22. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega, ja čiastočne rozumiem vašej obave, čo sa týka zmeny financovania materských škôl a presunu originálnych kompetencií pod prenesený výkon štátnej správy. Diskutovali sme o tom aj na školskom výbore pomerne dlho a chcem povedať, že práve memorandum, ktoré podpísal pán minister s miestnou samosprávou, so Združením miest a obcí Slovenska, znamená, že ministerstvo a ZMOS nie sú v nejakom vojnovom stave alebo nie sú v rozpore. Práve naopak, našli zhodu pri prechode a presune týchto kompetencií. Naviac v rozpočtovej kapitole ministerstva školstva pre budúci rok je alokovaných 54 miliónov eur, ktoré majú slúžiť na zabezpečenie zmeny financovania materských škôl aj z hľadiska teda mzdových a prevádzkových výkonov. Určite a s tým s vami súhlasím, by bolo lepšie, ak by sme dokázali jedným krokom preniesť aj tie školské kluby detí, aj jedálne alebo aj ďalšie zložky, ktoré ste menoval. Žiaľ, súvisí to s výnosom dane z príjmov fyzických osôb a prerozdelením tejto dane a ja pevne verím, že vlastne v priebehu roka alebo dvoch, keď sa zavedie a implementuje tento systém zmeny, pribudnú do toho preneseného výkonu štátnej správy aj tieto zložky, ktoré ste vy spomínal vo svojom príhovore. Ďakujem.

Tak ja sa celkom vždy teším na prácu vo výbore pre vzdelávanie, lebo tam veľmi často počúvam odborné a veľmi korektné argumenty. V tomto prípade tak trošku ste si možno protirečil, že nestoja proti sebe. Oni nestoja proti sebe ako súperi, oni len sú financovaní z toho istého balíka. Keď zoberieme kompetenciu materským školám alebo školským zariadeniam, tie peniaze presunieme na ministerstvo školstva, tak vlastne o tento balík peňazí prichádzajú tie samosprávy. A ja ZMOS nevnímam ako nejakého nepriateľa. To je jedno veľmi seriózne združenie miest a obcí a mestá a obce sú organizácie, ktoré najlepšie alebo ešte lepšie ako štát hospodária. Oni nemôžu hospodáriť so stratou, oni nevytvárajú deficit. Oni musia mať každý rok vyrovnané hospodárstvo a stále majú menej a menej peňazí a viacej a viacej roboty. Čiže my v KDH si veľmi, veľmi vážime, práve naopak, ZMOS pokladáme za seriózneho partnera. Ja hovorím o tej rovnici, kedy peniaze, o ten istý balík peňazí tieto dve inštitúcie musia súťažiť. A ja do budúcna vidím toto ako veľké ohrozenie nejakého napredovania a skvalitňovania školstva. Toto ja vidím ako problém a ako problém výhľadový, ktorý nie je len dnes, ale ktorý nás bude brzdiť, ak to nezmeníme do budúcna a zahatí zlepšovanie školstva, ktoré momentálne máme na Slovensku mizerné. Tie naše školské výsledky a všetky merania a všetko, čo v školstve robíme, ušiel nám vlak, celý svet je pred nami a toto potrebujeme dobehnúť. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. pán predsedajúci.
Chcem sa v prvom rade poďakovať za veľmi vecnú debatu aj dnes, aj na výbore. Dovoľte mi zareagovať na pár vecí, ktoré si myslím, že si zaslúžia pozornosť. Nebudem opakovať sa o veciach, o ktorých sme debatovali na výbore. Ale v prvom rade cítim, že veľmi veľa debatujeme o téme, ktorá nie je hlavnou témou ani nežnej revolúcie vo vzdelávaní, ani problémov v školstve. Máme tu pomerne ucelený rámec zmien, o ktorých sme diskutovali veľmi málo a stále sme opakovali a recyklovali nejaké témy. Ja si myslím, že by si zaslúžilo školstvo aj verejnosť, aby sme hovorili o mnohých veciach, ale možno o to nie je taký záujem.
Čo sa týka problému, ktoré, si myslím, že ideologicky nejaké podfarbené, dokonca niekedy až politické kauzy naozaj nepatria ani do desiatky, možno ani do stovky problémov. Ale ja rešpektujem a reflektovali sme veľmi jasne v zákone aj na to, o čom tu bolo asi najviac, a to je, aká ingerencia, aká účasť rodiča, zákonného zástupcu má byť v citlivých témach. A to sme si dali do programového vyhlásenia vlády a som pripravil návrh zákonov, diskutovali sme o tom a naozaj sme pripravili návrh, ktorý rodiča dáva na konci reťazca akejkoľvek extrakurikulárnej témy a aktivity, to znamená všetko, čo ide nad rámec školského vzdelávacieho programu na konci si vyžaduje, buď dáva rodičovi možnosť zastaviť to, aby to dieťa na takú aktivitu nešlo v prípade, že školská rada a pedagogická rada vyjadria súhlas s takou aktivitou, alebo dáva priamo rodičovi požiadavku na to, aby udelil súhlas. Dokonca sme v § 3 princípoch výchovy a vzdelávania navrhli to, aby bolo jednoznačne, všetky aktivity na škole, ktoré sa týkajú výchovy a vzdelávania, aby boli politicky, ideologicky a nábožensky neutrálne. A chcem aj v tejto chvíli povedať, že ministerstvo školstva a ja osobne dávam podporu tomu pozmeňovaciemu návrhu, ktorý doplnil tou bodkočiarkou, že to je v súlade s § 15, teda s cirkevnými školami a náboženským vzdelávaním na školách. Žiadny problém, takto sme to aj interpretovali pre právnu istotu, nie je s tým žiadny problém.
Ak dovolíte, budem teraz v rýchlosti reagovať na pár zmien alebo na pár vecí, ktoré tu padli. Asi nemá zmysel hovoriť o mnohých zhodách, ktoré tu sú. Myslím si, že tým, že som počúval aj opozíciu, či už išlo z pozície KDH, Progresívneho Slovenska, alebo od pána Vašečku, na mnohé veci nemáte častokrát rovnaký názor ani medzi sebou, ani medzi koalíciou, ale to, čo cítim, že sa zhodujeme, že školstvo má byť nadpolitické a má prežiť dlhšiu alebo niekoľko etáp v budúcnosti aj ministrov. 113-2
Ja som sa tak isto postavil k veci, že veci, ktoré fungujú a sú dobré, určite nebudem len z nejakého nového inovátorstva rušiť a prichádzať s niečím novým, ani učitelia, ani deti si to nezaslúžia. Takže tu je gesto, za ktoré ďakujem, aj v tejto debate som to cítil, že máme záujem a vieme sa dohodnúť na mnohých veciach.
Pani Kalmárovej som dneska na hodine otázok v zásade odpovedal aj otázku, čo sa týka katalógu podporných opatrení, je tam 21, kombinujeme ich, máme nejaké finančné prostriedky, nebudem to opakovať. Ak budem reagovať na pani Remišovú, nie je tu, ale naozaj ako padli nepravdivé veci. Aj som jej to potom sa snažil povedať v prípade odvolávania riaditeľov, ak hovoríme o úmyselnom trestnom čine, je obligátorne ustanovenie zákona, ktoré hovorí, že riaditeľ musí byť odvolaný a v § 2 ods. 2 nemôže taký riaditeľ ďalej byť kandidátom na menovanie školy, takže to len dávam do pozornosti.
To, čo hovoril Martin Šmilňák, ale aj pani Remišová, máme tu šikanu, presne tak. A dnes ak chceme reagovať aj na to, aby školy si nezatvárali pred tým oči, posilnili sme kompetencie a dali sme to ako zásadné porušenie povinností aj vedenia školy. A ak štátna školská inšpekcia opakovane zistí, že je šikana na škole a nereaguje sa a reagovanie na šikanu nie je len to, že vylúčim žiaka, ale tam je iks iných vecí. Tak v takom prípade sme dali do kompetencie práve možnosť návrh na odvolanie riaditeľa, ktorý sa ale následne tiež nebude môcť uchádzať o pozíciu, pretože neraz sa stáva, že keď príde k návrhu na odvolanie z viacerých možností, tak tesne predtým riaditeľ odíde a môže znova ísť, takže tu by som naozaj chcel, aby sme hovorili si aj v tomto pravdu.
Ak budeme hovoriť o zvyšovaní poplatkov v materských školách, tiež to nie je pravda, čo tu odznelo, pretože cieľom právnej úpravy tohto zákona je, aby materské školy boli dostupné, dostupné pre všetkých.
Pán Ledecký hovorí, že nevidí v tom žiadny prínos materských škôl, že prejdú na financovanie štátom. Tak už naozaj nerozumiem, o čom rozpráva pán poslanec, pretože práve financovanie zo štátu má pomôcť chudobným regiónom, obciam a tam, kde na to nemajú. A práve sme tam urobili to ustanovenie o tom, že okresy, ktorých priemerná mzda je nižšia, ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve nebudú môcť ani všeobecným záväzným nariadením umožňovať vyberanie poplatkov a štát bude musieť zabezpečiť financovanie pre tieto deti.
