22. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nakoľko si ctím zákony a princípy demokracie, tak tu dnes stojím ako minister vlády Slovenskej republiky, lebo v parlamentnej demokracii vláda zodpovedá parlamentu, a v našom ponímaní ani nespochybňujeme právo opozície podať návrh na vyslovenie nedôvery ktorémukoľvek ministrovi. Samozrejme, že v tejto súvislosti je vždy zaujímavé prečítať si odôvodnenie návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády, a inak tomu nie je ani v tomto prípade. V podstate sa môžem opozičným politikom poďakovať za to, že sa tu dnes môžem vyjadriť k nepresným, zavádzajúcim a nepravdivým tvrdeniam, ktoré sú verejnosti podsúvané už niekoľko mesiacov.
Vážené dámy a vážení páni, poďme si najskôr povedať, prečo sa tu dnes vlastne stretávame. Aj podľa odbornej verejnosti, akademickej obce a dokonca aj samotných vyjadrení opozičných politikov je to preto, lebo si plním svoje úlohy v zmysle zákona, využívam svoje zákonné právomoci a spoločne s celou vládou sa snažíme napĺňať programové vyhlásenie vlády. Áno, aj takto absurdne sa dajú využiť demokratické princípy parlamentarizmu.
Ja som však presvedčený, že popísané dôvody sú len figovým listom opozičných politikov. Tým skutočným dôvodom môjho odvolávania nie je totižto nič menšie ako zakrývanie zlyhaní, manipulácií a likvidácie právneho štátu predchádzajúcou vládnou garnitúrou a nič väčšie ako ochrana ich vlastných finančných záujmov. Z ľudského hľadiska je to aj pochopiteľné, veď zabezpečiť si pohodlný život zo štátnych dotácií, ak máte v rukách všetky rozhodovacie inštitúty, je veľmi pohodlné. No z politického hľadiska nejde o nič iné iba o to, presadzovať len svoje osobné záujmy, len jedinú pravdu, len jediný správny názor, len jediný správny výklad práva a to všetko pod rúškom slušnosti a boja za demokraciu. Paradoxne sami čoraz častejšie ukazujú, že tá ich slušnosť a demokracia končí presne tam, kde narazia ich osobné a finančné záujmy na skutočné princípy demokracie, nezávislosti a spravodlivosti. Vtedy strácajú všetky zábrany a uchyľujú sa k zavádzaniu, dezinterpretáciám, a ako si neskôr dokážeme, aj k úplným klamstvám.
A teraz si môžme rozobrať dôvody môjho odvolávania jeden po druhom aj vo svetle mojich predchádzajúcich slov. Niet väčšej blamáže súčasnej opozície ako napadnutie novely trestných kódexov na Ústavnom súde. Celé týždne verejnosť opoziční politici a ich spriaznené červené denníčky kŕmili tým, ako Ústavný súd rozmetá novelu na kúsky a zachráni právny štát na Slovensku. Treba podotknúť, že právny štát v ich ponímaní, teda právny štát, kde sa zneužíva Trestné právo na boj s opozíciou, kde sa porušujú ústavné práva občanov, kde sa obmedzuje sloboda slova a mnoho ďalších zvrátených predstáv pseudodemokratov. (Krátka pauza. Rečník sa napil vody z pohára.)
Dovolím si teraz venovať sa v nasledujúcej pasáži čisto odbornej rovine. Faktom je to, čo drvivá väčšina trestných právnikov vedela od začiatku. Toľko politicky napádaná novela Trestného zákona nie je protiústavná. Nie je protiústavná ako celok a protiústavné nie je ani žiadne z jej zásadných ustanovení. Dovolím si tvrdiť, že drvivej väčšine odbornej verejnosti sa týmto rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky po takmer dvadsiatich rokoch splnil sen, Trestné právo sa konečne začalo humanizovať a vracia sa k moderným štandardom európskych trestných kódexov. Pripomínam, že s novým Trestným zákonom v roku 2005 nesúhlasili mnohí odborníci práve pre jeho dehumanizačný charakter a drakonické trestné sadzby. Toto nastavenie nebolo výsledkom širokej odbornej diskusie, ale politickým rozhodnutím ovplyvneným dohodou, ovplyvneným dobou, pardon, a najmä osobou vtedajšieho ministra spravodlivosti Daniela Lipšica.
Naopak, predmetná novela Trestného zákona, ktorej rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky, má podľa mojich vedomostí širokú odbornú podporu a vychádza aj z množstva odborných a vedeckých článkov, ktoré boli na túto tému za takmer dve desaťročia publikované, a teda je zjavné, že tieto tvrdenia sú naozaj odborné a vedecké, nie politické. Je fakt, že zákonnosť viacerých trestných konaní bola v ostatných rokoch značne spochybnená a v mnohých prípadoch bola konštatovaná priamo rozhodovacou činnosťou generálneho prokurátora, Ústavného súdu Slovenskej republiky aj Európskeho súdu pre ľudské práva. A toto umožňovalo priamo nastavenie trestných kódexov ako vzájomne prepojený celok pravidiel, existencia inštitútu spolupracujúceho obvineného, tzv. kajúcnika, legislatívna absencia zaznamenávania a možnosti prehodnotenia výhod poskytovaných kajúcnikovi, kolúzna väzba, hrozba drakonických trestov pre neprimeranú výšku trestných sadzieb. Toto spolu vytváralo možné podmienky na nátlak na osoby izolované v kolúznej väzbe. Mali si vybrať. Buď budú rozprávať a dostanú výhody, o ktorých sa ani presne nebude vedieť, aké vlastne sú, alebo pätnásť-dvadsať rokov v chládku. Bola tam silná motivácia nielen rozprávať, ale aj klamať, preto som presvedčený, že v tomto prípade boli splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie.
V prípade, keď vláda ako predkladateľ návrhu zákona ako dôvod pre skrátené legislatívne konanie uvádza nevyhnutnosť prijatia legislatívnych opatrení v oblasti Trestného práva nadväzujúcich na konania o porušení povinnosti vyplývajúcich z práv Európskej únie a tiež snahu vyriešiť výhrady zo strany Európskej komisie, a to v záujme predídenia sankcionovania a postihu Slovenskej republiky za absentujúcu alebo nesprávnu transpozíciu práva Európskej únie do vnútroštátneho právneho poriadku nášho štátu a tiež vyhovenie požiadavkám nastolených judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, možno dôvodne predpokladať, že ide o reálne, bezprostredné a priame ohrozenie vládou identifikovaných základných práv a slobôd, čo vyplýva priamo z existujúcej právnej úpravy. Je preto potrebné na túto existujúcu hrozbu bezodkladne reagovať, aby sa predišlo obmedzeniu, či dokonca popretiu základných práv a slobôd. Ide o prevedenie a praktické naplnenie doktríny pozitívneho záväzku štátu a korešpondujúcej povinnosti Národnej rady Slovenskej republiky prijať zákon, aby boli štátom garantované práva a slobody, resp. v prípade nedostatku právnej regulácie jej doplnenie aj reálne aplikovateľné a vynútiteľné.
Namietané nedostatky skráteného legislatívneho konania nemožno posudzovať izolovanie a zároveň súčasne hovoriť o spoločnej ústavnej intenzite zásahu do ústavne garantovaných princípov demokratického a právneho štátu. Súčet minoritných nedostatkov legislatívneho procesu nemôže vo svojom dôsledku mať takú intenzitu, že by spochybnil ústavnosť daného legislatívneho procesu ako celku. Nešlo o procesy, ktoré by sa vymykali z bežného rámca politického boja, preto nie každé porušenie pravidiel legislatívneho procesu vyvoláva protiústavnosť prerokovávaného a schváleného zákona. V žiadnom z namietaných prípadov nevznikol zásah, ktorý by mal takú intenzitu, že by vyvolal protiústavnosť schváleného zákona. Asi toľko by som uviedol odborne a nie politicky k tým klamstvám uvádzaným v odôvodnení môjho odvolávania v súvislosti so skráteným legislatívnym konaním.
