19. schôdza

Pán poslanec, konsolidačné opatrenie je preto a preto musí byť, že niekto predtým minul obrovskú časť finančných prostriedkov. Ja beriem to, čo ste tu povedali trebárs aj k II. pilieru. Začnem odtiaľ. Keď chcete, tak k II. pilieru treba spraviť úpravu, aby Sociálna poisťovňa nedoplácala na správcovské spoločnosti, ktoré keď nemajú peniaze zaplatené, tak Sociálna poisťovňa musí správcovským poisťovniam zaplatiť a potom ich musí vymáhať od správcovských spoločností. Trvá to desiatky vecí, desiatky mesiacov, proste veci. Ďalšie veci, ja sa budem vo vystúpení svojom venovať aj Sociálnej poisťovni a ďalším veciam. Nepočul som nič proste, lebo stále hovoríte o ozdravení verejných financií. Som zvedavý, čo spravíte, keď prídeme s reformou verejnej správy a samosprávy, lebo tam treba ústavný zákon. Ako sa k tej veci postavíte. Som zvedavý, keď prídeme aj so zdravotníctvom, pretože tí predchodcovia, ktorí tu tvrdili, že my sme vládli, proste jednoducho so zdravotníctvom sme nič nespravili. Za desať rokov o 90 % sa zadlžilo zdravotníctvo. Ale vymenujem iné veci vo svojom, to, čo nepočujem ani od jedného z vás, že ak chcete trošku poznať, lebo sú tu veľkí odborníci, ktorí hovoria, že treba rozvoj na Slovensku. Tak 90 % HDP na Slovensku robia zahraničné firmy, ktoré keď zoberieme, vieme, čo platia. Keď je recesia v Nemecku, tak najväčší z týchto automobiliek platí 200 mil. daňové priznanie, respektíve daň z právnických osôb zo 14 mld. Ja vám ich môžem vymenovať, lebo ich poznám dôverne, čo je, ako sa veci majú. Ale nepočul som jednu konštrukčnú pripomienku od vás, čo je z hľadiska šetrenia. Ďalšia vec, keď zoberiete, ste povedali, šetriť áno, treba zaplatiť, potom ale trojmesačné od... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Pán kolega, každá opozičná strana bola pozvaná k okrúhlemu stolu, aby diskutovala o nejakých buď riešeniach, návrhoch, všetko, čo kritizujete alebo čo vám vadí, lebo jediné, čo je počuť, je kritika, so zástupcami ministerstva financií, bol tam aj premiér Robert Fico a iní. Jediné, čo sa vyjadril pán Šimečka pred týmto stretnutím, bolo, že idú povedať, idete povedať svoje výhrady. Výhrady, nie návrhy a riešenia, výhrady. Vy nemáte nič iné na robote, len vlastne tu kritizujete. Sami neviete, že čo by ste urobili. Jediný návrh, čo ste dali, je vlastne prepúšťania na rezortoch, ale áno, každý si to môže povedať, poďme prepúšťať. Ale ako by ste to urobili do praxe, sami neviete. Takýto máte návrh.
A každý tu vie, že treba konsolidovať. Viete to aj vy sám, že to treba urobiť, pretože tu máme neskutočnú sekeru. A vlastne aj váš europoslanec Ódor, keď bol úradujúcim premiérom, tak dal vlastne nejaké návrhy, kde by sa riešilo 8 mld., aby sa porušili všetky sociálne balíčky a všetky sociálne výhody pre všetkých občanov. Takže naozaj toto mudrovanie z vašej strany je absolútne bezvýznamné, pretože vy nemáte žiadne návrh a žiadne riešenie nepodávate, iba tu kritizujete.
Ďakujem.

Pani Plevíková, my sme na tom stretnutí boli, ale teda asi ste si to nakoniec všimli a diskutovali sme o tých veciach, aj keď bolo nám od začiatku jasné, že to nie je úprimná hra. A napríklad sme sa tam zhodli s účastníkmi z koalície, že tá polmiliarda sa dá nájsť na výdavkoch len na prevádzke štátu. Sme sa zhodli, tak sa pýtam, prečo to vládna koalícia, prečo to nerobíte.
Druhá vec je, že to, čo by sme robili my, som tu povedal. (Reakcia z pléna.) Dobre, však počkajte, mali ste dve minúty. Som povedal vo svojom vystúpení a sme v prvom čítaní, v druhom čítaní pôjdeme, pôjdeme konkrétnejšie a poviem vám veľmi presne, čo by sme robili my.
Pán Muňko, tie peniaze ste prejedli vy, teda vaša garnitúra za tých 12 rokov, ale zabudol som povedať jednu vec, vo svojej rozprave ste mi to pripomenuli, pretože vy ste o tom hovorili viackrát na výbore a to je tá legislatívna smršť za 1,6 mld., ktorú tuná tento parlament v anarchii v mesiacoch apríl až jún minulého roku poschvaľoval. A hovoril to aj minister financií vo svojom vystúpení. No tak prečo ste to potom nezrušili? Jedna celá šesť miliardy ste mohli mať, ste mohli mať doma, keby ste jedným zákonom, jednou parlamentnou tlačou presnejšie, zrušili všetky tieto, ako hovoríte, zlé opatrenia, ktoré nastali, mali by ste 1,6 mld.
Takže vy síce vládnete, to je rozdiel medzi nami a vami, ale máte plné ústa prázdnych rečí, ale činy k tomu nenasledujú.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, po tom siahodlhom rokovaní dopoludňajšom, v ktorom si poslanci vládnej koalície dovolili spraviť to, že nám zapchali ústa, väčšine ďalších poslancov, ktorí boli prihlásení do rozpravy, aby mohli diskutovať o tom, či je primerané, aby sa takéto zákony prijímali v skrátenom konaní, tu máme v priebehu niekoľkých hodín zákon na stole. Lepšie povedané zákony. Rokujeme v podstate o dvoch zákonoch. Ale keď sa pozrieme dovnútra, tak rokujeme o množstve zákonov, len s tým rozdielom, že v jednom zákone máme zosumarizované všetko okrem novej dani na finančné transakcie. Takže hneď na úvod poviem, že keby bola akákoľvek dobrá vôľa, akákoľvek, zamyslieť sa nad tými jednotlivým zákonmi, ktoré sú sústredené, hovorím, v tom jednom návrhu, tak nie je šanca. Pretože buď beriete všetko, alebo nedáte všetko. Takže táto možnosť je hneď v zárodku úplne vylúčená.
Navyše tieto dva zákony máme spojené do jednej rozpravy, takže hovoríme o nich naraz. Nedá sa opäť ani o týchto dvoch zákonoch, jeden, o týchto dvoch návrhoch zákona, teda o tom zlúčenom a o tom o dani z finančných transakcií hovoriť osobitne, ale musíme o nich hovoriť naraz. No dobre, však napokon ide stále o to isté. Úmysel zákonodarcu je ozdraviť ťažko stíhané verejné financie.