K segregácii nebudem ďalej hovoriť, ja dávam do pozornosti, včera sme mali k tomu tlačovku, diskutujeme o tom, zbytočne vás oberať o čas už teraz.
K pánovi Polákovi ja chcem to aj tu povedať, áno, debatujeme aj s pánom ministrom Erikom Tomášom o predprimárnom vzdelávaní, o tom, ako naviazať možno do budúcna dávky na povinnosť predprimárneho vzdelávania. Možnože to pôjde dočasným vyrovnávacím opatrením, uvidíme.
A teraz k pánovi Vašečkovi. Ten prvý pozmeňujúci návrh, pán poslanec, tak to aj v súčasnosti je, nie je treba robiť taký pozmeňujúci návrh, v zákone to tak je a k tomu výklad usmernenia na ministerstve školstva, ktorým presne vykladáme, ako sa to, že to je v plnej výške, kľudne vám to uvedieme.
Čo sa týka bodu číslo alebo toho druhého, ktorým reagujete na bod 30, ja súhlasím. V tomto máme, myslím si, že zhodu medzi ministerstvom a poslancami, že sa to môže spresniť. Neuškodí to, naopak to pomôže v právnej istote, že sa doplní ten § 15, že tým nie sú dotknutí alebo nie je dotknutý § 15.
Nesúhlasím s tým, čo ste hovorili v prípade vysvedčení a tu poviem pár iba slov k tomu. Nerozumiem, prečo by maturitné vysvedčenie malo byť iné ako aj napríklad vodičské oprávnenie alebo vodičský preukaz, ktorý tak isto môže získať osoba pod iným menom a vôbec nie je vecou ministerstva školstva, aby posudzovalo dôvody, prečo na matrike mám zmenené údaje. Ak si teda moja manželka za slobodna robila vodičský preukaz a získala vodičské oprávnenie, tak po zmene jej mena, priezviska, kedy si zobrala moje meno, by teda jej nemal byť vydaný nový vodičský preukaz podľa tejto úvahy, ale mala by ho nosiť po starom, pretože rovnako ide o falšovanie, a teda pôvodného zámeru, lebo presne toto robíme. Upozorňujem ešte raz, v roku 2017 ministerka vtedajšia za SNS zmenila, navrhla, zmenila zákon a vtedajšia vláda, parlament to schválil, že sa vydávajú diplomy po zmene osobných údajov a opakujem, osobné údaje nemení ministerstvo. To sú údaje, ktoré sú zapísané v matrike.
A ak chceme skúmať to, čo ste vy povedali, či už pre potreby kňažských seminárov, alebo štát má potrebu, máme tu úplne jeden jasný dokument a ten sa volá rodný list. Pretože sa nám môže stať aj v prípade maturantov, ktorí končia v 19-tom veku života, že po dovŕšení plnoletosti kľudne môže dôjsť k tomu, že si aj možno podstúpia zmenu pohlavia a budú maturovať už po zmene pohlavia a budú zapísaní a akiste to nezodpovedá vašej predstave o tom, či teda niekto má právo vedieť jeho skutočné rodené pohlavie alebo nie. Ja sa k tomu ani nejdem vyjadrovať, len hovorím o absurdite toho, že sa snažíme natlačiť nejakú informáciu o falšovaní dokladov. Nesúhlasím s tým. Považujem síce túto tému za zbytočnú, ale nezasahuje do fungovania výchovy a vzdelávania, a preto som, preto budeme o tom debatovať aj určite v koalícii, možnože sa dohodneme na voľnom hlasovaní v tomto bode.
Ja teda hovorím za seba ako za ministra školstva, považujem túto tému za nepochopenú, nafúknutú, nesprávne interpretovanú. A ak chceme ju tak interpretovať, tak potom by som naozaj apeloval, aby všetky orgány štátnej správy a všetky doklady, ktoré sa vydávajú na základe osobných údajov, mali zodpovedať tomu, ako máte napísané v rodnom čísle. Ak má niekto hanlivé meno a zmenil si ho, nemali by mu byť nikdy vydané žiadne nové doklady potom, ako došlo k zmene teda jeho mena, vrátane vodičského preukazu a iných, ktoré tu sú, lebo je to úplne rovnaká aplikácia. Máme tu rodný list a kňažské semináre si chcú dať požiadavku, ja tomu úplne rozumiem.
Majú rodný list, ktorý môžu preukázať. Prepáčte, vysvedčenie maturitné naozaj nemôže byť verným opisom toho, ako sa kto, kde narodil. To je k tomuto bodu.
A čo sa týka súhlasu rodičov, ja som nesúhlasil ani na výbore s tým, aby sme zužovali otázku iba na sexuálnu výchovu súhlasu rodičov. Naopak, ten náš návrh hovorí o tom, že na jednej strane dávame vo všetkých, teda použijem slova, extrakurikulárnych veciach možnosť rodičovi buď zamietnuť, alebo povoliť dieťaťu zúčastniť sa takejto výchovno-vzdelávacej aktivity. Ale ja si myslím, že tu mnoho rodičov, ak pôjdeme teda do tejto otázky, ktorú ste načrtli, ktorí nebudú napríklad súhlasiť ani v tom, aby dieťa bolo formované do otázky vegánstva. Tak isto si myslím, že možnože by to moja manželka, možno ja, nechcel, aby moje dieťa niekto navádzal do formy vegánstva. To isté môžeme hovoriť tak isto o eutanázii, o iks veciach, nielen do formovania sexuálnej výchovy.
Preto si myslím, že je správne, aby sme čo sa týka štátneho vzdelávacieho programu dôverovali odborníkom, prestali trošku politizovať. Sám pán minister aj na výbore potvrdil, že bol účastný poslednej zmeny štátneho vzdelávacieho programu a podpísal ho a že otázka zmeny štátneho vzdelávacieho programu nie takto (minister zdvihol ruku a luskol prstami), to zmeníme desaťkrát hocijako zákon, ale nie štátny vzdelávací program.
A ak potrebujeme posilňovať istý typ, ako sme povedali, aby sa nepresadzovalo, neformovalo nejako subjektívne, tak hovorme presne o objektivite, neutralite, ktorá bude ideologická, politická, náboženská a akákoľvek iná.
To, samozrejme, nijakým spôsobom neznižuje vôľu rodiča a žiaka, že chce sa vzdelávať cirkevne alebo že sa chce zúčastniť nejakej inej aktivity, to je slobodný prejav. Čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky, samozrejme, je nad zákonom a ten priamo hovorí o tom, že sa naše zriadenie nejakým spôsobom nespája so žiadnou ideológiou, náboženstvom a to neznamená, že ľudia nemôžu chodiť do kostola, že nemôžu chodiť na cirkevné školy, že nemôžu na základe slobodného prejavu vôle rodiča a detí sa zúčastňovať náboženskej výchovy.
Ešte raz a na záver poviem, je predovšetkým zodpovednosťou rodičov, rodičov, čo a akým spôsobom vplývajú na svoje deti, ako vychovávajú. Toto nie je vecou školy, aby som si ja myslel, že moje dieťa chcem mať takto ideovo a hodnotovo nastavené a škola ho bude formovať. Tak ako tvrdím, že ani škola nemá posúvať na rodičov výučbu doma a dopracovávanie si nejakých tém, ktoré by mali zvládnuť v škole.
Myslím, že som povedal všetko. Samozrejme, že som otvorený aj mnohé návrhy vecného charakteru, ktoré na výbore boli podávané v pozmeňujúcich návrhoch, ktoré som považoval za príliš večné a systémové, aby sme ich takto odhlasovávali. Ministerstvo má svoje odborné útvary, ktoré by mali posúdiť rozsah dopadov zmien. Viacerým som ponúkol diskusiu a debatu na to, aby sme ich prepracovali, zanalyzovali a môžeme ich spustiť.
A poslednú vec a už vidím, že nám aj končí čas.
Pán poslanec Šmilňák, čo sa týka aj financovania, veď to tu opakujeme a opakujeme, opakujeme, aj pán poslanec Habánik sa k tomu vyjadril. Viete, financovanie, zmeny financovania samosprávy alebo materských škôl, pardon, ktoré financovala samospráva, je najväčšia zmena, ktoré samospráva za svoju existenciu od reformy mala.
To okrem toho, že to je fajn a správne spôsobuje alebo mohlo spôsobiť veľkú destabilizáciu v existencii fungovania miest a obcí. A ja akceptujem napriek tomu, že sme mali záujem aj o školské kluby detí, aj že sme diskutovali o iných, obavu samosprávy o to, aby napríklad ukazovatele zadlženosti nepadli tým obciam a mestám a boja sa toho, boja sa, čo to spraví s ich rozpočtami. Preto sme podpísali memorandum, veď my sme našli dohodu.
