22. schôdza

Ďakujem.
Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Uzatváram možnosť prihlásenia.
Pán poslanec Dostál.

Vážený pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, k tej debate, ktorá tu teraz prebehla, ja plne súhlasím s tým, že nahradenie našich limitov tými európskymi bolo vedené len snahou zmäkčovať tie podmienky, ale myslím, že to, čo hovoril pán poslanec Viskupič, sa netýkalo iba výdavkových limitov, ale celkového správania sa súčasnej vládnej koalície, že počúva iba vtedy, keď príde nejaká výhrada z Bruselu, ktorá je navyše podobrená tým, že by sme mohli mať zastavené alebo pozastavené eurofondy alebo plán obnovy, a teraz či už ide o rozpočtovú zodpovednosť, alebo ide o novelu Trestného zákona a jej opravy, alebo ide o médiá, alebo ide o neziskové organizácie, jediné, na čo vládna koalícia počúva, je, že by to mohol byť problém z hľadiska Európskej únie, a teda taký vážny problém, že by to mohlo nejako ohroziť čerpanie eurofondov. To nebolo vyslovenie toho, že to je žiaduci stav, to nie je žiaduci stav, my by sme sa mali korektne správať vo všetkých tých menovaných oblastiach bez ohľadu na to, že to od nás vyžaduje Európska únia, jednoducho preto, že je to v záujme Slovenska a jeho občanov, ale taká je, žiaľ, dnes realita.
No a teraz k samotnej správe o rozpočtovej zodpovednosti a najmä aj tej rozprave, ktorá tu, ktorá tu prebieha, dovolím si tri stručné poznámky. Prvá. Nie celkom ako mám rád to ťažkanie si, že ako málo je tu teraz poslancov a ako málo je tu teraz koaličných poslancov, lebo to by sa pri drvivej väčšine bodov dalo povedať, čiže toto si ja odpustím. Ale považujem za príznačné, že v rozprave k správe o rozpočtovej zodpovednosti vystúpili iba opoziční poslanci. Predo mnou to boli kolegovia, moji kolegovia z poslaneckého klubu SaS, poslanec z klubu Progresívneho Slovenska a poslanec z klubu Kresťanskodemokratického hnutia. Dokonca spravodajcom pri tejto správe je opozičný poslanec, čo tiež nebýva celkom, celkom zvykom a vyšlo to tak možno náhodou, ale tiež je to, tiež je to príznačné. A pritom to, čo je obsiahnuté v správe o rozpočtovej zodpovednosti, by primárne malo zaujímať vládnu koalíciu, primárne by malo zaujímať poslancov vládnej koalície, lebo im je to určené, oni s tým môžu niečo robiť. Opoziční poslanci, my si tu môžme pekne podiskutovať a stráviť tu dve hodiny tým, že budeme, budeme rozprávať, čo je v správe a ako by to malo byť, ale reálne s tým z pozície opozičných poslancov až tak veľa urobiť nemôžeme. Koaliční poslanci a vládna koalícia by mohla a mala počúvať Radu pre rozpočtovú zodpovednosť a to, čo Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí o vývoji verejných financií.
Zjavne nemajú tú potrebu, čo je teda pesimistické, pokiaľ ide o súčasnosť a najbližšie tri roky, ak to vydrží tri roky táto vládna koalícia pri tých turbulenciách, ktorými prechádza, ale napĺňa ma to aj istou nádejou smerom do budúcnosti, že aspoň v rámci opozície je téma rozpočtovej zodpovednosti a vývoja verejných financií braná vážne a prostredníctvom poslancov, ktorí sa tej téme venujú, tak sú pripravení o tom, o tom diskutovať a zaoberať sa tým, čo Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ako dôležitá inštitúcia hovorí politikom.
