19. schôdza

Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Hargaš, je to teda zaujímavá otázka, že kto si myslí, že ten balíček je dobrý. Kto ho podporuje?
Lebo zamestnávatelia, podnikatelia určite nie sú spokojní s tým, ako sa idú zvyšovať dane a ako sa idú od nich ťahať ďalšie peniaze. Ale vidíme, že ani odbory nie sú spokojné, a teda dostali sme včera alebo dnes do schránok vyhlásenie vedenia odborového zväzu KOVO, ktorý vyjadruje vážne znepokojenie a vážne obavy nad zverejnenou podobou pripravovaného konsolidačného balíčka vlády, ktorý bude mať výrazne negatívne dopady najmä na tých najzraniteľnejších, na domácnosti a pracujúcich. Čiže názory odborárov a zamestnávateľov tradične bývajú opozitné, teda opačné, že odborári chcú vyšší rast minimálnej mzdy, zamestnávatelia nižší. No v tomto prípade aj odbory, aj zamestnávatelia sa zhodnú v kritickom pohľade na spôsob, akým ide vláda konsolidovať a že ide konsolidovať na príjmovej stránke, že ide ťahať od ľudí a od firiem viacej peňazí miesto toho, aby šetrila. Čo súvisí aj s tým ďalším, že tento konsolidačný balíček nemá prorastový charakter, nepomôže ekonomickému rastu, nepomôže rozvoju ekonomiky, naopak, bude ten rozvoj ekonomiky dusiť a tým pádom aj ten koláč, ktorý sa bude rozdeľovať, ktorý štát môže rozdeľovať, bude menší.

S reakciou na faktické pán poslanec Hargaš.

Ďakujem, kolegovia, za obe faktické. Je mi ľúto, že som nedostal žiadnu faktickú od koaličných poslancov, poslankýň, že by mi teda povedali, kto za tým balíčkom naozaj stojí z tých odborných kruhov a podporuje ho, tak budeme ďalej pracovať s predpokladom, že nikto. Okrem súčasnej koalície.
No a teda, Števo, k tej tvojej predstave, áno, príde mi to veľmi, veľmi úsmevná predstava, ale opäť, opäť sa vrátim k tomu, že to je, je to proste makačka. Svojho času ministerstvo vnútra malo aj v informatizácii taký imidž, že si môže dovoliť všetko, no a chcelo to trochu zapracovať a makať a trochu politického výtlaku a už si nemohlo dovoliť všetko. Jednoducho muselo otvoriť svoje knihy a muselo nechať ministerstvo informatizácie špárať sa v tých číslach. A toto by mal robiť pán minister Raši, ale sa mu nechce.
No a k tej vašej poznámke, pán poslanec Dostál, áno, aj ja to vnímam, že naozaj za týmto balíčkom nestojí nikto z odborných kruhov, nikto zo zamestnávateľských kruhov, ani z tých odborárskych kruhov, ktoré tradične vám držali veľmi palce. Rúca sa vám to ako domček z karát a ja si myslím, že aj preto ste nervózni, a preto sa chcete tohto čím skôr zbaviť, pretože cítite, že za vami už nestoja ani vaši voliči v tomto. Že si uvedomujete, akú drahotu sem prinesiete na budúci rok, že si uvedomujete, čo spôsobíte tým brzdením ekonomického rastu, že tá budúcoročná konsolidácia bude ešte bolestivejšia, a preto sa toho chcete čím skôr zbaviť a čím skôr to mať z krku. A nech sa už na koaličnej rade nejak dohodnú a snažíte sa nejak tým voličom zalepiť oči nejakými úľavami z DPH tu, z DPH tam, no dobre, ale potom musíme nájsť peniaze, no tak buchneme to zase na podnikateľov. Jednoducho akokoľvek to krájate, pokiaľ nezačnete od šetrenia na sebe, tak tá konsolidácia jednoducho nebude mať želaný efekt.
A kľudne o rok sa môžme vrátiť a môžme si povedať, že či sme mali v tomto pravdu.
Ďakujem pekne.

Ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Záborská.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda, vážená pani kolegyňa, páni kolegovia, problém deficitu nie je ničím novým, trápime sa s ním už pár rokov. Hoci sa nám snažia predstavitelia súčasnej vládnej koalície vnútiť myšlienku, že za súčasný stav verejných financií môžu vlády Matoviča a Hegera, ekonómovia odhadujú, že z dvoch tretín rieši dnešná vládna koalícia dedičstvo po vládach Roberta Fica v rokoch 2012 až 2020, ktoré pôsobili v čase rastu európskej ekonomiky a rastúcich príjmov. Pandémia a vojna na Ukrajine bola vo všetkých krajinách sprevádzaná poklesom ekonomickej aktivity a zvýšením vládnych výdavkov. A je naivné si myslieť, že by to mohlo byť ináč, ak by v tomto krízovom období bol sedel pri kormidle Robert Fico. V týchto chvíľach možno už skončila debata vo francúzskom parlamente, kedy vystúpil predseda vlády Michel Barnier a riešil deficit štátneho rozpočtu vo Francúzsku. Ako cieľ si dal 5 % deficitu do roku 2025 a 3 % do roku 2029. Z toho pri tom návrhu povedal, že dve tretiny sa budú škrtať vo výdavkoch. Povedzme si, že u nás je deficit 6,5 %, čiže on keď si dal na 5 %, tak určite do konca budúceho roku, tak určite je to rovnako. Takže si v prvom rade upracme stôl a povedzme si pravdu, to v akom sa naše verejné financie nachádzajú, nie je výsledkom štyroch rokov, ale posledných dvanástich rokov, z ktorých najmenej osem rokov vládnutia mohlo byť lepšie využitých na riešenie vyrovnaného štátneho rozpočtu. Šetriť je nevyhnutné, s tým asi všetci, čo tu sedíme, súhlasíme. Ako dobrý hospodár by mal však v prvom rade šetriť štát a znížiť vlastné výdavky. V septembri minulého roku bol časťou predvolebnej kampane strany SMER sľub zefektívnenia štátnej správy. Bolo pred voľbami, ale v apríli tohto roku premiér Robert Fico po kontrolnom dni na ministerstve financií povedal, citujem: "Možno teraz vyplaším zamestnancov ústrednej štátnej správy, ale myslím si, že 30 percentný rez by absolútne nebol viditeľný a tie ministerstvá by mali rovnaký, možno ešte lepší výkon, ako majú teraz."
Chcem veriť, že to nebol žiaden bonmot, lebo žiadne voľby neboli v dohľadnej dobe a v tom prípade to bola pravda a mali sa tí, čo pripravovali konsolidačný balíček, aj týmto riadiť. Ak by sa bol minister ním riadil, očakávala by som, že súčasťou balíčka konsolidačných opatrení bude zníženie počtu zamestnancov štátnej správy spolu s plánom, ako zaistiť hladké a bezpečné, bezpečný prechod týchto zamestnancov z verejného do súkromného sektora.
Vláda však namiesto znižovania štátnych výdavkov a šetrenia berie občanom, aby mohla dať viac štátu. Samozrejme, že nie sme stotožnení so zvyšovaním DPH, či zvyšovaním daní z finančných transakcií, úpravou príjmov zdravotníckych pracovníkov v ich neprospech alebo ďalšími úpravami, ktoré brzdia rast ekonomiky, ktoré vláda predstavila. Tie opatrenia, ktoré vláda predstavila, sa dotýkajú najmä tých, ktorí zabezpečujú budúcnosť nášho štátu, a to sú rodičia. Rodičia, ktorí porodili a vychovávajú náš najcennejší poklad, ktorý zaisťuje budúcnosť národa, a to sú deti. Bez rodičov a detí nemáme budúcnosť. To nie je demagógia, to je fakt.
