23. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Pani kolegynka, spomínali ste študentov a nedostupnosť termínov. Ja by som rada doplnila, že ministerstvo vnútra a zároveň aj ministerstvo školstva už veľmi pokročili medzičasom aj v riešení tohto problému, ktorý vznikol aj z toho, že aj vysoké školy sa v rámci internacionalizácie začali nejako aktivizovať a prijali aj v tomto čase viacej študentov, zamestnancov a umožnili im niektorí prísun, aj teda plán obnovy alebo sú teda merateľné ukazovatele, ktoré to tiež tie vysoké školy trošku popchli k silnejšej internacionalizácii.
No ale teda môj point je ten hlavný, že skutočne ministerstvo vnútra včera sa stretlo, bol tam minister, teda štátny tajomník pán Eštok z ministerstva zahraničných vecí, bol tam pán štátny Zsembera z ministerstva školstva, bola tam generálna riaditeľka cudzineckej polície a boli tam všetci zástupcovia vysokých škôl alebo teda výskumných inštitúcií a dohodli sa, že budú konkrétne aj termíny, na ktorých budú riešiť týchto študentov, ktorí nedostávajú termíny, konkrétne vyslovene čísla tam padali, koľko na ktorú školu potrebujú ešte vyriešiť študentov. Čiže tam sa to konkrétne rieši už aj na tejto úrovni. Taktiež tam padli nejaké možné riešenia, ktoré sa tam diskutovali či už nejakého lietajúceho konzula, alebo iné možnosti, ktorými uľahčia internacionalizáciu či už študentov, alebo zamestnancov na vysokých školách. Čiže rieši sa to skutočne veľmi intenzívne, včera bolo veľmi dôležité stretnutie a predpokladám, že v ďalších mesiacoch sa vyriešia aj mnohé problémy, ktoré mali študenti s termínmi na cudzineckej polícii.
Ďakujem.

Ďakujem, pani poslankyňa.
Ďalší v poradí, pán poslanec Szalay, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne a ďakujem kolegyni Števulovej za to, že túto tému otvorila. Ono tento problém sa netýka len študentov a keď ho budeme riešiť špecificky pre každú cieľovú skupinu, ktorá si dokáže prelobovať napríklad u ministra školstva, že sa s tým budú zaoberať, tak tým nevyriešime tú podstatu, že ten systém nefunguje. Počujem strašné príbehy, ktoré sa tu opakujú rok po roku, po roku, po roku. Naposledy, keď bola ukrajinská migračná kríza. Ja mám pocit, že niekomu v rezorte vyhovuje, že sa potom na čiernom trhu predávajú termíny, že z toho niekto má biznis a niekto nechce ten biznis ukončiť.
A, pán minister, mrzí ma, že ma síce nepočúvate, ale snáď vám to niekto povie, že nielen toto je problém, ale aj iné typy vzťahu rezortu s občanmi trpia, trpia problémami, skúste ísť na Tomášikovu do klientskeho centra a prepísať si auto alebo prepísať si značky. Ako je to neúctivé. To, že sa to dialo proti, že voči cudzincom, však to nie sú voliči, ale slovenskí občania sú voliči, ani oni sa nevedia dostať k tým službám, lebo to nie je dobre zorganizované. Viem, čo znamená dobrá organizácia, očkovací štadión bola dobrá organizácia, ak potrebujete pomôcť s tým, aby sa ľudia stretávali v čase a priestore, tak sa ma spýtajte, ja vám poviem, ako sme to robili na štadióne. Skúste sa tým inšpirovať.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec.
A teraz už, pani poslankyňa Vaľová, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne.
No, ja vám chcem niečo povedať, že vlastne, samozrejme, my chceme, aby všetko bez problémov fungovalo, snažíme sa o to, aby sa aj zrýchlili procesy, ale niekedy nič nerobiť je lepšie, ako robiť. Nereagujem na kolegu Szalaya pred chvíľou, ale povedal, že je to rok čo rok problém, a ja si myslím, že bývalé roky boli taký problém, že absolútne žiadne doklady a nikto sa nepotreboval ani evidovať, teraz sa to nahusťuje vlastne na tých orgánoch alebo na tých úradoch a to aj z toho dôvodu, že všetky pomoci a všetko, čo tu bolo, dostávali všetci migranti alebo tí, ktorí odišli zo štátov zdarma, nepotrebovali vôbec žiadne doklady. Teraz sa to všetko zhusťuje a je určite aj nápor na to, na to technické zariadenie.