V predchádzajúcej pasáži som nehovoril vo svojej osobe, ale citoval som a parafrázoval článok vysokoškolského pedagóga, odborníka na trestného práva a človeka, ktorý navrhol na post špeciálneho prokurátora vašu modlu Daniela Lipšica. Ale vôbec by ma neprekvapilo, ak by ste aj dekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského nazvali nevyberanými prívlastkami. Vo vašom zjednodušenom a pokrivenom svete je predsa odborníkom a slušným iba ten, kto zdieľa váš pohľad na svet a vaše názory.
Pokiaľ ide o schvaľovací proces prijímania noviel trestných kódexov, vytýkate mi niečo, v čom mnohí z vás, ktorí dnes sedíte v opozícii, ste absolútni priekopníci. V skrátenom legislatívnom konaní ste prijímali takmer každý druhý zákon, pričom množstvo z nich bolo takto schvaľovaných neodôvodnene. Od marca do decembra 2020 napríklad mimo štandardný legislatívny proces išlo 50 % všetkých vtedy prijímaných zákonov. Preto mi príde absurdné, že poniektorí ste sa v prípade návrhu na moje odvolanie podpísali pod niečo, čo ste sami neuveriteľným spôsobom podporovali s tým obrovským rozdielom, že o novele trestných kódexov sa rokovalo niekoľko týždňov, počas ktorých tu boli stovky vystúpení opozičných poslancov, takže tvrdenia o neexistujúcej diskusii sú nepravdivé. Ak by toto mal byť dôvod na vyvodenie mojej politickej zodpovednosti, potom sú tu desiatky opozičných politikov z bývalej koalície Matoviča a Hegera, od ktorých by ste mali žiadať vyvodenie politickej zodpovednosti, a tu zopakujem, že v prípade trestných kódexov ste sa aj v tejto otázke obrátili spoločne s pani bývalou prezidentkou na Ústavný súd a Ústavný súd vám jasne odkázal, že ústavu sme neporušili a trestné kódexy sú v poriadku.
Zmeny v Trestnom zákone boli vypracované s ohľadom na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2023 až 2027, v ktorom sa vláda zaviazala k priblíženiu slovenského trestného práva k európskym štandardom a aktuálnym trendom v trestnoprávnej politike najvyspelejších krajín Európskej únie ako aj Európskej únie ako takej. Z Programového vyhlásenia vlády vyplýva v tomto smere potreba najmä humanizácie trestov s ohľadom na princípy právneho štátu, spravodlivé a primerané trestanie trestných činov, priklonenia sa k filozofii restoratívnej justície vrátane uprednostnenia alternatívnych trestov pod potrestaním páchateľa, pred potrestaním páchateľa nepodmienečným trestom odňatia slobody, celkového presadzovania alternatívnych trestov a podpory probačnej služby.
A to, že pani ministerka vo svojom úvodnom prejave hovorí o tom, že nemá informácie a vedomosť o tom, že ako sa venujeme probačnej službe a aké kroky robíme aj z hľadiska štátneho rozpočtu, aj z hľadiska organizácie ministerstva, aj z hľadiska komunikácie s jednotlivými súdmi, neznamená, že to tak nie je a že to tak nerobíme. Ale o tom sa môžme baviť pri štátnom rozpočte.
Ja rozumiem, že u niektorých opozičných kolegov môže existovať určitá obsesia vo vyžívaní sa v utrpení názorového alebo politického oponenta. To sme videli počas uplynulých rokov, že ste sa tešili, že ľuďom vykopávala NAKA dvere, že držali ľudí v nezákonných väzbách, že ste produkovali obžaloby založené na výpovediach kriminálnikov, alebo ak chcete, kajúcnikov a k tomu zbytočné a smutné úmrtia vo väzbách. Vaše cynické hranie sa s ľudskými osudmi len preto, že ste chceli živiť nenávisť, aby ste počítali vaše voličské zisky, vaša hra skončila bičovaním vášní na základe klamstiev a vyvrcholila v máji tohto roka, keď jeden z vašich fanúšikov štyrikrát vystrelil na predsedu vlády. Uvedomujem si, že musí byť pre vás ťažké sa s týmto systémom stredovekej spravodlivosti rozlúčiť, keďže to bola vaša kľúčová agenda, ale cieľom schválenej novely zákona je skoncovať s deštrukciou právneho štátu a zaviesť do praxe posilnenie garancie dodržiavania základných práv a priblížiť sa európskym štandardom trestného práva a to všetko pri zefektívnení chodu štátu v oblasti Trestného práva a optimalizácii nákladov štátu vynakladaných v súvislosti s trestnou politikou štátu.
Neodpustím si možno aj politický komentár. Nebol som to ja ako kandidát na ministra spravodlivosti, ktorý by obvolával členov Súdnej rady, zvolených vládou a parlamentom, aby sa pod mafiánskymi vyhrážkami vzdali svojim funkcií. Ešte ste neboli ani členmi vlády a už ste si chystali pôdu na zneužívanie práva a dnes ma chcete kritizovať za skrátené legislatívne konanie, pričom vy ste ho neváhali využiť pri novelizácii zákona o Súdnej rade na to, aby ste ju politicky a mocensky ovládli. V tomto prípade doslova platí to staré známe, pre triesku v oku druhého nevidím brvno vo vlastnom. Takto ste si predstavovali právny štát. Vyhrážky, zastrašovanie, zneužívanie, lámanie ľudí väzbou, vzájomné prepojenia spriaznených sudcov, vyšetrovateľov, prokurátorov a médií, drakonické tresty, až sa vám to napokon vymklo z rúk a zostali po vás mŕtvi ľudia.
Plynule sme sa posunuli k ďalšiemu klamstvu uvádzanému v návrhu na moje odvolanie, ktorým je, pochopiteľne, zrušenie špeciálnej prokuratúry vraj na základe hrubej lži. Predstavitelia opozície vytrvalo popierajú niekoľko desiatok rozsudkov súdnych orgánov Slovenskej republiky, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré konštatovali porušenie základných práv obvinených. Ich najodbornejším argumentom je, že boli predsa napadnuté rozsudky súdov, a nie rozhodnutia špeciálnej prokuratúry. Vôbec im v tejto argumentácii neprekáža, že súdy v dotknutých prípadoch rozhodovali práve na základe dôkazov predkladaných prokurátormi špeciálnej prokuratúry a že tí istí prokurátori dohliadali aj na celé prípravné konanie, v ktorom práve najčastejšie prichádzalo k porušovaniu práv obvinených. To je, ako by ste prichytili dvoch bankových lupičov pri čine, a jeden z nich by sa zrazu začal vyhovárať, že ale on je nevinný, lebo on do banky vošiel až ako druhý. Jednoducho odbornosť nadovšetko.
Váš dnešný opozičný kolega pán Jaroslav Spišiak verejne priznal, že systém kajúcnikov fungoval na nezákonných benefitoch a nevie si predstaviť, že to môže ďalej fungovať bez takýchto nezákonnosti. Uvedomujete si, čo tu teraz hovorím? Ja sa nečudujem, že nevidíte porušenia ľudských práv v trestnom konaní, keď obhajujete sami nezákonnosť a porušovanie ľudských práv. V prípadoch, kde boli rozhodnutia prokurátorov Špeciálnej prokuratúry zrušené priamo generálnym prokurátorom ako nezákonné alebo porušujúce práva stíhaných osôb, zasa argumentujete zneužívaním § 363, takže z logiky súčasnej opozície sú všetci zlí – aj súdy, aj Generálna prokuratúra, aj Ústavný súd, aj Európsky súd pre ľudské práva, lebo tomu nerozumejú a nenechajú si vysvetliť od tejto prokurátorskej elity, že zneužívanie Trestného práva je vlastne základným a výsostným pilierom demokratickej spoločnosti. A nechápe to ani inšpekcia ministerstva vnútra a ani iní prokurátori, ktorým bývalým elitným prokurátorom spod krídiel neprokurátora Daniela Lipšica vzniesli obvinenia.
