22. schôdza

Ďakujem, pani poslankyňa.
Podľa toho, ako ste boli prihlásení, teraz nemám na mysli vy, ale všetci poslanci, by to malo byť posledné vystúpenie poslanca prihláseného písomne do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásil sa navrhovateľ.
Pani poslankyňa Števulová, nech sa páči, máte slovo.
Ešte sa chcem opýtať, je to vystúpenie v rozprave alebo ako? (Reakcia z pléna).
Dobre, ďakujem.

Budem krátka.
Ja som sa chcela prihovoriť ešte vám, kolegovia, kolegyne, a podporiť argumenty mojich kolegýň Beáty Jurík a Lucie Plavákovej aj pohľadom na to, že pokiaľ táto Národná rada vysloví, vyšle signál nesúhlasu a odsúdenia vlastne bombardovania tejto nemocnice, nie je to len signál ľudom na Ukrajine alebo Ukrajine ako takej, ale myslím si, že tento signál by, je veľmi dôležitý aj pre súčasnú situáciu na Slovensku.
Ľudia z Ukrajiny sú už dlhodobo najväčšou menšinou na území Slovenska, nie je to tak len kvôli vojne na Ukrajine. Táto situácia nastala dávno predtým, najmä preto, že sem prišli tisíce Ukrajincov a Ukrajiniek pracovať, žiť, podnikať, prišli sem študovať, za svojimi rodinami. Vieme dnes, že ľudia z Ukrajiny sú cudzincami, ktorých je najväčší počet, pokiaľ ide o zamestnávanie cudzincov na Slovensku. Tá menšina sa dnes počíta v desiatkach tisícov. Je to naozaj výrazný počet cudzincov a cudziniek, ktorí na našom území žijú. Tých ľudí dnes stretnete v školách, stretnete ich v MHD, stretnete ich v supermarketoch, v IT firmách, sú to lekári, sú to ďalší zdravotnícki pracovníci, prosto všade, kde sa dnes pozriete, tam vidíte ľudí z Ukrajiny, ktorí pracujú, žijú alebo podnikajú, alebo študujú na Slovensku. Táto menšina tu naďalej bude s nami dlhé roky. Áno, niektorí sa možno, ak teda vojna skončí, vrátia, ale ten trend je dlhodobý a nezvratný. Bude to jedna z najväčších menšín, alebo ak nie aj najväčšia, ktorá na Slovensku žije, ktorá bude jedným z pilierov našej ekonomiky. Už to tak je.
A to, ak by sme takéto uznesenie podporili, z môjho pohľadu vyšle dôležitý a vážny signál z tejto snemovne, že si túto menšinu, ktorá v mnohých oblastiach drží našu ekonomiku nad vodou, všímame, vážime si ju a že vnímame, ako sú ohrození tou ruskou vojnou na Ukrajine, takže dúfam, že pri vašom hlasovaní zvážite aj tento aspekt, že sa pozrieme na to, kto tu v skutočnosti na našom území žije a pracuje, kto tiež s nami zdieľa ten názov obyvateľstvo Slovenska a o koho sa máme zaujímať a vo vzťahu ku ktorému máme byť súcitní.
Ďakujem.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka.
Pán poslanec Pročko, máte slovo.

Ďakujem.
Pani kolegyňa, vyzvali ste tento parlament, aby vyslal jasnú správu pre, kvôli vojne na Ukrajine. No, ja som veľmi skeptický, pretože keď vidím europoslanca, ktorý obdivuje diktátorov, ktorého meno sa nevyslovuje, ako v Rusku natáča proruské propagandistické videá, ako premiér Slovenskej republiky vystupuje v proruskej televízii, ako minister zahraničných vecí sa stretáva s veľvyslancami krajiny, ktorá napadla Ukrajinu, ja, ja, ja naozaj som hlboko presvedčený, a veď aj vy určite, že tento parlament to neschváli, pretože tento parlament nie je o slobode zo strany koalície, ale je to o diktáte, o diktáte strany SMEROHLAS a SNS, no SNS teraz trošičku tam kríva, lebo tam už aj Huliak bude mať nejakú šnúrku na trenírkach, ale je to o tom, že naozaj krajina, ktorá napadla Ukrajinu, a aj u nás v mojej rodnej dedine žili a sme aj zamestnali ľudí, ktorí potrebovali pomoc, a počúvať ich príbehy je niečo neskutočné.