A preto je pre mňa nepochopiteľné zrušenie, či ako hovorí pán minister, len úprava rodičovského dôchodku, ktorý je nástrojom pre vyrovnanie diskriminácie voči ženám matkám, ktoré majú tým nižší dôchodok, čím viacej detí vychovali. Nie je cieľom štátu mať čím viac detí, ktoré budú pracovať a prispievať svojimi odvodmi a daňami v budúcnosti do štátneho rozpočtu? A nie je to len nižší alebo len minimálny dôchodok, čo majú ženy, ale je to aj celoživotný pay gap, čiže nižší príjem žien za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, čo uznávajú aj európske inštitúcie. Viete, kedy podľa Eurostatu tento pay gap nastáva? Po narodení už prvého dieťaťa a pri ďalších sa len zvyšuje. Rodičovským dôchodkom, tak ako to navrhla vláda v minulom volebnom období, sme im to aspoň čiastočne kompenzovali. Pýtam sa, komu vlastne pomôže zrušenie rodičovského dôchodku? Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth povedal, zrušenie rodičovského dôchodku ešte viac posilní relatívne prerozdelenie smerom k vyššie príjmovým penzistom, čo sú zároveň dôchodcovia s nižším počtom detí.
Chudobní budú teda chudobnejší a bohatí budú bohatší. Takto má vyzerať sociálna politika štátu?
Druhou veľkou časťou populácie, ktorej sa konsolidácia dotkne, sú rodiny s deťmi. Analytici začiatkom tohto roku šokujúco konštatovali, že napriek inflácii celková kúpna sila slovenských rodín v rokoch 2022 a 2023 vzrástla.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhadla, že kúpna sila priemernej rodiny za dva roky vzrástla o 10 %, čo je približne 75 eur mesačne. Tento malý zázrak bol možný práve kvôli prorodinnému opatreniu s názvom daňový bonus pre deti, ktoré dnes navrhuje vláda okresať. Podľa analytika Rady pre rozpočtovú zodpovednosť nárok na plnú výšku daňového bonusu sa za rok 2023 týkal 72 % detí s približne 1,2 milióna nezaopatrených detí, ktorých rodičia mali nárok na prídavok na dieťa.
Vrátim sa k lex konsolidácia a zrušenie rodičovského dôchodku a znižovania podpory rodín. Znovu sa pýtam, má takto vyzerať sociálna politika štátu? Zdá sa, ako keby si vláda neuvedomovala, že týmto konaním znižuje motiváciu ľudí mať deti, pretože to znamená väčšie riziko chudoby. Avšak bez detí nemáme budúcnosť. Slovensko bude v rámci EÚ jeden z najrýchlejšie starnúcich štátov, čo bude mať za následok jeden z najrýchlejších rastov miery ekonomickej závislosti na Európskej únii. Centrálna banka vyčíslila, že v horizonte pätnástich rokov poklesne na Slovensku počet ľudí v produktívnom veku o 280-tisíc. Ich pomer k obyvateľom v postproduktívnom veku nad 65 rokov v dôsledku toho sa zníži z 3,7 na 2,8. Pýtam sa, vládni predstavitelia, kto bude prispievať do štátneho rozpočtu, ak nebudeme mať deti? Dúfam, že sa nechcete vybrať cestou Nemecka.
Takýmito konsolidačnými opatreniami pod sebou pílime konár, na ktorom sedí náš štát. Konár pílime aj pod rodinami, ktoré majú viac detí. Vláda totiž plánuje krátiť daňový bonus tým rodičom, ktorých hrubý príjem je vyšší ako 2 480 eur, pričom tí, ktorí zarobia viac ako 3 632 v hrubom, podľa vládnych predstaviteľov nepatrí žiaden daňový bonus. Vykrátili ho tak, že podpora takejto rodiny sa rovná nule bez ohľadu na to, koľko má táto rodina detí.
