22. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem veľmi pekne. Ešte raz, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážený páni poslanci, predkladáme aj návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov, o vzdelaní a uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Tento návrh zákona predovšetkým transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/505, ktorou sa mení aj smernica č. 2005/36 Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o uznávanie odborných kvalifikácií sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť, ktoré absolvovali odbornú prípravu v Rumunsku, s transpozičnou lehotou do marca 2025.
Návrh zákona zároveň reaguje aj na odporúčanie Rady Európskej únie týkajúce sa podpory automatického vzájomného uznávania kvalifikácií získaných v rámci vysokoškolského vzdelávania vyššieho sekundárneho vzdelávania a odbornej prípravy a výsledkov študijných pobytov v zahraničí, z ktorého vyplýva potreba vykonať kroky na zavedenie automatického uznávania na pokračovanie v štúdiu.
Cieľom tohto návrhu zákona je teda aktualizovať podmienky uznávania odbornej kvalifikácie sestier s odbornou kvalifikáciou nadobudnutou v Rumunsku pre účely výkonu regulovaného povolania v Slovenskej republike a zaviesť systém automatického uznávania dokladov z členských štátov vo forme elektronických doložiek nahrádzajúcich uznanie stupňa dosiahnutého vzdelania na pokračovanie v štúdiu a iné účely.
Vážený pán predsedajú, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého materiálu. Ďakujem.
Rozpracované
Vystúpenia
9:58
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:58
Jozef HabánikJa chcem oceniť tiež vystúpenie pani kolegyne, pani poslankyne, naozaj bolo vecné, ale dovolím si také dve krátke reakcie.
Prvá, táto predložená novela ona vlastne, ako keby jej hlavným cieľom je odstrániť nedostatky, ktoré sa ukazujú v zákone o vysokých školách a vychádzajú z aplikačnej praxe. Bol na to vytvorený aj projektový tím, ktorý vlastne rozoberal aplikačnú prax a uplatnenie...
Ja chcem oceniť tiež vystúpenie pani kolegyne, pani poslankyne, naozaj bolo vecné, ale dovolím si také dve krátke reakcie.
Prvá, táto predložená novela ona vlastne, ako keby jej hlavným cieľom je odstrániť nedostatky, ktoré sa ukazujú v zákone o vysokých školách a vychádzajú z aplikačnej praxe. Bol na to vytvorený aj projektový tím, ktorý vlastne rozoberal aplikačnú prax a uplatnenie zákona v tom vysokoškolskom prostredí. A v tejto pracovnej skupine sme boli aj traja členovia výboru tak, aby sme mohli a videli v priamom prenose, ako sa jednotliví kľúčoví aktéri, ktorí boli zapojení do procesu prípravy tejto novely, ako k nej pristupujú, a na konci dňa sa dohodlo, že sa do tejto novely vloží to, na čom je všeobecná zhoda v tej pracovnej skupine. Za opozíciu tam bol pán podpredseda výboru Horecký v tejto pracovnej skupine. S tým, že sa bude budúci rok pripravovať úplne nový zákon o vysokých školách. Čiže cieľom tejto novely je len reagovať na nejaké nedostatky aplikačnej praxe.
Čo sa týka tej poznámky ohľadom dotácie na rozvoj vysokej školy, že ju možno prideliť aj bez výberového konania, je to pravda, ale zároveň musíte čítať aj tú vetu nasledujúcu, na tento postup sa vyžaduje vyjadrenie orgánov reprezentácie vysokých škôl. To znamená Slovenská rektorská konferencia, Rada vysokých škôl a Študentská rada vysokých škôl sa musia najskôr k tomuto postupu vyjadriť, a cieľom je znova odstrániť niečo z aplikačnej praxe. Mali sme tu niečo také ako povodne a podobné náležitosti a cieľom je, aby ministerstvo dokázalo doručiť pomerne rýchle... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
30.10.2024 o 9:58 hod.
doc. Ing. PhD.
Jozef Habánik
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja chcem oceniť tiež vystúpenie pani kolegyne, pani poslankyne, naozaj bolo vecné, ale dovolím si také dve krátke reakcie.
Prvá, táto predložená novela ona vlastne, ako keby jej hlavným cieľom je odstrániť nedostatky, ktoré sa ukazujú v zákone o vysokých školách a vychádzajú z aplikačnej praxe. Bol na to vytvorený aj projektový tím, ktorý vlastne rozoberal aplikačnú prax a uplatnenie zákona v tom vysokoškolskom prostredí. A v tejto pracovnej skupine sme boli aj traja členovia výboru tak, aby sme mohli a videli v priamom prenose, ako sa jednotliví kľúčoví aktéri, ktorí boli zapojení do procesu prípravy tejto novely, ako k nej pristupujú, a na konci dňa sa dohodlo, že sa do tejto novely vloží to, na čom je všeobecná zhoda v tej pracovnej skupine. Za opozíciu tam bol pán podpredseda výboru Horecký v tejto pracovnej skupine. S tým, že sa bude budúci rok pripravovať úplne nový zákon o vysokých školách. Čiže cieľom tejto novely je len reagovať na nejaké nedostatky aplikačnej praxe.
Čo sa týka tej poznámky ohľadom dotácie na rozvoj vysokej školy, že ju možno prideliť aj bez výberového konania, je to pravda, ale zároveň musíte čítať aj tú vetu nasledujúcu, na tento postup sa vyžaduje vyjadrenie orgánov reprezentácie vysokých škôl. To znamená Slovenská rektorská konferencia, Rada vysokých škôl a Študentská rada vysokých škôl sa musia najskôr k tomuto postupu vyjadriť, a cieľom je znova odstrániť niečo z aplikačnej praxe. Mali sme tu niečo také ako povodne a podobné náležitosti a cieľom je, aby ministerstvo dokázalo doručiť pomerne rýchle... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
9:58
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:58
Tina GažovičováA čo sa týka toho financovania, no tam môžem s vami jedine súhlasiť, akurát rozdiel je, že vy sedíte v koalícii a ja v opozícii, tak áno, môžme tu opakovať, včera sme tiež veľa hovorili o financovaní, môžme tu opakovať o tom, že treba zlepšiť financovanie, že treba zlepšiť internáty, my to aj opakujeme ako opozícia, ale v konečnom dôsledku vy ste koalícia, vám vláda skladá účty a je to vaša zodpovednosť túto tému posunúť ďalej.
A, pán Habánik, možno k tmu poslednému, tak keď sú povodne, tak ide o nejaký havarijný stav, to nevnímam, že by malo byť vyplácané cez dotačnú schému. A viete, vždy keď sa v zákone raz otvorí nejaké okienko pre netransparentný proces, tak skôr alebo neskôr hrozí, že sa to bude zneužívať. A to teraz nie je, ja teda nepodozrievam nikoho konkrétneho zo súčasného vedenia alebo pracovníkov ministerstva, ja hovorím o tom, že ste tu pootvorili nejaké dvierka v zákone a myslím si, že takéto dvierka by tam nemali byť, lebo hrozí zneužitie.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
30.10.2024 o 9:58 hod.
Mgr. PhD.
Tina Gažovičová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za reakcie od pánov kolegov. Pán Janas, vy ste to nazvali také slovenské sebabičovanie, keď teda pomenujeme, že niektoré veci u nás úplne nefungujú. Je to vec pohľadu, ale ja to tak nevidím, ja si myslím, že my sme preto v politike a preto tvorcovia verejných politík, aby sme sa usilovali, aby sa v tejto krajine v jednotlivých oblastiach žilo lepšie. A ten svet ide pomerne rýchlo dopredu, v oblasti ako vysoké školy a veda a výskum to vidíme jasne a myslím si, že by nemalo byť naším cieľom sa iba uspokojiť s nejakým súčasným stavom, ktorý v porovnaní s inými nie je zrovna najlepší, ale že práve by malo byť našou snahou objektívne zhodnotiť súčasný stav a mať nejakú víziu o lepšej budúcnosti.
A čo sa týka toho financovania, no tam môžem s vami jedine súhlasiť, akurát rozdiel je, že vy sedíte v koalícii a ja v opozícii, tak áno, môžme tu opakovať, včera sme tiež veľa hovorili o financovaní, môžme tu opakovať o tom, že treba zlepšiť financovanie, že treba zlepšiť internáty, my to aj opakujeme ako opozícia, ale v konečnom dôsledku vy ste koalícia, vám vláda skladá účty a je to vaša zodpovednosť túto tému posunúť ďalej.
A, pán Habánik, možno k tmu poslednému, tak keď sú povodne, tak ide o nejaký havarijný stav, to nevnímam, že by malo byť vyplácané cez dotačnú schému. A viete, vždy keď sa v zákone raz otvorí nejaké okienko pre netransparentný proces, tak skôr alebo neskôr hrozí, že sa to bude zneužívať. A to teraz nie je, ja teda nepodozrievam nikoho konkrétneho zo súčasného vedenia alebo pracovníkov ministerstva, ja hovorím o tom, že ste tu pootvorili nejaké dvierka v zákone a myslím si, že takéto dvierka by tam nemali byť, lebo hrozí zneužitie.
Ďakujem.
Rozpracované
9:58
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:58
Ingrid KosováTáto novela priniesla zmeny v oblasti kreovania správnych rád a, samozrejme, sa stretla s odporom akademickej obce. Na to sme si už ale, bohužiaľ, zvykli, že na Slovensku máme tendenciu pri akejkoľvek zmene byť rezistentní voči týmto zmenám, čiže to by nás prekvapovať nemalo. Každopádne už vtedy sme hovorili, že jej cieľom je otvoriť už aj tak dosť uzatvorené akademické prostredie externému vplyvu na rozhodovanie.
Pre tých, ktorí sa možno v tejto oblasti až tak úplne neorientujú, ja si dovolím taký krátky exkurz do minulosti a pozrime sa na to, ako to bolo ešte pred uzavretím alebo teda schválením tej predchádzajúcej novely. Predtým mala správna rada 14 členov, z toho šesť členov vyberal minister školstva, šesť členov vyberala teda zamestnanecká časť akademického senátu a okrem toho ešte aj jedného člena vyberala študentská časť a tým pádom, keď si to tak všetko zrátame, tak vlastne akademická obec mala osem nominantov v správnej rade, čiže väčšinu. Potom ale prišla tá zmena a došli sme k tomu, že rovnaký počet členov správnej rady vyberá minister školstva a rovnaký počet členov teda vyberá akademická obec a ako to už správne pán minister povedal, jedného člena teda vyberali tajným hlasovaním všetci členovia správnej rady. Je potrebné povedať, že už vtedy to bol ale ústupok, pretože ten pôvodný návrh bol, aby to bolo len pol na pol a aby správna rada mala teda párny počet členov, dnes je to nepárny. No a teraz sa pozrime na to, ako sa teraz bude meniť po novom. To znamená, že členovia správnej rady budú mať o jedného člena viac zo zástupcov akademickej obce. To znamená, že minister bude nominovať o jedného člena správnej rady menej.
