22. schôdza

vymazať

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolega Ondro Dostál, ďakujem pekne za tvoju faktickú poznámku, začnem úplne od konca. Áno, je to tak, vláda, samozrejme, evidentne nemala žiadny záujem konsolidovať v prvom roku svojej činnosti, práve naopak, keby to aspoň bolo, že teda pokračuje ďalej. Nie, ona mala záujem plniť teda predvolebné sľuby, ktoré teda, bohužiaľ, znamenali ešte zásadné zhoršenie, hej, zásadnú dekonsolidáciu, takže s tým sa dá len súhlasiť. No, či by si teda bola vláda niečo osvojila, samozrejme, môžeme špekulovať, nikdy sa to nedozvieme. A s najväčšou pravdepodobnosťou asi nie, ale možno sme aspoň mohli mať taký ten dokument, že s čím by sa dalo porovnávať, že realistická verzia podľa vlády, ktorá je úradnícka, ktorá sa nemusela zodpovedať nejakému tomu, že ide obhajovať mandát o dva týždne, o dva mesiace, a teda vlastne s tým, čo teda reálne vzniklo. No, nevadí. Je to už debata, spomenul som to, lebo to vlastne spomenul aj pán predseda rozpočtovej rady, ale nikdy sa vlastne to už nedozvieme. No a či teda ten zákon je dobrý? No, je to zákon, ktorý v podstate desať rokov nebol novelizovaný, tak dokonalý určite nie je a asi sme možno práve takto narazili na jednu z jeho nedokonalostí, to je fakt. A ja musím úprimne povedať, že boli dosť výrazné snahy, aby sa to celé akoby upravilo. A jedna vec je teda, že samotné výdavkové limity, ale prípadne aj ďalšie úpravy aj dlhovej brzdy, prechod na čistý dlh a ďalšie prípadne aj úpravy sankcií, ktoré sa ukázali ako v krízových časoch proste nenaplniteľné akoby. Zároveň tam boli skutočne aj debaty o daňovej brzde, hej, aby aj táto noha vlastne sa stala súčasťou rozpočtovej zodpovednosti. A keby sa to stalo, tak by sme dneska nemohli mať takýto konsolidačný balík. No, ale je to, dá sa to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, taká trochu technickejšia správa. Na prvý pohľad menej zábavy ako bežné zákony, ktoré tu riešime, ale čo sa týka spravovania verejných financií veľmi dôležitá. Takže pár mojich poznámok, ak dovolíte.
Najprv kto je Rada pre rozpočtovú zodpovednosť? Je to nezávislá inštitúcia, majú ju všetky krajiny Európskej únie dokonca na základe európskej legislatívy. Majú ju všetky civilizované slušné krajiny, aj Amerika a ostatné anglosaské štáty aj mimo Európskej únie. Jednoducho je to inštitúcia, ktorá nastavuje zrkadlo vláde, konkrétne ministrovi financií o tom, ako spravuje verejné financie. Trošku blbé načasovanie, síce lepšie neskoro ako nikdy, ale lepšie by bolo o tejto správe rozprávať predtým, ako ste si tu schválili ten hanebný konsolidačný balíček, ktorý prináša Ficovu drahotu a postupné udusenie ekonomiky, pretože ona ukazuje východisko, v ktorom sa verejné financie nachádzajú a aké majú možnosti.
Tak tri také krátke poznámky, čo sa v nej nachádza. Napríklad RRZ konštatuje, že dlhodobá udržateľnosť verejných financií v roku 2023 nebola dosiahnutá, naopak, že slovenské verejné financie sú veľmi neudržateľné a ukazuje to aj teda, samozrejme, na konkrétnych číslach. Ďalej hovorí, že prehľad plnenia povinností ohľadom dlhodobej udržateľnosti, ako sú výdavkové limity a samotného dlhu, ukazuje, že veľa podmienok vláda splnila len formálne. Napríklad jednou z podmienok zákona o rozpočtovej zodpovednosti, tzv. dlhovej brzdy je zmrazenie platov. Tie formálne sú zmrazené, ale vláda to obišla a zdvojnásobila si platy tým, že si zaviedla alebo teda výrazne zvýšila paušálne náhrady. To je škoda, lebo možno by ministri mohli zarábať viacej, ale takí, ktorí sa správajú zodpovedne. To znamená, že najprv ozdraviť verejné financie a potom dostať odmenu za tieto výsledky, tak o tom ani chýru, ani slychu.
A tretia poznámka, ono tých vecí je tam, samozrejme, viacej, hovorí, že prehľad plnenia odporúčaní rady ukazuje, že vláda vo veľkej miere v princípe odignorovala všetky odporúčania, ktoré sa tam nachádzajú. A ja by som k tomu rád doplnil a keďže ako som povedal, tá správa bola zverejnená niekedy na jar, čo to bol nejaký marec, apríl, kedy to zverejňujete... v auguste, okej, pardon, ...a ukazuje teda, v akom stave sú verejné financie. Ale teda medzitým sa udiali aj nejaké veci, tak by som doplnil nejaké aktuálnosti. A teda, čoho sme tuná medzičasom už boli svedkami a čo sme mohli vidieť.
Za prvé, že vláda ďalej prehlbuje deficity. Tak takto, keď to zosumarizujem na časovej osi súčasnej vlády, v júli v roku 2023 bol odhadovaný deficit verejných financií 4,8% HDP, bol to tzv. semafor Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, to je iný semafor, ale Rada rozpočtovej zodpovednosti v monitoringu každý mesiac hovorí, že aký je to odhad, 4,8 %. Potom prišla vláda Roberta Fica č. štyri a na konci roka bol deficit 5,2 % HDP. V roku 2024 podľa teda najnovších odhadov dosiahnu verejné financie deficit 5,8 % HDP. A teraz, potom prišiel konsolidačný balíček, na základe ktorého teda očakávate, aj keď musím poznamenať so značnými rizikami, 4,7% HDP. Teda keď to skrátim, keď ste prišli 4,8, koncom budúceho roka, teda posledný, teda najnovší známy údaj na základe platnej legislatívy, 4,7. Mne to znie ako skoro rovnaké číslo. To je na margo toho, keď hovoríte, ako konsolidujete.