A oni sa tu oháňajú ľudskosťou, sociálnym cítením a popritom, popritom sú to len také socialistické priateľstvá, ktoré majú s diktatúrou Vladimíra Putina, čiže aj premiér, aj poslanec, ktorého meno sa nevyslovuje, ktorý velebí diktát, diktátorov, oni vyslali už jasný signál, ako to myslia. Žijeme v krajine, kde premiér hovorí, že Západ nám škodí. Žijeme v krajine, kde nás chcú do toho Ruska opäť pritiahnuť.

Reagovať bude pani poslankyňa Števulová, máte slovo.

Ďakujem, pán Pročko.
Ja, samozrejme, sa stotožňujem s tým, čo hovoríte, ale stále by som chcela apelovať na to, aby aj poslanci a poslankyne vládnej koalície prezreli, pretože to, čo hovoríte, to sú ľudia, ktorí nám tu maľujú fiktívnu realitu. Ak sa pozrieme na počet ľudí žijúcich a pracujúcich dnes na Slovensku z Ruska a z Ukrajiny, vidíme ten zásadný nepomer, čiže každému, kto si tie štatistiky otvorí, je jasné, kto tu prináša väčší hospodársky prínos tejto krajine, a zároveň musím povedať, že ak tu máme dnes menšinu v rádoch desiatkach tisíc ľudí, že máme tu dnes vyše 200-tisíc cudzincov žijúcich na Slovensku, z nich väčšina je z Ukrajiny, títo ľudia a mnoho tisíc z nich, pripomínam, má trvalý pobyt alebo v nasledujúcich dvoch rokoch získa trvalý pobyt, sa tým sa spája právo voliť v komunálnych voľbách, čo by vás mohlo zaujať, a v momente, ako sa stanú občanmi a občiankami Slovenskej republiky, títo ľudia budú mať volebné právo na Slovensku.
Tak si myslím, že minimálne v týchto dvoch úsekoch si možno raz spomenú, kto a akým spôsobom sa vyjadroval a mal postoje k Ukrajine a k ruskej vojne na Ukrajine.

Ďakujem.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Konštatujem, že nie. Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajca? Tiež nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave o návrhu poslancov Dubéciho, Mesterovej a Števulovej na prijatie uznesenia Národnej rady k voľbe predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 426.
Prosím poslankyňu Zuzanu Števulovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z ústavnoprávneho výboru poslanca Rastislava Krátkeho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Máme tu pána poslanca? Máme, dobre. Ďakujem.
S faktickou poznámkou je na vystúpenie poslanca Hlinu z piatka 27. septembra prihlásený pán poslanec Vašečka. Je prítomný v sále? Nie je prítomný v sále. Jeho vystúpenie teda prepadá.
Do rozpravy sa prihlásil spravodajca pán poslanec Krátky, ktorému odovzdávam slovo, a pripraví sa navrhovateľka pani poslankyňa Zuzana Števulová. Nech sa páči. Nebudete vystupovať? Pán poslanec Krátky konštatuje, že nebude vystupovať. Pani poslankyňa Števulová? (Reakcia z pléna.) Vzdávate sa vystúpenia, ďakujem.
Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Prihlásili sa dvaja poslanci, pán poslanec Dubéci a druhá, pani poslankyňa Plaváková.
Dávam slovo pánovi poslancovi Dubécimu.

(Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Dubéciho, Zuzany Mesterovej a Zuzany Števulovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k voľbe predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 426.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja naozaj len v krátkosti.
Je to teda čarovná tlač, ktorá sa nám tu tak tlačí pred nami, a už teda pokračujeme z 27. 9., ak som to teda správne započul, ale celkovo aj dnešný deň je podľa mňa taký magický, musím povedať, lebo som si tak uvedomil, že vlastne dnes ráno sme už diskutovali o tom, a zrejme to odmietneme, že teda chceme zásadne debyrokratizovať tento štát a nejaké tlačivá, ktoré zbytočne vydávame, tak si nemusíme pýtať.
