22. schôdza

Ďakujem veľmi pekne všetkým za veľmi konštruktívne faktické poznámky a možno sa budete čudovať, ale napriek tomu, že sme z opozície, tak myslím si, že v tom školskom výbore nám to veľmi dobre funguje a že sa vieme naozaj dohodnúť a diskutovať o dôležitých problémoch aj napriek tomu, že nie vždy so všetkým súhlasíme a to si veľmi vážim.
A, pán Janas, súhlasím s vami v tom, že napriek tomu, že sa chceme snažiť vyrovnať sa tomu Západu v mnohých veciach a pozeráme sa na tie príklady dobrej praxe, tak nie vždy sa nám to darí a netýka sa to napríklad len vysokých škôl, týka sa to v podstate aj regionálneho školstva. V tej implementácii ako keby dlhodobo zlyhávame napriek tomu, že vieme, čo by bolo najlepšie urobiť. A tie kroky k transparentnosti najmä sú také obtiažne, aspoň tak to vidím vo vzťahu napríklad aj k zvyšovaniu kvality škôl.
Ja sa priznám, že nerozumiem celkom tomu, pán Habánik, keď ste hovoril, že nič to neovplyvní na zmene tej komisie, že ju bude menovať rektor, že môže vymenovať aj takých-hentakých, alebo že teda nič to nemení na tom, že tam bude jeden člen navyše, ktorého bude menovať akademická obec, že to stále bude transparentné. Tak ak to tak je a ak to nič nemení na tej kvalite, tak prečo to robíme? Prečo ideme vlastne krokom vzad od transparentnosti, ak to naozaj aj takto dobre fungovalo, hej? Ja v tom až taký význam teda nevidím.
A spomínali ste plány, pani Puškárová, čo je super, a však aj máme kurikulárnu reformu, máme rôzne plány, dlhodobé vízie. Problém je, aká bude realita, hej? To uvidíme vlastne až možno o dva roky, keď bude prvé vyhodnotenie tých výkonových zmlúv, či táto reforma sa podarila. V regionálnom školstve to uvidíme o deväť rokov, keď budeme vidieť prvých absolventov, či sa nám tá zmena podarila. Stále sme ešte len niekde na začiatku. A pre mňa v tomto kontexte je napríklad zaujíma... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budem reagovať na tie veci, ktoré tu odzneli. V prvom rade tento zákon naozaj nemá za úmysel zbúrať všetko, čo tu bolo, a zasa prichádzať s nejakými novými reformami. My sme si, tak ako povedal pán poslanec Habánik, máme viacero vecí pripravených a povedali sme si, že ideme s vecami, ktoré naozaj považujeme za praktické, ktoré majú niečo zlepšiť. A ja budem hovoriť naozaj o tom, že to zlepšujú. Vy hovoríte, pani poslankyňa, že to nezlepšujú, dokonca, že to nejakým spôsobom vracajú späť, ja s tým absolútne nesúhlasím a verím, že vyvrátim každú jednu vec.
V prvom rade ešte ale chcem povedať, že zákon proste nemôže byť, ja už som použil také slovo, že fetiš. Proste my si nemyslíme, že zákonom niečo napíšeme a zrazu sa zmení kvalita vysokých škôl, to je nezmysel. Proste aj preto nemá zmysel dneska robiť zasa obsiahle, obrovské zmeny v zákone o verejných vysokých školách alebo o vysokých školách, ktorým zas niečo zbúrame, niečo ideme nanovo nastaviť. Ja tak pracovať nechcem, ani nebudem. Pristúpili sme k praktickým veciam, ktoré idú niečo zlepšovať. Ja vám ale aj poviem k tej kvalite niečo.
Ku kvalite, ak chceme zlepšovať kvalitu vysokých škôl, tak sme pristúpili v tom, že sme pokračovali, zaviedli metodiku VER alebo v metodike hodnotenie VER-u, ktoré musíme teraz naďalej zlepšovať a upravovať, napríklad tam bude nový komponent spoločenských dopadov, pretože sa ukázalo, že tých hodnotení niektorých univerzít, predovšetkým napríklad pedagogických fakúlt a tak ďalej, tie hodnotenia neboli úplne objektívne. Nejde len o čiarky a bodky v nejakých prestížnych karentoch, ale zaviedli sme výkonnostné zmluvy, ktoré ste teraz v tom úvode trošku zbagatelizovali, ja ich považujem za absolútne kľúčové. Kľúčové, pretože nám vytvárajú isté ciele, ktoré chceme sledovať, a na základe týchto cieľov, či ich plnia, alebo neplnia tieto výsledky, ich vieme odmeňovať. To je najlepší spôsob, akým môžeme financovať verejné vysoké školy. Zároveň poviem, že takýto model, keď si zoberiete v Rakúsku, a teraz nepoviem, či je to 90 alebo 95 % financovania, v Rakúsku je na základe výkonnostných zmlúv. Ak chceme zlepšiť kvalitu vysokých škôl, tak sme niečo urobili a verte mi, že to neurobíme nejakou zmenou technickou zákona.