Vážení kolegovia, takže nie na základe hrubej lži, ale na základe faktov podporených Ústavným súdom, Európskym súdom pre ľudské práva a dnes už aj orgánmi činnými v trestnom konaní bol predložený návrh na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. A čuduj sa svete, zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry nedochádza k narušeniu systému slovenskej prokuratúry ani medzinárodných záväzkov, keď agendu Úradu špeciálnej prokuratúry preberajú iné útvary v rámci Generálnej prokuratúry ako takej podriadené generálnemu prokurátorovi, tvrdí vo svojom zverejnenom stanovisku Ústavný súd Slovenskej republiky. Takže kto tu celé mesiace hrubo klamal a zavádzal slovenskú verejnosť a jej európske inštitúcie, organizoval protesty na námestiach za zachovanie Úradu špeciálnej prokuratúry? Sám Ústavný súd skonštatoval, že nedošlo k žiadnemu pochybeniu. Úprimne si ani neviem predstaviť lepší prípad dvojtvárnosti, dvojitého metra a pokrytectva súčasnej opozície, ako je moje kritizovanie za tlačové konferencie vraj v prítomnosti trestne stíhaných osôb, ako to už povedala aj v úvodnej reči pani poslankyňa Kolíková.
Opätovne pripomínam, že obdobie rokov 2020 až 2023 bolo najtemnejším obdobím justície a právneho štátu od 50. rokov minulého storočia na našom území. Potvrdili to rozsudky a rozhodnutia súdnych orgánov Slovenskej republiky aj Európskeho súdu pre ľudské práva, či orgánov činných v trestnom konaní, ktoré jeden po druhom konštatovali u spomínaných osôb porušenie ich práv a viacerým bolo trestné stíhanie nakoniec buď zrušené, alebo zastavené.
Ale pozrime sa bližšie, kto nám to tu hovorí o tlačových konferenciách s trestne stíhanými osobami. Takúto biednu argumentáciu používajú ľudia, ktorí doslova cez koleno lámali nielen zákon o prokuratúre, ale aj kryli nezákonný postup v prípade získania bezpečnostnej previerky, len aby do jednej z najdôležitejších a najvyšších funkcií v justícii dosadili skrachovaného politika, neprokurátora, a teraz pozor, nie trestne stíhaného, ale právoplatne odsúdeného Daniela Lipšica, navyše advokáta kajúcnikov, ktorých zastupoval, mal od nich dôverné informácie ako ich obhajca, a potom sa postavil na druhú stranu, a tieto informácie mohol neoprávnene využívať. (Potlesk.)
Tí, čo teraz hovoria o tlačovkách, sa s ním ukazovali pri každej možnej príležitosti a nielen to. Oni sa s ním aj tajne stretávali a dohadovali na likvidácii vtedajšej opozície a právneho štátu prostredníctvom bezbrehého zneužívania orgánov činných v trestnom konaní a samotného trestného práva. Tomu sa hovorí exkluzívna, selektívna slepota. Alebo je tu aj možnosť, že sa za to, čo tu stvárali, tak príšerne hanbia, že na presadzovanie ľudí vo výkone trestu do najvyšších štátnych funkcií a ďalšie nechutnosti chcú čo najskôr zabudnúť, aby ich v noci nebudili zlé sny. Úprimne však tomu po tom, čo predvádzajú na svojich tlačových konferenciách aj tu v pléne, veľmi neverím.
Nebolo pre mňa ľahké ako človeka z vysokoškolského pedagogického prostredia zvyknúť si na povrchnosť, floskuly a účelové zavádzanie zo strany opozičných politikov, ale na to sa dá časom zvyknúť, aj keď bojovať odbornosťou proti takýmto – v úvodzovkách – argumentom je mimoriadne ťažké.
To, čo ma však naozaj doslova dorazilo, je neuveriteľná arogancia a cynickosť niektorých predstaviteľov opozície a zástupcov médií. Akú obrovskú nenávisť musí v sebe nosiť človek, ktorý si bez mihnutia oka dokáže robiť srandu zo smrti niekoho iného? A nie niekde v súkromí, ale priamo na obrazovkách televízie. Kde sa nachádza morálne dno niekoho, kto arogantne a chladne dokáže odvrknúť, že vo väzniciach jednoducho ľudia umierajú?
Ako hlboko musí byť v týchto ľuďoch potlačená ich proklamovaná slušnosť? Áno, ľudia nepochybne umierajú doma, v nemocniciach, na cestách, ale aj vo väzniciach, ale ide aj o to, za akých okolností a čo tomu predchádzalo.
V prípadoch advokáta Krivočenka a generála Lučanského, nešlo o odsúdených páchateľov. Štát mal chrániť ich životy a zdravie. No advokátovi Krivočenkovi neposkytli ani nevyhnutnú a v tom čase dostupnú zdravotnú starostlivosť, čo ho stálo život. O tom, aké metódy nátlaku používali vyšetrovania a prokurátori v prípade generála Lučanského, už bolo popísaného mnoho a riešenie jeho zranení prevozmi po celom Slovensku je kapitolou samou osebe. Vrcholným číslom odôvodnenia môjho odvolávania v tomto bode je trápne a mimoriadne úbohé odvolávanie sa na Zbor väzenskej a justičnej stráže. Nikdy som nespochybňoval ich prácu a už vôbec som nikoho z nich z ničoho neobviňoval. Neobviňoval ich dokonca ani minister Kaliňák, ktorý strávil vo väzbe niekoľko mesiacov. Takáto nehanebná lož je zjavne prejavom totálneho zúfalstva opozície. (Krátka pauza. Rečník sa napil vody z pohára.)
Pripomína aj to, že opoziční predstavitelia často používajú ako argument v prípade generála Lučanského, zriadenie komisie ministerkou spravodlivosti vtedajšou, dnešnou navrhovateľkou môjho odvolávania a jej závermi.
Čo však už verejnosti nikdy nepovedia, je fakt, že žiaden vtedajší opozičný politik záverečnú správu nepodpísal a zverejnili svoje výhrady. Pomyselnou čerešničkou na torte je však skutočnosť, že vtedajšia ministerka spravodlivosti do komisie bez hanby vymenovala švagrinú jedného z bosov slovenskej mafie, ktorého Milan Lučanský pomáhal dostať za mreže. Ani po tom, čo sa tieto informácie dostali na verejnosť, ministerka Kolíková žiadnu zmenu v zložení komisie neurobila. Dokonca aj viacerí poslanci vtedajšej vládnej koalície to označili za nepochopiteľné zlyhanie, ktoré už dopredu akékoľvek závery komisie dehonestuje. Tomu sa povie parádny gól, no do vlastnej bránky, alebo sa dá použiť aj to novinárske: „Mafia ešte nikdy nebola tak blízko ministerke spravodlivosti, ako tomu bolo za pani ministerky Márie Kolíkovej.“
Návrat k skutočnému právnemu štátu si vyžadoval nielen zmeny v trestnej politike, nevyhnutnosťou bolo tiež zrušenie toxického prvku v štruktúre prokuratúry, konkrétne Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý ste zneužívali ako hlavný nástroj politickej pomsty. Po tom, čo ste dobrovoľne, napriek upozorneniam do čela tejto zložky posadili právoplatne odsúdeného bývalého politika, advokáta kajúcnikov Daniela Lipšica, ktorý nenávidí stranu SMER, sa nič iné ani nedalo čakať. Keď potom prišli manipulácie v trestných konaniach, ktoré odkrývali vaši vlastní nominanti, mali sme tu možnosť počuť správu Slovenskej informačnej služby, vtedy ste tiež všetkých presviedčali, že všetko je v najlepšom poriadku a slušnosť víťazí. Ani hulvátske reči o podpálení auta vyšetrovateľky Santusovej akože slušnými vyšetrovateľmi, ktorí sú dnes obvinení spoločne s bývalým prokurátorom špeciálnej prokuratúry, ani to vás nenakoplo, čo všetko páchate v mene politickej pomsty.