Potom sme diskutovali o tom, či niekto, kto nazve poslankyňu sukou a nedokáže riadiť svoj výbor, by mal byť predsedom výboru. A teda diskutovali sme o tom, že či je to v poriadku, keď niekto zbombarduje onkologickú detskú nemocnicu.
Taký máme deň, lebo pokračujeme teda v tom, že či by bolo už nakoniec po pol roku možné, aby Národná rada sa konečne pokúsila si zvoliť predsedu Národnej rady, tobôž druhého najvyššieho ústavného činiteľa v tejto krajine. Tak taký máme deň, kolegovia, dobrá práca.
No, ja by som svoje vystúpenie v krátkosti rozdelil na dve časti, jedno politické a jedno potom také viac, dovolím si povedať, možno inštitucionálne. No, a teda to politické. Ja, čo som sa ja nenapočúval v kampani o tom, ako tu starí matadori a ich nová verzia, strana HLAS, a teda za pomoci strany SNS, nám ukážu, ako sa riadi štát. Keby som ja dostal euro, tak ja som, už aj vilu si postavím niekde na Slavíne, nedostal som to euro za každé toto vyjadrenie, ale ja sa nestíham čudovať, že nás tu poučujete v každej diskusii. Tu pán Bartek napríklad to veľmi rád robí, v každej diskusii nám hovorí, ako nám ukážu, ako sa teda ten štát riadi, a potom týždeň k týždňu, ja na to grémium chodím a ja tak sa pýtam, že teda, že či už ideme voliť toho predsedu. A ešte nie, ešte nedozrel ten čas, máme nejaký problém a nedá sa.
A teda ja neviem, ak existuje ešte nejaká väčšia teda úloha vlády, normálne politologická definícia, ako obsadzovať mocenské pozície štátu, teraz normálne že neutrálne to hovorím, nie ako zlá vec, ale ako reprezentovať vôľu ľudu, ten mandát demokratický preniesť do tých najvyšších ústavných funkcií, tobôž druhej najvyššej ústavnej funkcie, tak to je úloha vládnutia. A vy tu v tomto kolegovia naozaj že zlyhávate na plnej čiare. Ak je to nejaký prejav nejakej disfunkcie tejto koalície, tak podľa mňa toto je ten ako najvyšší. Fajn. A to je teda váš prejav politických vzťahov, politickej kultúry. O. K. Toľko k tomu. Koniec.
Lebo mňa možno trápi rovnako, ak nie o mierne viac, to, že aký to má prejav na celkové fungovanie tejto inštitúcie, lebo opäť, tak ako som to hovoril doobedu, tak opäť to poviem aj dnes poobede, toto nie je úplne normálne, aby sme teda fungovali v Národnej rade, ktorá nemá legitímne zvoleného plnohodnotného predsedu Národnej rady.
Ja teda nemám problém povedať, že zastupujúci predseda Národnej rady svoju pozíciu plní podľa mňa veľmi dobre aj akože snaží sa v rámci tých možností, ktoré má, tú Národnú radu riadiť. Ja s tým nejaký problém nemám, s ním samotným. Problém mám s tým, že tu neexistuje jeden plnohodnotný mandát.
Pán podpredseda Žiga bol teda poverený v deň prezidentských volieb, ak si to dobre pamätám, buďme pri tom, že teda bol v ten deň poverený, dočasne podľa mňa, lebo však on ako má veľmi významné ústavné funkcie, od volieb, referend, rôznych, rôznych, neviem, iných aktivít, zastupovania Slovenskej republiky v zahraničí. To neni nejaký venček, ktorý niekto ako odovzdá niekomu, a že teraz ty si predseda, a potom on to odovzdá niekomu. To je naozaj, celý čas si myslím, že aj ústavne je to myslené tak, aby to bolo niečo, čo je dočasné, kým sa proste predpokladá, že vždy je nejaká koalícia, alebo teda tá parlamentná väčšina nejaká vznikne, ktorá zvolí niekoho, kto bude reprezentovať nás všetkých 150. To nemôže byť niekto dočasný, kto to však nejako robí a možno, ako ja som sa dopočul už v niektorých reláciách, však možno to dokočírujeme až do konca týmto spôsobom.
