19. schôdza

Ďakujem pekne za slovo vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 410. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel (technický problém) Zopakujem, návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, je v súlade s programovým vyhlásením vlády, v zmysle opatrení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú u § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady, číslo 441 z 27. augusta tohto roku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor, Výbor pre hospodárskej záležitosti a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dni po prerokovaní návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci prosím otvorte rozpravu.

Ďakujem spravodajcovi, otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem na úvod, že do rozpravy som dostal tri písomné prihlášky, v poradí za kluby Progresívne Slovensko pán poslanec....
=====

.... zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v 1. čítaní. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán minister, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vitajte, my sem tu mali veselo posledné dni, tí čo sa venujeme verejným financiám. Toto je taká čerešnička za tým, vysvetlím prečo. Na úvod by som chcel aj tak možno zreteľne a jasne povedať, že my v Progresívnom Slovensku si myslíme, že pracujúci by mali dostať za svoju prácu adekvátne odmeňovanie. Sú to tiež tvorcovia hodnôt aj podnikatelia, aj živnostníci, aj pracujúci pomáhajú držať ekonomiku na nohách svojou prácou. A dnes hlavnou prekážkou pre vyššie zamestnávanie je ich vysoké zdaňovanie, najmä tých nízkopríjmových. Nie ej to minimálna mzda, je to vysoké daňové odvodové zaťaženie práce a preto my opakovane navrhuje aj viaceré systémovejšie opatrenia v tejto súvislosti a môžme sa o nich aj chvíľu prípadne porozprávať, ale minimálna mzda je medzi tými nástrojmi je jedným z nich a možno by som povedal, že je tak na dolnom koncom, najprv by sme sa mali venovať daňovo-odvodovému zaťaženiu a vôbec nástrojom ako rozbehnúť ekonomiku, ako naštartovať čo najviac aktivity ekonomický rast, zväčšovanie toho pomyselného koláča. O tom sme sa tu na rozprávali posledné dva dni veľa a bohužiaľ zlá správa aj pre vás je, že to bude čoraz ťažšie. A kvôli tomu balíčku, ktorý sme tu tesne popoludní nakoniec schválili nás čaká jednak to čo sme nazvali Ficova drahota, teda zaplatia to občania vrátane nízkopríjmových pracujúcich cez DPH a zaplatia to pracujúci podnikatelia aj zamestnanci v takom poradí, čo sa týka tej intenzity ako ich to dosiahne cez jednak vyššie zdanenie práce a cez tú veľmi teda škodlivú daň s finančných transakcií a to je škoda, pretože celá diskusia aj o minimálnej mzde by bola príjemnejšia keby sme sa tu nemuseli baviť o takýchto úplne elementárnych veciach teda o tom ako sa vládna koalícia rozhodla pridusiť šetkých, ktorí tvoria hodnoty na Slovensku. Je tu nejaká kartička ináč, keby niekto hľadal č. 134.
K tomu samotnému návrhu, pán minister. Že ja by som ho charakterizoval tak, že je lenivý. Sám o sebe a by sme si podrobne sme sa na ten návrh pozerali, keďže ako ste správne povedali už dosť je známy ten zámer, že to je, myslím, že ste aj boli normálne v MPK videl som vyhodnotenie v MPK tak, čiže že vau máme tu aj situácie kedy prejdeme riadnym legislatívnym procesom, už je to taká akože taký výstavný príklad lebo väčšinu toho čo tu predkladáte ide všelijakým pokutným zrýchleným režimom, ale túto tá debata povedzme že z hľadiska procesu je okej, uznávam som rád, že môže vypichnúť aj takýto príklad. Ale prečo je lenivý. Jednak, že ja by som teda, ja mám, nemám právo hovoriť čo máte robiť, ale ako minister práce by ste sa mohli podľa mňa viacej zasadiť aj v koalícii za riešenia, ktoré pomáhajú naštartovaniu ekonomickej aktivity, naštartovaniu podnikania, práce a venovali sa aj iným návrhom ako ako len samotnej minimálnej mzde.
