22. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, mám na vás dve veci z vášho príspevku. Jedna ma prekvapila trošku nemilo, a to vaša kritika úradníckej vlády Ľuda Ódora a danie trošku zodpovednosti na túto vládu za minuloročný rozpočet, resp. tento rozpočet z minulého roku. Ja si myslím, že bolo dostatočne korektné od tejto vlády, od úradníckej vlády pripraviť vyrovnaný rozpočet a pripraviť nejaké opatrenia, z ktorých si mohla nasledujúca vláda vybrať, pretože úradnícka vláda netušila o tom, aké bude programové vyhlásenie novej vlády, aké budú priority novej vlády. Tak len toľko k tomu, že myslím, že dostatočné bolo na to pripraviť nejaké opatrenia, z ktorých si mohla vláda vybrať, a nemusel to byť rozpočet, na ktorý v podstate nemala povinnosť.
Druhá vec, a to veľmi s vami súhlasím, ide o podnikateľské prostredie, ktoré vyslovene trpí tým, ako sa táto vláda a vládna koalícia stavia k podnikateľskému prostrediu, ako neumožňuje podnikateľom dýchať a rásť, naozaj tuná ekonomický rast najbližšie roky nemôžme zaznamenať, pretože podnikateľov vyslovene dusí a toto naozaj s vami veľmi súhlasím, pretože minuloročným rozpočtom, alebo vyzerá to, že aj týmto rozpočtom si vyslovene budeme prejedať budúcnosť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolega Jozef Hajko, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie, ďakujem tiež, tiež sa dotknem aspoň jednej veci, že si sa vlastne dotkol aj tých teda či už národných rozpočtových pravidiel, alebo teda európskych výdavkových limitov, no určite áno, absolútny súhlas, hovoril to koniec-koncov aj pán predseda, hovoril si to aj ty, že tie naše národné pravidlá by, samozrejme, vždy by boli lepšie, vedia byť viac ušité na mieru Slovenska, tie všeobecné európske pravidlá jednoducho nedokážu pokrývať rozdiely 27 krajín Európskej únie, samozrejme. Ale, a to je podľa mňa kľúčové, že ale, vďakabohu, aspoň za tú Európu, vďakabohu, aspoň za tie európske pravidlá, lebo keď sa pozriem na premiéra, na našu vládu, jediné, čo dokáže držať vládu v takých nejakých tých ako-tak rozumných mantineloch, tak je tá Európska únia, tak sú to proste tie európske pravidlá a už keď je tak zle, jak je, no vďakabohu aspoň za tie európske pravidlá, lebo furt je lepšie dodržiavať menej vhodné európske pravidlá a Európa má páky, ako nás proste donútiť ich dodržiavať, ako to, že si tu, bohužiaľ, dlhodobo sa zo slovenských pravidiel robí trhací kalendár a dodržiavajú sa minimálne, ak vôbec.
Takže ďakujem.

Pani Luščíková, ďakujem za tú druhú časť, k tej prvej časti vám poviem toľko, že vlastne pán Ódor povedal to, čo som aj v minulosti povedal, pán Tóth, pardon. Ódorova vláda mala zostaviť aj nejaké východiská rozpočtu pre svoju nástupkyňu, ja som o tom stále presvedčený.
Čo sa týka tých európskych pravidiel, viete čo, pred dvoma hodinami tu rečnil predseda vlády a hovoril, odpovedal na otázku pána Dostála o tom, o tých, o tej ceste do Číny a hovorí, že ako však my sme suverénny štát, ako na všetky štyri svetové strany tam sú príležitosti, odkiaľ môžu prísť prostriedky, ja som tu hovoril niečo o tých zahraničných investíciách, jednoducho uplácame si tie firmy a neviem, čo všetko sem ešte s tým nosíme, hej?
Však uvidíme, však možno si donesieme aj čínsku políciu, ak pôjdeme, pôjdeme po vzore Maďarska.
Takže, prosím vás pekne, aký sme to potom suverénny štát, keď sa musíme odvolávať na nejaké európske výdavkové limity, únijné. Však, vďakabohu, Maroš, že hovoríš, že áno, že, vďakabohu, že aspoň že máme tie európske výdavkové limity, európske pravidlá, tak by som povedal, európske pravidlá, fajn, ale tak buďme suverénni. Prečo my si tu, máme tu inštitúciu, ktorá tu na to je, ktorá to stráži, ktorá kvalifikovane vystupuje k týmto veciam, prečo si ju nevážime, máme ju potvrdenú ústavným zákonom a namiesto toho sa budeme dovolávať nejakých pravidiel z Bruselu. Opakujem, nič proti tomu, ale však keď máme možnosť, tak si to ušime, ušime na nás samých. Takže ja to vidím ako iba pragmatický útek, útek od nejakých tvrdších pravidiel utiekať sa k týmto európskym pravidlám.

