22. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem pekne za otázku. Vami spomínané uznesenie bolo prijaté na rokovaní rady vlády pre ľudské práva a bolo témou samotného rokovania rady. Ministerstvo spravodlivosti, samozrejme, rešpektuje názor časti členov rady vlády pre ľudské práva, avšak vyslovujeme nesúhlas s tým, že by sme zverejnili nepresnú tlačovú správu, ako to tvrdia zástupcovia mimovládnych organizácií. A tento svoj postoj sme na uvedenom rokovaní dôrazne prezentovali. Plne si stojíme za svojimi vyjadreniami týkajúcimi sa transparentnosti procesu prideľovania dotácií v schéme ľudských práv, a zároveň rázne odmietame akékoľvek nenávistné útoky vo vzťahu k jednotlivcom, respektíve organizáciám, o ktorých sme sa dozvedeli z vyjadrení členov rady pre ľudské práva.
Vo vzťahu k žiadosti o zverejnenie znenia správy o výsledku vnútorného auditu za ministerstvo spravodlivosti odkazujem všetkých na opakované výroky, ktoré sme už viackrát zverejňovali, kde sme odkazovali na zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Nebýva zvykom, že sa takého správy zverejňujú. Každý, kto požiadal a požiada, podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám k tejto správe, tak ju dostane, aj ju dostal.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som stručne uviedol správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a rozpočtovej transparentnosti za minulý rok, ako to od nás vyžaduje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti.
Čl. 55a Ústavy Slovenskej republiky ukladá Slovenskej republike chrániť dlhodobú udržateľnosť svojho hospodárenia, ktoré sa zakladá na transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov. Ústava ukladá Rade pre rozpočtovú zodpovednosť povinnosť prispievať podpore pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Spôsob, ako vieme napĺňať toto ústavné poslanie, spočíva v objektívnom hodnotení stavu udržateľnosti, ktorý sa opiera o nezávislosť rady a transparentné postupy našich hodnotení. Žiaľ, aj tentoraz práve konštatujeme, že hlavný cieľ rozpočtovej zodpovednosti, ktorým sú udržateľné verejné financie, nebol v roku 2023 dosiahnutý. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol koncom minulého roka hodnotu 6,2 % HDP. Znamená to, že dlhodobá udržateľnosť sa posunula hlboko do pásma vysokého rizika. Ak máte pred sebou materiál, je to graf č. 1 na strane 6, vysoké riziko je od 5 % HDP.
Výška dlhu bola aj v roku 2023 v najvyššom piatom sankčnom pásme dlhovej brzdy. Dlh na konci roku 2023 bol na základe revidovaných údajov z októbra 2024 na úrovni 56,1 % HDP, pričom hranica piateho sankčného pásma začínala od úrovne 54 % HDP.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda rozpočtovej rady, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, dovoľte mi teda prečítať spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Správy o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023, tlač 385a. 49-2
Správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023 pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 485 zo dňa 2. septembra 2024 na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet. Správa bola predložená podľa čl. 4 ods. 1 písm. b) ústavného zákona č. 493/2021 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. Výsledok rokovania vo výbore: uvedenú správu prerokoval Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a prijal k nej uznesenie č. 113 zo dňa 6. septembra 2024. Uvedený výbor predloženú správu zároveň vzal na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky takisto vziať na vedomie. Zo strany výboru a ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky. Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 121 zo dňa 10. septembra 2024. Zároveň výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vysloviť súhlas, aby predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy. Zároveň ma výbor poveril, aby som teda o tomto informoval plénum. Ďakujem pekne, skončil som.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Takže ešte raz, vážený pán predseda rozpočtovej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda pár slovami takisto zhodnotiť alebo teda povedať niečo o tejto správe. V prvom rade chcel by som poďakovať pánovi Tóthovi, pánovi predsedovi Rozpočtovej rady za teda vypracovanie kvalitnej správy a myslím si, že také prvé, na čo by tá správa mohla slúžiť je, že teda častokrát sa tu doťahujeme opoziční, koaliční poslanci, kto vlastne môže za to, kde kto Slovensko je a vôbec, častokrát sa nevieme dohodnúť, kde to Slovensko vlastne je, aký je náš deficit, aký je náš dlh, aký je ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti. Čiže skutočne je to také smutné čítanie, ako pán predseda povedal, ale je to dobré čítanie v tom, aby sme si uvedomili, kde sme, kde sme boli ešte v minulosti a kam teda smerujeme. Takže ja si dovolím zopakovať pár tých základných parametrov z tej správy, skutočne sme teda na 6,2 % HDP ako hodnote ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti, čo znamená, že sme teda v tom najvyššom pásme, v najvyššom riziku. Takisto ten dlh teda ku koncu roka 2023 bol 56,1 % a tam sme takisto v najvyššom pásme dlhovej brzdy.
To, že kam to smeruje, takisto bolo povedané aj priamo v pléne pánom predsedom k takmer 67 % dlhu v ruku 2028, čo teda myslím si, že na tom sa asi zhodneme aj koalícia, aj opozícia, je dlhodobo neudržateľné.
Veľmi dôležité bolo a tiež tomu povenujem pár slov, bol demografický vývoj. Takisto pán predseda to už povedal, demografický vývoj jednoducho nemôže pre nás byť prekvapením. Proste tie čísla takto ukazovali proste na budúce problémy už pred 20 rokmi a takisto a často sa to hovorí, všetci, ktorí budú na naše dôchodky robiť, sa už narodili. Takže tu skutočne toto nie sú že nejaká predikcia vývoja, to sú normálne tvrdé fakty, ktorým by sme všetci mali prispôsobovať naše dnešné konanie, aby sme sa na túto zásadnú zmenu v počte pracujúcich, v počte ľudí na dôchodku a v počte toho, kto bude nás nahrádzať, aby sme sa na ňu pripravili. Takže toto je jedna z najväčších výziev Slovenska do budúcnosti a dnes pán predseda sa snažil byť veľmi kulantný, veľmi politicky neutrálny a veľmi odborný a tak to má byť. Ale proste jasne, toto je jedna z vecí, ktorá je jasným problémom a bola jasne pomenovaná.