A druhú poznámku doplním, dlh naďalej stúpa, rastie, odkedy ste nastúpili k moci a bude ďalej narastať na celom volebnom horizonte a hovoria to vaše dokumenty, ktoré ste už buď schválili, alebo ktoré tuná máme čoskoro na programe ako napríklad rozpočet verejnej správy. Kým rok 2023 sa skončil s dlhom 56 %, na konci tohto roka sa počíta, že bude na úrovni 59 %, čo je 77 miliárd, ak chcete. Inými slovami 4 130 eur na každého občana Slovenskej republiky vrátane všetkých teda, všetci občania, dôchodcovia aj novorodenci a tak ďalej.
Na konci volebného obdobia sa očakáva, vláda Slovenskej republiky, to nie sú čísla, ani naše opozičné, ani teda konkrétne Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tá má podobné čísla, ale samotná vláda očakáva 60,7 %, čo je 15-tisíc eur na každého občana. Aj vy, čo ste na balkóne, aj vy, čo ste pri telke, všetci, ktorí tuná sedíme, úplne každého z nás. Zo 14 130 na začiatku do na 15 000 na konci za čias vlády Roberta Fica č. štyri, ktorý v programovom vyhlásení vlády sľubuje stabilizáciu dlhu. No a potom, táto správa je zaujímavá v tom, že ona tam veľmi konkrétne hovorí o tom, ako sa vyvíjajú teda verejné financie a je to margo tej diskusie, ktorú tu máme často, že kto za to môže. Tak ak môžem teda upriamiť pozornosť, vy čo ste tu špeciálne z vládnej koalície, ale všetci, čo to pozeráte, tak pozrite si ten graf č. 1, ktorý je na začiatku tej správy. To je ukazovateľ, že ak sa mám pozrieť na jedno číslo, na jeden indikátor, ktorým sa chcem pozrieť, ako sa máme z hľadiska finančného, tak sa pozriem na ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti. A na ňom môžete vidieť, že na konci roku 2023 tá hodnota je konkrétne 6,2 a je úplne najhoršia za posledných 12 rokov, teda od roku 2011, kedy sa výrazne znížila, potom ku koncu volebného obdobia 2016 – ´20 výrazne narástla, potom v ďalšom volebnom období za vlády Matoviča, Hegera najprv mierne klesla, potom naspäť narástla. Za vašej vlády teda dosiahla tento nateraz vrchol za posledných 12-13 rokov, 6,2.
No a ten dôvod je a pred dvoma týždňami som zachytil premiéra Fica na stretnutí so samosprávami o tom, ako hovoril, že už nemáte priestor sa ďalej vyhovárať, a už musíte prebrať zodpovednosť. Tak dúfam, že všetci v koalícii ste si toto vypočuli a možno by toto mohla byť aj príležitosť, že už teda sa prestane každý vyhovárať a preberiete tú zodpovednosť za vládnutie. Ale teda, ak to môžem zosumarizovať, že čo sa stalo za tie posledné roky, tak vláda v rokoch ´16 – ´20, teda dve vlády pána Fica a Pellegriniho v dobrých časoch, kedy vládli, nešetrila, naopak, rozhadzovala. Reči o najlepších deficitoch sú síce technicky správne, ale tak trochu zavádzajúce preto, lebo v marci 2020, keď išiel SMER a teraz už aj HLAS do opozície, bol náš deficit síce siedmy najhorší v EÚ, pritom ale 17 krajín Európskej únie malo prebytky, teda šetrilo si na horšie časy v tých dobrých. Robert Fico a neskôr aj Peter Pellegrini mali šťastie, že vládli počas ekonomicky dobrých časov. Namiesto toho, aby nás pripravovali na budúcnosť, tak nám vytvárali dlhy. A deficit a dlh a zvyšujúci sa dlh bol konzistentne väčší ako vo zvyšku Európskej únie. V roku 2020 sme mali paradoxne nižší deficit ako priemer EÚ, už v tom pandemickom, aj v roku 2021 sme boli tiež blízko priemeru. Skrátka prišla pandémia a energokríza, tie pochopiteľne zvýšili deficity, ale zvýšili ich úplne všade vo svete, pretože to boli výdavky alebo jednoducho náklady na verejné financie, ktoré boli spôsobené pandémiou a následnou energokrízou. Avšak predošlé vlády SMER-u nás na tieto zlé časy nepripravili, ako si môžete pozrieť na tom grafe č. 1 správy RRZ. No a v roku 2020 teda konkrétne mal vtedajší premiér Peter Pellegrini, nám predstavil najdrahšiu predvolebnú kampaň. Aj z tohto dôvodu bol február 2020 prvým mesiacom, kedy sme sa dostali do najrizikovejšieho pásma dlhodobej udržateľnosti a znova opakujem, tu si to môžete pozrieť úplne presne, pretože na týchto dátach sa dá ukázať v priebehu roka 2020, pretože môžete povedať, že však potom už prišiel Matovič, potom prišiel covid a tak ďalej, vy si môžete pozrieť, v akom stave bol ten údaj vo februári 2020, čo bol teda odovzdanie vlády Pellegriniho a ako, mimochodom, klesol do konca roku 2020, teda už v tom pandemickom roku. Ale môžete si pozrieť, ako potom následne narástol aj za vlády Matoviča, Hegera najmä teda kvôli opatreniam, ktoré zaviedli oni neskôr počas svojho vládnutia. Aj ako narástla kvôli energokríze, kvôli pandémii, a teda už aj kvôli štvrtej vláde Roberta Fica koncom roka 2023. No a tak týmto sa dá, na základe týchto údajov skonštatovať, že hospodárenie medzi rokmi ´16 a ´20 malo najväčší podiel na zhoršení dlhodobej udržateľnosti, až približne tri štvrtiny toho celkového nárastu spôsobili vlády pána Fica a pána Pellegriniho v tých rokoch.
