19. schôdza

Ďakujem pekne.
Pani kolegyňa, hovorili ste, že máme vraj veci riešiť a nie rýpať sa v minulosti. No ale nemôžeme nechať otázku viny alebo neviny v lufte. Ak chceme veci riešiť, potrebujeme vedieť, ako sme dospeli do súčasného stavu a prirodzene aj to, kto má na tom najväčší podiel. O ére Matoviča, Hegera, Sulíka a spol. vieme všetci svoje, lebo si to veľmi dobre pamätáme, na rozdiel od OĽANA a podobných, ktorí sa na tom podieľali. My máme pamäť dobrú a čerstvú. Viete, čo zaujíma ľudí a občanov a voličov najviac? Čo nám píšu, čo nám hovoria, čo nám telefonujú a mailujú? Zaujíma ich vyvodenie osobnej zodpovednosti za súčasný stav. Osobnej zodpovednosti politikov. Miliardy tu zmizli vďaka šafáreniu najlepšej vlády všetkých čias. Rúška, testy, vakcíny, ktoré namiesto slobody priniesli utrpenie ľuďom, dehonestáciu a spôsobili nielen finančný rozvrat, ale rozvrat duchovný, duchovný rozvrat celej našej spoločnosti. A to je rovnako vážna vina ako to, že niekto dovolil rozkrádať a rozvrátiť verejné financie.
A pýtali ste sa na nejaký počin pána Ódora, jeho vlády. Tak len podotýkam, že kto bol ten, kto posledný, alebo v posledných dňoch alebo týždni svojej vlády podpísal 21 mil. eur ako dar mimovládkam napojených na Sorosovu nadáciu. Odpovedzte si sami.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Asi za tie dve minúty nestihnem zodpovedať na všetky pripomienky.
Pani kolegyňa Plevíková, tak to, že budete rozprávať o tých troch menách stále dookola, bolo jasné už z toho, čo povedal ráno pán minister, že povedal, že sa bude točiť stále o dôvodoch, prečo sme stále v takom zlom stave. A prečo sme v takom zlom stave, počúvame už desať mesiacov od vás a to sú stále tie tri isté mená. Takže nám to bolo úplne jasné, že máte to niekde a budete to stále opakovať. Mám tu niečo poznačené, ale nejak som sa už stratila v tých ďalších.
Takže, pani Puškárová. Ja sa s vami vôbec nehádam, že musíme konsolidovať a ja som to svojom prejave povedala. Takže nemusíme o tom vôbec viesť nejakú dilemu. Ja som konkrétne kritizovala to, ako sa zabudlo na malých podnikateľov, ktorí nie sú platcami DPH, a nevenovala som sa iným opatreniam. Takže zbytočne sme riešili možno tie ostatné veci, o ktorých ste rozprávali.