Čo sa týka konsolidácie, takisto myslím si, že bolo jasne povedané, že konsolidačný balíček pre tento rok bol teda tvorený hlavne krátkodobými alebo dočasnými konsolidačnými opatreniami. To by ešte bolo v podstate ešte relatívne okej, keby, bohužiaľ, na tej druhej strane neboli prijímané dlhodobé výdavkové opatrenia. Takže toto si treba uvedomiť, že ten vlastne tento rok sa aj z tohto dôvodu vlastne premrhal. Takto to, ja si to teda môžem dovoliť takto povedať a jednoducho tá šanca, ktorá aj pre tento rok bola, že nečelíme žiadnej aktuálnej kríze z hľadiska nejakej tej akútnej fázy, proste jednoducho premrhal sa jeden rok. A premrhal sa, bohužiaľ, nielen v tých opatreniach, ale premrhal sa vlastne v tom, čo je jedinečná šanca hlavne pri začiatku vládnutia a to je normálne, áno, poukázať, že predchádzajúca vláda spravila niečo zle. Ale nielen to povedať, ale všetky tie zlé, škodlivé opatrenia, na ktoré nemáme, aj zrušiť. Toto je to. Je málo, keď minister financií hovorí, že koľko 1,6 miliardy opatrení sa prijalo počas tej legislatívnej smršte, keď ten parlament sa ozaj odtrhol z reťaze a nemal ho kto kontrolovať a ani nemal ho kto chuť kontrolovať, keďže bola úradnícka vláda, tak jednoducho tá šanca bola premrhaná. Áno, kľudne s odôvodnením, že proste predchádzajúca vláda prijala niečo, na čo Slovensko nemá.
Nič z toho nebolo zrušené a dneska sa to, bohužiaľ, samozrejme, objavuje vo výdavkoch a robí nám to problémy. Toto sú veci, ktoré, to je šanca väčšinou raz za štyri roky a tá sa premrhala.
Čo sa týka konsolidačného balíčka pre tento rok, do nejakej miery ho zasa zhodnotil pán predseda Rozpočtovej rady. Samozrejme, tu je zhoda asi všetkých aktérov, koaličných, opozičných, rozpočtovej rady, všetkých analytických útvarov, ale aj celej ekonomiky, proste jednoducho konsolidovať potrebujeme. To, v akej sme situácii s deficitom, s dlhom, s dlhodobou udržateľnosťou je jednoducho proste neudržateľné, konsolidovať treba. To vám tu povie aj koaličný poslanec, aj ja, aj šéf RRZ. No už ako sa to deje, je druhá vec. A že sa to nedeje správne, to veľmi hovorím, že kulantne, ale povedal to aj predseda rozpočtovej rady. Ja to poviem trošku viacej, no v prvom rade, že aké šetrenie. Ak výdavky budúcoročného rozpočtu, vychádzam z čísel schválených vládou, sa zvýšia oproti tohtoročnému rozpočtu o 12,2 %, tak sa vlastne v prvom rade nebavíme na vládnej strane o žiadnom šetrení.
Nie, bavíme sa o zásadnom raste výdavkov o 3,7 miliardy. Samozrejme, nejaká časť vlastne dodatočných príjmov, ktoré zasa, poviem to tu, pre budúci rok sa majú zvýšiť o takmer 5 miliárd, to je asi 18,7 % oproti tohto roku, pôjde na zníženie deficitu, tak ako to bolo definované, či už to bude spomínaných 1,7 miliardy, alebo možno trochu menej. Ale realita je tá, že vybrať od ľudí medziročne 5 miliárd viac a použiť 1,4 miliardy na zníženie deficitu a 3,7 miliardy na zvýšenie výdavkov, to jednoducho nie je nijakovsky konsolidácia.
Ja len porovnám, Česi tiež ešte nemajú teda v parlamente schválený rozpočet, ale podľa vládou schváleného rozpočtu im výdavky rastú o 6,2 % medziročne, hej? Okej, nejaký rast je prirodzený, ale 12,2 proste nie je niečo, čo je prirodzené a vôbec nie v čase, kedy samotná vládna koalícia považuje za slovo roka konsolidácia. Úplne to poviem jednoducho, povedať ľuďom, že sa majú vyzbierať o 5 miliárd viac ako vlani a rozprávať im, že tieto peniaze budú použité na zníženie dlhu, ktorý teda podľa slov koalície spôsobila výhradne bývalá vláda, je úplne že klamanie. To je čisté klamanie proste a som rád, že táto správa do toho trošku dáva aj svetla.
No každopádne tie nejaké opatrenia sú, aj sám predseda rady povedal, že teda áno, tentokrát sú to opatrenia, ktoré majú, sú dlhodobé, ktoré majú dlhodobý potenciál, no ale zároveň povedal, ako by to malo vyzerať a ja to trošku preložím proste, ako to, bohužiaľ, nevyzerá, ako ten konsolidačný balíček nevyzerá. V prvom rade by to mal byť kvalitný mix opatrení, hej, na príjmovej a výdavkovej strane. Ak by sme to zobrali so všetkými prižmúrenými očami, tak na výdavkovej strane vlády sa šetrí no možno 15 % a ľudia sa majú zložiť na 85 % konsolidácie. Použijem zasa Česko, oni išli 50 na 50, Francúzsko riešilo dve tretiny šetrenie vlády, tretina, bohužiaľ, príspevok občanov. To sú tie parametre, ako by to malo byť. Ale nie že vláda 15 %, a teda ľudia zvýšením svojich, proste zvýšením daní a všetkého proste 85 %. Tak nie. Čiže ten kvalitný mix opatrení jednoducho mal by byť, nie je.
Ďalej, mali by byť štrukturálne reformy. Jednoznačne, samozrejme, nedá sa nič iné, len súhlasiť. Bohužiaľ, v celom konsolidačnom balíčku nie je jediná štrukturálna reforma. Ani jedná, ani jediná. Takisto malo by tam byť zlepšovanie výberu daní a odvodov. To by malo byť že úplne to prvé, o čo sa každá jedna vláda má pokúšať. Bohužiaľ, tá realita je, nie že sa to nezlepšuje, ale už máme údaje za prvé dva štvrťroky, tak práve opačne. Napríklad pri proste dépeháčke efektívna sadzba daňová klesá. Za polroka to bolo už 200 miliónov stratených, nevybraných eur. Keby sme to porovnali s efektívnosťou, ktorú dokázala mať Finančná správa teda rok predtým. Takže nielenže teda nedochádza k zvyšovaniu efektívnosti výberu daní, alebo teda opačne k znižovaniu daňovej medzery, práve naopak, daňová medzera sa nám zvyšuje, efektívnosť sa znižuje a jednoducho štát tak prichádza o peniaze, ktoré mohol mať pri daných sadzbách bez toho, aby musel ľuďom zvyšovať dane, resp. odvody. Ono toto má ešte jednu konotáciu, to nie je len, že tie peniaze štát nevyberie, ale tie peniaze nejakému daňovému podvodníkovi zostanú a potom môžu slúžiť proste na kadečo, napríklad páchanie trestnej činnosti alebo jednoducho proste zmiznú odtiaľto. Čiže toto som rád, že to pán predseda rozpočtovej rady povedal, bohužiaľ, zatiaľ nevidíme žiadne zlepšovanie výberu daní a odvodov. Samozrejme, vie zásadne efektívne využívať európske peniaze, či už sú to eurofondy, alebo plán obnovy a odolnosti, takisto to bolo spomenuté. Úprimne zasa súhlasím so slovami pána predsedu, že akákoľvek konsolidácia je politicky náročný proces. Rozumiem, samozrejme, že to má koalícia ťažké. Každá konsolidácia proste bolí, určite áno, takže toto tiež bolo férovo povedané.