Čo z toho vyplýva? No podľa nášho názoru v Progresívnom Slovensku ministerstvo školstva ustúpilo tlaku od vedenia vysokých škôl, ktoré hovoria, že teda ide o výstupy z aplikačnej praxe a argumentujú najmä obavami z politizácie akademického prostredia a z toho, že sa znížila kvalita rozhodovania, pretože sa tam dostávali ľudia, ktorí sa nevyznajú v oblasti riadenia vysokých škôl. Už predchádzajúca novela v tejto otázke hovorila o tom, že členmi a členkami správnej rady by mali byť najmä významné vedecké osobnosti alebo umelecké osobnosti, predstavitelia verejného života na celoštátnej úrovni alebo na regionálnej úrovni a významní predstavitelia podnikateľskej činnosti. No ja uznávam, že ide viac-menej o takú vágnu formuláciu, ktorá poskytuje aj priestor na to, aby sa členom alebo členkou správnej rady mohol v podstate stať hocikto, kto má druhý stupeň vysokoškolského vzdelania, ale práve preto napríklad iniciatíva To dá rozum navrhovala, aby polovicu členov správnej rady menoval akademický senát a polovicu nemenoval minister školstva, ale nejaký nezávislý orgán, ktorý by bol zložený z odborníkov a odborníčok, a ktoré by dokázali garantovať odbornosť a väčšiu nezávislosť týchto členov správnych rád. Takýto orgán ale dodnes, bohužiaľ, neexistujú a či už by to bol tento orgán alebo podľa mňa sú aj iné možné alternatívy, ako by sa to dalo vyriešiť a eliminovať tie obavy z politizácie, ale nie je to dôvod na to, aby sme opätovne uzatvárali vysoké školy a znižovali tak rozhodovaciu právomoc ľudí, odborníkov, odborníčok z externého prostredia.
Koniec koncov všade tam, kde je potrebná nadpolovičná väčšina, ako napríklad pri rozhodovaní o rozpočte či pri voľbe kandidáta o rektora, čo nie je celkom pravda, ako tu povedal pán minister, že o týchto veciach by sa nerozhodovalo iba nadpolovičnou väčšinou, nerozhoduje sa o tom dvojtretinovou, pretože v paragrafe, myslím, že to 41 odsek 8 sa hovorí, že dvojtretinovou väčšinou sa rozhoduje len podľa odseku 3, odseku 4 a § 17 odseku 10. Odsek 3 sa týka veci majetku, odsek 4 sa schvaľuje dlhodobý zámer a § 17 hovorí o prípadoch osobitného zreteľa. To znamená, že tam nie je voľba rektora ani voľba rozpočtu. (Reakcia predkladateľa.) Dobre, okej, ja som to len pre ostatných, aby (reakcia predkladateľa), okej, dobre, tak som asi zle rozumela, skúsim si to ešte raz pozrieť, možno aj ja sa môžem mýliť, mala som pocit, že ste hovoril aj o rozpočte, aj o, teraz neviem, kde som skončila. Nič, nevadí, nájdem si to.
Každopádne, skončila som pri tom, že tým pádom keď bude rozhodovať o takýchto dôležitých otázkach len nadpolovičná väčšina, tak práve ten hlas externých členov a členiek správnej rady vlastne bude úplne bezvýznamný. Je to fakt. To, čo je ale najdôležitejšie, práve táto úprava podľa mňa ide alebo je v rozpore s plánom obnovy a odolnosti, nie je v súlade, myslím, že to ste ale spomínal, a to konkrétne s reformou 4 komponentu 8 plánu obnovy a odolnosti, ktorá hovorí, že správna rada má reprezentovať verejný záujem v činnosti vysokej školy a v nastavení systému riadenia má zohľadňovať najmä vnútorné potreby vysokej školy a zohľadňovanie potreby spoločnosti a jej očakávania v strategickom rozhodovaní. Takže ak sa správna rada dostáva do područia senátu, tak už nereprezentuje podľa mňa verejný záujem a nie je prepojená s potrebami spoločnosti, tak ako je to v cieľoch plánu obnovy a odolnosti, pretože reprezentuje len a len záujmy ľudí z akademického prostredia.
V tejto novele vidíme aj ďalší rozpor s plánom obnovy a odolnosti a to sa týka už spomínaných výberových komisií na voľbu docentov a profesorov. A to konkrétne v tom, ako sa upravuje vlastne zloženie týchto komisií, ktoré vyberajú kandidátov na funkčné miesta profesorov a docentov. Len pre ilustráciu, súčasný stav hovorí, že dvaja členovia z piatich členov komisie sú zvonka vysokej školy. Po novele, po schválení tejto predkladanej novely nula členov bude zvonka z piatich členov. To znamená, že preto je tejto novele, preto je táto novela kritizovaná za návrat k uzavretosti.
Druhá vec, súčasný stav hovorí, že všetci piati členovia komisie majú spĺňať podmienky daného výberového konania, ale podľa novej úprave jednotliví členovia komisií môžu byť menej kvalitní, pretože tieto podmienky sú zmenené. Takže myslím si, že ak členovia môžu byť menej kvalitní, tak to nie je úplne celkom pozitívna zmena.
No a po tretie, súčasný stav hovorí, že dvoch členov vymenováva rektor, jedného vedecká rada, jedného dekan a jedného vedúci príslušného pracoviska. Po novom ale dvoch členov bude vymenovávať rektor a troch dekan. Takže toto je tá najspornejšia časť, pretože vlastne sa dostávajú pod kontrolu dekana.
Po tretie, táto novela ešte prináša aj zásadné zmeny, ktoré sa týkajú strategického riadenia a právomocí rozhodovania jednotlivých orgánov. V prvom rade by som rada zdôraznila, že pre strategické riadenie je naozaj veľmi dôležité, aby do neho boli zapojení všetci kľúčoví aktéri. Keď sa pozrieme na to, ako sa menia jednotlivé veci, o ktorých bude rozhodovať správna rada a akademický senát, tak opätovne to skúsim porovnaním. Súčasný stav je, že dlhodobý zámer musel pred rokovaním správnej rady schváliť aj akademický senát vysokej školy a dokonca sa k nemu vyjadrovala aj vedecká rada vysokej školy. Po novom akademický senát a vedecká rada strácajú kompetenciu schvaľovať, resp. prerokovať dlhodobý zámer. Čo sa týka schvaľovania rozpočtu, tak predtým sa k nemu akademický senát vyjadroval, po novom schvaľovanie rozpočtu bude prináležať len správnej rade. Čo sa týka správy o činnosti správnej rady, tak tam ten akademický senát musel zobrať na vedomie, po novom už nebude musieť zobrať ho na vedomie. A čo sa týka napríklad správy o činnosti vysokých škôl a správy o hospodárení vysokých škôl, tak predtým mala správna rada povinnosť vyjadriť sa, po novom sa už nebude musieť vyjadriť.
Ak by sme to mali konkrétne rozorať, v čom je vlastne problém, tak ako som spomínala, dlhodobý zámer, tam už akademický senát a vedecká rada strácajú kompetenciu schvaľovať ho alebo prerokovať, na úvod je dobré možno povedať, že dlhodobý zámer je dobré, aby sa predkladal ministerstvu až po schválení orgánmi vysokých škôl, s čím súhlasím, ale na druhej strane si myslím, že vedecká rada by sa mala vyjadriť k dlhodobému zámeru vysokých škôl, keďže sa tam rieši aj rozvoj vedeckej a umeleckej činnosti školy. A pre správnu radu na druhej strane je dôležité, aby jednotliví členovia vedeli, čo si o týchto zámeroch myslia ľudia z prostredia vysokých škôl, však oni budú implementovať tieto dlhodobé zámery.
Čo sa týka správy o činnosti správnej rady, tak tam, ako som spomínala, akademický senát už nebude brať na vedomie túto správu. Je nutné povedať, že táto požiadavka bola zavedená práve preto, aby senát, kvôli tomu, že predtým vlastne senát nemal vôbec žiadne takmer kontakty so správnou radou, ale akademický senát by mal vedieť, čo rieši správna rada. Na základe stanoviska od akademického senátu, čím je vlastne reprezentácia vysokých škôl, potom môže predseda rady navnímať celkovú atmosféru na vysokých školách a reagovať na ich podnety. A naopak, rada, senát by teda mohol pochopiť úlohu správnej rady a ich zámery a byť voči týmto rozhodnutiam aj zhovievavejší. A takto sa opäť vlastne dostaneme len do stavu, keď rada nebude akceptovať pripomienky akademického senátu a prehĺbime tým priepasť vedenia voči prostrediu vysokých škôl, to je naozaj riziko, ktoré hrozí a ktorému sme sa chceli vyhnúť.
No a potom ešte krátko k správe o činnosti vysokých škôl a správe o hospodárení. Správna rada by sa podľa mňa mala vyjadriť k správe o činnosti o hospodárení vysokých škôl, keďže potom následne schvaľuje dlhodobý zámer a práve na nich stavia a zároveň aj dohliada na hospodárenie vysokých škôl a takisto má dohliadať aj na používanie majetku a financií, takže nevidím dôvod, prečo sa k nej nemá vyjadrovať. Je však pravdou, že tieto informácie si môže podľa novely vyžiadať, takže to nie je až také zásadné. Ale na druhej strane, keďže správna rada má mať vplyv na strategické riadenie vysokej školy v súlade s komponentom 8 a reformou 4 plánu obnovy a odolnosti, je dôležité, aby sa vyjadrila aj k výročnej správe o činnosti a aj k správe o hospodárení. Osobne si myslím, že ideálnom stavom by bolo, keby sme zaviedli napríklad aj rôzne online rokovania správnej rady napríklad z voľby rektora, ale možno by sme mohli zvážiť aj rozšírenie tej dvojtretinovej väčšiny pri hlasovaní aj na rozpočet a dlhodobú víziu školy, čím by sme tam mierne eliminovali. Avšak keď to tak celkovo máme zhodnotiť, tak ako aj kolegyňa povedala, táto novela je podľa nás krokom späť a vnímame ju ako ústupok vedeniu vysokých škôl, ktorá má nejaký zásadný vnútorný problém s tým, aby sa otvorila externému prostrediu. V kontexte zmien, ktorými majú vysoké školy prechádzať, aby boli kvalitnejšie, či už je to vo vzťahu k ich diverzifikácii, spájaniu klastrov či internacionalizácii, je to podľa nás kontraproduktívna zmena, ktorá v podstate z dlhodobého hľadiska nepripúšťa zmenu paradigmy fungovania vysokých škôl a nevedie teda k ich kvalite vyššej.