Vážený pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, k tej debate, ktorá tu teraz prebehla, ja plne súhlasím s tým, že nahradenie našich limitov tými európskymi bolo vedené len snahou zmäkčovať tie podmienky, ale myslím, že to, čo hovoril pán poslanec Viskupič, sa netýkalo iba výdavkových limitov, ale celkového správania sa súčasnej vládnej koalície, že počúva iba vtedy, keď príde nejaká výhrada z Bruselu, ktorá je navyše podobrená tým, že by sme mohli mať zastavené alebo pozastavené eurofondy alebo plán obnovy, a teraz či už ide o rozpočtovú zodpovednosť, alebo ide o novelu Trestného zákona a jej opravy, alebo ide o médiá, alebo ide o neziskové organizácie, jediné, na čo vládna koalícia počúva, je, že by to mohol byť problém z hľadiska Európskej únie, a teda taký vážny problém, že by to mohlo nejako ohroziť čerpanie eurofondov. To nebolo vyslovenie toho, že to je žiaduci stav, to nie je žiaduci stav, my by sme sa mali korektne správať vo všetkých tých menovaných oblastiach bez ohľadu na to, že to od nás vyžaduje Európska únia, jednoducho preto, že je to v záujme Slovenska a jeho občanov, ale taká je, žiaľ, dnes realita.
No a teraz k samotnej správe o rozpočtovej zodpovednosti a najmä aj tej rozprave, ktorá tu, ktorá tu prebieha, dovolím si tri stručné poznámky. Prvá. Nie celkom ako mám rád to ťažkanie si, že ako málo je tu teraz poslancov a ako málo je tu teraz koaličných poslancov, lebo to by sa pri drvivej väčšine bodov dalo povedať, čiže toto si ja odpustím. Ale považujem za príznačné, že v rozprave k správe o rozpočtovej zodpovednosti vystúpili iba opoziční poslanci. Predo mnou to boli kolegovia, moji kolegovia z poslaneckého klubu SaS, poslanec z klubu Progresívneho Slovenska a poslanec z klubu Kresťanskodemokratického hnutia. Dokonca spravodajcom pri tejto správe je opozičný poslanec, čo tiež nebýva celkom, celkom zvykom a vyšlo to tak možno náhodou, ale tiež je to, tiež je to príznačné. A pritom to, čo je obsiahnuté v správe o rozpočtovej zodpovednosti, by primárne malo zaujímať vládnu koalíciu, primárne by malo zaujímať poslancov vládnej koalície, lebo im je to určené, oni s tým môžu niečo robiť. Opoziční poslanci, my si tu môžme pekne podiskutovať a stráviť tu dve hodiny tým, že budeme, budeme rozprávať, čo je v správe a ako by to malo byť, ale reálne s tým z pozície opozičných poslancov až tak veľa urobiť nemôžeme. Koaliční poslanci a vládna koalícia by mohla a mala počúvať Radu pre rozpočtovú zodpovednosť a to, čo Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí o vývoji verejných financií. 67-2
Zjavne nemajú tú potrebu, čo je teda pesimistické, pokiaľ ide o súčasnosť a najbližšie tri roky, ak to vydrží tri roky táto vládna koalícia pri tých turbulenciách, ktorými prechádza, ale napĺňa ma to aj istou nádejou smerom do budúcnosti, že aspoň v rámci opozície je téma rozpočtovej zodpovednosti a vývoja verejných financií braná vážne a prostredníctvom poslancov, ktorí sa tej téme venujú, tak sú pripravení o tom, o tom diskutovať a zaoberať sa tým, čo Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ako dôležitá inštitúcia hovorí politikom.
Druhá poznámka, ktorá pre mňa vyplynula z tej doterajšej rozpravy, týka sa úlohy ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a aj Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, jednak toho, na koľko politici berú vážne to, čo Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí a tam, tam, myslím, že prinajmenšom zo strany opozície je ochota a vôľa brať vážne to, čo hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ale aj z hľadiska nastavení ústavného zákona, však to sa vlieklo celým predchádzajúcim volebným obdobím, tie diskusie o tom, že akým spôsobom zmeniť, zmeniť ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. A práve tuto v rozprave sme narazili a teda aj, aj v tej správe na hodnotenie jedného z dôležitých ustanovení ústavného zákona, ktorý sa týka povinnosti, ako jednej zo sankcií, povinnosti predložiť rozpočet, ktorý je vyrovnaný alebo prebytkový, kde aj správa to hodnotí, že vláda Ódorova to splnila v podstate formálne, len potom naozaj pre mňa vystáva otázka, je to zlé nastavené kritérium? Že ak nie sme ho schopní naplniť, a teda formálne bude predložený rozpočet, ktorý potom v parlamente bude zmenený na nepoznanie, tak má zmysel, aby sme mali v ústavnom zákone takúto, takéto kritérium alebo takúto, takúto sankciu a takúto povinnosť, keď vieme, že ju nedokážeme naplniť? Alebo ak je dobre nastavené, tak potom by sme sa mali zamýšľať nad tým, ako by sme boli schopní ho naplniť.