No boli tam ďalšie návrhy, ako by teda mala konsolidácia vyzerať. Pán predseda hovoril aj o tom, že, samozrejme, nás čakajú aj ďalšie, ďalšie roky, hej, pretože už vláda menej hovorí, že z tohtoročného deficitu absolútne neudržateľného 5,8, čo bude okolo možno 8 miliárd eur, sa dostaneme do deficitu o jeden percentuálny bod nižšieho, do nejakých 4,8 - 4,7, čo bude stále niečo vyše 6, možno 6,5 miliardy eur. Proste to sú stále neudržateľné čísla, to je stále ďalšie a ďalšie zadlžovanie a proste bude potrebná nejaká konsolidácia aj na ďalší rok. 51-2
A myslím si, že zasa aj kolegovia z koalície naprosto cítia, že okej, tohto roku si mohli trúfnuť zvýšiť DPH o tri percentuálne body a do rozpočtu si naplánovať, že oproti vlaňajšiemu rozpočtu vyberú o 1,8 miliardy eur viac, hej? Ani nie tá miliarda, čo bola spomínaná v balíčku, ale dokopy si vláda predsavzala vybrať na miesto 9,8 miliardy eur až 11,6 miliardy eur, čo teda ja som neni presvedčený, že je realizovateľné, ale budiž. Určite nebude možné pre ďalší rok urobiť konsolidáciu, že teraz zvyšovať DPH ďalej. Čiže ten priestor je tam vyčerpaný, a teda bude treba hľadať ďalšie opatrenia. Áno, bolo spomínané napríklad odstránenie zabudovaných neefektívnych výdavkov. Tam ten priestor je obrovský, pretože teda tohto roku vláda si nijak na svojich výdavkoch proste opasky neuťahovala, nijak ich neškrtala. Hovorím, práve naopak, výdavky sa zvyšovali, takže tam ten priestor nejaký je. Čiže to som rád, že tu sedia aspoň nejakí koaliční kolegovia. Čiže toto skutočne si tu dovolím zopakovať, odstránenie zabudovaných neefektívnych výdavkov.
A teraz sa trošku zasa vrátim že do absolútne dnešnej doby. Ak chceme konsolidovať, tak každý jeden minister jednoducho musí mať v sebe aspoň to, že nebudem vytvárať nové výdavky. Ako možno niekto povie, že sú to drobné. Koľko tak môže stáť nahratie novej verzie hymny? Ale jednoducho hymnu máme, hymna si myslím, že nám dobre slúžila 20 rokov a myslím si, že keby sme tú istú verziu počúvali teda zo všetkých tých oficiálnych kanálov aj ďalších 20 rokov, tak sa nič nestane, hej? Po ľuďoch chceme, aby platili vyššie odvody, vyššie dane a ministerka Šimkovičová si jednoducho za tieto vybraté peniaze proste objedná nahranie novej verzie hymny. Ako kto si nedokáže šetriť na drobnostiach, tak jednoducho v živote neušetrí na veľkých veciach. Takéto správanie jednoducho si nemôžme v dnešnej situácii dovoliť. To bol absolútne nepotrebný výdavok! Nepotrebný! Neviem, dvihnite ruky, kolegovia z koalície, ktorí ste považovali za nevyhnutne nutnú novú verziu hymny. Súhlas všeobecný, nevidím ani jednu ruku hore. No ďalšia vec, ďalšia vec, včera sme tu schvá... koalícia schválila fond na podporu športu. Áno, tam asi je nejaká vec, ten šport je dôležitý, samozrejme. Ale to je ďalších 20 miliónov nových výdavkov. Jednoducho, nemáme na to. Nemáme na to, keď proste sme v situácii, v akej sme, ja môžem zbytočne pozerať na dokonalý, kvalitný mercedes, ale keď naňho nemám, tak to správne riešenie je škodovka. Proste nemôžme takto vytvárať nové výdavky. Kór to, že z tých 20 miliónov je 5 %, milión použitých na správu fondu. Deväť, deväť ľudí bude, bude v správnej rade. Ďalší traja ľudia v dozornej rade. Dvadsať, dvadsaťčlenná bude, bude kancelária fondu. My dnes si nevieme, nevieme zaplatiť existujúcich zamestnancov štátnych. Tuto len týmto jedným fondom, len včera ste, koaliční kolegovia, vyrobili 30 nových zamestnancov štátu. A zaťažili ste ich miliónom na ich platoch a 19-timi miliónmi na ďalších teda výdavkoch, ešte raz, na ktoré nemáme. Takto by sa dalo pokračovať bod za bodom. Čiže aspoň to keby si dokázala vláda zobrať, že keď už teda nevieme šetriť, tak aspoň by sa nemali vytvárať nové výdavky, pretože inak potom je akékoľvek chcenie po ľuďoch, aby sa skladali na niečo, tak je to len, je to len skladanie sa fakt na to, aby vláde dobre bolo.
No, pán predseda rady chce držať palce poslancom, aby teda ochraňovali dlhodobú konkurencieschopnosť. No skutočne, aj ja sa k tomuto pridám a budem, budem teda dúfať a budem držať palce koaličným poslancom, aby aspoň možno pre ten budúci rok teda boli vymyslené už nejaké opatrenia, ktoré nepoškodia konkurencieschopnosť krajiny, ktoré, práve naopak, poškrtajú nejaké zabudované neefektívnosti a ktoré proste urobia nejaké systémové štrukturálne zmeny, a teda ten priestor tuto určite je, pretože doteraz, a to sa vlastne bavíme už, už o dvoch rozpočtoch aktuálnej novej vlády, proste nijak využitý nebol. Naprosto súhlasím tak isto so slovami pána Tótha, že kultúra rozpočtovej zodpovednosti je, je veľmi, veľmi nízka a jednoducho chýba nám, skutočne nám chýba krížom úplne, chýba nám tá, tá skutočná úcta k tým rozpočtovým pravidlám, ku zákonu o rozpočtovej... ústavnému zákonu o rozpočtovej zodpovednosti. Proste je to tak.