A ešte takto pred rokom to pre nich bolo no go, po anglicky povedané. Veď si prijali uznesenia k tomu na sneme, že to je neakceptovateľné pre nich, ale išli sme krok za krokom a v memorande sme sa dohodli, že hneď v roku 2026, teda po roku fungovania prehodnotíme aj školské kluby detí a ďalšie veci. Veď buďme korektní. Ja si myslím, že aj to a budem hovoriť aj za stranu HLAS predovšetkým, my sme povedali, že tie veci budeme robiť na komunikácii. Tak ako komunikujem s vami, tak sa snažím aj s aktérmi, ktorí v školstve sú. Veď to neznamená, že to je mačko-pes ale že tie veci dokážeme doručovať. A to, čo máte v zákone od nežnej revolúcie mnoho nie jednoduchých a náročných zmien. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, ak teda vidím, áno, množné číslo, vážení páni poslanci, dovoľte mi ešte uviesť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. Sme v druhom čítaní.
Viete, že cieľom návrhu zákona je najmä zohľadnenie potrieb aplikačnej praxe a oblastiach, ktoré sa týkajú podmienok výkonu pracovnej činnosti pedagogických zamestnancov. V návrhu zákona navrhujeme najmä odstrániť duplicitu vykonávaných činností v prípade sociálneho pedagóga, sociálneho pracovníka, spresňujeme podmienky zaraďovania úspešných športovcov, trénerov, umelcov do vyšších kariérových stupňov, zavádzame kompenzačný príspevok, zjednodušujeme podmienky zabezpečovania kvality inovačného vzdelávania, upravujeme podmienky výkonu činnosti supervízora v školách.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne a páni poslanci, ďakujem za vašu pozornosť a dovoľujem si vás tiež požiadať o prerokovanie aj tohto bodu programu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. septembra 2024 č. 458 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, v tom čase ešte. 117-2
Ako gestorský výbor určila výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie. Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote, iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 162 zo 17. októbra 2024, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet v uznesení číslo 131 z 21. októbra 2024 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení číslo 34 z 15. októbra 2024 zhodne odporúčali návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti 4 spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 5 časti 4 spoločnej správy s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v tejto správe, predmetnej spoločnej správe výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorá bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport z 22. októbra 2024, č. 49.
Týmto uznesením zároveň výbor ma poveril ako spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informovala o výsledku rokovania vo výboroch a o stanovisku a návrhu gestorského výboru.
Pán predsedajúci, ďakujem skončila som.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si predniesť návrh skupiny poslancov a poslankýň Národnej rady na vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi ako členovi vlády, ktorý je poverený riadením ministerstva spravodlivosti.
Na základe bližšieho odôvodnenia, ktoré si dovolím uviesť, nemôžem povedať, že v stručnosti, ale určite nebudem sa prísne pridŕžať písaného textu. Myslím, že každý si môže návrh na odvolanie prečítať, takže dovolím si upozorniť na tie časti, ktoré sú podľa mňa relevantné, a potom, samozrejme, aj na aktuálny kontext.
Navrhujeme z ohľadom na samotný návrh, aby Národná rada vyslovila nedôveru ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi, a preto sme žiadali aj zvolať mimoriadnu schôdzu, a to ešte počas letných prázdnin. Treba povedať, že samotný návrh bol podaný do podateľne 16. augusta tohto roku. Máme koniec októbra, kedy sa venujeme tomuto návrhu. Je možno v niečom príznačné, že je to o 9.00 hod. ráno v piatok, a je tu asi aj preto toľko poslancov, koľko tu momentálne je, a to samotné asi ukazuje tiež význam, aký prikladá táto vláda takémuto návrhu opozičných poslancov.
Samozrejme, koalícia sa môže rôznym spôsobom pristaviť k tomu alebo postaviť k tomu, že opozícia podáva návrh na odvolanie ministra spravodlivosti, ale domnievam sa, že ten spôsob aj čas ukazuje, že aj teraz priamo v tomto konkrétnom prípade, že jednoducho nie je tu rešpekt k demokracii. Jedna vec je rešpekt k víťazovi, ale druhá vec je aj rešpekt k opozícii, že jednoducho takýto návrh by tu mal byť prerokovaný v primeranom čase, ak už nie počas letných prázdnin, tak aspoň potom počas predchádzajúcej schôdze, ktorá bola v septembri. V niečom je to naozaj príznačné a s tým súvisí aj samotný návrh, samozrejme, nás ako opozičných poslancov a poslankýň, že jednoducho ten spôsob, ako sa vláda rozhodla riadiť túto krajinu, a osobitne cez ministra spravodlivosti a jeho rozhodnutiami je jednoducho popretím všetkého, k čomu sa hlásime aj v Ústave Slovenskej republiky.
A môžme, samozrejme, sa tu rozprávať dlho o tom, čo povedal a nepovedal aj Ústavný súd, osobitne k tej hanebnej novele trestných kódexov, veď to je jeden z bodov na vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti, ale každý vieme čítať text s porozumením, verím, i keď je pravda, že ešte treba naozaj veľký dlh splatiť aj ohľadom čítania s porozumením textov, minister školstva a všetci ministri školstva vedia určite, o čom hovorím. Ale keď si čítam text s porozumením ohľadom samotného návrhu na Ústavný súd, ktorý sa týkal tej hanebnej novely trestného kódexu, tak je z toho zrejmé, že to, prečo podávame návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti vlastne v tomto samotnom rozhodnutí Ústavného súdu k nášmu návrhu ako opozičných poslancov bolo potvrdené. A ja sa k tomu, samozrejme, budem vracať a budem vysvetľovať ten kontext.
V samotnom návrhu, v ktorom žiadame Národnú radu, aby vyslovila nedôveru ministrovi spravodlivosti, sme vymenovali niekoľko bodov. Nie je to úplný výpočet. A nie je to, samozrejme, len za to, čo bolo práve aktuálne v lete, a to bolo prepustenie Dušana Kováčika na slobodu, ako to bolo často zužované, že keď minister spravodlivosti využil svoju právomoc, že za to ho ide odvolať opozícia. Nie. Ten výpočet je siahodlhý. Je siahodlhý a áno, začína práve tým návrhom, ktorý priniesol minister spravodlivosti 6. decembra minulého roku na vládu pod pazuchou. Je to vlastne nový kódex, nový trestný kódex, nová trestná politika, ktorá nikomu nebola predložená, nikto ju nevidel okrem úzkeho okruhu blízkych tejto koalícii vrátane trestne stíhaných osôb, že minister spravodlivosti robil novú trestnú politiku s trestne stíhanými osobami, v koho prospech tá nová trestná politika bola nastavená. Toto samotné je dostatočné na to, aby ministrovi spravodlivosti bola vyslovená nedôvera.
Jednoducho nemôže sa spreneveriť minister spravodlivosti svojej úlohe, svojmu poslaniu, že má slúžiť verejnému blahu Slovenskej republiky, spravodlivosti pre všetkých a robiť spravodlivosť iba pre svojich ľudí. Môžme mať politicky rôzny názor na trestne stíhané konania, môžme, ale nemôžeme nastavovať trestnú politiku, zákony tak, že sú v prospech iba určitej úzkej skupiny ľudí. A to bolo jednoznačné, že to vidíme. Veď to vidíme na konkrétnych kauzách, ako si kto prilepšil. A nemusíme ísť ďaleko, pán predsedajúci. Vy viete veľmi dobre, aký to malo kontext pre vás v súvislosti so zastavením trestného stíhania, takže tu naozaj aj priamo potom poslanci, poslankyne hlasovali, a niektorí konkrétni poslanci, ktorí si priamo prilepšili s ohľadom na danú právnu úpravu.
Ale to nebolo všetko, že takto bola ušitá tá nová trestná úprava. To, ako bolo ušitá priamo ohrozilo eurofondy, priamo. Aj čerpanie Plánu obnovy a odolnosti. Nemožno sa uspokojiť s tým, že teraz tá posledná splátka bola Slovenskej republike poslaná. Minister spravodlivosti veľmi dobre vie, že konanie s Európskou komisiou nie je ukončené. Ešte stále je tu tzv. proces súvisiaci s kondicionalitou k eurofondom, nie je skončený. Ten bol spustený, pokračuje ďalej. Aj s ohľadom na ďalšiu právnu úpravu, ktorú máme teraz v parlamente, a súvisí práve s touto hanebnou novelou trestných kódexov, pretože nanovo sa budú opravovať zase tie zmeny trestnej politiky, či už je to Trestný zákon, trestný proces. Je tam vytvorený priestor, máme všetci o tom vedomosť, ktorí sa o to zaujímame, že opätovne bude, samozrejme, opravovaná táto právna úprava, aby sa vyšlo v ústrety požiadavkám Európskej komisie. A je naozaj smutné, je naozaj smutné, že Európska komisia pomáha Slovenskej republike, aby spravodlivosť bola nastavená tak, že by nebola šitá iba pre skupinu ľudí, ktorá je motivovaná páchať trestnú činnosť. A osobitne, samozrejme, Európsku komisiu zaujíma, ako sú nastavené tie pravidlá pre čerpanie peňazí, ktoré máme v súvislosti s benefitmi, ktoré súvisia s tým, že sme členskou krajinou Európskej únie. Nie je to len Plán obnovy a odolnosti, ale vôbec čerpanie eurofondov, takže áno, ten proces s Európskou komisiou neskončil. Nebuďte uspokojení, páni poslanci a poslankyne koalície, nie je pravdou, že by Európska komisia súhlasila s tým, ako bola napísaná tá hanebná novela trestných kódexov. Nie je to pravda. Nie je to pravda. Nie je to pravda, že by akceptovala zrušenie Špeciálnej prokuratúry. No nie je to pravda. Veď práve preto tu máme teraz návrh, ktorý vlastne má byť svoj samostatný osobitný útvar pri Generálnej prokuratúre práve pre ten boj s organizovaným zločinom a s korupciou vrátane, samozrejme, záujmov, ktoré súvisia so záujmami Európskej únie ohľadom ochrany európskych peňazí, takže je zrejmé, že ten proces, ktorý súvisel so samotnou hanebnou novelou trestných kódexov nie je ukončený. Pokračuje ďalej.