Ja si uvedomujem, že to nie je jednoduché, ale tak je to ústavný zákon, no tak by sme sa mali snažiť brať ho vážne a nespoliehať sa na to, že vždycky je nejaká výnimka, v najhoršom prípade sa po roku, po dvoch vymení vláda a zasa bude mať výnimku ďalšie dva roky z tých, z tých sankcií a dokáže ich obísť ako vláda Roberta Fica s tým, že si zvýši platy cez, cez príplatky, hoci, hoci podľa ústavného zákona by ich mala mať zmrazené. Alebo potom ak berieme ústavný zákon vážne, tak by sme mali byť schopní aj uvažovať tým smerom, že áno, akým spôsobom sme schopní dosiahnuť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet, keď to ústavný zákon vyžaduje. A prinajmenšom v dobrých ekonomických časoch by sme, by sa o to vlády mali snažiť.
Tretia poznámka, opäť nadviažem, naozaj ak chceme mať zdravé financie, tak to vyžaduje aj určitú odvahu k úsporám a k reformám, lebo tie konsolidačné balíčky, či už ten z minulého roka, alebo ten z tohto roka v skutočnosti buď neboli žiadnou konsolidáciou, iba vybratím viacej peňazí od ľudí, aby mohla vláda viacej rozdávať v tom prvom roku, alebo, áno, konsolidácia v budúcom roku, ktorú nedávno schválil parlament, ale opäť iba vyššie dane, vyššie odvody, vyššie poplatky, minimálne, minimálne úspory na strane štátu, všetko zaplatia tak či tak ľudia, lebo firmy, keď sa im zvýšia, zvýšia dane, tak to nakoniec prenesú na tých konečných spotrebiteľov a obmedzí sa, obmedzí sa rast. A alternatíva, alternatíva sú úspory, ale úspory nejde robiť len tak, že povieme, že vyškrtáme výdavky vo verejnej správe o nejakú mechanickú, mechanickú čiastku, ale je potrebné sa zamyslieť nad tým, že či štát naozaj musí robiť to všetko, čo robí a či, či v niektorých oblastiach, inštitúciách, ministerstvách nie sú nadhodnotené personálne, personálne stavy, či tie sociálne výdavky, ktoré máme, si môže naša krajina dovoliť, či keď vyberieme na jedenásť dôchodkov, tak je primerané, aby sme rozdávali trinásť dôchodkov a pán poslanec Hajko tu spomenul grécku cestu a to, že to možno čaká aj nás.
No tak áno, ak krajina dospeje do takého stavu, no tak potom bude prepúšťať aj štátnych zamestnancov, aj bude škrtať, škrtať dôchodky, ale aj keď sa chceme tomu vyhnúť, tak musíme mať odvahu robiť nepopulárne opatrenia, úspory vo verejnej správe, zmenu v sociálnych výdavkoch, škrtanie, adresnosť sociálnych výdavkov, reformy trhu práce, reformy podnikateľského prostredia, privatizáciu a väčšina z tých vecí niekoho zabolí. Ale ak ich nespravíme, tak naozaj hrozí Slovensku grécka cesta a vláda, ktorá bude práve pri moci, ich bude musieť robiť a bude ich musieť robiť ešte drastickejšie.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega, hovoril si o tom, že v rozprave vystupujú len poslanci opozície, aj keď teda sú tu poslanci z koalície. Všetci na mňa pozerajú, výborne. Aj tí, tí, tí z tej koalície (povedané so smiechom). No a dokonca pán minister prestal hovoriť aj tam s kolegom Malatincom, pozerajú na mňa, výborne, chlapci, zaujal som vás. Škoda, že Malatinec nevystúpi, ale ono je to tak, že, Ondrej, ty to veľmi dobre vieš, funguje tento systém, koaličný, jednoducho. Andrej Danko a Peťo Pellegrini, ktorí sú stále šéfovia, darmo si my hovoríme, že Peťo Pellegrini je prezident, tak niečo chcú, skočia za Robertom Ficom, no a Robo im to buď schváli, alebo neschváli. Ale keď im to schváli, tak to je dané a tak to bude.
Niekedy naozaj musím pochváliť pána, pána Muňka, sa zapojí do faktických, niekedy, ale to je naozaj málo. No oni, oni sa nezapájajú, oni majú nalinkované, čo majú robiť, ako to majú robiť a to je, to je fakt. My máme možnosť vystúpiť v rozpravách, máme možnosť vystúpiť s faktickými, ale aj tie nám, tie nám rušia, rušia nám naše rozpravy, skracujú naše rozpravy, takže to, že oni nevystupujú, nie je, nie je príčina toho, že majú málo faktov alebo že nerozumejú sa téme, nie. Jednoducho majú príkaz nevystupovať, tak nevystupujú. Majú príkaz hlasovať tak, ako majú hlasovať a hlasujú tak, ako majú príkaz hlasovať. A ty tomu veľmi dobre rozumieš, Ondrej.