My vám nemusíme nastavovať zrkadlo, vám ho nastavujú vaši vlastní ľudia. Citujem: „Skupina policajtov a prokurátorov z Úradu špeciálnej prokuratúry si išla voľnú jazdu. Častokrát fungovali spôsobom, že si povedali, koho chcú dostať, a hľadali čokoľvek, čo by sa na neho našlo.“ To nie len nejaká moja domienka, ale realita, ktorá je preverovaná v súčasnosti orgánmi činnými v trestnom konaní. Viem presne, o čom hovorím. Viete, kto toto povedal? Váš nominant pán Pčolinský, z ktorého ste za Matovičovej vlády urobili šéfa tajnej služby. Normálnym ľuďom by z toho prišlo zle. S vami to, samozrejme, nič nerobí, veď vy ste robili niečo podobné pred televíznymi kamerami. Nadržaní ste prezentovali pexesá, na ktorých ste krágľovali politicky nepohodlných, no predovšetkým vtedy aj dnes bezúhonných ľudí bez akéhokoľvek súdneho rozhodnutia, bez akýchkoľvek dôkazov, len na základe politickej pomsty.
Výsledkom týchto politických procesov, ktoré museli naraziť na zákon a ústavu, sú viaceré rozhodnutia o porušení ľudských práv a slobôd a som presvedčený, že ani Európsky súd pre ľudské práva ešte nepovedal svoje posledné slovo. Ale áno, rozumiem, že optikou vášho mentálneho nastavenia nedokážete pochopiť, čo vám tu hovorím, nepresvedčia vás ani rozhodnutia Ústavného súdu, pretože vy poznáte len jednu – tú svoju – pravdu. Strčiť názorového oponenta do väzenia, v lepšom prípade len – v úvodzovkách – do väzby, ktorá sa za éry Matovičovej vlády extrémne nadužívala pričinením predovšetkým špeciálnej prokuratúry.
Zrušenie špeciálnej prokuratúry a systémovej zaujatosti, ktorá v nej vznikla príchodom práve Daniela Lipšica, je rozhodnutie, za ktorým si stojím, a ani Ústavný súd neváhal a dal pravdu nám, že zrušenie tejto zložky prokuratúry je absolútne, absolútne v súlade s ústavou.
Pokiaľ ide o funkčnosť justičných orgánov, tak po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry bolo na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky zriadené nové špecializované oddelenie závažnej kriminality a veci v pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu prešli na osem krajských prokuratúr. Celkovo tak došlo ku výraznému navýšeniu kapacít zaoberajúcich sa závažnou trestnou činnosťou vrátane korupcie. Kontinuita a výkonu dohľadu prokuratúry v existujúcich trestných veciach, ako aj plynulé odovzdanie agendy generálny prokurátor zabezpečil vydaním viacerých organizačných aktov. Nemal som a nemám aktuálne ani informácie, že by prokuratúry a súdy sa nevedeli vysporiadať s nápadom v súvislosti s novelou Trestného zákona. Naproti tomu, keďže so súdmi na rozdiel od mojich predchodcov, komunikujem, oveľa väčším problémom je chaos, neefektívnosť a horšia dostupnosť pre občanov k súdom a spravodlivosti po zavedení tzv. súdnej mapy, ktorú ste presadili bez akejkoľvek komunikácie so sudcami a súdmi.
Keď hovoríte, pani ministerka, že som nedal šancu sa vyjadriť k novelizáciám trestných kódexov prokurátorom a policajtom, tak sa vás chcem opýtať, povedzte mi vy, s kým ste sa bavili a s kým ste sa radili pri presadzovaní súdnej reformy, súdnej mapy. S ktorýmkoľvek sudcom či predsedom súdu, alebo iným sudcom na Slovensku sa bavím, všetci boli proti tomu, nikto sa s nimi o tom nebavil podľa ich názoru a presadilo sa to z ministerstva od zeleného stola, takže je veľmi zaujímavé, že vy hovoríte o tom, že kto čo bez komunikácie s kým robil.
Okrem toho vaša drzosť nemá hraníc, a tak sa ani nečudujem, že ste do dôvodov na vyslovenie nedôvery voči mne ako ministrovi spravodlivosti, uviedli ohrozenie čerpania prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti. Myslím si, že niektorí ani neviete, prečo ste to tam napísali a podpísali. Tak si dovolím vám to ozrejmiť, pani exministerka Kolíková sa len snaží mediálne zachrániť, pretože práve ona a jej nekompetentnosť je hlavným dôvodov, prečo Slovensko príde o milióny eur z Plánu obnovy a odolnosti na modernizáciu justície. Informoval som o tom verejnosť už tesne po nástupe do funkcie v marci tohto roka. Nastavenie plánu obnovy je jednoducho celé zle a pani Kolíková sa môže snažiť premaľovať realitu a klamať, koľko len chce, tu je nadovšetky pochybnosti jasné, že v pláne obnovy za sebou zanechala obrovskú katastrofu a nesie za to plnú politickú zodpovednosť, z tej sa pani poslankyňa, jednoznačne nevyzlečiete.
Čudujem sa vám ostatným, že ste sa dali takto oklamať pani Kolíkovou, ktorej tečie do topánok. Za fiasko s nastavením Plánu obnovy a odolnosti v rezorte spravodlivosti by ste mali vyvodiť zodpovednosť práve voči pani Kolíkovej, nie voči mne, ktorý sa snaží zachrániť aspoň časť peňazí, aby sme neprišli o všetko. Súčasná vláda robí všetko pre to, aby Slovenská republika čerpala maximum slodov, ktoré má rokované.
Aj preto jediným zbožným želaním našej deštruktívnej opozície je zastaviť čerpanie nielen z plánu obnovy, ale celkovo všetkých eurofondov, a tak naši opoziční politici chodia a ohovárajú vládu v Bruseli, len aby sa im splnil ich zlomyseľný sen. Ako tu stojím, môžem vám sľúbiť, že urobíme všetko pre to, by sa vám to nepodarilo. V tejto veci som hovoril aj v stredu, keď som predkladal návrh zákona v súvislosti s insolvenčným registrom, a ešte o týchto okolnostiach budem hovoriť na samostatnej tlačovej konferencii vo vzťahu k Plánu obnovy a odolnosti a vo vzťahu k nastaveniu Plánu obnovy a odolnosti vo vzťahu k rekonštrukciám jednotlivých budov v justícii. (Krátka pauza. Rečník sa napil vody z pohára.)
Odbornosť našej súčasnej opozície sa naplno ukázala aj pri Dušanovi Kováčikovi. Celý čas sa tu oháňate jeho prepustením na slobodu, avšak moje rozhodnutie na základe posúdenia a stanoviska odborníkov z ministerstva spravodlivosti bolo o prerušení výkonu trestu. Žiadnym spôsobom som nezasiahol do rozhodnutia súdu, nezmenil som ho ani nezrušil, na to žiadne kompetencie nemám. Už niekoľkokrát som v médiách zopakoval dôvody, ktoré ma viedli k podaniu dovolania, a pokojne ich zopakujem znova.