Ale prečo sa to stalo? Pretože skryto, pod pazuchou, 6. decembra minister spravodlivosti, minister spravodlivosti doniesol vlastne nový kódex pre trestnú politiku na vládu. Nikto to nevidel. To, že to takto priniesol, je absolútne bezprecedentné. Absolútne bezprecedentné! Ako keby to hovorilo, že minister spravodlivosti teraz prinesie nový občiansky zákonník takisto. Veď to sú zásadné pravidlá fungovania vo vzťahoch medzi ľuďmi na Slovensku. A trestný kódex, či je to Trestný zákon, alebo trestný proces, tak sú pravidlá, ktoré súvisia s trestným postihom za trestné činy, a aké sankcie. Toto proste, to nemôžeme spoločne akceptovať, aby toto bolo pravidlom. A jasne sa k tomu vyjadril aj Ústavný súd. A z tohto pohľadu je absolútne irelevantné, či nakoniec tá hanebná novela bola Ústavným súdom za protiústavnú, lebo je dôležité odôvodnenie toho rozhodnutia.
Jedna vec je, keď sa prekročila hranica ústavnosti. Áno, o tom sa môžeme rozprávať. Tam to Ústavný súd nevidel. Môžeme o tom polemizovať. Ale z odôvodnenia je jednoznačne zrejmé, že porušenie zákona tu jednoznačné bolo a že takto sa to robiť nemá. A že rovnako dôvody, ktoré tvrdila vláda, že mali smerovať k týmto zmenám, nesedia nijako, nijako. Aj že je podliezaná latka v rámci Európskej únie, čo jednoznačne vlastne potvrdila vo svojej komunikácii so Slovenskou republikou aj Európska komisia. A že vôbec nie je pravdou, že by tu bola nejaká inšpirácia Českou republikou, Rakúskom, Nemeckom. Proste to nie je pravda, to ste si povymýšľali. Nie je to pravda! A keď sa na to pýtala Európska komisia, tak ste to nevedeli doložiť. Nevedel to doložiť minister spravodlivosti. Jednoducho povymýšľal si takéto klamstvá a nevedel to doložiť. A jednoznačne toto tiež môžete nájsť v rozhodnutí Ústavného súdu, že toto jednoducho bolo popreté. Takéto dôvody tu neexistujú.
Rovnako Ústavný súd jednoznačne poprel, že nie je pravda, že by tu boli desiatky rozhodnutí Ústavného súdu, pre ktoré treba takúto zásadnú zmenu trestnej politiky, a že treba kvôli tomu zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry. A rovnako povedal, že nie je pravdou, že by zriadenie takejto špeciálnej inštitúcie pre boj s korupciou a organizovaným zločinom bolo výnimočné v rámci Európskej únie, že to jednoducho nie je pravda. Jednoducho samotný materiál, ktorý prišiel na vládu z dielne ministra spravodlivosti bol plný lží a Ústavný súd to jednoznačne, jednoznačne vo svojom rozhodnutí potvrdil. Už toto samotné by malo stačiť na vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti.
S hanebnou novelou súvisí ďalšia vec, veľmi, veľmi dôležitá a podstatná. To, že to takto priniesol minister spravodlivosti, nedal nikomu priestor, nie že nám, ale odbornej verejnosti, našim súdom, našim policajtom, vyšetrovateľom, našim prokurátorom. Nikomu nedal možnosť, nikomu. Ani, samozrejme, okresným úradom, ktoré majú riešiť teraz priestupky v oblasti majetku. Nikomu nedal možnosť, aby sa na to pozreli. A zásadne menil hranicu aj toho, čo je trestným činom. Ja si rada povymieňam tuto s pánom poslancom Gašparom všetky dáta, ktoré súvisia s nárastom majetkovej kriminality, ktorá súvisí s tou hanebnou novelou trestných kódexov, pretože tá narastá, narastá a, samozrejme, nie v oblasti trestných činov krádeže. Veď my sme množstvá, množstvá skutkov práve z tej oblasti presunuli do priestupkov, tak nemôžeme si pozerať dáta, či nám rastie trestná činnosť krádeže. Tak to, že nám nerastie, znamená, že to potvrdzuje, že sa nám tie skutky presunuli do priestupkov a že toto je vážny problém.
Ale toto tu nikoho netrápilo, ale malo to trápiť ministra spravodlivosti, ministra spravodlivosti, ktorý keby sa rozprával o takomto návrhu aj s ministrom vnútra, ktorý by mal ale záujem, samozrejme, sa starať o blaho na Slovensku, o poriadok a bezpečnosť, ale aj s ohľadom na posledné rozhodnutie ministra vnútra aj z jeho dielne na ministerstve vnútra, ako poznáme, zmier, súdny zmier s Andrejom Babišom, je zrejmé, že minister vnútra mu naozaj v tomto pomôcť nemohol, to je pravda a... lebo tiež sa nám posunul, tiež sa zjavne sa zaujíma o iné veci ako o verejné blaho občanov a občianok Slovenskej republiky.
Jednoducho to, čo je tu naozaj hanebné, je, že tu nikto, nikto, kto sa mal, nezaoberal dopadmi tejto trestnej politiky. Nikto. Ale to nie je všetko. Potom takto narýchlo ušitá hanebná novela sa mala zo dňa na deň uplatniť. Zo dňa na deň. Okrem toho, že zo dňa na deň bola zrušená špeciálna prokuratúra. Jednoducho už tento zoznam je, je tak príšerný pre vizitku ministra spravodlivosti. (Reakcia z pléna.) Ja tu nikoho nehecujem, pán, pán poslanec. Ja tu nikoho nehecujem. Ja tu rozprávam veci, ktoré sa stali a sú príšerné. A sú príšerné. (Reakcia z pléna.) No veď dobre, veď pozrite sa, prosím, neprerušujte ma, na to by mal byť predsedajúci, aby vás upozornil, že zasahujete mi, zasahujete mi, samozrejme, do môjho vyjadrenia, tak vás poprosím, aby ste sa ukľudnili, keďže pán predsedajúci zjavne na to nemá čas. (Reakcia z pléna. Zaznievanie gongu.)
Ďalší problém naozaj závažný v súvislosti s touto hanebnou novelou trestných kódexov je ten, že zo dňa na deň mala platiť. Nikto tu nemal priestor, aby sa na to pripravil. Tam naozaj vo vreciach sa prenášali spisy špeciálnej prokuratúry prokurátorom, ktorí vôbec nevedeli, o čom tie veci sú. A, samozrejme, že tým pádom všetky trestné stíhania stáli. O toto vám išlo? No zjavne áno. Zjavne áno. Lebo následne so zrušením aj špeciálnej jednotky NAKA na, na polícii, to znamená, že jednoducho tieto trestné stíhania, ktoré súvisia s organizovaným zločinom a korupciou, proste zjavne nechcete, aby sa dôsledne vyšetrovali. Keďže je to o... tá hra o čas, je tu, je tu jednoznačne veľmi významná.
Takže áno, toto je ďalšia výhrada s tou hanebnou novelou trestných kódexov, že to jednoducho nikto, nieže my, ale tí, ktorí sa zaoberali tými dopadmi, nemali žiadny čas sa na to pripraviť, žiadny. To sú základné pravidlá, ktoré platia proste pre takúto veľkú, novú zmenu trestnej politiky. Pol roka sa môžme baviť, či by bolo dosť času na to, aby sa na to pripravili, či už okresné úrady, či už vyšetrovatelia, či už sudcovia, či už prokurátori. Nie, zo dňa na deň. Už toto samotné by malo stačiť na to, aby minister spravodlivosti sám odstúpil.
Treba sa tomu vracať. Ja rozumiem, že môžete si myslieť z radov koalície, že sa vraciame k veciam, ktoré ako keby tu boli vyriešené, ale neboli vyriešené, lebo dodnes sa nimi otriasame.