Áno, to ako, ako vlastne ako predviedla, teraz už zasa sa vrátim k aktuálnej vláde, to zdôvodnenie výšky dlhu, a teda návrh opatrení na jeho zníženie, to zasa to pán predseda povedal, že veľmi, veľmi slušne, ale to bol prázdny dokument, kde nebolo nič. Kde proste bolo skonštatované, že áno, problém máme, ale tam nebolo, že absolútne nič, ako ten problém riešiť, ale že vôbec nič. A to, že proste za rok ´22 vôbec nebolo, nebol tento dokument vypracovaný a daný na schválenie, no to je akože ešte teda ďalšia vec.
No, formálne plnenie pravidiel, aj tie pravidlá, ktoré sa plnia, sa skutočne častokrát plnia len formálne a ja začnem tým, že áno, koalícia veľmi často hovorí, že teda za problémy Slovenska môže aj vláda Ódora, hej? Tak to je, samozrejme, absolútna hlúposť. Za tých 22 týždňov proste sa jednoducho, a bez možnosti podávať zákony sa nedalo nijak ublížiť verejným financiám. To je jeden fakt, hej? Ale zároveň vždy sa dá urobiť viac a tu súhlasím so slovami pána Tótha, že úradnícka vláda, áno, urobila vyrovnaný rozpočet, tak hovoril zákon a tak ho aj pripravili, ale skutočne to bolo, nazvime to, fakt že zjednodušene urobené a sama vláda o tom hovorila, že teda je to rozpočet, podľa ktorého sa nedá v budúcom roku ísť. A to je aj moja výhrada, aby som sa teda stále nezakrýval predsedom rozpočtovej rady, skutočne tuto sa dalo urobiť viac v tom, že mohla úradnícka vláda pripraviť aj realistickejšiu verziu rozpočtu pre tento rok a mohla. A ja poviem, že a práve toto sú také tie nevyužité príležitosti, lebo viete, ako sa hovorí, že je dočasné... nič nie je trvalejšie ako dočasné riešenie. A práve to, že keby bola pripravená nejaká zmysluplná verzia rozpočtu pre tento rok, no možno v tej rýchlosti toho celého, ako to bolo po voľbách a koľko bolo času na nový rozpočet, by sa dobré riešenia možno boli presadili pre tento rok len preto, že by nebol priestor na ich zničenie, hej? Nuž ale nebol žiadny rozpočet, tak musela vláda nejaký vyrobiť. Takže toto bola z môjho pohľadu taká že premrhaná príležitosť. Ale ešte raz, ak niekto z koalície hovorí, že teda verejné financie rozbil pán Ódor s jeho úradníckou vládou za tých 22 týždňov, čo tu boli, to je absolútna hlúposť.
No, zákon, ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, áno, máme, máme dlhovú brzdu. Tá nám teda funguje od roku 2012, funguje, jak funguje. Tu by som si dovolil povedať, že tak isto pán, pán predseda spomínal výdavkové limity, ktoré sa teda podarilo, podarilo po 11-tich rokoch presadiť počas minulej vlády, pričom samotný zákon s nimi rátal oveľa skôr, ale už dobre, tak podarili sa presadiť. No zasa, bohužiaľ, to hodnotenie nevie byť nijak iné, že nikdy, doteraz nikdy efektívne nedokázali plniť svoju funkciu z rôznych dôvodov, ale aj z tých dôvodov toho, že tá naša kultúra, teraz už hovorím úplne že všetkých, tá naša kultúra rozpočtovej zodpovednosti je, bohužiaľ, príliš slabá na to, aby sme ich akože plnili. Takže vždy sa našla nejaká výnimka. Pamätám si, ako sme tlačili ešte teda Igora Matoviča, aby výdavkové limity zapracoval do rozpočtu. To isté sa udialo aj už s novou vládou, tiež proste ich nechceli za ten svet zahrnúť do, do rozpočtu. Takže skutočne, bohužiaľ, toto je presne o tej kultúre a tú si tak nejak prenášame z jedného volebného obdobia na druhé a ačohentizmus je úplne a tí to robili, tak robme to aj my.
Veď ale však chceli sme to robiť, chceli ste to robiť lepšie. Takže máme skutočne aj v tomto veľké, veľké, veľké rezervy.
No, jednoznačne platí, jednoznačne platí, že teda fakt tá správa nie je príjemným čítaním. Hovorí o tom, že keď niečo neurobíme, keď niečo neurobí aktuálna koalícia a keď zásadné veci neurobí aj tá budúca vláda, tak proste Slovensko bude mať aleže veľké a veľké problémy. Máme, v podstate máme posledné dve šance, že, vážená koalícia, vy urobíte niečo so Slovenskom a ešte v tom ďalšom volebnom období sa dá zabrániť tomu najhoršiemu. Ale ak sa to do tých šesť, sedem rokov proste nestane, tak nás čaká veľmi, veľmi, veľmi čierna budúcnosť.
No, možno ešte spomeniem to, že tak isto sa tu tiež doťahujeme, že kto tie financie zásadne zhoršil a áno, ešte v roku 2016 sme boli v nízkom riziku, to znamená, vtedy to ešte stále relatívne dobre fungovalo. Áno, boli dobré časy, možno sa dalo ešte aj viac, ale teda furt to bolo v nejakom rozumnom stave.
Ale k tomu zásadnému zhoršeniu, k tomu skoku ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti nad 5 % skutočne došlo v tom roku 2019, kolegovia. Skutočne že ešte za vlády, predchádzajúcej vlády strany SMER, a teda ešte pred všetkými týmito krízami. Áno, sedí aj to, že tie krízové roky, samozrejme, nijak nepomohli zdraviu verejných financií, práve naopak. Ale jednoducho tie problémy sa tam zabudovali už v tom roku 2019.