Čo sme urobili, pretože ste hovorili, pani poslankyňa Gažovičová, o tom, že nám utekajú mladí ľudia. Veď to je stav, ktorý tu je, to sa nedá zvrátiť. Niekedy je, prosím, teraz to poviem tak, ako to zvyknem hovoriť aj mojim kolegom, ja rád prijímam kritiku a kritika má byť pozitívne mienená a máme ju byť schopní prijímať. Ak je kritika mienená negatívne, že sa nad tým pomaly niektorí pousmievajú a sa z toho tešia, no tak to nepovažujem za dobrú kritiku. To znamená, mať radosť možno z toho, alebo posielať ľudí zo Slovenska preč, však ako je to tu zlé, ja netvrdím, že tu nemáme mnoho problémov, ja sa s tými mladými ľuďmi takisto stretávam asi ako aj vy aj v zahraničí, aj tu. Mali sme, nedávno sme predstavili prieskum, ktorý sme robili na konci roka o spokojnosti študentov na našich vysokých školách. Asi to neni úplne to isté, čo budú hovoriť tí, ktorí odišli, ktorí nemajú skúsenosť s našimi vysokými školami, a máme urobiť všetko preto, aby sme tú kritiku alebo tie obavy tých mladých ľudí, ktorí dneska sa nerozhodujú pre naše školy, odstraňovali. Čo sme urobili preto?
Urobili sme osem, nazvem to, našich veľtrhov všetkých vysokých škôl, aj súkromných, aj verejných, kde sa zúčastnilo viac ako 8-tisíc stredoškolákov. A budeme v tom pokračovať, aby naši stredoškoláci, tretiaci a štvrtáci, mali možnosť sa oboznámiť s našimi vysokými školami. Podporujeme a budeme naďalej podporovať všetky spolupráce vysokého školstva a vysokých škôl na výmenné študijné pobyty, či už je to Erasmus+, ale aj iné modely, ktorým umožníme našim študentom, mladým študentom, aby keď budú študovať na slovenskej vysokej škole, aby mali možnosť si ísť na výmenný pobyt na jeden semester alebo dva semestre a mali možnosť sa dotknúť toho medzinárodného prostredia, iného spôsobu vyučovania a zároveň priniesť tú skúsenosť, pretože najväčší problém máme so zmenou nášho školstva tým, že my ho nevieme zvonka meniť. Nám nepomôžu úplne ľudia, ktorí odišli študovať preč a možno sa aj vrátia, lebo už sú mimo toho prostredia. Potrebujeme a robíme to, že veľmi významným spôsobom chceme podporovať tieto výmenné pobyty aj v rámci doktorandov. Spolupracujeme s ministerstvom zahraničných vecí aj vnútra, ako zefektívniť procesy v prípade víz z tretích krajín, ako je India, dostať sem proste šikovných ľudí a internacionalizácia vo všeobecnosti je jeden z kľúčových momentov na skvalitnenie a zvýšenie konkurencieschopnosti, ktorú máme aj vo výkonnostných zmluvách.
A keď sa dotknem aj k tomuto zákonu, tak sme práve tým, o čom vy hovoríte, že o otvorenosti, že to uzatvárame, to otvárame, pretože sme to otvorili ako nikdy doteraz to bolo možné. Aj keď sa bavíme o tých funkčných miestach. Na to, aby ste mohli obsadiť funkčné miesto docenta, ste museli mať v habilitačnom konaní niekoho. Musel byť zamestnancom vysokej školy. To dnes nie je potrebné. Naozaj dneska budeme môcť získať ľudí na funkčné miesta zo zahraničia predovšetkým.
