22. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vážený predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi pár slovami zhrnúť, pozdraviť vás v mene 972 824 detí, pozdravujem osobitne deti z Malcova na balkóne. Dovoľte mi zhrnúť, čo sa za tento rok, teda za rok predchádzajúci urobilo v duchu o Dohovore o právach dieťaťa. Dovoľte mi vám možno predstaviť sa, keďže prvý raz vystupujem v pléne, keď minulý rok nebola táto príležitosť, tak možno len dve slová, sa predstavím. Som detský lekár dlhodobo zameraný na ranné detstvo, dlhodobo som pôsobil v oblasti náhradnej starostlivosti a najlepšiu kvalifikáciu mi dáva, že som trojnásobný dedko, takže dedovia sa vedia výborne o deti starať, takže toto možno tak na odľahčenie na úvod.
Tento rok je sto rokov od pôvodnej deklarácie, hej, sto rokov od pôvodnej Ženevskej deklarácie, že je to významný rok detí, ich práva. Pohľad na ten minulý, si dovolím zopakovať v duchu nášho zákona, čo sa všetko teda podarilo, čo sme rozbehli, aké veci išli, hej. Možno v duchu nášho zákona tak, tak základný motív, ktorý som vlastne si prial ešte keď pri zvolení, keď naozaj som bol zvolený veľmi širokým spektrom poslancov, tak také základné motto je, ktoré sa snažím celé toto obdobie, ktoré pôsobím, hovoriť, je „Spojme sa pre deti", hej, na dnešnom našom niekedy rozhádanom Slovensku práve tá tematika detí, verím, že môže spájať, že môžu dávať dokopy a že môže byť niečo, čo prekoná aj určité rozdiely medzi nami alebo teda v prospech detí, že začneme niektoré veci spájať.
Prvá téma, ktorú v rámci nášho zákona teda by som si ho dovolil zhrnúť, je téma dopadu na detské práva, hej. Dohovor o právach hovorí, že každý štát si má vypracovať mechanizmus, ako bude hovoriť, dohodnotiť dopad na detské práva pri prijímaní jednotlivých zákonov a tak ďalej. Čiže chcem s takou radosťou oznámiť, že zákon o tvorbe právnych predpisov prišiel k tomu, že v § 4 ods. 1 sa vlastne začne a teda bude vyhodnocovaný dopad na detské práva pri jednotlivých zákonoch, čo bol významný výsledok, v tomto sme vydali aj takúto knižku Najlepší záujem dieťaťa od pani doktorky Michaličkovej, ktorý práve o tom hovorí, pretože tento pojem je kľúčový, veľmi sa ohýba, veľmi často sa na nejakom pracuje na ňom sprava, zľava, hej, ale základ je to, že má to presnú mechaniku a toto je to, čo by bolo potrebné na Slovensku aj zapracovať, ako hodnotiť najlepší záujem dieťaťa.
Ďalší a veľmi významný bod nášho zákona sú riešenia konkrétnych podnetov, hej. Čiže chcem zdôrazniť naozaj, že to sú gro našej práce riešenia jednotlivých podnetov, kde minulý rok sme riešili 406 podnetov, 310 nových, 96 prenesených, 23 vstupov do konania, kde naozaj sa snažíme riešiť jednotlivé prípady. Zastupovať sme mali 23, teda ako som hovoril, vstupov do konania, čo je novinka a čo sa začína rozbiehať, čomu sa veľmi teším, sú to už aj podnety od detí. Hej, to znamená, dostali sme určité podnety, ktoré riešime, riešime stále množstvo variácií podnetov, nechcem ísť do detailov, ale či sú to rodinné rozchody, rozvody, to je stále najväčšie gro podnetov, ktoré riešime. Otázku či už diskriminácie, vstupu do škôl, otázka ukrajinské deti sme často riešili. Otázka, plus teda dva také zaujímavé témy, ktoré, k jednej, dve zaujímavé témy, ktorej sa ešte k jednej vrátim, a to je téma HHC, to ešte k tomu prídem. Ale tiež veľmi zaujímavý podnet bol, ktorý sme riešili z vlastnej iniciatívy, bola výstava Body Worlds, keď teda viete, boli vystavované ľudské telá, kde dokonca aj dieťa bolo nejako vystavované, tak to sme pokladali za nehumánne. Sme dali protestujúce stanovisko a v konečnej fáze sa ukázalo, že súd nám dal za pravdu.
Čo sa týka druhu podnetovej tematiky, a v rámci nášho zákona sa snažíme riešiť systémovo témy. Hej, keď sa niektoré podnety stretávajú vo viacerých bodoch, tak sa snažíme hovoriť o tom, čo ich spája a nájsť určité systémové riešenia, to je vec, do ktorej reinvestujeme veľmi veľa energie. Riešili sme to na podklade výskumu, hej? Lebo to, že nás, samozrejme, zaujíma, čo si myslia deti o týchto témach, preto sme na konci roku 2022, na začiatku roku 2023 zorganizovali veľký výskum. Hej, 1 296 detí, siedmaci, ktorí odpovedali aj na otázky, čo deti trápi, čo si myslia, že je najdôležitejšie, hej. Čiže výsledky sú na našom, samozrejme, webe, sú aj v naše správy, časť z nich. Hej, ale čo je podstatné, potvrdili, samozrejme, význam rodiny pre dieťa, význam vzťahov, význam, katastrofa rozpadu rodiny, otázka duševného zdravia, chudoby, o tom ešte viacej poviem, všeobecných ohrození, hej? Ale celkovo nám povedali v oblastiach, ktoré chceme systémovo riešiť. Hej, čiže v tomto by som si dovolil takto aj predstaviť v duchu toho, čo hovorili deti a čo si myslia, aké systémové oblasti riešime, hej.
Samozrejme to, čo chcem ešte zdôrazniť pred tým systémom, oblasťami, sa veľmi snažíme spájať. Hej, spájať nadrezortne, spájať, vytvorili sme veľa komisií a takým vrcholom tohto spojenectva sú skupiny, my to nazývame tak pracovne K14, to sú skupiny, kde riešime vlastne päť ministerstiev, traja ombudsmani, Generálna prokuratúra, dvaja splnomocnenci a tak ďalej, tematiky jednotlivé na to, aby sa prierezovo tieto témy riešili. Bola tam otázka duševného zdravia, šikany, hej, tento rok ideme mnohé ďalšie témy takto otvárať, aj otvárame, aby sa naozaj vytvorilo to, čo veľmi chýba na Slovensku, a to je to spojenectvo v jednotlivých oblastiach.
Čiže k tým ohrozeným skupinám detí by som povedal, základ je to, čo som spomínal, sú rodičovské konflikty. Rozpad, rozvod rodiny a tak ďalej a tak ďalej. K tým číslam, možno si len dovolím, aby ste mali taký prehľad, na Slovensku je zhruba 50 % rozvodov, zhruba každé druhé manželstvo, aj keď nie je to až také vysoké, lebo mnohé sú opakované rozvody. Hej, samozrejme, je to tematika. Je zaujímavé, že dlhodobo 67 %, najväčší príčina rozvodu podľa štatistiky ministerstva spravodlivosti je nesúlad názorov, postojov a pováh, hej, to znamená, čiže to je taká téma, ktorá sa rieši. To, čo je problém, že 20 až 30 % podľa nášho odhadu sú naozaj problém rozvody, kde tie deti sú nástrojom často pomsty, kde dospelí až neuveriteľným spôsobom stupňujú veci na to, aby v princípe sa dokázali si svoju pravdu, v konečnej fáze ubližujú deťom.
Čiže toto, tieto témy veľmi často riešime, veľmi intenzívne, no a z tohto sa určili systémové riešenia hlavne prikázať, hlavne teda čo sa týka rodičovskej dohody. Pretože bez dohody, motiváciu k dohode, systémové riešenia, ktoré vedú k dohode, sa naozaj tie veci často nedajú pohnúť, a keď sa dvaja ľudia, poviem tak expresívne, zatnú, tak v konečnej fáze na to deti doplatia. Boli by sme dve konferencie na túto tému v apríli a v novembri v Ružomberku, v Bratislave, okrúhle stoly práve aj za účasti mnohých zástupcov týchto mimovládnych organizácií, s ktorými tiež intenzívne komunikujeme, kde sme sa snažili nájsť spôsoby, ako by sa tieto veci začali systémovo riešiť. Že naozaj jeden z tých vecí, ktorá naozaj tento rok sa rieši, je otázka kolízneho opatrovníctva, kde teda vznikla skupina ku kolíznemu opatrovníctvu, kde sme aj teda my členovia pri ministerstve spravodlivosti.
To, čo je kľúčové v tejto téme a čo sa veľmi tomu venujeme a k tomu sa ešte vrátim, je detská participácia. Možnosť vyjadriť sa detí k tematike rozvodov, hej, kde sa ukázalo, že nám množstvo detí nemalo možnosť sa vyjadriť napriek svojmu veku, napriek tomu, že boli schopné sa vyjadriť k týmto témam. Čo je veľmi povzbudivé, že mnoho detí, ktoré prešli, už dneska mladí ľudia, týmito rozvodovými situáciami, sa stávajú dneska už hovorcami týchto tém. Hej, jedna z našich dievčat, ktoré chodí na parlament detí a mládeže, tá mladá žena, to už má 16 rokov, je schopná vystúpiť napríklad v televízii na tú tému. Hovorí svoj príbeh, povedať, čo zažila, keď sa jej nikto na jej názor neopýtal. V tomto teda naozaj sme participovali na skupine pri ministerstve spravodlivosti, ktoré práve hovorilo o týchto participačných právach.
Keď sme sa pýtali detí, preto hovorím tieto témy na začiatku, čo ich najviac ohrozuje, čoho sa najviac boja, zaujímavé bolo to, že 42 % slovenských detí vyjadrilo ako svoj najintenzívnejší a najväčší strach strach, že ma odlúčia od jedného alebo oboch rodičov. Jedno rozvod a druhá téma, ktorá pri oboch rodičoch, to je téma vynímania ústavnej starostlivosti, ktorej sme tiež venovali veľmi veľa energie minulý rok systémovej, kde sa snažíme, teda tento rok sa to podarilo, sme znovu vzkriesili pracovnú skupinu, ktorá už existovala v minulosti, tá sa práve venuje systematiky vnímania. Hej, to je napríklad aj z podnetov, ktorý bol aj v tejto správe národno-prevenčného mechanizmu, kde sme riešili podnet, hej, pri vnímaní, pretože bola tematika maloletých dievčat s nariadenou ústavnou starostlivosťou, ktoré keď otehotnejú, tak sa začína systémový problém riešiť, pretože často je tomu jej dieťaťu, ktoré sa narodí, nariadená iná ústavná starostlivosť, a tu vznikajú problémy, ako napríklad sme riešili, že dieťa bolo oddelené od svojej matky bez rozhodnutia súdu, čo je vyslovene proti dohovoru, ale keďže mali obidve ústavnú starostlivosť nariadené, tak sa to dostalo do veľmi komplikovanej roviny, ktorú sa snažíme tento rok systémovo riešiť. Či vyňatiu ústavnej starostlivosti minulý rok sme naozaj viaceré aj tak, ako už bolo spomenuté, reedukačné zariadenia navštívili, kde práve teda sme participovali na správe Generálnej prokuratúry a tento rok sa to, samozrejme, systémovo najviac rozvinulo, celá táto činnosť, o čom môžem, budem referovať teda budúci rok. Hej?
Tematika duševného zdravia. To je téma, ktorá asi najviac ohrozuje deti a mládež na Slovensku, a teda celoeurópsky a celosvetovo. Je to téma vysoko vážna, naozaj je tých detí, čísla sú veľmi zlé. Hej, tam má nárast depresie, hlavne tam je trojuholník rozpad rodiny, covid a tretia časť je, to sú digitálne technológie. V tomto trojuholníku deti naozaj sa dostávajú do veľmi zlých situácií celosvetovo, nárast je tam okolo 30 % ročne. Najviac sú, ako to odborníci nazývajú, že afektívne stresom podmienené poruchy, čo znamená, deti reagujúce na situáciu. Hej? Paradoxom je, že neustupujú klasické psychiatrické ochorenia, ale stúpajú nám reaktívne ochorenia, to znamená, deti reagujú na zlú situáciu, v ktorej žijú, a teda dostávajú sa do úzkosti, strachov, depresií, známej aj podľa kolegu z IPčka hovoria, hlavný spúšťač duchovných ochorení momentálne je osamelosť a pocit zlyhania. Hej, tieto témy, robili sme k tomu dva okrúhle veľké stoly, robili sme k tomu konferenciu 30. mája, bola to téma na tej našej K14, čo som tu spomínal. Berieme to veľmi vážne túto tému, pretože naozaj to je niečo, čo ničí výsledky strašne veľa iných snažení. Najsmutnejším doslohom tohto celého, že v Európe sú už samovraždy detí a mládeže na druhom mieste hneď po autonehodách. To znamená, situácia je vážna, treba sa jej veľmi vážne s ňou zaoberať a samozrejme, čo je zaujímavé, že výstupom tejto konferencie, a tu je paradox, že z jedným našich parlamentov detí a mládeže, o ktorých poreferujem neskôr, vyšiel impulz, problém našu dušu na zdravia súvisí s digitálnymi technológiami, a tu vznikol zaujímavý apel mladých, prosím vás, pomôžte nám to zvládať, my už to nezvládame. Začíname byť čím ďalej, tým viac závislí. Mnohí sa priznali, že sú na mobiloch viac ako treba a že neriešia tam rozumné veci, ale riešia tam veci ako sú takéto, ktoré ich vedú do závislosti.