Ďakujem pekne za slovo.
Kolega Ondrej Dostál, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Začnem úplne od konca. Skutočne problém Slovenska je zásadne rastúce výdavky. Preto jednoducho ten problém treba riešiť presne na strane výdavkov a presne tam treba tú odvahu, čo si hovoril, robiť nepopulárne riešenia, tie výdavky sekať, skutočne toto, toto je cesta, nijak inak to nepôjde. To sa nedá, nedá preplácať tým, že jednoducho ľudia budú platiť stále viac a viac, takto to nefunguje.
Zároveň ti ďakujem pekne za dovysvetlenie mojich slov ku európskym pravidlám. Skutočne som nemal na mysli len európske fiškálne pravidlá, ale všetky pravidlá, tak ako ich únia proste má, a teda že dokáže a má tie hlavné finančné páky, presne tak to je, donútiť nás, aby sme jednoducho fungovali v nejakom zmysluplnom rámci európskych demokratických pravidiel. Takže vďakabohu skutočne v tomto prípade za Európsku úniu a za jej schopnosť vymáhať dodržiavanie demokratických pravidiel.
A zároveň, áno, spravodajca, no myslím si, že treba byť konštruktívny. Koaličný spravodajca tu dnes nie je, neviem z akýchkoľvek dôvodov, ale veď, samozrejme, proste, keď tá možnosť je, ja tu sedím, tak či tak som chcel vystúpiť, takže v podstate je mi cťou, že môžem robiť spravodajcu, som za to rád, takže len preto to takto je.
Ako, áno, ešte jednu vec. Presne si hovoril, že, bohužiaľ, ako sme schopní využívať či už tú grace period, alebo proste ako dokáže si vláda zvýšiť platy aj napriek tomu, že platný je, ústavný zákon to zakazuje, jednoducho, bohužiaľ, to je taká tá slovenská vlastnosť dokázať sa s tými pravidlami "vysporiadať", bodaj by sme takto inovatívni vedeli byť v ekonomike a vôbec teda v inováciách. To by bolo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem obom kolegom za reakcie.
Pán poslanec Pročko, no áno, je to taký dlhodobý trend, že koaliční poslanci sa vyhýbajú často, často diskusii o veciach, ktoré sú dôležité alebo ktoré za dôležité považujeme my. Ale napríklad v tejto rozprave vystúpil zástupca klubu SaS, zástupca klubu PS, zástupca klubu KDH a okrem tvojej faktickej poznámky, kde si poukázal na to, že koaliční poslanci nevystupujú, tak nevystúpil ani nikto z klubu hnutia SLOVENSKO, tak možno by, možno by tiež bolo dobré, keby, keby tu zaznel aj odborný názor v rozprave zo strany, zo strany hnutia SLOVENSKO, ako vníma rozpočtovú zodpovednosť. Lebo toto bola napríklad jedna, jedna z tém, kde keď sme boli koaliční partneri, tak sme na seba dosť narážali a teraz nemyslím na tie diskusie o tom, ako zmeniť ústavný zákon, ale ako reálne uskutočňovať verejné politiky a čo si táto krajina môže a nemôže, nemôže dovoliť.
Pán poslanec Viskupič, ja som teda nemyslel, že sa koalícia zámerne vyhla tomu, aby jej zástupca bol, bol spravodajcom, aj som povedal, že asi je to náhoda, ale mne sa zdá príznačná vzhľadom k tomu, čo som chcel, chcel povedať vzhľadom k tomu, aký má kto záujem o tému rozpočtovej zodpovednosti.
A áno, vďakabohu za EÚ, za jej pravidlá, ale aj za ten spoločný trh. Ja som sa tu čudoval pred dvoma hodinami, keď mi premiér Fico odpovedal, že ekonomické príležitosti ide hľadať do Číny a do Vietnamu, lebo že žiadne ekonomické príležitosti nie sú ani v Belgicku, ani nikde inde v západnej Európe. Ako keby Európska únia to, že sme súčasťou spoločného trhu, nebola tá najväčšia ekonomická príležitosť pre Slovensko. Ale tak to sú tie reči a potom druhá vec sú tie pravidlá.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja som to len zhrnul tým, že správa sa snaží na viacerých miestach konštatovať, že ten ústavný zákon sa napĺňa len formálne, ako aj správa cituje podľa nálezu Ústavného súdu č. 13/2022 body 158, 159, formálne plnenie ústavného zákona bez toho, aby bol naplnený jeho účel, čo je zlepšovanie dlhodobej udržateľnosti, možno považovať za jeho porušenie.