Ďakujem. (Potlesk.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
30.10.2024 o 9:58 hod.
Ing. Bc. PhD.
Ingrid Kosová
Videokanál poslanca
Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia a kolegyne, vo vyspelých krajinách sveta je trendom, že všetky školy smerujú k financovaniu a riadeniu mimo legislatívneho rámca, a to na základe definovania svojich rozvojových cieľov. Ja predpokladám, že aj Slovensko je a chce sa stať vyspelým štátom, alebo teda aspoň deklarujeme, že k tomuto cieľu smerujeme, ale pravdou je, že momentálne dnes sa nachádzame niekde ceste medzi transparentnosťou alebo budovaním transparentnosti a budovaním nezávislosti. Stále totiž máme naozaj vážne problémy ako s byrokraciou, tak aj s tým, že máme naozaj tendencie všetko legislatívne kontrolovať a zasahovať do rozhodovania z pozície moci. Naším cieľom by však prioritne ... (krátky technický výpadok), aby sme si brali príklad z dobrej praxe v zahraničí a práve v zahraničí vidíme, že súčasťou štruktúry vysokých škôl je, samozrejme, akademický senát alebo orgán, ktorý reprezentuje vôľu všetkých aktérov na vysokej škole, a často aj orgán, ktorý teda zastupuje externých odborníkov, externých aktérov. Tým prvým je, samozrejme, senát, ktorý zodpovedá za všetky akademické otázky, a tým druhým je správna rada, ktorá má na starosti otázky spojené s financovaním a, samozrejme, strategickou víziou rozvoja vysokej školy. Slovensko je v porovnaní s týmito vyspelými krajinami trošičku komplikovanejšie, pretože u nás máme dva akademické orgány, tým prvým je akademický senát a vedecká rada a, samozrejme, okrem toho máme ešte aj správnu radu. To, čo je ale dôležité povedať, je, že výskumné dáta dlhodobo poukazujú na to, že členovia akademickej obce nemajú informácie o aktivitách správnej rady a naopak, zase členovia správnych rád, najmä podľa zamestnancov vysokých škôl, nerozumejú dostatočne problémom, ktoré vysoká škola má. A práve kvôli tomuto problému s cieľom zefektívniť riadenie vysokých škôl a posilniť jeho vnútornú integráciu či zvýšiť ich transparentnosť rozhodovacích procesov bola už minulou vládou predložená vysokoškolská novela.
Táto novela priniesla zmeny v oblasti kreovania správnych rád a, samozrejme, sa stretla s odporom akademickej obce. Na to sme si už ale, bohužiaľ, zvykli, že na Slovensku máme tendenciu pri akejkoľvek zmene byť rezistentní voči týmto zmenám, čiže to by nás prekvapovať nemalo. Každopádne už vtedy sme hovorili, že jej cieľom je otvoriť už aj tak dosť uzatvorené akademické prostredie externému vplyvu na rozhodovanie.
Pre tých, ktorí sa možno v tejto oblasti až tak úplne neorientujú, ja si dovolím taký krátky exkurz do minulosti a pozrime sa na to, ako to bolo ešte pred uzavretím alebo teda schválením tej predchádzajúcej novely. Predtým mala správna rada 14 členov, z toho šesť členov vyberal minister školstva, šesť členov vyberala teda zamestnanecká časť akademického senátu a okrem toho ešte aj jedného člena vyberala študentská časť a tým pádom, keď si to tak všetko zrátame, tak vlastne akademická obec mala osem nominantov v správnej rade, čiže väčšinu. Potom ale prišla tá zmena a došli sme k tomu, že rovnaký počet členov správnej rady vyberá minister školstva a rovnaký počet členov teda vyberá akademická obec a ako to už správne pán minister povedal, jedného člena teda vyberali tajným hlasovaním všetci členovia správnej rady. Je potrebné povedať, že už vtedy to bol ale ústupok, pretože ten pôvodný návrh bol, aby to bolo len pol na pol a aby správna rada mala teda párny počet členov, dnes je to nepárny. No a teraz sa pozrime na to, ako sa teraz bude meniť po novom. To znamená, že členovia správnej rady budú mať o jedného člena viac zo zástupcov akademickej obce. To znamená, že minister bude nominovať o jedného člena správnej rady menej.
Čo z toho vyplýva? No podľa nášho názoru v Progresívnom Slovensku ministerstvo školstva ustúpilo tlaku od vedenia vysokých škôl, ktoré hovoria, že teda ide o výstupy z aplikačnej praxe a argumentujú najmä obavami z politizácie akademického prostredia a z toho, že sa znížila kvalita rozhodovania, pretože sa tam dostávali ľudia, ktorí sa nevyznajú v oblasti riadenia vysokých škôl. Už predchádzajúca novela v tejto otázke hovorila o tom, že členmi a členkami správnej rady by mali byť najmä významné vedecké osobnosti alebo umelecké osobnosti, predstavitelia verejného života na celoštátnej úrovni alebo na regionálnej úrovni a významní predstavitelia podnikateľskej činnosti. No ja uznávam, že ide viac-menej o takú vágnu formuláciu, ktorá poskytuje aj priestor na to, aby sa členom alebo členkou správnej rady mohol v podstate stať hocikto, kto má druhý stupeň vysokoškolského vzdelania, ale práve preto napríklad iniciatíva To dá rozum navrhovala, aby polovicu členov správnej rady menoval akademický senát a polovicu nemenoval minister školstva, ale nejaký nezávislý orgán, ktorý by bol zložený z odborníkov a odborníčok, a ktoré by dokázali garantovať odbornosť a väčšiu nezávislosť týchto členov správnych rád. Takýto orgán ale dodnes, bohužiaľ, neexistujú a či už by to bol tento orgán alebo podľa mňa sú aj iné možné alternatívy, ako by sa to dalo vyriešiť a eliminovať tie obavy z politizácie, ale nie je to dôvod na to, aby sme opätovne uzatvárali vysoké školy a znižovali tak rozhodovaciu právomoc ľudí, odborníkov, odborníčok z externého prostredia.
Koniec koncov všade tam, kde je potrebná nadpolovičná väčšina, ako napríklad pri rozhodovaní o rozpočte či pri voľbe kandidáta o rektora, čo nie je celkom pravda, ako tu povedal pán minister, že o týchto veciach by sa nerozhodovalo iba nadpolovičnou väčšinou, nerozhoduje sa o tom dvojtretinovou, pretože v paragrafe, myslím, že to 41 odsek 8 sa hovorí, že dvojtretinovou väčšinou sa rozhoduje len podľa odseku 3, odseku 4 a § 17 odseku 10. Odsek 3 sa týka veci majetku, odsek 4 sa schvaľuje dlhodobý zámer a § 17 hovorí o prípadoch osobitného zreteľa. To znamená, že tam nie je voľba rektora ani voľba rozpočtu. (Reakcia predkladateľa.) Dobre, okej, ja som to len pre ostatných, aby (reakcia predkladateľa), okej, dobre, tak som asi zle rozumela, skúsim si to ešte raz pozrieť, možno aj ja sa môžem mýliť, mala som pocit, že ste hovoril aj o rozpočte, aj o, teraz neviem, kde som skončila. Nič, nevadí, nájdem si to.
Každopádne, skončila som pri tom, že tým pádom keď bude rozhodovať o takýchto dôležitých otázkach len nadpolovičná väčšina, tak práve ten hlas externých členov a členiek správnej rady vlastne bude úplne bezvýznamný. Je to fakt. To, čo je ale najdôležitejšie, práve táto úprava podľa mňa ide alebo je v rozpore s plánom obnovy a odolnosti, nie je v súlade, myslím, že to ste ale spomínal, a to konkrétne s reformou 4 komponentu 8 plánu obnovy a odolnosti, ktorá hovorí, že správna rada má reprezentovať verejný záujem v činnosti vysokej školy a v nastavení systému riadenia má zohľadňovať najmä vnútorné potreby vysokej školy a zohľadňovanie potreby spoločnosti a jej očakávania v strategickom rozhodovaní. Takže ak sa správna rada dostáva do područia senátu, tak už nereprezentuje podľa mňa verejný záujem a nie je prepojená s potrebami spoločnosti, tak ako je to v cieľoch plánu obnovy a odolnosti, pretože reprezentuje len a len záujmy ľudí z akademického prostredia.
V tejto novele vidíme aj ďalší rozpor s plánom obnovy a odolnosti a to sa týka už spomínaných výberových komisií na voľbu docentov a profesorov. A to konkrétne v tom, ako sa upravuje vlastne zloženie týchto komisií, ktoré vyberajú kandidátov na funkčné miesta profesorov a docentov. Len pre ilustráciu, súčasný stav hovorí, že dvaja členovia z piatich členov komisie sú zvonka vysokej školy. Po novele, po schválení tejto predkladanej novely nula členov bude zvonka z piatich členov. To znamená, že preto je tejto novele, preto je táto novela kritizovaná za návrat k uzavretosti.
Druhá vec, súčasný stav hovorí, že všetci piati členovia komisie majú spĺňať podmienky daného výberového konania, ale podľa novej úprave jednotliví členovia komisií môžu byť menej kvalitní, pretože tieto podmienky sú zmenené. Takže myslím si, že ak členovia môžu byť menej kvalitní, tak to nie je úplne celkom pozitívna zmena.
No a po tretie, súčasný stav hovorí, že dvoch členov vymenováva rektor, jedného vedecká rada, jedného dekan a jedného vedúci príslušného pracoviska. Po novom ale dvoch členov bude vymenovávať rektor a troch dekan. Takže toto je tá najspornejšia časť, pretože vlastne sa dostávajú pod kontrolu dekana.