To, čo ste spôsobili zrušením špeciálnej prokuratúrym, a spôsobil to minister spravodlivosti, je, že bolo napľuté ľuďom na prokuratúre, na špeciálnej prokuratúre, tým, ktorí celý život venovali svoj profesný, takmer celý profesný život boju s organizovaným zločinom a s korupciou, tak ste im napľuli jednoducho do tváre. A to neboli ľudia, ktorí by tam prišli počas predchádzajúcej vlády. Veď tam boli, veď tam boli niektorí viac ako desať rokov, že tam boli pomaly od začiatku vzniku špeciálnej prokuratúry, ktorú nakoniec SMER zachránil onoho času aj so Špecializovaným trestným súdom. Vlastne ste zlikvidovali aj svoje vlastné dieťa. Jednoducho zlikvidovali ste ľudí, profesne ste ich zlikvidovali, ktorí tu svoj profesný život venovali úlohám pre boj s organizovaným zločinom a s korupciou. To ste urobili, pretože sami nevedeli vlastne ku dňu, keď boli preložení, čo vlastne budú robiť. Od stíhania, organizova... potierania organizovaného zločinu a korupcie začali riešiť korešpondenciu v rámci väzenstva. Ja nehovorím, že to nie je podstatné. Je to, samozrejme, dôležité, robiť dohľad nad väzenstvom. Ale jednoducho ľudí, ktorí sa špecializovali osobitne na takúto ťažkú oblasť, tak ste im napľuli do očí. A urobil to svojím rozhodnutím minister spravodlivosti.
A opieral to o lži. O lži, ktoré jednoznačne potvrdil Ústavný súd, že, že sú to výmysly, že ste tvrdili, že by systematicky Úrad špeciálnej prokuratúry mal porušovať a manipulovať trestné konania. To nebola pravda. To nebola pravda. A nakoniec každé z tých konaní prechádza nezávislými, nestrannými súdmi, či už to bol Špecializovaný trestný súd, Najvyšší súd, ale aj Ústavný súd. A bolo jasné z tých rozhodnutí Ústavného súdu, o ktorých ste tu rozprávali, a nikdy ste ich nepredložili, že proste také neexistujú, ktoré by potvrdzovali nejaké systematicky, systematické zlyhanie Úradu špeciálnej prokuratúry.
A treba tu pripomenúť, že nakoniec aj sudcovia, ktorí sa prikláňali k zmenám trestnej politiky, sami, sami vo všetkých diskusiách tvrdili, že to nie je pravda, že by tu bolo nejaké systémové zlyhanie Úradu špeciálnej prokuratúry. A nie je pravda, že by existovali takéto rozhodnutia Ústavného súdu. Takže ľudia, ktorí aj, áno, aj z odbornej verejnosti mohli mať názor podobný vášmu ohľadom zásadnej zmeny trestnej politiky, dám bokom, že tiež, tiež nesúhlasili s takým spôsobom presadenia tej právnej úpravy, ale jednoznačne, jednoznačne sa jasne vyjadrovali, že sú to výmysly. Sú to výmysly, ktoré boli k odôvodneniu k týmto zásadným zmenám.
Ja sa, ja sa divím, že zo strany naozaj ministra spravodlivosti je také ticho, ktoré súvisí aj s čerpaním z prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti, ale nakoniec ohľadom ohrozenia čerpania zdrojov, ktoré sú európske štrukturálne a investičné fondy, eurofondy, pretože tie všetky zmeny, ktoré sa tu udiali, dodnes ohrozujú čerpanie eurofondov, dodnes. Ten proces, ako som povedala, nie je ukončený, a preto tu máte aj ďalšie zmeny. Som zvedavá, koľkáta v poradí ešte bude ďalšia a koľkokrát to ešte budeme opravovať.
Prepustenie Dušana Kováčika počas leta, to je niečo, čo, ja si myslím, že to nikto neočakával. Naozaj toto nikto neočakával. To je jednoducho bezprecedentné a ja si myslím, že treba sa rozprávať o tom, že existuje nejaký priestor v práve, kde je predpoklad, že sa nejakým spôsobom využíva. Ale to neznamená, že pri využívaní práva môžeme ísť do extrému a potierame zmysel. A práve preto, že zjavne stále v tejto našej postkomunistickej a postsocialistickej krajine nie sme schopní, nie sme zjavne schopní sa pozerať na zmysel právnej úpravy, tak musíme mať takú detailnú právnu úpravu, že musíme povedať aj to, čo každý vidí.
A toto nás všetkých ubíja a zabíja, táto prepletenosť dôslednej právnej úpravy, že jednoducho musíme myslieť na to, že sa dostane do, do pozícií, že sa dostanú do pozícií ľudia, ktorí budú mať moc a budú zneužívať tú právnu úpravu na nekalé úmysly. A toto sa stalo v prípade prepustenia Dušana Kováčika na slobodu, lebo môžeme mať rôzne názory ohľadom trestného stíhania Dušana Kováčika, samozrejme, aj ohľadom samotného odsúdenia, to je absolútne legitímne, že pán minister spravodlivosti podal dovolanie, to je absolútne legitímne, ale prepustiť právoplatne odsúdeného človeka z korupcie na slobodu v takejto ostro sledovanej kauze bez toho, bez toho, aby tu bolo nejaké jasné pochybenie, na ktorom by sme sa všetci vzájomne zhodli, lebo také nič nie je. (Reakcia z pléna.)
Zjavne aj koalícia má nejaký názor, nech sa páči, pán poslanec, zase tu vykrikujete, prerušujete ma, ale ani sudca na prvom stupni nebol ten, ktorý bol posledný, veď sa jednalo o odvolacie konanie ešte, veď sa jednalo ešte aj o možnosť cez Ústavný súd napadnúť rozhodnutia. Nech sa páči, vstupuje do toho minister spravodlivosti svojím mimoriadnym opravným prostriedkom. Nech sa páči, však môže. Nech sa páči. Ale prečo sa prepúšťa právoplatne odsúdený človek z korupcie na slobodu? Tak nestačí, že sa zmení právna úprava, ktorá zásadne, zásadne nastaví inak sankcie aj za takýto trestný čin, to nestačí, musí sa prepustiť na slobodu.
Jednoducho táto právomoc ministra tak, ako bola teraz použitá, jednak nikdy nebola tak použitá, je to, je to úplne bezprecedentné. Nie je pravdou, že ja by som niekedy ako ministerka spravodlivosti využila v takomto priestore túto právomoc. Nie je to pravdou. Nepoznám žiadne rozhodnutie ministra spravodlivosti, žiadne, žiadne, ktorý by išiel do takéhoto širokého využitia tejto právomoci.
Áno, aj preto sme podali návrh do parlamentu, aby sa zúžil tento priestor. A zjavne treba ísť cestou Českej republiky, tento priestor ministrovi spravodlivosti nedať, dať mu len priestor podať návrh, ale nedať mu priestor podať rozhodnutie. Treba ho nechať v rukách súdov.
Lebo tu sa nejednalo len o to, že bol prepustený Dušan Kováčik na slobodu a že minister spravodlivosti má nejaké iné rozhodnutie. Veď vieme veľmi dobre, čo nasledovalo. Dušan Kováčik mal rozhovory verejné. Minister spravodlivosti sa k tomu niekoľkokrát vyjadroval. Niežeby nám riadne vysvetlil, prečo ten, prečo ho prepustil, k tomu nedošlo, treba povedať, hej? To k tomu nedošlo, že by sa postavil pred verejnosť, širokú, odbornú, a povedal, toto boli k tomu moje dôvody, pre toto som bol presvedčený, že je to správne, a nech sa páči, tu je aj moje mimoriadne dovolanie, tu je aj moje dovolanie. Nie, toto sa nestalo! Ani toto sa nestalo, že dôjde k takémuto bezprecedentnému rozhodnutiu, že by potom ten minister predstúpil pred verejnosť a riadne to vysvetlil. Nestalo sa to. My sme sa to pokútne dozvedali, čo sa vlastne stalo. Jednoducho ten spôsob, ako došlo k prepusteniu Dušana Kováčika, je faktickým zásahom do súdnej moci. Ja som o tom presvedčená a treba jednoznačne zmeniť právnu úpravu a toto jednoznačne zakázať. Proste neumožniť takýto priestor.
Áno, javí sa, že sa nám tu, že sa nám tu stal nejaký nešvár, že musíme dávať do zákonov aj to, čo sme si nikdy nemysleli, úprimne. A podľa mňa ani vy ste si to nemysleli, že sa môže takto využiť. A preto hovorím, že nešvár, lebo je to veľmi podobné, je to veľmi podobné, čo urobil teraz minister vnútra, resp. jeho rezort, ministerstvo spravodlivosti, že uzavrel súdny zmier s Andrejom Babišom, s Andrejom Babišom. To je jednoducho niečo neslýchané, neslýchané, to, ja si myslím, že to nikto netušil, že niekto pôjde touto cestou. Netušil. Okrem toho, že samotný súdny zmier v takejto veci, ja sa domnievam, že ani nebol možný. Jednoducho nemôžete robiť súdne zmiery o hocičom, to si dovolím iba tu uviesť. Napríklad súdny zmier o tom, že nebola druhá svetová vojna, hej, to proste nemôžeme o hocičom robiť súdne zmiery.