Čiže preto sme organizovali 10. októbra seminár na výzvu mobilné technológie a vyzvali sme ministerstvo školstva, aby sa prihlásilo k tomu, čo má každý tretí štát v Európe, na čo vyzýva aj vzdelávacia organizácia UNESCO, aby regulovali mobily na školách. Tešíme sa a sme vďační ministerstvu školstva, že sa k tomuto kroku odhodlalo, hej, a že teda prijali túto výzvu a 1. januára budú regulované mobily na základných školách na prvom stupni, čo je vynikajúci výsledok, pretože sme sa naozaj pridali k štátom, kde štatistikovia u nás päť hodín a viacej detí 58 % detí na digitálnych technológiách, v zahraničí je to sedem a viacej hodín. A krásne to povedal profesor Stránský, mobily sú digitálny heroín, dráha závislosti na mobile je tá istá dráha ako závislosti v heroíne. Čiže je to vážna situácia. Samozrejme s príchodom IT a príchodom všetkých týchto, umelej inteligencie sa to tu bude ešte viac zväčšovať a toto berieme veľmi vážne túto výzvu.
Druhá výzva s tým spojená, tiež sme konali z vlastnej iniciatívy, ale veľa systému sme do toho dali a tento rok to vyvrcholilo, bolo HHC, THC a všetky tieto polysyntetické a syntetické drogy. Kreativita tvorcov drog je neuveriteľná, zmenia jednu molekulu, vypadnú zo zoznamu a už to ponúkajú. To, že na automatoch bežne si mohlo dieťa kúpiť HHC, čo je polysyntetická marihuana, ktorá, odhaduje sa okolo 80 otráv bolo na Slovensku, Česi hovoria okolo 180. Čiže to má naozaj vážne dôsledky, že dieťa si za pár korún mohlo kúpiť, kde bola naozaj kombinácia HHC, iných drog, energetických nápojov, spôsobila, že naozaj veľa detí skončilo v intoxikácii ešte len začali prázdniny, minulý rok boli tri intoxikácie. Veľmi sa teším, tiež je národná, že ste na to zareagovali, že teda ten schválený zákon je schválený a teda HHC bude regulované od 1. novembra.
Čo ešte sa viac teším, a tuná držíme palce ministerstvu zdravotníctva, je to, že sa pripravuje zákon o týchto molekulárnych jednotkách, čo by znamenalo, že nebudú drogy posúvané podľa celkovo, ako podľa jednotlivých špecifík, ale ako molekuly, to znamená, že nebude možné, že drogy, vyrobí výrobca nejakú drogu, kde vymení jednu molekulu a okamžite obíde zákon. To bude veľmi dôležitý bod a toto veľmi chceme na tom participovať, aby sa takéto niečo podarilo.
Chudoba. Aj keď sme sa opäť pýtali detí a mládeže, čo ich najviac ohrozuje, chudoba, strata bývania tam vyleteli veľmi vysoko, čísla sú asi také, že jedna tretina domácností je ohrozených chudobou na Slovensku. Hej, to znamená 25 % detí sú jednorodičovské rodiny, deti, ktoré vyrastajú s jedným rodičom. Tiež tie štatistiky, ktoré ony sami hovoria, sú naozaj viac ohrozené chudobou. Mnohodetné rodiny, téma je, ktorú chceme, a naozaj tento rok sme tu rozvinuli, minulý rok sme robili 7. 12. veľkú konferenciu na túto tému chudoba, ako ďalej z chudoby a toto rozvíjame aj tento rok, pretože naozaj to je vec, ktorá ohrozuje. Samozrejme s chudobou je spojená situácia, to sa už aj pri mojom predchodcovi, a ten hovoril o téme marginalizovanie rómskych komunít a detí v nich žijúcich. Ako to je téma, ktorá je, si myslím, že jedna z najväčších výziev na Slovensku, pretože naozaj my sme, tento rok uzatvárame jeden monitoring v tejto, čo budeme tento rok o ňom referovať, monitoring v rómskych osadách, tá situácia je naozaj veľmi vážna, hej. Treba s tým akútne niečo robiť, hej. My máme veľa nápadov, ktoré, hovorím, nechcem teraz, lebo to sme minulý rok, minulý rok sme riešili dva konkrétne veci, a to bol Angi v Michalovciach, kde padlo schodište, zostalo vyše sto ľudí v jedálni, teda bolo to v miestnej telocvični a tam sme snažili sa nájsť riešenie v spolupráci samospráv, aby tieto deti tam nemuseli dlhodobo byť, dlhodobo aj s tými rodinami. A 4. 10. sme robili monitoring v Telgárte, kde viete, že vyhorela bytovka, kde teda tie nejaké tie domy, kde teda bolo tiež treba nájsť nejaké náhradné riešenie, ale tento rok naozaj už týmto marginalizovaným rómskym komunitám venujeme veľa riešení a veľa a v snahe nájsť reálne riešenia. Pretože naozaj mnohé riešenia vyzerajú pekne, nefungujú v praxi, hej, mnohé riešenia doslova idú proti a treba nájsť reálne riešenia, ale to nechcem veľmi rozoberať, lebo to je tematika tohto roku, hej.
Šikana. Šikana, násilie tiež je téma, 45 % Slovákov si myslí, že násilie podľa agentúry AKO najväčší bod, ktorý ohrozuje Slovensko, hej. Na Slovensku šikane, odhady podľa národného centra vedecko-technických informácií asi 20 % detí malo skúsenosť so šikanou, asi 50 % detí bolo svedkami šikany, hej, tiež minulý rok sme to mapovali tú situáciu a pripravovali sme na to, čo sa podarilo, tento rok sme otvorili spoluprácu so ZMOS-om akadémiu proti šikane, kde sa snažíme hlavne hovoriť o prevencii, pretože základ je to, aby sa šikana vôbec povedala, že existuje, aby školy cítili, že majú oporu pri riešeniach, to, aby nebolo najlepšie riešenie to, že ja sa tvárim, že neexistuje šikana, čo sa, bohužiaľ, niekedy stane. Čiže to je téma, ktorá tiež mladých trápi, dokonca teda to číslo bolo, že 93 % mladých si myslí, že to veľmi vysoko ohrozuje deti.
Čiže toto je, samozrejme, tá tematika ukrajinských detí, tiež sme ju riešili viaceré okrúhle stoly, tematika povinnej školskej dochádzky, zdravotníctva. Máme poradcov priamo Ukrajincov, teraz o týždeň či o dva ideme založiť parlament detí a mládeže, ukrajinských detí, čo sú na Slovensku, je ich tu asi 30-tisíc. Hej, základné číslo bolo, že asi 10-tisíc z nich chodí do školy, zvyšok chodí online. Hej, to je téma, kde sa predpokladá, že tie deti tu dlhodobo budú a tiež sa teším, že bude, teraz ste hlasovali v týchto dňoch o povinnej školskej dochádzke, ktorú pokladáme za veľmi dôležitú, aby deti chodili do školy, vedeli jazyk a v tom prípade sa môžu úspešne zaradiť a môžu naozaj úspešne fungovať na Slovensku a vyhneme sa riziku, že tu určité getá vzniknú a tak ďalej, ktoré budú v budúcnosti zárodkom určitých problémov, hej.
Čo sa týka tiež sme riešili problematiku migrantov, vo Veľkom Krtíši sme boli na monitoringu, keď bola práve tá migrantská vlna. Viaceré okrúhle stoly sme z Bratislavy, keď tu bola naozaj tá situácia veľmi komplikovaná. Monitorov takých systémových sme robili osem minulý rok, hej, to boli tematiky rozličné, Parchovany, rozličné iné tie zariadenia, kde sa vyskytli problémy, aj keď odlišujeme, ako som spomínal, monitoring, ktorý je na podnet, a potom je národný prevenčný mechanizmus, o ktorom referoval pán verejný ochranca práv, kde sme robili také dva predmonitoringy, teda už v podstate monitoringy, kde sme riešili tieto systémy, ako to nastaviť, nastavili sme, preto reálne sme začali v novembri, lebo vtedy bola ratifikovaná, vlastne uložené tie listiny v Ženeve, čo sa týka tohto, či prepáčte, v OSN v New Yorku, čo sa týka ratifikácie našej, národného prevenčného mechanizmu. Je to veľmi dôležitý mechanizmus, veľmi sa tešíme, že existuje. Ja si myslím, aj keď to vyzerá komplikovane, že to riešenie je dobré, pretože sa každý špecializujeme na tú svoju tému, kde naozaj rozoberáme metodiky práve v tejto tematike detí. Hej, budúci rok, to už prezradím, ale chceme sa venovať kvalite vzťahov medzi deťmi a dospelými, medzi nimi navzájom práve v zariadeniach, kde sú deti obmedzené na slobode, takže to pokladám za kľúčový faktor, pretože tento sa zatiaľ, tomu sa nevenovalo, aby sme naozaj vedeli odhadnúť, že máme za to, že naozaj najneľudskejšie zaobchádzanie sú rozbité vzťahy, ktoré naozaj dieťa, samozrejme, popri iných veciach, aby to nebolo brané nejako veľmi nejak schematicky.
O výskume som už spomínal. Viaceré výskumy realizujeme, teraz tiež ideme zopakovať tento rok ten výskum spred dvoch rokov teda, teda z minulého konca, začiatku minulého roku, kde hovoríme práve o situácii detí a mládeže, ÚPP-ka, tú som už spomínal. Veľmi sme potešení, kde naozaj že sa nám podarilo otvoriť päť regionálnych pobočiek. Jedna teda už existovala, štyri sme rozšírili, pokladám to za veľmi kľúčové, pretože byť pri deťoch, počúvať ich hlas pokladám za veľmi dôležité, pretože hovoriť o deti je teoreticky jedna vec, druhá vec počuť ich názory, ja sám sa snažím veľmi veľa chodiť, hej, to boli naozaj stovky stretnutí minulý rok, hej, takisto naši kolegovia a teda pobočky máme Košice, Prešov, Ružomberok, máme Trenčín, hej, a čo som zabudol, Zvolen. To máme, tam tí ľudia, kolegovia, regionálne problémy monitorujú, hej, regionálne veci, stretávajú sa s deťmi a vytvárajú naozaj zázemie, plus riešia regionálne podnety. Som veľmi vďačný, sme mohli otvoriť túto regionálnu našu činnosť, verím, že budeme môcť aj rozšíriť, pretože naozaj byť pri deťoch, počúvať ich hlas je to najkľúčovejšie.
A rovno prejdem teda do tej časti, a to je detská participácia. To je jeden z kľúčových momentov a kľúčových zásad dohovoru, máme počúvať deti. Nemusíme urobiť to, čo nám povedia, lebo my sme dospelí a to je jedna z takých mottov, ktoré sme si tento rok dali, že aby deti ostali deťmi, hej, a to je také, kľúčová téma je to, že dieťa práve má právo na bezstarostné detstvo, že nemusí rozhodovať o veciach. Samozrejme úmerne veku tá rozhodovacia schopnosť narastá, ale participácia je kľúčová, hej, čiže preto chcem zdôrazniť, my ho, ešte v roku 2022 bol zvolaný prvý parlament detí a mládeže, minulý rok boli dva, jeden bol venovaný v marci duševnému zdraviu. Hej, chodí tam do sto mladých ľudí, ktorí sú reprezentanti jednak škôl, jednak mimovládnych organizácií, jednak skupín ohrozených a tak ďalej, je to veľmi plodné fórum, pozývam vás tam, keď máte čas, 11., 12., 13. november budem na Liptove robiť v parlamente detí a mládeže, máme témy duševné zdravie, prepáčte, som sa, duševné zdravie bolo v minulosti, teraz máme témy chudoba, šikana a drogy. To bude tri témy, čo rozoberať, a budeme veľmi zaujímavé podnety a názory. Naozaj sú veľmi šikovní títo naši mladí, sú to mladí do duchu, lebo podľa nášho dohovoru dieťa do osemnástky, ale UNICEF sám hovorí, že vlastne v týchto témach sa dá s deťmi spolupracovať až kým sú mladí dospelí, takže sú tam deti aj 21-, 22-ročné, sú to naozaj veľmi plodné diskusie, ako som už spomínal, ony sami dali impulz, poďme niečo robiť s mobilmi a tak ďalej a tak ďalej. Je tam napríklad, teraz napríklad zaujímavý impulz vyšiel, hovorte s ministerstvom školstva o vzťahovej výchove. To vnímame ako vážnu tému, ktorej by sme sa mali venovať. Čiže toto je, čo sa týka participácie, veľa chodíme medzi deťmi, to naozaj pokladám za dôležité, aby sme boli v teréne, ja sa tiež snažím byť čo najviac po Slovensku, behať a chodiť a komunikovať s deťmi v tomto smere.