Pán kolega Karas, všetci vieme, kto zapríčinil to, čo sa tu deje, hej? Tak načo sa k tomu stále vracať. Poďme sa posunúť niekam do budúcnosti. Včera som to hovorila na výbore. Je to úplne zbytočné, pretože všetka vaša debata z vašej strany je len o tom, že Ódor, Heger, Matovič, ešte tu bol spomenutý aj kadekto, Sulík a, ja neviem, hej, a Soros napríklad, ale tých mien tu padalo naozaj veľa. Takže keď vieme, kto je vinník a prečo to zavinil, my tvrdíme, že na vine ste aj vy, sú na to štatistiky. Áno, pani, pani Plevíková, to bolo o tých štatistikách, tak tie štatistiky sú všelijaké a sú naozaj konkrétne a (reakcia z pléna), ale tu na nie je na to priestor, nemôžem používať ani vizuálne pomôcky a načo sa budeme baviť o tom. Viete si to vyhľadať, tých štatistík a tých organizácii, ktoré robia tie štatistiky, je toľko a keby ste sa v tom vyznali, tak by ste to správne čítali. Takže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, nemám veľa času, lebo chcem čas nechať aj pre môjho kolegu. Takže skúsim to tak rýchlejšie zhodnotiť a budem sa, samozrejme, venovať zdravotníctvu a tomu návrhu, ako konsolidovať financie, ktoré, kde chcete ušetriť a chcete ušetriť na zdravotníkoch a ja chcem vám povedať, prečo to nie je dobrý nápad a prečo si myslím, že ušetriť na zdravotníkoch by ste nemali. Mali by ste šetriť na iných veciach, aj to môžem povedať konkrétne. Duplicitné vyšetrenia, či už sú to preventívky, či už sú to predoperačné vyšetrenia, mnoho ďalších vecí, či už je to na transparentnosti. Môžete sa pýtať vašej pani ministerky koaličnej, prečo ešte stále nemáme zavedený eLab, hoci už je takmer na spustenie. Môžeme hovoriť o liekoch, prečo nemáme generickú preskripciu, prečo platíme veci ako polyoxidónium, čo nemá evidenciu. Treba šetriť na nemocniciach, treba optimalizovať. Nerozumiem, prečo pri situácii, kedy nemáme zdroje, ste dovolili otvoriť Bory. Prečo sa vlastne zakategorizovalo Kardiocentrum v Ageli a tak ďalej. Prečo napríklad nemocnica Brezno dostala takisto výnimku a môže byť v druhej kategórii, a takto by som mohol pokračovať a, samozrejme, hovoriť aj o tovaroch a službách a o firmách, ktoré na tom profitujú. Tam treba hľadať tieto zdroje. Tam treba hľadať zdroje a nie u zdravotníkov.
Kde vám dávam za pravdu, ale toto je na dlhšiu diskusiu a myslím si, že túto diskusiu by som s vami viedol rád, ja tiež nie som zástancom toho, že je správne mať zadefinovanú mzdu, ktorá je nadviazaná na priemernú mzdu v hospodárstve. Nie je to dobré. Bohužiaľ, na Slovensku máme takýto trend. Máme viaceré pozície, viaceré, viaceré veci, či už sú to sudcovia, silové zložky alebo aj zdravotníci, ktorí to majú naviazané na priemernú mzdu, a nie je to spravodlivé z môjho pohľadu pre celú spoločnosť. Pretože čo povedia na to takí učitelia alebo čo povedia iní, či už vysokoškolsky vzdelaní alebo s inými školami. Prečo oni nemajú mzdu naviazanú na priemernú mzdu v hospodárstve. Čiže tá spoločenská spravodlivosť tu skutočne nie je celkom zachovaná.
Takisto tá inflácia rastie väčšinou pomalšie ako rastie priemerná mzda a tým pádom niektoré odvetvia profitujú na tom, že trebárs IT sektor alebo bankovníctvo je efektívnejšie alebo vykazuje lepšie, lepšie hospodárenie. No a samozrejme, ak to nie je naviazané na určitý rast produktivity, na lepšie výsledky, ak nedochádza medzi, ku konfrontácii medzi odborármi a medzi poskytovateľmi, tak veľmi ťažko sa potom motivujú akýkoľvek zamestnávatelia k tomu, aby prinášali lepší výkon, väčší výkon. Viac sa venovali napríklad, viac sa venovali napríklad svojej profesii. Takže určite je to na diskusiu, prečo vlastne nadviazanie platov na priemernú mzdu v hospodárstve nie je dobrý nápad.
Ale, žiaľ, a to chcem povedať, situácia je taká, aká je, došlo k tomuto naviazaniu a prečo si aj ja myslím a prečo sme, prečo som nakoniec aj povedal áno, treba sa postaviť za zdravotníkov, musíme sa postaviť za zdravotníkov, pretože tu máme špecifickú situáciu. My tu máme situáciu, kedy zdravotníci chýbajú, musím vám ešte raz povedať, že keď, či už začalo sa nám dariť trošku stabilizovať lekárov, od roku 2009 do súčasnosti máme zhruba 14-percentný nárast lekárov. Čiže tam tá situácia je lepšia, ale u sestier sa nám to vôbec nedarí a máme zhruba štvorpercentný pokles. Toto nie je všetko. Títo zdravotníci sú, majú, tá ich štruktúra je taká, že je viac starých zdravotníkov alebo starších zdravotníkov. Ako príklad poviem, že 25 % lekárov je nad 60 rokov. Čiže máme tu ďalší, ďalší exces.