No a teraz to je akože prvý dôvod prečo je lenivý a druhý, že som si teda pozeral aj celú sprievodnú dokumentáciu a samozrejme, že je veľmi častým príkladom alebo teda prípadom, že tá sprievodná dokumentácia je odfláknutá, formalisticky ste si tam odškrtli políčka, ale ja som sa v skutočnosti nedozvedel, že aký je vplyv tejto minimálnej mzdy na podnikateľský sektor. A teraz akože toto je už pre mňa taký evergrín, taký bizár, že ako môže byť pozitívny vplyv aj negatívny zároveň, bol by som rád keby ste nám toto vysvetlili a špecificky ma zaujíma, že aký je vplyv tohto zdvihnutia minimálnej mzdy, ktorý mimochodom nepovažujeme za nejaký dramatický, ale proste žeby hej, že to čo sme sa tu bavili doteraz predchádzajúce dni tak je na tej škále úplne inde čo sa týka, čo sa týka negatívneho vplyvu na podnikateľské prostredie, ale normálne by ma zaujímala slušná doložka vplyvov na podnikateľské prostredie špecificky, pretože jednou okrem toho, že minimálna mzda zvýši disponibilné príjmy vybranej skupine pracujúcich, teda tých najmenej zarábajúcich, tak môže mať negatívny vplyv na podnikanie a z našej analýzy teda my sme si v rámci svojich možností urobili čo sme vedeli, ešte na ďalších stranách, tam kde už sú samotné doložky, z toho čo sme sa ako sme sa my k tomu zaoberali tak si myslíme, že ten vplyv asi nebude dramatický podľa našeho najlepšieho vedomia ako opozičnej strany bez teda zdrojov, ktoré máte vy na ministerstve si myslíme, že síce môže mať v istých profesiách, v istých regiónoch nejaký vplyv, ale netrúfam si povedať, že že by bol nejaký zásadný, dramatický alebo vyslovene kvôli tomu povedal, že je to zlý návrh. Ale normálne nám to prosím povedzte, my sme pripravení o tom normálne, otvorene diskutovať ako vám teda hovorím, že my si nemyslíme, že to je nejaký dramatický problém z hľadiska tých negatívnych vplyvom, vnímame tam tie pozitívne a tiež vám hovorím, že ešte by ste mohli popracovať aj na nejakých ďalších opatreniach, ktoré môžu pomôcť podnikaniu a či už teda, no pozeral som si doložku, no ale, môžme si to prejsť, ale pozriem sa na to, nie počkaj, toto za solídnu doložku vplyvom nepovažujem, však ja som si pozeral, však ona tam formálne je odkliknutá veď vravím, že, dobre.

Za mňa, ja s tým problém nemám a neprišiel som sem nepriateľsky, nič akože, však vám len hovorím, že rád by som videl solídnu doložku vplyvov na podnikateľské prostredie a môžme sa o tom baviť veľmi rád túto diskusiu zabsolvujem. No a to je asi približne všetko čo chcem povedať, keď to zhrniem, my sme otvorení tejto diskusii, myslíme si, že tento návrh má svoje pozitíva, rád by som si vyjasnil tú negatívnu časť, aby sme si boli primerane istí, že to čo tu robíme nebude ďalšia rana podnikaniu a špecificky v chudobnejších regiónoch a špecificky v nízkopríjmových profesiách, pretože ... sa o tom bavíme, nebavíme sa neviem o Bratislave, alebo neviem. A po dobrej poctivej diskusii sme možno pripravení takýto návrh aj podporiť a určite by sme radi videli alebo navrhli aj iné systémové opatrenia na to, ako zvýšiť čisté disponibilné príjmy ľudí a jednak cez vôbec systémové opatrenia, ktoré teda posledné dva dni sme tu videli opak takýchto opatrení, ale také, ktoré podporujú ekonomiku, podporujú rast, investície a podobne, ale aj konkrétne, ktoré podporujú vyššie disponibilné príjmy na tom dolnom spektre príjmovom a síce aj tu bol jeden už konkrétny návrh z nášho klubu a to odvodová, odpočítateľná položka pre nízkopríjmových, ktorá dnes existuje, ale vo veľmi malej miere a postupne expiruje každým rokom, tým, že tak povediac vyklesáva, takže náš systémový návrh a alternatíva alebo doplnok, ako sa na to pozriete, alebo teda môže byť alternatívou alebo doplnkom ku minimálnej mzde, tak ako ju vidíme dnes v pléne, túto v rozprave. Ďakujem pekne.