Zahraničná spolupráca, to je ďalší paragraf nášho zákona. Sme členmi ENOC-u, čo je medzinárodný európsky ombudsmanov, to je ináč tiež len taká, ono to súvisí so zástupcami európskej mládeže, ktorá sa volá ENYA, ako mladí poradcovia v rámci teda týchto európskych krajín, preto to spomínam, to síce budem referovať teraz, ale teda len aby som sa trošku nepochválil, pretože tento rok sme boli vybraní, v Bratislave bolo fórum alternatívnej starostlivosti mladých. To znamená mladí z detských domovov, ľudovo nazvaných, z celej Európy boli v Bratislave, je tam dôležitý dokument, ktorý sme si dovolili aj nedávno rozposlať, ktorý je práve o tom, že ako by sa tá alternatívna starostlivosť mala v Európe vyberať, akým spôsobom by mala ísť, a tuto naozaj mnohé tie veci Slovensko sú preňho výzvou, ale mnohé veci realizujeme, takže to bolo, myslím, že veľmi dôležité, taký medzinárodný úspech, že aj keď je to otázka tohto roku, nie roku ´23, aleže teda Slovensko je v tejto téme alternatívnej starostlivosti brané ako veľmi dôležitý partner a teda participujem významne práve na, keď ENOC-u na týchto témach, samozrejme lokálne spolupracujeme s viacerými a tak ďalej.
Čo sa týka osvetovej činnosti, lebo dôležité hovoriť o detských právach, len tak len zhrniem, že sme mali 1 696 článkov spomenutých v médiách, kde sa o týchto témach hovorilo. Tešíme sa tomu, pretože naozaj sa ľudia dozvedajú viac aj o našom úrade, ktorý musím priznať, že bol málo známy, dneska, chvalabohu, už viac a viac je známy, preto napríklad nám narástli počet podnetov 72 % tento rok, hej, a teda naozaj sme mali veľa výstupov, ktoré boli o tom, že sa hovorí o detských právach, o našej tematike, čomu sa veľmi teším.
No a na záver chcem povedať, že ten minulý rok sme tiež veľa venovali technickým veciam, zlepšeniu teda elektronizácii, aby ten systém bol naozaj pružný, funkčný, aby sme napriek tomu, že je nás málo, hej, deti, ako som spomínal, na Slovensku, 972-tisíc, prepáčte, vrátim sa k tomu číslu, 824, tak napriek tomu tí dvadsiati zamestnanci, čo teraz sme, hej, v priemere, tak teraz sa nám trošku podarilo, že sa trošku rozširujeme, tak napriek tomu teda je to málo na túto tematiku, keďže je zhruba milión detí, ale snažíme sa ten systém vytvoriť tak efektívne, aby sme naozaj mohli teda obsiahnuť všetky tieto oblasti systémovo.
Čiže na záver chcem to povedať, že naozaj vám ďakujem za pozornosť a ďakujem naozaj, že môžem s vami komunikovať zo všetkých spektier politických a že môžme hľadať tie cesty pomoci deťom, lebo to si myslím, že keď už nás deti nespoja, čo nás spojí. Verím, že Slovensko je prorodinná krajina, prodetská krajina a v tejto téme, že môžme pokračovať. Ďakujem pekne. Sľúbil som, že budem len dvadsať minút, tak 21.13.
Takže ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Rozpracované
Vystúpenia
15:09
Vystúpenie v rozprave 15:09
Lucia PlavákováJa len veľmi v krátkosti. Chcela by som v prvom rade poďakovať pánovi verejnému ochrancovi práv za prednesenie tejto správy. Myslím si, že Národný preventívny mechanizmus je naozaj veľmi dôležitou súčasťou ochrany ľudských práv, obzvlášť preto, že sa dotýka ľudí, ktorí sa nachádzajú v miestach, teda kde sú obmedzovaní na osobnej slobode. Teda sa nachádzajú v mimoriadne zraniteľnej situácii...
Ja len veľmi v krátkosti. Chcela by som v prvom rade poďakovať pánovi verejnému ochrancovi práv za prednesenie tejto správy. Myslím si, že Národný preventívny mechanizmus je naozaj veľmi dôležitou súčasťou ochrany ľudských práv, obzvlášť preto, že sa dotýka ľudí, ktorí sa nachádzajú v miestach, teda kde sú obmedzovaní na osobnej slobode. Teda sa nachádzajú v mimoriadne zraniteľnej situácii a o to dôležitejšie je, aby sme vedeli ochrániť ich práva.
Mohli by sme tu polemizovať o tom, že či tento systém, keď máme jeden koordinačný orgán, ktorým je verejný ochranca práv, a potom samostatne aj komisariáty vytvárajú v podstate svoje správy, ale aj pracujú v rámci tých jednotlivých svojich kompetencií, je to najlepšie, pretože aj na výbore sme sa potom stretli s tým, že správa síce zhrňuje činnosť aj verejného ochrancu práv, ale aj komisára a komisárky, ale máme tu zastúpeného len pána ombudsmana ako ten koordinačný orgán a potom je veľmi ťažké napríklad, aj keby sme tu konkrétne otázky sa chceli pýtať vo vzťahu k tým jednotlivým komisariátom, tak pán verejný ochranca práv v podstate len koordinuje tie informácie. Tak to aby nám bolo, aby nám bolo v tomto pléne jasné. Čiže to je možno na zváženie do budúcna, akým spôsobom sa k tomu s tým vysporiadať.
Ale teda vecne, čo sa týka ochrany práv ľudí na miestach, kde sú obmedzovaní na slobode. My sme práve v pondelok boli na poslaneckom prieskume aj s kolegom Prostredníkom, ktorého tu nevidím, ale s pánom poslancom Hazuchom tiež, a kde sme teda sa venovali situácii nejakého podozrenia z policajnej brutality na policajnej stanici, tak sme si trošku tak vyskúšali prácu, ktorú aj verejný ochranca práv vykonáva práve na miestach, kde dochádza k obmedzovaniu osobnej slobody, a naozaj aj tie podmienky, ktoré sme tam videli, nie sú veľmi, ako ich pomenovať, dôstojné, alebo ťažko nájsť slová, naozaj je to katastrofa, aj ako tie policajné stanice vyzerajú. Čo sme tam zistili teda ako jeden zo zásadných problémov, je to, že nie sú dostatočne zabezpečené kamerami, to sa týka aj telových kamier policajtov, ktorí vykonávajú zákroky. To je síce iná téma, ale myslím si, že naozaj miesta, kde dochádza k nejakému obmedzovaniu osobnej slobody, by sme mali vedieť aj v mene ochrany ľudí, ktorí sa tam nachádzajú, či už ako nejakí podozriví, alebo akokoľvek sa tam dostali, by sme to mali vedieť zabezpečiť, ale aj v podstate v mene ochrany tých policajtov a policajtiek, ktorí tam pracujú, pretože ťažké je potom vyhodnocovať tú situáciu, keď vlastne nemáme konkrétny audiovizuálny záznam. To sme my tam zistili ako naozaj veľký problém v tejto situácii, pretože ťažko sa potom posudzuje, či tam došlo k nejakej policajnej brutalite napríklad, alebo nie, keď vychádzame len z nejakých výpovedí.
Čiže ja by som to len v krátkosti zhrnula. Naozaj si myslím, že je skvelé, že tu prvýkrát máme túto správu a že takým aj poctivým spôsobom sa verejný ochranca práv venuje aj miestam, kde dochádza k obmedzovaniu osobnej slobody, pretože naozaj musíme byť schopní zabezpečiť aj ľuďom, ktorí sa v týchto miestach nachádzajú, ochranu ich práv, pretože sú tam naozaj v takej situácii, kde sú odkázaní na ľudí, ktorí sa tam nachádzajú, nemôžu, samozrejme, nikam odísť. Čiže tá situácia, ako som už spomínala, je veľmi zraniteľná a o to dôležitejšie je, aby sme tomu venovali pozornosť. A ja chcem poďakovať teda pánovi verejnému ochrancovi práv, že sa aj tejto téme tak poctivo venuje.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
30.10.2024 o 15:09 hod.
JUDr. PhD.
Lucia Plaváková
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja len veľmi v krátkosti. Chcela by som v prvom rade poďakovať pánovi verejnému ochrancovi práv za prednesenie tejto správy. Myslím si, že Národný preventívny mechanizmus je naozaj veľmi dôležitou súčasťou ochrany ľudských práv, obzvlášť preto, že sa dotýka ľudí, ktorí sa nachádzajú v miestach, teda kde sú obmedzovaní na osobnej slobode. Teda sa nachádzajú v mimoriadne zraniteľnej situácii a o to dôležitejšie je, aby sme vedeli ochrániť ich práva.
Mohli by sme tu polemizovať o tom, že či tento systém, keď máme jeden koordinačný orgán, ktorým je verejný ochranca práv, a potom samostatne aj komisariáty vytvárajú v podstate svoje správy, ale aj pracujú v rámci tých jednotlivých svojich kompetencií, je to najlepšie, pretože aj na výbore sme sa potom stretli s tým, že správa síce zhrňuje činnosť aj verejného ochrancu práv, ale aj komisára a komisárky, ale máme tu zastúpeného len pána ombudsmana ako ten koordinačný orgán a potom je veľmi ťažké napríklad, aj keby sme tu konkrétne otázky sa chceli pýtať vo vzťahu k tým jednotlivým komisariátom, tak pán verejný ochranca práv v podstate len koordinuje tie informácie. Tak to aby nám bolo, aby nám bolo v tomto pléne jasné. Čiže to je možno na zváženie do budúcna, akým spôsobom sa k tomu s tým vysporiadať.
Ale teda vecne, čo sa týka ochrany práv ľudí na miestach, kde sú obmedzovaní na slobode. My sme práve v pondelok boli na poslaneckom prieskume aj s kolegom Prostredníkom, ktorého tu nevidím, ale s pánom poslancom Hazuchom tiež, a kde sme teda sa venovali situácii nejakého podozrenia z policajnej brutality na policajnej stanici, tak sme si trošku tak vyskúšali prácu, ktorú aj verejný ochranca práv vykonáva práve na miestach, kde dochádza k obmedzovaniu osobnej slobody, a naozaj aj tie podmienky, ktoré sme tam videli, nie sú veľmi, ako ich pomenovať, dôstojné, alebo ťažko nájsť slová, naozaj je to katastrofa, aj ako tie policajné stanice vyzerajú. Čo sme tam zistili teda ako jeden zo zásadných problémov, je to, že nie sú dostatočne zabezpečené kamerami, to sa týka aj telových kamier policajtov, ktorí vykonávajú zákroky. To je síce iná téma, ale myslím si, že naozaj miesta, kde dochádza k nejakému obmedzovaniu osobnej slobody, by sme mali vedieť aj v mene ochrany ľudí, ktorí sa tam nachádzajú, či už ako nejakí podozriví, alebo akokoľvek sa tam dostali, by sme to mali vedieť zabezpečiť, ale aj v podstate v mene ochrany tých policajtov a policajtiek, ktorí tam pracujú, pretože ťažké je potom vyhodnocovať tú situáciu, keď vlastne nemáme konkrétny audiovizuálny záznam. To sme my tam zistili ako naozaj veľký problém v tejto situácii, pretože ťažko sa potom posudzuje, či tam došlo k nejakej policajnej brutalite napríklad, alebo nie, keď vychádzame len z nejakých výpovedí.
Čiže ja by som to len v krátkosti zhrnula. Naozaj si myslím, že je skvelé, že tu prvýkrát máme túto správu a že takým aj poctivým spôsobom sa verejný ochranca práv venuje aj miestam, kde dochádza k obmedzovaniu osobnej slobody, pretože naozaj musíme byť schopní zabezpečiť aj ľuďom, ktorí sa v týchto miestach nachádzajú, ochranu ich práv, pretože sú tam naozaj v takej situácii, kde sú odkázaní na ľudí, ktorí sa tam nachádzajú, nemôžu, samozrejme, nikam odísť. Čiže tá situácia, ako som už spomínala, je veľmi zraniteľná a o to dôležitejšie je, aby sme tomu venovali pozornosť. A ja chcem poďakovať teda pánovi verejnému ochrancovi práv, že sa aj tejto téme tak poctivo venuje.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Rozpracované
15:09
Vstup predsedajúceho 15:09
Andrej DankoVstup predsedajúceho
30.10.2024 o 15:09 hod.
JUDr.
Andrej Danko
Videokanál poslancaFaktická poznámka poslanec Dostál.
