Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, takisto sa vyjadrím k predloženému návrhu zákona o minimálnej mzde a vysvetlím, že aký je môj prístup k tomuto inštitútu a aká je rola štátu vôbec pri dbaní o svojich obyvateľov, aby zarábali primerané, primerané peniaze.
Na úvod poviem toľko, že pochopiteľne doprajeme ľuďom, aby u nás dobre zarábali, skutočne, keď sa pozrieme na štatistiky, tak nevyzerá to vôbec dobre. Tie relevantné štatistiky, ktoré sa týkajú, ktoré prichádzajú z Bruselu a ktoré prevádzkuje Eurostat, hovoria o tom, že Slovensko už niekoľko rokov stagnuje, čo sa týka dobiehania priemeru štátov Európskej únie. Predbehli nás pomaly všetci a skutočne nie je to vôbec priaznivé konštatovanie. Na druhej strane Slovensko zápasí s obrovskými problémami, ktoré sa týkajú zdravia verejných financií, a musí tieto verejné financie konsolidovať a prijímať aj konsolidačné opatrenia. Samozrejme, že názor na konsolidačné opatrenia zo strany KDH je úplne iný, ako má súčasná vláda, ja to len zopakujem. Namiesto toho, aby vláda šetrila a zbierala peniaze na firmách a občanoch, stále máme utkvelú predstavu o tom, že je priestor na to, aby to otočila a oveľa viac šetrila na sebe. Napokon čoskoro prídeme aj s ďalšími našimi analýzami, ktoré len dokazujú, že štát na sebe budúci rok nijako mimoriadne šetriť nebude.
Práve spomenutý konsolidačný balík spôsobuje, že bude sa to týkať čistých príjmov obyvateľov. Ja teraz sa vyjadrím k tým číslam, čo tu padali. Áno, tie prognózy na budúci rok hovoria o tom, že reálna mzda, priemerná reálna mzda sa len nepatrne zvýši a v podstate bude stagnovať. Priemerná reálna mzda znamená čo ten človek zarobí, porovná sa to s infláciou a nárast jeho nominálnej mzdy, keď sa dá dohromady s tou infláciou, tak nás to vyjde to číslo, že koľko vlastne tí ľudia zarobia. A my hovoríme o tom, podľa, je to aj podľa ministerstva financií, vyjadrila sa k tomu aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že reálne mzdy po zohľadnení tej vysokej inflácie, ktorá nás čaká budúci rok, tak nepatrne vzrastú. Hrubé, hrubé mzdy, nie čisté. A tu je ten rozdiel, aby som to dal na pravú mieru. Čisté mzdy ľudí budúci rok v porovnaní s tými cenami, ktoré tu budú, tak klesnú. A hneď poviem prečo.
Asi ten najvážnejší dôsledok je, že výrazne obmedzujeme daňový bonus. To znamená, z tej zaplatenej dane, ktorú musí zaplatiť každý zamestnanec, z tej zaplatenej dane mu zostane menej, ako mu zostane tento rok. Iný spôsobom povedané to znamená, že to, čo ostane vo vrecku po zaplatení všetkých daní a započítaním daňového bonusu, bude budúci rok menej, ako je to tento rok. Je to veľmi jednoduché, pretože daňový bonus nám klesá a bude sa uplatňovať iba na deti do 18 rokov.
Ďalšiu vec, čo spomeniem, je v podstate zlikvidovanie rodičovského bonusu, ináč to nemôžem nazvať, pretože preklopenie jednorodičovského bonusu do asignácie dane je v podstate neporovnateľné z hľadiska príjmov, ako to je v súčasnosti, to znamená, že tie peniaze, ktoré potenciálne budú dostávať dôchodcovia, budú oveľa menšie budúci rok z tohto rodičovského bonusu alebo z tej asignácie, ako to je v súčasnosti z rodičovského bonusu. Horšie je, ako som už spomínal, že tá tendencia z hľadiska porovnania s ostatnými štátmi Európskej únie je hrozivá. Spomeňme si, že ešte pred desiatimi rokmi Poliaci na nás hľadeli ako na ľudí, ktorí zarábajú pomerne slušné peniaze. Dnes nás Poliaci predbiehajú 10-20 % v priemerných mzdách, nehovorím už o Česku, v podstate Slovensko, Slovensko stagnuje. No a to je ten vlastne kameň úrazu, že akým spôsobom docieliť, a to dožičíme ľuďom, aby mali vyššie čisté mzdy. Názor vlády je taký, že budeme tlačiť od stola na to, aby sa zdvíhala minimálna mzdy. To znamená, tí najmenej zarábajúci, aby dostali od zamestnávateľov väčšie peniaze, garantované peniaze a tým pádom budú mať vyššie príjmy.