V zásade sa tu diskutovalo ako jednom takom príklade aj ten formálne navrhnutý vyrovnaný rozpočet, kde my sme kritizovali, že bol zjednodušene a analyticky nepodložene pripravený, keďže bol spravený len tak, že sa škrtli len výdavky na úrovni až 11 miliárd eur a vláda samotná skonštatovala, že to ohrozuje fungovanie štátu bez toho, aby sa možno pripravil aspoň trošku realistickejšie zmesou príjmových a výdavkových opatrení.
Je pravdou, že zákon nevyžaduje, aby vláda pripravila aj potom alternatívny rozpočet, čo už by bol viac kredibilný, čo sa týka konsolidačného plánu, ten rozpočet je vždy na najbližšie tri roky. Ale vzhľadom na to, že súčasná vláda prebrala vládu až v novembri, kde teda vzniká objektívny časový stres na prípravu rozpočtu, určite by verejnej diskusii aj samotnej vláde mohlo pomôcť, keby vlastne aj takýto alternatívny rozpočet bol pripravený, aj keď toto zákon nevyžaduje. Správa kritizuje, že ten vyrovnaný rozpočet bol spravený veľmi zjednodušene a s tým dôvetkom dokonca, že ohrozuje fungovanie štátu. 75-2
Na otázku, že či je vôbec rozumné náhle vyrovnať rozpočet v takej situácii, kedy deficit je veľmi vysoký, tak my dlhodobo hovoríme, že nie.
A preto sme sa snažili modernizovať ten ústavný zákon, lebo ústavný zákon mal v sebe to, on platí už od roku 2012, viac ako desať rokov, že zároveň budú prijaté výdavkové limity, ktoré nedovolia premrhať dobré časy, a tým pádom sa vytvorí dostatočný vankúš pri dlhu, aby ten dlh dostatočne poklesol v dobrých časoch, že keď príde kríza, čo často znamená v podmienkach Slovenska finančná kríza alebo pandémia, vojna na Ukrajine, že ten dlh kľudne vyskočí o 10 percentuálnych bodov HDP. Čiže aby bol dostatočný vankúš, že ten nárast toho dlhu by neznamenal, že sa prekročia všetky sankčné pásma, tak na to mali byť tie výdavkové limity. Tým, že jedenásť rokov neboli prijaté, tak to spôsobilo, že de facto od prijatia zákona vkuse sme boli, porušovali to najnižšie prvé sankčné pásmo a nevytvoril sa ten dostatočný vankúš, a tým pádom, keď prišla prvá veľká kríza, dlh nám vyletel cez sankčné pásma a bola tu táto veľmi prísna požiadavka na vyrovnaný rozpočet. Čiže z nášho hľadiska by bolo správnejšie, nejsť z roka na rok na vyrovnaný rozpočet, ale mať tam dopredu dané tempo konsolidácie, ktoré ak by bolo splnené, tak by neplatila tá požiadavka náhle vyrovnaného rozpočtu.
To bolo v tej novelizácií ústavného zákona, ktorý sa teda snažil modernizovať ho na základe skúseností, boli tam aj iné veci, čistý dlh, nie, nie hrubý dlh. Ale napríklad aj to, že tie dolné sankcie za ten, keď sú, keď sú dvojročné, keď je dvojročná výnimka, tak platia len tie a tie sme v správe hovorili, že nemajú dopad, pretože sú v súčasnosti definované len ako také cvičenie, že vláda pripraví materiál pre parlament, ako konsolidovať a videli sme, boli sme tu svedkami, že v tom materiáli často, často nič nie je. Tak tieto spodné sankčné pásma by sa sprísnili, kde by sa už vyžadovala na základe výdavkových limitov, ktoré by boli takisto v tom ústavnom zákone, by sa vyžadovalo určité tempo konsolidácie. A čím ideme vyššie a vyššie, tak to tempo konsolidácie by sa stupňovalo, ale nebolo by až tak pre ekonomiku destabilizujúce ako náhle vyrovnaný rozpočet. A, samozrejme, ak by sme mali tento mechanizmus, tak potom by sme nemuseli mať ani to, tie dvojročné prázdniny, čo sa týka výnimiek na, na tie vrchné sankčné pásma.