Pán kolega, ďakujem, ok, no milé kolegyne, milí kolegovia, sme v prvom čítaní, ja mám pripravených trošku viacej myšlienok, ale tie by som skôr použil v druhom čítaní, prvé čítanie malo by byť o hlavnej filozofii zákona, možno, že trošku nadviažem nad môjho predrečníka a skôr sa budem snažiť povedať prečo je nevyhnutné, aby takáto novela bola predložená a schválená, aj podporená do 2. čítania a aby nadobudla účinnosť v čase, keď k 1.1.´26 by mala byť aktuálna, to znamená, aby sa v ´26 roku minimálna mzda formovala buď na základe dohody sociálnych partnerov alebo keď nie tak na základe automatu, ktorý nebude vo výške 57% priemernej mzdy, ale 60%. Tu treba povedať jednu vec, hneď úvodom, že 60% úroveň minimálnej mzdy tu už bola len nastúpila prvá vláda Matoviča, ďalšia vláda Hegera, ďalšia vláda Ódora, prosím, no veď to bolo v jednom volebnom období tri vlády, pán kolega o tomto hovorím, ak ste celkom nepochopil, alebo nechcete pochopiť. Hovorím o tom, čo naznačil predtým kolega, že sme predložili nejakú konsolidáciu na základe toho ako ste vy bačovali a to boli tieto tri vlády, ktoré tu treba pomenovať a to sa týka aj 60% minimálnej mzdy, ktorá tu bola a ktorú Krajniak zrušil, on toho porobil ďaleko viacej tých by som povedal tých zlodejstiev, on napríklad nechal zamrznúť aj príplatky, ktoré sa odvíjajú z minimálnej mzdy a to sme ešte chvalabohu ako opoziční poslanci dokázali odblokovať, ale tu treba vidieť jednu vec, že je tu a vy na to dosť dbáte na tej pravej strane zásadné odporúčanie Európskeho výboru pre sociálne práva, je tu zásadné odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce, to sú všetko partneri s ktorými má Slovenská republika podpísané zmluvy a my do istej miery chceme, aby to bolo akceptované, ale hlavná myšlienka prečo je nevyhnutné, aby táto novela bola prijatá, viete v čom spočíva? 9% pracujúcich zamestnancov, ktorí robia za minimálnu mzdu, čo je veľké, veľké množstvo je na hranici chudoby. To nemôže byť, aby niekto kto robí, robí na plný pracovný úväzok na základe Zákonníka práce, vzťahu zamestnanec, zamestnávateľ bol na hranici chudoby, to je niečo choré. A preto je to potrebné jednoducho riešiť a ako to inak riešiť, vidím, že môj priateľ Ivan Štefunko pozerá ako ľavičiar, ktorý sa prezentuje v tom tábore PS asi podporí tiež tento návrh zákona, je nevyhnutné s tým niečo robiť.
Ja ako minister som napríklad robil, urobil takú formu, ktorá tu doteraz beží, že sme spravili súbeh, nechať ešte tomu, kto sa zamestná a neberie už podporu v nezamestnanosti na pól roka aj príplatky z toho sociálneho systému, aby bral tú minimálnu mzdy, aby sa na Slovensku oplatilo pracovať a na tomto by nám malo záležať všetkým. A o toto tu ide, z toho sa to odvíja a myslím si, že toot je základná podmienka, základný predpoklad pre to, aby sme takýto zákon prijali. Opakujem ešte raz, 9% zamestnancov, ktorí pracujú na minimálnu mzdu je na hranici chudoby, to nemôže byť, toto je prostriedok ako to odstrániť, samozrejmá vec, že to veľmi úzko súvisí a tých podnikateľov ani tak netrápi tá minimálna mzda, skôr tie príplatky za nadčasy, za nočné a za ďalšie veci, ktoré sa odvíjajú z výšky minimálnej mzdy, ale možno aj pre nich treba povedať, možno to nie je aktuálne teraz lebo konsolidujeme a nebolo by dobré navaliť aj na tých zamestnávateľov možno viac ako znesú, dve tretiny krajín Európskej únie uplatňujú tie príplatky nie z minimálnej mzdy, ale s priemernej mzdy, alebo ak chcete tak z dovolenkového priemeru. Tak, viete aký je to rozdiel minimálna....