Rozpracované
15:13
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:13
Ondrej DostálNo a opäť vyjadrujem isté poľutovanie, že koaliční poslanci napriek deklarovaniu záujmu o práva týchto osôb tu k tomu nejako nevy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
30.10.2024 o 15:13 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Podobne ako pani poslankyňa Plaváková, aj ja sa chcem pripojiť k tomu poďakovaniu pánovi ombudsmanovi za záujem o tému práv osôb na miestach, kde je obmedzená ich osobná sloboda, a aj teda v kontexte tej spolupráce s komisárkou pre osoby so zdravotným postihnutím a komisárom pre deti. To je asi téma na nejakú, na nejakú ďalšiu diskusiu, že či teda ten systém, keď v podstate tri inštitúcie spolupracujú na Národnom preventívnom mechanizme a na správach, je optimálny, či by, či by nebol lepší ten systém nastaviť, nebolo lepšie nastaviť ten systém inak, aby tú zodpovednosť niesla, niesla povedzme že jedna, jedna inštitúcia, alebo naopak, či potom nevtiahnuť reprezentantov tých zvyšných dvoch inštitúcií vo väčšej miere aj do prezentácie tých záverov. Asi, asi by nebolo optimálne, aby tu vystupovali všetci traja, ale možno, možno na výbore, kde sa otázky kladú a kde teda tá diskusia, predpokladám, že bola živšia ako teraz tu v pléne, kde vystúpila iba pani predsedníčka ľudskoprávneho výboru, tak možno tam by na to mohol byť priestor, aj keď teda nepochybujem, že pán ombudsman by vedel sa vyjadriť aj k tým veciam, ktoré majú pôvod v, teda v činnosti a v zisteniach iných komisárov.
No a opäť vyjadrujem isté poľutovanie, že koaliční poslanci napriek deklarovaniu záujmu o práva týchto osôb tu k tomu nejako nevy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
15:14
Vstup predsedajúceho 15:14
Andrej DankoVstup predsedajúceho
30.10.2024 o 15:14 hod.
JUDr.
Andrej Danko
Videokanál poslancaĎakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa ešte vyjadriť navrhovateľ? (Reakcia z pléna.) Aha, ospravedlňujem sa.
Rozpracované
15:15
Vystúpenie v rozprave 15:15
Róbert DobrovodskýĎakujem.
Ďakujem veľmi pekne. Stručne reakcia na pána, na faktickú poznámku pána poslanca Dostála. Áno, tak to rozdelenie tých kompetencií je plne v gescii Národnej rady, ale už pokiaľ ide možno o tú logistiku, ako prezentovať závery na výbore, tak tam to ukázalo aj rokovanie ústavnoprávneho výboru, kde som bol len ja, ale už potom na ľudskoprávnom výbore dostali možnosť vystúpiť aj komisári a môj skromný názor je, že myslím si, že vybrať sa tou cestou, že by minimálne na tých výboroch mohli komisári predstaviť práve tie nuansy, na ktoré ja určite nebudem vedieť v rámci koordinácie odpovedať, by bolo dobré, že možno na budúce obdobie, keď bude sa predkladať správa za rok 2024, by to aj bolo dobré, ak by to takto bolo.
Ďakujem.
Rozpracované
15:15
Vstup predsedajúceho 15:15
Andrej DankoNasledujúcim bodom programu je správa o činnosti komisára pre deti za rok 2023. Správa má tlač 192 a spoločná správa výborov má tlač 192a.
Správu uvedie komisár pre deti Jozef Mikloško, ktorého prosím, aby sa ujal slova.
Nasledujúcim bodom programu je správa o činnosti komisára pre deti za rok 2023. Správa má tlač 192 a spoločná správa výborov má tlač 192a.
Správu uvedie komisár pre deti Jozef Mikloško, ktorého prosím, aby sa ujal slova.
(Rokovanie o správe o činnosti komisára pre deti za rok 2023, tlač 192.)
Vstup predsedajúceho
30.10.2024 o 15:15 hod.
JUDr.
Andrej Danko
Videokanál poslanca
Ďakujem. Pán spravodajca si takisto nežiada vystúpiť, ale oznamujete nám, že v utorok o jedenástej by sa malo hlasovať. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Ďakujem, pán ombudsman, pokračujeme ďalej.
Nasledujúcim bodom programu je správa o činnosti komisára pre deti za rok 2023. Správa má tlač 192 a spoločná správa výborov má tlač 192a.
Správu uvedie komisár pre deti Jozef Mikloško, ktorého prosím, aby sa ujal slova.
(Rokovanie o správe o činnosti komisára pre deti za rok 2023, tlač 192.)
Rozpracované
15:17
Vystúpenie v rozprave 15:17
Jozef MikloškoTento rok je sto rokov od pôvodnej deklarácie, hej, sto rokov od pôvodnej Ženevskej deklarácie, že je to významný rok detí, ich práva. Pohľad na ten minulý, si dovolím zopakovať v duchu nášho zákona, čo sa všetko teda podarilo, čo sme rozbehli, aké veci išli, hej. Možno v duchu nášho zákona tak, tak základný motív, ktorý som vlastne si prial ešte keď pri zvolení, keď naozaj som bol zvolený veľmi širokým spektrom poslancov, tak také základné motto je, ktoré sa snažím celé toto obdobie, ktoré pôsobím, hovoriť, je „Spojme sa pre deti", hej, na dnešnom našom niekedy rozhádanom Slovensku práve tá tematika detí, verím, že môže spájať, že môžu dávať dokopy a že môže byť niečo, čo prekoná aj určité rozdiely medzi nami alebo teda v prospech detí, že začneme niektoré veci spájať.
Prvá téma, ktorú v rámci nášho zákona teda by som si ho dovolil zhrnúť, je téma dopadu na detské práva, hej. Dohovor o právach hovorí, že každý štát si má vypracovať mechanizmus, ako bude hovoriť, dohodnotiť dopad na detské práva pri prijímaní jednotlivých zákonov a tak ďalej. Čiže chcem s takou radosťou oznámiť, že zákon o tvorbe právnych predpisov prišiel k tomu, že v § 4 ods. 1 sa vlastne začne a teda bude vyhodnocovaný dopad na detské práva pri jednotlivých zákonoch, čo bol významný výsledok, v tomto sme vydali aj takúto knižku Najlepší záujem dieťaťa od pani doktorky Michaličkovej, ktorý práve o tom hovorí, pretože tento pojem je kľúčový, veľmi sa ohýba, veľmi často sa na nejakom pracuje na ňom sprava, zľava, hej, ale základ je to, že má to presnú mechaniku a toto je to, čo by bolo potrebné na Slovensku aj zapracovať, ako hodnotiť najlepší záujem dieťaťa.
Ďalší a veľmi významný bod nášho zákona sú riešenia konkrétnych podnetov, hej. Čiže chcem zdôrazniť naozaj, že to sú gro našej práce riešenia jednotlivých podnetov, kde minulý rok sme riešili 406 podnetov, 310 nových, 96 prenesených, 23 vstupov do konania, kde naozaj sa snažíme riešiť jednotlivé prípady. Zastupovať sme mali 23, teda ako som hovoril, vstupov do konania, čo je novinka a čo sa začína rozbiehať, čomu sa veľmi teším, sú to už aj podnety od detí. Hej, to znamená, dostali sme určité podnety, ktoré riešime, riešime stále množstvo variácií podnetov, nechcem ísť do detailov, ale či sú to rodinné rozchody, rozvody, to je stále najväčšie gro podnetov, ktoré riešime. Otázku či už diskriminácie, vstupu do škôl, otázka ukrajinské deti sme často riešili. Otázka, plus teda dva také zaujímavé témy, ktoré, k jednej, dve zaujímavé témy, ktorej sa ešte k jednej vrátim, a to je téma HHC, to ešte k tomu prídem. Ale tiež veľmi zaujímavý podnet bol, ktorý sme riešili z vlastnej iniciatívy, bola výstava Body Worlds, keď teda viete, boli vystavované ľudské telá, kde dokonca aj dieťa bolo nejako vystavované, tak to sme pokladali za nehumánne. Sme dali protestujúce stanovisko a v konečnej fáze sa ukázalo, že súd nám dal za pravdu.
Čo sa týka druhu podnetovej tematiky, a v rámci nášho zákona sa snažíme riešiť systémovo témy. Hej, keď sa niektoré podnety stretávajú vo viacerých bodoch, tak sa snažíme hovoriť o tom, čo ich spája a nájsť určité systémové riešenia, to je vec, do ktorej reinvestujeme veľmi veľa energie. Riešili sme to na podklade výskumu, hej? Lebo to, že nás, samozrejme, zaujíma, čo si myslia deti o týchto témach, preto sme na konci roku 2022, na začiatku roku 2023 zorganizovali veľký výskum. Hej, 1 296 detí, siedmaci, ktorí odpovedali aj na otázky, čo deti trápi, čo si myslia, že je najdôležitejšie, hej. Čiže výsledky sú na našom, samozrejme, webe, sú aj v naše správy, časť z nich. Hej, ale čo je podstatné, potvrdili, samozrejme, význam rodiny pre dieťa, význam vzťahov, význam, katastrofa rozpadu rodiny, otázka duševného zdravia, chudoby, o tom ešte viacej poviem, všeobecných ohrození, hej? Ale celkovo nám povedali v oblastiach, ktoré chceme systémovo riešiť. Hej, čiže v tomto by som si dovolil takto aj predstaviť v duchu toho, čo hovorili deti a čo si myslia, aké systémové oblasti riešime, hej.
Samozrejme to, čo chcem ešte zdôrazniť pred tým systémom, oblasťami, sa veľmi snažíme spájať. Hej, spájať nadrezortne, spájať, vytvorili sme veľa komisií a takým vrcholom tohto spojenectva sú skupiny, my to nazývame tak pracovne K14, to sú skupiny, kde riešime vlastne päť ministerstiev, traja ombudsmani, Generálna prokuratúra, dvaja splnomocnenci a tak ďalej, tematiky jednotlivé na to, aby sa prierezovo tieto témy riešili. Bola tam otázka duševného zdravia, šikany, hej, tento rok ideme mnohé ďalšie témy takto otvárať, aj otvárame, aby sa naozaj vytvorilo to, čo veľmi chýba na Slovensku, a to je to spojenectvo v jednotlivých oblastiach.
Čiže k tým ohrozeným skupinám detí by som povedal, základ je to, čo som spomínal, sú rodičovské konflikty. Rozpad, rozvod rodiny a tak ďalej a tak ďalej. K tým číslam, možno si len dovolím, aby ste mali taký prehľad, na Slovensku je zhruba 50 % rozvodov, zhruba každé druhé manželstvo, aj keď nie je to až také vysoké, lebo mnohé sú opakované rozvody. Hej, samozrejme, je to tematika. Je zaujímavé, že dlhodobo 67 %, najväčší príčina rozvodu podľa štatistiky ministerstva spravodlivosti je nesúlad názorov, postojov a pováh, hej, to znamená, čiže to je taká téma, ktorá sa rieši. To, čo je problém, že 20 až 30 % podľa nášho odhadu sú naozaj problém rozvody, kde tie deti sú nástrojom často pomsty, kde dospelí až neuveriteľným spôsobom stupňujú veci na to, aby v princípe sa dokázali si svoju pravdu, v konečnej fáze ubližujú deťom.
Čiže toto, tieto témy veľmi často riešime, veľmi intenzívne, no a z tohto sa určili systémové riešenia hlavne prikázať, hlavne teda čo sa týka rodičovskej dohody. Pretože bez dohody, motiváciu k dohode, systémové riešenia, ktoré vedú k dohode, sa naozaj tie veci často nedajú pohnúť, a keď sa dvaja ľudia, poviem tak expresívne, zatnú, tak v konečnej fáze na to deti doplatia. Boli by sme dve konferencie na túto tému v apríli a v novembri v Ružomberku, v Bratislave, okrúhle stoly práve aj za účasti mnohých zástupcov týchto mimovládnych organizácií, s ktorými tiež intenzívne komunikujeme, kde sme sa snažili nájsť spôsoby, ako by sa tieto veci začali systémovo riešiť. Že naozaj jeden z tých vecí, ktorá naozaj tento rok sa rieši, je otázka kolízneho opatrovníctva, kde teda vznikla skupina ku kolíznemu opatrovníctvu, kde sme aj teda my členovia pri ministerstve spravodlivosti.
To, čo je kľúčové v tejto téme a čo sa veľmi tomu venujeme a k tomu sa ešte vrátim, je detská participácia. Možnosť vyjadriť sa detí k tematike rozvodov, hej, kde sa ukázalo, že nám množstvo detí nemalo možnosť sa vyjadriť napriek svojmu veku, napriek tomu, že boli schopné sa vyjadriť k týmto témam. Čo je veľmi povzbudivé, že mnoho detí, ktoré prešli, už dneska mladí ľudia, týmito rozvodovými situáciami, sa stávajú dneska už hovorcami týchto tém. Hej, jedna z našich dievčat, ktoré chodí na parlament detí a mládeže, tá mladá žena, to už má 16 rokov, je schopná vystúpiť napríklad v televízii na tú tému. Hovorí svoj príbeh, povedať, čo zažila, keď sa jej nikto na jej názor neopýtal. V tomto teda naozaj sme participovali na skupine pri ministerstve spravodlivosti, ktoré práve hovorilo o týchto participačných právach.