Táto novela prešla prvým čítaním, potom sa dlhodobo zasekla, a, bohužiaľ, práve počas úradníckej vlády, úradnícka vláda nedovolila hlasovať v druhom čítaní o tejto novele ústavného zákona a presunula ju do súčasného volebného obdobia. Čiže my apelujeme na to, aby vznikol opätovne, lebo ak si pamätáte, aj vtedy sa vyjadrovali niektoré opozičné strany, že by niečo také podporili. Však nakoniec aj tie národné výdavkové limity, ktoré boli síce len obyčajný zákon, ale de facto prešli ústavnou väčšinou, pretože tam tiež s nimi súhlasili niektoré opozičné, vtedy opozičné strany. Čiže my apelujeme na to, aby sa opätovne vytvoril čo najširší politický konsenzus, ktorý by umožnil pristúpiť k modernizácii tejto dlhovej brzdy, pretože netreba zabúdať, že už v novembri budúceho roku hrozí opätovne zapnutie tejto podmienky, že bude treba náhle vyrovnať rozpočet. Ale bolo by dobré, aby tento ústavný zákon mal čo najvyššiu kredibilitu a neplnil sa len tak formálne, ako tomu sme boli často svedkami doteraz, pretože tá formálnosť plnenia toho zákona de facto v konečnom dôsledku nezlepšuje dlhodobú udržateľnosť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Takže, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru predniesť informáciu výboru pre kultúru a médiá o prerokovaní návrhu na voľbu členov Rady Slovenskej televízie a rozhlasu. Nakoľko materiál máte k dispozícii, ja ho stručne uvediem, podľa § 11 ods. 3 písm. a) až e) zákona 157/2024 o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov je potrebné zvoliť jedného odborníka za oblasť televízneho vysielania, jedného odborníka za oblasť rozhlasového vysielania, jedného odborníka za oblasť ekonómie, jedného odborníka za oblasť práva a jedného odborníka za oblasť informačných technológií za členov Rady Slovenskej televízie a rozhlasu.
Na základe výzvy výboru pre kultúru a médiá predložili právnické osoby podľa osobitného predpisu pôsobiace v oblasti audiovízie, médií, kultúry, ekonómie, práva, hospodárstva, vedy, vzdelávania, rozvoja a ochrany duchovných hodnôt, ľudských práv a životného prostredia, ochrany zdravia a reprezentujúce alebo zastupujúce záujmy národnostných menšín alebo etnických skupín a iných menšín alebo registrovaných cirkví a náboženských spoločností § 11 ods. 5 zákona o Slovenskej televízií a rozhlase návrhy kandidátov na členov rady.
Výbor pre kultúru a médiá posúdil predložené návrhy kandidátov na členov rady a konštatoval, že v súlade s § 11 a § 12 odsek zákona o Slovenskej televízii a rozhlase obsahujú všetky náležitosti. Výbor pre kultúru a médiá vyslovil súhlas s návrhom na voľbu členov Rady Slovenskej televízie a rozhlasu. Návrh na uznesenie Národnej rady ako aj zoznam kandidátov je v prílohe materiálu.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, ešte informácia, hlasovanie o členoch rady, bude v stredu 30.10. o 17-tej hodine.
Takže ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto je teda rozprava k následnej voľbe členov rady nového verejnoprávneho média. My sme tu v prvej polovici tohto roka mali celkom dlhú a napätú debatu o tom zákone, ktorým sa vlastne menil zákon o verejnoprávnych médiách na Slovensku. No ale teda výsledkom tejto dlhej, napätej a dramatickej debaty bolo, bohužiaľ, schválenie veľmi kontroverzného zákona, ktorým Slovenská republika teda založila úplne nové verejnoprávne médiá. My sme už vtedy upozorňovali na mnohé úskalia tejto právnej úpravy, a to najmä v súvislosti s novými kompetenciami Rady STVR a tiež na nedomyslené prechodné ustanovenia tohto nového zákona. Vtedy, keď sme na to upozorňovali, tak kolegovia z koalície sa nám smiali, že maľujeme čerta na stenu, že sa vlastne len snažíme politicky zneužívať nejaké katastrofické scenáre, ktoré nikdy nenastanú. Ale priznám sa, že ja osobne ani v tých najkatastrofickejších víziách by som si nepomyslela, že bude koniec októbra a my sa ešte len začneme rozprávať o voľbe členov Rady STVR. Nenapadlo by ma, že táto nová verejnoprávna inštitúcia, ktorá existuje už od 1. júla tohto roku, bude aj po štyroch mesiacoch stále bez orgánov a bez riaditeľa, a bude ju riadiť poverený štatutár s obmedzenými právomocami, ktorého nikto nekontroluje.