Po tretie, táto novela ešte prináša aj zásadné zmeny, ktoré sa týkajú strategického riadenia a právomocí rozhodovania jednotlivých orgánov. V prvom rade by som rada zdôraznila, že pre strategické riadenie je naozaj veľmi dôležité, aby do neho boli zapojení všetci kľúčoví aktéri. Keď sa pozrieme na to, ako sa menia jednotlivé veci, o ktorých bude rozhodovať správna rada a akademický senát, tak opätovne to skúsim porovnaním. Súčasný stav je, že dlhodobý zámer musel pred rokovaním správnej rady schváliť aj akademický senát vysokej školy a dokonca sa k nemu vyjadrovala aj vedecká rada vysokej školy. Po novom akademický senát a vedecká rada strácajú kompetenciu schvaľovať, resp. prerokovať dlhodobý zámer. Čo sa týka schvaľovania rozpočtu, tak predtým sa k nemu akademický senát vyjadroval, po novom schvaľovanie rozpočtu bude prináležať len správnej rade. Čo sa týka správy o činnosti správnej rady, tak tam ten akademický senát musel zobrať na vedomie, po novom už nebude musieť zobrať ho na vedomie. A čo sa týka napríklad správy o činnosti vysokých škôl a správy o hospodárení vysokých škôl, tak predtým mala správna rada povinnosť vyjadriť sa, po novom sa už nebude musieť vyjadriť.
Ak by sme to mali konkrétne rozorať, v čom je vlastne problém, tak ako som spomínala, dlhodobý zámer, tam už akademický senát a vedecká rada strácajú kompetenciu schvaľovať ho alebo prerokovať, na úvod je dobré možno povedať, že dlhodobý zámer je dobré, aby sa predkladal ministerstvu až po schválení orgánmi vysokých škôl, s čím súhlasím, ale na druhej strane si myslím, že vedecká rada by sa mala vyjadriť k dlhodobému zámeru vysokých škôl, keďže sa tam rieši aj rozvoj vedeckej a umeleckej činnosti školy. A pre správnu radu na druhej strane je dôležité, aby jednotliví členovia vedeli, čo si o týchto zámeroch myslia ľudia z prostredia vysokých škôl, však oni budú implementovať tieto dlhodobé zámery.
Čo sa týka správy o činnosti správnej rady, tak tam, ako som spomínala, akademický senát už nebude brať na vedomie túto správu. Je nutné povedať, že táto požiadavka bola zavedená práve preto, aby senát, kvôli tomu, že predtým vlastne senát nemal vôbec žiadne takmer kontakty so správnou radou, ale akademický senát by mal vedieť, čo rieši správna rada. Na základe stanoviska od akademického senátu, čím je vlastne reprezentácia vysokých škôl, potom môže predseda rady navnímať celkovú atmosféru na vysokých školách a reagovať na ich podnety. A naopak, rada, senát by teda mohol pochopiť úlohu správnej rady a ich zámery a byť voči týmto rozhodnutiam aj zhovievavejší. A takto sa opäť vlastne dostaneme len do stavu, keď rada nebude akceptovať pripomienky akademického senátu a prehĺbime tým priepasť vedenia voči prostrediu vysokých škôl, to je naozaj riziko, ktoré hrozí a ktorému sme sa chceli vyhnúť.
No a potom ešte krátko k správe o činnosti vysokých škôl a správe o hospodárení. Správna rada by sa podľa mňa mala vyjadriť k správe o činnosti o hospodárení vysokých škôl, keďže potom následne schvaľuje dlhodobý zámer a práve na nich stavia a zároveň aj dohliada na hospodárenie vysokých škôl a takisto má dohliadať aj na používanie majetku a financií, takže nevidím dôvod, prečo sa k nej nemá vyjadrovať. Je však pravdou, že tieto informácie si môže podľa novely vyžiadať, takže to nie je až také zásadné. Ale na druhej strane, keďže správna rada má mať vplyv na strategické riadenie vysokej školy v súlade s komponentom 8 a reformou 4 plánu obnovy a odolnosti, je dôležité, aby sa vyjadrila aj k výročnej správe o činnosti a aj k správe o hospodárení. Osobne si myslím, že ideálnom stavom by bolo, keby sme zaviedli napríklad aj rôzne online rokovania správnej rady napríklad z voľby rektora, ale možno by sme mohli zvážiť aj rozšírenie tej dvojtretinovej väčšiny pri hlasovaní aj na rozpočet a dlhodobú víziu školy, čím by sme tam mierne eliminovali. Avšak keď to tak celkovo máme zhodnotiť, tak ako aj kolegyňa povedala, táto novela je podľa nás krokom späť a vnímame ju ako ústupok vedeniu vysokých škôl, ktorá má nejaký zásadný vnútorný problém s tým, aby sa otvorila externému prostrediu. V kontexte zmien, ktorými majú vysoké školy prechádzať, aby boli kvalitnejšie, či už je to vo vzťahu k ich diverzifikácii, spájaniu klastrov či internacionalizácii, je to podľa nás kontraproduktívna zmena, ktorá v podstate z dlhodobého hľadiska nepripúšťa zmenu paradigmy fungovania vysokých škôl a nevedie teda k ich kvalite vyššej.
Ďakujem. (Potlesk.)
Rozpracované
10:14
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:14
Paula PuškárováVážená pani kolegynka Kosová, úplne chápem a rešpektujem všetky vaše pripomienky, napriek tomu spomenuli ste také tri hlavné. Jedna, kto má o jeden hlas viacej v správnej rade, druhá, výberové komisie, ako sú tvorené, a tretia, dlhodobý zámer alebo rozličné dokumenty, ktoré si pinkajú medzi sebou viaceré akademické inštitúcie. Pre mňa ako človeka z praxe, z vysokej školy, ale aj z manažmentu...
Vážená pani kolegynka Kosová, úplne chápem a rešpektujem všetky vaše pripomienky, napriek tomu spomenuli ste také tri hlavné. Jedna, kto má o jeden hlas viacej v správnej rade, druhá, výberové komisie, ako sú tvorené, a tretia, dlhodobý zámer alebo rozličné dokumenty, ktoré si pinkajú medzi sebou viaceré akademické inštitúcie. Pre mňa ako človeka z praxe, z vysokej školy, ale aj z manažmentu vysokej školy môžem povedať, že vaším hlavným argumentom, keďže je to krok späť a univerzity sa uzatvárajú, absolútne nesúhlasím. Všetky tieto problémy, ktoré ste spomenuli, sú zástupnými problémami. Tu nejde o to, kto bude mať o jedného člena viacej v správnej rade, alebo ako budú tvorené výberové komisie. Tie vysoké školy už teraz skladajú svoje účty medzinárodnému prostrediu vo vysokej miere. Za posledných pár rokov všetky zaviedli plány rovnosti, všetky zaviedli plány udržateľnosti, prihlásili sa k HRS4R, to znamená k plánu starostlivosti o ľudské zdroje, o výskumníkov, výskumníčky, majú svoje internacionalizačné plány, sú otvorené tomu medzinárodnému prostrediu čoraz viac. Z plánu obnovy išli R2R4-kové výzvy na prísun zahraničných výskumníkov, výskumníčok, doktorandov, do toho sa zapojilo, prišlo vyše 700 žiadostí, výrazne vyšší počet, ako mohla vôbec tá alokácia, alokácia pokryť. Čiže tie vysoké školy majú obrovský záujem otvárať sa a je im to aj dopriate.
To, kto bude mať o jedného člena v správnej rade, nerieši žiadnym spôsobom uzatváranie alebo otváranie. To otváranie prebieha kvôli tomu, že aktivity vysokej školy sú na medzinárodnom trhu, kde sa publikuje v zahraničí, kde musia získavať medzinárodné granty a kde sa musia akt... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
30.10.2024 o 10:14 hod.
doc. Ing. Dis. art. PhD.
Paula Puškárová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážená pani kolegynka Kosová, úplne chápem a rešpektujem všetky vaše pripomienky, napriek tomu spomenuli ste také tri hlavné. Jedna, kto má o jeden hlas viacej v správnej rade, druhá, výberové komisie, ako sú tvorené, a tretia, dlhodobý zámer alebo rozličné dokumenty, ktoré si pinkajú medzi sebou viaceré akademické inštitúcie. Pre mňa ako človeka z praxe, z vysokej školy, ale aj z manažmentu vysokej školy môžem povedať, že vaším hlavným argumentom, keďže je to krok späť a univerzity sa uzatvárajú, absolútne nesúhlasím. Všetky tieto problémy, ktoré ste spomenuli, sú zástupnými problémami. Tu nejde o to, kto bude mať o jedného člena viacej v správnej rade, alebo ako budú tvorené výberové komisie. Tie vysoké školy už teraz skladajú svoje účty medzinárodnému prostrediu vo vysokej miere. Za posledných pár rokov všetky zaviedli plány rovnosti, všetky zaviedli plány udržateľnosti, prihlásili sa k HRS4R, to znamená k plánu starostlivosti o ľudské zdroje, o výskumníkov, výskumníčky, majú svoje internacionalizačné plány, sú otvorené tomu medzinárodnému prostrediu čoraz viac. Z plánu obnovy išli R2R4-kové výzvy na prísun zahraničných výskumníkov, výskumníčok, doktorandov, do toho sa zapojilo, prišlo vyše 700 žiadostí, výrazne vyšší počet, ako mohla vôbec tá alokácia, alokácia pokryť. Čiže tie vysoké školy majú obrovský záujem otvárať sa a je im to aj dopriate.
To, kto bude mať o jedného člena v správnej rade, nerieši žiadnym spôsobom uzatváranie alebo otváranie. To otváranie prebieha kvôli tomu, že aktivity vysokej školy sú na medzinárodnom trhu, kde sa publikuje v zahraničí, kde musia získavať medzinárodné granty a kde sa musia akt... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
10:16
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:16
Jozef HabánikVážená pani poslankyňa, pani kolegyňa zo školského výboru, s tým, s tým úvodom, ktorý ste mali, by som aj celkom súhlasil, keď ste hovorili o tom, že jednotliví členovia akademickej obce ako keby nemali dostatok informácií alebo možno sa nezaujímali v dostatočnej miere o to, čo robia akademické orgány alebo kolektívny orgán, v tomto prípade správna rada. Ale každé jedno zasadnutie či už akademického senátu, alebo správnej...
Vážená pani poslankyňa, pani kolegyňa zo školského výboru, s tým, s tým úvodom, ktorý ste mali, by som aj celkom súhlasil, keď ste hovorili o tom, že jednotliví členovia akademickej obce ako keby nemali dostatok informácií alebo možno sa nezaujímali v dostatočnej miere o to, čo robia akademické orgány alebo kolektívny orgán, v tomto prípade správna rada. Ale každé jedno zasadnutie či už akademického senátu, alebo správnej rady je verejné a vždy je z neho zverejnený aj záznam a zápisnica. Takže členovia akademickej obce, ktorí majú skutočný záujem, majú možnosť sa ho zúčastniť alebo sa s výsledkami oboznámiť.