... nebolo by dobré navaliť aj na tých zamestnávateľov možno viac, ako znesú. Dve tretiny krajín Európskej únie uplatňuje tie príplatky nie z minimálnej mzdy, ale z priemernej mzdy alebo, ak chcete, z dovolenkového priemeru. (Reakcia z pléna.) Tak. Viete, aký je to rozdiel? Minimálna mzda 750, priemerná mzda je niekde 1 400 v súčasnosti. To znamená, o 100 % by platili viac, keby sme opísali celú tú Európu, ktorá na takýto spôsob funguje aj z hľadiska príplatkov. A potom je to celkom prirodzené, že na Slovensku tie nadčasy, nočné sú jedny z najvyšších v Európe. Nehovoriac o tom, že čo sa týka eurozóny z hľadiska minimálnej mzdy spolu s Lotyšskom sme úplne na chvoste. Sme piati, keď berieme aj krajiny, ktoré nie sú v eurozóne, to znamená, to sú všetko objektívne dôvody, aby sme riešili. Aby sme riešili v prvom rade to, že na Slovensku sa pracovať oplatí a preto je nevyhnutné tí, ktorí príjmu prácu menej kvalifikovanú, možno aj v hociktorých iných regiónoch, aby boli tak zaplatení, aby z tej hranici chudoby jednoducho vypadli. Preto som ja osobne, aj vždy budem, proti tomu, aby sme sa napríklad išli baviť o nejakej regionálnej minimálnej mzde. My nemôžme tých ľudí v Prešove a niekde na východe trestať za to, že tam žijú a mali by mať napríklad nižšiu minimálnu mzdu ako ľudia v Bratislave. To znamená, že v tejto chvíli je dôležitá rovnaká minimálna mzda všade, ale je nevyhnutné urobiť všetko preto, aby sme tých ľudí, ktorí pracujú, dostali z tej hranici chudoby.
Ďakujem.

Pán poslanec, som veľmi rád, že ste povedali, že ako sa tvorila minimálna mzda, pretože pokiaľ som bol v Sociálnej poisťovni, tak na hranici chudoby bolo a z hľadiska minimálnej mzdy boli niekedy až 500- až 600-tisíc ľudí. Postupne keď sa renovoval zákon 461, ktorú nastavil ešte Kaník, dopracovali sme sa prakticky, stále sme zvyšovali minimálnu mzdu, samozrejmá vec, bolo to vždycky po dohode v tripartite. Nakoniec bol zákon prijatý ten, ktorý bol prijatý, z hľadiska 60-percentný, čo tu aj pán poslanec povedal. A riešilo to, samozrejmá vec, to, že tá minimálna mzda predsa len vzrástla a to etnikum, ktoré je jednak rómske, ale aj ľudia, ktorí nemajú základné návyky pracovné, sú na tej minimálnej mzde. Sociálna poisťovňa má ešte ďalšie hŕba vecí, ktoré by sme mali vylepšiť. Toto je dobrý nápad, aby čo najskôr sme sa vrátili na pôvodnú ... (nezrozumiteľne vylovené, pozn. prepis.) a pokiaľ by to ekonomika dovoľovala, ja by som už za rok, od roku 2025.
Vrátim sa ešte k jednej poznámke k pánovi ministrovi a chcem mu povedať jednu vec, že to isté nás čaká z hľadiska ministerstva vnútra a ministerstva národnej obrany a vôbec silových zložiek, pretože po 25 rokoch im vzniklo, samozrejme, nárok na ďalší dôchodok, ktorý predtým bol ináč nastavený ako je dneska. My sme to vtedy spracovali s odborármi z ministerstva vnútra, zo SIS-ky aj s proste ministerstva národnej obrany, pretože keď sme chodili do Bruselu, výsluhový dôchodok by mali brať až pri dovŕšení dôchodkového veku. Treba sa k tomu vrátiť, minister práce plus príslušné rezorty, ktoré sú, pretože ja som navrhoval zrušiť ten valorizačný príplatok, ktorý... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za váš príhovor. Asi by som reagoval v troch bodoch. Po prvé, teda som veľmi rád, že aspoň pri právach zamestnaných sa inšpirujete zahraničnou dobrou praxou, škoda, že ste to nerobili pri Trestnom zákone a plno aj iných veciach, ale to je pochvala, pozor, pozor, to je taká pochvala.