V prípade bývalého špeciálneho prokurátora ide o arbitrárne rozhodnutie, ktoré vychádza zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, a to je zákonný dôvod na podanie dovolania a na prerušenie výkonu trestu, tak ako som ho urobil ja v tomto prípade a ako ho urobili v iných prípadoch všetci moji predchodcovia. Moje rozhodnutie predstavuje iba šancu, aby Najvyšší súd mohol na základe všetkých dostupných dôkazov rozhodnúť, ak potvrdí jeho vinu, Dušan Kováčik bude vo výkone trestu o to dlhší čas, čo je teraz... čo má teraz prerušený výkon trestu. Ale možno predstaviteľov súčasnej opozície teší, ak sa vo väzbe či výkone trestu ocitnú ľudia, o ktorých vynesú dôvodné pochybnosti. Budem rád, ak sa pani poslankyňa Kolíková už raz konečne vyjadrí, či sa bude podieľať na finančných náhradách pre ľudí, ktorí nezákonnou väzbou či výkonom trestu utrpeli ujmu na svojom zdraví a základných ľudských právach.
Aj Dušan Kováčik má právo na spravodlivý proces a nevidím žiaden dôvod, aby som robil to, čo vy. Súdny proces nie je reality šou. Hovoríte, že som nepredstúpil pred médiá a nevysvetlil dôvody podania dovolania a prerušenia výkonu trestu. To predsa nie je pravda a sama to dobre viete, pani poslankyňa. Niekoľkokrát som stál na tlačových konferenciách pred médiami a vysvetľoval som, prečo som podal dovolanie a prečo som rozhodol o prerušení výkonu trestu. Samozrejme, že jednotlivé konkrétne podrobné dôvody som neuviedol pred tým, ako rozhodne samotný Najvyšší súd.
Ešte raz chcem zdôrazniť, my nechceme robiť politiku, tak ako ste ju robili vy, že z politiky ste robili reality šou, že ste mediálne pred verejnosťou niekoho zlynčovali ešte pred tým, ako bolo vydané právoplatné rozhodnutie súdu. Načo je dobré, aby sa vo verejnosti a pred médiami diskutovalo o dôvodoch, o ktorých bude rozhodovať Najvyšší súd, pred tým, ako o tom Najvyšší súd rozhodne. Diskutovať na mediálne a vo verejnosti môže potom, ale vytvárať mediálny tlak na Najvyšší súd, ako má rozhodnúť, a dopredu v médiách niekoho odsudzovať je neprípustné. A my túto reality šou robiť nebudeme. (Potlesk.) Okrem toho neviem, čoho sa bojíte. Tvrdíte, že dôverujete súdom a keď má ten istý súd rozhodovať o dovolaní v prípade pána Kováčika, tak šírite jed a síru.
Ale poďme ďalej. Je smiešne, že opozícia považuje za zásah do nezávislosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky štandardnú ministerskú kontrolu, ktorú počas svojho vládnutia vykonali niekoľkokrát moji predchodcovia. Takéto ich hrubé zavádzanie sa dá chápať z jediného dôvodu a tým je, že väčšina konaní vo veci vtedajších opozičných predstaviteľov sa pravidelne uskutočňovalo v jednom „strýko-senáte“, ktorý bol rodinne a priateľsky prepojený s prokurátormi Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorí v týchto veciach tieto dozorovali. Súbor dát o elektronickom prideľovaní konaní by vnieslo svetlo a zároveň možno rozptýlilo možné pochybnosti, no mohol by priniesť aj zistenia a také skutočnosti, ktoré by znamenali obrovskú pohromu v justícii, preto sa vôbec nečudujem, že celá dnešná opozícia sa zmieta v strachu, aby nevyšlo na povrch, že počas ich vlády sa hrubo zasahovalo do nezávislosti súdov a jednotlivých konaní.
Len ako dôvetok môžem uviesť, že ministerská kontrola nežiadala žiadne dokumenty zo spisov, žiaden obsah spisov, ale iba dátové logy, resp. kontrolu systému, čo vyvracia ďalšie klamstvá, ktoré niekoľko mesiacov šírite či už v mediálnom priestore, alebo tu v parlamente. Verím, že nikoho netreba presviedčať, že garancia nestrannosti a nezávislosti pri prideľovaní súdnych spisov musí byť v celospoločenskom záujme, pretože je to ústavné právo, a potvrdila to minulý týždeň svojím uznesením aj Súdna rada na svojom zasadnutí.
Pani poslankyňa Kolíková tu v svojom prednese hovorila niečo o stanovisku a uznesení Súdnej rady. Ale teda neviem, či pani poslankyňa čítala iné uznesenie Súdnej rady, ako bolo prijaté, a iný dokument, ktorý hovorí o stanovisku, kto má aké kompetencie v rámci preskúmavania informačného systému, centrálneho informačného systému, ktorý je na súdoch, alebo teda ako v úvode hovorila o tom, že kto má schopnosť čítať s porozumením, či teda má schopnosť čítať s porozumením, alebo, alebo nie.
Takže aby nevznikli žiadne pochybnosti, tak ja bez komentáru prečítam uznesenie Súdnej rady zo 16. októbra 2024, kedy Súdna rada Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu a tak ďalej:
„a) konštatuje, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je ako prevádzkovateľ a správca centrálneho informačného systému podľa § 79 ods. 1 až 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2 ods. 5 a 6 zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov povinné zabezpečiť, aby prevádzka jeho technických a programových prostriedkov vylučovala možnosť ovplyvnenia pridelenia veci jednotlivým senátom alebo sudcom náhodným výberom a aby bola prevádzka tohto systému bezpečná, spoľahlivá a zabezpečená pred zneužitím a za týmto účelom je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky oprávnené získavať, zhromažďovať, prenášať a ukladať údaje, ktoré sú súčasťou centrálneho informačného systému v rozsahu, ktorý je uvedený v ustanovení § 79 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“
Takže, kolegovia, bez toho, aby som to komentoval, každý z vás môže počúvať s porozumením a urobiť si z tohto svoj názor, že kto sa snažil alebo nesnažil zasahovať do nezávislosti súdu alebo získavať neoprávnene nejaké údaje zo spisov. Ešte raz zopakujem, my sme chceli skontrolovať funkčnosť informačného systému z hľadiska náhodného prideľovania spisov, nie nahliadať do obsahu jednotlivých spisov a takéto dáta sme nikdy ani nežiadali.
Naopak, moji predchodcovia v rámci takejto istej kontroly požadovali dokonca vzdialený prístup do centrálneho informačného systému súdov, Najvyššieho súdu a dokonca dostali vzdialený prístup. To znamená, nikto nevedel, čo robia v tom informačnom systéme, pretože zo vzdialeného prístupu z ministerstva tam mali prístup a mohli nahliadať, do čoho len chceli. Zaujímavé, vtedy to nikomu nevadilo, ale dnes, keď chceme my prekontrolovať len funkčnosť informačného systému ako takého, tak je to podľa terajšej opozície zásah do nezávislosti súdu. Ale myslím si, že Súdna rada k tomu zaujala jednoznačné stanovisko, takže táto vec je, myslím si, z tohto pohľadu uzavretá, a verím, že príslušní zodpovední na Najvyššom súde po tomto umožnia kontrolu informačného systému na Najvyššom súde.
Poďme ďalej. Ak hovoríte o zrušení analytického centra, že štát prišiel o dôležitú zložku, ktorá zefektívňovala riadiace i ekonomické procesy na ministerstve spravodlivosti, mali by ste hovoriť ale celú pravdu. Pani poslankyňa, veď vy sama ako ministerka ste ich nepočúvali. Práve preto s vysokou pravdepodobnosťou prídeme o milióny na obnovu súdnych budov. Práve za predchádzajúcej vlády sa robili rozhodnutia v rozpore s odporúčaniami tohto analytického centra. Vám nevyhovovali, a keď na vás mali ukázať prstom, tak boli ticho. Vaša argumentácia je absolútne falošná a čudujem sa, že na ňu vôbec máte odvahu.
