 %, v zníženej sadzbe všeobecne poviem, tak sú to skutočne knihy, pretože čo je najväčšou hodnotou pre štát? Vzdelaný, sčítaný, rozhľadený človek, ktorý je ochotný čítať, vzdelávať sa celý život a vlastne posúvať sa ďalej. Takýto občan je najhodnotnejší, no ale, okej, veď teda tie knihy boli v desiatke, takže vlastne zase sa najprv niečo pokazilo, dali sa do 23 v prvej verzii a teraz sa to slávnostne opravuje. Ale dobre, vďakabohu aspoň za to. To isté cestovný ruch.
Veď okej, veď mal teda 10 % s tým sa žiť dalo, s tým fungovali, ale boli preradení do 23 %, tak len aby sa nezabudlo, že vlastne teraz nevylepšuje sa hrdinsky vlastne podmienky pre cestovný ruch, no opravuje sa to, čo bolo v prvom kroku dané tak, že by to znamenalo automaticky kolaps, normálne že kolaps. Aj na to sa stačí pozrieť do sveta. Lotyšom sa z nejakého neznámeho dôvodu toto podarilo, že výrazne zdvihli DPH na cestovný ruch o 30 %, medziročne proste stratili 30%, čiže ja som veľmi rád za tých 5 %, veľmi rád, že sa to zjednotilo, či gastro, či cestovný ruch, či športová infraštruktúra, áno, toto pomôže cestovnému ruchu. Len si uvedomme, že opravuje sa to, čo bolo v tej prvej verzii proste úplne že pokazené, hej, to je daň za tú celú rýchlosť. Poviem ďalej, tie vyššie stropy na sociálne odvody pre lepšie zarábajúcich, to malo byť od 1. 1. 2026 v podstate s tým, že možno by sa dovtedy pochopilo, aká je to hlúposť, hej, a že by od toho vláda ustúpila. No nie, ešte sa to "vylepšilo" včera na výbore, pretože sa to predsunulo a už to bude od 1. 1. 2025 platiť. Viete, čo to znamená, ak zvyšujeme hranicu sociálnych odvodov pre tých veľmi dobre zarábajúcich zo 7-násobku priemernej mzdy na 11-násobok? No hlásime, že táto krajina proste vyháňa tých najšikovnejších, najschopnejších, najvzdelanejších, najskúsenejších, tých, ktorí skutočne sú pôvodcami inovácií, proste pôvodcami fakt toho, čo posúva to Slovensko dopredu. Toto je správa, Slovensko vyháňa tých najšikovnejších z nás do zahraničia. A ešte to ide urobiť teda o rok skôr.
Ďalej ústupky pri mzdách zdravotníkom, okej, samozrejme, tu sa asi zhodneme, tie sestričky, máme ich málo, tie platy majú zlé, tak teda ide sa tam to navýšenie trošku lepšie, ale zasa v podstate je to zlepšenie toho zhoršenia, ktoré proste prišlo v tom konsolidačnom balíčku. Takisto ďalšia vec, a to tu som teda veľmi rád, lebo tu si myslím, že som pôvodcom toho, že sa škrtla tá povinnosť prijímať platby kartou alebo bezhotovostné platby, tak tu si dokážem teda pochváliť pána ministra, že okej, toto je v poriadku. No každopádne ten balíček je, je stále iný, proste mieša sa, ale stále všetky tie negatíva zostávajú.
Zároveň treba sa tu fakt baviť o tom, že to sú peniaze ľudí, vláda na jednej strane hovorí, že nevie ušetriť ani nič, proste 100 miliónov dokáže ušetriť na 14,5 miliardovom aparáte. No ale veď to je, normálne ja to slovo použijem, že farizejské, no a veď tie firmy a tí ľudia, tí musia teda ušetriť, veď tým dáva štát vyššie povinnosti a ani sa ich nepýta, či majú z čoho, hej? Tak štát vie, že nemá z čoho, tak na sebe nešetrí, ale ľudom ordinuje, tí asi majú z čoho z čoho, tak tí teda šetriť majú, ale keby si šetrili sebe. Nie, majú to hodiť štátu. A štát zasa to proste niekde, niekde minie. Vláda tu rozprávala, že teda sociálny dialóg a tieto veci, viete, ako to bolo? Dobre, zobrali tú prvú verziu balíčka, ktorá už aj tak je iná a tú doniesli a ukázali ju na tripartitu. Normálne ju ukázali aj odborárom, aj zamestnávateľom v čase, keď to bolo v podstate "hotové", schválené na vláde. Ako to, takto to nemôže byť, proste tu sa nediskutovalo so všetkými zamestnávateľmi, či je to automobilový priemysel, či je to energetický priemysel, či je to čokoľvek a poviem vám prečo, pretože vidíme, že už teda ako to začalo, tak už sa troška diskutovalo, pretože zrazu teda už je zrušený osobitný odvod z energetických firiem, no konečne ste s nimi diskutovali a úplne správne, že je zrušený. A tu ešte poďakujme vlastne Richardovi Sulíkovi, pretože ak niečo fungovalo, tak to boli ceny energie pre občanov, 2 roky zastropované, vie to fungovať aj naďalej, stačí to nepokaziť. A áno, je normálne, že súčasťou tej dohody bolo, že vláda nebude mirnixdirnix zo dňa na deň vyrábať ďalšie vyššie odvody. Však veď zo 4,4 % na 30. Dámy a páni, na 30 to chcelo byť zvýšené, to proste kde sme. Takže toto, áno, toto je správne riešenie, ten energetický sektor nemá čo platiť ďalšiu sektorovú daň, tak ako ju nemajú platiť napríklad ani telekomunikácie a teda platí stále to memorandum, ktoré zabezpečuje, stále zabezpečuje možno hádam asi aj najlepšie ceny v Európskej únii pre súkromných, proste pre fyzické osoby, pre občanov. No čiže vláda fakt akože nekomunikovala ani na tej Tripartite a je to vidieť v tých ďalších a ďalších zmenách, ktoré tam pribúdajú.