Druhá vec je, že no tak neviem, či je to náhoda, možno mi to niekto povie, v zásade dnes sme schválili niečo, čo vlastne urobilo, vlastne zaviedlo degresívnu daň. To znamená, že tých ľudí, čo majú najmenej príjmov, vlastne z ich spotrebného košíka to najviacej postihne. To znamená, že z 20 na 23 %. Myslím, že to by si ani Richard Sulík nedovolil zvýšiť daň z 20 na 23. To znamená, že dépeháčku na jednej strane vlastne im zvýšite a na druhej strane teda bojujete za zvýšenie minimálnej mzdy, čo ešte raz opakujem, pozícia Progresívneho Slovenska, že to treba spraviť, treba to vrátiť na 60 % a myslím si, že špeciálne tieto skupiny obyvateľstva to aspoň podrží nad vodou.
No a tretia vec, to mi trošku tak pripadá také, také, také smutné, lebo vlastne v skutočnosti momentálne vyzerá to tak, že na Slovensku do budúcnosti budú zamestnaní a na TPP vlastne ľudia v tých, nazvime to, nižšie platených profesiách a strašne veľa ľudí bude unikať do živnosti, resp. do jednoosobových eseročiek, ktoré ste vlastne, neviem, na koho tlak, ale znova antisociálne v zásade dotlačili, aby si každý založil jednoosobovú eseročku, tým pádom vlastne má len 10-percentnú daň a 7 % dividend, hej? A v zásade ja mám obavu, že to bude že ďalší typ nútenej eseročky, hej, a na toto by som sa trošku pozrel, či to nevznikne.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dnes sa zaoberáme návrhom zákona, ktorý bude mať zásadný dopad na desiatky tisíc pracujúcich na Slovensku. Ministerstvo práce pod vedením pána ministra Erika Tomáša odviedlo v tejto oblasti vynikajúcu prácu a téma dnešnej diskusie je toho jasným dôkazom. Zvýšenie minimálnej mzdy nie je len formálnym opatrením, ale aj prejavom k záväzku našej vlády a zároveň aj strany HLAS - sociálna demokracia chrániť práva pracujúcich a zlepšovať ich životné podmienky. V tomto návrhu, ako aj v celkovej agende ministerstva práce jasne vidíme hodnoty sociálnej demokracie starať sa o tých najzraniteľnejších, vytvárať im spravodlivé pracovné podmienky a podporovať ekonomickú stabilitu pre všetkých občanov. Navyše navrhovaná úprava minimálnej mzdy vychádza aj z európskej smernice o primeraných minimálnych mzdách, ktorá zabezpečuje, že ľudia, ktorí pracujú na plný úväzok, budú mať aj dôstojné životné podmienky. Toto je základný princíp sociálnej demokracie, na ktorom aj strana HLAS ako strana stojí, zabezpečí dôstojný život pre všetkých pracujúcich občanov bez ohľadu na to, či sú zamestnaní v továrni, v obchode alebo v službách.
Minimálna mzda sa má v nasledujúcich rokoch zvyšovať tak, aby v roku 2027 dosiahla takmer tisíc euro. Táto hranica je ambiciózna, ale plne realizovateľná a potrebná na to, aby sme si zabezpečili, že pracujúci budú môcť zarábať nielen na prežitie, ale aj na slušný život. A prečo je tento krok dôležitý. Minimálna mzda nie je len číslo na papieri, ale aj reálny nástroj na zlepšenie kvality života. Keď zvyšujeme minimálnu mzdu, priamo pomáhame tým najzraniteľnejším vrstvám v našej spoločnosti, ľuďom, ktorí častokrát žijú na hranici chudoby napriek tomu, že poctivo pracujú. Zvyšovanie mzdy znamená viac financií na pokrytie základných životných potrieb, ako sú bývanie, potraviny, energie či zdravotná starostlivosť. Je to konkrétny krok smerom k sociálnej spravodlivosti a rovnosti, ktoré sú základom našej politiky. Nemali by sme však prehliadať širší ekonomický dopad tohto opatrenia. Vyššia minimálna mzda znamená viac peňazí v obehu, ktoré môžu pracujúci míňať na domácom trhu, podporujú teda tak rast a stabilitu domácich podnikov.