Čo sa týka tých výberových komisií, povedali ste, že vlastne nebude tam nikto zvonka. To nie je pravda. Vytvorenie výberovej komisie sa upravuje tak, aby najmenej jeden z členov vymenovaný rektorom nebol zamestnancom príslušnej vysokej školy, čím sa zachováva externý prvok výberového konania. Zároveň vysokej škole nič nebráni tomu, aby do výberovej komisie nominovala aj vedúceho príslušného pracoviska alebo menovala viac členov z externého, z externého prostredia.
Čo sa týka tých jednotlivých dlhodobých zámerov alebo rozpočtov, dohoda bola taká, že vždy to priradíme k jednému orgánu, či už rozpočet, dlhodobý zámer alebo aj iné, iné časti vnútorných predpisov, ale umožníme vysokej škole, aby si vo svojom vnútornom predpise, štatúte, upravila aj možnosť, aby aj ďalšie orgány rozhodovali o týchto fundamentoch. A to je veľmi dôležité, lebo tým sa posilňuje práve tá autonómna zložka vysokej školy. Sama vysoká škola si upraví vo vnútornom predpise, ak nejaký orgán... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
30.10.2024 o 10:16 hod.
doc. Ing. PhD.
Jozef Habánik
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne.
Vážená pani poslankyňa, pani kolegyňa zo školského výboru, s tým, s tým úvodom, ktorý ste mali, by som aj celkom súhlasil, keď ste hovorili o tom, že jednotliví členovia akademickej obce ako keby nemali dostatok informácií alebo možno sa nezaujímali v dostatočnej miere o to, čo robia akademické orgány alebo kolektívny orgán, v tomto prípade správna rada. Ale každé jedno zasadnutie či už akademického senátu, alebo správnej rady je verejné a vždy je z neho zverejnený aj záznam a zápisnica. Takže členovia akademickej obce, ktorí majú skutočný záujem, majú možnosť sa ho zúčastniť alebo sa s výsledkami oboznámiť.
Čo sa týka tých výberových komisií, povedali ste, že vlastne nebude tam nikto zvonka. To nie je pravda. Vytvorenie výberovej komisie sa upravuje tak, aby najmenej jeden z členov vymenovaný rektorom nebol zamestnancom príslušnej vysokej školy, čím sa zachováva externý prvok výberového konania. Zároveň vysokej škole nič nebráni tomu, aby do výberovej komisie nominovala aj vedúceho príslušného pracoviska alebo menovala viac členov z externého, z externého prostredia.
Čo sa týka tých jednotlivých dlhodobých zámerov alebo rozpočtov, dohoda bola taká, že vždy to priradíme k jednému orgánu, či už rozpočet, dlhodobý zámer alebo aj iné, iné časti vnútorných predpisov, ale umožníme vysokej škole, aby si vo svojom vnútornom predpise, štatúte, upravila aj možnosť, aby aj ďalšie orgány rozhodovali o týchto fundamentoch. A to je veľmi dôležité, lebo tým sa posilňuje práve tá autonómna zložka vysokej školy. Sama vysoká škola si upraví vo vnútornom predpise, ak nejaký orgán... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
10:18
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:18
Karol JanasVážená kolegyňa, vážení kolegovia, ja sa teším z toho, že tieto školské zákony, keď preberáme, tak vždycky sú aj príspevky odborné a že sa venujú meritu veci, aj keď to, čo som povedal minule, tak sa nemusíme zhodnúť a preto aj budem reagovať podľa toho, ako to ja vnímam tiež ako dlhoročný akademický pracovník.
Viete, my sme si tu pred niekoľkými rokmi postavili správnu radu do nejakého postavenia, kde sme ju chceli mať...
Vážená kolegyňa, vážení kolegovia, ja sa teším z toho, že tieto školské zákony, keď preberáme, tak vždycky sú aj príspevky odborné a že sa venujú meritu veci, aj keď to, čo som povedal minule, tak sa nemusíme zhodnúť a preto aj budem reagovať podľa toho, ako to ja vnímam tiež ako dlhoročný akademický pracovník.
Viete, my sme si tu pred niekoľkými rokmi postavili správnu radu do nejakého postavenia, kde sme ju chceli mať možno ako západ, na západ od nás v krajinách a nejako sa nám to nedarí. Ale správna rada a najmä jej členovia si musia tú autoritu vybudovať hlavne sami. Viete, v západných univerzitách sú členovia správnej rady najvýznamnejší donori týchto univerzít. Sú tam ľudia, ktorí sú zástupcovia najvýznamnejších zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú absolventov. A u nás to, žiaľ, tak nie je a ja plne rozumiem tomu, že sa bojíme aj politizácie členov správnych rád, keďže minister má mať takú, takú právomoc, akú, akú mal v minulosti. A ja súhlasím s touto zmenou, naozaj. Tam ten vplyv politického prostredia treba čo najviac eliminovať, čo sa mne dlhodobo nepáči na vysokoškolskej legislatíve a určite keď sa bude robiť nový zákon, budem to pripomienkovať, to je podľa mňa to, že utlmujeme právomoci vedeckej rady. Ja považujem vedeckú radu za najvýznamnejší a najdôležitejší orgán, ktorý je na univerzite, a bol by som rád, keby aj tie právomoci na formovaní budúcnosti sa zvýšili.
A posledná len taká pripomienka, ktorá je, tak čo sa týka toho dlhodobého zámeru, tak ten sa tvorí v spolupráci s fakultami, takže tam ten akademický senát nemá až takú, také oprávnenie.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
30.10.2024 o 10:18 hod.
doc. PhDr. PaedDr. PhD.
Karol Janas
Videokanál poslanca
Ďakujem.
Vážená kolegyňa, vážení kolegovia, ja sa teším z toho, že tieto školské zákony, keď preberáme, tak vždycky sú aj príspevky odborné a že sa venujú meritu veci, aj keď to, čo som povedal minule, tak sa nemusíme zhodnúť a preto aj budem reagovať podľa toho, ako to ja vnímam tiež ako dlhoročný akademický pracovník.
Viete, my sme si tu pred niekoľkými rokmi postavili správnu radu do nejakého postavenia, kde sme ju chceli mať možno ako západ, na západ od nás v krajinách a nejako sa nám to nedarí. Ale správna rada a najmä jej členovia si musia tú autoritu vybudovať hlavne sami. Viete, v západných univerzitách sú členovia správnej rady najvýznamnejší donori týchto univerzít. Sú tam ľudia, ktorí sú zástupcovia najvýznamnejších zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú absolventov. A u nás to, žiaľ, tak nie je a ja plne rozumiem tomu, že sa bojíme aj politizácie členov správnych rád, keďže minister má mať takú, takú právomoc, akú, akú mal v minulosti. A ja súhlasím s touto zmenou, naozaj. Tam ten vplyv politického prostredia treba čo najviac eliminovať, čo sa mne dlhodobo nepáči na vysokoškolskej legislatíve a určite keď sa bude robiť nový zákon, budem to pripomienkovať, to je podľa mňa to, že utlmujeme právomoci vedeckej rady. Ja považujem vedeckú radu za najvýznamnejší a najdôležitejší orgán, ktorý je na univerzite, a bol by som rád, keby aj tie právomoci na formovaní budúcnosti sa zvýšili.
A posledná len taká pripomienka, ktorá je, tak čo sa týka toho dlhodobého zámeru, tak ten sa tvorí v spolupráci s fakultami, takže tam ten akademický senát nemá až takú, také oprávnenie.
Ďakujem.
Rozpracované
10:20
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:20
Ingrid KosováA, pán Janas, súhlasím s vami v tom, že napriek tomu, že sa chceme snažiť vyrovnať sa tomu Západu v...
A, pán Janas, súhlasím s vami v tom, že napriek tomu, že sa chceme snažiť vyrovnať sa tomu Západu v mnohých veciach a pozeráme sa na tie príklady dobrej praxe, tak nie vždy sa nám to darí a netýka sa to napríklad len vysokých škôl, týka sa to v podstate aj regionálneho školstva. V tej implementácii ako keby dlhodobo zlyhávame napriek tomu, že vieme, čo by bolo najlepšie urobiť. A tie kroky k transparentnosti najmä sú také obtiažne, aspoň tak to vidím vo vzťahu napríklad aj k zvyšovaniu kvality škôl.
Ja sa priznám, že nerozumiem celkom tomu, pán Habánik, keď ste hovoril, že nič to neovplyvní na zmene tej komisie, že ju bude menovať rektor, že môže vymenovať aj takých-hentakých, alebo že teda nič to nemení na tom, že tam bude jeden člen navyše, ktorého bude menovať akademická obec, že to stále bude transparentné. Tak ak to tak je a ak to nič nemení na tej kvalite, tak prečo to robíme? Prečo ideme vlastne krokom vzad od transparentnosti, ak to naozaj aj takto dobre fungovalo, hej? Ja v tom až taký význam teda nevidím.
A spomínali ste plány, pani Puškárová, čo je super, a však aj máme kurikulárnu reformu, máme rôzne plány, dlhodobé vízie. Problém je, aká bude realita, hej? To uvidíme vlastne až možno o dva roky, keď bude prvé vyhodnotenie tých výkonových zmlúv, či táto reforma sa podarila. V regionálnom školstve to uvidíme o deväť rokov, keď budeme vidieť prvých absolventov, či sa nám tá zmena podarila. Stále sme ešte len niekde na začiatku. A pre mňa v tomto kontexte je napríklad zaujíma... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
30.10.2024 o 10:20 hod.
Ing. Bc. PhD.
Ingrid Kosová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne všetkým za veľmi konštruktívne faktické poznámky a možno sa budete čudovať, ale napriek tomu, že sme z opozície, tak myslím si, že v tom školskom výbore nám to veľmi dobre funguje a že sa vieme naozaj dohodnúť a diskutovať o dôležitých problémoch aj napriek tomu, že nie vždy so všetkým súhlasíme, a to si veľmi vážim.
A, pán Janas, súhlasím s vami v tom, že napriek tomu, že sa chceme snažiť vyrovnať sa tomu Západu v mnohých veciach a pozeráme sa na tie príklady dobrej praxe, tak nie vždy sa nám to darí a netýka sa to napríklad len vysokých škôl, týka sa to v podstate aj regionálneho školstva. V tej implementácii ako keby dlhodobo zlyhávame napriek tomu, že vieme, čo by bolo najlepšie urobiť. A tie kroky k transparentnosti najmä sú také obtiažne, aspoň tak to vidím vo vzťahu napríklad aj k zvyšovaniu kvality škôl.