No a premostím teda k záveru, že, samozrejme, a už sme sa tuná viackrát na tom po novom už aj zhodli, že konsolidovať musíme.
Priznáva to už aj vládna koalícia po mesiacoch zatĺkania, avšak to, čo teda ste predstavili, bolo nie ozdravenie verejných financií, ale bolo znižovanie deficitu. A na záver mi dovoľte len skonštatovať také želanie, že ja by som chcel vidieť konsolidáciu, ktorá bude mať čo najmenší sociálny vplyv a čo najviac pomôže budúcemu ekonomickému rastu a rastu životnej úrovne, resp. čo najmenej ho oslabí. A tento balíček je v kontraste s týmto, prináša zvyšovanie cien a prináša postupné tlmenie ekonomiky.
Ďakujem pekne.

vymazať

Pán predsedajúci, vážený pán Tóth, kolegyne, kolegovia, mrzí ma, skutočne ma mrzí, že nás tu je koľko, aha, pán Pročko, vidím, je nás tu zopár a my hovoríme o tom, čo sa bude diať v tomto štáte v nasledujúcich rokoch. Nielen čo sa dialo, ale čo sa bude diať, ako budeme žiť. Či Slovensko nepôjde na grécku cestu bankrotu. Ja si uvedomujem, že pán Tóth nemohol použiť tento výraz, ani mu to neprislúcha z jeho funkcie, ale spomeňme si vlani na konci roka, keď sa prijímal štátny rozpočet, tak sám minister financií hovoril, že takéto niečo hrozí. A, žiaľ, po roku si musíme povedať, že veľmi sme sa od toho nevzdialili. Síce tu máme predložené nejaké konsolidačné opatrenia, ale však sme si to vypočuli aj z úst človeka najpovolanejšieho, že tie opatrenia sú nedostatočné. Na tom vystúpení si vážim, že každá vláda to dostala podľa rovnakého metra. Už to tu spomínal predo mnou predrečník, skutočne vlády Roberta Fica sa pričinili veľkým dielom o to, že Slovensko sa dostalo už na začiatku roku 2020 na cestu radikálneho zhoršovania verejných financií. Napokon to tu potvrdil aj pán šéf rozpočtovej rady.
Spomeňme si na ten rok, na tieto roky 2016 – 2020, ja to veľmi rád používam tento, tento argument. Bolo to v časoch, keď Slovensko bolo na tom relatívne dobre, bolo to v tých úrodných rokoch, a vtedy prišla vláda napríklad s tým populisticky, že bude znižovať daň z pridanej hodnoty na základné potraviny, vtedy, keď to vôbec nebolo potrebné. A nielen to, že zbytočne týmto spôsobom míňala peniaze, ale aj to, že keď prišiel ozaj krízový rok, v ktorom sme dnes, tak nebolo už z čoho veľmi znižovať. Jednoducho už tá možnosť bola premrhaná. Pán predseda rozpočtovej rady tu ďalej hovoril o tom, že už v roku 2023 vznikli predpoklady na to, aby sa mohli začať ozdravovať verejné financie. Opäť vtedajšia vláda to nevyužila. Spomeňme si, čo bolo na jar roku 2023. Spomeňme si na tú legislatívnu smršť, jednoducho poslanci v tejto snemovni sa predháňali, kto podá populistickejší návrh. Pamätám si, ako sa ježili vlasy mnohým ľuďom, ktorí trošku si to vedeli spočítať, čo všetko sa môže stať, keď sa tieto návrhy zákonov poprijímajú. Jednoducho sa blížili voľby a bolo jasné, že treba niečo ponúknuť voličom za každú cenu.
Pán predseda rozpočtovej rady neobišiel ani vládu Ľudovíta Ódora. A ja som to tu už tiež spomenul viackrát, jednoducho vláda Ľudovíta Ódora si umyla ruky ako Pilát. Namiesto toho, aby, samozrejme, splnila si tú formálnu povinnosť, ktorú jej určuje zákon o rozpočtovej zodpovednosti, a predložila vyrovnaný rozpočet. Na druhej strane svojej nástupkyni nič nepripravila. Tie lego kocky, ako to nazvali, nemožno považovať za nejakú prípravu pre nastupujúcu vládu, nech by to bol ktokoľvek, aj keby to bola vláda, kde bude KDH, jednoducho za pár týždňov do konca roka sa nedá zostaviť realistický rozpočet tak, aby bol aj zodpovedný. A vláda Ľudovíta Ódora ho mohla prichystať, aj keď, samozrejme, mohla to urobiť v alternatívach. To znamená, keď jej zákon o dlhovej brzde stanovoval zostaviť vyrovnaný rozpočet, nech sa páči, naplniť si formálne svoju povinnosť, ale paralelne pripraviť aj rozpočet, za aký by sa postavila, keby eventuálne táto vláda pokračovala aj po voľbách. To bola jej zodpovednosť.
No a napokon tu vidíme hodnotenie rozpočtovej rady, aj čo sa týka súčasnej vlády. Opäť meter je rovnaký, na všetkých je rovnaký meter. Vidíme, že tá niť sa ťahá v podstate ešte od minulého desaťročia až sem. Všetky vlády sa na tom podieľali. Táto vláda predložila, predložila druhý balík konsolidácie a, tak ako hovorí rozpočtová rada, tento, tento balík nevedie k tomu cieľu, ktorým je dostať sa aspoň k deficitu 3 % hrubého domáceho produktu.