Analytické centrum vzniklo ako samostatný odbor o veľkosti šesť až osem zamestnancov ešte v rokoch 2016 až 2018. Na prelome rokov 2020 až 2022 sa však počet jeho zamestnancov navýšil na 26 a plán do konca roku 2023 bolo až 34 zamestnancov s extrémne vysokými, nadpriemerne vysokými platmi oproti iným zamestnancom ministerstva. Pri porovnaní s inými služobnými úradmi bolo zistené, že ministerstvo spravodlivosti malo ako jediné zriadené takéto analytické centrum s takýmto veľkým počtom zamestnancov. Ostatné rezorty disponovali skôr s malými a efektívnymi útvarmi v počte šesť až osem zamestnancov.
Navyše pri hlbšej analýze obsahovej agendy analytického centra, to znamená pri výkazoch práce, čo vlastne robili, bola zistená duplicita vykonávaných činností s inými útvarmi ministerstva spravodlivosti, najmä so sekciou ekonomiky a právnych služieb, sekciou informatiky, sekciou riadenia projektov a rezortnej implementačnej jednotky. Po zrušení analytického centra, keďže my sme ponúkli šiestim analytikom možnosť pokračovať, ale všetci odmietli, bola jeho agenda prerozdelená na tieto sekcie, ktoré vykonávali duplicitne túto činnosť, pričom ministerstvo spravodlivosti súčasne buduje Inštitút stratégií, rozvoja a rezortných dát ako malý, efektívny organizačný útvar, kde bude pôsobiť a túto agendu efektívne zastrešovať šesť až osem zamestnancov, tak ako je to bežné na ostatných ministerstvách.
No a nakoniec sa dostávame k jedinému skutočnému dôvodu na moje odvolanie. Ako sa za posledné týždne ukazuje, pre viacero opozičných politikov nie je nič posvätnejšie ako ich vlastné finančné záujmy a v takýchto prípadoch neváhajú použiť ani tie najhrubšie a najhanebnejšie klamstvá. Kvôli zastaveniu finančných tokov pre ich blízkych, im blízke mimovládky a neziskovky neváhajú zneužiť ani inštitút protestov, či zapojiť do boja aj ich mediálne pobočky a úderky. Verejnosť kŕmia neskutočnými lžami, ktorými sa hemží aj toto odôvodnenie. Už sme si zvykli na to, že opozícia rada používa silné slová, a čím väčší osobný záujem, tým silnejšie vyjadrenia zaznievajú z úst opozičných predstaviteľov.
A tak som si prečítal, že údajne neodôvodnené zrušenie dotačného programu bolo preukázateľným útokom na mimovládne organizácie a ich predstaviteľov zo strany ministerstva, lebo dodnes sa nepreukázali manipulácie a ovplyvňovanie v rámci tejto schémy. Áno, kolegovia, až takto bezbreho a okato je súčasná opozícia ochotná klamať, aj keď fakty ich vyzliekajú donaha. Poďme si teda pripomenúť niekoľko faktov, ktoré audit vykonaný práve v súvislosti s dotačnou schémou v oblasti ľudských práv priniesol. Faktom je, že manipulácie prebiehali, a faktom je, že zrušenie takto nastaveného dotačného programu bolo plne odôvodnené a správne. Faktom je aj to, že rozmotávanie tohto klbka vzájomných prepojení opozičných politikov, ministerských funkcionárov, mimovládok a médií si vyžadovalo veľa času a úsilia, ale zistenia sú dnes finalizované a totálne odkrývajú morálku, dvojtvárnosť a hlavne motiváciu opozície predbiehať sa v nenávistných prejavoch, v útokoch a osočovaní tých, ktorí sa nebáli zavrieť im finančné kohútiky. Vytvorili si tu doslova chobotnicu prisatú niekoľkými chápadlami na štátne financie a je pochopiteľné, že keď sa jej tie chápadlá postupne odsekávajú, tak sa zúrivo bráni. A ak nestačí politické divadlo, tak sa pridá do boja ďalšie chápadlo, ktoré tvoria rodinne, majetkovo a personálne prepojené médiá, sťaby tlačové orgány opozície šíriace ich naratívy a klamstvá.
No a ak nestačí ani to, tak zneužijú aj inštitút protestov a pod falošnými heslami a zámienkami ženú ľudí do ulíc, kde z tribúny rozdúchavajú vášne až na úplnú hranu. A nakoniec až za ňu, ako nám ukázal pokus o atentát v Handlovej, preto je namieste otázka prečo.
Prečo to všetko robia a v koho záujme? Dnes to aj vďaka vykonanému auditu vieme. Ide im iba o seba a o svojich blízkych a v prvom rade im ide o peniaze, peniaze daňových poplatníkov, z ktorých si urobili zdroj svojho živobytia. Keď sa im na základe vážnych pochybení na tieto finančné zdroje siahlo, tak nám vyhlásili vojnu v štýle mafiánskych rodinných gangov, kde zrazu nejde o zákonnosť ani dodržiavanie pravidiel. Oni sú totižto presvedčení, že sú niečo viac ako bežní ľudia či iní žiadatelia. Oni si jednoducho presne v duchu svojej politiky jedinej pravdy a jediného správneho názoru uzurpovali doslova právo na vyciciavanie finančných zdrojov štátu. Sú presvedčení o svojej výnimočnosti až tak, že v ich ponímaní nemusia splniť ani len základné požiadavky na to, čo zo samotného projektu sami napíšu. Im stačí, že spriaznené osoby vydajú na ich pokyn súhlas s presunom financií na vlastné personálne výdavky v rozpore s projektom, ktorý už aj tak nespĺňal kritériá. Lebo my môžeme, my sme na tej správnej strane barikády, my sme predsa slušní. A popri tom nezabudnú na odpútanie pozornosti vykrikovať bludy o smeráckej mafii a nehanebnostiach. (Krátka pauza. Rečník sa napil vody z pohára.)
Nie, vážení, to vy ste tu vytvorili mafiu rodinných klanov, vy ste cez ne vyciciavali štátne financie, vy ste nehanebne pohŕdali aj tými pravidlami, ktoré ste si sami nastavili, a obchádzali ste ich pri každej príležitosti. Toto je tá vaša slušnosť, toto je tá vaša skutočná tvár, toto odhaľuje vašu skutočnú morálku aj to, ako pohŕdate obyčajnými ľuďmi. Veď vy ste pri obhajobe týchto zjavných prepojení a manipulácií najskôr dourážali vysokoškolských učiteľov, profesorov a vedeckých pracovníkov, keď ste šírili klamstvá o státisícovom grante pre profesorku Ficovú, pričom grant bol určený pre organizáciu ministerstva spravodlivosti, pre Justičnú akadémiu na vedecký projekt, na ktorom pracoval tím špičkových odborníkov, kde ona bola len jedným z týchto riešiteľov. A takto si vy predstavujete deklarovanú podporu vedy a výskumu. Ak by ste mali možnosť, tak by ste si peniaze na vedu a výskum prerozdeľovali do svojich rodín a mimovládok a pre vedeckých pracovníkov by zostali len vaše bezduché urážky, nechutné klamstvá a výmysly.