No to, že vláda chce teda pretlačiť balík parlamentom čo najskôr, okej, to sme videli hlavne minulý týždeň, teraz to už vlastne až tak nesúri lebo však až budúci, teda túto stredu je koaličná rada a hlasovať sa bude vo štvrtok, ale dobre, však ja som rád, aspoň bude diskusia, aspoň tu môžme o tom debatovať. No, samozrejme, vidím tam proste tie koaličné handrkovačky a akože ono to celé zasa začalo tým, že proste minister financií si tam fakt naplánoval miliardu navyše, veď keby ste si ho vypočuli takto pred dvomi, tromi týždňami, veď hovoril, áno, 1,6 – 1,7 miliardy potrebujeme konsolidovať. A súhlasím, tu sa všetci zhodneme, potrebujeme, keď už pre nič iné, tak preto, že nás k tomu tlačí Európska únia, keď už pre nič iné, tak keby sme to neplnili, tak nedostaneme platby, či už eurofondov, alebo plánu obnovy a odolnosti a bez toho Slovensko neprežije. Dneska my neprežijeme bez európskych peňazí, takže toto by bolo okej.
No ale minister si tam naplánoval ďalšiu miliardu navyše. A ja teraz nebudem hovoriť moje slová, lebo on ju nejak odôvodnil, pán minister, áno, a ja hovorím, že ju odôvodnil zle, ale použime na to rozpočtovú radu. No a tá teda nejak to celé porátala a im vyšlo to, že teda 360 mil. eur sú nejaké zmysluplné výdavky, ktoré nie sú pokryté súčasnou legislatívou, a tým pádom pokryté v aktuálnom rozpočte, ale teda nejaké nové a povedzme, dobre, bavme sa, že sú to nejaké priority, ktoré vedia byť dôležité. 360 mil., no tak nám ešte 640 do miliardy chýba.
No a toto, že to tam, ono to tam nevidím len ja alebo my z opozície, ono to tam vidia vlastne aj tie koaličné strany a proste snažia sa si z toho akože uchmatnúť a to je potom tá dohoda, ktorá neni dohoda, taká podmienka, hentaká podmienka, ale zasa, toto je že nečestné k občanom. Je férové sa tu postaviť a tuto ako minister financií povedať, že áno, žiadny obed nie je zadarmo, proste treba platiť dlhy a 1,6 mld. musíme sa nejak zložiť. Za jedno by to mala byť hlavne, hlavne štát, hlavne vláda a potom nejak aj občania. To všetko by bolo férové. Ale nie povedať, že vážení občania, my chceme po vás 2,7 mld., lebo ešte máme naprojektovaných miliardu ďalších výdavkov.
No a potom keď sa vrátim zase ešte k tej päťpercentnej DPH, fakt si myslíme, že tie základné potraviny, to inak viete, ako vzniklo, kolegovci, niekedy? To vznikol ako zvýhodnený súbor zdravých potravín, na ktoré sa znížila DPH. To nie je niečo kompaktné, že je to zoznam, ktorý, ktorý proste dáva zmysel, je to, je to proste nejaký balík, hej?
No a teraz teda sa niečo z toho znížilo o päť percentuálnych bodov a tu sa teda debatuje, že či to bude lacnejšie. No ja sa veľmi obávam, že nebude, pretože taký rožok, hej, je tlak proste na vyššiu minimálnu mzdu, ale veď okej, proste do toho sú vyššie príplatky. Do toho každý ten výrobca bude platiť transakčnú daň, zvyšuje sa mýto, takže sa zdražia všetky, všetky dodávky či už povedzme múky, alebo zrna, alebo teda rozvoz toho hotového pečiva do obchodov. Jednoducho ten balík má toľko toxických častí a to sa takto na seba vrství, proste vyrába to taký kokteil, že jednoducho ešte aj tie veci, kde skutočne prichádza k zníženiu DPH, ani tie nezdražejú. A to je ale stále viac úzka alebo menej úzka časť, ale stále to gro a tá správa pre občanov je, že všetko zdražie. Pretože ten výsledok, pán minister tu hovorí len o tom, kde sa znížilo a tak ani dneska nespomenul, že ale 95 % všetkého sa zvýši na 23 % a že výsledok tej časti konsolidačného balíka, ktorá hovorí o zvýšení DPH v jednom bode a o znížení v dvadsiatich bodoch, bude že miliardu navyše vybratých od ľudí. Takže toto je, toto je tá realita.
No a takto by sa dalo hovoriť o každej jednej časti, ja poviem teraz chvíľku zasa všeobecne, ten konsolidačný balíček má dva základné problémy. Jeden je teda, že štát nijak nešetrí na sebe. Šetrí možno päť percent, ale akože to je fakt že veľmi, veľmi málo. No ale teraz, kolegovci, to keby tu sedel pán Kaliňák, viete, čo je skratka ESO? Kedysi v roku 2013 sa práve vláda SMER-u snažila o efektívnu, spoľahlivú, otvorenú verejnú správu, to je to ESO, hej? No bol to projekt vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka, cieľ bol úplne perfektný, hej, bolo zefektívniť štátnu správu natoľko, aby sa počet úradníkov mohol razantne znížiť. Ja si už nespomeniem to percento, o čo sa znížiť mali, ale by som povedal, že dneska je to úplne nepodstatné, proste to ESO vzniklo v roku 2013 a do roku 2019 stúpol výrazne počet zamestnancov verejnej správy, úradníkov, fakt výrazne. (Reakcia z pléna.)
Pani kolegyňa, pozrite si, čo to malo znamenať, malo to znamenať zníženie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Prosím, kľud v sále, prosím, poslanci, využívajte faktickú. Nech sa páči, faktickú využívajte.
Nech sa páči, pán poslanec.
Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Malo to byť zníženie, výsledok je zvýšenie. Ale veď nepozerajme len rok 2019, viete, o koľko sa zvýšil počet verejných zamestnancov štátu tento rok? Asi o 14,5-tisíca. Za jeden jediný rok, prosím pekne, v čase, keď už sme všetci vedeli, že jedného dňa bude treba šetriť. Však veď už vlani bol nejaký balíček. O skoro 15-tisíc, hej? To je inak viac, ako sa podarilo predchádzajúcej vláde za tri roky. No, dobre. Tak budeme sledovať, ako vyzerá nejaké šetrenie vo verejnej správe aktuálne, ale ja to poviem, no asi sa od pani Vaľovej poučili kolegovci, lebo teraz už nemajú ambíciu takmer žiadnu, hej, pretože asi 120 mil. je, to je nič oproti tomu, čo ste naordinovali ľuďom, je to smiešne nič.
Dobre, druhý obrovský problém balíka je, že vôbec nie je prorastový a zabíja ekonomický rast. Bez ekonomického rastu nemôžeme sa ani vôbec baviť o nejakom ozdravovaní verejných financií. Keď nie je ekonomický rast, nastupujú všetky parametre, ktoré zhoršujú verejné financie, aj keby sme že nerobili žiadny takýto zabíjací balíček a z akéhokoľvek iného dôvodu, napríklad z dôvodu problémov v Nemecku alebo nečerpania plánu obnovy a odolnosti by Slovensko stagnovalo, aj tak by sa zhoršovalo zdravie verejných financií. No teraz sa bude zhoršovať ešte výrazne, výrazne viac. No ale ja poviem, že veď vidím, že ste sa inšpirovali, alebo pán minister, že sa inšpiroval proste u Viktora Orbána, inak aj on, keď sa v roku 2010 dostal k moci, tak tie verejné financie maďarské boli už vtedy v zlom stave, a teda aj on robil nejakú reformu, hej? A teda poviem, čo spravil. Razantne zvýšil dépeháčku, hej, dnes je v podstate najvyššia v Európskej únii, uhm, tak to sme sa akože, teda ste sa hodne inšpirovali, no ale on razantne znížil korporátne dane a celkovo proste daňovo-odvodové zaťaženie práce a tieto dve daňové položky, on ich má, no hádam pomaly aj najnižšie v celej, v celej Európskej únii. Čiže viete, že už keď, tak sa treba inšpirovať v nejakej celosti. Pretože vy ste teda zvýšili dépeháčku, ale zároveň zvyšujete korporátne dane, zvyšujete, to gro je zvýšenie. A ja viem, že je tam aj parameter pre tie malé firmy, ale to je, to je kvapka v mori oproti tomu, ako to zvyšujete. Takže už, prosím, že keď už sa teda v tom Maďarsku inšpirujeme, tak skúsme sa inšpirovať aj z toho, čo sa im podarilo, podarilo dobre.
No ďalší, čo ja viem, či zamýšľaný, alebo nezamýšľaný dôsledok konsolidačného balíčka, bude nárast špekulantov. Viete, už je sadzba nula, 5 %, 10 %, 19, 24, proste čím viacej je daňových pásiem v akejkoľvek dani, teraz teda hovorím o dani z príjmov, tak proste takýto rozdrobený systém prináša vždy viacej možností na optimalizáciu.
A jednoducho buďte si istí, akonáhle sa toto niekoho dotkne a ono sa to tie zmeny dotýkajú každého, tie firmy budú hľadať cestu, ako optimalizovať, proste budú, budú hľadať cestu, ako to posunúť do šedej zóny, budú hľadať cestu, ako uniknúť s platbami do zahraničia, ako v kombinácii s tým, že aj finančná správa funguje ďaleko horšie, proste štát na tomto môže ďaleko viac stratiť ako získať. A už keď nič iné, tak zložitejší systém vyžaduje väčšiu, vyššiu kontrolu s väčším počtom zamestnancov, s väčším nasadením a to je zase nie nič iné než rast nákladov štátu.
Takže my sme to, my sme to videli, hej, ten rok 2004, proste sa tie daňové sadzby zjednotili, už to pomáha, čím jednoduchší systém, tým ťažšie sa obchádza. A, samozrejme, potom je tam ešte ten ďalší parameter. Čím nižšie sú daňové sadzby, tým menej sa vám optimalizácia oplatí. Toto sú všetko parametre, ktoré tú vašu lineárnu, že hurá, zvýšili sme z 21 na 24, lineárne nám to prináša 300 mil. navyše, nebude to tak. Nebude to tak.
No a už teda keď nejaká tá inšpirácia v Maďarsku bola, okej, ono sa dalo inšpirovať aj niekde inde a výrazne, výrazne lepšie. No možno sa dalo inšpirovať povedzme napríklad Kanadou, hej, ktorá medzi rokmi ´94 – ´98 konsolidovala a výrazne, mali 38-miliardový ročný rozpočtový deficit a do štyroch rokov sa dostali do 3,5-miliardového prebytku. Toto sa nám nemôže stať, tento náš balíček nemá žiadny takýto potenciál, ktorý by takéto niečo pomohol spôsobiť. No ale čo tí Kanaďania urobili? No nehľadali by ste tam teda zvyšovanie korporátnych daní, ani žiadnu transakčnú daň nezavádzali, ani dépeháčku nezavádzali, viete, čo spravili? Razantne škrtli výdavky, dotácie pre podniky sa znížili o 60 %, niektoré sektory ako dopravy zaznamenali zníženie o 97 %, niektoré programy proste zrušili, zrušili dotácie na prepravu obilia, sprivatizovali niektoré neefektívne štátne podniky.