Ak budem hovoriť to, čo sme ďalej urobili, navýšili sme finančné prostriedky o 122 mil. v oblasti vysokého školstva, podporili sme napríklad cez úpravu alebo zmenu schémy, ktorá tu bola, Študuj doma, ktorú som kritizoval už dávno v minulosti, že načo dávame 9-tisíc euro za štúdium akéhokoľvek štúdia, keď potom hovoríme o vlastne o nejakej disproporcii v oblasti kvality. Vybrali sme s ministerstvom hospodárstva, aj teda so zamestnávateľmi nedostatkové odbory a povolania, 261 alebo 262 nedostatkových odborov. Sú to väčšinou technické smery, ale sú tam aj lekári aj učitelia, psychológovia, logopédi, ktorým sme umožnili napríklad štipendijnú schému 16,5-tisíc euro za bakalárske štúdium. S nejakým postupným uvoľňovaním tých peňazí, aby nedostali tie peniaze všetky za prvý ročník a potom to nedokončia. Investovali sme, nakúpili sme v rámci Otvorenej vedy nové databázy, aj všeobecne k prístupom ku karentom, ale aj v oblasti systému AMBIS, ktorý je pre lekárov. To znamená, robíme veľmi veľa preto, aby sme zvýšili atraktivitu, ale aj kvalitu vzdelávania. Áno, investuje sa najviac na opravy internátov. Však nebude to zo dňa na deň, ale neviem, či to bolo 62 mil., ktoré sa dajú, simulačné centrá napríklad v oblasti medikov a tak ďalej.
K tým veciam, ktoré ste ešte, ešte, ešte ďalej, áno, aj v tom, ak hovoríme o zákone, umožňujeme cezhraničné študijné programy a toto je moja absolútna priorita, ja som o tom hovoril aj na rade mobility, áno, ale kredit mobility. Zvýšiť podiel finančných prostriedkov v rámci Erasmus+, aby sme zvyšovali kredit mobilitu. Samozrejme, že nevieme súťažiť s najlepšími školami na svete, ak máme absolútne skvelého človeka a talent, máme umožniť podporu možno aj cez štát zaplatiť štipendium, zaviazať si toho človeka, aby po nejakom čase sa mohol vrátiť, ale cieľom je podporovať kredit mobility. Aby som si pozrel poznámky, pardon.
K pani poslankyni Kosovej, odznelo tam veľa vecí, ktoré sú rozporuplné podľa mňa, pani poslankyňa. Pretože na jednej strane kritizujete, že akademický senát bude mať väčšinu a že uzatvárame v správnej rade, a že vlastne to nie je dobré. Potom hovoríte, že akademický senát vypadol v prípade schvaľovania dlhodobého zámeru a bude to mať len správna rada, to nie je dobré. Pritom vám pán poslanec Habánik presne povedal, pokiaľ by ste čítali ten zákon súvisle, akademický senát má právomoc na základe návrhu rektora si osvojiť isté kompetencie. My sme len povedali, že nebudeme mať v troch úrovniach zo zákona obligatórne požiadavky, že dlhodobý zámer sa musí schvaľovať aj tam, aj tam, aj tam, ale sme dali, áno, správna rada aj z toho titulu, že ak sme chceli hovoriť o nejakom inom regulačnom mechanizme, teda ľudí, ktorí sú mimo školy, z externého prostredia, tak má prechádzať tento dlhodobý zámer. Dokonca sme to posilnili tou dvojtretinovou väčšinou, aby to bola naozaj že veľká zhoda. Ale ak akademický senát chce si pôsobnosť nechať, aby v tej chvíli mohol akademický senát sa vyjadrovať k dlhodobému zámeru, veď to sú tie akademické slobody. Majú na to právomoc, ale nebudeme do zákona ich zväzovať, že to musia robiť. Ak to chcú, to robiť môžu, to vám na to odpovedal pán poslanec Habánik. A je to úplne podľa mňa správne, ako keď my máme všetko diktovať, čo majú robiť. My dávame isté, isté rámce a tu si myslím, že práve tá správna rada tým, že je to externým orgánom, ktorý ale aj prináša svoje problémy, pretože ľudia, ktorí nikdy nepôsobili vo vysokom školstve, majú častokrát iné predstavy, čo na jednej strane obohacuje ten svet a na druhej strane ho aj nejakým spôsobom komplikuje a brzdí. Ale my sme ho nezhoršili, len sme povedali napríklad aj v oblasti ukazovateľov, ktoré správna rada dáva napríklad rektorovi na odmeňovanie, že tieto ukazovatele nesmú byť v rozpore s dlhodobými ukazovateľmi školy v oblasti výkonnostných zmlúv, lebo aj to sa dialo. No tak potom rektor na to, aby dostal odmenu, tak má vykonávať iné ukazovatele, ktoré nie sú že nad rámec, ale v príkrom rozpore s ukazovateľmi, ktoré si vysoká škola schválila na to, ktorým smerom sa chce posúvať. Ostatné si myslím, že odznelo aj v tých faktických poznámkach.