Ten fakt, že o voľbe členov Rady STVR začíname rokovať až dnes, je problém najmä preto, že nový zákon veľmi radikálne zmenil právomoci rady, ktorá nielen volí a odvoláva generálneho riaditeľa, ale aj schvaľuje akékoľvek zmluvné vzťahy STVR a schvaľuje aj koncepciu riadenia a rozvoja Slovenskej televízie a rozhlasu a ich programových služieb. Nová rada sa teda stáva veľmi významným exekutívnym orgánom a bez nej táto nová inštitúcia nedokáže plnohodnotne fungovať. No, varovali sme pri tom, keď sa ten zákon schvaľoval v tomto pléne, varovali sme Národnú radu a varovali sme aj vládu, že predkladatelia zákona naozaj hrubým nedomyslením prechodných opatrení a nepremyslene stanovenou účinnosťou vydali verejnoprávne médiá napospas totálnemu chaosu a rozkladu. A, bohužiaľ, nieže všetky tieto varovania sa naplnili, ale deje sa presne to, čo sme predpovedali, akurát to trvá oveľa dlhšie, ako sme si vôbec vedeli predstaviť, a tá nová inštitúcia, ktorá nemá Logo, nemá korporátnu identitu, nemá riaditeľa, nemá ani radu, pričom táto rada má väčšinu právomocí, táto nová inštitúcia sa potáca na pokraji funkčnosti a funguje iba vďaka stovkám profesionálov vo svojich radoch, ktorí ju nechcú nechať padnúť. Ale okej, dnes máme teda pred sebou aspoň zoznam ľudí, ktorí sú kandidátmi na päť miest do Rady STVR. Je to tých päť miest, ktoré v tejto rade volí tento zákonodarný orgán ako doplnok k ďalším štyrom, ktoré v tejto rade obsadzuje ministerstvo kultúry. Toto všetko sú tie nové ustanovenia v zákone a najmä tí nominanti ministerstva kultúry boli jedným z najspornejších bodov novej legislatívy.
Tuto pán predseda výboru pre kultúru a médiá pán Michelko sa nám dušoval v rozprave, že keď hovoríme, že to bude problém, tak že maľujeme čerta na stenu a že ministerstvo kultúry by sa vlastne neodvážilo nominovať na tieto miesta nikoho iného ako nejaké nespochybniteľné odborné autority. No my dnes, bohužiaľ, tie mená alebo tých nominantov ministerstva kultúry poznáme a neviem teda, pán Michelko, že či stále trváte na tom pôvodnom tvrdení, ale, bohužiaľ, tí ľudia nie sú ani nespochybniteľné ani odborné a už vôbec nie autority. Čuduj sa svete teda kraľuje tomuto zoznamu meno generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva kultúry pána Lukáša Machalu a tento pán je očividne renesančný človek, lebo on si sám napísal ten zákon. Osobitne si doňho ustanovil, že funkcia člena rady je zlučiteľná s funkciou generálneho tajomníka služobného úradu, čo je, samozrejme, jednak elementárny konflikt záujmov a jednak základ proste politického ovplyvňovania verejnoprávnych médií. A potom sa do rady nechal zvoliť nejakou tajomnou komisiou na ministerstve kultúry, ktorá sa skladala z jeho podriadených. Ide o natoľko neuveriteľný proces, že si ho všimla teda už aj Európska komisia a Európska komisárka Jourová, ktorá požiadala ministerstvo o nejaké vysvetlenie tohto veľmi zvláštneho nominačného procesu. A čo im teda ministerstvo odpísalo, netušíme, keďže ako obvykle nám protizákonne odmietajú sprístupniť povinné informácie, ale možno by sme sa to mohli pýtať. Aj vy by ste sa to možno mohli pýtať.
No a tí ďalší nominanti ministerstva kultúry do rady majú buď problematickú minulosť, alebo ich nikto nepozná, takže asi vyškrtneme to slovo nespochybniteľné autority, že?
Ja to považujem za dôležité spomínať, pretože k týmto štyrom ľuďom my tu máme dovoliť k týmto autoritám ďalších päť ľudí v pléne a my dnes máme pred sebou zoznam viac ako 40 kandidátov, ktorí by túto funkciu chceli vykonávať. 79-2
Otázka znie, že či sa v takto nastavenom procese vieme zodpovedne rozhodnúť, kto z tých ľudí by to mal byť.