Naši zdravotníci majú vysoké nadčasy. To znamená, že kým ľudia bežne pracujú 40 hodín v týždni, tak naši zdravotníci pracujú nielen 8 hodín navyše každý týždeň, ale niekedy je to aj dvoj- až trojnásobok. Čiže je to opäť veľmi nešpecifické, neštandardná situácia. No a nakoniec musím povedať aj niečo o demografickej zmene, ktorú, ktorej sa nevyhneme, a to sa týka všetkých krajín, aj Slovenska. Opäť len na pripomenutie. V roku 2011 bolo na Slovensku 12,7 % ľudí nad 65 rokov. Viete, koľko ich bolo v roku 2021? Sedemnásť percent a ten trend postupuje. To znamená, my tu na máme starnúcu populáciu a stále menej ľudí, ktorí sa o túto starnúcu populáciu starajú, a tým pádom majú problémy, či už sociálny sektor alebo sektor zdravotníctva. Preto pre tieto dôvody nie som za to, aby ste siahali na mzdy zdravotníkov. Nie som za to, aby ste siahali na mzdy lekárov, sestier, záchranárov a všetkých ostatných. Chcel by som vás preto poprosiť, aby ste to ešte raz veľmi citlivo zvážili, aby ste hľadali tieto zdroje niekde inde. A súhlasím s vami, že za tieto mzdy potrebuje či už ministerstvo zdravotníctva, alebo riaditelia, alebo primári vyžadovať aj adekvátnu prácu, tak, aby to konečne pocítil pacient. Aby naozaj tie mzdy, ktoré sú na slovenské pomery aspoň u lekárov veľmi dobré, aby to pocítil aj pacient a toto je úloha, ako som povedal, ministerstva, riaditeľov, primárov.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Dobrý večer. Ďakujem pekne za možnosť vystúpiť v rozprave. V prvom rade naozaj sme tu doteraz počuli veľké množstvo výhrad od mojich kolegov, ale tieto výhrady zaznievajú aj od odbornej verejnosti, aj laickej a naozaj cítiť zdesenie ľudí a obavy z toho, čo tento konsolidačný balíček prinesie. Všetci vieme, že v prvom rade to bude naozaj dramatické zvýšenie. Celý balíček prebieha v skrátenom legislatívnom konaní, my sami ako poslanci sme nemali dostatok času na preštudovanie, na žiadne rokovania a okrem toho vôbec nebola do jeho príprav zapojená ani odborná verejnosť. Ako pripomenul aj môj kolega Ondrej Dostál, ešte stále máme pred sebou dve parlamentné schôdze. Takže naozaj nie je sa kam ponáhľať. Z týchto dôvodov podľa § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku navrhujem oba prerokovávané návrhy vrátiť na dopracovanie. Prosím pána spravodajcu, aby si tento môj návrh zaznamenal a naozaj ide o oba návrhy.
Vo svojom príspevku sa budem venovať v prvom rade, alebo teda najmä osobitnému odvodu v regulovaných odvetviach. Som energetik. Týka sa ma to, vystupoval som proti tomuto odvodu aj v minulosti. Ten bol zavedený ešte v septembri 2012. Vtedy to bola reakcia na hospodársku krízu a tou snahou bolo naozaj naštartovanie ekonomiky. Pôvodne malo ísť iba o akési dočasné opatrenie, vtedy s termínom platnosti do konca roku 2016, ale neskôr sme videli, že jeho platnosť sa predĺžila. Dnes to vyzerá že naozaj na neobmedzenie a výška sa zdvojnásobila. Na Slovensku skrátka nič nie je trvalejšie ako dočasné riešenia. Videli sme to v prípade dotovania uhlia, ktoré trvalo takmer 20 rokov. To sa nám, chvalabohu, podarilo ukončiť ku koncu minulého roka. Alebo návšteva sovietskych vojsk, ktorá trvala 23 rokov. Veľmi podobné je to aj s týmto osobitným odvodom.