Ja sa priznám, že nerozumiem celkom tomu, pán Habánik, keď ste hovoril, že nič to neovplyvní na zmene tej komisie, že ju bude menovať rektor, že môže vymenovať aj takých-hentakých, alebo že teda nič to nemení na tom, že tam bude jeden člen navyše, ktorého bude menovať akademická obec, že to stále bude transparentné. Tak ak to tak je a ak to nič nemení na tej kvalite, tak prečo to robíme? Prečo ideme vlastne krokom vzad od transparentnosti, ak to naozaj aj takto dobre fungovalo, hej? Ja v tom až taký význam teda nevidím.
A spomínali ste plány, pani Puškárová, čo je super, a však aj máme kurikulárnu reformu, máme rôzne plány, dlhodobé vízie. Problém je, aká bude realita, hej? To uvidíme vlastne až možno o dva roky, keď bude prvé vyhodnotenie tých výkonových zmlúv, či táto reforma sa podarila. V regionálnom školstve to uvidíme o deväť rokov, keď budeme vidieť prvých absolventov, či sa nám tá zmena podarila. Stále sme ešte len niekde na začiatku. A pre mňa v tomto kontexte je napríklad zaujíma... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
10:23
Vystúpenie 10:23
Tomáš DruckerVážené pani poslankyne, páni poslanci, budem reagovať na tie veci, ktoré tu odzneli. V prvom rade tento zákon naozaj nemá za úmysel zbúrať všetko, čo tu bolo, a zasa prichádzať s nejakými novými reformami. My sme si, tak ako povedal pán poslanec Habánik, máme viacero vecí pripravených a povedali sme si, že ideme s vecami, ktoré naozaj považujeme za praktické, ktoré majú niečo zlepšiť. A ja budem...
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budem reagovať na tie veci, ktoré tu odzneli. V prvom rade tento zákon naozaj nemá za úmysel zbúrať všetko, čo tu bolo, a zasa prichádzať s nejakými novými reformami. My sme si, tak ako povedal pán poslanec Habánik, máme viacero vecí pripravených a povedali sme si, že ideme s vecami, ktoré naozaj považujeme za praktické, ktoré majú niečo zlepšiť. A ja budem hovoriť naozaj o tom, že to zlepšujú. Vy hovoríte, pani poslankyňa, že to nezlepšujú, dokonca, že to nejakým spôsobom vracajú späť, ja s tým absolútne nesúhlasím a verím, že vyvrátim každú jednu vec.
V prvom rade ešte ale chcem povedať, že zákon proste nemôže byť, ja už som použil také slovo, že fetiš. Proste my si nemyslíme, že zákonom niečo napíšeme a zrazu sa zmení kvalita vysokých škôl, to je nezmysel. Proste aj preto nemá zmysel dneska robiť zasa obsiahle, obrovské zmeny v zákone o verejných vysokých školách alebo o vysokých školách, ktorým zas niečo zbúrame, niečo ideme nanovo nastaviť. Ja tak pracovať nechcem, ani nebudem. Pristúpili sme k praktickým veciam, ktoré idú niečo zlepšovať. Ja vám ale aj poviem k tej kvalite niečo.
Ku kvalite, ak chceme zlepšovať kvalitu vysokých škôl, tak sme pristúpili v tom, že sme pokračovali, zaviedli metodiku VER alebo v metodike hodnotenie VER-u, ktoré musíme teraz naďalej zlepšovať a upravovať, napríklad tam bude nový komponent spoločenských dopadov, pretože sa ukázalo, že tých hodnotení niektorých univerzít, predovšetkým napríklad pedagogických fakúlt a tak ďalej, tie hodnotenia neboli úplne objektívne. Nejde len o čiarky a bodky v nejakých prestížnych karentoch, ale zaviedli sme výkonnostné zmluvy, ktoré ste teraz v tom úvode trošku zbagatelizovali, ja ich považujem za absolútne kľúčové. Kľúčové, pretože nám vytvárajú isté ciele, ktoré chceme sledovať, a na základe týchto cieľov, či ich plnia, alebo neplnia tieto výsledky, ich vieme odmeňovať. To je najlepší spôsob, akým môžeme financovať verejné vysoké školy. Zároveň poviem, že takýto model, keď si zoberiete v Rakúsku, a teraz nepoviem, či je to 90 alebo 95 % financovania, v Rakúsku je na základe výkonnostných zmlúv. Ak chceme zlepšiť kvalitu vysokých škôl, tak sme niečo urobili a verte mi, že to neurobíme nejakou zmenou technickou zákona.
Čo sme urobili, pretože ste hovorili, pani poslankyňa Gažovičová, o tom, že nám utekajú mladí ľudia. Veď to je stav, ktorý tu je, to sa nedá zvrátiť. Niekedy je, prosím, teraz to poviem tak, ako to zvyknem hovoriť aj mojim kolegom, ja rád prijímam kritiku a kritika má byť pozitívne mienená a máme ju schopní prijímať. Ak je kritika mienená negatívne, že sa nad tým pomaly niektorí pousmievajú a sa z toho tešia, no tak to nepovažujem za dobrú kritiku. To znamená, mať radosť možno z toho, alebo posielať ľudí zo Slovenska preč, však ako je to tu zlé, ja netvrdím, že tu nemáme mnoho problémov, ja sa s tými mladými ľuďmi takisto stretávam asi ako aj vy, aj v zahraničí, aj tu. Mali sme, nedávno sme predstavili prieskum, ktorý sme robili na konci roka o spokojnosti študentov na našich vysokých školách. Asi to neni úplne to isté, čo budú hovoriť tí, ktorí odišli, ktorí nemajú skúsenosť s našimi vysokými školami, a máme urobiť všetko preto, aby sme tú kritiku alebo tie obavy tých mladých ľudí, ktorí dneska sa nerozhodujú pre naše školy, odstraňovali. Čo sme urobili pre to?
Urobili sme osem, nazvem to, našich veľtrhov všetkých vysokých škôl, aj súkromných, aj verejných, kde sa zúčastnilo viac ako 8-tisíc stredoškolákov. A budeme v tom pokračovať, aby naši stredoškoláci, tretiaci a štvrtáci, mali možnosť sa oboznámiť s našimi vysokými školami. Podporujeme a budeme naďalej podporovať všetky spolupráce vysokého školstva a vysokých škôl na výmenné študijné pobyty, či už je to ERASMUS+, ale aj iné modely, ktorým umožníme našim študentom, mladým študentom, aby keď budú študovať na slovenskej vysokej škole, aby mali možnosť si ísť na výmenný pobyt na jeden semester alebo dva semestre a mali možnosť sa dotknúť toho medzinárodného prostredia, iného spôsobu vyučovania a zároveň priniesť tú skúsenosť, pretože najväčší problém máme so zmenou nášho školstva tým, že my ho nevieme zvonka meniť. Nám nepomôžu úplne ľudia, ktorí odišli študovať preč a možno sa aj vrátia, lebo už sú mimo toho prostredia. Potrebujeme a robíme to, že veľmi významným spôsobom chceme podporovať tieto výmenné pobyty aj v rámci doktorandov. Spolupracujeme s ministerstvom zahraničných vecí aj vnútra, ako zefektívniť procesy v prípade víz z tretích krajín, ako je India, dostať sem proste šikovných ľudí a internacionalizácia vo všeobecnosti je jeden z kľúčových momentov na skvalitnenie a zvýšenie konkurencieschopnosti, ktorú máme aj vo výkonnostných zmluvách.
A keď sa dotknem aj k tomuto zákonu, tak sme práve tým, o čom vy hovoríte, že o otvorenosti, že to uzatvárame, to otvárame, pretože sme to otvorili ako nikdy doteraz to bolo možné. Aj keď sa bavíme o tých funkčných miestach. Na to, aby ste mohli obsadiť funkčné miesto docenta, ste museli mať v habilitačnom konaní niekoho. Musel byť zamestnancom vysokej školy. To dnes nie je potrebné. Naozaj dneska budeme môcť získať ľudí na funkčné miesta zo zahraničia predovšetkým.
Ak budem hovoriť to, čo sme ďalej urobili, navýšili sme finančné prostriedky o 122 mil. v oblasti vysokého školstva, podporili sme napríklad cez úpravu alebo zmenu schémy, ktorá tu bola, Študuj doma, ktorú som kritizoval už dávno v minulosti, že načo dávame 9-tisíc euro za štúdium akéhokoľvek štúdia, keď potom hovoríme o vlastne o nejakej disproporcii v oblasti kvality. Vybrali sme s ministerstvom hospodárstva, aj teda so zamestnávateľmi nedostatkové odbory a povolania, 261 alebo 262 nedostatkových odborov. Sú to väčšinou technické smery, ale sú tam aj lekári aj učitelia, psychológovia, logopédi, ktorým sme umožnili napríklad štipendijnú schému 16,5-tisíc euro za bakalárske štúdium. S nejakým postupným uvoľňovaním tých peňazí, aby nedostali tie peniaze všetky za prvý ročník a potom to nedokončia. Investovali sme, nakúpili sme v rámci Otvorenej vedy nové databázy, aj všeobecne k prístupom ku karentom, ale aj v oblasti systému AMBS, ktorý je pre lekárov. To znamená, robíme veľmi veľa preto, aby sme zvýšili atraktivitu, ale aj kvalitu vzdelávania. Áno, investuje sa najviac na opravy internátov. Však nebude to zo dňa na deň, ale neviem, či to bolo 62 mil., ktoré sa dajú. Simulačné centrá napríklad v oblasti medikov a tak ďalej.
Tým veciam, ktoré ste ešte, ešte, ešte ďalej, áno, aj v tom, ak hovoríme o zákone, umožňujeme cezhraničné študijné programy a toto je moja absolútna priorita, ja som o tom hovoril aj na Rade, mobility áno, ale kredit mobility. Zvýšiť podiel finančných prostriedkov v rámci Erasmus+, aby sme zvyšovali kredit mobilitu. Samozrejme, že nevieme súťažiť s najlepšími školami na svete, ak máme absolútne skvelého človeka a talent, máme umožniť podporu možno aj cez štát zaplatiť štipendium, zaviazať si toho človeka, aby po nejakom čase sa mohol vrátiť, ale cieľom je podporovať kredit mobility. Aby som si pozrel poznámky, pardon.