No nič z tohto proste v tom našom balíčku nie je. Proste ten náš balíček nemá žiadny ozdravný ani rastový potenciál. Takisto, ja neviem, tak nedalo sa pozrieť proste na efektívnosť grantov či dotácií zo štátneho rozpočtu? Dnešná hodnota je, teraz využijem teda inštitút ekonomických a sociálnych analýz, oni spočítali, ich dnešná hodnota je 1,1 mld. s medziročným nárastom pre rok ´24, už teda aktuálnou vládou, o 15 %. Ja tu nehovorím, že treba zoškrtať všetky granty, všetky dotácie, ale akože ja som presvedčený, že nejakým efektívnym šetrením by sa proste dalo niečo nájsť, by sa dalo niečo škrtnúť. Otázka je, prečo tam bol 15-percentný nárast. Čo z parametrov vlaňajšieho, vlaňajšieho výberu daní alebo výberu odvodov, alebo vývoja ekonomiky nám hovorilo, že sa to má o 15 % zvýšiť? Nič. Nič, taký parameter nie je, ktorý by obhajoval 15-percentné zvýšenie akýchkoľvek výdavkov.
No, opäť sa pýtam, vidíte, kolegovia, nejakú proste reformu v tomto balíčku? Proste nie, je tam, je tam jedine cesta skratiek, cesta, cesta, nazvime to, že rýchlych peňazí, že ich vláda sa bude snažiť zobrať, zobrať ľuďom, hej, cez navýšenie a zavádzanie nových daní. Toto možnože z krátkodobého pohľadu nejak môže pomôcť, ale proste reálne nepomôže.
No a inak ešte návrat k tej Kanade. Viete, čo spravili, keď sa im už zlepšila tá fiškálna situácia? Potom ešte pekne znížili dane z príjmu fyzických osôb, aj z príjmu právnických osôb, jednoducho tým sa stal aj ich daňový systém neutrálnejší a viac orientovaný na rast. No, takto napríklad to fungovalo v Kanade. Dobre, možno Kanada je ďaleko, Írsko je o niečo bližšie. Írsko ešte v roku 2011 malo výrazne vyššie náklady fungovania štátu ako Slovensko. Proste takisto sa pustili do reforiem, urobili aj svoj daňový systém efektívnym, dnes, dnes je írska veľkosť štátu polovičná oproti Slovensku, my máme nejakých štyridsať už hádam aj sedem, oni majú dvadsaťtri a majú, viete, aký má Írsko problém? Má rozpočtový prebytok a u nich ekonómovia a minister financií riešia, viete čo? Ako s tým prebytkom efektívne hospodáriť, pretože to, samozrejme, tiež nemôžte vrhnúť do zvýšenia, ja neviem, dôchodkov alebo čoho, lebo aj to by potom zase len rozvrátilo to ekonomické prostredie. Takže jednoducho, jednoducho dokázali, dokázali to výrazne vylepšiť. Ešte raz, v našom balíčku nič z tej írskej cesty nevidím.
No ale mám ešte sedem minút, rád by som sa venoval transakčnej dani, ktorú teda považujem za, no spolu so zvýšením DPH jednoznačne najväčšou, ale aj najškodlivejšou časťou toho balíka. Je tu len jediné správne riešenie, jednoducho tú transakčnú daň škrtnúť, zrušiť, nezaviesť a normálne tých 650 mil., ktoré tým očakávate, dať voči tým neexistujúcim výdavkom. Čiže normálne že zmenšiť veľkosť konsolidačného balíčka na cca 2 mld. a nemusíte zavádzať transakčnú daň. A teraz prečo? Minister tu hovorí, že pomáha malým firmám. Ale to, čo im trošku pomôže, už len táto samotná transakčná daň výrazne zhorší. Uvedomme si, že dosah tejto dane je práve na najmenšie firmy najvyšší. Najvyššia, aj to minister spomínal, za desaťtisícovú faktúru keď zaplatíte za jeden, čo ja viem, tepelné čerpadlo svojmu dodávateľovi, tak tá firma musí poslať nie 10-tisíc, ale 10 040. To je tá sadzba 0,4 % a strop 40 euro. Keď veľká firma bude platiť tých kotlov desať v jednej faktúre, tak zaplatí rovnakých 40. Toto je pomoc malým firmám? Proste toto je normálne že ďalší kamienok na rakvu malých firiem. Toto si fakt treba uvedomiť. To je, to je daň, ktorá je úplne že nezmyselná. A potom sú firmy z rôznych odvetví. Niekto zaplatí jednu stotisícovú faktúru za mesiac, niekto musí zaplatiť desať desaťtisícových desiatim rôznym dodávateľom. Daňové zaťaženie je úplne, úplne iné.
Ďalšia veci, si zoberte daňové... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím kľud v sále, ešte pán poslanec nech to dokončí.
Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Keď si zoberiete, keď si zoberiete, čím dlhší je reťazec na Slovensku, tým viac je zaťažený. Chleba, ak pečie slovenská pekáreň chleba zo slovenského obilia, zo slovenskej múky so slovenským droždím a ja neviem, všetkým týmto, a zároveň to teda ešte posiela do predajne, v každej časti tohto reťazca, každá debetná platba, každé, každého účastníka toho reťazca je zaťažená touto daňou.
Keď si porovnáte, že teraz si ten obchodník, hej, ten obchodník, to je jedno, v Trstenej, kúpi chleba z Poľska, tak tú daň zaplatí len raz.
Už len o toto bude ten poľský chleba proste lacnejší. My sme, vy ste výrazne zhoršili konkurencieschopnosť práve ešte hlavne malých firiem týmto. Akože celé zle. Táto daň inak nie je nikde, než v Maďarsku a potom ešte v krajinách Latinskej Ameriky. Ako už len to by malo byť akoby nejakým takým tým výkričníkom, že takto nie. Táto daň bude vyháňať peniaze zo Slovenska do zahraničia, pretože to prvé, čo si každý napadne, veď ja si spravím účet v zahraničí a budem to riešiť... (Šum v sále.)
Pán predseda, môžme chvíľočku ešte? Aha.
No. Bude vyháňať financie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Chcem poprosiť všetkých poslancov, utíšte sa, prosím vás, a normálne majte úctu k poslancovi, ktorý vystupuje, nech dokončí svoj príspevok. Ďakujem.
Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Ďakujem pekne.
Čiže firma povie si, že okej, ja si teda tie svoje účty dám do zahraničia a vyhnem sa tejto dani. No nevyhne sa, pretože ten zákon hovorí, že v takomto prípade, ak je účet v zahraničí, ale peniaze, ktoré sa vzťahujú na podnikanie na Slovensku, sú tiež zdaňované, akurát to musí odviesť ten daňovník sám, hej? Takže vlastne z každého robíme už potenciálneho daňového podvodníka, ale to, že to budú skúšať firmy, budú, normálne že budú, to je normálne. Ale už keď nič iné, no tak tie financie, tie voľné zdroje nebudú v slovenských bankách, ktoré ich inak môžu použiť napríklad na financovanie Slovenska, ale budú v zahraničí. Ja sa pýtam, že komu sme tým prospeli? Komu sme tým prospeli?
No. Ďalej, táto daň bude nútiť pod hrozbou pokuty, aby teda poskytovali firmy bezhotovostné formy platenia. No, našťastie, teda po, ja si myslím, že mojom tlaku sa zobudila aj strana SNS a toto sa zrušilo. Ďakujem pánovi ministrovi.
No ale potom je tu ešte jedna vec. Čo je to platba kartou 2 eurá ročne? Tak teraz keby, tam je taká možnosť, ak budú firmy platiť svoje výdavky kartou, tak neplatia žiadnu transakčnú daň. A ja sa teraz pýtam pána ministra, ktorý ma, samozrejme, zase raz nepočúva, keď sa všetky firmy rozhodnú a všetky svoje výdavky zaplatia kartou, tak, páni, nebudete mať 650 miliónov, budete mať že 300-tisíc firiem krát 2 eurá, budete mať 600-tisíc euro. Nie 600 miliónov, ale 600-tisíc euro. Tak toto proste ja nerozumiem, keď do toho zákona je zabudovaná odchodová klauzula takýmto štýlom. Akože ja, teraz ja sa pýtam, že či je toto len akoby že neschopnosťou vlády, že si to neuvedomila? Alebo je to šikovnosťou bánk, že si to tam dokázali vložiť? Alebo je to ocenená šikovnosť niekoho? Pretože na tých platbách kartou, samozrejme, zase raz vo finále nezíska ten malý podnikateľ. Viete, kto získa? Získa banka a získajú dve veľké kartové spoločnosti, ktoré sú inak americké obidve. Čiže vo finále aj toto akože nepomôže, pretože to zasa raz proste niekto zaplatí, ale výsledok, že to ani neskončia tie peniaze v štátnom rozpočte. Neskončia. Ja, ja fakt proste nerozumiem. Nerozumiem.
Ďalšia vec je, máme tu kopu malých živnostníkov, ktorých tento zákon núti, aby si otvorili podnikateľský účet. Týka sa to asi 190-tisíc živnostníkov, ktorí vedeli fungovať s jedným účtom pre svoje súkromné bytie a aj firemné, lebo však teda sú malí živnostníci. No dobre.
Tak cca 10 euro je tak mesačný poplatok za podnikateľský účet, krát dvanásť mesiacov je 120 euro nových nákladov pre malého živnostníka. A ja sa teraz pýtam, či ten malý živnostník bude mať len z tohoto, ale aj z kopu ďalších vecí, čo ho postihne, lacnejšie bude predávať svoje služby? Alebo drahšie? No, samozrejme, že bude predávať drahšie, lebo ste mu zvýšili náklady.
A ďalšia vec je tá, že teraz pán minister hovorí, že sa to netýka fyzických osôb. No ale ten prvý návrh sa týkal. Tie prvé debaty boli, že sa to dá aj fyzickým osobám. A v Maďarsku to aj je aj pre fyzické osoby.
Pán minister, páliť vás prsty budú a budúcoročná konsolidácia bude znamenať, že to dáte platiť aj fyzickým osobám.
Občania a voliči, uvedomte si toto! Bude sa to týkať aj vás. Budeme zase raz ako Maďarsko.
No a ja už len uvediem za posledných tridsať sekúnd, že budem, v ústnej rozprave predložím pozmeňujúci návrh, ktorý teda sa bude snažiť akoby vypustiť túto daň, resp. ju znefunkčniť alebo ďalší krok ešte, to by možnože mohlo mať význam, posunúť jej účinnosť o rok, aby ste si mohli spraviť analýzy, aby sa zistilo, čo to prináša a čo to berie, aby bol priestor to normálne že štandardne tento návrh zákona zrušiť.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)
Rozpracované
10:35
Vystúpenie v rozprave 10:35
Igor Matovičvymazať rámček
Rozpracované
10:59
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 10:59
Zuzana MesterováVystúpenie s procedurálnym návrhom
1.10.2024 o 10:59 hod.
JUDr.
Zuzana Mesterová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. V mene troch poslaneckých klubov – PS, SaS a KDH – podávame návrh na zaradenie bodu programu 19. schôdze návrh na odvolanie poslanca Rudolfa Huliaka z funkcie predsedu výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, číslo parlamentnej tlače 496.
Rozpracované
11:27
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:27
Veronika RemišováĎakujem.
Ďakujem.
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
1.10.2024 o 11:27 hod.
Mgr. art. M.A., ArtD.
Veronika Remišová
Videokanál poslanca
Dovoľujem si pripomenúť členom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že výbor začne hneď po prestávke, 12.05 hod. v našej výborovej miestnosti.
Ďakujem.
Rozpracované
11:29
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:29
Roman Michelko(Reakcie z pléna.)
(Reakcie z pléna.)
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
1.10.2024 o 11:29 hod.
Mgr.
Roman Michelko
Videokanál poslanca
Ja len pre záznam chcem povedať, že pri hlasovaní o konsolidačnom balíčku som bol za. Neviem, prečo sa to inak, ale bol som za.
(Reakcie z pléna.)