Ja si dovolím trošku zase zhrnúť len ten sled udalostí, ktorý nás doviedol až k tomuto bodu, ako sme tu, teraz stojíme a sedíme v parlamente a diskutujeme o týchto zákonoch. Je to v podstate niekoľko dní, ako minister financií spolu s predstaviteľmi vlády a ďalších koaličných strán predložil návrh zákona, teda takzvaný konsolidačný balíček. Nevideli sme podrobnosti, nevideli sme dovnútra, videli sme iba na obrazovke prezentáciu, koľko každé jednotlivé opatrenie má priniesť. Výpočty sme nepoznali a ono sa to potom, budem to spomínať, ono sa to potom prejavilo na tom, ako sa tie čísla vyvíjali a stále vyvíjajú a ešte aj budú vyvíjať.
Potom veľmi rýchlo nasledovalo rokovanie vlády, schválenie týchto zákonov, okamžité schválenie. Ale už po schválení tých zákonov vystupujú členovia vlády a hovoria, trošku inak to bude, ako to bolo v tom návrhu. Trochu inak. Napríklad tá daň z finančných transakcií nebude 0,35 %, ale 0,4 %, teda o desatinu, o 15 % vyššia. Potom prichádza, potom prichádza návrh zákona do tripartity. Vy sa titulujete ako sociálna demokracia, väčšinou vládne strany. Sociálna demokracia znamená, že si vážite aj názory odborov. My sa skôr považujeme za pravicovú stranu, takže si vážime názory aj podnikateľov, ale ako vidíme, do tripartity prichádza už hotový zákon, hotové zákony, takže v podstate nebolo o čom diskutovať.
Po tom, po tomto všetkom prichádza pozvánka pre opozičné strany, aby išli rokovať o týchto návrhoch, aby predniesli vlastné riešenia. Ja som to už dnes povedal, znovu to zopakujem, my sme nemali žiadne veľké oči, vedeli sme, že možno to bude hrach na stenu, ale považovali sme za primerané, aby sme sa stretli s predsedom vlády a s ministrom financií, pretože cítime zodpovednosť za vývoj v tomto štáte. A jednoducho, ktokoľvek sedí na týchto pozíciách, ctíme si inštitúcie a chceme, aby inštitúcie fungovali, tak sme tam boli. No a predložili sme, samozrejme, svoje vlastné konkrétne návrhy, dostal ich aj pán minister, potom, samozrejme, predseda vlády vyhlásil, že nič sme nepredložili, tak to už nechám na ňom. Asi úmysel toho stretnutia z jeho strany bol iný, ako diskutovať s opozičnou stranou o tom, ako si predstavuje ona konsolidáciu verejných financií.
Nuž, ani sme sa poriadne nerozišli a zákon bol v parlamente. Zákony boli v parlamente na druhý deň. A dokonca včera večer som sa zúčastnil, nie som členom finančného výboru, ale som sa zúčastnil, pretože ma to trápi, táto vec, a na to zasadnutie finančného výboru sa pán minister ani neunúval. Finančný výbor je, to je inštitúcia, ja hovorím, ktorá by nemala kontrolovať to, čo predložil minister financií, ale ona by už mala v zrode tých zákonov, v zrode, keď vznikajú návrhy, napríklad na rozpočet, už vtedy by to mohla kontrolovať. Už vtedy by mala posudzovať, čo ministerstvo financií predkladá a čo sa vlastne chystá. Nič také sa u nás nedeje, u nás a proste práca finančného výboru, dá sa povedať, že ignoruje, hoci poslanci z vládnej koalície považujú takýto prístup za normálny a bežný.
Nuž a teraz, včera to prišlo do parlamentu a dnes už máme skrátené legislatívne konanie schválené, už rokujeme o zákone a ktovie, či ho zajtra aj neschválime. Hovorím to všeobecne, nie my z opozície, ale tí, ktorí tu zdvíhajú ruky za vládnu koalíciu. Je to celkom možné, pretože ten úmysel je jasný. Dostať to do vyhlášky a dostať to do Zbierky zákonov čím skôr.
Tak sa pozrime, čo tu vlastnej, čo to tu máme na stole. Ja som sa tomu v tom prvom vystúpení k skrátenému veľmi nevenoval, ale čo to vlastne máme na tom stole. Je to potreba konsolidácie verejných financií. Iným spôsobom, poďme zachraňovať hospodárenie nášho štátu, lebo sa rútime do priepasti. Všetci to vieme, my k tomu pristupujeme zodpovedne, veľmi pozorne to sledujeme a keby sme boli súčasťou vlády, tak takisto máme veľkú, veľký záujem, aby sa verejné financie na Slovensku ozdravili. Ale pozrime sa na čísla.
Ešte donedávna sa hovorilo o potrebe konsolidovania verejných financií vo výške 1,4 mld. eur. Potom sa to číslo akosi zvýšilo na 1,5. Teraz tu hovoríme o potrebe konsolidácie 1,7 mld. eur, stále nám to rastie. A zrazu máme na stole 2,7 mld. A to nie je všetko. Ja som si fakt pozrel dôsledne, čo minister financií prezentoval na tých obrazovkách a som si to zapísal do excelovskej tabuľky a som to zrátal a vyšli mi 3 mld. eur. A to tu nehovorím ešte o jednej položke, ktorá už je dávno schválená. O dvoch. To je daň z osladených nápojov a je to daň z tabaku zvýšená. To je ďalších 100 mil. eur. Takže keď to porátate, sa dostane vysoko nad 3 mld. eur. Takže čísla nám tu lietajú hore-dole. Ja ešte ukážem na pár príkladoch, že skutočne lietajú aj v tých posledných dňoch, ba dokonca hodinách.
Dôvodová správa, o ktorej, ktorú, dôvodové správy k týmto dvom návrhom zákonov, ktoré som prečítal, tak vyvolávajú vo mne dva dojmy. Prvý, neuveriteľné, na akom malom priestore dokážeme hovoriť o miliardách eur. O miliardách eur, ktoré všetci zaplatíme budúci rok. Neuveriteľné. Ale tak keď si povieme, no tak dobre, asi to je tak zhrnuté, asi to ten predkladateľ, asi mu stačil tento priestor, no je v tom chaos. Ja sa v tých číslach nevyznám, poviem vám to rovno. Opäť, to už tretíkrát dnes spomínam, uvediem aj čísla potom konkrétne, nevyznal som sa v tom, čo vlastne, čo vlastne, aký dosah je na verejné financie. Len sa tu hovorí o nejakom okrúhlom čísle 2,7 mld. eur. Pozor, tá sedmička na konci, to je 700 mil., to znamená, to je to zaokrúhlenie na stovky miliónov, to sú nie malé peniaze skutočne, to je jedna nemocnica, hej. Takže hovoríme tu o takýchto okrúhlych číslach a šachujeme s nimi hore-dole.