K pani poslankyni Kosovej, odznelo tam veľa vecí, ktoré sú rozporuplné podľa mňa, pani poslankyňa. Pretože na jednej strane kritizujete, že akademický senát bude mať väčšinu a že uzatvárame v správnej rade, a že vlastne to nie je dobré. Potom hovoríte, že akademický senát vypadol v prípade schvaľovania dlhodobého zámeru a bude to mať len správna rada, to nie je dobré. Pritom vám pán poslanec Habánik presne povedal, pokiaľ by ste čítali ten zákon súvisle, akademický senát má právomoc na základe návrhu rektora si osvojiť isté kompetencie. My sme len povedali, že nebudeme mať v troch úrovniach zo zákona obligatórne požiadavku, že dlhodobý zámer sa musí schvaľovať aj tam, aj tam, aj tam, ale sme dali áno, správna rada aj z toho titulu, že ak sme chceli hovoriť o nejakom inom regulačnom mechanizme, teda ľudí, ktorí sú mimo školy, z externého prostredia, tak má prechádzať tento dlhodobý zámer. Dokonca sme to posilnili tou dvojtretinovou väčšinou, aby to bola naozaj že veľká zhoda. Ale ak akademický senát chce si pôsobnosť nechať, aby v tej chvíli mohol akademický senát sa vyjadrovať k dlhodobému zámeru, veď to sú tie akademické slobody. Majú na to právomoc, ale nebudeme do zákona ich zväzovať, že to musia robiť. Ak to chcú, to robiť môžu, to vám na to odpovedal pán poslanec Habánik. A je to úplne podľa mňa správne, ako keď my máme všetko diktovať, čo majú robiť. My dávame isté, isté rámce, a tu si myslím, že práve tá správna rada tým, že je to externým orgánom, ktorý ale aj prináša svoje problémy, pretože ľudia, ktorí nikdy nepôsobili vo vysokom školstve, majú častokrát iné predstavy, čo na jednej strane obohacuje ten svet a na druhej strane ho aj nejakým spôsobom komplikuje a brzdí. Ale my sme ho nezhoršili, len sme povedali napríklad aj v oblasti ukazovateľov, ktoré správna rada dáva napríklad rektorovi na odmeňovanie, že tieto ukazovatele nesmú byť v rozpore s dlhodobými ukazovateľmi školy v oblasti výkonnostných zmlúv, lebo aj to sa dialo. No tak potom rektor na to, aby dostal odmenu, tak má vykonávať iné ukazovatele, ktoré nie sú že nad rámec, ale v príkrom rozpore s ukazovateľmi, ktoré si vysoká škola schválila na to, ktorým smerom sa chce posúvať. Ostatné si myslím, že odznelo aj v tých faktických poznámkach.
Ja ešte poviem možno k tomu funkčnému miestu a obsadzovaniu funkčných miest do tej komisii, ktorú som tak v úvode povedal, ešte raz. Možno, viete, tváriť sa, že predtým dával nominantov vedecká rada, ktorej predsedom je rektor, ktorý si to zasa navolí a kvôli tomu má zasadať vedecká rada, to sú absolútne obštrukcie, to čo do cieľa nemení kvalitu tej veci, nemení. My sme naopak tam dali, že jeden musí byť mimo vysokej školy takýto nominant. Nikto nemá v úmysle, a tak ako ste to sa snažili nasvetiť, že ustupovať, no tá debata bola veľmi široká. Verte mi, že aj pripomienky ešte na vláde som mal niektoré pripomienky aj od niektorých dekanov alebo rektorov, ktorí si chceli presadiť nejaký pohľad a hľadali sme niečo, čomu veríme, že je správne a posunie trošku mimo komfortnú zónu, ale v prospech našej kvality a teda vysokého školstva. A nebude sa to určite dať urobiť tým, že teraz si predstavujeme, že prídeme zasa s bombastickým nejakým novým zákonom a všetci sa budú dva roky hľadať v ňom, že vlastne čo od nich chceme. Toto ja odmietam, napriek tomu som povedal, pracujme koncepčne, áno, aj na novom vysokoškolskom zákone aj v súlade s novou akreditáciou, aj v súlade s inováciami, ktoré sa pripravujú jednotné agentúry.
Pracujme na tom koncepčne, ale prosím pekne, akože nezahlcujme tých ľudí neustálymi zmenami a myslieť si, že zákon to vyrieši. No nevyrieši to. To je o veľa tej implementácie a súhlasím v tom, že čas ukáže, ako sa nám to darilo. Ale proste bombastické stále koncepcie, ktorých tu mávame, nestačia. Proste to treba realizovať a vidíte to, aj ako ste spomenuli, aj kurikulárnu reformu, napísať to nie je jednoduché, ale zimplementovať je to násobne, násobne ťažšie. A treba proste pri tom byť. A ja nechcem obťažovať tých ľudí neustálymi proste super nápadmi, že čo všetko ideme zasa od podlahy zbúrať alebo na podlahu zbúrať a od podlahy zase stavať.
Ďakujem pekne.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budem reagovať na tie veci, ktoré tu odzneli. V prvom rade tento zákon naozaj nemá za úmysel zbúrať všetko, čo tu bolo, a zasa prichádzať s nejakými novými reformami. My sme si, tak ako povedal pán poslanec Habánik, máme viacero vecí pripravených a povedali sme si, že ideme s vecami, ktoré naozaj považujeme za praktické, ktoré majú niečo zlepšiť. A ja budem hovoriť naozaj o tom, že to zlepšujú. Vy hovoríte, pani poslankyňa, že to nezlepšujú, dokonca, že to nejakým spôsobom vracajú späť, ja s tým absolútne nesúhlasím a verím, že vyvrátim každú jednu vec.
V prvom rade ešte ale chcem povedať, že zákon proste nemôže byť, ja už som použil také slovo, že fetiš. Proste my si nemyslíme, že zákonom niečo napíšeme a zrazu sa zmení kvalita vysokých škôl, to je nezmysel. Proste aj preto nemá zmysel dneska robiť zasa obsiahle, obrovské zmeny v zákone o verejných vysokých školách alebo o vysokých školách, ktorým zas niečo zbúrame, niečo ideme nanovo nastaviť. Ja tak pracovať nechcem, ani nebudem. Pristúpili sme k praktickým veciam, ktoré idú niečo zlepšovať. Ja vám ale aj poviem k tej kvalite niečo.
Ku kvalite, ak chceme zlepšovať kvalitu vysokých škôl, tak sme pristúpili v tom, že sme pokračovali, zaviedli metodiku VER alebo v metodike hodnotenie VER-u, ktoré musíme teraz naďalej zlepšovať a upravovať, napríklad tam bude nový komponent spoločenských dopadov, pretože sa ukázalo, že tých hodnotení niektorých univerzít, predovšetkým napríklad pedagogických fakúlt a tak ďalej, tie hodnotenia neboli úplne objektívne. Nejde len o čiarky a bodky v nejakých prestížnych karentoch, ale zaviedli sme výkonnostné zmluvy, ktoré ste teraz v tom úvode trošku zbagatelizovali, ja ich považujem za absolútne kľúčové. Kľúčové, pretože nám vytvárajú isté ciele, ktoré chceme sledovať, a na základe týchto cieľov, či ich plnia, alebo neplnia tieto výsledky, ich vieme odmeňovať. To je najlepší spôsob, akým môžeme financovať verejné vysoké školy. Zároveň poviem, že takýto model, keď si zoberiete v Rakúsku, a teraz nepoviem, či je to 90 alebo 95 % financovania, v Rakúsku je na základe výkonnostných zmlúv. Ak chceme zlepšiť kvalitu vysokých škôl, tak sme niečo urobili a verte mi, že to neurobíme nejakou zmenou technickou zákona.
Čo sme urobili, pretože ste hovorili, pani poslankyňa Gažovičová, o tom, že nám utekajú mladí ľudia. Veď to je stav, ktorý tu je, to sa nedá zvrátiť. Niekedy je, prosím, teraz to poviem tak, ako to zvyknem hovoriť aj mojim kolegom, ja rád prijímam kritiku a kritika má byť pozitívne mienená a máme ju schopní prijímať. Ak je kritika mienená negatívne, že sa nad tým pomaly niektorí pousmievajú a sa z toho tešia, no tak to nepovažujem za dobrú kritiku. To znamená, mať radosť možno z toho, alebo posielať ľudí zo Slovenska preč, však ako je to tu zlé, ja netvrdím, že tu nemáme mnoho problémov, ja sa s tými mladými ľuďmi takisto stretávam asi ako aj vy, aj v zahraničí, aj tu. Mali sme, nedávno sme predstavili prieskum, ktorý sme robili na konci roka o spokojnosti študentov na našich vysokých školách. Asi to neni úplne to isté, čo budú hovoriť tí, ktorí odišli, ktorí nemajú skúsenosť s našimi vysokými školami, a máme urobiť všetko preto, aby sme tú kritiku alebo tie obavy tých mladých ľudí, ktorí dneska sa nerozhodujú pre naše školy, odstraňovali. Čo sme urobili pre to?
Urobili sme osem, nazvem to, našich veľtrhov všetkých vysokých škôl, aj súkromných, aj verejných, kde sa zúčastnilo viac ako 8-tisíc stredoškolákov. A budeme v tom pokračovať, aby naši stredoškoláci, tretiaci a štvrtáci, mali možnosť sa oboznámiť s našimi vysokými školami. Podporujeme a budeme naďalej podporovať všetky spolupráce vysokého školstva a vysokých škôl na výmenné študijné pobyty, či už je to ERASMUS+, ale aj iné modely, ktorým umožníme našim študentom, mladým študentom, aby keď budú študovať na slovenskej vysokej škole, aby mali možnosť si ísť na výmenný pobyt na jeden semester alebo dva semestre a mali možnosť sa dotknúť toho medzinárodného prostredia, iného spôsobu vyučovania a zároveň priniesť tú skúsenosť, pretože najväčší problém máme so zmenou nášho školstva tým, že my ho nevieme zvonka meniť. Nám nepomôžu úplne ľudia, ktorí odišli študovať preč a možno sa aj vrátia, lebo už sú mimo toho prostredia. Potrebujeme a robíme to, že veľmi významným spôsobom chceme podporovať tieto výmenné pobyty aj v rámci doktorandov. Spolupracujeme s ministerstvom zahraničných vecí aj vnútra, ako zefektívniť procesy v prípade víz z tretích krajín, ako je India, dostať sem proste šikovných ľudí a internacionalizácia vo všeobecnosti je jeden z kľúčových momentov na skvalitnenie a zvýšenie konkurencieschopnosti, ktorú máme aj vo výkonnostných zmluvách.