Keď sme sa pýtali detí, preto hovorím tieto témy na začiatku, čo ich najviac ohrozuje, čoho sa najviac boja, zaujímavé bolo to, že 42 % slovenských detí vyjadrilo ako svoj najintenzívnejší a najväčší strach strach, že ma odlúčia od jedného alebo oboch rodičov. Jedno rozvod a druhá téma, ktorá pri oboch rodičoch, to je téma vynímania ústavnej starostlivosti, ktorej sme tiež venovali veľmi veľa energie minulý rok systémovej, kde sa snažíme, teda tento rok sa to podarilo, sme znovu vzkriesili pracovnú skupinu, ktorá už existovala v minulosti, tá sa práve venuje systematiky vnímania. Hej, to je napríklad aj z podnetov, ktorý bol aj v tejto správe národno-prevenčného mechanizmu, kde sme riešili podnet, hej, pri vnímaní, pretože bola tematika maloletých dievčat s nariadenou ústavnou starostlivosťou, ktoré keď otehotnejú, tak sa začína systémový problém riešiť, pretože často je tomu jej dieťaťu, ktoré sa narodí, nariadená iná ústavná starostlivosť, a tu vznikajú problémy, ako napríklad sme riešili, že dieťa bolo oddelené od svojej matky bez rozhodnutia súdu, čo je vyslovene proti dohovoru, ale keďže mali obidve ústavnú starostlivosť nariadené, tak sa to dostalo do veľmi komplikovanej roviny, ktorú sa snažíme tento rok systémovo riešiť. Či vyňatiu ústavnej starostlivosti minulý rok sme naozaj viaceré aj tak, ako už bolo spomenuté, reedukačné zariadenia navštívili, kde práve teda sme participovali na správe Generálnej prokuratúry a tento rok sa to, samozrejme, systémovo najviac rozvinulo, celá táto činnosť, o čom môžem, budem referovať teda budúci rok. Hej?
Tematika duševného zdravia. To je téma, ktorá asi najviac ohrozuje deti a mládež na Slovensku, a teda celoeurópsky a celosvetovo. Je to téma vysoko vážna, naozaj je tých detí, čísla sú veľmi zlé. Hej, tam má nárast depresie, hlavne tam je trojuholník rozpad rodiny, covid a tretia časť je, to sú digitálne technológie. V tomto trojuholníku deti naozaj sa dostávajú do veľmi zlých situácií celosvetovo, nárast je tam okolo 30 % ročne. Najviac sú, ako to odborníci nazývajú, že afektívne stresom podmienené poruchy, čo znamená, deti reagujúce na situáciu. Hej? Paradoxom je, že neustupujú klasické psychiatrické ochorenia, ale stúpajú nám reaktívne ochorenia, to znamená, deti reagujú na zlú situáciu, v ktorej žijú, a teda dostávajú sa do úzkosti, strachov, depresií, známej aj podľa kolegu z IPčka hovoria, hlavný spúšťač duchovných ochorení momentálne je osamelosť a pocit zlyhania. Hej, tieto témy, robili sme k tomu dva okrúhle veľké stoly, robili sme k tomu konferenciu 30. mája, bola to téma na tej našej K14, čo som tu spomínal. Berieme to veľmi vážne túto tému, pretože naozaj to je niečo, čo ničí výsledky strašne veľa iných snažení. Najsmutnejším doslohom tohto celého, že v Európe sú už samovraždy detí a mládeže na druhom mieste hneď po autonehodách. To znamená, situácia je vážna, treba sa jej veľmi vážne s ňou zaoberať a samozrejme, čo je zaujímavé, že výstupom tejto konferencie, a tu je paradox, že z jedným našich parlamentov detí a mládeže, o ktorých poreferujem neskôr, vyšiel impulz, problém našu dušu na zdravia súvisí s digitálnymi technológiami, a tu vznikol zaujímavý apel mladých, prosím vás, pomôžte nám to zvládať, my už to nezvládame. Začíname byť čím ďalej, tým viac závislí. Mnohí sa priznali, že sú na mobiloch viac ako treba a že neriešia tam rozumné veci, ale riešia tam veci ako sú takéto, ktoré ich vedú do závislosti.
Čiže preto sme organizovali 10. októbra seminár na výzvu mobilné technológie a vyzvali sme ministerstvo školstva, aby sa prihlásilo k tomu, čo má každý tretí štát v Európe, na čo vyzýva aj vzdelávacia organizácia UNESCO, aby regulovali mobily na školách. Tešíme sa a sme vďační ministerstvu školstva, že sa k tomuto kroku odhodlalo, hej, a že teda prijali túto výzvu a 1. januára budú regulované mobily na základných školách na prvom stupni, čo je vynikajúci výsledok, pretože sme sa naozaj pridali k štátom, kde štatistikovia u nás päť hodín a viacej detí 58 % detí na digitálnych technológiách, v zahraničí je to sedem a viacej hodín. A krásne to povedal profesor Stránský, mobily sú digitálny heroín, dráha závislosti na mobile je tá istá dráha ako závislosti v heroíne. Čiže je to vážna situácia. Samozrejme s príchodom IT a príchodom všetkých týchto, umelej inteligencie sa to tu bude ešte viac zväčšovať a toto berieme veľmi vážne túto výzvu.
Druhá výzva s tým spojená, tiež sme konali z vlastnej iniciatívy, ale veľa systému sme do toho dali a tento rok to vyvrcholilo, bolo HHC, THC a všetky tieto polysyntetické a syntetické drogy. Kreativita tvorcov drog je neuveriteľná, zmenia jednu molekulu, vypadnú zo zoznamu a už to ponúkajú. To, že na automatoch bežne si mohlo dieťa kúpiť HHC, čo je polysyntetická marihuana, ktorá, odhaduje sa okolo 80 otráv bolo na Slovensku, Česi hovoria okolo 180. Čiže to má naozaj vážne dôsledky, že dieťa si za pár korún mohlo kúpiť, kde bola naozaj kombinácia HHC, iných drog, energetických nápojov, spôsobila, že naozaj veľa detí skončilo v intoxikácii ešte len začali prázdniny, minulý rok boli tri intoxikácie. Veľmi sa teším, tiež je národná, že ste na to zareagovali, že teda ten schválený zákon je schválený a teda HHC bude regulované od 1. novembra.
Čo ešte sa viac teším, a tuná držíme palce ministerstvu zdravotníctva, je to, že sa pripravuje zákon o týchto molekulárnych jednotkách, čo by znamenalo, že nebudú drogy posúvané podľa celkovo, ako podľa jednotlivých špecifík, ale ako molekuly, to znamená, že nebude možné, že drogy, vyrobí výrobca nejakú drogu, kde vymení jednu molekulu a okamžite obíde zákon. To bude veľmi dôležitý bod a toto veľmi chceme na tom participovať, aby sa takéto niečo podarilo.
Chudoba. Aj keď sme sa opäť pýtali detí a mládeže, čo ich najviac ohrozuje, chudoba, strata bývania tam vyleteli veľmi vysoko, čísla sú asi také, že jedna tretina domácností je ohrozených chudobou na Slovensku. Hej, to znamená 25 % detí sú jednorodičovské rodiny, deti, ktoré vyrastajú s jedným rodičom. Tiež tie štatistiky, ktoré ony sami hovoria, sú naozaj viac ohrozené chudobou. Mnohodetné rodiny, téma je, ktorú chceme, a naozaj tento rok sme tu rozvinuli, minulý rok sme robili 7. 12. veľkú konferenciu na túto tému chudoba, ako ďalej z chudoby a toto rozvíjame aj tento rok, pretože naozaj to je vec, ktorá ohrozuje. Samozrejme s chudobou je spojená situácia, to sa už aj pri mojom predchodcovi, a ten hovoril o téme marginalizovanie rómskych komunít a detí v nich žijúcich. Ako to je téma, ktorá je, si myslím, že jedna z najväčších výziev na Slovensku, pretože naozaj my sme, tento rok uzatvárame jeden monitoring v tejto, čo budeme tento rok o ňom referovať, monitoring v rómskych osadách, tá situácia je naozaj veľmi vážna, hej. Treba s tým akútne niečo robiť, hej. My máme veľa nápadov, ktoré, hovorím, nechcem teraz, lebo to sme minulý rok, minulý rok sme riešili dva konkrétne veci, a to bol Angi v Michalovciach, kde padlo schodište, zostalo vyše sto ľudí v jedálni, teda bolo to v miestnej telocvični a tam sme snažili sa nájsť riešenie v spolupráci samospráv, aby tieto deti tam nemuseli dlhodobo byť, dlhodobo aj s tými rodinami. A 4. 10. sme robili monitoring v Telgárte, kde viete, že vyhorela bytovka, kde teda tie nejaké tie domy, kde teda bolo tiež treba nájsť nejaké náhradné riešenie, ale tento rok naozaj už týmto marginalizovaným rómskym komunitám venujeme veľa riešení a veľa a v snahe nájsť reálne riešenia. Pretože naozaj mnohé riešenia vyzerajú pekne, nefungujú v praxi, hej, mnohé riešenia doslova idú proti a treba nájsť reálne riešenia, ale to nechcem veľmi rozoberať, lebo to je tematika tohto roku, hej.
Šikana. Šikana, násilie tiež je téma, 45 % Slovákov si myslí, že násilie podľa agentúry AKO najväčší bod, ktorý ohrozuje Slovensko, hej. Na Slovensku šikane, odhady podľa národného centra vedecko-technických informácií asi 20 % detí malo skúsenosť so šikanou, asi 50 % detí bolo svedkami šikany, hej, tiež minulý rok sme to mapovali tú situáciu a pripravovali sme na to, čo sa podarilo, tento rok sme otvorili spoluprácu so ZMOS-om akadémiu proti šikane, kde sa snažíme hlavne hovoriť o prevencii, pretože základ je to, aby sa šikana vôbec povedala, že existuje, aby školy cítili, že majú oporu pri riešeniach, to, aby nebolo najlepšie riešenie to, že ja sa tvárim, že neexistuje šikana, čo sa, bohužiaľ, niekedy stane. Čiže to je téma, ktorá tiež mladých trápi, dokonca teda to číslo bolo, že 93 % mladých si myslí, že to veľmi vysoko ohrozuje deti.
Čiže toto je, samozrejme, tá tematika ukrajinských detí, tiež sme ju riešili viaceré okrúhle stoly, tematika povinnej školskej dochádzky, zdravotníctva. Máme poradcov priamo Ukrajincov, teraz o týždeň či o dva ideme založiť parlament detí a mládeže, ukrajinských detí, čo sú na Slovensku, je ich tu asi 30-tisíc. Hej, základné číslo bolo, že asi 10-tisíc z nich chodí do školy, zvyšok chodí online. Hej, to je téma, kde sa predpokladá, že tie deti tu dlhodobo budú a tiež sa teším, že bude, teraz ste hlasovali v týchto dňoch o povinnej školskej dochádzke, ktorú pokladáme za veľmi dôležitú, aby deti chodili do školy, vedeli jazyk a v tom prípade sa môžu úspešne zaradiť a môžu naozaj úspešne fungovať na Slovensku a vyhneme sa riziku, že tu určité getá vzniknú a tak ďalej, ktoré budú v budúcnosti zárodkom určitých problémov, hej.
Čo sa týka tiež sme riešili problematiku migrantov, vo Veľkom Krtíši sme boli na monitoringu, keď bola práve tá migrantská vlna. Viaceré okrúhle stoly sme z Bratislavy, keď tu bola naozaj tá situácia veľmi komplikovaná. Monitorov takých systémových sme robili osem minulý rok, hej, to boli tematiky rozličné, Parchovany, rozličné iné tie zariadenia, kde sa vyskytli problémy, aj keď odlišujeme, ako som spomínal, monitoring, ktorý je na podnet, a potom je národný prevenčný mechanizmus, o ktorom referoval pán verejný ochranca práv, kde sme robili také dva predmonitoringy, teda už v podstate monitoringy, kde sme riešili tieto systémy, ako to nastaviť, nastavili sme, preto reálne sme začali v novembri, lebo vtedy bola ratifikovaná, vlastne uložené tie listiny v Ženeve, čo sa týka tohto, či prepáčte, v OSN v New Yorku, čo sa týka ratifikácie našej, národného prevenčného mechanizmu. Je to veľmi dôležitý mechanizmus, veľmi sa tešíme, že existuje. Ja si myslím, aj keď to vyzerá komplikovane, že to riešenie je dobré, pretože sa každý špecializujeme na tú svoju tému, kde naozaj rozoberáme metodiky práve v tejto tematike detí. Hej, budúci rok, to už prezradím, ale chceme sa venovať kvalite vzťahov medzi deťmi a dospelými, medzi nimi navzájom práve v zariadeniach, kde sú deti obmedzené na slobode, takže to pokladám za kľúčový faktor, pretože tento sa zatiaľ, tomu sa nevenovalo, aby sme naozaj vedeli odhadnúť, že máme za to, že naozaj najneľudskejšie zaobchádzanie sú rozbité vzťahy, ktoré naozaj dieťa, samozrejme, popri iných veciach, aby to nebolo brané nejako veľmi nejak schematicky.