Ja ešte poviem možno k tomu funkčnému miestu a obsadzovaniu funkčných miest do tej komisii, ktorú som tak v úvode povedal, ešte raz. Možno, viete, tváriť sa, že predtým dávala nominantov vedecká rada, ktorej predsedom je rektor, ktorý si to zasa navolí a kvôli tomu má zasadať vedecká rada, to sú absolútne obštrukcie, to, čo do cieľa nemení kvalitu tej veci, nemení. My sme naopak tam dali, že jeden musí byť mimo vysokej školy takýto nominant. Nikto nemá v úmysle, a tak ako ste to sa snažili nasvietiť, že ustupovať, no tá debata bola veľmi široká. Verte mi, že aj pripomienky, ešte na vláde som mal niektoré pripomienky aj od niektorých dekanov alebo rektorov, ktorí si chceli presadiť nejaký pohľad a hľadali sme niečo, čomu veríme, že je správne a posunie trošku mimo komfortnú zónu, ale v prospech našej kvality a teda vysokého školstva. A nebude sa to určite dať urobiť tým, že teraz si predstavujeme, že prídeme zasa s bombastickým nejakým novým zákonom a všetci sa budú dva roky hľadať v ňom, že vlastne čo od nich chceme. Toto ja odmietam, napriek tomu som povedal, pracujme koncepčne, áno, aj na novom vysokoškolskom zákone aj v súlade s novou akreditáciou, aj v súlade s inováciami, ktoré sa pripravujú, jednotné agentúry.
Pracujme na tom koncepčne, ale, prosím pekne, akože nezahlcujme tých ľudí neustálymi zmenami a myslieť si, že zákon to vyrieši. No nevyrieši to. To je o veľa tej implementácie a súhlasím v tom, že čas ukáže, ako sa nám to darilo. Ale proste bombastické stále koncepcie, ktorých tu mávame, nestačia. Proste to treba realizovať a vidíte to, aj ako ste spomenuli, aj kurikulárnu reformu, napísať to nie je jednoduché, ale zimplementovať je to násobne, násobne ťažšie. A treba proste pri tom byť. A ja nechcem obťažovať tých ľudí neustálymi proste super nápadmi, že čo všetko ideme zasa od podlahy zbúrať alebo na podlahu zbúrať a od podlahy zase stavať.
Ďakujem pekne.

.

Ďakujem veľmi pekne. Ešte raz, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladáme aj návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov, o vzdelaní a uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Tento návrh zákona predovšetkým transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/505, ktorou sa mení aj smernica č. 2005/36 Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o uznávanie odborných kvalifikácií sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť, ktoré absolvovali odbornú prípravu v Rumunsku, s transpozičnou lehotou do marca 2025.
Návrh zákona zároveň reaguje aj na odporúčanie Rady Európskej únie týkajúcej sa podpory automatického vzájomného uznávania kvalifikácií získaných v rámci vysokoškolského vzdelávania vyššieho sekundárneho vzdelávania a odbornej prípravy a výsledkov študijných pobytov v zahraničí, z ktorého vyplýva potreba vykonať kroky na zavedenie automatického uznávania na pokračovanie v štúdiu.