A poviem to presne, ako to pán Tóth povedal, čaká nás, čaká nás náročné a dlhé ozdravovanie verejných financií. Je to presne tak. Už čokoľvek spravíme, čaká nás dlhé, dlhé obdobie. Nepovedal, samozrejme, viac, ale ja to poviem, že ak budeme v tomto nezodpovední, tak nás čaká opäť príklon k tej gréckej ceste bankrotu.
Tá kritika sa vzniesla aj na to, ako sa dodržiava zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Toto je podľa mňa asi to, asi to najdôležitejšie, keď hovoríme o číslach a rizikách, ale to je to najdôležitejšie. Jednoducho tento zákon pomaly nikto na Slovensku neberie vážne. Je to tvrdé konštatovanie. Máme tu ústavný zákon, ten ústavný zákon nám stvoril inštitúciu, ktorá stráži verejné financie, a my tú inštitúciu jednoducho vôbec nepočúvame. A musím povedať, že miera, miera ako ignorovania tejto inštitúcie stále stúpa. Ja si myslím, že to nie je len, alebo pripomeniem najskôr, keď sa prijímal zákon o rozpočtovej zodpovednosti pred tuctom rokov, tak hlasovalo vyše 140 poslancov za tento zákon. To znamená, títo poslanci, mnohí z nich tu aj sedia, ktorí hlasovali za tento zákon, tak si povedali, sa dohodli, vytvoríme nejaký mechanizmus, nejakú brzdu, ktorá nás bude okliešťovať pri snahách žiť si nad pomery. A vytvorili sme inštitúciu, ktorá nič iné nerobí, len sleduje, či tento zákon dodržiavame a či túto brzdu používame. Sme v najvyššom pásme a jednoducho vlády to nerešpektujú.
Zoberme si rok, opäť sa vrátim, že ten meter je rovnaký na všetkých, zoberme si rok 2023. Vtedajšia vláda úplne ignorovala zákon a nepredložila správu o tom, ako sa majú ozdravovať verejné financie. Zoberme si rok 2024, vláda prijíma správu, a tak ako to tu bolo povedané, prijíma správu za roky 2023 a 2024, čo neumožňuje ani zákon. A navyše tá správa, ktorá bola predložená, tak nič z nej nevyplýva pomaly, je nezáväzná a to tu máme ústavný zákon a máme tu ústavnú inštitúciu. Prosím vás pekne, ako môžme fungovať v tomto štáte, keď si nectíme ústavnú inštitúciu? Ja tomu nerozumiem. Ako môžeme? Ale vidíme, že to nie je ojedinelé. Vidíme, že sa to plazí cez mnohé ďalšie odvetvia, ale opakujem, verejné financie sú záležitosťou všetkých občanov. Len si spomeňme, čo sa stalo v Grécku po bankrote Grécka. Stalo sa to, že sa prepúšťalo, hromadne sa prepúšťalo z verejných inštitúcií. Dôchodky, tí, čo tu hovoria o tých 13. dôchodkoch, dôchodky išli dole o jednu tretinu, vláda bola nútená privatizovať. Viete, komu dnes patrí prístav Pireus? Patrí Číne. Vtedy sa dostal Pireus do rúk Číny. A potom išli, samozrejme, tie kroky tej čínskej cesty cez Balkán a pomaličky sa dostávajú až k nám.
Takže uvedomme si, že ak tento štát zbankrotuje, tak zbankrotujú jeho obyvatelia. A ak to dopadne na niekoho najviac, tak na tých najbiednejších. Keď zoberiete dôchodcovi tretinu dôchodku, on si nemá ako pomôcť. On nemôže si ísť niekam zarobiť, alebo siahnuť na úspory, ktoré asi nemá, jednoducho musí vyžiť z toho, čo mu ostane. Ja nechcem strašiť, ale o gréckej ceste tu hovoril vlani takto pred rokom minister financií a obávam sa, že sme sa tohto strašiaka nezbavili ani dodnes.
Ale pôjdem ďalej, čo odporúča rozpočtová rada a čo by sa malo diať ďalej. By som to rozdelil na dve oblasti. Prvá oblasť je sám zákon. Ako sa ukázalo aj počas pandémie, energetickej krízy, ukázalo sa, že tento zákon nedostatočne zohľadňuje tie jednorazové výkyvy. A sledovali sme snahy aj za minulých vlád, keď tak poviem, boli vlády Matoviča a Hegera, sledovali sme, že tu bola snaha modernizovať tento zákon, to, po čom volá pán Tóth dnes, modernizovať ho, aby bol jednoducho stvorený na pomery aj do toho zvláštneho počasia, keď za sto rokov padne na svet pandémia. Nič také sa nestalo, nejdem sa teraz v tom vŕtať, že prečo sa to nestalo, ale nič také sa nestalo a jednoducho pokračujeme, aj toto nenovelizovanie tohto zákona prispelo k tomu, že ho berieme oveľa menej vážne aj dnes. To je veľmi dôležité. My sme vlastne ho relativizovali aj týmto spôsobom, že sme ho neumožnili zlepšiť.
Druhá vec je, samozrejme, že v tomto zákone sa, v tomto zákone neboli výdavkové limity.
To znamená, čakalo sa na to, že ďalším zákonom sa stanovia výdavkové limity. Ale stanovili sa a čo bolo ďalej? Nikto ich nebral vážne.
Tretia vec, samozrejme, je tam technický parameter, to znamená posudzovanie, posudzovanie dlhu nie podľa, podľa hrubého dlhu, teda nie hrubý dlh brať do úvahy, ale čistý dlh. To je tiež dosť dôležité, lebo to je vlastne, to dáva realistickejší pohľad vlastne na hospodárenie štátu.