A keď sa dotknem aj k tomuto zákonu, tak sme práve tým, o čom vy hovoríte, že o otvorenosti, že to uzatvárame, to otvárame, pretože sme to otvorili ako nikdy doteraz to bolo možné. Aj keď sa bavíme o tých funkčných miestach. Na to, aby ste mohli obsadiť funkčné miesto docenta, ste museli mať v habilitačnom konaní niekoho. Musel byť zamestnancom vysokej školy. To dnes nie je potrebné. Naozaj dneska budeme môcť získať ľudí na funkčné miesta zo zahraničia predovšetkým.
Ak budem hovoriť to, čo sme ďalej urobili, navýšili sme finančné prostriedky o 122 mil. v oblasti vysokého školstva, podporili sme napríklad cez úpravu alebo zmenu schémy, ktorá tu bola, Študuj doma, ktorú som kritizoval už dávno v minulosti, že načo dávame 9-tisíc euro za štúdium akéhokoľvek štúdia, keď potom hovoríme o vlastne o nejakej disproporcii v oblasti kvality. Vybrali sme s ministerstvom hospodárstva, aj teda so zamestnávateľmi nedostatkové odbory a povolania, 261 alebo 262 nedostatkových odborov. Sú to väčšinou technické smery, ale sú tam aj lekári aj učitelia, psychológovia, logopédi, ktorým sme umožnili napríklad štipendijnú schému 16,5-tisíc euro za bakalárske štúdium. S nejakým postupným uvoľňovaním tých peňazí, aby nedostali tie peniaze všetky za prvý ročník a potom to nedokončia. Investovali sme, nakúpili sme v rámci Otvorenej vedy nové databázy, aj všeobecne k prístupom ku karentom, ale aj v oblasti systému AMBS, ktorý je pre lekárov. To znamená, robíme veľmi veľa preto, aby sme zvýšili atraktivitu, ale aj kvalitu vzdelávania. Áno, investuje sa najviac na opravy internátov. Však nebude to zo dňa na deň, ale neviem, či to bolo 62 mil., ktoré sa dajú. Simulačné centrá napríklad v oblasti medikov a tak ďalej.
Tým veciam, ktoré ste ešte, ešte, ešte ďalej, áno, aj v tom, ak hovoríme o zákone, umožňujeme cezhraničné študijné programy a toto je moja absolútna priorita, ja som o tom hovoril aj na Rade, mobility áno, ale kredit mobility. Zvýšiť podiel finančných prostriedkov v rámci Erasmus+, aby sme zvyšovali kredit mobilitu. Samozrejme, že nevieme súťažiť s najlepšími školami na svete, ak máme absolútne skvelého človeka a talent, máme umožniť podporu možno aj cez štát zaplatiť štipendium, zaviazať si toho človeka, aby po nejakom čase sa mohol vrátiť, ale cieľom je podporovať kredit mobility. Aby som si pozrel poznámky, pardon.
K pani poslankyni Kosovej, odznelo tam veľa vecí, ktoré sú rozporuplné podľa mňa, pani poslankyňa. Pretože na jednej strane kritizujete, že akademický senát bude mať väčšinu a že uzatvárame v správnej rade, a že vlastne to nie je dobré. Potom hovoríte, že akademický senát vypadol v prípade schvaľovania dlhodobého zámeru a bude to mať len správna rada, to nie je dobré. Pritom vám pán poslanec Habánik presne povedal, pokiaľ by ste čítali ten zákon súvisle, akademický senát má právomoc na základe návrhu rektora si osvojiť isté kompetencie. My sme len povedali, že nebudeme mať v troch úrovniach zo zákona obligatórne požiadavku, že dlhodobý zámer sa musí schvaľovať aj tam, aj tam, aj tam, ale sme dali áno, správna rada aj z toho titulu, že ak sme chceli hovoriť o nejakom inom regulačnom mechanizme, teda ľudí, ktorí sú mimo školy, z externého prostredia, tak má prechádzať tento dlhodobý zámer. Dokonca sme to posilnili tou dvojtretinovou väčšinou, aby to bola naozaj že veľká zhoda. Ale ak akademický senát chce si pôsobnosť nechať, aby v tej chvíli mohol akademický senát sa vyjadrovať k dlhodobému zámeru, veď to sú tie akademické slobody. Majú na to právomoc, ale nebudeme do zákona ich zväzovať, že to musia robiť. Ak to chcú, to robiť môžu, to vám na to odpovedal pán poslanec Habánik. A je to úplne podľa mňa správne, ako keď my máme všetko diktovať, čo majú robiť. My dávame isté, isté rámce, a tu si myslím, že práve tá správna rada tým, že je to externým orgánom, ktorý ale aj prináša svoje problémy, pretože ľudia, ktorí nikdy nepôsobili vo vysokom školstve, majú častokrát iné predstavy, čo na jednej strane obohacuje ten svet a na druhej strane ho aj nejakým spôsobom komplikuje a brzdí. Ale my sme ho nezhoršili, len sme povedali napríklad aj v oblasti ukazovateľov, ktoré správna rada dáva napríklad rektorovi na odmeňovanie, že tieto ukazovatele nesmú byť v rozpore s dlhodobými ukazovateľmi školy v oblasti výkonnostných zmlúv, lebo aj to sa dialo. No tak potom rektor na to, aby dostal odmenu, tak má vykonávať iné ukazovatele, ktoré nie sú že nad rámec, ale v príkrom rozpore s ukazovateľmi, ktoré si vysoká škola schválila na to, ktorým smerom sa chce posúvať. Ostatné si myslím, že odznelo aj v tých faktických poznámkach.
Ja ešte poviem možno k tomu funkčnému miestu a obsadzovaniu funkčných miest do tej komisii, ktorú som tak v úvode povedal, ešte raz. Možno, viete, tváriť sa, že predtým dával nominantov vedecká rada, ktorej predsedom je rektor, ktorý si to zasa navolí a kvôli tomu má zasadať vedecká rada, to sú absolútne obštrukcie, to čo do cieľa nemení kvalitu tej veci, nemení. My sme naopak tam dali, že jeden musí byť mimo vysokej školy takýto nominant. Nikto nemá v úmysle, a tak ako ste to sa snažili nasvetiť, že ustupovať, no tá debata bola veľmi široká. Verte mi, že aj pripomienky ešte na vláde som mal niektoré pripomienky aj od niektorých dekanov alebo rektorov, ktorí si chceli presadiť nejaký pohľad a hľadali sme niečo, čomu veríme, že je správne a posunie trošku mimo komfortnú zónu, ale v prospech našej kvality a teda vysokého školstva. A nebude sa to určite dať urobiť tým, že teraz si predstavujeme, že prídeme zasa s bombastickým nejakým novým zákonom a všetci sa budú dva roky hľadať v ňom, že vlastne čo od nich chceme. Toto ja odmietam, napriek tomu som povedal, pracujme koncepčne, áno, aj na novom vysokoškolskom zákone aj v súlade s novou akreditáciou, aj v súlade s inováciami, ktoré sa pripravujú jednotné agentúry.
Pracujme na tom koncepčne, ale prosím pekne, akože nezahlcujme tých ľudí neustálymi zmenami a myslieť si, že zákon to vyrieši. No nevyrieši to. To je o veľa tej implementácie a súhlasím v tom, že čas ukáže, ako sa nám to darilo. Ale proste bombastické stále koncepcie, ktorých tu mávame, nestačia. Proste to treba realizovať a vidíte to, aj ako ste spomenuli, aj kurikulárnu reformu, napísať to nie je jednoduché, ale zimplementovať je to násobne, násobne ťažšie. A treba proste pri tom byť. A ja nechcem obťažovať tých ľudí neustálymi proste super nápadmi, že čo všetko ideme zasa od podlahy zbúrať alebo na podlahu zbúrať a od podlahy zase stavať.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
10:36
Vystúpenie v rozprave 10:36
Tomáš Drucker.
Rozpracované
10:38
Vystúpenie v rozprave 10:38
Tomáš DruckerTento návrh zákona predovšetkým transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/505, ktorou sa mení aj smernica č....
Tento návrh zákona predovšetkým transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/505, ktorou sa mení aj smernica č. 2005/36 Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o uznávanie odborných kvalifikácií sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť, ktoré absolvovali odbornú prípravu v Rumunsku, s transpozičnou lehotou do marca 2025.
Návrh zákona zároveň reaguje aj na odporúčanie Rady Európskej únie týkajúce sa podpory automatického vzájomného uznávania kvalifikácií získaných v rámci vysokoškolského vzdelávania vyššieho sekundárneho vzdelávania a odbornej prípravy a výsledkov študijných pobytov v zahraničí, z ktorého vyplýva potreba vykonať kroky na zavedenie automatického uznávania na pokračovanie v štúdiu.
Cieľom tohto návrhu zákona je teda aktualizovať podmienky uznávania odbornej kvalifikácie sestier s odbornou kvalifikáciou nadobudnutou v Rumunsku pre účely výkonu regulovaného povolania v Slovenskej republike a zaviesť systém automatického uznávania dokladov z členských štátov vo forme elektronických doložiek nahrádzajúcich uznanie stupňa dosiahnutého vzdelania na pokračovanie v štúdiu a iné účely.
Vážený pán predsedajú, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého materiálu. Ďakujem.
Ďakujem veľmi pekne. Ešte raz, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážený páni poslanci, predkladáme aj návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov, o vzdelaní a uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Tento návrh zákona predovšetkým transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/505, ktorou sa mení aj smernica č. 2005/36 Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o uznávanie odborných kvalifikácií sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť, ktoré absolvovali odbornú prípravu v Rumunsku, s transpozičnou lehotou do marca 2025.
Návrh zákona zároveň reaguje aj na odporúčanie Rady Európskej únie týkajúce sa podpory automatického vzájomného uznávania kvalifikácií získaných v rámci vysokoškolského vzdelávania vyššieho sekundárneho vzdelávania a odbornej prípravy a výsledkov študijných pobytov v zahraničí, z ktorého vyplýva potreba vykonať kroky na zavedenie automatického uznávania na pokračovanie v štúdiu.
Cieľom tohto návrhu zákona je teda aktualizovať podmienky uznávania odbornej kvalifikácie sestier s odbornou kvalifikáciou nadobudnutou v Rumunsku pre účely výkonu regulovaného povolania v Slovenskej republike a zaviesť systém automatického uznávania dokladov z členských štátov vo forme elektronických doložiek nahrádzajúcich uznanie stupňa dosiahnutého vzdelania na pokračovanie v štúdiu a iné účely.
Vážený pán predsedajú, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého materiálu. Ďakujem.
Rozpracované