A pani kolegyňa sa tak pekne usmieva, jedna z Progresívneho Slovenska, tak ja vám poviem príklad, lebo ja som to prežila tie príklady v živote už. Pani prezidentka vyhlásila, keď prišla migrácia z Ukrajiny, že všetci budú mať doklady, všetkým sa budú nejaké doklady vydávať. Viete, čo sa stalo? V Humennom boli záchytné tábory a dlhodobo, dlhodobo nemali žiadne doklady. Nikto nikomu nebral doklady z Ukrajiny, každý mohol prísť, ako chcel. A viete, ako to viem? Prišli záchranári a sťažovali sa mi, že ošetrujú ľudí a pacientov z Ukrajiny, ktorí nemajú žiaden doklad, a kto im to zaplatí. Kto im preplatí úkony, tým záchranným službám? Skúste ísť na záchranné služby a budete vidieť. Takže vy ste nevydávali žiadne doklady, vás to nepálilo, všetko bolo zadarmo, všetko akosi sa zaplatilo a teraz má byť nejaký poriadok a majú ľudia čakacie lehoty, tak máme s tým problém. Takže niekedy nič nerobiť je lepšie a keď robíte nejaký systém alebo poriadok, tak je to horšie. A ak viete o tom, že sú, predávajú termíny, nech sa páči, choďte to dať na trestné oznámenie, nech sa to vyšetrí, kto takéto termíny predáva, a hneď budeme si načistom. Ale keďže sa robí poriadok a nie ako bol chaos a bordel, že nikto tu nemusel mať doklady teraz, tak, samozrejme, musíme strpieť aj určité lehoty. A ja vás poprosím, oznámte tieto veci, keď viete, pani poslankyňa, nielen v pléne.

Ďakujem, pani poslankyňa.
Reagovať bude pani poslankyňa Števulová. Máte slovo.

Nuž ďakujem za všetky reakcie.
V prvom rade by som povedala, že keď niekto chce reagovať na odborný príspevok, asi by si mal aj naštudovať, o čom tá téma je. Možno by som len pripomenula, že sa bavíme o ľuďoch, ktorí tu pracujú, podnikajú, študujú a že problém s objednávacím systémom kritizoval pán prezident Peter Pellegrini už v septembri počas návštevy Nitry, kedy sa stretol so zamestnávateľmi, veľkými zamestnávateľmi v danom kraji, ktorí prosto boli vážne znepokojení touto situáciou. Pani Vaľová, tak možno si pozrite, čo o tom pán prezident Pellegrini povedal, bolo to naozaj veľmi pekné vyjadrenie, ja by som to nebola lepšie povedala.
A pokiaľ ide o to predávanie, už to bolo aj v médiách, ja som to aj písala do mojej interpelácie a zaujímala som sa, či ministerstvo vnútra vyšetruje toto obchodovanie, čiže reálne som to ministerstvu vnútra niesla a zaujímala som sa o to.
Ale chcela by som sa teda obrátiť na pani kolegyňu Puškárovú, veľmi pekne ďakujem za túto informáciu o študentoch a som rada, že aspoň teda toto sa uskutočnilo, tiež som to tu v pléne hovorila pánovi Druckerovi, keď tu bol, aby sa tým zaoberal, takže to je skvelé. Ale zároveň aj pán Szalay má pravdu, že nie je možné takto individuálne ad hoc robiť schému pomoci pre každú tú skupinu. Ja len dúfam a chcem, aby sa to konečne vyriešilo plošne, lebo máme tu manželov, manželky, občanov Slovenskej republiky, ich deti, ktoré potrebujú vlastne tieto pobytové karty, máme tu sezónnych zamestnancov, máme tu normálnych zamestnancov, podnikateľov, máme tu ďalších iks ypsilon účelov pobytov prechodného alebo trvalého a tam všade dnes tie pobyty, okrem zamestnania teda tie termíny nie sú, čiže je to potenciálne veľký problém. A naozaj, ak sa má aj tento zákon naozaj spustiť do praxe, tak potrebujeme, aby to bolo konečne vyriešené, aby tí ľudia mohli dostať tie doklady, na základe ktorých budú elektronicky komunikovať. A ja teda dúfam, že.... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
Ďalší v poradí písomne prihlásený je pán poslanec Hlina, odovzdávam mu slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, tak nakoniec predsa len nejaká debata podľa mňa k dôležitému zákonu bola, resp. je. Ja už som niečo povedal k tej procesnej časti, teraz v prvom čítaní možno len zľahka a možno dovysvetlím, ak nebolo úplne zrejmé z toto kontextu, čo som vlastne myslel, keď som povedal, čo som povedal.