Mimoriadny odvod sa pritom týka firiem regulovaných, ktorých zisk dosahuje najmenej 3 mil. eur. Tieto firmy pôsobia najmä v energetike, v oblasti verejných vodovodov, kanalizácií, v poisťovníctve, telekomunikáciách, farmácii či doprave. Základom tohto odvodu je výsledok hospodárenia, ktorý je vykázaný za príslušné účtovné obdobie. No a teraz samotným návrhom idete tento odvod zvýšiť na 30 %, to sú energetici, a operátorom zo 4,3, teda mobilným operátorom, zo 4,3 na takmer 19 %. Toto je, prosím pekne, 4,5-násobok. Súčasne síce vnímame, že úrokové výnosy zo štátnych dlhopisov zo základu osobitného odvodu budú vyňaté, ale naozaj tie príjmy sú stále veľmi extenzívne. Rok 2025, to je 189 mil., 2026 – 133, rok 2027 stál 96 mil. Áno, ide o osobitné sadzby pre tie regulované odvetvia, pri ktorých je možné predpokladať nejakú zvýšenú mieru ziskovosti, lenže, vážení, hovoríme o regulovaných odvetviach, regulovaných. Tieto sú určované, ich zisky, regulované štátom. Regulované odvetvia, to je pre väčšinu ľudí pojem, niečo ako paraolympionici pre pána ministra Blanára a, bohužiaľ, tak sa tomu aj rozumejú. Váš predchodca minister Kažimír obhajoval tento odvod tým, že napráva nedokonalosti regulácie. Ešte raz. Zákon je z roku 2012, máme rok 2024. To mi chcete naozaj povedať, že 12 rokov odstraňujeme nedokonalosti regulácie? Nie, ja si myslím, že je to presne naopak. Tá nedokonalosť regulácie vám vyhovuje a čím bude nedokonalejšia, tak tým je to lepšie.
A ja vám poviem konkrétny príklad. Máme tu štátnu spoločnosť SEPS – Slovenská elektrizačná a prenosová sústava. Táto je na sto percent vlastnená štátom. Jej zisky sú každoročne 60, 80, 100 mil. eur, no a, samozrejme, tieto si vo forme dividendy vyberie štát každoročne do svojho rozpočtu. A potom tu máme napríklad distribučné spoločnosti – Západoslovenskú distribučnú, Východoslovenskú, Stredoslovenskú, máme tu SPP distribúciu, tam má štát iba 51 % a súkromný vlastník 49. A teda čo, aj v tomto prípade, samozrejme, štátu viacej vyhovuje, ak tie regulované poplatky budú čo najnedokonalejšie, teda vyššie, pretože štát si z nich vyberie viacej peňazí. No a keď hovoríme o 30-percentnom odvode, tak ja to vnímam, že to už je také malé zoštátnenie. Ale v tej energetike sa z týchto firiem stanú viac-menej iba prietokové ohrievače.
Na regulačnom úrade pre sieťové odvetvia dnes sedí Holjenčík, to je nominant Roberta Fica. Ten nominant, ktorý radil vodárenským spoločnostiam, ako si majú umelo navyšovať zisky. Ten nominant, kvôli ktorému Robert Fico trhal faktúry. No a ten nominant dnes bude udržiavať túto reguláciu, nedokonalú, aby si štát cez tieto regulované firmy mohol vybrať čo najviacej peňazí. Toto je vo svojej podstate taká malá ... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. red.) niečo ako peniaze zabalené v alobale.