Druhá poznámka, ktorá pre mňa vyplynula z tej doterajšej rozpravy, týka sa úlohy ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a aj Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, jednak toho, na koľko politici berú vážne to, čo Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí a tam, tam, myslím, že prinajmenšom zo strany opozície je ochota a vôľa brať vážne to, čo hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ale aj z hľadiska nastavení ústavného zákona, však to sa vlieklo celým predchádzajúcim volebným obdobím, tie diskusie o tom, že akým spôsobom zmeniť, zmeniť ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. A práve tuto v rozprave sme narazili a teda aj, aj v tej správe na hodnotenie jedného z dôležitých ustanovení ústavného zákona, ktorý sa týka povinnosti, ako jednej zo sankcií, povinnosti predložiť rozpočet, ktorý je vyrovnaný alebo prebytkový, kde aj správa to hodnotí, že vláda Ódorova to splnila v podstate formálne, len potom naozaj pre mňa vystáva otázka, je to zle nastavené kritérium? Že ak nie sme ho schopní naplniť, a teda formálne bude predložený rozpočet, ktorý potom v parlamente bude zmenený na nepoznanie, tak má zmysel, aby sme mali v ústavnom zákone takúto, takéto kritérium alebo takúto, takúto sankciu a takúto povinnosť, keď vieme, že ju nedokážeme naplniť? Alebo ak je dobre nastavené, tak potom by sme sa mali zamýšľať nad tým, ako by sme boli schopní ho naplniť.
Ja si uvedomujem, že to nie je jednoduché, ale tak je to ústavný zákon, no tak by sme sa mali snažiť brať ho vážne a nespoliehať sa na to, že vždycky je nejaká výnimka, v najhoršom prípade sa po roku, po dvoch vymení vláda a zasa bude mať výnimku ďalšie dva roky z tých, z tých sankcií a dokáže ich obísť ako vláda Roberta Fica s tým, že si zvýši platy cez, cez príplatky, hoci, hoci podľa ústavného zákona by ich mala mať zmrazené. Alebo potom ak berieme ústavný zákon vážne, tak by sme mali byť schopní aj uvažovať tým smerom, že áno, akým spôsobom sme schopní dosiahnuť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet, keď to ústavný zákon vyžaduje. A prinajmenšom v dobrých ekonomických časoch by sme, by sa o to vlády mali snažiť.
Tretia poznámka, opäť nadviažem, naozaj ak chceme mať zdravé financie, tak to vyžaduje aj určitú odvahu k úsporám a k reformám, lebo tie konsolidačné balíčky, či už ten z minulého roka, alebo ten z tohto roka v skutočnosti buď neboli žiadnou konsolidáciou, iba vybratím viacej peňazí od ľudí, aby mohla vláda viacej rozdávať v tom prvom roku, alebo, áno, konsolidácia v budúcom roku, ktorú nedávno schválil parlament, ale opäť iba vyššie dane, vyššie odvody, vyššie poplatky, minimálne, minimálne úspory na strane štátu, všetko zaplatia tak či tak ľudia, lebo firmy, keď sa im zvýšia, zvýšia dane, tak to nakoniec prenesú na tých konečných spotrebiteľov a obmedzí sa, obmedzí sa rast. A alternatíva, alternatíva sú úspory, ale úspory nejde robiť len tak, že povieme, že vyškrtáme výdavky vo verejnej správe o nejakú mechanickú, mechanickú čiastku, ale je potrebné sa zamyslieť nad tým, že či štát naozaj musí robiť to všetko, čo robí a či, či v niektorých oblastiach, inštitúciách, ministerstvách nie sú nadhodnotené personálne, personálne stavy, či tie sociálne výdavky, ktoré máme, si môže naša krajina dovoliť, či keď vyberieme na jedenásť dôchodkov, tak je primerané, aby sme rozdávali trinásť dôchodkov a pán poslanec Hajko tu spomenul grécku cestu a to, že to možno čaká aj nás.
No tak áno, ak krajina dospeje do takého stavu, no tak potom bude prepúšťať aj štátnych zamestnancov, aj bude škrtať, škrtať dôchodky, ale aj keď sa chceme tomu vyhnúť, tak musíme mať odvahu robiť nepopulárne opatrenia, úspory vo verejnej správe, zmenu v sociálnych výdavkoch, škrtanie, adresnosť sociálnych výdavkov, reformy trhu práce, reformy podnikateľského prostredia, privatizáciu a väčšina z tých vecí niekoho zabolí. Ale ak ich nespravíme, tak naozaj hrozí Slovensku grécka cesta a vláda, ktorá bude práve pri moci, ich bude musieť robiť a bude ich musieť robiť ešte drastickejšie.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca dve faktické.