Rozpracované
11:29
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:29
Michal TrubanTak budem rád, pán minister, potom za reakciu.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
1.10.2024 o 11:29 hod.
Ing.
Michal Truban
Videokanál poslanca
Ja by som sa dotkol časti vystúpenia pána poslanca Viskupiča, ktorý hovoril práve o tom chaose, ktorý vznikal pri tvorbe konsolidačného balíka. Nám na výbore bolo povedané, že nejedná sa o žiadne zbrklé rozhodnutie, a že naopak, že sa stretávajú odborníci od začiatku roka a všetko majú veľmi dobre premyslené. Ale potom neviem, či si niektorí pamätáte tú prvú úvodnú tlačovku, ja som ju pozeral celú, bol tam pán minister, bol tam pán premiér, boli tam traja vyjednávači za všetky strany a prezentovali nejakú dohodu. Myslím, že tam bol pán Drucker za HLAS a pán Taraba za SNS a pán Kamenický asi za SMER a oni sa tam postavili aj s pánom premiérom vtedy a oznámili dohodu na konsolidačnom balíku, na ktorej teda pracovali pol roka. Aj túto faktickú by som možno rád využil potom na pána ministra, lebo on rád reaguje, tak ja by som chcel vedieť potom, ako on to vníma, že táto dohoda, ktorú tak strašne ťažko vyjednávali, sa im rozpadla a rozpadáva sa im a nastal taký chaos, ktorý vyzerá presne tak, ako on sám kritizuje tú predchádzajúcu vládu, a dokonca ja by som povedal, že to je ešte horšie.
Tak budem rád, pán minister, potom za reakciu.
Rozpracované
11:29
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:29
Štefan KiššRád by som tuná nasvietil v tejto diskusii na jednu vec, že teda, samozrejme, to celé posledné dva týždne sme svedkami veľkého chaosu, to už sme si tuná párkrát povedali, ale oni sa zľakli tej Ficovej drahoty, že to ako tá dépeháčka masívne zasiahne peňaženky ľudí.
A tá reakcia je vlastne ešte horšia ako, ako tá Ficova drahota pred dvoma týždňami, pretože, pretože znamená veľmi silný zásah...
Rád by som tuná nasvietil v tejto diskusii na jednu vec, že teda, samozrejme, to celé posledné dva týždne sme svedkami veľkého chaosu, to už sme si tuná párkrát povedali, ale oni sa zľakli tej Ficovej drahoty, že to ako tá dépeháčka masívne zasiahne peňaženky ľudí.
A tá reakcia je vlastne ešte horšia ako, ako tá Ficova drahota pred dvoma týždňami, pretože, pretože znamená veľmi silný zásah do podnikania, do toho, ako, jednak daňou z finančných transakcií, ale aj tými ďalšími. Včera predstavená 24-percentná sadzba na právnické osoby znamená jednoducho sekera do krku podnikateľom, tvorcom hodnôt, zamestnávateľom, živnostníkom aj zamestnancom. Všetci títo si výraznejšie priplatia na to, aby mohli skonsolidovať, ale dôsledkom bude jednak táto Ficova drahota v inflácii budúci rok a pomalší ekonomický rast v najbližších rokoch. A ja som to včera na finančnom výbore ministrovi financií povedal, on trochu pritom znervóznel, že prvý polrok sa koalícia venovala Trestnému zákonu, nerobila nič iné a dnes je dôsledok viac krádeží, viacej, viacej kriminality, už sa to volá priestupok, nie trestný čin, ale ľuďom je jedno ako sa to volá, keď ich okradnú a veľmi dobre si to uvedomujú. A ja aj tuto teda sľubujem ministrovi financií, že rovnako sa budeme pozerať na dôsledky tejto Ficovej drahoty, ktorá výrazne zasiahne podnikateľov, bude to trvať dlhšie, ale tie následky dlhodobo budú, budú veľmi, veľmi drastické pre našu budúcnosť a životnú úroveň.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
1.10.2024 o 11:29 hod.
Ing. MSc.
Štefan Kišš
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, Majo, za tvoje vystúpenie.
Rád by som tuná nasvietil v tejto diskusii na jednu vec, že teda, samozrejme, to celé posledné dva týždne sme svedkami veľkého chaosu, to už sme si tuná párkrát povedali, ale oni sa zľakli tej Ficovej drahoty, že to ako tá dépeháčka masívne zasiahne peňaženky ľudí.
A tá reakcia je vlastne ešte horšia ako, ako tá Ficova drahota pred dvoma týždňami, pretože, pretože znamená veľmi silný zásah do podnikania, do toho, ako, jednak daňou z finančných transakcií, ale aj tými ďalšími. Včera predstavená 24-percentná sadzba na právnické osoby znamená jednoducho sekera do krku podnikateľom, tvorcom hodnôt, zamestnávateľom, živnostníkom aj zamestnancom. Všetci títo si výraznejšie priplatia na to, aby mohli skonsolidovať, ale dôsledkom bude jednak táto Ficova drahota v inflácii budúci rok a pomalší ekonomický rast v najbližších rokoch. A ja som to včera na finančnom výbore ministrovi financií povedal, on trochu pritom znervóznel, že prvý polrok sa koalícia venovala Trestnému zákonu, nerobila nič iné a dnes je dôsledok viac krádeží, viacej, viacej kriminality, už sa to volá priestupok, nie trestný čin, ale ľuďom je jedno ako sa to volá, keď ich okradnú a veľmi dobre si to uvedomujú. A ja aj tuto teda sľubujem ministrovi financií, že rovnako sa budeme pozerať na dôsledky tejto Ficovej drahoty, ktorá výrazne zasiahne podnikateľov, bude to trvať dlhšie, ale tie následky dlhodobo budú, budú veľmi, veľmi drastické pre našu budúcnosť a životnú úroveň.