O výskume som už spomínal. Viaceré výskumy realizujeme, teraz tiež ideme zopakovať tento rok ten výskum spred dvoch rokov teda, teda z minulého konca, začiatku minulého roku, kde hovoríme práve o situácii detí a mládeže, ÚPP-ka, tú som už spomínal. Veľmi sme potešení, kde naozaj že sa nám podarilo otvoriť päť regionálnych pobočiek. Jedna teda už existovala, štyri sme rozšírili, pokladám to za veľmi kľúčové, pretože byť pri deťoch, počúvať ich hlas pokladám za veľmi dôležité, pretože hovoriť o deti je teoreticky jedna vec, druhá vec počuť ich názory, ja sám sa snažím veľmi veľa chodiť, hej, to boli naozaj stovky stretnutí minulý rok, hej, takisto naši kolegovia a teda pobočky máme Košice, Prešov, Ružomberok, máme Trenčín, hej, a čo som zabudol, Zvolen. To máme, tam tí ľudia, kolegovia, regionálne problémy monitorujú, hej, regionálne veci, stretávajú sa s deťmi a vytvárajú naozaj zázemie, plus riešia regionálne podnety. Som veľmi vďačný, sme mohli otvoriť túto regionálnu našu činnosť, verím, že budeme môcť aj rozšíriť, pretože naozaj byť pri deťoch, počúvať ich hlas je to najkľúčovejšie.
A rovno prejdem teda do tej časti, a to je detská participácia. To je jeden z kľúčových momentov a kľúčových zásad dohovoru, máme počúvať deti. Nemusíme urobiť to, čo nám povedia, lebo my sme dospelí a to je jedna z takých mottov, ktoré sme si tento rok dali, že aby deti ostali deťmi, hej, a to je také, kľúčová téma je to, že dieťa práve má právo na bezstarostné detstvo, že nemusí rozhodovať o veciach. Samozrejme úmerne veku tá rozhodovacia schopnosť narastá, ale participácia je kľúčová, hej, čiže preto chcem zdôrazniť, my ho, ešte v roku 2022 bol zvolaný prvý parlament detí a mládeže, minulý rok boli dva, jeden bol venovaný v marci duševnému zdraviu. Hej, chodí tam do sto mladých ľudí, ktorí sú reprezentanti jednak škôl, jednak mimovládnych organizácií, jednak skupín ohrozených a tak ďalej, je to veľmi plodné fórum, pozývam vás tam, keď máte čas, 11., 12., 13. november budem na Liptove robiť v parlamente detí a mládeže, máme témy duševné zdravie, prepáčte, som sa, duševné zdravie bolo v minulosti, teraz máme témy chudoba, šikana a drogy. To bude tri témy, čo rozoberať, a budeme veľmi zaujímavé podnety a názory. Naozaj sú veľmi šikovní títo naši mladí, sú to mladí do duchu, lebo podľa nášho dohovoru dieťa do osemnástky, ale UNICEF sám hovorí, že vlastne v týchto témach sa dá s deťmi spolupracovať až kým sú mladí dospelí, takže sú tam deti aj 21-, 22-ročné, sú to naozaj veľmi plodné diskusie, ako som už spomínal, ony sami dali impulz, poďme niečo robiť s mobilmi a tak ďalej a tak ďalej. Je tam napríklad, teraz napríklad zaujímavý impulz vyšiel, hovorte s ministerstvom školstva o vzťahovej výchove. To vnímame ako vážnu tému, ktorej by sme sa mali venovať. Čiže toto je, čo sa týka participácie, veľa chodíme medzi deťmi, to naozaj pokladám za dôležité, aby sme boli v teréne, ja sa tiež snažím byť čo najviac po Slovensku, behať a chodiť a komunikovať s deťmi v tomto smere.
Zahraničná spolupráca, to je ďalší paragraf nášho zákona. Sme členmi ENOC-u, čo je medzinárodný európsky ombudsmanov, to je ináč tiež len taká, ono to súvisí so zástupcami európskej mládeže, ktorá sa volá ENYA, ako mladí poradcovia v rámci teda týchto európskych krajín, preto to spomínam, to síce budem referovať teraz, ale teda len aby som sa trošku nepochválil, pretože tento rok sme boli vybraní, v Bratislave bolo fórum alternatívnej starostlivosti mladých. To znamená mladí z detských domovov, ľudovo nazvaných, z celej Európy boli v Bratislave, je tam dôležitý dokument, ktorý sme si dovolili aj nedávno rozposlať, ktorý je práve o tom, že ako by sa tá alternatívna starostlivosť mala v Európe vyberať, akým spôsobom by mala ísť, a tuto naozaj mnohé tie veci Slovensko sú preňho výzvou, ale mnohé veci realizujeme, takže to bolo, myslím, že veľmi dôležité, taký medzinárodný úspech, že aj keď je to otázka tohto roku, nie roku ´23, aleže teda Slovensko je v tejto téme alternatívnej starostlivosti brané ako veľmi dôležitý partner a teda participujem významne práve na, keď ENOC-u na týchto témach, samozrejme lokálne spolupracujeme s viacerými a tak ďalej.
Čo sa týka osvetovej činnosti, lebo dôležité hovoriť o detských právach, len tak len zhrniem, že sme mali 1 696 článkov spomenutých v médiách, kde sa o týchto témach hovorilo. Tešíme sa tomu, pretože naozaj sa ľudia dozvedajú viac aj o našom úrade, ktorý musím priznať, že bol málo známy, dneska, chvalabohu, už viac a viac je známy, preto napríklad nám narástli počet podnetov 72 % tento rok, hej, a teda naozaj sme mali veľa výstupov, ktoré boli o tom, že sa hovorí o detských právach, o našej tematike, čomu sa veľmi teším.
No a na záver chcem povedať, že ten minulý rok sme tiež veľa venovali technickým veciam, zlepšeniu teda elektronizácii, aby ten systém bol naozaj pružný, funkčný, aby sme napriek tomu, že je nás málo, hej, deti, ako som spomínal, na Slovensku, 972-tisíc, prepáčte, vrátim sa k tomu číslu, 824, tak napriek tomu tí dvadsiati zamestnanci, čo teraz sme, hej, v priemere, tak teraz sa nám trošku podarilo, že sa trošku rozširujeme, tak napriek tomu teda je to málo na túto tematiku, keďže je zhruba milión detí, ale snažíme sa ten systém vytvoriť tak efektívne, aby sme naozaj mohli teda obsiahnuť všetky tieto oblasti systémovo.
Čiže na záver chcem to povedať, že naozaj vám ďakujem za pozornosť a ďakujem naozaj, že môžem s vami komunikovať zo všetkých spektier politických a že môžme hľadať tie cesty pomoci deťom, lebo to si myslím, že keď už nás deti nespoja, čo nás spojí. Verím, že Slovensko je prorodinná krajina, prodetská krajina a v tejto téme, že môžme pokračovať. Ďakujem pekne. Sľúbil som, že budem len dvadsať minút, tak 21.13.
Takže ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Vážený predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi pár slovami zhrnúť, pozdraviť vás v mene 972 824 detí, pozdravujem osobitne deti z Malcova na balkóne. Dovoľte mi zhrnúť, čo sa za tento rok, teda za rok predchádzajúci urobilo v duchu o Dohovore o právach dieťaťa. Dovoľte mi vám možno predstaviť sa, keďže prvý raz vystupujem v pléne, keď minulý rok nebola táto príležitosť, tak možno len dve slová, sa predstavím. Som detský lekár dlhodobo zameraný na ranné detstvo, dlhodobo som pôsobil v oblasti náhradnej starostlivosti a najlepšiu kvalifikáciu mi dáva, že som trojnásobný dedko, takže dedovia sa vedia výborne o deti starať, takže toto možno tak na odľahčenie na úvod.
Tento rok je sto rokov od pôvodnej deklarácie, hej, sto rokov od pôvodnej Ženevskej deklarácie, že je to významný rok detí, ich práva. Pohľad na ten minulý, si dovolím zopakovať v duchu nášho zákona, čo sa všetko teda podarilo, čo sme rozbehli, aké veci išli, hej. Možno v duchu nášho zákona tak, tak základný motív, ktorý som vlastne si prial ešte keď pri zvolení, keď naozaj som bol zvolený veľmi širokým spektrom poslancov, tak také základné motto je, ktoré sa snažím celé toto obdobie, ktoré pôsobím, hovoriť, je „Spojme sa pre deti", hej, na dnešnom našom niekedy rozhádanom Slovensku práve tá tematika detí, verím, že môže spájať, že môžu dávať dokopy a že môže byť niečo, čo prekoná aj určité rozdiely medzi nami alebo teda v prospech detí, že začneme niektoré veci spájať.
Prvá téma, ktorú v rámci nášho zákona teda by som si ho dovolil zhrnúť, je téma dopadu na detské práva, hej. Dohovor o právach hovorí, že každý štát si má vypracovať mechanizmus, ako bude hovoriť, dohodnotiť dopad na detské práva pri prijímaní jednotlivých zákonov a tak ďalej. Čiže chcem s takou radosťou oznámiť, že zákon o tvorbe právnych predpisov prišiel k tomu, že v § 4 ods. 1 sa vlastne začne a teda bude vyhodnocovaný dopad na detské práva pri jednotlivých zákonoch, čo bol významný výsledok, v tomto sme vydali aj takúto knižku Najlepší záujem dieťaťa od pani doktorky Michaličkovej, ktorý práve o tom hovorí, pretože tento pojem je kľúčový, veľmi sa ohýba, veľmi často sa na nejakom pracuje na ňom sprava, zľava, hej, ale základ je to, že má to presnú mechaniku a toto je to, čo by bolo potrebné na Slovensku aj zapracovať, ako hodnotiť najlepší záujem dieťaťa.
Ďalší a veľmi významný bod nášho zákona sú riešenia konkrétnych podnetov, hej. Čiže chcem zdôrazniť naozaj, že to sú gro našej práce riešenia jednotlivých podnetov, kde minulý rok sme riešili 406 podnetov, 310 nových, 96 prenesených, 23 vstupov do konania, kde naozaj sa snažíme riešiť jednotlivé prípady. Zastupovať sme mali 23, teda ako som hovoril, vstupov do konania, čo je novinka a čo sa začína rozbiehať, čomu sa veľmi teším, sú to už aj podnety od detí. Hej, to znamená, dostali sme určité podnety, ktoré riešime, riešime stále množstvo variácií podnetov, nechcem ísť do detailov, ale či sú to rodinné rozchody, rozvody, to je stále najväčšie gro podnetov, ktoré riešime. Otázku či už diskriminácie, vstupu do škôl, otázka ukrajinské deti sme často riešili. Otázka, plus teda dva také zaujímavé témy, ktoré, k jednej, dve zaujímavé témy, ktorej sa ešte k jednej vrátim, a to je téma HHC, to ešte k tomu prídem. Ale tiež veľmi zaujímavý podnet bol, ktorý sme riešili z vlastnej iniciatívy, bola výstava Body Worlds, keď teda viete, boli vystavované ľudské telá, kde dokonca aj dieťa bolo nejako vystavované, tak to sme pokladali za nehumánne. Sme dali protestujúce stanovisko a v konečnej fáze sa ukázalo, že súd nám dal za pravdu.
Čo sa týka druhu podnetovej tematiky, a v rámci nášho zákona sa snažíme riešiť systémovo témy. Hej, keď sa niektoré podnety stretávajú vo viacerých bodoch, tak sa snažíme hovoriť o tom, čo ich spája a nájsť určité systémové riešenia, to je vec, do ktorej reinvestujeme veľmi veľa energie. Riešili sme to na podklade výskumu, hej? Lebo to, že nás, samozrejme, zaujíma, čo si myslia deti o týchto témach, preto sme na konci roku 2022, na začiatku roku 2023 zorganizovali veľký výskum. Hej, 1 296 detí, siedmaci, ktorí odpovedali aj na otázky, čo deti trápi, čo si myslia, že je najdôležitejšie, hej. Čiže výsledky sú na našom, samozrejme, webe, sú aj v naše správy, časť z nich. Hej, ale čo je podstatné, potvrdili, samozrejme, význam rodiny pre dieťa, význam vzťahov, význam, katastrofa rozpadu rodiny, otázka duševného zdravia, chudoby, o tom ešte viacej poviem, všeobecných ohrození, hej? Ale celkovo nám povedali v oblastiach, ktoré chceme systémovo riešiť. Hej, čiže v tomto by som si dovolil takto aj predstaviť v duchu toho, čo hovorili deti a čo si myslia, aké systémové oblasti riešime, hej.