Cieľom tohto návrhu zákona je teda aktualizovať podmienky uznávania odbornej kvalifikácie sestier s odbornou kvalifikáciou nadobudnutou v Rumunsku pre účely výkonu regulovaného povolania v Slovenskej republike a zaviesť systém automatického uznávania dokladov z členských štátov vo forme elektronických doložiek nahrádzajúcich uznanie stupňa dosiahnutého vzdelania na pokračovanie v štúdiu a iné účely.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého materiálu. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážení páni poslanci, pani poslankyne, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému vládnemu návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch a odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Skončil som, pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne ešte raz, vážený pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne a páni poslanci, predkladáme aj návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 391/2020 Z. z. o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní a ktorým sa mení, dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/81996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Návrh tohto zákona sa predkladá ako technická novela, ktorej cieľom je dosiahnutie súladu zákona so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2018/958 z 28. júna 2018 o teste proporcionality pred prijatím novej regulácie povolaní. Návrh zákona reaguje na odôvodnené stanovisko Európskej komisii proti Slovenskej republike. Po komunikácii s Európskou komisiou vzišla potreba upraviť niektoré ustanovenie zákona na zabezpečenie všetkých požiadaviek vyplývajúcich zo smernice. Cieľom tohto návrhu zákona je zabezpečiť, aby sa vnútroštátne transpozičné opatrenia vzťahovali na všetky druhy ustanovení, ktorým sa obmedzuje prístup k regulovaným povolaniam, alebo ich vykonávanie podľa doterajšej rovnej úpravy sa povinnosť testu proporcionality nevzťahuje na návrhy právnych predpisov, pri ktorých sa pripomienkové konanie neuskutočnilo, ako aj pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k návrhom zákonov, ak sa týkajú regulácie povolaní.
Ďalším cieľom je, aby v rámci vyhodnocovania pripomienok zaslaných k vyplneniu testu proporcionality v prípade návrhov regulácie povolania vo vnútornom predpise profesijnej komory subjekt, ktorý navrhne reguláciu povolania, bol viazaný pripomienkami orgánu, v ktorej pôsobnosti je príslušné regulované povolanie. Podľa doterajšej právnej úpravy je príslušný subjekt tieto pripomienky povinný vyhodnotiť, avšak nie je explicitne uvedené, že ich musí aj zohľadniť. Napokon ide o spresnenie formulácie vo vzťahu k získaniu odbornej kvalifikácie prostredníctvom alternatívnych spôsobov, automatickej registrácii alebo k forme členstva v prípadoch dočasného poskytovania služieb. Cieľom je precizovanie textu z dôvodu potreby presnej transpozície smernice.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, ďakujem za vašu pozornosť a dovoľujem si požiadať aj o prerokovanie tohto predloženého materiálu.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému vládnemu návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktorý na mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, zákon o teste proporcionality pri regulácii povolaní považujem za dôležitý z hľadiska toho, akým spôsobom sa upravuje prístup k výkonu niektorých, niektorých povolaní. A na jednej strane je tu legitímny verejný záujem na tom, aby niektoré povolania boli regulované viac ako, ako iné, na druhej strane je legitímny verejný záujem aj na tom, aby tá regulácia nebola nadmerná a zbytočne obmedzujúca, aby naozaj bola iba v nevyhnutnej miere, aby nepôsobila diskriminačne najmä vo vzťahu k spoločnému trhu a teda spoločnému priestoru, ktorý vytvára Európska únia, a aby tie nástroje regulácie slúžili definovaniu, teda tomu deklarovanému cieľu a boli, boli efektívne z hľadiska toho, čo sa tou reguláciou sleduje.