A toto sa stalo aj tu. Ja to hovorím preto, aby, aby som len vysvetlila, že ako vážne vnímame toto využitie právomocí ministra spravodlivosti. Jednoducho, samozrejme, že ja rozumiem argumentu ministra spravodlivosti, argumentom koalície, že ten priestor tu je, ale nemôžeme, nemôžeme pristupovať k výkladu práva takým spôsobom, takým spôsobom, že poprieme zmysel, zmysel celej právnej úpravy vlastne, že tu prebehne celé trestné konanie súdne, je tu rozpor, lebo si minister spravodlivosti myslí, že ten človek proste nemal byť vinný, ale tu rozhodli právoplatne tie súdy. Právoplatne rozhodli. Nebol to prvostupňový súd a teraz všetci sme tu v pomykove, čo sa stalo, myslíme si, že to bolo celé inak, nie. Môže tu byť časť spoločnosti, ktorá má iný názor, môže to byť, samozrejme, ale riadne tu rozhodol prvostupňový súd, druhostupňový súd, došlo k právoplatnému odsúdeniu. Tak to je. A toto celé by už stačilo.
Ale rovnako, čo nemôžem povedať, že je to bezprecedentné úplne, alebo v niečom mi to prišlo podobné a spomeniem ministra Harabina, ktorý robil šikanu sudcov, a k tomu budem teraz hovoriť, ktorý naozaj využíval rôzne nástroje na to, aby šikanoval sudcov, ktorí mu boli nepohodlní, a že sa k tomuto znížil minister spravodlivosti a robí takúto šikanu na tlačových besedách s trestne stíhanými osobami, v koho prospech, v koho prospech je útok na tých sudcov, to je skutočne hrubo za čiarou, lebo veď nech sa páči, môžu mať trestne stíhané osoby rôzny názor na sudcu, nech k tomu využívajú právne prostriedky, ale nemôže byť na to zneužívaná tlačová beseda, ešte za účasti premiéra, ale že za účasti ministra spravodlivosti, ministra spravodlivosti, ktorý nakoniec má celé portfólio nástrojov, ktoré môže využiť, ako aj nakoniec využil pri Dušanovi Kováčikovi. (Povedané so smiechom.) Až nad mieru, hej?
Dovolanie, nech sa páči. Však môže využiť všetky opravné prostriedky, ktoré má, ak má za to, že vec sa vyvíja niekde inde. Ale prečo tlačová beseda s trestne stíhanými osobami? Proti sudcom. V koho prospech je takáto šikana? V prospech tých trestne stíhaných osôb sú proste tie útoky na sudcov. Tak tam tomu asistuje minister spravodlivosti. To je, to je nevídané! Akože to tu ešte nebolo. Ja si nepamätám žiadneho ministra spravodlivosti, ktorý by sa k tomuto znížil. Naozaj nie. Neviem. Povedzte mi jedného. Ja neviem ani jedného. Nepamätám si. Neviem. Ani za komunizmu. Toto naozaj neviem, že by sa takéto niečo takto dialo. (Ruch v sále.)
Zásah ministra spravodlivosti do nezávislého Najvyššieho súdu, máme tu k tomu teraz stanovisko Súdnej rady, ja som si pozrela stanovisko Súdnej rady a domnievam sa, že presne ten dôvod, pre ktorý navrhujeme odvolať ministra spravodlivosti, Súdna rada vo svojom stanovisku jasne uviedla, že sa nemá diať. Čiže Súdna rada vo svojom stanovisku uviedla a používala príklady z Českej republiky – neviem, prečo išla tak ďaleko, lebo mohla používať aj zo Slovenska –, že osobitne ak samotná vláda zneužíva napríklad tlačové besedy na útoky proti sudcom, a má záujem v niektorých veciach aby sa nejak rozhodovalo, a potom využíva, až nadužíva nástroje, ktoré má, tak to je za hranicou priestoru, ktorý má výkonná moc. A veď to sa tu presne deje aj sa udialo. Veď presne vlastne v tých veciach, v ktorých vystupuje vláda s ministrom spravodlivosti, s trestne stíhanými osobami, tak v tých veciach si potom minister spravodlivosti pýtal nespočetné množstvo spisov z Najvyššieho súdu. Veď tam bol priamy súvis, ktorý keď si dôsledne prečítame stanovisko Súdnej rady, tak vlastne odsúdilo takýto postup ministra spravodlivosti.
A už to samotné tiež by mohlo stačiť na vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti, lebo ten zásah bol bezprecedentný, a to sme tu teda mali rôzne zásahy od Štefana Harabina, ale takýto zásah si teda naozaj nepamätám. A nijakým spôsobom nepopieram, že minister spravodlivosti, samozrejme, ak má podozrenie a má podnet, že dochádza k manipulácii s náhodným prideľovaním spisov, tak má k tomu nástroje a priestor, aby to išiel preveriť. Ale tie veci, v ktorých má to podozrenie, a nie celý systém za ix rokov dozadu... dopredu, dozadu, hore-dole bez toho, aby to riadne vysvetlil a odôvodnil.
Zrušenie analytického centra a odchod 26 analytikov z rezortu spravodlivosti, k tomu si dovolím mať tiež širší komentár, pretože minister spravodlivosti na jednej strane nechá odísť, nechá odísť analytikov z ministerstva spravodlivosti, ktorí naozaj ťažko budovali celú túto jednotku, a to nieže dávali podklady pre reformu justície aj pre súdnu mapu, toto dajme celé bokom, veď na to môžeme mať rôzne názory, ale to sú analytici, ktorí práve, práve mohli byť osožní pre zásadnú zmenu trestnej politiky. Práve vtedy. A pre akékoľvek zmeny, ktoré ministerstvo spravodlivosti robí. Ale aj preto, koľko treba nových zamestnancov na súdoch, koľko sudcov. To, že došlo k zrušeniu takejto analytickej jednotky, vytvára nanovo ten priestor, ktorý tu bol, a znovu sa vraciam, za Štefana Harabina, pretože to, čo sa tu dialo, je, že sa tu jednalo naozaj o priestor pre obrovskú vnútornú korupciu, osobitne pri prideľovaní sudcov na jednotlivé súdy, že jednoducho boli súdy, ktoré boli až vyobkladané, sa tomu hovorilo, sudcami a boli iné súdy, ktoré naozaj trpeli a mali nedostatok sudcov a, samozrejme, potom trpeli ľudia, lebo tam boli prieťahy v konaní.
Jednoducho zrušiť takúto analytickú jednotku je, je nepochopiteľné, nezodpovedné. Zjavne minister spravodlivosti pochopil, že to nebol dobrý nápad, a nanovo teraz, tak najprv cez leto ju zruší a teraz ju znovu ide vytvoriť. Ale čo naozaj absurdné, je, že najprv sa zruší analytická jednotka na ministerstve spravodlivosti, ktorá okrem iného, okrem iného nielenže dáva dáta ministerstvu spravodlivosti, ale, samozrejme, aj Európskej komisii v rámci vyhodnocovania našich trestných konaní a ich dĺžky alebo občianskych konaní alebo obchodných konaní a tieto dáta celé vyhodnocuje, a tak môžete mať aj vy všetci poslanci, poslankyne, ľudia môžu vidieť, ako sa tým súdom darí. To sú jasné, presné dáta, kde sa dá overiť, či sa tie konania skracujú, predlžujú, a tie dáta sú veľmi prísne zbierané zo všetkých súdov.
Tak ja neviem ani, ako sa mám vyjadriť k tomu, že minister spravodlivosti nechá odísť týchto analytikov, zruší analytické centrum. A potom, potom spustí anketu so sudcami. Veď anketa so sudcami je dôležitá – aj ja som robila ankety, aj s justičnými zamestnancami – a ich sa pýta, aké sú rýchle súdne konania. Tak ja neviem, že či sa ideme baviť o tom, že či sú rýchle súdne konania, lebo či sudcovia myslia, že sú rýchle alebo že sú pomalé. No tak buď sa nám zrýchlili a tie čísla sú iné, alebo sa nám nezrýchlili. A je úplne jedno, kto si čo myslí, rovnako je nepodstatné, nepodstatné pre ministra spravodlivosti, jeho rozhodnutia, ako vyhodnocujú sudcovia dostupnosť súdov. Veď ľudia sa majú k tomu v prvom rade vyjadriť. A treba vyhodnotiť, koľko akých konaní sa môže javiť dostupných alebo nedostupných. Ale osobitne aby sa tu niekto vyjadroval, že v odvolacom konaní nedostupný súd, kde človek ani nepríde na pojednávanie pomaly, toto všetko sú, samozrejme, dáta, ktoré analytické centrum riadne vyhodnocovalo. Riadne vyhodnocovalo. A vedelo porovnať, ako je to v týchto rokoch, ako to bolo pred ’89., keď sme mali oveľa menej súdov, lebo to, že máme toľko súdov, je výstrelok v zásade Štefana Harabina. Jednoducho politika, ktorú sa rozhodol robiť minister spravodlivosti, je založená na dojmoch, pocitoch. A ja vás na to upozorňujem, vážené pani poslankyne a poslanci koalície, upozorňujem vás na to, že bez dát, tvrdých dát, sa nedá urobiť žiadne dobré rozhodnutie, žiadne dobré rozhodnutia pre nikoho a už vôbec nie pre justíciu.