Tak a teraz ten príklad. Daň z finančnej transakcie, sme tu o nej hovorili. Keď si pozriete prezentáciu z minulého týždňa, tak minister financií hovoril o 610 mil. eur. Keď sa pozriete do dôvodovej správy, ktorú spomínal, tak budúci rok to je 517 mil. eur. O sto menej. A pred chvíľou sme počuli, ako pán minister predkladá zákon, hovoril 700. Sto miliónov sem, sto miliónov tam, ja neviem, koľko to bude zajtra. Pretože predpokladám, tak ako povedal, že prídu nejaké ďalšie návrhy, že my vlastne máme mačku vo vreci teraz na stole, lebo niečo príde zajtra do výboru a niečo sa bude schvaľovať, niečo sa pridá, uberie, bude sa šachovať, neviem. Ale však nie je to nič nové, hej, tu v tomto parlamente za posledný rok to tu nie je prvý raz takto. Ale teraz hovoríme o peniazoch, ktoré budú musieť tí ľudia zaplatiť. Však si len zoberte ten konsolidačný balík. Teraz vyjdem z toho čísla 2,7 mld. eur, ktorý sa stále spomína viac a viac, keď si to zoberiete a spočítate, že na koho sa má rozložiť tá záťaž, tak zhruba 60 % je to na bežného človeka, každého, každého, ktorý nakupuje, každý, ktorý cestuje. Zruba 35 % na biznis, na podnikateľov, všetci dobre vieme, že biznis si to prenesie do cien. To znamená, že to ide znovu na obyvateľov. A štát šetrí v 5 %. V piatich percentách a to je viazanie a to je viazanie 10 % výdavkov na ostatných zamestnancov a ešte aj tu je chaos. Pretože predseda vlády hovoril o 30 %, teraz sa hovorí o 10 %, čo vychádza päťtisíc viazaných miest, no štatistiky hovoria o inom čísle zase, malo by to byť asi viac. No jednoducho chaos na chaos, neviem to ináč nazvať, pri takýchto dôležitých zákonoch.
Aké budú dosahy tohto balíčka? Najskôr poviem tie všeobecné a rád tu budem citovať, už tu spomenuté, Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, lebo to je tá inštitúcia, to je tá ústavná inštitúcia v tomto štáte, za ktorú hlasovali aj poslanci SMER-u, keď sa schvaľoval zákon o rozpočtovej zodpovednosti, to je tá inštitúcia, ktorá nám nastavuje to pravé zrkadlo, tak počúvajme ju, čo rozpráva. Odhad rastu hrubého domáceho produktu klesne o jeden percentuálny bod z 3 % na 2 %. Zníženie deficitu bude znamenať výrazné ochladenie domácej spotreby. Inými slovami povedané, menej budú ľudia spotrebovať, nakupovať. Daň z finančných, lepšie povedané bankových transakcií by sa dalo povedať, bude viesť k spomaleniu investícií v súkromnom sektore. Tých investícií, ktoré nám tak šialene chýbajú a ktoré dnes v tom verejnom sektore dokážeme robiť len vďaka eurofondom, ale to je úplne iná kapitola, o tom by sme mohli hovoriť ďalšie desiatky minút.
Ja sa pýtam, keď máme takýto problém s číslami a s analýzami, na čo máme na ministerstve financií Inštitút finančnej politiky. Viete, čo sme s ním spravili tento rok? Inštitút finančnej politiky alebo Útvar hodnoty za peniaze, ja ich veľmi nerozlišujem, ale Útvar hodnoty za peniaze posudzoval dakedy všetky verejné projekty nad milión eur, teraz už to neposudzuje. A Inštitút finančnej politiky vypočítava, ako je to klub odborníkov, ktorý vypočítava dosahy napríklad aj takýchto opatreniach na verejné financie. No mne sa doslova pýta, aby v tomto prípade využilo ministerstvo financií svoje kapacity a poverilo Inštitút finančnej politiky, aby urobil krásnu, perfektnú analýzu, ideálne s viacerými možnosťami riešenia problematiky, vyberme si to alebo to, keď pôjdeme tou cestou, tak to bude znamenať toto, keď pôjdeme tou cestou, bude to znamenať niečo iné. Nič také tu nemáme a je to veľmi podivuhodné, že ministerstvo financií na takéto niečo nepristúpilo.
Teraz sa zameriam, že čo to prinesie, už som niečo hovoril, čo nám predpovedá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, čo budú niektoré konkrétne body, ktoré sa dotknú firiem. Opäť tu sa menilo niečo do minulého týždňa, ako viete, firemná daň je dnes 21 %, po novom všetky firmy, ktoré budú mať nad 5 mil. eur, mala byť pre tieto firmy daň 22 %, zrazu je to jeden milión, hej, išlo to dolu. To sa zmenilo za ten týždeň, za pár dní.
Ďalší, už som to spomínal, ďalší balík, veľký balík, je daň z bankových transakcií. Hovoril som s jedným významným podnikateľom a pýtal som sa ho, že čo to spôsobí pre vás táto daň, ako bude to nejaká záťaž a on hovorí, ani nie, ale viete čo, ale ono to otrávi tú ekonomiku tak ako v Maďarsku. Ono to postupne tú ekonomiku otrávi a horšie je, keď tu hovoríme, už tu padlo niečo, že pán poslanec hovoril o tom, že 90 % HDP robia zahraničné firmy, ono to otrávi aj tie zahraničné firmy. A ono to otrávi možno aj tie fajnové zahraničné firmy, ktoré by sme chceli, lebo tie nám donesú fajnovú výrobu a vyššie mzdy. Takže to je dosť nebezpečné.
Máme tu sektorové dane. To viete, to sú sektorové dane, väčšinou štát siaha na tieto sektorové dane v tom prípade, keď možnože bolo opodstatnené zdaniť nadmerné zisky rafinérií napríklad, áno, mali sme výhodu, kupovali sme lacnejšiu ropu. Otázka je, či skutočne tá firma, ktorá tu u nás spracuváva tú ropu, či bude mať výhody aj do budúcna a či vlastne tie náklady, ktoré potrebuje na zmenu technológií, či skutočne sme radšej tie peniaze nemali dopriať na to, aby tie technológie zmenila a aby sa jej darilo aj do budúcna, pretože je to v štátnom záujme.