Rozpracované
11:37
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:37
Jana VaľováProsím vás pekne, chcem vám povedať, že opozícia a vôbec aj pán Viskupič čo tu predvádzate, to je na smiech s plačom. Myši vynosia celú sýpku, neostane tam ani jedno zrno a dva dni tu mudrujú o tom, ako tú sýpku naspäť naplniť, aby to aj ľudia pochopili. Vážení, čísla hovoria za všetko. Keď nechával Fico vládu 2,8 miliárd dlhu, vy 24 miliardy dlhu. To hovorím, nieže sýpku ste vyniesli ako myši, ale ešte ste aj...
Prosím vás pekne, chcem vám povedať, že opozícia a vôbec aj pán Viskupič čo tu predvádzate, to je na smiech s plačom. Myši vynosia celú sýpku, neostane tam ani jedno zrno a dva dni tu mudrujú o tom, ako tú sýpku naspäť naplniť, aby to aj ľudia pochopili. Vážení, čísla hovoria za všetko. Keď nechával Fico vládu 2,8 miliárd dlhu, vy 24 miliardy dlhu. To hovorím, nieže sýpku ste vyniesli ako myši, ale ešte ste aj zobrali stamaď aj podlahy, všetko. A vy tu teraz mudrujete, ako my máme konsolidovať financie, keď nemáte zodpovednosť a ďalej sa čudujem ešte a tiež sa smejem pánovi Viskupičovi, veď už dobre, jaké to OĽaNO bolo, také, nevedelo hospodáriť, narobili nám tu obrovskú dieru vo vláde, ale Viskupič a celá SaS utiekli už z druhej vlády. Keď prišiel problém, zutekali. Tí aspoň zostali a tí zutekali a potom, keď zutekali, odišli z vlády, vypovedali zmluvu, tak sa začnú tváriť, že oni nič, oni proste sa na tom nepodieľali, oni sú teraz tí najmúdrejší, ktorí môžu existovať.
A, pán Viskupič, hovorili ste o ESE. Tak aby vám bolo jasné, ESO, keď sa robilo v 2014, tak to bolo, hlavne to bolo sprevádzkovanie klientskych centier pre občanov. To znamená, že sa vytvorili nové klientske centrá na okresných úradoch, potom sa optimalizovali procesy. Procesy, ktoré boli na okresných úradoch, ktoré boli na krajských úradoch a podobne a bola to celá systematizácia nejakých procesov vo verejnej správe. Vy tu fakt miešate hrušky s jablkami, vyťahujete také drobné veci nejaké a snažíte sa ich posplietať, aby ste tým občanom povedali nejaké nepravdy. Ešte raz hovorím, vy ste tu všetko vyničili, celá sýpka je prázdna a dneska tu mudrujete o tom, že čo my máme robiť, aby bola plná.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
1.10.2024 o 11:37 hod.
PhDr.
Jana Vaľová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne.
Prosím vás pekne, chcem vám povedať, že opozícia a vôbec aj pán Viskupič čo tu predvádzate, to je na smiech s plačom. Myši vynosia celú sýpku, neostane tam ani jedno zrno a dva dni tu mudrujú o tom, ako tú sýpku naspäť naplniť, aby to aj ľudia pochopili. Vážení, čísla hovoria za všetko. Keď nechával Fico vládu 2,8 miliárd dlhu, vy 24 miliardy dlhu. To hovorím, nieže sýpku ste vyniesli ako myši, ale ešte ste aj zobrali stamaď aj podlahy, všetko. A vy tu teraz mudrujete, ako my máme konsolidovať financie, keď nemáte zodpovednosť a ďalej sa čudujem ešte a tiež sa smejem pánovi Viskupičovi, veď už dobre, jaké to OĽaNO bolo, také, nevedelo hospodáriť, narobili nám tu obrovskú dieru vo vláde, ale Viskupič a celá SaS utiekli už z druhej vlády. Keď prišiel problém, zutekali. Tí aspoň zostali a tí zutekali a potom, keď zutekali, odišli z vlády, vypovedali zmluvu, tak sa začnú tváriť, že oni nič, oni proste sa na tom nepodieľali, oni sú teraz tí najmúdrejší, ktorí môžu existovať.
A, pán Viskupič, hovorili ste o ESE. Tak aby vám bolo jasné, ESO, keď sa robilo v 2014, tak to bolo, hlavne to bolo sprevádzkovanie klientskych centier pre občanov. To znamená, že sa vytvorili nové klientske centrá na okresných úradoch, potom sa optimalizovali procesy. Procesy, ktoré boli na okresných úradoch, ktoré boli na krajských úradoch a podobne a bola to celá systematizácia nejakých procesov vo verejnej správe. Vy tu fakt miešate hrušky s jablkami, vyťahujete také drobné veci nejaké a snažíte sa ich posplietať, aby ste tým občanom povedali nejaké nepravdy. Ešte raz hovorím, vy ste tu všetko vyničili, celá sýpka je prázdna a dneska tu mudrujete o tom, že čo my máme robiť, aby bola plná.
Rozpracované
11:37
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:37
Dušan JarjabekPán poslanec Viskupič, ja to poviem inak. Vy ste normálny tajnostkár, vy ste taký tajnostkár a ja stále nechápem, prečo. Toľko skvelých nápadov, toľko, toľko skvelých úvah, toľko bezvadných riešení. No, no fantastické, ale vy ste tajnostkár, prečo ste to nepovedali tým vašim kolegom v tej predchádzajúcej vláde? Veď všetko by tu fungovalo úplne inak a my tu vlastne teraz sedíme totálne zbytočne....
Pán poslanec Viskupič, ja to poviem inak. Vy ste normálny tajnostkár, vy ste taký tajnostkár a ja stále nechápem, prečo. Toľko skvelých nápadov, toľko, toľko skvelých úvah, toľko bezvadných riešení. No, no fantastické, ale vy ste tajnostkár, prečo ste to nepovedali tým vašim kolegom v tej predchádzajúcej vláde? Veď všetko by tu fungovalo úplne inak a my tu vlastne teraz sedíme totálne zbytočne. Vy ste tajnostkár, svojich koaličných priateľov ste pripravili o skvelé výsledky a nás všetkých ste pripravili o čas. Prečo ste toto tajili tie vaše skvelé nápady, tie tri roky, keď ste boli pri vláde, ba práve naopak, ste ich podporovali?