Poslanec Pročko.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega, hovoril si o tom, že v rozprave vystupujú len poslanci opozície, aj keď teda sú tu poslanci z koalície. Všetci na mňa pozerajú, výborne. Aj tí, tí, tí z tej koalície (povedané so smiechom). No a dokonca pán minister prestal hovoriť aj tam s kolegom Malatincom, pozerajú na mňa, výborne, chlapci, zaujal som vás. Škoda, že Malatinec nevystúpi, ale ono je to tak, že, Ondrej, ty to veľmi dobre vieš, funguje tento systém, koaličný, jednoducho. Andrej Danko a Peťo Pellegrini, ktorí sú stále šéfovia, darmo si my hovoríme, že Peťo Pellegrini je prezident, tak niečo chcú, skočia za Robertom Ficom, no a Robo im to buď schváli, alebo neschváli. Ale keď im to schváli, tak to je dané a tak to bude.
Niekedy naozaj musím pochváliť pána, pána Muňka, sa zapojí do faktických, niekedy, ale to je naozaj málo. No oni, oni sa nezapájajú, oni majú nalinkované, čo majú robiť, ako to majú robiť a to je, to je fakt. My máme možnosť vystúpiť v rozpravách, máme možnosť vystúpiť s faktickými, ale aj tie nám, tie nám rušia, rušia nám naše rozpravy, skracujú naše rozpravy, takže to, že oni nevystupujú, nie je, nie je príčina toho, že majú málo faktov alebo že nerozumejú sa téme, nie. Jednoducho majú príkaz nevystupovať, tak nevystupujú. Majú príkaz hlasovať tak, ako majú hlasovať a hlasujú tak, ako majú príkaz hlasovať. A ty tomu veľmi dobre rozumieš, Ondrej.

Poslanec Viskupič.

Ďakujem pekne za slovo.
Kolega Ondrej Dostál, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Začnem úplne od konca. Skutočne problém Slovenska je zásadne rastúce výdavky. Preto jednoducho ten problém treba riešiť presne na strane výdavkov a presne tam treba tú odvahu, čo si hovoril, robiť nepopulárne riešenia, tie výdavky sekať, skutočne toto, toto je cesta, nijak inak to nepôjde. To sa nedá, nedá preplácať tým, že jednoducho ľudia budú platiť stále viac a viac, takto to nefunguje.
Zároveň ti ďakujem pekne za dovysvetlenie mojich slov ku európskym pravidlám. Skutočne som nemal na mysli len európske fiškálne pravidlá, ale všetky pravidlá, tak ako ich únia proste má, a teda že dokáže a má tie hlavné finančné páky, presne tak to je, donútiť nás, aby sme jednoducho fungovali v nejakom zmysluplnom rámci európskych demokratických pravidiel. Takže vďakabohu skutočne v tomto prípade za Európsku úniu a za jej schopnosť vymáhať dodržiavanie demokratických pravidiel.
A zároveň, áno, spravodajca, no myslím si, že treba byť konštruktívny. Koaličný spravodajca tu dnes nie je, neviem z akýchkoľvek dôvodov, ale veď, samozrejme, proste, keď tá možnosť je, ja tu sedím, tak či tak som chcel vystúpiť, takže v podstate je mi cťou, že môžem robiť spravodajcu, som za to rád, takže len preto to takto je.
Ako, áno, ešte jednu vec. Presne si hovoril, že, bohužiaľ, ako sme schopní využívať či už tú grace period, alebo proste ako dokáže si vláda zvýšiť platy aj napriek tomu, že platný je, ústavný zákon to zakazuje, jednoducho, bohužiaľ, to je taká tá slovenská vlastnosť dokázať sa s tými pravidlami "vysporiadať", bodaj by sme takto inovatívni vedeli byť v ekonomike a vôbec teda v inováciách. To by bolo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Poslanec Dostál.