Samozrejme to, čo chcem ešte zdôrazniť pred tým systémom, oblasťami, sa veľmi snažíme spájať. Hej, spájať nadrezortne, spájať, vytvorili sme veľa komisií a takým vrcholom tohto spojenectva sú skupiny, my to nazývame tak pracovne K14, to sú skupiny, kde riešime vlastne päť ministerstiev, traja ombudsmani, Generálna prokuratúra, dvaja splnomocnenci a tak ďalej, tematiky jednotlivé na to, aby sa prierezovo tieto témy riešili. Bola tam otázka duševného zdravia, šikany, hej, tento rok ideme mnohé ďalšie témy takto otvárať, aj otvárame, aby sa naozaj vytvorilo to, čo veľmi chýba na Slovensku, a to je to spojenectvo v jednotlivých oblastiach.
Čiže k tým ohrozeným skupinám detí by som povedal, základ je to, čo som spomínal, sú rodičovské konflikty. Rozpad, rozvod rodiny a tak ďalej a tak ďalej. K tým číslam, možno si len dovolím, aby ste mali taký prehľad, na Slovensku je zhruba 50 % rozvodov, zhruba každé druhé manželstvo, aj keď nie je to až také vysoké, lebo mnohé sú opakované rozvody. Hej, samozrejme, je to tematika. Je zaujímavé, že dlhodobo 67 %, najväčší príčina rozvodu podľa štatistiky ministerstva spravodlivosti je nesúlad názorov, postojov a pováh, hej, to znamená, čiže to je taká téma, ktorá sa rieši. To, čo je problém, že 20 až 30 % podľa nášho odhadu sú naozaj problém rozvody, kde tie deti sú nástrojom často pomsty, kde dospelí až neuveriteľným spôsobom stupňujú veci na to, aby v princípe sa dokázali si svoju pravdu, v konečnej fáze ubližujú deťom.
Čiže toto, tieto témy veľmi často riešime, veľmi intenzívne, no a z tohto sa určili systémové riešenia hlavne prikázať, hlavne teda čo sa týka rodičovskej dohody. Pretože bez dohody, motiváciu k dohode, systémové riešenia, ktoré vedú k dohode, sa naozaj tie veci často nedajú pohnúť, a keď sa dvaja ľudia, poviem tak expresívne, zatnú, tak v konečnej fáze na to deti doplatia. Boli by sme dve konferencie na túto tému v apríli a v novembri v Ružomberku, v Bratislave, okrúhle stoly práve aj za účasti mnohých zástupcov týchto mimovládnych organizácií, s ktorými tiež intenzívne komunikujeme, kde sme sa snažili nájsť spôsoby, ako by sa tieto veci začali systémovo riešiť. Že naozaj jeden z tých vecí, ktorá naozaj tento rok sa rieši, je otázka kolízneho opatrovníctva, kde teda vznikla skupina ku kolíznemu opatrovníctvu, kde sme aj teda my členovia pri ministerstve spravodlivosti.
To, čo je kľúčové v tejto téme a čo sa veľmi tomu venujeme a k tomu sa ešte vrátim, je detská participácia. Možnosť vyjadriť sa detí k tematike rozvodov, hej, kde sa ukázalo, že nám množstvo detí nemalo možnosť sa vyjadriť napriek svojmu veku, napriek tomu, že boli schopné sa vyjadriť k týmto témam. Čo je veľmi povzbudivé, že mnoho detí, ktoré prešli, už dneska mladí ľudia, týmito rozvodovými situáciami, sa stávajú dneska už hovorcami týchto tém. Hej, jedna z našich dievčat, ktoré chodí na parlament detí a mládeže, tá mladá žena, to už má 16 rokov, je schopná vystúpiť napríklad v televízii na tú tému. Hovorí svoj príbeh, povedať, čo zažila, keď sa jej nikto na jej názor neopýtal. V tomto teda naozaj sme participovali na skupine pri ministerstve spravodlivosti, ktoré práve hovorilo o týchto participačných právach.
Keď sme sa pýtali detí, preto hovorím tieto témy na začiatku, čo ich najviac ohrozuje, čoho sa najviac boja, zaujímavé bolo to, že 42 % slovenských detí vyjadrilo ako svoj najintenzívnejší a najväčší strach strach, že ma odlúčia od jedného alebo oboch rodičov. Jedno rozvod a druhá téma, ktorá pri oboch rodičoch, to je téma vynímania ústavnej starostlivosti, ktorej sme tiež venovali veľmi veľa energie minulý rok systémovej, kde sa snažíme, teda tento rok sa to podarilo, sme znovu vzkriesili pracovnú skupinu, ktorá už existovala v minulosti, tá sa práve venuje systematiky vnímania. Hej, to je napríklad aj z podnetov, ktorý bol aj v tejto správe národno-prevenčného mechanizmu, kde sme riešili podnet, hej, pri vnímaní, pretože bola tematika maloletých dievčat s nariadenou ústavnou starostlivosťou, ktoré keď otehotnejú, tak sa začína systémový problém riešiť, pretože často je tomu jej dieťaťu, ktoré sa narodí, nariadená iná ústavná starostlivosť, a tu vznikajú problémy, ako napríklad sme riešili, že dieťa bolo oddelené od svojej matky bez rozhodnutia súdu, čo je vyslovene proti dohovoru, ale keďže mali obidve ústavnú starostlivosť nariadené, tak sa to dostalo do veľmi komplikovanej roviny, ktorú sa snažíme tento rok systémovo riešiť. Či vyňatiu ústavnej starostlivosti minulý rok sme naozaj viaceré aj tak, ako už bolo spomenuté, reedukačné zariadenia navštívili, kde práve teda sme participovali na správe Generálnej prokuratúry a tento rok sa to, samozrejme, systémovo najviac rozvinulo, celá táto činnosť, o čom môžem, budem referovať teda budúci rok. Hej?
Tematika duševného zdravia. To je téma, ktorá asi najviac ohrozuje deti a mládež na Slovensku, a teda celoeurópsky a celosvetovo. Je to téma vysoko vážna, naozaj je tých detí, čísla sú veľmi zlé. Hej, tam má nárast depresie, hlavne tam je trojuholník rozpad rodiny, covid a tretia časť je, to sú digitálne technológie. V tomto trojuholníku deti naozaj sa dostávajú do veľmi zlých situácií celosvetovo, nárast je tam okolo 30 % ročne. Najviac sú, ako to odborníci nazývajú, že afektívne stresom podmienené poruchy, čo znamená, deti reagujúce na situáciu. Hej? Paradoxom je, že neustupujú klasické psychiatrické ochorenia, ale stúpajú nám reaktívne ochorenia, to znamená, deti reagujú na zlú situáciu, v ktorej žijú, a teda dostávajú sa do úzkosti, strachov, depresií, známej aj podľa kolegu z IPčka hovoria, hlavný spúšťač duchovných ochorení momentálne je osamelosť a pocit zlyhania. Hej, tieto témy, robili sme k tomu dva okrúhle veľké stoly, robili sme k tomu konferenciu 30. mája, bola to téma na tej našej K14, čo som tu spomínal. Berieme to veľmi vážne túto tému, pretože naozaj to je niečo, čo ničí výsledky strašne veľa iných snažení. Najsmutnejším doslohom tohto celého, že v Európe sú už samovraždy detí a mládeže na druhom mieste hneď po autonehodách. To znamená, situácia je vážna, treba sa jej veľmi vážne s ňou zaoberať a samozrejme, čo je zaujímavé, že výstupom tejto konferencie, a tu je paradox, že z jedným našich parlamentov detí a mládeže, o ktorých poreferujem neskôr, vyšiel impulz, problém našu dušu na zdravia súvisí s digitálnymi technológiami, a tu vznikol zaujímavý apel mladých, prosím vás, pomôžte nám to zvládať, my už to nezvládame. Začíname byť čím ďalej, tým viac závislí. Mnohí sa priznali, že sú na mobiloch viac ako treba a že neriešia tam rozumné veci, ale riešia tam veci ako sú takéto, ktoré ich vedú do závislosti.
Čiže preto sme organizovali 10. októbra seminár na výzvu mobilné technológie a vyzvali sme ministerstvo školstva, aby sa prihlásilo k tomu, čo má každý tretí štát v Európe, na čo vyzýva aj vzdelávacia organizácia UNESCO, aby regulovali mobily na školách. Tešíme sa a sme vďační ministerstvu školstva, že sa k tomuto kroku odhodlalo, hej, a že teda prijali túto výzvu a 1. januára budú regulované mobily na základných školách na prvom stupni, čo je vynikajúci výsledok, pretože sme sa naozaj pridali k štátom, kde štatistikovia u nás päť hodín a viacej detí 58 % detí na digitálnych technológiách, v zahraničí je to sedem a viacej hodín. A krásne to povedal profesor Stránský, mobily sú digitálny heroín, dráha závislosti na mobile je tá istá dráha ako závislosti v heroíne. Čiže je to vážna situácia. Samozrejme s príchodom IT a príchodom všetkých týchto, umelej inteligencie sa to tu bude ešte viac zväčšovať a toto berieme veľmi vážne túto výzvu.
Druhá výzva s tým spojená, tiež sme konali z vlastnej iniciatívy, ale veľa systému sme do toho dali a tento rok to vyvrcholilo, bolo HHC, THC a všetky tieto polysyntetické a syntetické drogy. Kreativita tvorcov drog je neuveriteľná, zmenia jednu molekulu, vypadnú zo zoznamu a už to ponúkajú. To, že na automatoch bežne si mohlo dieťa kúpiť HHC, čo je polysyntetická marihuana, ktorá, odhaduje sa okolo 80 otráv bolo na Slovensku, Česi hovoria okolo 180. Čiže to má naozaj vážne dôsledky, že dieťa si za pár korún mohlo kúpiť, kde bola naozaj kombinácia HHC, iných drog, energetických nápojov, spôsobila, že naozaj veľa detí skončilo v intoxikácii ešte len začali prázdniny, minulý rok boli tri intoxikácie. Veľmi sa teším, tiež je národná, že ste na to zareagovali, že teda ten schválený zákon je schválený a teda HHC bude regulované od 1. novembra.
Čo ešte sa viac teším, a tuná držíme palce ministerstvu zdravotníctva, je to, že sa pripravuje zákon o týchto molekulárnych jednotkách, čo by znamenalo, že nebudú drogy posúvané podľa celkovo, ako podľa jednotlivých špecifík, ale ako molekuly, to znamená, že nebude možné, že drogy, vyrobí výrobca nejakú drogu, kde vymení jednu molekulu a okamžite obíde zákon. To bude veľmi dôležitý bod a toto veľmi chceme na tom participovať, aby sa takéto niečo podarilo.
Chudoba. Aj keď sme sa opäť pýtali detí a mládeže, čo ich najviac ohrozuje, chudoba, strata bývania tam vyleteli veľmi vysoko, čísla sú asi také, že jedna tretina domácností je ohrozených chudobou na Slovensku. Hej, to znamená 25 % detí sú jednorodičovské rodiny, deti, ktoré vyrastajú s jedným rodičom. Tiež tie štatistiky, ktoré ony sami hovoria, sú naozaj viac ohrozené chudobou. Mnohodetné rodiny, téma je, ktorú chceme, a naozaj tento rok sme tu rozvinuli, minulý rok sme robili 7. 12. veľkú konferenciu na túto tému chudoba, ako ďalej z chudoby a toto rozvíjame aj tento rok, pretože naozaj to je vec, ktorá ohrozuje. Samozrejme s chudobou je spojená situácia, to sa už aj pri mojom predchodcovi, a ten hovoril o téme marginalizovanie rómskych komunít a detí v nich žijúcich. Ako to je téma, ktorá je, si myslím, že jedna z najväčších výziev na Slovensku, pretože naozaj my sme, tento rok uzatvárame jeden monitoring v tejto, čo budeme tento rok o ňom referovať, monitoring v rómskych osadách, tá situácia je naozaj veľmi vážna, hej. Treba s tým akútne niečo robiť, hej. My máme veľa nápadov, ktoré, hovorím, nechcem teraz, lebo to sme minulý rok, minulý rok sme riešili dva konkrétne veci, a to bol Angi v Michalovciach, kde padlo schodište, zostalo vyše sto ľudí v jedálni, teda bolo to v miestnej telocvični a tam sme snažili sa nájsť riešenie v spolupráci samospráv, aby tieto deti tam nemuseli dlhodobo byť, dlhodobo aj s tými rodinami. A 4. 10. sme robili monitoring v Telgárte, kde viete, že vyhorela bytovka, kde teda tie nejaké tie domy, kde teda bolo tiež treba nájsť nejaké náhradné riešenie, ale tento rok naozaj už týmto marginalizovaným rómskym komunitám venujeme veľa riešení a veľa a v snahe nájsť reálne riešenia. Pretože naozaj mnohé riešenia vyzerajú pekne, nefungujú v praxi, hej, mnohé riešenia doslova idú proti a treba nájsť reálne riešenia, ale to nechcem veľmi rozoberať, lebo to je tematika tohto roku, hej.