A ja... Dobre, možno sú aj väčšie problémy v tejto republike, však tá diaľnica a nemocnice a tak ďalej, ja s tým súhlasím, určite áno, ale to, že v akom stave je táto inštitúcia a jej základné pozície. Máme tu tri výbory, ak sa nemýlim, dnes, ktoré sú disfunkčné napríklad Národnej rady. Osobitný kontrolný výbor totálne, proste to je karambol, masaker, zle. Máme problém vo výbore pre verejnú správu. Teraz sme mali teda problém s pánom Huliakom. Nech sa páči. Skupiny priateľstiev, poviete si, že aká, aká hlúposť, hej, že skupiny priateľstiev. No asi prežijeme bez skupín priateľstiev v Národnej rade, ale tak je to nejaká funkcia napríklad v zahraničnej politike Slovenskej republiky, v diplomatickej parlamentnej diplomacii. Nevieme si ju plniť.
Máme rokovací poriadok, tak to je, to je moja obľúbená vec, teda po roku doprosovania sa, aby sme si urobili rokovací poriadok, po tom, čo sa tu stalo asi päť karambolov, na ktoré sme my tu akože dookola, dookola upozorňovali, že sa raz stanú, tak sme sa pomaličky dostali teda k tomu, že máme nejaký rokovací poriadok.
Nehovoriac o tom, že v akom stave je táto inštitúcia, rozpočet, neviem, investičný dlh a stav Kancelárie Národnej rady, čo sa týka zamestnancov a tak ďalej, však keď sa bavíte, tak viete.
Jednoducho je to zrejmé, že tejto inštitúcii chýba legitímne plnohodnotne zvolená hlava. Proste niekto, kto za ňu bude zodpovedať, kto ju bude niesť, kto bude nás ako poslancov reprezentovať. A teda ja som z toho tak prekvapený, kolegovia, kolegyne, že na tej vládnej strane vy máte tú väčšinu, vy sa viete dohodnúť, že vám je to všetko jedno a že jednoducho k nejakému výsledku neviete, neviete dospieť, lebo tak, ako som hovoril ráno, vlastenectvo ja mám rád, podľa mňa to je veľmi dôležitý koncept, ja mám túto republiku rád a ja nerozumiem tomu, ako ľudia, ktorí majú radi túto republiku a ktorí sa hrdia teda láskou k tomuto štátu, tak sú v tak významnej pozícii a tak ju nechávajú zanedbať, lebo to neexistuje iný pojem na to, ako totálny rozklad inštitúcie, pokiaľ sa vy o ňu nestaráte.
Preto prosím kolegovia, pristúpte ku svojej úlohe, ste vo väčšine a konajme tak, ako hovorí to naše uznesenie, a teda poďme vykonať voľbu predsedu Národnej rady do jedného týždňa, alebo ak to vieme stihnúť, kľudne aj tento. Ako asi iste viete, opozícia kandidáta našla, dokonca si myslím, že v tejto chvíli má najviac hlasov zo všetkých možných kandidátov, nie potrebnú nadpolovičnú väčšinu, ale však bavme sa alebo, alebo jednoducho proste príďte vy s nejakou alternatívou.
Ale tolerovať tento stav, tak ako ak existuje nejaká metafora pre túto republiku, v akom stave úpadku pomalého atrofujúceho je, tak to je aj to, čo vidíme dnes.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem, pán poslanec.
Na vaše vystúpenie žiadna reakcia, takže v poradí je ďalšia pani poslankyňa Plaváková, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Už to tu kolega tak naznačil, ale teda dne je to tu pomerne depresívne aj vzhľadom na témy, o ktorých rokujeme, aj vzhľadom na to, ako predpokladáme, ako dopadnú pri hlasovaní. Ale tak predsa skúsme ešte sa o tom porozprávať.
Neschopnosť zabezpečiť riadny chod ústavných orgánov, to je vlastne to, čo tu, o čom tu diskutujeme. Od zvolenia predchádzajúceho predsedu Petra Pellegriniho za prezidenta nemá Národná rada riadne zvolené vedenie. To je tiež fakt. Podotýkam, teda že je to tak od 6. apríla tohto roka, teda ak dobre počítam, zajtra to už bude sedem mesiacov. Sedem mesiacov, takže väčšina vlastne, áno, fungovania Národnej rady, je bez riadneho vedenia.