K inštitútu minimálnej mzdy poviem toľko. Minimálne mzda je nástroj, ktorý sme mali používať vo vzájomných rokovaniach zamestnávatelia a zamestnanci. Oni sa mali dohodnúť na tom, aká tá mzda má byť. Samozrejme, že sa to vždy nedarí a keď sa to nedarí, tak vstupuje do toho vláda a podľa zákona vláda môže nadiktovať v podstate, aká tá minimálna mzda bude. Kým doteraz to je 57 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov, tak po novom to má byť 60 %. Toto je vlastne prístup vlády. Tak ako to vidíme v mnohých ďalších oblastiach, vláda sa, vláda sa utieka k nástrojom, ktoré riešia problémy, sociálne problémy a ekonomické problémy od stola. A úplne, ako sa len dá, tak vytláča vlastne z tohto prostredia prirodzené trhové sily, ktoré majú, samozrejme, svoj význam a keď sa pozrieme do vyspelých štátov, tak tie trhové sily zohrávajú svoju úlohu.
Čo z tohto ináč bude mať vláda, to sa tu ešte dnes nepovedalo. Keď sa pozriete na doložku, tak tam uvidíte pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Spomeniem najskôr pozitívne. Ak sa nemýlim, nemám to tu presne, nestihol som sa pripraviť v tej krátkosti času, ale je tam zhruba 60 mil. eur, ktoré má získať vláda budúci rok, alebo verejné financie. Prečo? Keď zvýšite mzdy, zvýšite odvody, je to veľmi jednoduché. To znamená, že bude mať vláda vyššie odvody, vyšší príjem z odvodov. Ale sú tam aj výdavky. A prečo? No pretože máme tu aj zamestnancov štátnych, to znamená, že aj im musíme zdvíhať minimálne mzdy. Ako sa to robí dnes? Včera som položil túto otázku na hospodárskom výbore štátnemu tajomníkovi ministerstva práce, aký toto bude mať dosah vôbec na mzdy zamestnancov vo verejnom sektore. Máme na to, aby sme zaplatili minimálne mzdy? Odpoveď bola takáto: Nuž, nemáme ani dnes a riešime to osobnými príplatkami. K tým tabuľkovým mzdám, ktoré nestíhajú dobiehať minimálnu mzdu, tak dávame osobné príplatky a tým vlastne, tým to látame. Pretože minimálna mzda, ako vieme, tak musí platiť pre všetkých, pochopiteľne. Pre všetkých zamestnávateľov na Slovensku. Takže bude to, samozrejme, znamenať aj výdavok štátu, ak si dobre pamätám, tak zhruba tretina z tých príjmov, ktoré získa štát na vyšších odvodoch, tak ho to bude štát, že nejakým spôsobom bude musieť doplatiť svojim zamestnancom. To hovorím v situácii, keď som apeloval a KDH apelovalo na to, aby štát šetril na sebe. Nebude šetriť na sebe. Vidíte, že bude musieť viac peňazí vynakladať na zaplatenie svojich pracovníkov, aby mali zaplatenú minimálnu mzdu.
Tak som sa pýtal predstaviteľov ministerstva práce včera na výbore, či to nejakým spôsobom vyvolá tlak na tabuľkové mzdy. Priamu odpoveď som nedostal, ale štátny tajomník priznal, že môže to mať nejaký vplyv, samozrejme, na tabuľkové mzdy. To znamená, že možnože vláda bude dotlačená k tomu, aby sa zamyslela nad tými ľuďmi, ktorí vo verejnej správe dosahujú nižšie mzdy ako minimálne, aby ich nejakým spôsobom upravovala. A keď vy dvíhate minimálnu mzdu, tak pochopiteľne je to o to bolestivejšie. To bola vláda a štát.