Nič z toho sa nestalo, zákon ostal v takej forme, ako bol, máme ho dnes a dospelo to až do toho štádia, že vlastne ten zákon vôbec, ale vôbec neberieme vážne. V roku 2024 sme sa dostali až do takého stavu, že zrazu sme sa začali cez ministerstvo financií odvolávať na európske výdavkové limity. Ako to tu pán Tóth povedal, európske výdavkové limity sú vlastne pre všetkých. To znamená, ony musia rešpektovať, alebo musia stanovovať pravidlá pre všetky štáty, či sú v takom, alebo hentakom stave, a tým pádom, tým pádom na niektoré štáty sú mäkšie, na niektoré sú tvrdšie, podľa toho, v akom stave sú tie štáty. A tieto európske výdavkové limity nás jednoducho nezachránia, skutočne my potrebujeme národné limity. To znamená, to je ďalší dôvod, prečo novelizovať tento zákon o rozpočtovej zodpovednosti. My v KDH sme za to, aby sa novelizoval ten zákon poriadne týmto spôsobom, lenže na to bude treba, samozrejme, ústavnú väčšinu, takže ústavná väčšina zase prichádza, prichádza na pretras. My hovoríme o tom, že takúto zmenu by sme podporili, ak sa nájde ústavná väčšina, tak sa k tomu prikloníme, možno to budeme dokonca aj nejakým spôsobom iniciovať, pretože sme ozaj vo veľmi vážnom stave.
Teraz k tomu, pán Tóth tu hodnotil aj vôbec to, čo máme dnes na stole. Tento parlament prijal konsolidačný balík s tým, že je nafúknutý o jednu miliardu eur, stále nevieme, kam tá miliarda eur pôjde, asi to pôjde na výdavky, tým pádom, tým pádom tie verejné financie sa dobre vyvíjať nebudú. Nebudú sa vyvíjať s cieľom dosiahnuť aspoň trojpercentný deficit, bude to oveľa horšie.
Ďalej tu máme na stole zákon o rozpočte verejnej správy na budúci rok, tiež v tomto zákone vidíme nejaké ambície, vidíme, vidíme nejaké, nejaké ciele, nuž a to, čo sme tu počuli, čo tam chýba v týchto opatreniach, v týchto dvoch, o ktorých hovorím, dvoch, dvoch vážnych, vážnych materiáloch, to znamená konsolidácia a štátny rozpočet, chýbajú tam napríklad, ako sme počuli, opatrenia na ekonomický rast. Úplne sa s tým stotožňujeme, chýbajú. Jednoducho chýbajú, nie je tam žiadna ambícia, aby sme podporili ekonomický rast. Ja k tomu dodávam, že, naopak, my ho utlmujeme.
Krásny príklad je daň z finančných operácií, skutočne daň z finančných operácií, ja to často spomínam, podnikatelia mi hovoria, nejako to zvládneme, no, nejako, nejako zvládneme tie vyššie výdavky, ale to tak otrávi to prostredie, tak otrávi. Ale keď si zoberiete tú vražednú kombináciu takéhoto nového opatrenia, keď z bánk robíme nový daňový úrad v podstate, keď zaťažíme podnikateľov touto transakčnou daňou a zvýšime im daň z príjmov o 3 percentuálne body, koho sem dotiahneme? Povedzte mi, aké firmy sem dotiahneme? Slovensko má percentá, percentá z priamych zahraničných investícií, keď to porovnávame s okolitými štátmi. Na Slovensku nemáme kapitál na to, aby sme my si sami pomohli vlastnými silami. Ľudia u nás majú v bankových účtoch 50 mld. eur. To je menej, ako je hodnota dlhu, ktorý je 77 mld. eur. To znamená, keby sme dnes chceli, že zobereme, že zobereme peniaze, ktoré sú v bankách, a chceme uhradiť dlh, tak nemáme na to. Bohaté štáty majú niekoľkonásobok, niekoľkonásobok tie štáty západnej Európy, že si môžu dovoliť, preto keď počujem reči o tom, však my máme nízky dlh HDP, ja viem, že ho máme nízky v porovnaní s Talianskom, ale choďte sa pozrieť do Talianska, koľko majú uložených peňazí Taliani na účtoch. Jednoducho keby ten štát v tomto momente zbankrotoval a bolo by treba uhradiť tie dlhy, tak sú tie peniaze. U nás nie sú. Preto my sme odkázaní, nemáme peniaze na zahraničné investície, teda na vlastné investície, preto ich potrebujeme, sme odkázaní. Čo robíme? Namiesto toho, aby sme tie firmy sem lákali na kvalitné prostredie, aby sme ich lákali na to, že budú mať nízke dane, tak ich zaťažíme transakčnou daňou, otravujeme im prostredie, zväzujeme im ruky poplatkami a tak ďalej. Takže nejaké rozvojové ekonomické opatrenia v tom rozpočte nevidíme.
Výber daní. My to máme, my sme to mali v tých piatich opatreniach, čo sme predložili aj predsedovi vlády. Zlepšenie výberu DPH. Hovoril to aj kolega Viskupič, klesá nám to, ideme opačným, presne opačným smerom.
V rozpočte nevidíme absolútne nič, žiadne opatrenia, žiadnu ambíciu, že by sa zlepšoval výber daní.
Adresnosť výdavkov sme počuli. Adresnosť výdavkov je na, adresnosť výdavkov, ja neviem, stále napríklad čakáme na to, akým spôsobom sa bude a ak sa bude poskytovať energetická pomoc. Stále nevieme. My sme interpelovali, teda budeme sa snažiť dotiahnuť ministerku hospodárstva budúci týždeň do výboru, hospodárskeho výboru, aby nám to povedala. Takže žiadna adresnosť výdavkov.
Využívanie fondov z Európskej únie, to bola ďalšia požiadavka. V polovici roka sme mali čerpanie z nového programového obdobia 1 %. Akým spôsobom potom chceme tie investície, tie verejné investície, ktoré sú financované z 90 % z európskych fondov, ako to chceme dosiahnuť? A keď ich nemáme, keď nevieme použiť tie eurofondy, čím to nahradíme?