Pritom sú to rodiny, kde rodičia pracujú, odvádzajú štátu nie malé dane, svoje deti nielen živia, ale aj formujú, dávajú im vzdelanie a je veľký predpoklad, že z nich vychovávajú daňových poplatníkov. Preto sme sa s kolegom Julom Jakabom rozhodli podať pozmeňujúci návrh, ktorý zabezpečí daňový bonus bez krátenia rodinám, ktoré majú tri a viac detí bez ohľadu na to, koľko títo rodičia zarábajú. Asi každá priemerná domácnosť najmä v tejto dobe má skúsenosť s tým, že ich výdavky zrazu presiahnu ich príjmy. V takejto situácii si musí rodina sadnúť za stôl a porozmýšľať, kde bude šetriť. Veľmi pravdepodobne začne s okresávaním toho, čo je najmenej dôležité pre život. Napríklad dovolenky či veľké oslavy. Vláda sa však rozhodla okresať to, nie to, čo je pre štát najdôležitejšie, a to štátny aparát, ale robí veľké štátne oslavy, ktoré nás stoja takmer jeden milión eur za jeden deň.
Vážené dámy, vážení páni, v ťažkých časoch by mal na prvom mieste šetriť štát. Prosím, aby ste sa vrátili z kratšej cesty a miesto krátenia podpory rodičom, radšej zefektívnili riadenie štátu.
Pán predseda, skončila som, dovoľte, aby som teraz prečítala pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh predkladáme v tomto znení:
V čl. III bode 13 v § 33 ods. 11 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "to neplatí, ak si daňovník uplatňuje nárok na daňový bonus aspoň na tri deti."
Ďakujem pekne, skončila som.

.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Na vaše vystúpenie neevidujem faktické poznámky.
Ďalším vystupujúcim je pán Michal Šimečka. Nevidím ho v sále, stráca poradie.
Pán poslanec Čaučík, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, konsolidáciu verejných financií musíme robiť, v tom sa zhodneme koalícia aj opozícia. Musíme konsolidovať, aby sa Slovenská republika nedostala na grécku cestu. Na toto sme upozorňovali v KDH aj v opozícii už koncom minulého roka. Dá sa však konsolidovať aj inak. Tento konsolidačný balík podľa nás nie je ani zodpovedný, lebo vláda nešetrí na sebe a stále rozdáva a rozhadzuje tam, kde by nemusela a tento konsolidačný balík nie je ani spravodlivý, lebo bremeno dáva najmä na občanov. Dusí podnikateľov a bremeno dáva aj na právnické osoby, ktoré neboli zriadené na podnikanie. Plánované zavedenia dane z transakcií môže doslova ohroziť fungovanie organizácií pôsobiacich v oblastiach verejnej prospešnosti, hlavne v oblasti sociálnych služieb, zdravotníctva, vzdelávania a starostlivosti o deti a mládež, pri ochrane životného prostredia alebo ľudských práv. Toto zvlášť platí pre daň z finančných transakcií, ktorá je pripravená. Túto daň budú okrem podnikateľov právnických osôb, firiem a podnikateľov fyzických osôb živnostníkov platiť aj občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, registrované cirkvi a náboženské spoločnosti a nimi zriadené organizácie, účelové zariadenia cirkví a náboženských spoločností, organizácie s medzinárodným prvkom, ale tiež aj Slovenský Červený kríž.
Viete si aspoň trochu predstaviť, pán minister, čo to pre nich bude znamenať? Ja som presvedčený, že nie.
V týchto dňoch sa na nás obracajú mnohé takéto organizácie, ktoré majú obavy, že transakčná daň bude mať pre ne likvidačné dôsledky. Citujem z listu jednej mládežníckej organizácie: "Náš finančný manažér spočítal, že ak by sme robili také transakcie ako minulý rok, tak by sme v sumári odovzdali štátu daň v hodnote cirka 7 500 eur. Sme špecifickí aj v tom, že máme verejnú zbierku, ale práve preto by bolo logické, aby občianske združenia alebo zbierkové organizácie boli z toho vyňaté. Neviem, nakoľko si to vôbec predkladatelia uvedomujú. Je to jedna tretina výnosu z asignácie dvoch percent dane z toho, čo získame za rok." Toľko z mailu jednej mládežníckej organizácie. Zavedenie novej dane pre organizácie, ktoré často suplujú povinnosti štátu, považujeme nielen za nespravodlivé, ale predovšetkým za antisociálne. Toto je zas citácia z tlačovej správy Slovenskej katolíckej charity. Len sieť Slovenskej katolíckej charity ročne by prišla o 135-tisíc eur, ktoré by inak putovali na pomoc ľuďom v núdzi. Za 135-tisíc eur vie charita poskytnúť potravinové balíčky pre 9-tisíc ľudí. Povinnosť odvádzať novú daň môže ohroziť služby charity pre matky s deťmi, seniorov aj ľudí na okraji spoločnosti. Sieť charity prevádzkuje viac ako tristo zariadení, kde poskytuje ročne starostlivosť 24-tisíc klientom v sociálnych službách prostredníctvom 1 458 zamestnancov pôsobiacich na Slovensku vrátane vidieckych a menej dostupných regiónov.