Možno aj takú poznámku na úvod, sledujúc to dianie, začína byť viac ako zrejmé, že takto sa vládnuť nedá. Hej, že pokiaľ ideme teda takto hlasovať, ako ideme hlasovať, tak, kolegovia, niekedy je lepšie z kratšej cesty ako z dlhšej cesty a vy neriadite, ja nechcem sa dotknúť holubárov, ale stále mi prídu holubári na jazyk. My tu nie sme nejakí holubári v Čremošnom, nechcem sa ani dotknúť ľudí v Čremošnom, ale znova to tak ako v kontexte, že my sme tu Národná rada. A pokiaľ budeme zbierať na hlasovanie takýmto pokútnym spôsobom, tak uznáte sami, že to celkom nevyzerá dobre, hej, a takto sa vládnuť naozaj nedá. Takže mám pocit, že by ste si to mali nejako uvedomiť.
K tomuto samotnému návrhu zákona. Viete, to je taký zvláštny paradox tento slovenský, tohto nášho lumpenštátu, lebo my sme z tohto pohľadu lumpenštát, lebo nám to vyhovuje. Bordel nám vyhovuje, v bordeli sa dobre darí hávedi. Viete, ono je, načo poriadok, však poriadok by to ukázal. Takže tu nebol tlak to upratať, to vyhovovalo, všetko vyhovovalo. Vďaka za tú Európsku úniu, vďaka za tie peniaze, na ktoré sa ulakomili, hej, proste, vedia, že ich potrebujú, tak to ideme dávať do poriadku. Do poriadku vážnu vec, lebo je to naozaj vážna vec.
Viete, to je také zaujímavé, že tuná nevieme urobiť poriadok, nevieme vytvoriť systém, nevieme vytvoriť nejaké prihlasovanie, nevieme nič, ale vieme urobiť platobnú bránu na Sociálnej poisťovni, to vieme úplne expresne vyrobiť. Platobná brána na Sociálnej poisťovni je ináč obrovský podvod. Minulý mesiac som tu o tom rozprával, je tu aj minister Erik Tomáš, preto sa k tomu vrátim, mi sľuboval, že Sociálna poisťovňa vám už pripravuje odpoveď.
Pán minister, uplynul mesiac, žiadnej odpovede som sa nedočkal, že ako a kto vám dovolil, kto vám dovolil z peňazí, ktoré sú určené na dôchodky, zrážať poplatky pre poskytovateľov platobných kariet. Toto ja absolútne nechápem a nepochopím, kto vám dal to právo vôbec takto nastavovať elektronické systémy.
Ale čo som tým chcel povedať? Že tam to šlo, tam to šlo expresne, malo to aj advertisement, to bola normálne že reklama, neviem, či bola nejaká tlačovečka, nejaká možno aj recepcia v Carltone alebo niekde, lebo to treba osláviť, taký veľký úspech, že sa nám takáto aplikácia podarila, adaptabilita systému, peniažky pôjdu tam, kde majú ísť. Tam to šlo. Zaujímavé, že pre tých cudzincov to nejde. A to je brána, to je brána do krajín. Odhliadnuc od toho, aké brány do krajín im pos... poskytujeme tým ľuďom, ktorí ku nám vstupujú, tie pohľady, lebo to je veľmi dôležité, ten prvý vnem, prvý dojem, ten urobíš iba raz. Už tam je prvý problém. A potom ich pošleme, tí, čo povedali, že tu sa chcú zdržať, dokonca tu niektorí chcú aj zostať, tak potom ich pošleme na to hraničné oddelenie. A tam sa oni zamyslia nad tým a povedia, to vážne? Viete tam dochádza k tomu zásadnému prehodnoteniu či z tých, neviem, koľko je vlastne 154, alebo koľko štátov na zemeguli, či zrovna by sa nenašiel nejaký lepší, ktorý by poskytol trošku prívetivejšiu bránu na to, že tu chcem zostať a robiť. Viete, to je, naozaj to je veľká vec, poskytovať prvý dojem, poskytovať bránu, poskytovať také prívetivé nastavenie systému, že ste tu, sme radi, budete robiť na dôchodky aj na naše, poďte, prineste, študovali ste, nemusíme vás my nechať vyštudovať, vy ste vyštudovali doma, vďaka za to, lekárov potrebujeme. Nie, nie, chyba lávky! My im hovoríme, nájdite si podvodníka cez bazoš, nájdite si nejakého čarodejníka cez niekoho, zaplať mu bokom 250, dostaneš, to je, to je to entry fee na Slovensku, to sme my.