Firmy. Firmy budúci rok budú veľmi výrazným spôsobom zaťažené konsolidačným balíkom, zhruba 35 % celého toho konsolidačného balíka dopadne na firmy. A tých opatrení tam je, tam je veľmi veľa. Nebudem ich teraz vymenovávať, však ich všetci dobre poznáte. To znamená, že firmy budúci rok budú veľmi ťažko skúšané. Samozrejme, že nedá sa hľadieť na hospodárenie firiem alebo na pôsobenie firiem len cez ich daňové povinnosti, cez odvodové povinnosti, cez poplatkové povinnosti. Oveľa horšie je a krásny príklad je transakčná daň z finančných operácií, že firmy vlastne sa dostávajú do veľmi neistého stavu. Tie firmy jednoducho nevedia, čo ich čaká. Ja som aj svojím spôsobom opísal na svojom facebooku, akým spôsobom vznikla 24-percentná daň z príjmu právnických osôb. Jednoducho tak, že vláda to pri predkladaní konsolidačného balíka zbabrala pri odvode energetických firiem. A tak to jednoducho si vynahradila tým, že zdvihla všetkým firmám s daňovým základom nad 5 mil. eur na 24 %, to znamená 3 percentuálne body. A tá transakčná daň, ktorá, ako mi povedal jeden z podnikateľov, no nejako to tie firmy zvládnu, ale ich to strašne otrávi. Strašne ich to otrávi. To znamená, že to je, to je možno ešte dôležitejšia, ako tá priama záťaž, tá neistota, tá nevypočítateľnosť, čo sa tu bude diať, s čím možno počítať, ako si môžem zostavovať finančné plány, to je podľa mňa ešte nebezpečnejšie, ako zaťažiť firmy priamymi výdavkami. Spomeniem len príklad z Českej republiky, tam keď hovorili o konsolidačnom balíku, povedali to pol roka pre začiatkom kalendárneho roka, aby bolo jasné, s čím firmy môžu počítať. Aby bolo jasné, s čím môžu počítať. My sme sa to dozvedeli v septembri.
Živnostníci. To sa tu vôbec nespomínalo. Ako viete, odvody, minimálne odvody živnostníkov sú viazané na minimálnu mzdu. Budú viazané na minimálnu mzdu? (Reakcia navrhovateľa.) Áno? A neviem, ako sa to dostalo von odtiaľ, pán minister. V každom prípade musíme myslieť aj na živnostníkov. Opakujem znovu, keď som sa včera predstaviteľov ministerstva práce pýtal, že ak to zasiahne živnostníkov, že či s nimi komunikovali a aké to bude mať dosahy na celé prostredie. Dostal som veľmi zaujímavú odpoveď. Však si to prenesú, tie náklady, do cien. To znamená, či firmách alebo živnostníkov, tu máme jasnú koreláciu, ak zdvihneme náklady zamestnávateľov, zdvihnime ceny firiem a tým pádom k tej zhruba 5,5-percentnej inflácii, ktorá nás čaká budúci rok, môžeme pripočítať nejaké, nejaké ďalšie číslo. To znamená, že inflácia bude budúci rok ešte vyššia.
Rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Je to veľmi, veľmi nebezpečný nástroj. Ja nie som proti tomu, aby na Slovensku pôsobili odbory. Dokonca si myslím, že ten tlak na mzdy by mal prichádzať zdola, od zamestnancov. Ale ak donútime zamestnávateľov, aby pristúpili k nejakým zmluvám, o ktorých ani nechyrovali, a aby prijímali podmienky z týchto kolektívnych zmlúv pre seba, tak to je nielen záťaž, ale to je ďalší zdroj neistoty. Ono my sme to tu už dakedy mali. Jednoducho keď sa podujalo ministerstvo práce, že rozšíri kolektívnu zmluvu na nejakú firmu, tak to zverejnil v obchodnom vestníku a tá firma musela tie podmienky splniť. Bez ohľadu na to, či ten zamestnávateľ na to má, alebo nemá. Je to veľmi nebezpečný nástroj. Preto sa vôbec nedivím zamestnávateľom, keď pri prerokovaní, pri pripomienkovom konaní k tomuto zákonu nesúhlasili s rozširovaním kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Odbory sú u nás málo reprezentatívne. Opakujem, opakujem, ako keby sme chceli suplovať to, že odbory u nás nie sú nejaké rozvinuté, skôr tá krivka je klesajúca. To znamená, tá odborová angažovanosť je nízka. Opakujem, nič proti odborom, ale neriešme situáciu, že nám odbory nedokážu sa dostať do rovnocenného stavu pri rokovaní so zamestnávateľmi, neriešme to od stola tým, že jednoducho tam napríklad, kde nie sú odbory, tak to prikážeme tej firme rozšírením kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa a povieme, takéto podmienky budú, takéto mzdové a tak ďalej. Bez toho, aby sme brali ohľad na to, čo to s tou firmou spôsobí. A či tá firma napokon nebude prepúšťať, pretože si to jednoducho nebude môcť dovoliť. Aj také prípady boli. Takže zamýšľame sa nad tým, že keď rozširujeme kolektívne zmluvy, aký dosah to bude mať na nezamestnanosť? Zatiaľ nemáme problémy s nezamestnanosťou, ale tie problémy môžu veľmi rýchle prísť. Preto som to spomínal, tie podmienky na podnikanie pre firmy, pre zamestnávateľov budú budúci rok a ten ďalší rok veľmi ťažké.