No čo povedať na záver. Zasa sa odvolám na slová pána predsedu, tento rok sa stratil z hľadiska nejakej tej šance nejakých štrukturálnych reforiem, a teda šance dlhodobo začať ozdravovať verejné financie, pretože tie dlhodobé opatrenia, ony sú častokrát dlhodobé aj preto, že ten ich efekt nastupuje neskôr. Takže tento rok sme už stratili. Hovorím o roku 2024. Bohužiaľ, na veľa, veľa percent je už stratený aj rok 2025, lebo veď teda všetky konsolidačné opatrenia už máme prijaté. Už vlastne bude túto snemovňu čakať viac-menej len prijatie celého rozpočtu ako takého a neobsahuje fakt žiadne prorastové opatrenia, neobsahuje žiadne štrukturálne reformy, neobsahuje vyradenie zabudovaných neefektívností na strane výdavkov. Čiže, bohužiaľ, vyzerá to, že aj ďalší rok je stratený.
Ciele sú ambiciózne aj pre rok ´25, ´26 aj ´27, to napísané v rozpočte máte, bohužiaľ, bez opatrení. Tak by som tu chcel apelovať, aby teda už s dostatkom času, už s tým rizikom, ako bude vidieť, ako tieto opatrenia, bohužiaľ, reálne nepomôžu a poškodia konkurencieschopnosti, aby sa pripravovali na ministerstvách nejaké ďalšie opatrenia aspoň pre rok ´26, aby dokázala, dokázalo sa Slovensko aspoň trošku vrátiť na nejakú pozitívnu trajektóriu.
No a rok ´27, ono sa to zdá strašne ďaleko, ale ciele, že sa bude konsolidovať, a teda znižovať deficit aj v roku ´27, čo bude volebný rok, no zatiaľ je tá realita, a teraz zasa poviem že na všetky vlády, idem kritizovať aj pravicové vlády, zatiaľ to vždy fungovalo tak, že vo volebnom roku fungovala politická ekonómia, a to znamená proste zvyšovanie výdavkov, kupovanie voličov a všetky tieto negatívne trendy, ktoré, samozrejme, neznamenajú nič iné, než zvyšovanie deficitu, a teda následne dlhu.
Takže, vážená koalícia, fakt skúste si toto prečítať. Proste je to výborná správa popisujúca realitu a skúsme teda, chcem byť pozitívny. Skúsme sa pozrieť na to, aby, aby aspoň tie budúce opatrenia spĺňali to, o čom tu pán predseda rozpočtovej rady hovoril. Ešte raz ďakujem pekne za predloženie správy.
Ďakujem za prednesenie a teším sa na ďalšiu rozpravu. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Viskupič, v časti svojho vystúpenia si hovoril o tom, že podľa tvojho názoru to, že vláda Ľudovíta Ódora nepripravila okrem toho vyrovnaného aj nejaký realistický rozpočet, návrh rozpočtu, bola premrhaná príležitosť, lebo je možné, že by si po nástupe tá Ficova vláda osvojila ten, ten realistický, lebo bolo teda zjavné, že, že ten návrh vyrovnaného rozpočtu nie je taký, že by podľa neho krajina mohla fungovať. No k tomu dve poznámky. Jedna je, je, že či je toto potom dobre nastavené v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti, keď vlastne prvýkrát sme sa dostali do situácie, že vláda mala predložiť návrh vyrovnaného rozpočtu, keď neplatila žiadna, žiadna z výnimiek a vláda, boli sme v situácii, keď sme mali úradnícku vládu bez dôvery, ale ani ona nedokázala pripraviť návrh, podľa ktorého by mohla krajina fungovať, keby bol vyrovnaný.

(vymazať rámček)
===== 53-2
Tak sa pýtam, že či je dobré mať také pravidlo, keď ho reálne nevieme naplniť, alebo potom kde je problém? A druhá poznámka je, že som dosť skeptický k tomu, že by si štvrtá Ficova vláda osvojila čokoľvek z nejakého realistického, zodpovedného rozpočtu, ktorý by pripravila Ódorova vláda. Ako sa uvádza aj v správe rady, tak vláda nevyužila vhodné makroekonomické podmienky najmä od leta 2023 na postupnú a trvalú konsolidáciu verejných financií. Začiatok konsolidácie sa tak odkladá najskôr do roku 2025. Vláda evidentne nemala záujem konsolidovať v prvom roku svojej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

55. Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolega Ondro Dostál, ďakujem pekne za tvoju faktickú poznámku, začnem úplne od konca. Áno, je to tak, vláda, samozrejme, evidentne nemala žiadny záujem konsolidovať v prvom roku svojej činnosti, práve naopak, keby to aspoň bolo, že teda pokračuje ďalej. Nie, ona mala záujem plniť teda predvolebné sľuby, ktoré teda, bohužiaľ, znamenali ešte zásadné zhoršenie, hej, zásadnú dekonsolidáciu, takže s tým sa dá len súhlasiť. No, či by si teda bola vláda niečo osvojila, samozrejme, môžeme špekulovať, nikdy sa to nedozvieme. A s najväčšou pravdepodobnosťou asi nie, ale možno sme aspoň mohli mať taký ten dokument, že s čím by sa dalo porovnávať, že realistická verzia podľa vlády, ktorá je úradnícka, ktorá sa nemusela zodpovedať nejakému tomu, že ide obhajovať mandát o dva týždne, o dva mesiace, a teda vlastne s tým, čo teda reálne vzniklo. No, nevadí. Je to už debata, spomenul som to, lebo to vlastne spomenul aj pán predseda rozpočtovej rady, ale nikdy sa vlastne to už nedozvieme. No a či teda ten zákon je dobrý? No, je to zákon, ktorý v podstate desať rokov nebol novelizovaný, tak dokonalý určite nie je a asi sme možno práve takto narazili na jednu z jeho nedokonalostí, to je fakt. A ja musím úprimne povedať, že boli dosť výrazné snahy, aby sa to celé akoby upravilo. A jedna vec je teda, že samotné výdavkové limity, ale prípadne aj ďalšie úpravy aj dlhovej brzdy, prechod na čistý dlh a ďalšie prípadne aj úpravy sankcií, ktoré sa ukázali ako v krízových časoch proste nenaplniteľné akoby. Zároveň tam boli skutočne aj debaty o daňovej brzde, hej, aby aj táto noha vlastne sa stala súčasťou rozpočtovej zodpovednosti. A keby sa to stalo, tak by sme dneska nemohli mať takýto konsolidačný balík. No, ale je to, dá sa to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

vymazať

57-2
Priznáva to už aj vládna koalícia po mesiacoch zatĺkania, avšak to, čo teda ste predstavili, bolo nie ozdravenie verejných financií, ale bolo znižovanie deficitu. A na záver mi dovoľte len skonštatovať také želanie, že ja by som chcel vidieť konsolidáciu, ktorá bude mať čo najmenší sociálny vplyv a čo najviac pomôže budúcemu ekonomickému rastu a rastu životnej úrovne, resp. čo najmenej ho oslabí. A tento balíček je v kontraste s týmto, prináša zvyšovanie cien a prináša postupné tlmenie ekonomiky.
Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, vážený pán Tóth, kolegyne, kolegovia, mrzí ma, skutočne ma mrzí, že nás tu je koľko, aha, pán Pročko, vidím, je nás tu zopár a my hovoríme o tom, čo sa bude diať v tomto štáte v nasledujúcich rokoch. Nielen čo sa dialo, ale čo sa bude diať, ako budeme žiť. Či Slovensko nepôjde na grécku cestu bankrotu. Ja si uvedomujem, že pán Tóth nemohol použiť tento výraz, ani mu to neprislúcha z jeho funkcie, ale spomeňme si vlani na konci roka, keď sa prijímal štátny rozpočet, tak sám minister financií hovoril, že takéto niečo hrozí. A, žiaľ, po roku si musíme povedať, že veľmi sme sa od toho nevzdialili. Síce tu máme predložené nejaké konsolidačné opatrenia, ale však sme si to vypočuli aj z úst človeka najpovolanejšieho, že tie opatrenia sú nedostatočné. Na tom vystúpení si vážim, že každá vláda to dostala podľa rovnakého metra. Už to tu spomínal predo mnou predrečník, skutočne vlády Roberta Fica sa pričinili veľkým dielom o to, že Slovensko sa dostalo už na začiatku roku 2020 na cestu radikálneho zhoršovania verejných financií. Napokon to tu potvrdil aj pán šéf rozpočtovej rady.
Spomeňme si na ten rok, na tieto roky 2016 – 2020, ja to veľmi rád používam tento, tento argument. Bolo to v časoch, keď Slovensko bolo na tom relatívne dobre, bolo to v tých úrodných rokoch, a vtedy prišla vláda napríklad s tým populisticky, že bude znižovať daň z pridanej hodnoty na základné potraviny, vtedy, keď to vôbec nebolo potrebné. A nielen to, že zbytočne týmto spôsobom míňala peniaze, ale aj to, že keď prišiel ozaj krízový rok, v ktorom sme dnes, tak nebolo už z čoho veľmi znižovať. Jednoducho už tá možnosť bola premrhaná. Pán predseda rozpočtovej rady tu ďalej hovoril o tom, že už v roku 2023 vznikli predpoklady na to, aby sa mohli začať ozdravovať verejné financie. Opäť vtedajšia vláda to nevyužila. Spomeňme si, čo bolo na jar roku 2023. Spomeňme si na tú legislatívnu smršť, jednoducho poslanci v tejto snemovni sa predháňali, kto podá populistickejší návrh. Pamätám si, ako sa ježili vlasy mnohým ľuďom, ktorí trošku si to vedeli spočítať, čo všetko sa môže stať, keď sa tieto návrhy zákonov poprijímajú. Jednoducho sa blížili voľby a bolo jasné, že treba niečo ponúknuť voličom za každú cenu.
Pán predseda rozpočtovej rady neobišiel ani vládu Ľudovíta Ódora. A ja som to tu už tiež spomenul viackrát, jednoducho vláda Ľudovíta Ódora si umyla ruky ako Pilát. Namiesto toho, aby, samozrejme, splnila si tú formálnu povinnosť, ktorú jej určite zákon o rozpočtovej zodpovednosti, a predložila vyrovnaný rozpočet. Na druhej strane svojej nástupkyni nič nepripravila. Tie lego kocky, ako to nazvali, nemožno považovať za nejakú prípravu pre nastupujúcu vládu, a nech by to bol ktokoľvek, aj keby to bola vláda, kde bude KDH, jednoducho za pár týždňov do konca roka sa nedá zostaviť realistický rozpočet tak, aby bol aj zodpovedný. A vláda Ľudovíta Ódora ho mohla prichystať, aj keď, samozrejme, mohla to urobiť v alternatívach. To znamená, keď jej zákon o dlhovej brzde stanovoval zostaviť vyrovnaný rozpočet, nech sa páči, naplniť si formálne svoju povinnosť, ale paralelne pripraviť aj rozpočet, za aký by sa postavila, keby eventuálne táto vláda pokračovala aj po voľbách. To bola jej zodpovednosť.
No a napokon tu vidíme hodnotenie rozpočtovej rady, aj čo sa týka súčasnej vlády. Opäť meter je rovnaký, na všetkých je rovnaký meter. Vidíme, že tá niť sa ťahá v podstate ešte od minulého desaťročia až sem. Všetky vlády sa na tom podieľali. Táto vláda predložila, predložila druhý balík konsolidácie a, tak ako hovorí rozpočtová rada, tento, tento balík nevedie k tomu cieľu, ktorým je dostať sa aspoň k deficitu 3 % hrubého domáceho produktu.
A poviem to presne, ako to pán Tóth povedal, čaká nás, čaká nás náročné a dlhé ozdravovanie verejných financií. Je to presne tak. Už čokoľvek spravíme, čaká nás dlhé, dlhé obdobie. Nepovedal, samozrejme, viac, ale ja to poviem, že ak budeme v tomto nezodpovední, tak nás čaká opäť príklon k tej gréckej ceste bankrotu.
Tá kritika sa vzniesla aj na to, ako sa dodržiava zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Toto je podľa mňa asi to, asi to najdôležitejšie, keď hovoríme o číslach a rizikách, ale to je to najdôležitejšie. Jednoducho tento zákon pomaly nikto na Slovensku neberie vážne. Je to tvrdé konštatovanie. Máme tu ústavný zákon, ten ústavný zákon nám stvoril inštitúciu, ktorá stráži verejné financie, a my tú inštitúciu jednoducho vôbec nepočúvame. A musím povedať, že miera, miera ako ignorovania tejto inštitúcie stále stúpa. Ja si myslím, že to nie je len, alebo pripomeniem najskôr, keď sa prijímal zákon o rozpočtovej zodpovednosti pred tuctom rokov, tak hlasovalo vyše 140 poslancov za tento zákon. To znamená, títo poslanci, mnohí z nich tu aj sedia, ktorí hlasovali za tento zákon, tak si povedali, sa dohodli, vytvoríme nejaký mechanizmus, nejakú brzdu, ktorá nás bude okliešťovať pri snahách žiť si nad pomery. A vytvorili sme inštitúciu, ktorá nič iné nerobí, len sleduje, či tento zákon dodržiavame a či túto brzdu používame. Sme v najvyššom pásme a jednoducho vlády to nerešpektujú.