Pri tejto príležitosti tiež pripomeniem, že je aj faktom, že miesto na Ústavnom súde je napríklad voľné už vyše roka. Aktuálne nemáme dokonca voľbu ani vyhlásenú, takže je už v tejto chvíli jasné, že to bude ďalšie mesiace ešte trvať, kým toto miesto bude obsadené. Tak ja neviem, naozaj táto koalícia nie je schopná zabezpečovať základné ústavné orgány a ich chod. Predseda parlamentu ako druhá najvyššia ústavná funkcia. Ústavný súd ako garant demokracie a ústavnosti aj ústavnosti zákonov, ktoré prijímame v tomto pléne. A nič. Vláda to nevie obsadiť, nevie zabezpečiť fungovanie týchto orgánov.
Ale späť teda konkrétne k predsedovi Národnej rady. Podľa koaličnej dohody, ktorú uzavreli Robert Fico, Peter Pellegrini a Andrej Danko, patrí tento post strane HLAS. Aká je realita teda za posledné mesiace? Hádky, odkazy cez médiá, ignorácia ústavných princípov, strkanie hlavy do piesku s tvrdením, nech si to vyriešia dve ostatné strany, ktoré majú konflikt, a teda strana HLAS a SNS. Už to vyzerá naozaj tak, že tak traja koaliční lídri sú ako také malé deti na pieskovisku, ktoré sa hádajú, kto dostane formičku a bude môcť ostatným deťom upiecť koláč alebo tou formičkou niekomu tresnúť po hlave. A bolo by to naozaj až komické, keby tá situácia nebola vážna. Funkcia predsedu Národnej rady je druhou najvyššou ústavnou funkciou, ako som už uviedla, a nesie so sebou množstvo protokolárnych, ale aj právnych a ústavných povinností.
Len tak pre pripomenutie koaličným poslancom a poslankyniam uvediem hlavné úlohy predsedu Národnej rady – zvolávať a predsedať schôdzam Národnej rady, podpisovať ústavné zákony a zákony, prijíma sľub poslancov, poslankýň Národnej rady a vyhlasuje voľby do Národnej rady, voľbu prezidenta, voľby do orgánov územnej samosprávy.
Ak predseda nie je na zasadnutí parlamentu prítomný, môže poveriť vedením zasadania niektorého z podpredsedov. V čase zvolenia nového parlamentu starý predseda vedie prvé zasadanie Národnej rady, kým nie je zvolený nový predseda. V čase, keď Slovensko nemá právoplatne zvoleného prezidenta, alebo prezident nie je zo zdravotných dôvodov schopný vykonávať svoju funkciu, prechádzajú na predsedu Národnej rady niektoré prezidentské právomoci, napríklad právomoc menovať a odvolávať členov vlády.
Hneď po prezidentských voľbách bol, už to tu odznelo, povedzme takým, povedzme to tak diplomaticky, zvláštnym spôsobom dočasne poverený riadením parlamentu Peter Žiga, lebo prezident bol teda zvolený v sobotu 6. apríla, ale až do pondelka 8. apríla Peter Pellegrini trval na tom, že je stále predsedom parlamentu a že on túto funkciu bude vykonávať ďalej. No ale potom sa zrazu záhadne objavilo poverenie, splnomocnenie zo 7. apríla pre Petra Žigu. Tak ja už som tu viackrát tak spomínala aj cestovanie časom, lebo pri niektorej tej vašej argumentácii to tak nevychádza. Ani tu mi to úplne nevychádza. Ale tak volia, takto to je. A od apríla teda počúvame iba výhovorky. Peter Žiga mal byť iba dočasne na pár týždňov poverený predsedom Národnej rady. Ja by som možno aj polemizovala s mojím kolegom Dubécim, že či teda naozaj dobre vykonáva túto funkciu, lebo dnes podľa mňa pri tom hlasovaní o pozmeňujúcom návrhu, ktorý sa týka infozákona, by som to až tak že... nedávala by som tomu jedničku s hviezdičkou. Tak asi tak.