Ďakujem obom kolegom za reakcie.
Pán poslanec Pročko, no áno, je to taký dlhodobý trend, že koaliční poslanci sa vyhýbajú často, často diskusii o veciach, ktoré sú dôležité alebo ktoré za dôležité považujeme my. Ale napríklad v tejto rozprave vystúpil zástupca klubu SaS, zástupca klubu PS, zástupca klubu KDH a okrem tvojej faktickej poznámky, kde si poukázal na to, že koaliční poslanci nevystupujú, tak nevystúpil ani nikto z klubu hnutia SLOVENSKO, tak možno by, možno by tiež bolo dobré, keby, keby tu zaznel aj odborný názor v rozprave zo strany, zo strany hnutia SLOVENSKO, ako vníma rozpočtovú zodpovednosť. Lebo toto bola napríklad jedna, jedna z tém, kde keď sme boli koaliční partneri, tak sme na seba dosť narážali a teraz nemyslím na tie diskusie o tom, ako zmeniť ústavný zákon, ale ako reálne uskutočňovať verejné politiky a čo si táto krajina môže a nemôže, nemôže dovoliť.
Pán poslanec Viskupič, ja som teda nemyslel, že sa koalícia zámerne vyhla tomu, aby jej zástupca bol, bol spravodajcom, aj som povedal, že asi je to náhoda, ale mne sa zdá príznačná vzhľadom k tomu, čo som chcel, chcel povedať vzhľadom k tomu, aký má kto záujem o tému rozpočtovej zodpovednosti.
A áno, vďakabohu za EÚ, za jej pravidlá, ale aj za ten spoločný trh. Ja som sa tu čudoval pred dvoma hodinami, keď mi premiér Fico odpovedal, že ekonomické príležitosti ide hľadať do Číny a do Vietnamu, lebo že žiadne ekonomické príležitosti nie sú ani v Belgicku, ani nikde inde v západnej Európe. Ako keby Európska únia to, že sme súčasťou spoločného trhu, nebola tá najväčšia ekonomická príležitosť pre Slovensko. Ale tak to sú tie reči a potom druhá vec sú tie pravidlá.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa ešte vyjadriť pán navrhovateľ?
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja som to len zhrnul tým, že správa sa snaží na viacerých miestach konštatovať, že ten ústavný zákon sa napĺňa len formálne, ako aj správa cituje podľa nálezu Ústavného súdu č. 13/2022 body 158, 159, formálne plnenie ústavného zákona bez toho, aby bol naplnený jeho účel, čo je zlepšovanie dlhodobej udržateľnosti, možno považovať za jeho porušenie.
V zásade sa tu diskutovalo ako jednom takom príklade aj ten formálne navrhnutý vyrovnaný rozpočet, kde my sme kritizovali, že bol zjednodušene a analyticky nepodložene pripravený, keďže bol spravený len tak, že sa škrtli len výdavky na úrovni až 11 miliárd eur a vláda samotná skonštatovala, že to ohrozuje fungovanie štátu bez toho, aby sa možno pripravil aspoň trošku realistickejšie zmesou príjmových a výdavkových opatrení.
Je pravdou, že zákon nevyžaduje, aby vláda pripravila aj potom alternatívny rozpočet, čo už by bol viac kredibilný, čo sa týka konsolidačného plánu, ten rozpočet je vždy na najbližšie tri roky. Ale vzhľadom na to, že súčasná vláda prebrala vládu až v novembri, kde teda vzniká objektívny časový stres na prípravu rozpočtu, určite by verejnej diskusii aj samotnej vláde mohlo pomôcť, keby vlastne aj takýto alternatívny rozpočet bol pripravený, aj keď toto zákon nevyžaduje. Správa kritizuje, že ten vyrovnaný rozpočet bol spravený veľmi zjednodušene a s tým dôvetkom dokonca, že ohrozuje fungovanie štátu.
Na otázku, že či je vôbec rozumné náhle vyrovnať rozpočet v takej situácii, kedy deficit je veľmi vysoký, tak my dlhodobo hovoríme, že nie.