A ja si pri tých dátach sa dovolím ešte prizastaviť aj v nadväznosti na tú hanebnú novelu trestných kódexov a dáta, ktoré nakoniec súvisia aj s tým, čo sa nám momentálne deje, lebo to súvisí, samozrejme, aj s prácou analytického centra, ktorý by mohol k tomu dať, dať možno nejaké vysvetlenie, možno nejaký návrh pre ministra spravodlivosti.
Ja som sa pýtala ešte pri tej hanebnej novele trestných kódexov, kde sú tí ľudia, ktorí budú dohliadať nad prepustenými na slobodu či už pre domáce väzenie, jednoducho pre tie alternatívne tresty. Však ja som za alternatívne tresty. Veď tak som stavala celý nový Trestný zákon, ktorý priniesol minister Karas nakoniec do parlamentu. Lenže tie alternatívne tresty na to, aby ste takto uvoľnili brány väzníc, potrebujú ľudí. Veď keď niekto dostane alternatívny trest, niekto sa musí starať o to, či ten alternatívny trest je vykonaný. Ale takýchto ľudí tu nemáme. Nemáme tu takých ľudí. A ja som veľmi zvedavá a teším sa, teším sa na debatu k štátnemu rozpočtu, pretože tak ako v tej hanebnej novele nebolo ani človeka pre dohľad nad takýmto výkonom trestu, nového, žiadneho, tak doteraz nemám žiadnu informáciu, že by sa týmto minister spravodlivosti zaoberal.
A ja preskočím posledné body, ktoré súvisia s či už so šírením lží o tragických prípadoch úmrtia obvinených, ktorými minister spravodlivosti naďalej šíri proste konšpirácie a potiera tak vlastne dobrú povesť Zboru väzenskej a justičnej stráže, a preto, preto je to aj jeden z bodov vlastne návrhu na odvolanie, pretože teraz pred tým, ako politik mohol rozprávať, samozrejme, čokoľvek, ale ako minister spravodlivosti, pod ktorým je Zbor väzenskej a justičnej stráže, pod ktorým je takýto zbor, tak musí dbať, aby všetky jeho vyjadrenia a vyhlásenia rešpektovali, rešpektovali jednoducho dobrú povesť tohto zboru. Ak je potrebné niečo prešetriť, nech sa páči, ale nemôže pokračovať v konšpiráciách alebo vo vyhláseniach, ktoré by jednoducho poškodzovali príslušníčky a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže. Nemôže. Nemôže, lebo im naozaj vďačíme za kľudný spánok. Naozaj im za ten dobrý spánok vďačíme.
Ja pri zrušení dotačnej schémy v oblasti ľudských práv musím uviesť, áno, súviselo to s tým odvolávanie predstaviteľa opozície, lídra opozície vlastne, a ktorý bol podpredsedom parlamentu, a samotný návrh na odvolanie sa opieral o výsledky auditu, ktorý doteraz nie je známy. A toto je tak absurdné, že tu došlo k nejakej procedúre na základe nejakého auditu, ktorý nebol ukončený. A to je na tom celom príšerné, že bez toho vlastne, aby sa preukázalo, že je tu problém, tak bola zrušená celá schéma ohľadom dotačnej schémy v oblasti ľudských práv, celá schéma, a ešte došlo vlastne aj k odvolávaniu podpredsedu parlamentu. A minister spravodlivosti veľmi dobre vie, veľmi dobre vie, že ten audit jednoducho nebol ukončený a tie zistenia, ktoré tu z neho boli prezentované, boli nepravdivé.
Jednoducho minister spravodlivosti mrhá časom na veci, ktoré škodia justícii, a pre mňa je to nepochopiteľné, pretože to, čo potrebuje justícia, sú nevyhnutné reformy, je pokračovanie v reformách. Nakoniec je to táto vláda, ktorá prišla s prísnym konsolidačným balíkom. Ale ja nevidím nič, čo by pomohlo justícii pre jej udržateľnosť. Nevidím nič. Že popri tomto celom zozname vecí, ktoré minister urobil a nemal, tak si dovolím povedať zoznam vecí, ktoré mal. Mal sa venovať tomu, ako zachrániť justíciu. Mal sa venovať tomu, že ako je možné, že keď porovnáme rozpočet justície na Slovensku, pomer HDP s inými krajinami, tak máme nadpriemer a napriek tomu tá justícia stále peniaze potrebuje. Mal sa zaoberať tým, ako čo najlepšie využiť peniaze z Plánu obnovy a odolnosti, neplakať tu, nesťažovať sa, ale robiť rozhodnutia. Prečo rozhodnutie o nákupe budovy mestských súdov robí až teraz, keď vybral nakoniec tú istú budovu, čo vybrala ministerka Dubovcová? Spochybňuje rozhodnutia, venuje sa zbytočným kontrolám. Kontroly sú dôležité. Ja rozumiem, že príde vláda a robí kontroly, to je absolútne v poriadku. Ale aby som, aby som kvôli kontrolám nestíhala termíny, a potom to zvaľovala na predchádzajúcu vládu a nakoniec robila totožné rozhodnutia, toto jednoducho nijako neobstojí. To znamená, že sa minister jednoducho nevenuje tým veciam. Nevenuje sa tomu, čo justícia potrebuje. Nevenuje sa tomu, že z Plánu obnovy a odolnosti môže justícia dostať 200 mil. na budovy, dvesto miliónov. Je tu obrovský dlh. Je tu obrovský dlh na budovách justície, obrovský. Tí, ktorí ste mali tú možnosť ísť na súdy, tak viete, aké sú tam nedôstojné podmienky. Toto je obrovská príležitosť, dostať tie peniaze a včas ich využiť či už na rekonštrukciu, alebo kúpu nových budov... (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Vaľová, prosím vás, neskáčte pani minis.... pani poslankyni do reči, dobre?

... ktoré by išiel minister spravodlivosti urobiť? O žiadne. Ale jednoducho ten stav je neudržateľný. Keď sa vám nepáči reforma, ktorú som začala, nech sa páči, tak akú ide robiť minister spravodlivosti? Zatiaľ urobil iba reformu trestnej politiky pre záchranu vašich ľudí. Ale čo urobil pre ľudí?! Čo urobil? Ani pri tej reforme trestnej politiky sa nepostaral, aby pri tom prepúšťaní na slobodu tu boli ľudia, ktorí dbajú nad výkonom trestu. Nepostaral sa. Neviem o jednom človeku vlastne, o ktorých by sa navýšili títo ľudia.
Aká reforma sa tu udeje v súvislosti s dohľadom nad výkonom trestu? Nič o nej nevieme. Áno, je tu dôležitá reforma, mala by sa udiať. Nič o nej nevieme. Nemôžem predsa robiť reformu tak, že ju postavím, aby sa moji ľudia, aby unikli pred spravodlivosťou, a nič neurobím pre to, aby iní, ktorí tam teda majú ostať na základe tých zvoľnených pravidiel, tak aspoň aby sa nad tými novými pravidlami, niekto aby sa o ne staral, že sú dodržiavané. To ste neurobili. To neurobil minister spravodlivosti.
Jednoducho ten stav verejných financií vieme spoločne, že je neudržateľný. Ak nebudú ministri robiť reformy vo svojich vlastných rezortoch, aby sa efektívne poskytovala služba, aby sa efektívne ľudia dostávali, keďže sa bavíme o justícii, rýchle rozhodnutia, kvalitné rozhodnutia. Bez reforiem to nepôjde. Nepôjde to bez toho, aby sme mali sudcu, ktorý sa venuje napríklad iba rodinnému právu. Takisto ako keď si idete operovať oči, tak chcete mať očného chirurga. Chcete mať kardiochirurga. To isté si vyžaduje aj justícia. To isté si vyžaduje. Sú to reformy, ktoré treba dotiahnuť. Ak chce minister iné reformy, nech ich robí, ale ja o žiadnej neviem. O žiadnej neviem.