Takže tieto dane majú dva znaky. Ako ľahko sa tie sektory vyberajú, hej, vie sa, že sa z tých sektorov tie peniaze dajú štátu získať, to sú napríklad tie dane pre banky napríklad. Jednoducho sa vytiahnu tie peniaze a hotovo. A druhý znak, ale čo ešte dôležitejšie, to sú veci, ktoré sa priamo prenášajú do spotreby. Vy keď zdaníte osobitným odvodom energie, rafinérie, telekomunikačné služby, tak vy viete, že všetci ľudia používajú benzín a míňajú elektrinu a plyn a používajú telefón a keď k tomu pridáte ešte vyššie mýto, tak viete, že ten tovar sa vozí a jednoducho bez dopravy to na Slovensku nejde. Takže to je veľmi jednoduchý spôsob, akým vytiahnu tie peniaze z firemného sektora a preniesť tú záťaž na bežného obyvateľa. A opäť sa pristavím pri tých nešťastných číslach. Ministerstvo financií počíta, počíta, ale nejako to nevychádza. Ja som si spočítal opäť to, čo minister financií predstavil pred týždňom, a tento osobitný odvod v regulárnych odvetviach podľa toho, čo predložil, tvoril 227 mil. eur, budúci rok toľko by sa malo vybrať. Koľko je v dôvodovej správe dnes? Stoosemdesiatdeväť. Tridsať miliónov, neviem, nechám si to rád vysvetliť.
Dosahy na ľudí. Už sa tu veľa hovorilo o dani z pridanej hodnoty. Pozrite sa, diskusia o tom, že čo sa zaradí do takej sadzby, do hentakej, je diskusia na odvedenie pozornosti. Štát sa rozhodol vybrať miliardu eur budúci rok na dani z pridanej hodnoty. A či to bude z takej sadzby alebo z hentakej, je to jedno, jednoducho štát sa rozhodol, to ostatné vo vnútri je licitovanie a často možno licitovanie aj lobistov. A tie nešťastné čísla opäť. Minister financií prezentoval minulý týždeň príjem z tejto upravenej dane z pridanej hodnoty 1,2 mld. eur, dôvodová správa 920. Tak niečo sa asi zmenilo s tými knihami alebo, ja neviem, s ubytovaním, no ale je to 100 mil. dole. Zase tých nešťastných 100 mil., stále sa nám to tu moce tých 100 mil. niekde hore, pri každej položke pomaly.
Ďalšia položka, a to je diaľničná známka. Áno, ide o 50% hore. Áno, dlho sa nezvyšovala hodnota diaľničnej známky. Diaľničná známka znamená, že keď si ju zaplatím, tak jednoducho budem mať nejakú službu, budem mať dobré diaľnice. Ale nám namiesto toho, aby sme mali dobré diaľnice, tak nám padajú viadukty na tie diaľnice. Áno, môžeme si povedať, dlhodobo investične poddimenzované, nevedeli sme využívať eurofondy a tak ďalej, teraz to zlepšia a tak ďalej. Keby sme aspoň videli svetlo na konci tunela, áno, budete mať o 50 % vyššiu diaľničnú známku, ale to znamená, že tuto je takýto medzník a tu je zodpovedný a tu je termín. A budeme čerpať eurofondy, ja som to dnes hovoril, z nového programového obdobia sme vyčerpali zatiaľ 1 % o eurofondov. A vieme veľmi dobre, že diaľnice sa stavajú hlavne z eurofondov na Slovensku, takto to dnes vyzerá. Tak zaslúžia si ľudia za takéto riadenia štátu, aby platili o 50 % vyššiu diaľničnú známku? Odpoveď si dá každý sám.
Zameriam sa ešte na dva dosahy na ľudí, a to je daňový bonus a rodičovský dôchodok. Áno, je to tematika, ktorá veľmi zaujíma Kresťanskodemokratické hnutie, je to pravda. A preto nás to zaujíma, pretože to súvisí s rodinou, s deťmi, s demografiou, preto nás to zaujíma.
Daňový bonus klesne oproti súčasnej úrovni a nebude sa uplatňovať na deti nad 18 rokov. Povedzte si vy, čo máte deti, ja už mám väčšie deti ako 18 rokov, ale čo máte deti, ktoré majú 20 rokov, stoja vás menej, alebo viac ako dieťa, ktoré má 10 rokov? Prečo dieťa nad 18 rokov, ktoré študuje na vysokej škole, by nemalo mať daňový bonus? Ja uznávam, že možnosti štátneho rozpočtu sú obmedzené, ja len si kladiem takú filozofickú úvahu, prečo? Prečo to zrazu v 18. roku sekneme a povieme si, že tie deti nás už nestoja tie peniaze. Ja by som čakal napríklad, no dobre tak, však tie deti sú už dospelé a môžu zarábať, však 18 rokov je k dospelosti, nech zarábajú. My sme tu predložili návrh, aby sa dohody pre študentov spravili tak, že odpočítateľná odvodová položka sa aspoň valorizuje za tých 10 rokov, čo sa nemenila, aby si tí študenti zarobili. Takže keď si poviem, že áno, deti nad 18 rokov nebudeme dávať daňový bonus, pretože si vedia privyrobiť, tak im to umožnime. Prečo im to neumožníme? Chápete ten rozdiel, toto je spôsob rozmýšľania.
Ja som dostal niekoľko podnetov od ľudí, samozrejme, ktorí sú znepokojení, čo sa bude diať s daňovým bonusom, rád spomínam jeden príklad. Písal mi lekár, ktorý má šesť detí. Pre neho, lekári, ako vieme, majú dobré platy a má šesť detí. Pre neho bude znamenať nový daňový bonus mínus 860 eur mesačne. A pritom, ako vidíme, rastú náklady na čokoľvek iné, už keď pre nič iné nie, tak pre tú zvýšenú daň z pridanej hodnoty. Je to spravodlivé, nie je to spravodlivé? Čo tým sledujeme? Ako sledujeme len stroho že tie excelovské tabuľky, že koľko nám tam vypadne, alebo príde, koľko miliónov eur?