Dáva vám ten proces priestor na skúmanie jednotlivých kandidátov a preverenie ich schopností zastávať túto funkciu? Toto je hlavný dôvod, pre ktorý som sa rozhodla vystúpiť v tejto rozprave, pretože by som vás, kolegyne a kolegovia, chcela upozorniť na to, ako zle je nastavený proces výberu členov rady a aké dôsledky táto voľba v Národnej rade môže mať. Ten proces je teda podľa zákona naoko jednoduchý. Prídu nám nominácie, tie preskúma príslušný výbor, ktorým je výbor pre kultúru a médiá, predloží plénu a plénum zvolí. Čo to však znamená v praxi? Ako už spomenul pán poslanec Michelko, tých jednotlivých kandidátov môžu navrhovať rôzne občianske združenia a neziskové organizácie s prakticky akýmkoľvek zameraním svojej činnosti. A my máme dnes pred sebou zoznam kandidátov, veľmi dobre si ho pozrite, lebo pri každom tom mene je aj, že kto nominoval toho kandidáta a máme tam napríklad kandidáta, ktorého nominovalo občianske združenie Cyklo green park, iného nominoval Klub priateľov ľudovej piesne, Spolok Kráľa Svätopluka či dokonca občianske združenie Ľadové Labute, Klub otužilcov Čaňa. Myslím si, že už len z týchto príkladov celkom jasne vyplýva, že celý tento systém nominácií nemá vôbec žiaden zmysel, pretože výbor pre kultúru a médiá nemá vlastne žiadnu kompetenciu skúmať kredibilitu toho nominujúceho subjektu a navyše aj keby mal, tak táto nijako tým pádom ani nezaváži pri voľbe kandidáta v pléne. Ide teda len o čisto formálnu nezmyselnú podmienku, ktorá celý proces komplikuje a robí ho podľa môjho názoru aj mierne nedôstojným. Ak by sa tí kandidáti nominovali sami, bolo by to v podstate to isté, akurát by sme tu nič nepredstierali a nemuseli by si zakladať kadejaké obskúrne občianske združenia, ktoré ich nominujú. A na druhej strane, ak by tých ľudí, lebo niektorých nominovali aj celkom kredibilné organizácie, ale ak by všetkých nominovali tie naozaj kredibilné profesné a odborné organizácie, musel by na našej strane existovať niekto, kto túto skutočnosť nejako vyhodnocuje a nejako s ňou naloží. V celom tomto procese však ale náš výbor pre kultúru a médiá nemá vôbec žiadnu kompetenciu a napríklad sa stal aj taký prípad, že teda po právnych konzultáciách sme nemohli ani len vyradiť životopis kandidátky, ktorá preukázateľne nespĺňala kritériá pre oblasť, za ktorú sa do rady hlási, čiže výbor je vlastne ešte menej ako administrátor celého tohto procesu. A na základe tohto je úplne jasné, že ani výbor, ani plénum Národnej rady nedokáže posudzovať kandidátov a porovnávať ich schopnosť zastávať tú funkciu, na ktorú sa hlásia, pretože zákon neukladá dokonca ani žiadne vypočutie kandidátov, ako to napríklad nariaďuje v prípade Rady pre mediálne služby alebo aj iných podobných orgánov. Tí kandidáti navyše nepredkladajú žiadne projekty, žiadne motivačné listy ani akékoľvek iné dokumenty okrem, okrem životopisu, ktoré by nám umožnili nahliadnuť do ich predstáv a plánov o tom, čo v tej rade chcú robiť, alebo akým spôsobom vidia túto svoju úlohu. Výsledkom je to, že celý tento proces je vlastne výlučne politický, je postavený na zákulisnom lobingu a vlastne odborné kvality kandidátov v ňom hrajú veľmi podružnú rolu. Ešte stále si niekto tu myslí, že týmto procesom sa dokážeme dopracovať k tým nespochybniteľným odborným autoritám? Ja osobne by som chcela vlastne na základe tohto navrhnúť svojim cteným kolegom a kolegyniam v tomto pléne, aby sme v tejto chvíli namiesto voľby členov rady sa radšej pokúsili najprv spoločnými silami zrevidovať túto nešťastnú legislatívu aspoň v tejto technickej časti voľby členov rady v Národnej rade a ona má aj množstvo iných problémov, ale skúsme možno len tuto nejaké technické úpravy urobiť, pretože si hovorím, že ak to vydržalo doteraz, tá voľba, tak ešte jednu schôdzu ona určite vydrží. A skúsme sa možno zamyslieť nad spôsobom predvýberu kandidátov nad lepšími kritériami, nad tým, ako dať právnu váhu nominujúcim subjektom a ich reálnej autorite v sektore, ktorý zastupujú. Inšpirujme sa kľudne napríklad Českou republikou, kde mnohé z toho majú vyriešené. Keď už tento zákonodarný orgán súhlasil s veľmi kontroverznou reformou verejnoprávnych médií, ktorá môže byť v blízkom čase aj predmetom sankcií z Európskej únie, keď sme už nechali generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva kultúry ísť si svoju spanilú jazdu a porušovať všetky mysliteľné pravidlá pri vlastnej nominácii sa do rady, pokúsme sa aspoň dosiahnuť to, aby zástupcovia Národnej rady v tejto rade boli zvolení dôstojným spôsobom, ktorý zaručuje ako takú odbornosť a kredit. Skúsme zrevidovať proces tak, aby sme sa aspoň na niektorých kandidátoch vedeli dohodnúť na základe ich odbornosti naprieč koalíciou a opozíciou. Môžete to považovať odo mňa za naivné, ale ja si túto naivitu rada zachovám, pretože stále verím, že mnohí z vás chcú podobne ako ja napríklad vedieť, že vaša práca má zmysel a vidieť čo najlepšie výsledky. Takže myslím si, že máme šancu to ukázať aj pri tejto voľbe členov Rady STVR. Ďakujem. (Potlesk.)