Môže si vybrať inú reformu. Môže si vybrať reformu, ktorá súvisí s obchodným registrom, ktorá nakoniec je súčasťou Plánu obnovy a odolnosti. Ale ani k tej nič neviem. Už tu mal byť v parlamente zákon, ktorý súvisel s novým, s novými pravidlami pre obchodný register. Áno, aby ste mali rýchlo zapísané spoločnosti, aby došlo rýchlo k zmenám. Taký tu mal byť návrh. A taký predpokladá aj Plán obnovy a odolnosti. Nič tu nemáme, lebo minister spravodlivosti rozpustil tím, ktorý ho robil, však nech sa prinesie nový tím, nech sa páči, ale jednoducho rozložil profesionálne štruktúry na ministerstve spravodlivosti a nedejú sa tam veci, ktoré sa majú diať. Už tu mohol byť nový Obchodný register. Notári mohli mať väčší priestor pre zápisy a zmeny v spoločnosti. Mali tu byť nové pravidlá aj pre zodpovednosť potom notárov napríklad. Keď dôjde vlastne k podvodom, kto za to bude platiť? Štát? Proste to sú veci, ktoré tu už dávno mali byť a nie sú tu. Boli nadizajnované, nachystané, nie, minister spravodlivosti sa venoval novej trestnej politike, ktorú ani nedotiahol do konca a doteraz sú ohrozované eurofondy. Jednoducho minister spravodlivosti mrhá časom, mrhá časom na veci, ktoré nie sú pre justíciu. Nie sú pre ľudí, nie sú pre matky, nepočujem nič, ako by sa staral o reforme, ktorá súvisela s rodinným súdnictvom. Nič, počujem len spochybňovanie. Čo robí pre to, aby boli rýchlejšie rozhodnutia v týchto veciach? Alebo ako vyhodnotí, lebo tie čísla napríklad ukazujú, že reforma pomohla rozhodnutiam v rodinných veciach. Nič tu o tom nepočuť, či tomu pomáha, či sa niečo zlepší. Nepočujem nič, ako sa stará o správne súdnictvo, pretože ak sme niekedy aj mali prieťahy v konaní aj pri porovnaní s inými krajinami, základný problém bolo správne súdnictvo, preto tu bola veľká reforma a nielen Najvyššieho správneho súdu, ale aj správnych súdov. Nepočujem nič, ako sa stará o to, aby táto reforma bola uvedená do života.
A nepočujem nič, nepočujem nič ani o zásadnej rekodifikácii Občianskeho zákonníka a potrebnej opatrovníckej reforme. Nepočujem nič. Toto sú veci, ktoré čakám, že by robil minister spravodlivosti.
Ale aj veci, ktoré som uviedla, sú veci, ktoré poškodzujú justíciu. A sú za takou hranou, že je jednoducho namieste, aby minister spravodlivosti buď sám odstúpil, alebo mu bola vyslovená nedôvera.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Dávam slovo spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Zuzane Plevíkovej, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní uvedeného návrhu skupiny poslancov v ústavnoprávnom výbore. Predseda Národnej rady pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade informáciu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu. Ústavnoprávny výbor o návrhu skupiny poslancov Národnej rady nerokoval, keďže nebol uznášaniaschopný. Predseda výboru ma určil ako spravodajkyňu k tomuto návrhu a určil poslancov Gašpara, Eliáša, Glücka, Gašparoviča a Lučanského za náhradníkov spravodajkyne.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol stanovisko vlády Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Borisovi Suskovi, poverenému riadením ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Borisovi Suskovi, poverenému riadením ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky považuje za neopodstatnený vo všetkých jeho častiach.
Parlamentné voľby v septembri 2023 ukončili škandalózne obdobie rokov 2020 až 2023, ktoré sa navždy zapíše do histórie ako éra deštrukcie právneho štátu, porušovania ľudských práv a politických procesov, ktoré sa niesli v znamení pomsty vtedajšej vládnucej garnitúry proti predstaviteľom opozície. Kľúčovým faktorom zvrátenej spravodlivosti sa stali udavači, ktorým Matovičova vláda odpúšťala ich vlastnú trestnú činnosť ponukou za udávanie osôb, ktoré bolo možné spojiť s politickými oponentami.
Na čelo organizácie politických procesov postavili právoplatne odsúdeného bývalého politika Daniela Lipšica, ktorý v postavení špeciálneho prokurátora v spolupráci s vybranými vyšetrovateľmi rozbehli mašinériu politickej pomsty, a každý, komu sa na tom niečo nepáčilo, bol nepriateľ. Zvrátenú spravodlivosť si odskákali aj ľudia, ktorých mesiace držali vo väzbe, kde im lámali psychiku, ako to robili najbrutálnejším vrahom z radov hrubokrkej mafie. Obvinených po mesiacoch väzby pustili na slobodu bez toho, aby im niečo dokázali. Vyšetrovateľke, ktorá mala podozrenie, že s vyšetrovaniami sa manipuluje, chceli podpáliť auto. Úmrtia vo väzbách generála Lučanského a advokáta Krivočenka ostanú otrasným symbolom tejto doby predchádzajúcej vlády, ktorej boli mnohí z vás súčasťou, a s nadšením ju podporovali.
Niet divu, že opozícia sa snaží za každú cenu ovládnuť... odvolať ministra spravodlivosti paradoxne za to, že musí naprávať ich zlyhania a ničenie právneho štátu. Každým dňom pribúdajú nové dôkazy o manipuláciách a zneužívaní práva. Tí, ktorí to z politických kruhov kryli, sa dnes bez hanby podpisujú pod návrh na odvolanie ministra spravodlivosti. Uvedomujú si totiž, že čoraz viac štátnych úradníkov a dotknutých osôb začína rozprávať o pomeroch a nátlaku, ktorý dokázala vláda, vládna garnitúra v rokoch 2020 až 2023 na nich vytvárať. Čím viac informácií sa dostáva na povrch, tým väčší je ich strach o to, viac sa snažia ministra za každú cenu zbaviť. Ich zúfalstvo je tak veľké, že do návrhu na odvolanie nedokázali napísať jedno jediné porušenie zákona z jeho strany, preto im nezostáva nič iné, iba ho paradoxne odvolávať za to, že zákon striktne dodržiava v rámci svojich zákonných kompetencií. To je, ako keby ste išli odvolať špičkového onkochirurga, ktorý zachránil život pacienta, za to, že využil všetky svoje medicínske znalosti a schopnosti, ale popritom musel odstrániť aj obrovský vred z tela pacienta, čo sa však opozícii nepáči, nepáči, lebo podľa nej by mal zostať v jeho tele.
Pán minister Susko, aby vyliečil justíciu, odrezal niekoľko takýchto vredov z jeho chorého organizmu a za to dnes má čeliť odvolávaniu. Ešte pre pár mesiacmi sa súčasná opozícia oháňala restoratívnou justíciou. Prišli voľby, a zrazu je restoratívna justícia a harmonizácia trestných kódexov s okolitými krajinami likvidáciou právneho štátu. To je len ďalšia diagnóza opozície, totálna schizofrénia. Súčasná vládna koalícia schválila v zmysle programového vyhlásenia vlády moderné trestné kódexy, ktoré harmonizujú trestné sadzby so západnými krajinami a zavádzajú alternatívne trestanie a väčší priestor pre sudcov, pre individualizáciu trestania s ohľadom na okolnosti spáchania trestného činu. Všetky opozičné výhrady novely trestných kódexov vrátane legislatívneho procesu ich schvaľovania, ktorý trval tri mesiace, zrušenie toxického prvku – Úradu špeciálnej prokuratúry, úpravy trestných sadzieb a výšky škôd Ústavný súd pochoval a potvrdil ústavnosť postupu ministra spravodlivosti v celej... a celej vlády Slovenskej republiky. Je to zvrátenosť, ktorá v demokratickej spoločnosti nemá obdobu, ale súčasná opozícia prepisuje definíciu demokracie. Ministra spravodlivosti chce odvolať za zákonný a dokonca ústavne súladný postup.
Z rovnakých pohnútok, opozícia chce ministra spravodlivosti odvolať za podanie dovolania v prípade bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, teda za využitie jeho právomoci v absolútnom súlade so zákonom. Dovolanie ministra ako dôvod na odvolanie ministra Suska udávajú tí istí politici, ktorí sa nečinne a bez hanby a hanebne prizerali na nezákonné väzby, porušovanie ľudských práv, zbytočné úmrtia vo väzbách a manipulácie trestných konaní a nesú za tieto ohavnosti minimálne politickú zodpovednosť. Tí istí ľudia, ktorí sa podpísali pod spolitizovanie špeciálnej prokuratúry dosadením Daniela Lipšica do jeho, do jej čela, podsúvajú verejnosti klamstvá o zasahovaní ministra spravodlivosti do nezávislosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, čo sú totálne klamstvá, pretože ministerstvo spravodlivosti požaduje preveriť funkčnosť systému náhodného prideľovania spisov sudcov, čo je nielen legitímna požiadavka, ale aj povinnosť ministra. A zároveň je to v celospoločenskom záujme, aby systém náhodného prideľovania garantovali princíp nezávislosti a nezaujatosti súdnej moci. Na takýto prieskum nie sú potrebné celé spisy a ministerstvo ich ani nežiadalo.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na základe uvedeného, vláda Slovenskej republiky nesúhlasí s návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Borisovi Suskovi, poverenému riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)