Z tohto hľadiska je správne, že sa, že sa posudzujú návrhy ako zákonov, tak iných právnych predpisov z hľadiska toho, či zodpovedajú testu proporcionality, čiže či tá regulácia je proporcionálna, zodpovedá deklarovaným cieľom a tomu, o čom som hovoril a čo je deklarované aj v zákone. Rozumiem aj tomu, že tam Európska únia vníma nedostatky v súčasnej právnej úprave a tie vnímam aj ja, a len mám otázku, či ten navrhovaný zákon alebo návrh na novelu zákona dokáže dostatočne postihnúť práve tie iné formy, ktoré nejdú štandardnou formou. Lebo ak sme v režime štandardného pripomienkového konania, ide o vládne návrhy zákonov, tak tam je to, je to možné ustrážiť aj z hľadiska lehôt, aj z hľadiska, aj z hľadiska obsahu a prípadného zapracovania tých, tých pripomienok, stanovísk a upozornení na prípadné porušenie princípu proporcionality alebo toho, že tá regulácia je napríklad nadmerná alebo môže pôsobiť, pôsobiť diskriminačne. Problém je práve u tých iných typov legislatívnych aktivít, ktoré nejdú štandardným procesom, napríklad teda predovšetkým pripomienkovým konaním, kde je na to, na to najväčší, najväčší priestor. Vo vzťahu k poslaneckým návrhom zákonov sa nevykonáva pripomienkové konanie, zároveň, zároveň teda niektoré vládne návrhy idú v skrátenom legislatívnom konaní, čo sa tam v podstate dopĺňa, že návrhy, v ktorých sa pripomienkové konanie neuskutočnilo, tak tie majú prejsť testom proporcionality až podaním návrhu zákona v Národnej rade. Moja otázka je, že ako to, ako to bude prakticky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Chcel by som poslancov najmä SMER-u poprosiť, aby sa utíšili a nerušili vystúpenie. Nech sa páči.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
... ako to bude prakticky uskutočniteľné, keď tie návrhy idú zo dňa na deň, našťastie väčšinou sa netýkajú regulácie povolaní. Rovnako čo sa týka poslaneckých návrhov zákonov, aká je tam, aká je tam skúsenosť aj z hľadiska toho času, ale aj z hľadiska zapracovania tých, tých pripomienok, pretože v prípade ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy, ktorý dáva návrh zákona do pripomienkového konania, tak má to ministerstvo vo svojej dispozícii a môže ho zmeniť ešte predtým, ako ide ten návrh zákona na vládu. V prípade či už ide o poslanca, alebo o výbor, alebo návrh zákona vládny, ktorý neprešiel pripomienkovým konaním, tam to už nie je iba v dispozícii navrhovateľa, tam už tým zákonom v podstate disponuje a môže ho meniť iba Národná rada.
No a ešte, ešte zložitejšie je to potom v prípade pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sa tu tiež zapracúvajú, a tiež je to jedna, jedna z foriem, akým sa môže dostať neprimeraná regulácia povolaní do právnych predpisov a do zákonov, ktoré sú úplne mimo pripomienkového konania aj toho povedzme že štandardného legislatívneho procesu troch čítaní, troch čítaní v rámci, v rámci zákona. A obvykle, teda pokiaľ nejde o pozmeňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou spoločnej správy výborov a ktoré sú predložené vo výbore a teda minimálne niekoľko dní, tá štrnásťdňová lehota málokedy, ale niekoľko dní uplynie medzi ich prerokovaním vo výbore a následne rokovaním v pléne Národnej rady a hlasovaním, tak ak ide napríklad o pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sa predkladajú v pléne, tak tam tá lehota býva niekoľko hodín, maximálne dní, ale to je situácia, že v piatok sa prerokuje nejaký návrh zákona a v utorok sa, v utorok sa o ňom hlasuje. A nie som si istý, že ten návrh zákona toto rieši dostatočne, upravuje sa ním síce aj zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, len moja otázka znie, že či by, či by tá úprava nemala byť predsa len trochu podrobnejšia, pokiaľ ide o vykonanie testu proporcionality k týmto návrhom zákonov na pôde, na pôde parlamentu a teda aj v rámci zákona, zákona o rokovacom poriadku, aby to nebolo len formálne, že máme, odfajkneme si, že áno, bude sa robiť test proporcionality aj vo vzťahu, ja neviem, k poslaneckým pozmeňujúcim návrhom, čo tam už je, ale aj k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, alebo k tým návrhom zákonov, ktoré neprešli pripomienkovým konaním, ale realita bude taká, že ten test proporcionality bude, bude buď čisto formálny alebo, alebo vykonaný v tak krátkom čase, že ho nebude možné považovať za napĺňajúci účel toho, prečo ho test proporcionality upravuje.
Verím, že teda ak teraz nedostanem odpoveď, tak priestor na to bude aj v druhom čítaní, aj vo výboroch a potom aj v pléne.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, len na záznam som chcela, že pri hlasovaní o zákone vysokých školách, čo bolo hlasovanie č. 151, parlamentná tlač 503, som hlasovala za. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som len chcel informovať kolegov poslancov, členov pracovnej skupiny k novele rokovacieho poriadku, že stretnutie, ktoré sa malo uskutočniť dnes o dvanástej, si dáme budúci týždeň v stredu o dvanástej v rokovacej miestnosti výboru ústavnoprávneho, s tým, a chcem vás zároveň poprosiť, aby ste si naštudovali materiály, ktoré vám poslala pani tajomníčka, kde sú zapracované už vaše pripomienky. Prípadne ak ešte máte nejaké doplňujúce pripomienky k novele rokovacieho poriadku, tak ich treba doručiť pani tajomníčke Okruhlicovej, aby ich tam mohla zapracovať.
Ďakujem pekne.