Takéto dopady ste zvažovali, pán minister? Prosím, nedopusťme, aby daň z finančných transakcií bola ďalšou ranou pre organizácie, ktoré pomáhajú chudobným, chorým, deťom a mládeži. Mimovládne neziskové organizácie netvoria zisk, a preto náklady na novú daň musia nájsť z financií, ktoré sa im podarí vyzbierať od ľudí a firiem, alebo získať z verejných financií určených na realizáciu ich projektov v oblastiach, akými sú zdravotníctvo, sociálne služby, vzdelávanie a ďalšie.
Takže náklady, ktoré bude predstavovať nová daň, budú primárne cítiť tí, ktorým tieto organizácie pomáhajú svojimi službami, materiálnou a finančnou podporou, teda naši chorí, naši sociálne odkázaní, naše deti a ich pomáhajúce rodiny. Toto nehovorím ja, ale konštatoval to Marcel Zajac, predseda Komory mimovládnych neziskových organizácií v dnešnej tlačovej správe. Komora mimovládnych neziskových organizácií apeluje na vládu Slovenskej republiky, aby vyňala zákonom definované verejnoprospešné mimovládne organizácie z plánovaného zavedenia dane z finančných transakcií. Chceme sa aj ako zvolení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky postaviť na stranu neziskových organizácií, cirkví a náboženských spoločností. Zdieľame ich obavy, preto podávame pozmeňujúci návrh, ktorý sme pripravili a podporili naprieč celou opozíciou, aby daň z finančných transakcií neplatili neziskové organizácie, ktoré neboli zriadené na podnikanie.
Pán predsedajúci, začínam čítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Majerského, Františka Mikloška, Andrey Turčanovej, Mariána Čaučíka, Františka Majerského, Petra Stachuru, Igora Janckulíka, Branislava Škripeka, Martina Šmilňáka, Jána Horeckého, Jozefa Hajka, Michala Šipoša a Veroniky Remišovej k vládnemu návrhu zákona o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, parlamentná tlač 485.
V čl. I § 4 ods. 2 sa za písmeno u) dopĺňa nové písmeno v), ktoré znie:
„v) platobná operácia vykonaná právnickou osobou, ktorou je občianske združenie²⁸, nadácia²⁹, neinvestičný fond³⁰, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby³¹, registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť³² a ňou zriadená organizácia, účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti³³, organizácia s medzinárodným prvkom³⁴ a Slovenský Červený kríž³⁵.”.
Poznámky pod čiarou k odkazom 28 až 35 znejú:
"28) Zákon č. 83/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
29) Zákon č. 34/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
30) Zákon č. 147/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov.
31) Zákon č. 213/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov.
32) § 4 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností.
33) § 6 ods. 1 písm. h) a k) zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností.
34) Zákon č. 116/1985 Zb. o podmienkach činnosti organizácií s medzinárodným prvkom v Československej socialistickej republike v znení neskorších predpisov.
35) Zákon č. 460/2007 Z. z. o Slovenskom Červenom kríži a ochrane znaku a názvu Červeného kríža a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Nasledujúce poznámky pod čiarou sa primerane prečíslujú.
Pán predsedajúci, končím čítanie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem.
Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka.
Pán poslanec Dostál.