Ja by som ešte, už mi čas beží, ale ešte pár slov povedal k samosprávam, lebo táto správa sa venuje aj samosprávam a hovorí mi z duše, pretože samosprávy, hovorí sa o tom, že tie samosprávy sú, nie je vyriešené ich financovanie a v tejto správe sa žiada o to, aby sa urobil aj audit, že podľa čoho pracujú samosprávy a či majú dostatok prostriedkov. Takže za to sa tiež plne staviame, to, čo hovorí rozpočtová rada. Jednoducho treba to doriešiť, nemáme to dotiahnuté.
Čo sa týka tých samospráv, tak tu ešte, ešte máme tie konkrétne úlohy, ešte mám dve minúty, ktoré, alebo konkrétne návrhy, ktoré predpokladá rozpočtová rada, a to stanoviť podmienky na poskytovanie návratných prostriedkov zo štátnych finančných aktív pre samosprávy, súhlas. Uskutočniť audit kompetencií obcí a VÚC, súhlas. Každoročne zverejňovať podrobné údaje o overenej výške dlhu samospráv a uložených sankciách, súhlas. A ja len poviem prečo, však samosprávy nás zaujímajú, my by sme mali hovoriť o ďalšej decentralizácii, čo s tými samosprávami robiť, takže musí mať zmapované východisko.
Ale poviem na záver jednu vec, že tie samosprávy ony zo zákona nesmú hospodáriť s dlhom, nesmú hospodáriť s nevyrovnaným rozpočtom. Musia mať vyrovnaný rozpočet. Tak si predstavte, že nasledujúce roky budú samosprávy mať vyrovnaný rozpočet, hoci budúci rok dostanú oveľa menšie peniaze ako tento rok, a zároveň štát, ministerstvo financií, štátny rozpočet bude hospodáriť s deficitom okolo 6 mld. eur, každý jeden rok. Vôbec sa to nezmení. A ten dlh štátu, ktorý urobia, tak pôjde z vlaňajších 77 mld. eur na 92 mld. eur v cieľovom roku. To znamená, vláda sa bude veselo ďalej zadlžovať, bude neadresne rozdávať výdavky, bude slabo vyberať svoje zdroje a nám bude dlh rásť. Zapamätajme si to, toto funkčné obdobie dlh štátu bude stále rásť.
Takže na záver poviem toľko, že s tým, čo predkladá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, v KDH súhlasíme, a zároveň apelujeme na všetkých poslancov, keby bola plná snemovňa, aby si uvedomili, že rada je tu na to, aby sledovala zdravie verejných financií a jej odporúčania je ozaj vhodné brať do úvahy.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, mám na vás dve veci z vášho príspevku. Jedna ma prekvapila trošku nemilo, a to vaša kritika úradníckej vlády Ľuda Ódora a danie trošku zodpovednosti na túto vládu za minuloročný rozpočet, resp. tento rozpočet z minulého roku. Ja si myslím, že bolo dostatočne korektné od tejto vlády, od úradníckej vlády pripraviť vyrovnaný rozpočet a pripraviť nejaké opatrenia, z ktorých si mohla nasledujúca vláda vybrať, pretože úradnícka vláda netušila o tom, aké bude programové vyhlásenie novej vlády, aké budú priority novej vlády. Tak len toľko k tomu, že myslím, že dostatočné bolo na to pripraviť nejaké opatrenia, z ktorých si mohla vláda vybrať, a nemusel to byť rozpočet, na ktorý v podstate nemala povinnosť.
Druhá vec, a to veľmi s vami súhlasím, ide o podnikateľské prostredie, ktoré vyslovene trpí tým, ako sa táto vláda a vládna koalícia stavia k podnikateľskému prostrediu, ako neumožňuje podnikateľom dýchať a rásť, naozaj tuná ekonomický rast najbližšie roky nemôžme zaznamenať, pretože podnikateľov vyslovene dusí a toto naozaj s vami veľmi súhlasím, pretože minuloročným rozpočtom, alebo vyzerá to, že aj týmto rozpočtom si vyslovene budeme prejedať budúcnosť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolega Jozef Hajko, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie, ďakujem tiež, tiež sa dotknem aspoň jednej veci, že si sa vlastne dotkol aj tých teda či už národných rozpočtových pravidiel, alebo teda európskych výdavkových limitov, no určite áno, absolútny súhlas, hovoril to koniec-koncov aj pán predseda, hovoril si to aj ty, že tie naše národné pravidlá by, samozrejme, vždy by boli lepšie, vedia byť viac ušité na mieru Slovenska, tie všeobecné európske pravidlá jednoducho nedokážu pokrývať rozdiely 27 krajín Európskej únie, samozrejme. Ale, a to je podľa mňa kľúčové, že ale, vďakabohu, aspoň za tú Európu, vďakabohu, aspoň za tie európske pravidlá, lebo keď sa pozriem na premiéra, na našu vládu, jediné, čo dokáže držať vládu v takých nejakých tých ako-tak rozumných mantineloch, tak je tá Európska únia, tak sú to proste tie európske pravidlá a už keď je tak zle, jak je, no vďakabohu aspoň za tie európske pravidlá, lebo furt je lepšie dodržiavať menej vhodné európske pravidlá a Európa má páky, ako nás proste donútiť ich dodržiavať, ako to, že si tu, bohužiaľ, dlhodobo sa zo slovenských pravidiel robí trhací kalendár a dodržiavajú sa minimálne, ak vôbec.
Takže ďakujem.

Pani Luščíková, ďakujem za tú druhú časť, k tej prvej časti vám poviem toľko, že vlastne pán Ódor povedal to, čo som aj v minulosti povedal, pán Tóth, pardon. Ódorova vláda mala zostaviť aj nejaké východiská rozpočtu pre svoju nástupkyňu, ja som o tom stále presvedčený.
