Ďakujem za slovo a dobrý večer všetkým prítomným, čo tu ešte sedíme. Nebudem to príliš naťahovať, keďže sa nám blíži koniec rokovacieho dňa, ale napriek tomu som rada, že môžem využiť túto príležitosť, aby som za náš klub aspoň všeobecne okomentovala teda predložený zákon o celoživotnom vzdelávaní.
Vnímame, že celoživotné vzdelávanie je taká téma dlhodobo na okraji záujmu. A to si myslím, že celé školstvo je často na okraji záujmu a celoživotné vzdelávanie ešte aj v rámci neho a pritom naozaj ako v tom 21. storočí, kde sa nachádzame, vidíme už teraz, že to bude nesmierne dôležité, že nikomu z nás nebude stačiť to, čo sa naučil v škole, počas celej našej profesionálnej dráhy. Ako ja mám necelých 40 a už teraz mám pocit, že mnohé tie nové povolania, ktoré vznikajú, že nestíham ich sledovať. A medzinárodné výskumy ukazujú, že je to jedna z tých oblastí, kde Slovensko pomerne výrazne zaostáva, že veľmi málo u nás dospelých sa zúčastňuje nejakých ucelených kurzov celoživotného vzdelávania. Pravdepodobne, čo ešte najviac rezonuje, sú kurzy BOZP, lebo tomu naznačujú tie dotazníky, že krátke kurzy u zamestnávateľov to sa u nás berie za celoživotné vzdelávanie často. A ja viem, že tento zákon sa dlhodobo pripravoval, pripravoval sa do veľkej miery na základe odporúčania Európskej komisie. Tá príprava začala ešte za predošlých ministrov a veľmi sa teším, že teda bol ten zákon dotiahnutý, že prešiel MPK, že bol schválený vládou a že sa teda dostal aj, dostal aj do parlamentu. A je teda rozsiahly zákon a ja by som v tomto úvodnom vystúpení, len stručne vypichla tri veci, ktoré považujem za veľmi dôležité a pozitívne a potom upozornila na dve, kde vidíme, vidíme isté riziká.
Za veľmi dôležité považujeme to prepojenie na trh Európskej únie a to, že sa vlastne národný kvalifikačný rámec, náš slovenský, prepája s tým európskym a teda pevne verím, že táto vláda nás nevyvedie z Európskej únie a že stále budeme mať otvorený trh práce a práve toto je jedna z tých nástrojov, ktoré vlastne môžu umožňovať ešte väčšiu takú flexibilitu pre ľudí absolvovať nejaké vzdelávanie na Slovensku a mať ho, mať ho uznané v zahraničí.
Druhé je teda to zavedenie mikroosvedčení, ktoré tu už aj bolo spomenuté. Je to jedna z vecí, ktorú sme mali aj v predvolebnom programe PS, ale teda nejdem si prihrievať polievku. Je mi jasné, že to neprišlo od nás, ale je to jednoducho vec, ktorá dlhodobo rezonuje v odbornej komunite a je teraz zahrnutá aj tu a naozaj hovorí o tom, že niekto nemusí zvládnuť celé dlhé vzdelávanie povedzme za kuchára, ale vie si z toho vybrať vlastne nejakú relevantnú časť, ktorá mu potom umožní sa zamestnať. Vnímam to aj ako také prosociálne alebo proinkluzívne opatrenie, ktoré vlastne môže zjednodušiť prístup na trh práce ľuďom, ktorí sú nejakým spôsobom zo znevýhodnených skupín, cudzincom napríklad, kde majú jazykovú bariéru. Vnímame tam, že trochu rigidné zostali tie mikroosvedčenia, lebo vlastne sú možné iba v rámci tých existujúcich kvalifikácií. Tam možno sa to dalo aj trošku ešte viac zflexibilniť, ale, ale celkovo je dobré, že sa to zavádza.