A preto sme sa snažili modernizovať ten ústavný zákon, lebo ústavný zákon mal v sebe to, on platí už od roku 2012, viac ako desať rokov, že zároveň budú prijaté výdavkové limity, ktoré nedovolia premrhať dobré časy, a tým pádom sa vytvorí dostatočný vankúš pri dlhu, aby ten dlh dostatočne poklesol v dobrých časoch, že keď príde kríza, čo často znamená v podmienkach Slovenska finančná kríza alebo pandémia, vojna na Ukrajine, že ten dlh kľudne vyskočí o 10 percentuálnych bodov HDP. Čiže aby bol dostatočný vankúš, že ten nárast toho dlhu by neznamenal, že sa prekročia všetky sankčné pásma, tak na to mali byť tie výdavkové limity. Tým, že jedenásť rokov neboli prijaté, tak to spôsobilo, že de facto od prijatia zákona vkuse sme boli, porušovali to najnižšie prvé sankčné pásmo a nevytvoril sa ten dostatočný vankúš, a tým pádom, keď prišla prvá veľká kríza, dlh nám vyletel cez sankčné pásma a bola tu táto veľmi prísna požiadavka na vyrovnaný rozpočet. Čiže z nášho hľadiska by bolo správnejšie, nejsť z roka na rok na vyrovnaný rozpočet, ale mať tam dopredu dané tempo konsolidácie, ktoré ak by bolo splnené, tak by neplatila tá požiadavka náhle vyrovnaného rozpočtu.
To bolo v tej novelizácií ústavného zákona, ktorý sa teda snažil modernizovať ho na základe skúseností, boli tam aj iné veci, čistý dlh, nie, nie hrubý dlh. Ale napríklad aj to, že tie dolné sankcie za ten, keď sú, keď sú dvojročné, keď je dvojročná výnimka, tak platia len tie a tie sme v správe hovorili, že nemajú dopad, pretože sú v súčasnosti definované len ako také cvičenie, že vláda pripraví materiál pre parlament, ako konsolidovať a videli sme, boli sme tu svedkami, že v tom materiáli často, často nič nie je. Tak tieto spodné sankčné pásma by sa sprísnili, kde by sa už vyžadovala na základe výdavkových limitov, ktoré by boli takisto v tom ústavnom zákone, by sa vyžadovalo určité tempo konsolidácie. A čím ideme vyššie a vyššie, tak to tempo konsolidácie by sa stupňovalo, ale nebolo by až tak pre ekonomiku destabilizujúce ako náhle vyrovnaný rozpočet. A, samozrejme, ak by sme mali tento mechanizmus, tak potom by sme nemuseli mať ani to, tie dvojročné prázdniny, čo sa týka výnimiek na, na tie vrchné sankčné pásma.
Táto novela prešla prvým čítaním, potom sa dlhodobo zasekla, a, bohužiaľ, práve počas úradníckej vlády, úradnícka vláda nedovolila hlasovať v druhom čítaní o tejto novele ústavného zákona a presunula ju do súčasného volebného obdobia. Čiže my apelujeme na to, aby vznikol opätovne, lebo ak si pamätáte, aj vtedy sa vyjadrovali niektoré opozičné strany, že by niečo také podporili. Však nakoniec aj tie národné výdavkové limity, ktoré boli síce len obyčajný zákon, ale de facto prešli ústavnou väčšinou, pretože tam tiež s nimi súhlasili niektoré opozičné, vtedy opozičné strany. Čiže my apelujeme na to, aby sa opätovne vytvoril čo najširší politický konsenzus, ktorý by umožnil pristúpiť k modernizácii tejto dlhovej brzdy, pretože netreba zabúdať, že už v novembri budúceho roku hrozí opätovne zapnutie tejto podmienky, že bude treba náhle vyrovnať rozpočet. Ale bolo by dobré, aby tento ústavný zákon mal čo najvyššiu kredibilitu a neplnil sa len tak formálne, ako tomu sme boli často svedkami doteraz, pretože tá formálnosť plnenia toho zákona de facto v konečnom dôsledku nezlepšuje dlhodobú udržateľnosť.
Ďakujem pekne.