Rodičovský dôchodok. Viete, je to niečo podobné, je to spôsob rozmýšľania. Ja keď si poviem, že matka, ktorá má dieťa a s tým dieťaťom ostane doma a trpí tým, že ostane doma, pretože kariérne nerastie, nezvyšuje sa jej plat, je to jeden z dôvodov, prečo sú mzdy žien nižšie ako mzdy mužov. Ale jej sa to odrazí aj na tom dôchodku. Tá celá filozofia bola v tom, je to pôvodný návrh KDH, tá celá filozofia bude v tom, že tá matka a ten rodič, majú nárok obidvaja, ten rodič má nárok na to, aby bol za to nejakým spôsobom odškodnený. A nie je to samoúčelné, to je, samozrejme, otázka spravodlivosti, môžeme sa nad tým zamýšľať, môžeme mať na to rozličné názory, hej, je to spôsob rozmýšľania, my takto rozmýšľame, sme o tom presvedčení. Ale keď dáme na bok vôbec túto dilemu, tak si povedzme, čo chce tento štát s demografiou? My tu napríklad hovoríme o zdravotníctve, že koľko nás stojí a stále tie peniaze sú nedostačujúce. Ale všetci odborníci, ktorí sa tomu trošku venujú, tak vedia, že nám tie výdavky na zdravotnú starostlivosť nerastú, len pretože sú drahšie lieky a kvalitnejšie operácie, rastú nám aj preto, že sa nám zvyšuje vek dožitia a že sa nám zvyšuje podiel tých ľudí, ktorí sú odkázaní, ktorí sú už v dôchodkovom veku. A vieme veľmi dobre, že to bude ďalej len rásť a bude to rásť, je to z najväčších výziev, pred ktorou stojí Slovensko. Preto by sme mali hľadať všetky spôsoby na to, akým spôsobom dožičiť tomuto štátu, aby mal viac narodených detí. Ja nehovorím, že to je jediný zázračný liek, ale jednoducho mali by sme o tom hovoriť, je to pre nás dôležité. Ale to chce asi, to chce asi teraz takú hlbšiu filozofickú úvahu alebo hodnotovú úvahu, ja si myslím, že práve pri takýchto, takýchto dôležitých zákonoch, takýchto dôležitých zmenách vzniká priestor na to, aby sme sa nad tým zamysleli, že čo vlastne chceme, kam chceme dospieť o niekoľko rokov. Či len teraz ideme riešiť to, že aby sme mali o 100 mil. eur viac v rozpočte, alebo sa zamyslíme nad tým, že možno budem mať 100 mil. viac, ale o dva roky o 200 mil. menej. Toto mi chýba. A toto mohol spraviť Inštitút finančnej politiky, už som to dnes tu hovoril.
Aké sú naše riešenia? Po stretnutí, po stretnutí s predsedom vlády a ministrom financií prezentovali vládni predstavitelia, že sme neprišli so žiadnymi riešeniami. No je to veľké klamstvo. My sme prezentovali riešenia, ktoré znamenajú, že štát bude šetriť v prvom rade na sebe a potom už keď si nevie pomôcť, tak potom aj na tých obyvateľov. A ja ich tu teraz nejdem spomínať konkrétne tie presné riešenia, my sme ich predstavili a zajtra avizujem, že predstavíme na tlačovej konferencii aj ďalšie riešenia, ako sa dá ušetriť už tento rok. Už tento rok. Aby bolo jasné, že to nebolo postavené na vode.
Jedno z tých riešení je aj to, nielen šetrenie štátu na sebe, ale aj lepší výber daní. Nespravili sme nič iné, len sme si zobrali, hovorím o daňovej medzere pri DPH, len sme si zobrali priemer desiatich najúspešnejších štátov v Európskej únii, ako dokážu vybrať DPH. A povedali sme si, keby tento štát mal ambíciu dostať sa na priemer desiatich najlepších. Ináč sme piati najhorší. Keby sme sa chceli dostať na priemer desiatich najlepších, tak budúci rok, keby sme to dokázali, tak to je plus 900 mil. Pripomína vám to niečo? Je to tá dépeháčka možno.
Čo dodať na záver. Na záver poviem toľko, že v takej forme, ako to je predložené, a spôsob tiež, akým o tom rokujeme, je pre nás neprijateľné, aby sme, aby sme o takomto zákone, aby sme za takýto zákon alebo zákony zdvihli ruku. Náš návrh je, vždy sme chceli byť konštruktívni, preto sme boli aj na rokovaní vlády, aj keď sme vedeli, že budeme hádzať možno hrach na stenu, náš prístup je konštruktívny. Preto, už to tu aj zaznelo, aj som to už dnes povedal, prosím vás, stiahnite tie návrhy zákonov, urýchlene predložte návrh štátneho rozpočtu na budúci rok a poďme o tom rokovať v jednom balíku. Nech vidíme, nech vidíme z tej viac ako miliardy eur, ktorá v podstate nevieme prečo, ako sa dostala do tých 2,7, nech vidíme, že na čo chce vlastne štát tie peniaze použiť. Aby to nebolo ako koncom minulého roka, keď tu vláda predkladala konsolidačný balík, ktorý v sebe niesol aj výdavky. A často také výdavky, spomeniem, ako 100 mil. eur na nové ministerstvo športu a cestovného ruchu.
Spojme to dohromady, poďme o tom rokovať, dajme tomu čas, diskutujme o tom, pretože ak to nenastane, tak potom pochopiteľne je veľmi ťažko diskutovať s vládou o ďalších veciach. A čaká nás ozaj zostavovanie, teda vládu čaká zostavovanie štátneho rozpočtu, zas to bude reč ako dvoch ľudí, ktorí sa navzájom nepočujú a nevidia. Budem mať, samozrejme, na to svoj názor. Ale ak hľadám ešte nejaké styčné body, aby sme sa vedeli dohodnúť, lebo verím tomu, že nám ide o spoločnú vec, o zdravie tohto štátu, tak potom, prosím vás, stiahnite ten návrh, stiahnite tie návrhy a poďme sa zamyslieť nad tým, ako pristúpiť ku konsolidovaniu verejných financií spolu aj so zostavovaním štátneho rozpočtu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

.

.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, vy ste z KDH, ste tu prvýkrát, ja by som vám doporučila, aby ste prišiel aj do Prešovského samosprávneho kraja, kde vládnu kádeháci na župe a hneď vám poviem. Minulý rok si vyčlenili na odmeny pol milióna euro. Štefan Bieľak, poslanec z klubu nezávislých, má za 30-percentný úväzok dvetisíc euro. Tridsaťpercentný. Ďalší podpredseda má takisto 30-percentný. A to už nehovorím, že sa zvyšovali, kedy som to raz v Prešovskom samosprávnom kraji zastavila, potom som nebola na PSK zo zdravotných dôvodov, nehorázne sa zvyšovali sociálne služby pre starších občanov. Viete, kto vám má veriť to, čo vy rozprávate, že vy to viete robiť ináč alebo lepšie, keď to máte v Prešovskom samosprávnom kraji a tam idú odmeny hlava-nehlava, peniaze sa len tak sypú. Takže viete, jedna vec je rozprávať a druhá vec je, že to máme v teréne a vidíme, čo sa tam deje.
Pred chvíľou ste ešte povedali, že sme vám skrátili rozpravu. Áno, lebo, a sám ste hneď povedali, že stále vlastne je to isté, pozrite si záznam. Áno, stále rozprávajú to isté, čo majú napísané. Pozrite sa, dneska je tu desať poslancov, lebo tí, čo majú napísané, to nemôžu odrecitovať, a tí, čo sú trošku zdatnejší, tak možno dajú faktickú poznámku. Ale veľký záujem nie je, pretože majú napísané niečo, čo by odrecitovali.
Čo sa týka pána ministra Kamenického, nerozprávajte, že nebol na výbore, ja si myslím, že to je jeden z ministrov, ktorý dokáže veľmi trpezlivo veci vysvetľovať.