Keď k tomuto pridáme problémy, problémy bankového sektora, ako viete, bankový sektor je zaťažený osobitným odvodom, ktorý síce postupne klesá, ale je to vysoký odvod, banky budú mať tiež problémy s tou transakčnou daňou. Jednoducho banky, ktoré tiež táto vláda považuje za svojich nepriateľov skôr, mám to priamo od ministra financií, ktorý sa s nimi nechcel ani baviť, hej, mám to aj od bánk, že sa ozaj s nimi nechcel minister financií rozprávať. Keď považujem banky za nepriateľov, popri tých zamestnávateľov za nepriateľov, tak vlastne odkiaľ chceme, aby sa tomuto štátu darilo, aby ľudia u nás dobre zarábali, aby mali vysoké mzdy. Však tí zamestnávatelia, tie firmy, ony ich zamestnávajú. Spoľahneme sa na to, že bude 440-tisíc pracovníkov robiť stále vo verejnom sektore a že ich budeme platiť týmto spôsobom? Ale však ten verejný sektor platí len z toho, čo vytvoria firmy. To je, my si podpiľujeme konár pod sebou, keď útočíme na firmy. A teraz ja tu nie som zástanca nejakých firiem, ktorí chcú zdierať ľudí, alebo čo. To je úplne obyčajná logika. Jednoducho firmy sú dôležité a my sa nemôžeme s nimi hádať, ale my jednoducho s nimi musíme vychádzať. A to nevidím.
Vždy keď predkladám nejakú kritiku nejakého opatrenia, tak sa snažím pochopiteľne prísť aj s nejakým riešením. Pretože najjednoduchšie je kritizovať. Nezávidím v tomto prípade často členom vlády, pretože riešia niekoľko problémov naraz. V poriadku, ale mám teda svoju predstavu alebo v KDH máme svoju predstavu, čo s tým robiť. Nuž je to dosť jednoduché. Ak chceme, aby naši ľudia zarábali viac, potrebujeme inú výrobu. Jednoducho potrebujeme iný typ výroby. A nemusíme chodiť po príklady ďaleko. Stačí, keď sa pozrieme k susedom. Poviem jeden krásny príklad. Slovensko minulý týždeň získalo ďalšiu investíciu automobilky do Novák. Výborne. Chceme pokračovať v trojzmennej prevádzke, aby ľudia pracovali v noci? U nás každý jedenásty človek pracuje v noci. Vyspelé štáty sú pod piatimi percentami. Toto chceme? Chceme, aby sme tu mali montážnu výrobu? Nič proti automobilkám, sú dôležité. Ale tá jednostranná upnutosť na automobily a najmä na elektromobily nám môže skutočne, skutočne ako podraziť nohy. Preto by Slovensko malo investovať, tie investičné stimuly ponúkať viac firmám, ktoré prichádzajú so sofistikovanou výrobou.
A teraz ten príklad. Kým my tvrdošijne trváme na podpore automobilového priemyslu, Česi dávajú investičné stimuly na polovodiče. To znamená sofistikovanejšiu výrobu, ktorá prináša vyššie mzdy. A niet inej cesty, ako viac zdvihnúť mzdy na Slovensku, ako priniesť sem výrobu, ktorá bude tie vyššie mzdy ponúkať. Je to veľmi jednoduché. Hovorí sa tomu, však ekonómovia to vedia, o čom hovorím, je to pasca stredného príjmu, jednoducho my sme v tej pasci. Že máme tú montážnu výrobu a stále sa do nej zahrabávame hlbšie a hlbšie a tým pádom odsudzujeme našich obyvateľov, aby zarábali pomerne nízke peniaze. Ak si myslíme, že to budeme dokázať riešiť od stola, že budeme diktovať firmám, aké mzdy majú platiť a pritom tie firmy budú produkovať pomerne jednoduchú výrobu, tak neurobíme nič iné, ibaže ich otrávime alebo jednoducho znechutíme až tak, že budú prepúšťať, alebo zaniknú. Je to veľmi jednoduché. Preto vytýkam tejto vláde, že nepredostrela žiaden plán nejakej hospodárskej, alebo nejakú hospodársku politiku, ktorá by jasne povedala, že áno, ideme sa zamerať na takéto oblasti, alebo takýmto spôsobom sem chceme prilákať takých investorov, ktorí nám sem prinesú prácu, výrobu s vyššou pridanou hodnotou a tým pádom aj lepšie ocenenú prácu. Namiesto toho sa zamotávame niekde inde.
Takže na záver poviem toľko, že záleží, záleží mne a záleží aj nám v KDH na mzdách, aké majú ľudia, ale myslíme si, že sú účinnejšie oveľa iné nástroje, ako diktovanie minimálnej mzdy od stola a nútenie zamestnávateľov, aby platili cez kolektívne zmluvy určité mzdy zamestnancovi.