No a kto to teda na konci dňa zaplatí? Zas to budú len a len ľudia. A pritom energie na budúci rok, pozor, pôjdu hore. Vieme, že v prípade plynu to bude 30 %. V prípade elektriny stále nie je notifikovaná zmluva so Slovenskými elektrárňami a teda Európska komisia má voči nej vážne výhrady. Pokiaľ nebudeme mať zmluvu, ktorá je uzatvorená na základe memoranda Richarda Sulíka z roku 2022, tak tá elektrina môže pre domácnosti na budúci rok stúpnuť o 50-60, možnože 70 %. Detto teplo.
A teda mám konkrétny návrh. Čo takto radšej zaviesť reguláciu na nulu. To znamená, že sa určia náklady, primeraný zisk a ak sa v roku iks dosiahne nejaký nadmerný zisk, tento sa v roku iks + 1, o tento sa poníži regulovaná cena. Veľmi jednoduché. A myslím, že by to fungovalo omnoho lepšie, ako zavádzať nejaké odvody z nedokonalej regulácie. Áno, štátny rozpočet by tým nezískal nič, ale ľudia by mali automaticky nižšie ceny energií a tieto by nebolo treba toľko dotovať.
Pán Kamenický, vy zatiaľ v samotnom návrhu, alebo teda čo ste sa vyjadrili, nepočítate s nejakými energodotáciami na budúci rok. Ale, ako som povedal, tie ceny energií pôjdu hore a teda bude určite potrebné nejakú pomoc zaviesť. Veľmi jednoduchou pomocou je adresná pomoc, túto sme vám navrhovali už v septembri minulého roku, vtedy to bolo pani ministerkou Sakovou zamietnuté. Nakoniec na jar tohto roku povedala, že to je super nápad, ale dodnes sme nevideli jeden jediný konkrétny návrh.
A ešte krátko k tým mobilným operátorom, počítate teda s výberom 25 mil. eur. Podľa prepočtov týchto operátorov toto môže byť až 40 mil., ale súčasne od nich na budúci rok cez frekvencie, cez aukcie na frekvencie vytiahnete alebo dostanete, veď toto je legitímna vec, viac ako 300 mil. eur. A všetci chceme, aby títo operátori investovali do broadbandu, teda okrem tých, ktorí sa boja 5G sietí. To sú tí, ktorí veria na chemtrails, a tí, ktorí vo veľkom octujú. Ale dostávame sa s tým do jedného veľkého rozporu a ten sa týka aj práve toho druhého zákona o finančných transakciách. A poviem vám jeden príklad. Sú to ambulancie v regiónoch. V rámci návrhu o finančných transakciách od nich budete vyžadovať eKasu. Teda v každej jednej regionálnej ambulancii, v každej dedinke na konci sveta by mala byť eKasa. Na druhej strane tí, ktorí majú zabezpečiť fungovanie takejto eKasy, teda operátori, tak oni do toho investovať nebudú, pretože budú musieť odvádzať nejaký odvod do štátneho rozpočtu. Toto je naozaj grécka cesta. Tí tiež škrtili toľko ten trh, zavádzali nové dane, zvyšovali, až ho jednoducho zaškrtili. Ja si myslím, že touto cestou naozaj nikto z nás nechce ísť. A z tohto dôvodu, ešte raz zopakujem, dávam návrh na vrátenie oboch prerokovávaných návrhov na dopracovanie.
Ďakujem. (Potlesk.)

.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie žiadna faktická. Pán Mažgút nie je v sále, stráca poradie.
Ďalší v poradí pán poslanec Dubovický, nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci, dobrý večer, pán minister, dobrý večer, milé kolegyne, milí kolegovia, tak dovoľte, aby som začal tak humorne, že bavíme sa tu dneska o konsolidácii a dneska keď som si všimol rôzne články, tak cestovný ruch asi nepotrebuje konsolidovať, povedzme si úprimne, ja neviem, čim si vás kúpil, ale dobre. A budeme sa baviť tým pádom o číslach, preto tento bod je pre mňa dnes dôležitý.