A ešte jednu vec by som rada občanom povedala, som veľmi rada, že pán minister začal s tým, že konsolidácia, chlieb, mlieko a všetky základné potraviny išli na nižšiu DPH. Áno, stalo sa nám to, čo ste všetci rozprávali, že knihy. Keď si kúpite knihu za 10 euro, tak stojí dneska 12 a pri našej vyššej DPH by stála 12,30, ale knihu si môžte aj požičať, ale chlieb, lieky si ne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega Hajko, hovoril si o tom, že potreba konsolidovať tak bola vyčíslená najprv na 1,4 mld., potom 1,5, potom 1,7 a teraz 2,7 mld. A to nebolo vysvetlené. To je pravda. Ako môžeme narábať s takýmito obrovskými číslami bez toho, aby sme vedeli a mali analýzy, aké budú mať dopad. Potrebu konsolidácie by sme mali vidieť v kontexte jej rozpočtu na rok 2025 aj výhľadu na ďalšie roky, ináč je to chaos. Nie je to dobre pripravené, skoro vôbec to nie je odkomunikované, ale aj z tejto dnešnej diskusie, ktorú máme, vyplýva, že sú tu otázky, na ktoré pán minister ani koalícia nedá odpovede. Vzniknú problémy, ktoré sa budú musieť dodatočne riešiť. Mne to veľmi pripomína rokovanie o hanebnej novele Trestného zákona. Bol to podobný postup. Skrátené legislatívne konanie namiesto normálneho legislatívneho procesu, bez odbornej diskusie so všetkými potenciálne zúčastnenými subjektami, potom vylepšovanie cez koaličné pozmeňovacie návrhy, dokonca opakované schvaľovanie noviel na novelu na ďalších plenárnych schôdzach parlamentu. Bojím sa, že tieto vaše zákony, pán minister, budú mať veľmi podobný osud.

Ďakujem pekne za slovo.
Jozef, veľmi pekne ďakujem za tvoje vystúpenie aj za tvoju prácu v KDH ohľadom ekonomiky. A spomínal si, že ľudia budú menej kupovať na Slovensku, určite súhlasím, lebo ľudia po zvýšení a náraste týchto cien, ak budú chcieť si niečo kúpiť, tak pôjdu napríklad do susedného Poľska. Už teraz dá sa povedať každý deň vyvezú niekoľko miliónov eur na nákupy v Poľsku. Nakupujú tam stavebný materiál, textil, potraviny a tak ďalej. Teraz určite obchodníci sa v Poľsku pripravujú a doslova sa radujú, že ten nápor bude ešte väčší, slovenských občanov, len sa obávam, že či tie cesty a mosty vydržia naše, lebo určite tam bude väčší nápor.
Spomenul si aj zvýšenie diaľničnej známky o 50 %. Určite keď niečo dvíhame, mali by sme mať aj nejakú pridanú hodnotu, ale pridaná hodnota pre našich motoristov je taká, že čakajú viac v kolónach ako kedykoľvek predtým.
A ak si niekto myslí, že potraviny pôjdu na 5 % dolu, že budú nižšie, to určite nie. Tie potraviny určite ostanú v takých cenách, ako sú teraz, lebo budú väčšie náklady pre tých obchodníkov. Zoberme si, mýto pôjde hore, to znamená, keď som sa pýtal dopravcov, zhruba 20 centov na kilometer zvýši sa doprava. To nie je malá suma. Teraz zoberte si servis, pneumatiky a tak ďalej, nákup motorových vozidiel bude drahší. To znamená, že tie potraviny určite nepôjdu dolu. Plyn má ísť hore, takže čakám, ako sa to, alebo ako sa vláda bude prezentovať, že máme potraviny lacnejšie, lebo máme s 5-percentnou DPH, to určite nebude pravda.
Ďakujem.

Dobrý deň, dámy a páni, ďakujem veľmi pekne. Takže, keďže som nemal možnosť vystúpiť v čítaní k tomu, že či to môže byť skrátené legislatívne konanie alebo nie, tak by som sa najskôr venoval týmto bodom. Najlepšie ekonomické vystúpenie tu už dneska asi bolo, mal ho Igor Matovič, čiže tí, čo nás sledujete, tak si môžte pokojne pozrieť zo záznamu, bola to excelentná lekcia pánovi ministrovi z ekonomiky a o tom, ako sa, ako sa číta deficit a ako sa číta rozpočet.
Takže tri body, prečo si myslím, že tento zákon v skrátenom legislatívnom konaní nemá ísť a prečo si dokonca myslím, že by ho mal preskúmať Ústavný súd a teda pozývam aj opozičných kolegov, prečo by mal Ústavný súd sa pozrieť na tento lex ožobračovanie, tak ako to volá pán minister konsolidácia, je to dražoba a drahota.
Za prvé, pretože je to zákon chaosu, je zle napísaný. To, čo sme tu videli za posledné dni a týždne, je, že koaliční partneri tu dupkali nahnevane a podmienky sa menili každý jeden deň. Že percentuálne sadzby pri DPH sa menili každý jeden deň, že percentuálne sadzby pri odvodoch z transakcií sa menili každý jeden deň. Že tuná raz to bolo čihi a raz to bolo hota. Že táto vláda sľubovala, že bude nejaká profesionálna vláda, že Slovensko potrebuje pokoj, ale žiaden pokoj nenastal. Koaliční partneri sa tu žerú v priamom prenose, HLAS s SNS si tu vykrikujú cez tlačovky a tuto pán Danko ako dupká, tak sa menia aj zákony. A takisto sa bude meniť v čase aj tento zákon, ikskrát bude prepisovaný a v podstate som rád, že včera na finančnom výbore bola pani štátna tajomníčka, pretože, pretože nám povedala, že ona nevie, či takýto zákon, takáto novela zákona dokáže uspieť pred Ústavným súdom a dokonca povedala, že aj ten legislatívny proces bol taký v skratke. Že to videl legislatívny odbor na úrade vlády, že to ani nešlo cez legislatívnu radu vlády. To je jedna vec. Je to zákon chaosu, je zle pripravený, bude sa ikskrát prerábať. Tí obchodníci, ktorým sa zvyšuje daň, ktorým sa zavádzajú dane z transakcií, doteraz nevedia, čo ich bude čakať, nikto im to nevysvetlil.