Ale ani tento úbohý útok vám nestačil. Pre vaše zvrátené chúťky na štátne dotácie a ich obhajobu ste neváhali použiť ani prípad nárokovateľného príspevku z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny pre agentúru SMER. Vy, ktorí sa pri každej príležitosti oháňate inklúziou, podporou menšín a znevýhodnených občanov, ste hrubo a nechutne napadli nárokovateľný príspevok, ktorý slúžil na podporu ťažko zdravotne postihnutého človeka, muža bez nôh, teda nie dotáciu pre Ficovu matku na prilepšenie k dôchodku ani pre nadáciu, v ktorej pôsobí Kaliňákov či môj, alebo niekoho strýko. Vy ste zašli až tak ďaleko, že nehanebne ste napadli príspevok na zamestnávanie pre invalida a bez štipky hanby to opakujete dodnes. Až tak veľmi vám záleží na tých bezprácne získaných peniazoch od občanov Slovenska? Od ľudí, ktorých vy, vaši blízky a sympatizanti nazývate luzou, sedlačou, nevzdelancami, dezolátmi a, samozrejme, aj sviňami v ľudskej koži?
Dlhodobo a cielene dehumanizujete poctivo pracujúcich ľudí, dehumanizujete Slovákov, dehumanizujete svojich politických oponentov a ešte máte plné ústa slušnosti a tolerancie.
Pozrite sa, prosím, do zrkadla, ak to vôbec vydrží, lebo všetko, čo som tu dnes uviedol, iba ukazuje, že vaše morálne kompasy sú tak zvrátené, že bude pre vás úspechom, keď z tejto Národnej rady vôbec trafíte von.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Ja sa dnes necítim zrovna najlepšie, ale vzhľadom k tomu, že naozaj si myslím, že spravodlivosť je enormne dôležitá, tak som tu a počúvam a budem chcieť aj vystúpiť.
Pán minister, z toho vášho vystúpenia, teda neviem presne, že komu ste to adresovali, o kom ste presne hovorili, ale viete, generalizácia je základom nešťastia. Prvý predpoklad na to, aby na konci skončilo zle, je zgeneralizovať. Takže ja neviem. Ja som nikdy nič od nikoho nebral, nikdy som nič od nikoho nedostal. (Povedané so smiechom.) Ja som sa narodil na Orave, vyrastal som bez otca, robil som od trinástich rokov. Viete, čiže...
A viete, čo? Ja si uvedomujem, že spravodlivosť, lebo podnikám, je enormne, enormne, enormne dôležitá. A vy ste stvorili, váš svet stvoril Kočnera. Váš svet stvoril Kočnera. A viete čo? Chytili ho, len viete prečo? Lebo si trúfol na Američanov. Dovtedy keď tu pobehoval a vypaľoval normálnych, keď tu robil, čo robil, nikto si naňho netrúfol. Až keď si on trúfol na Američanov, tak dostal po frňáku. To je váš svet. Vy ste stvorili Jankovskú. Vy ste stvorili, vy ste z Harabinovho šoféra urobili sudcu, preboha, zo šoféra. Ja nechcem, nemám nič proti šoférom, ale jak môže byť Harabinov, Harabinov a ešte Harabin bol minister, to bol váš svet, preto to Slovensko aj ten podnikateľský svet vyzerá, ako vyzerá, preto tu sedím, preto pozorne počúvam, a preto budem chcieť vystúpiť.
Je to enormne dôležité, aby spravodlivosť fungovala v tejto krajine. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister Susko, zaznelo tu toho veľa, tak ja vypichnem len jednu vec takú faktickú. Vy ste povedali, že vlastne novela Trestného zákona dopadla fantasticky, idete cestou zmierňovania, humanizácie trestného konania a alternatívnych trestov. Tak sa pozrime, čo ste pre to urobili.
Novela Trestného zákona spôsobila, že tisíckam ľudí vznikol nárok na premenu trestu na domáce, trest domáceho väzenia. Samozrejme, robili ste to narýchlo, päťkrát novelizovaná novela, nevedeli ste, aké dôsledky to v praxi prinesie, a keď ste zistili, že toľko ľudí má nárok na premenu trestu na trest domáceho väzenia, vy sám rozkazom ste sprísnili podmienky, ktoré priniesla novela, aby sa nedostali do výkonu domáceho väzenia, pretože na to nemáte splnené materiálne podmienky.
Toto je v praxi vaša odbornosť. Toto je chaos, babráctvo a taká hanba, že ja sa čudujem, že vy sa tu postavíte a obhajujete sa. Vy by ste sa mali zbaliť a odísť. (Potlesk.)

Pán minister, ja som sa tiež prihlásila na začiatku vášho vystúpenia, lebo naozaj nemôžem nechať bez povšimnutia tvrdenie, že Ústavný súd zrušil len nejaké nepodstatné časti trestnej novely.
Pripomínam, že to boli časti, ktoré sa týkali otvárania dohôd o vine a treste a kontaminácie trestného konania nezákonne získanými dôkazmi v prospech obvinených. A tieto dve veci pre vás boli dôležité, pretože ako mi aj vtedajší štátny tajomník Gašpar povedal na výbore, keď sme to preberali, tam išlo presne o tých kajúcnikov, kde ste chceli spochybňovať výpovede spolupracujúcich obvinených, ktoré sú v neprospech vašich ľudí, všelijakými nezákonne získanými dôkazmi, na čo ešte aj váš sudca, ktorý vám inokedy ako keby drukuje, musel napísať, že takéto niečo nemá oporu v žiadnom právnom poriadku, a toto našťastie, takúto hrôzu, ktorou ste chceli kontaminovať trestné konania na Slovensku, zastavil. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Pán minister, ako hovorí jedno príslovie: „Aj nepriateľov si musíte zaslúžiť.“ Vy ste si zaslúžil a myslím si, že preto, že robíte niečo, čo opozícii nie je po srsti, a nejdete na ich vlne, takže úplne v pohode to nepriateľské prostredie musíte zniesť, ktoré tu dnes je.
Vraveli ste o vyciciavaní štátu. Ja stále hovorím konkrétne prípady, nemohla som sa na pani Kolíkovú vyjadriť, ale humenský sudca, na ktorého som žiadala, aby bolo disciplinárne konanie, keď som ho odniesla pani Kolíkovej osobne, prijal ma štátny tajomník. Viete, čo urobila pani Kolíková? O tri... ani týždeň, mi napísala, že všetko je okej, je to perfektné, lebo som nevedela, aký biznis idú spolu robiť. A ten biznis budem stále rozprávať.
A, pán minister, prosím vás prešetrite to, lebo pani Kolíková hovorila, že prešetrujete a nemáte čas zas na iné. Ja si myslím, že viac prešetrujte. Budova, ktorú kúpil súkromný podnikateľ kedysi od štátu za 400-tisíc, tento sudca ju podpísal za 1 400-tisíc. Nie sú tam parkovacie miesta, je to budova banky, nemá poschodie, má trezory, neviem, na čo to tam budú využívať, a pani Kolíková napísala, že tento sudca je fajn, on je perfektný. No samozrejme, však išiel jej po ruke. Tak viete, jak opozícia kričí ako na vás, to znamená, že robíte dobre, ale tí, čo im idú po ruke a sú fajn, tí sú fantastickí a sú bajovaní.
A keď ste ešte spomínal prideľovanie spisov, tak ja zas len zo svojho prostredia. Keď sme tu minule robili nejaké veci, v Humennom je problém s teplom, musím to skrátiť, syn tohto teplára je u pána Lipšica v strane. Viete čo, keď ja som sa k tomu ozvala, tak ako urážky boli, tak si predstavte, že zmenili značky spisov. Ja to teraz vlastne riešim. A predstavte si, že všetky moje spisy, kde boli len akože urážky, keď som sa zastala ľudí, dostala jedna sudkyňa, no toľko šťastia, tá sudkyňa 90 % pojednávala práve tomuto podnikateľovi a predseda súdu bol jeho kmotor. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Pán minister, mne sa strašne páčil ten výraz, ktorý ste použili na začiatku – pokrivený svet pani Kolíkovej.