Šikana. Šikana, násilie tiež je téma, 45 % Slovákov si myslí, že násilie podľa agentúry AKO najväčší bod, ktorý ohrozuje Slovensko, hej. Na Slovensku šikane, odhady podľa národného centra vedecko-technických informácií asi 20 % detí malo skúsenosť so šikanou, asi 50 % detí bolo svedkami šikany, hej, tiež minulý rok sme to mapovali tú situáciu a pripravovali sme na to, čo sa podarilo, tento rok sme otvorili spoluprácu so ZMOS-om akadémiu proti šikane, kde sa snažíme hlavne hovoriť o prevencii, pretože základ je to, aby sa šikana vôbec povedala, že existuje, aby školy cítili, že majú oporu pri riešeniach, to, aby nebolo najlepšie riešenie to, že ja sa tvárim, že neexistuje šikana, čo sa, bohužiaľ, niekedy stane. Čiže to je téma, ktorá tiež mladých trápi, dokonca teda to číslo bolo, že 93 % mladých si myslí, že to veľmi vysoko ohrozuje deti.
Čiže toto je, samozrejme, tá tematika ukrajinských detí, tiež sme ju riešili viaceré okrúhle stoly, tematika povinnej školskej dochádzky, zdravotníctva. Máme poradcov priamo Ukrajincov, teraz o týždeň či o dva ideme založiť parlament detí a mládeže, ukrajinských detí, čo sú na Slovensku, je ich tu asi 30-tisíc. Hej, základné číslo bolo, že asi 10-tisíc z nich chodí do školy, zvyšok chodí online. Hej, to je téma, kde sa predpokladá, že tie deti tu dlhodobo budú a tiež sa teším, že bude, teraz ste hlasovali v týchto dňoch o povinnej školskej dochádzke, ktorú pokladáme za veľmi dôležitú, aby deti chodili do školy, vedeli jazyk a v tom prípade sa môžu úspešne zaradiť a môžu naozaj úspešne fungovať na Slovensku a vyhneme sa riziku, že tu určité getá vzniknú a tak ďalej, ktoré budú v budúcnosti zárodkom určitých problémov, hej.
Čo sa týka tiež sme riešili problematiku migrantov, vo Veľkom Krtíši sme boli na monitoringu, keď bola práve tá migrantská vlna. Viaceré okrúhle stoly sme z Bratislavy, keď tu bola naozaj tá situácia veľmi komplikovaná. Monitorov takých systémových sme robili osem minulý rok, hej, to boli tematiky rozličné, Parchovany, rozličné iné tie zariadenia, kde sa vyskytli problémy, aj keď odlišujeme, ako som spomínal, monitoring, ktorý je na podnet, a potom je národný prevenčný mechanizmus, o ktorom referoval pán verejný ochranca práv, kde sme robili také dva predmonitoringy, teda už v podstate monitoringy, kde sme riešili tieto systémy, ako to nastaviť, nastavili sme, preto reálne sme začali v novembri, lebo vtedy bola ratifikovaná, vlastne uložené tie listiny v Ženeve, čo sa týka tohto, či prepáčte, v OSN v New Yorku, čo sa týka ratifikácie našej, národného prevenčného mechanizmu. Je to veľmi dôležitý mechanizmus, veľmi sa tešíme, že existuje. Ja si myslím, aj keď to vyzerá komplikovane, že to riešenie je dobré, pretože sa každý špecializujeme na tú svoju tému, kde naozaj rozoberáme metodiky práve v tejto tematike detí. Hej, budúci rok, to už prezradím, ale chceme sa venovať kvalite vzťahov medzi deťmi a dospelými, medzi nimi navzájom práve v zariadeniach, kde sú deti obmedzené na slobode, takže to pokladám za kľúčový faktor, pretože tento sa zatiaľ, tomu sa nevenovalo, aby sme naozaj vedeli odhadnúť, že máme za to, že naozaj najneľudskejšie zaobchádzanie sú rozbité vzťahy, ktoré naozaj dieťa, samozrejme, popri iných veciach, aby to nebolo brané nejako veľmi nejak schematicky.
O výskume som už spomínal. Viaceré výskumy realizujeme, teraz tiež ideme zopakovať tento rok ten výskum spred dvoch rokov teda, teda z minulého konca, začiatku minulého roku, kde hovoríme práve o situácii detí a mládeže, ÚPP-ka, tú som už spomínal. Veľmi sme potešení, kde naozaj že sa nám podarilo otvoriť päť regionálnych pobočiek. Jedna teda už existovala, štyri sme rozšírili, pokladám to za veľmi kľúčové, pretože byť pri deťoch, počúvať ich hlas pokladám za veľmi dôležité, pretože hovoriť o deti je teoreticky jedna vec, druhá vec počuť ich názory, ja sám sa snažím veľmi veľa chodiť, hej, to boli naozaj stovky stretnutí minulý rok, hej, takisto naši kolegovia a teda pobočky máme Košice, Prešov, Ružomberok, máme Trenčín, hej, a čo som zabudol, Zvolen. To máme, tam tí ľudia, kolegovia, regionálne problémy monitorujú, hej, regionálne veci, stretávajú sa s deťmi a vytvárajú naozaj zázemie, plus riešia regionálne podnety. Som veľmi vďačný, sme mohli otvoriť túto regionálnu našu činnosť, verím, že budeme môcť aj rozšíriť, pretože naozaj byť pri deťoch, počúvať ich hlas je to najkľúčovejšie.
A rovno prejdem teda do tej časti, a to je detská participácia. To je jeden z kľúčových momentov a kľúčových zásad dohovoru, máme počúvať deti. Nemusíme urobiť to, čo nám povedia, lebo my sme dospelí a to je jedna z takých mottov, ktoré sme si tento rok dali, že aby deti ostali deťmi, hej, a to je také, kľúčová téma je to, že dieťa práve má právo na bezstarostné detstvo, že nemusí rozhodovať o veciach. Samozrejme úmerne veku tá rozhodovacia schopnosť narastá, ale participácia je kľúčová, hej, čiže preto chcem zdôrazniť, my ho, ešte v roku 2022 bol zvolaný prvý parlament detí a mládeže, minulý rok boli dva, jeden bol venovaný v marci duševnému zdraviu. Hej, chodí tam do sto mladých ľudí, ktorí sú reprezentanti jednak škôl, jednak mimovládnych organizácií, jednak skupín ohrozených a tak ďalej, je to veľmi plodné fórum, pozývam vás tam, keď máte čas, 11., 12., 13. november budem na Liptove robiť v parlamente detí a mládeže, máme témy duševné zdravie, prepáčte, som sa, duševné zdravie bolo v minulosti, teraz máme témy chudoba, šikana a drogy. To bude tri témy, čo rozoberať, a budeme veľmi zaujímavé podnety a názory. Naozaj sú veľmi šikovní títo naši mladí, sú to mladí do duchu, lebo podľa nášho dohovoru dieťa do osemnástky, ale UNICEF sám hovorí, že vlastne v týchto témach sa dá s deťmi spolupracovať až kým sú mladí dospelí, takže sú tam deti aj 21-, 22-ročné, sú to naozaj veľmi plodné diskusie, ako som už spomínal, ony sami dali impulz, poďme niečo robiť s mobilmi a tak ďalej a tak ďalej. Je tam napríklad, teraz napríklad zaujímavý impulz vyšiel, hovorte s ministerstvom školstva o vzťahovej výchove. To vnímame ako vážnu tému, ktorej by sme sa mali venovať. Čiže toto je, čo sa týka participácie, veľa chodíme medzi deťmi, to naozaj pokladám za dôležité, aby sme boli v teréne, ja sa tiež snažím byť čo najviac po Slovensku, behať a chodiť a komunikovať s deťmi v tomto smere.
Zahraničná spolupráca, to je ďalší paragraf nášho zákona. Sme členmi ENOC-u, čo je medzinárodný európsky ombudsmanov, to je ináč tiež len taká, ono to súvisí so zástupcami európskej mládeže, ktorá sa volá ENYA, ako mladí poradcovia v rámci teda týchto európskych krajín, preto to spomínam, to síce budem referovať teraz, ale teda len aby som sa trošku nepochválil, pretože tento rok sme boli vybraní, v Bratislave bolo fórum alternatívnej starostlivosti mladých. To znamená mladí z detských domovov, ľudovo nazvaných, z celej Európy boli v Bratislave, je tam dôležitý dokument, ktorý sme si dovolili aj nedávno rozposlať, ktorý je práve o tom, že ako by sa tá alternatívna starostlivosť mala v Európe vyberať, akým spôsobom by mala ísť, a tuto naozaj mnohé tie veci Slovensko sú preňho výzvou, ale mnohé veci realizujeme, takže to bolo, myslím, že veľmi dôležité, taký medzinárodný úspech, že aj keď je to otázka tohto roku, nie roku ´23, aleže teda Slovensko je v tejto téme alternatívnej starostlivosti brané ako veľmi dôležitý partner a teda participujem významne práve na, keď ENOC-u na týchto témach, samozrejme lokálne spolupracujeme s viacerými a tak ďalej.
Čo sa týka osvetovej činnosti, lebo dôležité hovoriť o detských právach, len tak len zhrniem, že sme mali 1 696 článkov spomenutých v médiách, kde sa o týchto témach hovorilo. Tešíme sa tomu, pretože naozaj sa ľudia dozvedajú viac aj o našom úrade, ktorý musím priznať, že bol málo známy, dneska, chvalabohu, už viac a viac je známy, preto napríklad nám narástli počet podnetov 72 % tento rok, hej, a teda naozaj sme mali veľa výstupov, ktoré boli o tom, že sa hovorí o detských právach, o našej tematike, čomu sa veľmi teším.
No a na záver chcem povedať, že ten minulý rok sme tiež veľa venovali technickým veciam, zlepšeniu teda elektronizácii, aby ten systém bol naozaj pružný, funkčný, aby sme napriek tomu, že je nás málo, hej, deti, ako som spomínal, na Slovensku, 972-tisíc, prepáčte, vrátim sa k tomu číslu, 824, tak napriek tomu tí dvadsiati zamestnanci, čo teraz sme, hej, v priemere, tak teraz sa nám trošku podarilo, že sa trošku rozširujeme, tak napriek tomu teda je to málo na túto tematiku, keďže je zhruba milión detí, ale snažíme sa ten systém vytvoriť tak efektívne, aby sme naozaj mohli teda obsiahnuť všetky tieto oblasti systémovo.
Čiže na záver chcem to povedať, že naozaj vám ďakujem za pozornosť a ďakujem naozaj, že môžem s vami komunikovať zo všetkých spektier politických a že môžme hľadať tie cesty pomoci deťom, lebo to si myslím, že keď už nás deti nespoja, čo nás spojí. Verím, že Slovensko je prorodinná krajina, prodetská krajina a v tejto téme, že môžme pokračovať. Ďakujem pekne. Sľúbil som, že budem len dvadsať minút, tak 21.13.
Takže ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Rozpracované
15:29
Vstup predsedajúceho 15:29
Andrej DankoProsím spoločného spravodajcu z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny pána poslanca Vlčeka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch.
Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny pána poslanca Vlčeka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch.
Vstup predsedajúceho
30.10.2024 o 15:29 hod.
JUDr.
Andrej Danko
Videokanál poslanca
Ďakujem.
Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny pána poslanca Vlčeka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch.
Rozpracované
15:39
Vystúpenie v rozprave 15:39
Erik VlčekPredseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 267 z 5. apríla 2024 pridelil predmetnú správu na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej...
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 267 z 5. apríla 2024 pridelil predmetnú správu na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Vo svojom rozhodnutí zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor, ktorý podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Oba určené výbory odporúčali uzneseniami Národnej rady Slovenskej republiky predmetnú správu zobrať na vedomie. Gestorský výbor na základe uznesení výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie správu o činnosti komisára pre deti za rok 2023, tlač 192.
Správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 24 zo dňa 23. apríla 2024. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som uviedol správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu tejto správy.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť správu výboru k správe o činnosti komisára pre deti za rok 2023, tlač 192.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 267 z 5. apríla 2024 pridelil predmetnú správu na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Vo svojom rozhodnutí zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor, ktorý podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Oba určené výbory odporúčali uzneseniami Národnej rady Slovenskej republiky predmetnú správu zobrať na vedomie. Gestorský výbor na základe uznesení výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie správu o činnosti komisára pre deti za rok 2023, tlač 192.
Správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 24 zo dňa 23. apríla 2024. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som uviedol správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu tejto správy.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Rozpracované
15:39
Vstup predsedajúceho 15:39
Andrej DankoVstup predsedajúceho
30.10.2024 o 15:39 hod.
JUDr.
Andrej Danko
Videokanál poslancaĎakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku. Pán poslanec Ondrej Prostredník za PS ako člen poslaneckého klubu a ako rečník pani poslankyňa Plaváková, PS.
Rozpracované