Druhá vec, prečo by mal byť preskúmaný Ústavným súdom tento zákon, je, že konsolidovať potrebujete kvôli svojim vlastným zlým rozhodnutiam, ktoré ste urobili. Tak ako vám tu už bolo ikskrát povedané, konsolidujete 2,7 mld., čiže 2,7 mld. idete vytiahnuť ľuďom z vrecák. Päťsto eur na každého jedného obyvateľa Slovenska, to je jedno, či má dva roky alebo sa teraz narodil, alebo má 65 rokov, alebo je to muž v strednom veku. Každého jedného to bude stáť 500 eur. A nerobíte to kvôli tomu, že teraz sa tu vyskytla nejaká situácia. Ako pán minister na začiatku v tom úvodnom slove hovoril, ja som skoro zo stoličky padol, že tuná nejaký deficit teraz vznikol a on to zdedil a celý ten aj rozpočet hádam dobre že nezdedil. Tak, prosím vás, pán minister, pozrite si, kto hlasoval za rozpočet na konci minulého roka, bola to celá táto časť, celá opozícia hlasovala proti tomu rozpočtu, na ktorý sa teraz sťažujete, že vám tu nejak padol, padol vám tu z oblakov a kvôli tomu idete konsolidovať. Jedna celá šesť miliardy ste zaťali sekeru minulý rok vy, 1,6 mld. vyťahujete od ľudí a plus k tomu vyťahujete 1,1 mld. na svoje ďalšie výdavky. A to je to, prečo hovorím, že je to protiústavné, pretože to nie je žiadna konsolidácia. Vy proste vyťahujete na svoje ďalšie míňanie peniaze od ľudí v skrátenom legislatívnom konaní.
Teraz by som sa vrátil k jednotlivým bodom, ktoré máte v tom danom zákone. Mnoho z nich ste už dneska počuli.
Ja by som chcel počuť, pán minister, keď už budete hovoriť v záverečnom slove o tom, ako zle tá vláda hospodárila v 2020, už to tu bolo párkrát povedané. Keď sme prišli, v štátnej kase bolo 1,5 mld. eur na fungovanie a cca 2-3 týždne fungovania Slovenskej republiky. Keď sme odchádzali, našli ste tam šesťnásobne viac, čiže 9 mld. eur. Chcem sa opýtať, ako je to teda možné, že vy ste tak super hospodárili a nechali ste 1,5 a my sme hospodárili tak hrozne a bolo tam deväť. Tomuto nerozumiem.
Na prorodinnú politiku sme zaviedli 200 eur na dieťa. Áno, bolo tiež viackrát povedané, práve kvôli tomu aj padla naša vláda. Kvôli, kvôli tomu, že sme deťom zabezpečili 200 eur na dieťa. A dobre viete, že to rodinám pomohlo. Hovoria vám to aj nezávislé inštitúcie, ktoré fungujú pod ministerstvom financií, ktoré hovoria v analýze, že práve 200 eur na dieťa veľmi pomohlo rodinám prežiť inflačnú a energetickú krízu. Teda najmä inflačnú. A že vďaka tomuto príspevku, ktorý sme zaviedli, a kvôli daňovému bonusu, ktorý teda sekáte a v niektorých prípadoch aj rušíte úplne, tak prežili všetky tie krízy, ktoré sme mali, a teda najmä aj tú inflačnú, ktorá sa ľudí dotkla. A momentálne idete tento daňový bonus znížiť o 170 mil. eur. To som prečítal z vašej prezentácie, ktorú ste, ktorú ste mali na tlačovke.
A 170 mil. eur sa dotkne tých ľudí úplne priamo, pán minister, ja ďalšiu otázku mám na vás, že či vám tie rodiny nepíšu, lebo ony posielajú listy a posielajú ich aj nám, kde hovoria, že vám píšu práve kvôli tomu, ako veľmi sa ich vaše opatrenie a vaše sekanie dotkne. Sú to mnohopočetné rodiny, na ktorých ste podľa mňa pri tom výpočte nemysleli a teraz by som chcel apelovať na to, aby ste sa možno na to pozreli ešte raz. Sú to rodiny, ktoré majú štyri, päť, šesť detí a ktorých napríklad matka je na materskej a otec má dve zamestnania, aby ich uživil. Áno, niektorí z nich majú príjmy viac ako 10 % zo zahraničia a niektorí z nich, z tých otcov práve kvôli tomu, aby tie veľké rodiny uživili, atakujú tie hranice, ktoré vy nazývate, že sú to už bohatí ľudia. A oni prídu o tisíce eur, dokonca je pár prípadov, kedy prídu aj o 10-tisíc eur ročne, ktorí majú naozaj že mnohopočetnú rodinu, kde mama sa o tie deti stará, sú to príkladné rodiny, a otec sa snaží zabezpečiť všetko, čo tie deti a matka potrebujú.
Čiže je to nespravodlivý systém, ktorý by ste mali zvážiť a pozrieť sa aj na počet detí, nielen na zárobkové skupiny. Preto vám to dávam na srdce, že keď už tu ustupujete kadečomu, čo vymyslí pán Danko, tak by ste mohli sa pozrieť aj na to, čo vám tí ľudia reálne píšu.
V roku 2023 sme dôchodcom dali 1,1 mld. eur navyše oproti tomu, čo ste dávali vy. Od roku 2020 sú to ďalšie miliardy navyše. Áno, podporovali sme tento štát, podporovali sme rodinu, podporovali sme ľudí v covide a v krízach. Ľudia, ktorí mali prísť o zamestnanie, neprišli, pretože cez kurzarbeit chodili peniaze a títo ľudia mali zachované svoje mzdy a mali zachované svoje pracovné miesta. Áno, zaviedli sme rodičovský dôchodok, ktorý vy teraz rušíte. Z 350 mld. klesáte na 67 a hovoríte, že nič nerušíte. Tak si pozrite a prepočítajte, lebo ľudia si to prepočítajú, koľko teda ich rodičia dostávali rodičovský dôchodok za to, že majú dobré, pracujúce deti, že ich dobre vychovali, a koľko dostanú od tých istých detí po novom v dvoch percentách z dane. Bude to diametrálny rozdiel. Diametrálny rozdiel. Však konečná suma aj o tom hovorí, 350 verzus 67 mil. eur.
Učiteľom, zdravotníkom, štátnym zamestnancom sme počas tých kríz historicky navýšili platy, učiteľom o 27 %, zdravotníkom, štátnym zamestnancom o 21,2 %. A vy im tie platy nejdete zvyšovať. Vy im dokonca beriete tie, ktoré už mali sľúbené. A to hovorím v prípade zdravotníkov, kedy zdravotná sestra alebo zdravotník alebo lekár s dvadsaťročnou praxou v budúcom roku neuvidia približne 130 eur zo svojho základného platu, ktorý vidieť mali. Mali sme, áno, mali sme aj štrajk lekárov. Dobre si pamätáte, že sme im zvýšili platy, kedy v porovnaní s českými kolegami majú voči priemernej mzde vyššie platy ako, ako v Česku. (Rečník sa obrátil dozadu.) Prepáčte, pán minister, strašne ma to vyrušuje, keď sa rozprávate tuná za mnou. Hej? Môžem poprosiť? No však môžte sa ísť baviť niekam inam, keď ma nechcete počúvať. (Reakcia z pléna.) Viete čo? Mám pocit, že vy tu tárate takto za mnou, ma to vyrušuje, dobre?