Zoberme si rok, opäť sa vrátim, že ten meter je rovnaký na všetkých, zoberme si rok 2023. Vtedajšia vláda úplne ignorovala zákon a nepredložila správu o tom, ako sa majú ozdravovať verejné financie. Zoberme si rok 2024, vláda prijíma správu, a tak ako to tu bolo povedané, prijíma správu za roky 2023 a 2024, čo neumožňuje ani zákon. A navyše tá správa, ktorá bola predložená, tak nič z nej nevyplýva pomaly, je nezáväzná a to tu máme ústavný zákon a máme tu ústavnú inštitúciu. Prosím vás pekne, ako môžme fungovať v tomto štáte, keď si nectíme ústavnú inštitúciu? Ja tomu nerozumiem. Ako môžeme? Ale vidíme, že to nie je ojedinelé. Vidíme, že sa to plazí cez mnohé ďalšie odvetvia, ale opakujem, verejné financie sú záležitosťou všetkých občanov. Len si spomeňme, čo sa stalo v Grécku po bankrote Grécka. Stalo sa to, že sa prepúšťalo, hromadne sa prepúšťalo z verejných inštitúcií. Dôchodky, tí, čo tu hovoria o tých 13. dôchodkoch, dôchodky išli dole o jednu tretinu, vláda bola nútená privatizovať. Viete, komu dnes patrí prístav Pireus? Patrí Číne. Vtedy sa dostal Pireus do rúk Číny. A potom išli, samozrejme, tie kroky tej čínskej cesty cez Balkán a pomaličky sa dostávajú až k nám.
Takže uvedomme si, že ak tento štát zbankrotuje, tak zbankrotujú jeho obyvatelia. A ak to dopadne na niekoho najviac, tak na tých najbiednejších. Keď zoberiete dôchodcovi tretinu dôchodku, on si nemá ako pomôcť. On nemôže si ísť niekam zarobiť, alebo siahnuť na úspory, ktoré asi nemá, jednoducho musí vyžiť z toho, čo mu ostane. Ja nechcem strašiť, ale o gréckej ceste tu hovoril vlani takto pred rokom minister financií a obávam sa, že sme sa tohto strašiaka nezbavili ani dodnes.
Ale pôjdem ďalej, čo odporúča rozpočtová rada a čo by sa malo diať ďalej. By som to rozdelil na dve oblasti. Prvá oblasť je sám zákon. Ako sa ukázalo aj počas pandémie, energetickej krízy, ukázalo sa, že tento zákon nedostatočne zohľadňuje tie jednorazové výkyvy. A sledovali sme snahy aj za minulých vlád, keď tak poviem, boli vlády Matoviča a Hegera, sledovali sme, že tu bola snaha modernizovať tento zákon, to, po čom volá pán Tóth dnes, modernizovať ho, aby bol jednoducho stvorený na pomery aj do toho zvláštneho počasia, keď za sto rokov padne na svet pandémia. Nič také sa nestalo, nejdem sa teraz v tom vŕtať, že prečo sa to nestalo, ale nič také sa nestalo a jednoducho pokračujeme, aj toto nenovelizovanie tohto zákona prispelo k tomu, že ho berieme oveľa menej vážne aj dnes. To je veľmi dôležité. My sme vlastne ho relativizovali aj týmto spôsobom, že sme ho neumožnili zlepšiť.
Druhá vec je, samozrejme, že v tomto zákone sa, v tomto zákone neboli výdavkové limity.
To znamená, čakalo sa na to, že ďalším zákonom sa stanovia výdavkové limity. Ale stanovili sa a čo bolo ďalej? Nikto ich nebral vážne.
Tretia vec, samozrejme, je tam technický parameter, to znamená posudzovanie, posudzovanie dlhu nie podľa, podľa hrubého dlhu, teda nie hrubý dlh brať do úvahy, ale čistý dlh. To je tiež dosť dôležité, lebo to je vlastne, to dáva realistickejší pohľad vlastne na hospodárenie štátu.
Nič z toho sa nestalo, zákon ostal v takej forme, ako bol, máme ho dnes a dospelo to až do toho štádia, že vlastne ten zákon vôbec, ale vôbec neberieme vážne. V roku 2024 sme sa dostali až do takého stavu, že zrazu sme sa začali cez ministerstvo financií odvolávať na európske výdavkové limity. Ako to tu pán Tóth povedal, európske výdavkové limity sú vlastne pre všetkých. To znamená, oni musia rešpektovať, alebo musia stanovovať pravidlá pre všetky štáty, či sú v takom, alebo hentakom stave, a tým pádom, tým pádom na niektoré štáty sú mäkšie, na niektoré sú tvrdšie, podľa toho, v akom stave sú tie štáty. A tieto európske výdavkové limity nás jednoducho nezachránia, skutočne my potrebujeme národné limity. To znamená, to je ďalší dôvod, prečo novelizovať tento zákon o rozpočtovej zodpovednosti. My v KDH sme za to, aby sa novelizoval ten zákon poriadne týmto spôsobom, lenže na to bude treba, samozrejme, ústavnú väčšinu, takže ústavná väčšina zase prichádza, prichádza na pretras. My hovoríme o tom, že takúto zmenu by sme podporili, ak sa nájde ústavná väčšina, tak sa k tomu prikloníme, možno to budeme dokonca aj nejakým spôsobom iniciovať, pretože sme ozaj vo veľmi vážnom stave.
Teraz k tomu, pán Tóth tu hodnotil aj vôbec to, čo máme dnes na stole. Tento parlament prijal konsolidačný balík s tým, že je nafúknutý o jednu miliardu eur, stále nevieme, kam tá miliarda eur pôjde, asi to pôjde na výdavky, tým pádom, tým pádom tie verejné financie sa dobre vyvíjať nebudú. Nebudú sa vyvíjať s cieľom dosiahnuť aspoň trojpercentný deficit, bude to oveľa horšie.