Čo sa týka tých európskych pravidiel, viete čo, pred dvoma hodinami tu rečnil predseda vlády a hovoril, odpovedal na otázku pána Dostála o tom, o tých, o tej ceste do Číny a hovorí, že ako však my sme suverénny štát, ako na všetky štyri svetové strany tam sú príležitosti, odkiaľ môžu prísť prostriedky, ja som tu hovoril niečo o tých zahraničných investíciách, jednoducho uplácame si tie firmy a neviem, čo všetko sem ešte s tým nosíme, hej?
Však uvidíme, však možno si donesieme aj čínsku políciu, ak pôjdeme, pôjdeme po vzore Maďarska.
Takže, prosím vás pekne, aký sme to potom suverénny štát, keď sa musíme odvolávať na nejaké európske výdavkové limity, únijné. Však, vďakabohu, Maroš, že hovoríš, že áno, že, vďakabohu, že aspoň že máme tie európske výdavkové limity, európske pravidlá, tak by som povedal, európske pravidlá, fajn, ale tak buďme suverénni. Prečo my si tu, máme tu inštitúciu, ktorá tu na to je, ktorá to stráži, ktorá kvalifikovane vystupuje k týmto veciam, prečo si ju nevážime, máme ju potvrdenú ústavným zákonom a namiesto toho sa budeme dovolávať nejakých pravidiel z Bruselu. Opakujem, nič proti tomu, ale však keď máme možnosť, tak si to ušime, ušime na nás samých. Takže ja to vidím ako iba pragmatický útek, útek od nejakých tvrdších pravidiel utiekať sa k týmto európskym pravidlám.

Vážený pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, k tej debate, ktorá tu teraz prebehla, ja plne súhlasím s tým, že nahradenie našich limitov tými európskymi bolo vedené len snahou zmäkčovať tie podmienky, ale myslím, že to, čo hovoril pán poslanec Viskupič, sa netýkalo iba výdavkových limitov, ale celkového správania sa súčasnej vládnej koalície, že počúva iba vtedy, keď príde nejaká výhrada z Bruselu, ktorá je navyše podobrená tým, že by sme mohli mať zastavené alebo pozastavené eurofondy alebo plán obnovy, a teraz či už ide o rozpočtovú zodpovednosť, alebo ide o novelu Trestného zákona a jej opravy, alebo ide o médiá, alebo ide o neziskové organizácie, jediné, na čo vládna koalícia počúva, je, že by to mohol byť problém z hľadiska Európskej únie, a teda taký vážny problém, že by to mohlo nejako ohroziť čerpanie eurofondov. To nebolo vyslovenie toho, že to je žiaduci stav, to nie je žiaduci stav, my by sme sa mali korektne správať vo všetkých tých menovaných oblastiach bez ohľadu na to, že to od nás vyžaduje Európska únia, jednoducho preto, že je to v záujme Slovenska a jeho občanov, ale taká je, žiaľ, dnes realita.
No a teraz k samotnej správe o rozpočtovej zodpovednosti a najmä aj tej rozprave, ktorá tu, ktorá tu prebieha, dovolím si tri stručné poznámky. Prvá. Nie celkom ako mám rád to ťažkanie si, že ako málo je tu teraz poslancov a ako málo je tu teraz koaličných poslancov, lebo to by sa pri drvivej väčšine bodov dalo povedať, čiže toto si ja odpustím. Ale považujem za príznačné, že v rozprave k správe o rozpočtovej zodpovednosti vystúpili iba opoziční poslanci. Predo mnou to boli kolegovia, moji kolegovia z poslaneckého klubu SaS, poslanec z klubu Progresívneho Slovenska a poslanec z klubu Kresťanskodemokratického hnutia. Dokonca spravodajcom pri tejto správe je opozičný poslanec, čo tiež nebýva celkom, celkom zvykom a vyšlo to tak možno náhodou, ale tiež je to, tiež je to príznačné. A pritom to, čo je obsiahnuté v správe o rozpočtovej zodpovednosti, by primárne malo zaujímať vládnu koalíciu, primárne by malo zaujímať poslancov vládnej koalície, lebo im je to určené, oni s tým môžu niečo robiť. Opoziční poslanci, my si tu môžme pekne podiskutovať a stráviť tu dve hodiny tým, že budeme, budeme rozprávať, čo je v správe a ako by to malo byť, ale reálne s tým z pozície opozičných poslancov až tak veľa urobiť nemôžeme. Koaliční poslanci a vládna koalícia by mohla a mala počúvať Radu pre rozpočtovú zodpovednosť a to, čo Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí o vývoji verejných financií.
Zjavne nemajú tú potrebu, čo je teda pesimistické, pokiaľ ide o súčasnosť a najbližšie tri roky, ak to vydrží tri roky táto vládna koalícia pri tých turbulenciách, ktorými prechádza, ale napĺňa ma to aj istou nádejou smerom do budúcnosti, že aspoň v rámci opozície je téma rozpočtovej zodpovednosti a vývoja verejných financií braná vážne a prostredníctvom poslancov, ktorí sa tej téme venujú, tak sú pripravení o tom, o tom diskutovať a zaoberať sa tým, čo Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ako dôležitá inštitúcia hovorí politikom.