Zvyšovanie minimálnej mzdy môže rovnako posilniť spotrebiteľský dopyt, čo je kľúčové najmä pre malé a stredné podniky, ktoré tvoria kostru našej ekonomiky. Pracujúci s vyššími príjmami investujú viac do miestnych služieb a produktov, čím prispievajú k tvorbe pracovných miest a k celkovému hospodárskemu rastu. Táto politika má multiplikačný efekt, kde každé zvýšenie príjmu zamestnancov vedie aj k zvyšovaniu domáceho dopytu a tvorbe nových pracovných miest.
Dôležité je tiež sa zmieniť, že náš prístup k zvyšovaniu minimálnej mzdy a ďalším opatreniam v oblasti zamestnanosti nie je len o okamžitých výsledkoch, ale aj o dlhodobej stratégii, ktorá má zabezpečiť, že pracovné miesta na Slovensku budú nielen dôstojné, ale aj dobre zaplatené. Zvýšenie minimálnej mzdy na takmer tisíc euro, ako som uviedol, v roku 2027 je významným krokom k tomu, aby sa Slovensko stalo krajinou, kde práca znamená lepšiu a stabilnejšiu budúcnosť pre všetkých.
Tento návrh zákona je teda prejavom našej politickej zodpovednosti a snahy o spravodlivosť pre všetkých pracujúcich na Slovensku. Som presvedčený, že aj touto cestou posilňujeme základy sociálneho štátu, ktorý je hlavným pilierom aj strany HLAS - sociálna demokracia. Podpora pre pracujúcich, posilnenie ich práv a sociálneho zabezpečenia sú pre nás prioritou a tento zákon je len jedným z mnohých krokov, ktorý rezort pod vedením pána Erika Tomáša podniká v prospech občanov. Nesmieme pristúpiť na diskusiu, že pod zámienkou zlepšenia podnikateľského prostredia sa máme baviť o zmrazení minimálnej mzdy, alebo nebodaj o jej znižovaní. Aké by to malo dôsledky?
Keď sa minimálna mzda nezvyšuje počas inflácie, životné náklady rýchle prevyšujú príjmy občanov. Mnoho zamestnancov by sa dostalo do situácie, kde by sa zaradili medzi tzv. pracujúcu chudobu. Títo ľudia by síce mali zamestnanie, ale ich príjem by nestačil na pokrytie svojich základných životných nákladov, ako sú bývanie, energie, potraviny či zdravotná starostlivosť. Toto by malo negatívny dopad nielen na ich životnú úroveň, ale aj na celkovú ekonomiku. Znížená kúpna sila pracujúcich by priamo ovplyvnila aj spotrebiteľský dopyt. Menšia spotreba by viedla k oslabeniu domáceho trhu, čo by napokon postihlo aj samotných podnikateľov, ktorí by tieto opatrenia negatívne, na ktorých by tieto opatrenia negatívne vplývali. Pravičiari častokrát nezohľadňujú skutočnosť, že ekonomika je prepojená a slabá kúpna sila najnižšie platených zamestnancov oslabuje celkový ekonomický rast. Môžeme teda konštatovať, že politika znižovania minimálnej mzdy by mala jednoznačne negatívne dopady. Namiesto posilnenia ekonomiky by prispela k prehlbovaniu sociálnych rozdielov a k nárastu chudoby medzi pracujúcimi.
V kontraste s touto politikou naša vláda a zároveň aj HLAS sa snaží o opak, zvýšenie minimálnej mzdy, ktorá prinesie stabilitu, dôstojné životné podmienky pre pracujúcich a podporu ekonomického rastu v prospech zvýšenia spotreby. Tieto moje predchádzajúce negatívne slová by mali byť varovným signálom, že znižovanie minimálnej mzdy je nielen sociálne nespravodlivé, ale aj ekonomicky neefektívne. Z tohto dôvodu budeme pokračovať v našom úsilí o spravodlivé zvyšovanie minimálnej mzdy, pretože si uvedomujeme, že dôstojný príjem je základom zdravého hospodárstva a spoločenského rozvoja.
Ďakujem za pozornosť.