Dokonca myslím si, že toto by mohol byť ďalší námet pre jeden vynikajúci film. Veď predsa po Mikim a Prezidentke by bol ďalší názov Pokrivený svet pani Kolíkovej, skvelý námet pre RTVS, možno pre spoluprácu ďalšiu aj pre tých ľudí, ktorí tam budú teraz. No ale dobre.
Ja, viete, tieto vaše právne prekáračky, ktoré máte profesné, tomu ja nerozumiem. Ale jednej veci rozumiem, a to tejto dáme, o ktorej ste hovorili, asi nemôžem nikdy zabudnúť a to je tá hrozná relácia Pumpa, ktorá tu kedysi bola. U pani Kolíkovej toľko cynizmu, tá hrozná necitlivelosť, necitlivosť, to vysmiatie sa majestátu smrti v prípade tejto relácie, ktorej sa táto pani zúčastnila úplne bezostyšne po smrti Lučanského, po smrti generála Lučanského, to bolo čosi, cez čo sa nedá preniesť. A od vtedy ja sa na túto pani pozerám úplne inak preto, lebo to je, to je taká neúcta, tento cynizmus hrozný, toto, čo sme tam videli v priamom prenose, a nebudem hovoriť o samotnej relácii, lebo aj tí tvorcovia už nie sú medzi živými, ktorí ju robili, pochopiteľne, takže sa to nepatrí a ja sa teda skláňam pred majestátom smrti. Ale taká necitlivosť, taká... proste ten, ten hrozný cynizmus v tých očiach a proste dať sa na takúto reláciu akože humoristickú, to nebol ani čierny humor, to bolo jedno svinstvo. A táto pani sa tohto svinstva zúčastnila bez toho, aby mala vôbec nejaké výčitky svedomia. Aspoň keby sa potom dodatočne, keď jej to došlo, ale jej to asi nedošlo, ospravedlnila. Len, bohužiaľ, u tejto dámy sa asi nedoč... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán minister, okrem mnohého podstatného, čo ste vo svojom vystúpení uviedli, ste hovorili aj o tom, že za ministrovania pani Kolíkovej sa súdnych procesov alebo z procesov ako takých v trestnom konaní robili televízne šou. Povedali ste aj to, že vy to takto praktizovať nebudete. Ak by to bola len šou, tak to by bol ten lepší prípad. Horšie je to, že oni sa vo svojej praxi inšpirovali politickými procesmi z 50. rokov, pretože aj vtedy podobne ako za ministrovania pani Kolíkovej a praxe špeciálneho, špeciálnej prokuratúry najprv určil ten, koho treba stíhať, potom dostali politické zadanie a tie orgány to následne tak aj odstíhali, vyrobila sa tá spomínaná šou, vďaka ktorej sa sudcovia báli rozhodnúť ináč, ako bola politická objednávka, a preto aj dnes, keďže sú si vedomí, že tá ich spravodlivosť nezabrala, že tá ozajstná spravodlivosť skutočne ich dobehne, aj preto im ležíte v žalúdku, aj preto je dnes toto, čo tu zažívame.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán minister, ja som naozaj prekvapená, teda čo som si tu vypočula, ja som na takéto bludy naozaj zvyknutá od predstaviteľov iných z koalície. A chvíľu som si aj myslela, že teda niekoho citujete, ale teda tvári sa to, že to boli vaše slová. To naozaj sa nehanbíte opakovane tu používať tie klamstvá týkajúce sa dotačnej schémy a záverov toho auditu? Veď to je absolútne nezmyselné, čo vy ste tu predviedli. Vy opakujete to isté dokola, a pritom tá správa nič také, na nič také nepoukázala. A opätovne vás vyzývam, aby ste ju zverejnili, aby každý mohol ľahko si to v tej správe pozrieť.
Vyzvala vás k tomu aj rada vlády pre ľudské práva. Okrem toho vás žiada, aby ste verejne uznali pochybenie, že ministerstvo zverejnilo nepresnú tlačovú správu o výsledkoch neukončeného vnútorného auditu zameraného na zlepšenie vnútorných procesov ministerstva, ktoré viedla k obviňovaniu zamestnancov ministerstva mimovládnych organizácií a žiadateľov o dotáciu. Aj tam priamo na rade vlády predstavitelia mimovládnych organizácií hovorili o následkoch, ktoré tieto vaše slová majú, o nenávistných správach a vyhrážkach, ktoré dostávajú.
A vy sa nehanbíte to stále opakovať? Minister spravodlivosti tu takto rozdúchava a polarizuje spoločnosť na totálne vymyslených klamstvách? Tá správa nič z toho, čo ste tu povedali, neukazuje. Nič také v tej správe nie je.
Pán minister, to naozaj ako, ja, ja som šokovaná, že v tomto stále pokračujete. Minister spravodlivosti! To je hanba. (Potlesk.)

Milý Boris, ja sa ti chcem len pekne poďakovať za tvoje vystúpenie. Tak ako vždy bolo len o faktoch. Tá tvoja dobrá práca je vlastne ocenená aj tým tvojím dnešným odvolávaním, lebo tak bezzubé dôvody, aké boli uvedené pri predkladaní materiálu na tvoje odvolávanie, už som dávno nepočul. A byť trestaný za to, že si robíš všetko v zmysle zákona, tak klobúk dole. A vieš, presne ako môj kolega povedal, že ležíš im v žalúdku. Áno, lebo si im šliapol na otlak. Ťažko sa počúva prideľovanie dotácií rodine Šimečkovcov, veď vlastne celé, celé to bolo potvrdené aj odvolaním pána Šimečku z podpredsedu Národnej rady.
A spomínal si aj fantastické manažérske rozhodnutia pani ministerky Kolíkovej. Spomeniem len dve, plán obnovy a fantastická súdna mapa, ktorá dodnes funguje presne tak, ako má. Ja si myslím, že slepá mapa na základnej škole, z ktorej sa učia na zemepise deti, je lepšia, ako tá súdna mapa, ktorú vytvorila pani Kolíková. A jedno musím uznať, pani ministerka Kolíková nastavila laťku veľmi vysoko na ministerstve spravodlivosti a ty tú laťku nieže nevieš podliezť, ty ju nevieš ani podkopať.
Ja ti silno držím palce v tvojej práci, robíš to dobre. (Potlesk.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Bude reagovať na faktické pán minister Susko, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem všetkým za faktické poznámky. Ak dovolíte, zareagujem kvôli času na dve.
Na pani poslankyňu Števulovú, áno, je pravdou, že to bolo jeden, jeden z vecí, ktorú sme chceli riešiť, preskúmavať dohody o vine a treste z hľadiska poskytovaných nezákonných benefitov, čo Ústavný súd povedal, že nie je možné spätne, to však neznamená, že tento inštitút v Trestnom zákone ako taký nepotvrdil. On iba povedal, že to nemôžme robiť spätne do minulosti po účinnosti zákona. Ale dosiahli sme to, čo sme chceli, aby sa tie benefity transparentne zverejňovali, aby nikomu nemohli byť poskytnuté nezákonné benefity, na základe ktorých by mohol klamať a povedať čokoľvek, len aby dosiahol beztrestnosť. To je, to je jedna vec.
A potom k pani poslankyni Plavákovej. Pani poslankyňa, prečo takto zavádzate a klamete? Sedeli ste na tej rade vlády. Sedeli ste tam a počuli ste aj mimovládne organizácie, ktoré boli zhrozené niektoré z toho, čo sa dialo. A je to presne na strane 19 tej správy. Tak si ju, prosím, prečítajte s porozumením, najmä stranu 19 správy, kde to je jasne napísané, akým spôsobom sa nakladalo s jednotlivým projektami pri hodnotení.
Ďakujem pekne.