Druhá poznámka, ktorá pre mňa vyplynula z tej doterajšej rozpravy, týka sa úlohy ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a aj Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, jednak toho, na koľko politici berú vážne to, čo Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí a tam, tam, myslím, že prinajmenšom zo strany opozície je ochota a vôľa brať vážne to, čo hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ale aj z hľadiska nastavení ústavného zákona, však to sa vlieklo celým predchádzajúcim volebným obdobím, tie diskusie o tom, že akým spôsobom zmeniť, zmeniť ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. A práve tuto v rozprave sme narazili a teda aj, aj v tej správe na hodnotenie jedného z dôležitých ustanovení ústavného zákona, ktorý sa týka povinnosti, ako jednej zo sankcií, povinnosti predložiť rozpočet, ktorý je vyrovnaný alebo prebytkový, kde aj správa to hodnotí, že vláda Ódorova to splnila v podstate formálne, len potom naozaj pre mňa vystáva otázka, je to zle nastavené kritérium? Že ak nie sme ho schopní naplniť, a teda formálne bude predložený rozpočet, ktorý potom v parlamente bude zmenený na nepoznanie, tak má zmysel, aby sme mali v ústavnom zákone takúto, takéto kritérium alebo takúto, takúto sankciu a takúto povinnosť, keď vieme, že ju nedokážeme naplniť? Alebo ak je dobre nastavené, tak potom by sme sa mali zamýšľať nad tým, ako by sme boli schopní ho naplniť.
Ja si uvedomujem, že to nie je jednoduché, ale tak je to ústavný zákon, no tak by sme sa mali snažiť brať ho vážne a nespoliehať sa na to, že vždycky je nejaká výnimka, v najhoršom prípade sa po roku, po dvoch vymení vláda a zasa bude mať výnimku ďalšie dva roky z tých, z tých sankcií a dokáže ich obísť ako vláda Roberta Fica s tým, že si zvýši platy cez, cez príplatky, hoci, hoci podľa ústavného zákona by ich mala mať zmrazené. Alebo potom ak berieme ústavný zákon vážne, tak by sme mali byť schopní aj uvažovať tým smerom, že áno, akým spôsobom sme schopní dosiahnuť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet, keď to ústavný zákon vyžaduje. A prinajmenšom v dobrých ekonomických časoch by sme, by sa o to vlády mali snažiť.
Tretia poznámka, opäť nadviažem, naozaj ak chceme mať zdravé financie, tak to vyžaduje aj určitú odvahu k úsporám a k reformám, lebo tie konsolidačné balíčky, či už ten z minulého roka, alebo ten z tohto roka v skutočnosti buď neboli žiadnou konsolidáciou, iba vybratím viacej peňazí od ľudí, aby mohla vláda viacej rozdávať v tom prvom roku, alebo, áno, konsolidácia v budúcom roku, ktorú nedávno schválil parlament, ale opäť iba vyššie dane, vyššie odvody, vyššie poplatky, minimálne, minimálne úspory na strane štátu, všetko zaplatia tak či tak ľudia, lebo firmy, keď sa im zvýšia, zvýšia dane, tak to nakoniec prenesú na tých konečných spotrebiteľov a obmedzí sa, obmedzí sa rast. A alternatíva, alternatíva sú úspory, ale úspory nejde robiť len tak, že povieme, že vyškrtáme výdavky vo verejnej správe o nejakú mechanickú, mechanickú čiastku, ale je potrebné sa zamyslieť nad tým, že či štát naozaj musí robiť to všetko, čo robí a či, či v niektorých oblastiach, inštitúciách, ministerstvách nie sú nadhodnotené personálne, personálne stavy, či tie sociálne výdavky, ktoré máme, si môže naša krajina dovoliť, či keď vyberieme na jedenásť dôchodkov, tak je primerané, aby sme rozdávali trinásť dôchodkov a pán poslanec Hajko tu spomenul grécku cestu a to, že to možno čaká aj nás.
No tak áno, ak krajina dospeje do takého stavu, no tak potom bude prepúšťať aj štátnych zamestnancov, aj bude škrtať, škrtať dôchodky, ale aj keď sa chceme tomu vyhnúť, tak musíme mať odvahu robiť nepopulárne opatrenia, úspory vo verejnej správe, zmenu v sociálnych výdavkoch, škrtanie, adresnosť sociálnych výdavkov, reformy trhu práce, reformy podnikateľského prostredia, privatizáciu a väčšina z tých vecí niekoho zabolí. Ale ak ich nespravíme, tak naozaj hrozí Slovensku grécka cesta a vláda, ktorá bude práve pri moci, ich bude musieť robiť a bude ich musieť robiť ešte drastickejšie.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega, hovoril si o tom, že v rozprave vystupujú len poslanci opozície, aj keď teda sú tu poslanci z koalície. Všetci na mňa pozerajú, výborne. Aj tí, tí, tí z tej koalície (povedané so smiechom). No a dokonca pán minister prestal hovoriť aj tam s kolegom Malatincom, pozerajú na mňa, výborne, chlapci, zaujal som vás. Škoda, že Malatinec nevystúpi, ale ono je to tak, že, Ondrej, ty to veľmi dobre vieš, funguje tento systém, koaličný, jednoducho. Andrej Danko a Peťo Pellegrini, ktorí sú stále šéfovia, darmo si my hovoríme, že Peťo Pellegrini je prezident, tak niečo chcú, skočia za Robertom Ficom, no a Robo im to buď schváli, alebo neschváli. Ale keď im to schváli, tak to je dané a tak to bude.
Niekedy naozaj musím pochváliť pána, pána Muňka, sa zapojí do faktických, niekedy, ale to je naozaj málo. No oni, oni sa nezapájajú, oni majú nalinkované, čo majú robiť, ako to majú robiť a to je, to je fakt. My máme možnosť vystúpiť v rozpravách, máme možnosť vystúpiť s faktickými, ale aj tie nám, tie nám rušia, rušia nám naše rozpravy, skracujú naše rozpravy, takže to, že oni nevystupujú, nie je, nie je príčina toho, že majú málo faktov alebo že nerozumejú sa téme, nie. Jednoducho majú príkaz nevystupovať, tak nevystupujú. Majú príkaz hlasovať tak, ako majú hlasovať a hlasujú tak, ako majú príkaz hlasovať. A ty tomu veľmi dobre rozumieš, Ondrej.