Pôvodný návrh, ktorým ste navrhli zdvihnúť daň na ubytovacie zariadenia, povedzme si úprimne, bol škandalózny, bol vysoký. Tam by bol dopad, resp. príjem do štátneho rozpočtu v miliónoch eur, v desiatkach miliónoch eur, ale bol by likvidačný pre tento segment. Čo ma teší, lebo ja osobne som obrovským fanúšikom cestovného ruchu, lebo si myslím, že naša krajina má čo ponúknuť či domácim, alebo zahraničným turistom. A teraz, pán minister, otázka na vás, opravte ma, keď sa mýlim, ale zrobil som si dneska prepočet a mi vyšlo, že znížením budeme musieť hľadať ďalších 74 mil. eur. Sedemdesiatštyri miliónov eur, to znamená, že sme niekde na sume už nie 2,7, ale 2,8 mld. eur. Ja nehovorím akože že je to zlé, však poďme podporovať ten cestovný ruch, ale tým pádom tá čiastka, ktorú zaplatia občania tejto krajiny, bude omnoho vyššia a budeme musieť hľadať niekde inde ďalšie rezervy. To znamená, že povedzme napríklad, uvidíme, čo príde v druhom čítaní, môže sa stať, že nakoniec, hovorím, bude to možno aj dezinformácia teraz, môže sa stať, že budeme musieť zdvíhať dépeháčku nie o 3 %, ale o 4 %.
Poďme ďalej. Dovoľte mi, aby som porovnal roky 2019 a 2023, čo sa týka cestovného ruchu. V roku 2019 zo štatistického údaju všetkých záznamov, čo sa nám podarilo zistiť, príjem do štátneho rozpočtu bol vo výške 2,8 mld. euro. V roku 2023, kde štáty Európskej únie tvrdili, že sú na tých istých alebo na ešte lepších číslach v rámci turizmu, my sme mali oproti roku 2019 príjem do štátneho rozpočtu o 500 mil. menej. To znamená, tu by sme si mohli nájsť ďalšie 1 %, čo sa týka dépeháčky, ale nerobíme to správne asi. A nerobíme to správne asi preto, lebo aj keď si pozriete štatistické stránky z iných miest, a priori ja som aj o tom rozprával v tlači 412 a 413, kľudne si to môžete potom prečítať, všetky krajiny V4 mali niektoré až dvojciferné prínosy zahraničných turistov za celý rok. To znamená, že také Poľsko, čo je taký pekný príklad, malo o 37 % viac turistov a Slovensko skončilo na mínus 1,2 %. To znamená na konci dňa, že my prichádzame o príjem, ale nerobíme preto nič, aby sme išli podobným štýlom, ako idú krajiny V4, ktoré asi majú, čo ponúknuť, alebo vedia to predať. Neviem, pýtam sa. Tu by som chcel podotknúť, že máme nové ministerstvo cestovného ruchu, ktoré, veľa inštitúcií, veľa škôl, ktoré sa zameriavajú na cestovný ruch, chvália, že konečne vzniklo. Môžme sa baviť o tom, že áno, cestovný ruch má teraz tú pozornosť, ktorú by mal mať.
Otázka je, že čo s tým, pán minister, keď zistíme po roku, že to ministerstvo, lebo už keď budeme mať dáta budúci rok, neprinieslo ani jeden jediný cent do rozpočtu navyše oproti tomu, či by sme mali to ministerstvo, alebo ho nebudeme mať. Chcem sa vás opýtať, budete to ministerstvo rušiť, alebo bude to umelo vytvárať ďalšie náklady nás obyvateľov. Zároveň k tomu ministerstvu, sú tam ďalšie milióny, fondy bez kontroly. Bude to niekto dôkladne kontrolovať, aby nenastala podobná situácia, že sa tuná budeme baviť, ako sa mrhajú peniaze alebo podobne?