No tajnostkár, Viskupič je tajnostkár.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
1.10.2024 o 11:37 hod.
doc. Mgr. art.
Dušan Jarjabek
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Viskupič, ja to poviem inak. Vy ste normálny tajnostkár, vy ste taký tajnostkár a ja stále nechápem, prečo. Toľko skvelých nápadov, toľko, toľko skvelých úvah, toľko bezvadných riešení. No, no fantastické, ale vy ste tajnostkár, prečo ste to nepovedali tým vašim kolegom v tej predchádzajúcej vláde? Veď všetko by tu fungovalo úplne inak a my tu vlastne teraz sedíme totálne zbytočne. Vy ste tajnostkár, svojich koaličných priateľov ste pripravili o skvelé výsledky a nás všetkých ste pripravili o čas. Prečo ste toto tajili tie vaše skvelé nápady, tie tri roky, keď ste boli pri vláde, ba práve naopak, ste ich podporovali?
No tajnostkár, Viskupič je tajnostkár.
Rozpracované
11:37
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:37
Ivan ŠtefunkoMne sa vlastne tá debata doteraz aj páčila, lebo je vlastne k veci, aj pán minister financií povedal, že vlastne celkom berie, že sú debaty aj z opozičných kruhov k veci a v zásade vystupovať po pani Vaľovej a pánovi Jarjabkovi, ktorí majú ako kebyže veľmi emotívne vystúpenie, je zložité, ale, Marián, mne sa páčil ten element, ktorý si vyzdvihol, a to je vlastne tá nákupná turistika. Ja som, ja som to chcel včera na...
Mne sa vlastne tá debata doteraz aj páčila, lebo je vlastne k veci, aj pán minister financií povedal, že vlastne celkom berie, že sú debaty aj z opozičných kruhov k veci a v zásade vystupovať po pani Vaľovej a pánovi Jarjabkovi, ktorí majú ako kebyže veľmi emotívne vystúpenie, je zložité, ale, Marián, mne sa páčil ten element, ktorý si vyzdvihol, a to je vlastne tá nákupná turistika. Ja som, ja som to chcel včera na hospodárskom výbore vyzdvihnúť, ale potom som na to zabudol, lebo proste bolo plno iných vecí. Nákupná turistika je dosť vážny problém pre naše hospodárstvo kvôli tomu, že susedíme s Rakúskom pri Bratislave, relatívne silná kúpna sila je tu, potom s Maďarskom, Českou republikou, Poľskom a v zásade každý človek, každý človek v zásade žije pri pohraničí, to znamená, že má cirka 60 až 70 kilometrov od hraníc. A ja sa chcem spýtať, že či pritom konsolidačnom balíčku vlastne a pri tých zmenách DPH a zároveň aj nákladov pre zamestnávateľov a transakčných platbách sme zarátali to, že či ľudia budú na Slovensku kupovať produkty, ktoré buď sa tu vyrábajú, alebo sa na Slovensko importujú. Lebo mám pocit, že tá transakčná daň aj s touto nákupnou turistikou môžu byť vážnym smrtiacim kokteilom pre slovenskú ekonomiku a špeciálne ten kokteil sa ešte viacej zvýrazňuje tým, že v zásade ako sme už niekoľkokrát zvýraznili, najviac sa to dotkne ľudí, ktorí žijú z trvalého pracovného pomeru. Živnostníci si to vedia optimalizovať, teraz ste urobili aj optimalizáciu pre jednoosobové s.r.o.-čky a ja sa pýtam, že či naozaj táto vaša reforma nebude smrteľná pre ľudí s trvalým pracovným pomerom.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
1.10.2024 o 11:37 hod.
Mgr.
Ivan Štefunko
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne.
Mne sa vlastne tá debata doteraz aj páčila, lebo je vlastne k veci, aj pán minister financií povedal, že vlastne celkom berie, že sú debaty aj z opozičných kruhov k veci a v zásade vystupovať po pani Vaľovej a pánovi Jarjabkovi, ktorí majú ako kebyže veľmi emotívne vystúpenie, je zložité, ale, Marián, mne sa páčil ten element, ktorý si vyzdvihol, a to je vlastne tá nákupná turistika. Ja som, ja som to chcel včera na hospodárskom výbore vyzdvihnúť, ale potom som na to zabudol, lebo proste bolo plno iných vecí. Nákupná turistika je dosť vážny problém pre naše hospodárstvo kvôli tomu, že susedíme s Rakúskom pri Bratislave, relatívne silná kúpna sila je tu, potom s Maďarskom, Českou republikou, Poľskom a v zásade každý človek, každý človek v zásade žije pri pohraničí, to znamená, že má cirka 60 až 70 kilometrov od hraníc. A ja sa chcem spýtať, že či pritom konsolidačnom balíčku vlastne a pri tých zmenách DPH a zároveň aj nákladov pre zamestnávateľov a transakčných platbách sme zarátali to, že či ľudia budú na Slovensku kupovať produkty, ktoré buď sa tu vyrábajú, alebo sa na Slovensko importujú. Lebo mám pocit, že tá transakčná daň aj s touto nákupnou turistikou môžu byť vážnym smrtiacim kokteilom pre slovenskú ekonomiku a špeciálne ten kokteil sa ešte viacej zvýrazňuje tým, že v zásade ako sme už niekoľkokrát zvýraznili, najviac sa to dotkne ľudí, ktorí žijú z trvalého pracovného pomeru. Živnostníci si to vedia optimalizovať, teraz ste urobili aj optimalizáciu pre jednoosobové s.r.o.-čky a ja sa pýtam, že či naozaj táto vaša reforma nebude smrteľná pre ľudí s trvalým pracovným pomerom.
Rozpracované