Okrem toho sme zastropovali ceny energií, čo vo vašom prípade sa teda vôbec nedá povedať. Elektrinu si ešte užívate tú, ktorú vybavil Igor Matovič, zastropované ceny energií do roku 2027, a preto sa o to nemusíte starať. Ale čo sa stalo s cenou plynu? Cena plynu bola okolo 25 eur za MWh v roku 2021, cena plynu sa nezvyšovala. Keď cena plynu v energetickej kríze atakovala hodnotu 160 eur za MWh, tak ľuďom sa zvýšila cena, myslím, o 16 % to bolo. Teraz je aká na trhu cena plynu? Je štvornásobne nižšia ako počas energetickej krízy, vtedy, keď vládol ten Matovič, na ktorého sa stále vyhovárate, vtedy, keď ľudia minimálne pocítili to, ako narástli ceny plynu, vtedy, keď v okolitých krajinách, ak si dobre pamätáte tie reportáže z Českej republiky, koľko ľudia platili účty za energie? Násobne väčšie ako na Slovensku. Slovákov to úspešne obišlo a obišlo to kvôli tomu, práve kvôli tomu, že tie ceny energií boli zastropované a že tá pomoc bola daná. Áno, aj na to išli miliardy eur. A teraz je cena štvrtinová oproti, oproti obdobiu, kedy bol Matovič minister a kedy bola energetická kríza a plyn ide zdražieť o 30 %. A pani ministerku Sa... pardon, pani ministerku Sakovú už teda počúvame niekoľko mesiacov hovoriť, že pripravuje nejakú pomoc, o ktorej ešte nikto nikdy nepočul. Žiadna pomoc sa nechystá. Tí ľudia nič nedostanú. Dostanú akurát zvýšenie účtov. A to zvýšenie účtov sa ich teda dotkne asi najviac, ako kedy zažili. Keď si zoberiete priemernú domácnosť, ktorá plynom kúri, varí a vyhrieva vodu, tak si priplatia cca 450 až 500 eur ročne na tom plyne.
A to nehovorím o tých ďalších opatreniach, ktoré s tým súvisia. Keď tá rodina býva v tom dome a má zaplatiť za plyn 500 eur navyše ročne a teraz má deti, pri ktorým im zoberiete, dajme tomu, že má dvoch tínedžerov, 15- a 17-ročného, tak prídu o 180 eur mesačne, to je 2 160 eur ročne. Zvýši sa im dépeháčka, zvýšia sa im náklady na to, aby sa mohli prepravovať. To je tá diaľničná známka. Čiže dostanú, teraz to poviem ako, dostanú strašnú šupu od vás. A vás to vôbec nezaujíma.
Máme skrátené, ktoré bolo zastavené, nechcete to počúvať, teraz máme skrátenú rozpravu v normálnom prvom čítaní a nechcete počuť, lebo vy viete, že tá drahota sa tých ľudí, špeciálne sa ich dotýka, že to pocítia naprieč celým spektrom. Špeciálne rodiny s deťmi.
A teraz poviem to, čo ste mi aj tlieskali, pán minister. Počas týchto ťažkých kríz a týchto podpôr, ktoré som hovoril, sme aj tak od roku 2020 hospodárili lepšie ako priemer krajín Európskej únie, ako priemer krajín eurozóny. Vy už hovoríte, že už sme to ikskrát povedali. Ja vám to budem hovoriť donekonečna, kým to nedokážete aj vy. Dokážte to aj vy. Nedokázali to Dzurindove vlády, nedokázali to Ficove vlády, žiadna z vlád po revolúcii to nedokázala. V najťažších krízach a medzi rokom ´21 a ´22 sme konsolidovali verejné financie o 3 %. Tak to sa nepodarilo ani vám, pán minister, momentálne s týmto, čo ste si pripravili na ľudí, že ich seknete.
Áno, už sa tu dneska spomenulo, mali ste krízu aj vy. Mali ste ju v 2008, v 2010. A čistý dlh ste vtedy, a teraz hovorím o čistom, čistý dlh ste vtedy zvýšili o takmer 15 %. Za dva roky. Tak poďme si porovnať to, čo ste doručili vy, keď ste čistý dlh zvýšili o 15 %, šrotovné za 33 mil., a čo sme doručili my pri polovičnom míňaní, aké teraz predstavujete vy vo svojich rozpočtoch a vo svojich prognózach na ďalšie roky. Lebo vy hovoríte, že za to všetko môže Matovič, ale vy ste si naprognózovali, že za dva roky miniete viac ako Matovič za štyri, za tri a pol, pardon, alebo za tri.
Tak mi povedzte, že ako sa to dá porovnať? Ako sa dá porovnať tá miliardová pomoc v covide, v energetickej kríze, pomoc dôchodcom v inflačnej kríze s tým, čo robíte teraz vy? Nemáte žiadnu krízu, akurát sa neviete v tej koalícii dohodnúť. Najprv si rubnete sekeru 1,6 mld., potom ju odujete, idete vytiahnuť naspäť a ešte si k tomu prirátate 1,1 mld. na svoje ďalšie veci.
Na druhej strane preto nehovoríme o konsolidácii, lebo nevidíme žiadne úspory na strane štátu. Ak si dobre pamätáte svoj vlastný rozpočet, ktorý ste si schválili, tak ste si schválili, že zvýšite počet zamestnancov štátu v tomto roku o 15-tisíc. Zo 437-tisíc na 452-tisíc štátnych zamestnancov. No tak sa ja pýtam, že keď ste si tam schválili plus 15-tisíc v tomto roku zamestnancov, ako sa prejavilo tých 30 %, ktoré hovoril pán Fico, že teda 30 % zamestnancov keď prepustíte, tak, tak ani nič nepocítite. Dokonca to bude fungovať lepšie. Nič také sa nedeje. Možno škrtnete prázdne tabuľky, ktoré tam máte, to je max, čo urobíte. Na strane štátu nič neušetríte. A pritom nič ste z toho nemuseli robiť. Nič ste nemuseli robiť. Keby ste aj efektívnu daňovú sadzbu zachovali, keby ste vedeli vyberať tie dane, tak ste nemuseli zaťať sekeru 1,6 mld., nemuseli ste si pýtať 1,1 mld. navyše na svoje ďalšie veci, v pohode sa to tých ľudí nemuselo dotknúť, ešte by vám zostalo 500 mil., keby ste poriadne vyberali dane a neschvaľovali kadejaké amnestie pre podvodníkov, keď sa už z daňového podvodu do 20-tisíc eur sa to ani neráta ako nejaký trestný čin.
Preto vám hovorím, pán minister, upravte ten zákon, stiahnite ten zákon, poďme sa o ňom normálne baviť, nerobme to takto na poslednú chvíľu, netrestajte tých ľudí za svoje zlé rozhodnutia a poďme to spraviť normálne.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)