Ďalej tu máme na stole zákon o rozpočte verejnej správy na budúci rok, tiež v tomto zákone vidíme nejaké ambície, vidíme, vidíme nejaké, nejaké ciele, nuž a to, čo sme tu počuli, čo tam chýba v týchto opatreniach, v týchto dvoch, o ktorých hovorím, dvoch, dvoch vážnych, vážnych materiáloch, to znamená konsolidácia a štátny rozpočet, chýbajú tam napríklad, ako sme počuli, opatrenia na ekonomický rast. Úplne sa s tým stotožňujeme, chýbajú. Jednoducho chýbajú, nie je tam žiadna ambícia, aby sme podporili ekonomický rast. Ja k tomu dodávam, že, naopak, my ho utlmujeme. 59-2
Krásny príklad je daň z finančných operácií, skutočne daň z finančných operácií, ja to často spomínam, podnikatelia mi hovoria, nejako to zvládneme, no, nejako, nejako zvládneme tie vyššie výdavky, ale to tak otrávi to prostredie, tak otrávi. Ale keď si zoberiete tú vražednú kombináciu takéhoto nového opatrenia, keď z bánk robíme nový daňový úrad v podstate, keď zaťažíme podnikateľov touto transakčnou daňou a zvýšime im daň z príjmov o 3 percentuálne body, koho sem dotiahneme? Povedzte mi, aké firmy sem dotiahneme? Slovensko má percentá, percentá z priamych zahraničných investícií, keď to porovnávame s okolitými štátmi. Na Slovensku nemáme kapitál na to, aby sme my si sami pomohli vlastnými silami. Ľudia u nás majú v bankových účtoch 50 mld. eur. To je menej, ako je hodnota dlhu, ktorý je 77 mld. eur. To znamená, keby sme dnes chceli, že zobereme, že zobereme peniaze, ktoré sú v bankách, a chceme uhradiť dlh, tak nemáme na to. Bohaté štáty majú niekoľkonásobok, niekoľkonásobok tie štáty západnej Európy, že si môžu dovoliť, preto keď počujem reči o tom, však my máme nízky dlh HDP, ja viem, že ho máme nízky v porovnaní s Talianskom, ale choďte sa pozrieť do Talianska, koľko majú uložených peňazí Taliani na účtoch. Jednoducho keby ten štát v tomto momente zbankrotoval a bolo by treba uhradiť tie dlhy, tak sú tie peniaze. U nás nie sú. Preto my sme odkázaní, nemáme peniaze na zahraničné investície, teda na vlastné investície, preto ich potrebujeme, sme odkázaní. Čo robíme? Namiesto toho, aby sme tie firmy sem lákali na kvalitné prostredie, aby sme ich lákali na to, že budú mať nízke dane, tak ich zaťažíme transakčnou daňou, otravujeme im prostredie, zväzujeme im ruky poplatkami a tak ďalej. Takže nejaké rozvojové ekonomické opatrenia v tom rozpočte nevidíme.
Výber daní. My to máme, my sme to mali v tých piatich opatreniach, čo sme predložili aj predsedovi vlády. Zlepšenie výberu DPH. Hovoril to aj kolega Viskupič, klesá nám to, ideme opačným, presne opačným smerom.
V rozpočte nevidíme absolútne nič, žiadne opatrenia, žiadnu ambíciu, že by sa zlepšoval výber daní.
Adresnosť výdavkov sme počuli. Adresnosť výdavkov je na, adresnosť výdavkov, ja neviem, stále napríklad čakáme na to, akým spôsobom sa bude a ak sa bude poskytovať energetická pomoc. Stále nevieme. My sme interpelovali, teda budeme sa snažiť dotiahnuť ministerku hospodárstva budúci týždeň do výboru, hospodárskeho výboru, aby nám to povedala. Takže žiadna adresnosť výdavkov.
Využívanie fondov z Európskej únie, to bola ďalšia požiadavka. V polovici roka sme mali čerpanie z nového programového obdobia 1 %. Akým spôsobom potom chceme tie investície, tie verejné investície, ktoré sú financované z 90 % z európskych fondov, ako to chceme dosiahnuť? A keď ich nemáme, keď nevieme použiť tie eurofondy, čím to nahradíme?
Ja by som ešte, už mi čas beží, ale ešte pár slov povedal k samosprávam, lebo táto správa sa venuje aj samosprávam a hovorí mi z duše, pretože samosprávy, hovorí sa o tom, že tie samosprávy sú, nie je vyriešené ich financovanie a v tejto správe sa žiada o to, aby sa urobil aj audit, že podľa čoho pracujú samosprávy a či majú dostatok prostriedkov. Takže za to sa tiež plne staviame, to, čo hovorí rozpočtová rada. Jednoducho treba to doriešiť, nemáme to dotiahnuté.
Čo sa týka tých samospráv, tak tu ešte, ešte máme tie konkrétne úlohy, ešte mám dve minúty, ktoré, alebo konkrétne návrhy, ktoré predpokladá rozpočtová rada, a to stanoviť podmienky na poskytovanie návratných prostriedkov zo štátnych finančných aktív pre samosprávy, súhlas. Uskutočniť audit kompetencií obcí a VÚC, súhlas. Každoročne zverejňovať podrobné údaje o overenej výške dlhu samospráv a uložených sankciách, súhlas. A ja len poviem prečo, však samosprávy nás zaujímajú, my by sme mali hovoriť o ďalšej decentralizácii, čo s tými samosprávami robiť, takže musí mať zmapované východisko.
Ale poviem na záver jednu vec, že tie samosprávy ony zo zákona nesmú hospodáriť s dlhom, nesmú hospodáriť s nevyrovnaným rozpočtom. Musia mať vyrovnaný rozpočet. Tak si predstavte, že nasledujúce roky budú samosprávy mať vyrovnaný rozpočet, hoci budúci rok dostanú oveľa menšie peniaze ako tento rok, a zároveň štát, ministerstvo financií, štátny rozpočet bude hospodáriť s deficitom okolo 6 mld. eur, každý jeden rok. Vôbec sa to nezmení. A ten dlh štátu, ktorý urobia, tak pôjde z vlaňajších 77 mld. eur na 92 mld. eur v cieľovom roku. To znamená, vláda sa bude veselo ďalej zadlžovať, bude neadresne rozdávať výdavky, bude slabo vyberať svoje zdroje a nám bude dlh rásť. Zapamätajme si to, toto funkčné obdobie dlh štátu bude stále rásť.
Takže na záver poviem toľko, že s tým, čo predkladá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, v KDH súhlasíme, a zároveň apelujeme na všetkých poslancov, keby bola plná snemovňa, aby si uvedomili, že rada je tu na to, aby sledovala zdravie verejných financií a jej odporúčania je ozaj vhodné brať do úvahy.