Dovoľte mi ešte trošku, čo sa týka samospráv. Máme tu veľa kolegov poslancov, starostov, primátorov, ale vy určite viete, že dvihnutím dépeháčky sa zdvihnú náklady a výrazne sa zdvihnú náklady do rozpočtov samospráv. Keď som čítal správne, pán minister, a teraz ma môžete opraviť, ak sa mýlim, budúci rok plánujete dať samosprávam o 1 % menej, ako bolo v roku 2024. Tak sa chcem opýtať, akým spôsobom chceme dofinancovať samosprávy, kde nám padajú mosty, nedávno Banská Bystrica, a teraz budem trošku rozprávať aj za Prešovský kraj, kde Prešovský kraj má najviac mostov v zlom, veľmi zlom a v havarijnom stave. Ale to neznamená, že iné kraje nie sú na tom podobne. To znamená, že náš investičný dlh bude naďalej nejakým spôsobom stúpať.
Tiež by som sa chcel opýtať, a tuná aby som podporil aj kolegov z KDH, že čo vlastne s tou daňou za hazard? My ako všetci vieme, že ten hazard je jedno veľké zlo, ktoré spôsobuje nie jeden problém v rodinách. Ale v tomto návrhu ani jedna zmienka o tom, že budeme dvíhať daň za hazard. Prečo? Tieto financie by sme kľudne vedeli použiť na dofinancovanie samospráv. Prečo to neurobíme, pán minister? Chcem vedieť, či je na to konkrétny dôvod prečo nie a prečo, ak by to prišlo, že aj áno, či použijete tieto peniaze na dofinancovanie samospráv, alebo na čo?
Čo sa týka daňového bonusu. Poviem úprimne pravdu, daňový bonus, všetci to viete, spôsobil obrovské škody samosprávam. A niektoré samosprávy do dnešného dňa majú problém sa z toho dostať vonku. Je to pravda, povedzme si to úprimne. S týmto daňovým bonusom mal prísť ďalší iný zákon, ktorý by dofinancoval tieto samosprávy, ale nemyslím si, že je férové voči obyvateľom zrušiť takto daňový bonus už len skrz toho, že budúci rok sa zvýšia ich náklady na priemernú rodinu vo výške tisíc euro. Takže na jednej strane prídu o stovky eur každý, pardon, o stovky eur ročne a na druhej strane im zoberieme, resp. dáme im povinnosť, aby platili v priemere o tisíc eur viac. Chcem sa vás opýtať, pán minister, že či neexistuje lepšia cesta, ako pomôcť týmto rodinám a nastaviť ten daňový bonus adresnejšie, férovejšie, tak, aby pomohol všetkým rodinám.
A na záver chcem povedať, že ja nebudem obviňovať bývalé vlády, ale treba si povedať fakt úprimne od srdca, že keď si pamätáte v roku 2008, 2009, 2010, aj keď bola kríza, aj po tej kríze nás všetky štáty Európskej únie obdivovali, obdivovali na nás to, že akým spôsobom riadime túto ekonomiku, ako sa nám darí, koľko máme financií a tak ďalej. Ale povedzme si úprimne, dneska je to úplne, že úplne že naopak. V kvalite života nás predbehlo Rumunsko. Pred desiatimi rokmi by sme sa tomuto smiali. Dnes je to fakt a realita. Preto by som chcel požiadať vás, kolegovia, v prvom rade, aby ste neobmedzovali nás v týchto diskusiách, lebo ja si práve myslím, že to, že si vypočujete opozíciu, vypočujete si návrhy, ktoré sa vám nie vždy musia páčiť, však je to akceptovateľné, ale minimálne si nechať poradiť, že možnože toto by sme zrobili trošku inak a napríklad ten, tú daň za hazard, ja by som bol veľmi rád, keby ste aktívne na tom začali uvažovať.
A nebudem ďalej zdržiavať, chcú ísť ešte ďalší kolegovia, chceme hlasovať, takže pekný večer vám prajem.

.