A zálusk na tento post si robil a evidentne aj stále robí asi teda Andrej Danko, avšak ten teda narazil nielen do semaforu, ale aj na odpor svojho koaličného partnera, strany HLAS. A celé leto vládna koalícia spala a v tejto otázke sa prebudila až na jeseň. Ako vždy prvý sa o tejto funkcii vyjadril teda Andrej Danko 7. septembra, ktorý nepovažuje tému nového predsedu parlamentu za uzavretú. Téma sa skončí, keď bude nový predseda Národnej rady. No my by sme boli radi, keby teda táto téma skončila a bol by ten nový predseda Národnej rady, zatiaľ to tak nevyzerá. A dokonca povedal, že je ochotná SNS vymeniť post predsedu parlamentu za niektoré zo svojich ministerstiev... že nie je ochotná.
Danko potom opakovane nejako sa vyjadroval v tejto veci a dokonca sa vzápätí ozval aj predseda vlády Robert Fico, ktorý na post podporil práve Andreja Danka, ako inak, alibisticky dodal, že „vyzerá to tak, že bude predsedom Národnej rady buď Andrej Danko, alebo Peter Žiga zostane až do konca tohto volebného obdobia povereným predsedom Národnej rady. Možno až tak ďaleko sa dostaneme v nejakom okamihu.“ Koniec citátu.
Tak to je naozaj podľa mňa absurdné, aby sme my vôbec uvažovali nad tým, že celé funkčné obdobie bude mať dočasne povereného predsedu Národnej rady.
Následne potom nastali prestrelky medzi Andrejom Dankom a stranou HLAS a v približne, teda v polke októbra sa predseda HLASU Matúš Šutaj Eštok prvýkrát jasne vyjadril, že chce obsadiť post predsedu parlamentu v čo najkratšom čase, takže už teda nepočítame s tým asi, že do konca funkčného obdobia dočasne, ale v čo najkratšom čase. Ale teda bolo to 13. októbra, dnes máme 5. novembra – v čo najkratšom čase, neviem. Možno inak vnímame čas.
Následne teda 23. októbra sa k nemu pridal aj minister Drucker, ktorý povedal, že chce HLAS vyriešiť otázku predsedu parlamentu do konca roka, takže v najkratšom čase už sa zmenilo na do konca roka a ešte tak dodal, že inak môžu v koalícii nastať zmeny vo fungovaní. Tak to už tak ako rázne teda povedal. Vraj boli doteraz trpezliví a nerozumejú, o čo ide strane SNS, ale dvíhajú prst, pretože dohody sa musia dodržiavať. Tak vidíme, zatiaľ sa nedodržiavajú.
A táto sága akoby nemala konca a rozuzlenie. O ďalšiu zápletku sa postaral predseda Národnej koalície Rudolf Huliak, ktorý teda kandidoval na kandidátke SNS, ale spolu s dvomi svojimi súpútnikmi teda z SNS odišiel a za predsedu parlamentu povedal, že chcú kandidáta HLAS-u, teda už nie Andreja Danka, lebo už nie sú kamoši s Andrejom Dankom. Tak to je smutné. No, smutné alebo veselé, ono tak rôzne sa tu vnímajú jednotlivé veci v tomto pléne. Ako aj čas napríklad, ako som už uviedla. (Povedané so smiechom.)
No v každom prípade toto bol len krátky exkurz toho, ako tu prebiehajú všelijaké mediálne prestrelky, vyjadrenia jednotlivých koaličných strán a ich predstaviteľov, pritom mnohých z vás som veľakrát počula hovoriť, že teda to je, to je hanba, keď si politici odkazujú niečo cez médiá. A vy ste pritom v jednej koalícii, pán Hazucha prikyvuje.
Tak ja neviem, možno by bolo naozaj dobré, keby už ste boli schopní dôjsť k tej dohode a vyriešiť tento problém a obsadiť miesto vo vedení Národnej rady. Myslím, že táto naša inštitúcia si to naozaj zasluhuje a aj naplnenie ústavy si to zasluhuje, a ja teda neviem, ako dlho ešte mienite čakať, ale myslím si, že už je naozaj najvyšší čas.
Ďakujem.