A tretie, čo by som rada vypichla, je to zflexibilnenie toho, že sa vlastne zavádza možnosť absolvovať rovno skúšky bez toho, aby človek absolvoval školenie. Inými slovami, niekto už nejakú zručnosť má a nemusí potom absolvovať kurz, ale jednoducho príde do certifikovanej inštitúcie, povie, ja už viem, neviem, piecť, ja už viem šiť a vlastne absolvuje skúšky a môže mu to byť uznané. A znovu predstavujem si za tým napríklad ako jednu z cieľových skupín ženy, ktoré boli dlhodobo na materskej, ktoré dlhodobo vlastne vypadli z trhu práce, získali nejakú zručnosť aj povedzme samovzdelávaním a toto im vlastne umožňuje získať o to jednoduchšie aj ten certifikát a potom už sa na základe toho zamestnať.
To, kde vnímam také, také rizikové aspekty alebo isté minimálne, že tam budú ťažkosti v implementačnej praxi, viac si na tom asi veď povieme v druhom čítaní, ale, ale upozorním na to už teraz, a to sú vlastne implementácia individuálnych vzdelávacích účtov a im akoby tá, a prax pri akreditovaní vzdelávacích programov. Čiže začnem tými individuálnymi vzdelávacími účtami. Tiež považujeme to za dobrú myšlienku, to znenie v zákone je v princípe veľmi ambiciózne, zákon hovorí, že je to mechanizmus prostredníctvom, ktorého štát alebo zamestnávateľ uhrádza každému občanovi na ich požiadanie teda možnosť vzdelávať sa a, ale zároveň vidíme v doložke vplyvov, že znovu je to jedna z vecí, ktoré sa u nás zavádzajú, ale vlastne iba cez európske peniaze. Je tam naplánovaný nejaký pilot, ale nevieme o tej udržateľnosti. A teda obzvlášť v dnešnej dobe, kedy vidíme, že samotné eurofondy sú ohrozené, samotné investície z plánu obnovy sú ohrozené kvôli iným krokom tejto vlády, tak je pomerne riskantné, že vlastne tuto zavádzame do zákona veci, kde nevieme zaručiť financovanie zo štátneho rozpočtu a spoliehame sa na zdroje Európskej únie.
A trošku podobné riziko vnímam pri tom procese akreditovania vzdelávacích programov, lebo to je úloha, ktorú doteraz robilo ministerstvo školstva. Tiež to bolo personálne poddimenzované, ale realizovalo sa to tam. Je to, ako bola to úloha ústredného orgánu štátnej správy. Po novom sa kompetencia prenáša na Alianciu sektorových rád, čo na jednej strane môže priniesť nejaké pozitíva, pretože sa tam vťahujú noví aktéri ako sú zamestnávatelia, ako sú odborové zväzy, ale opäť tu čelíme tomu, že Aliancia sektorových rád je inštitúcia a organizácia, ktorá momentálne funguje hlavne na národných projektoch z eurofondov a na ktorú sa teraz prenáša vlastne pomerne veľká agenda, ktorá bude aj náročná vzhľadom na to, že ten zákon vlastne zavádza, že v roku ´25 sa musia všetky tie programy reakreditovať. Teda najprv sa inštitúcie budú musieť po novom certifikovať na ministerstve, potom si budú musieť reakreditovať programy, do toho veď chceme podporiť nové inštitúcie, aby si akreditovali programy. A vnímam, že bude to implementačne pomerne náročné. A vlastne štátna správa v tomto deleguje kompetenciu niekam mimo, mimo ministerstva. A opäť sa tu stretávame znovu s tým spoliehaním sa na eurofondy.
Pomerne rýchlo som to preletela, lebo naozaj je pokročilý čas. Summa summarum je dobré, že tento zákon bol dotiahnutý, že bol predložený, že o ňom rokujeme. Je tam niekoľko teda otáznikov, ktoré, ktorými sa asi budeme ďalej aj zaoberať v druhom čítaní, V každom prípade je fajn, že aspoň v tejto jednej oblasti aj vlastne ten tlak Európskej komisie, aj tu bola nejaká odborná zhoda na tom, že toto je potrebné.
Ďakujem pekne.