A to je presne to, čo sme my, lumpenštát, z tohto pohľadu sme jeden lumpenštát, lebo my neposkytujeme obraz, že prichádzam niekde, kde to funguje, kde majú systém. My už hneď pri dverách hovoríme tým ľuďom, prišli ste do lumpenštátu a zvyknite si! Lenže bordel priťahuje len bordel, čiže keď takto, takýto obraz o sebe vytvoríte, tak tí ľudia, tí lekári, či zo Sýrie, či skade povedia, viete čo, skúsim možno inde, možno si povedia jeden druhému, teda tá pošta funguje. A možno to pritiahne iba tých vybavovačov, tých, ktorým to je jedno, ktorí poznajú tie linky, poznajú tie kanále, poznajú ten, ten undersvet, ten podsvet, to všetko poznajú, dobre sa v tom pohybujú, tí si to začnú vybavovať a tí nám tu zostanú.
Máte obrovskú zodpovednosť v rukách, pán minister, to nie je len tak, že daj papier, nedaj papier. To je obrovská zodpovednosť v rukách, kto tu príde, čo tu bude robiť, či tu vôbec niekto príde a či budú robiť. Ešte aj to je dôležité, či sem prídu darebáčiť, alebo sem prídu robiť. Naozaj skutočne dôležitý zákon, ktorý sem prinášate. A neprinášate ho preto, že ste chceli, prinášate ho preto, že musíte.
Viete, toto sme my, toto sme my. Tam, kde bývam, vedľa mňa býva bývalý štátny úradník, no skupuje všetko na kopci, všetko na kopci, taký dom, hentaký a ja hovorím, ja podnikám, odkedy sa dá, ja kukám jak taký puk. Kukám jak taký puk, že asi ja idem za štátneho tajomníka, naozaj, a tam štátny, tam hentaký tajomník. Proste štátny úradník a tento človek bol zodpovedný za digitalizáciu na Slovensku. Skupuje všetky domy a byty na hradnom kopci. Takto to funguje! A potom nezostane na tie systémy, na tie aplikácie, na to, aby to bolo funkčné, na to už nezostalo, lebo trebalo kúpiť tamten byt, tam trebalo dokúpiť byt, tam trebalo kúpiť dom, ale niekto to dovolil, niekto to politicky kryl, niekto sa nad tým nerozčuľoval, niekomu to vyhovovalo, a to je presne ten systém.
Aj na tých policajtov, to sme boli teraz svedkom toho pri tých dopravných policajtoch. Vrátim sa trošku k tomu, prepáčte a vrátim sa k tomu. Mali ste tam nejakého policajta, ktorému bolo pomaly uznať, že teda si chcel na ten dôchodok prilepšiť, tak teda si pomohol a sudca to uznal teda, že teda áno. Okej, však išiel na dôchodok, tak si prilepšil a 50-tisíc už mal doma? Viete, a to je presne ten systém, ktorý vám vyhovuje, systém čarodejníka, systém vybavovača. Ten systém bol presne na cudzineckej polícii. Ten doteraz funguje.
Ja neviem, či sa to zlepší, pani Števulová sa tu pýtala, odpovede nedostávame. Vieme len, určite vieme, lebo stále to bude, tá nadstavba toho systému bude stáť 4,7 mil. No bodaj by, ináč to je dosť peňazí. Ja za 4,7 mil. postavím sídlisko, ale to trošku preháňam, hej? Ale, že proste vieme len to, že to bude stáť 4,7 mil., ale nevieme, čo to dokáže. Garantujem vám, že tých 4,7 bude nakoniec 10, ale stále nebudeme vedieť, čo to dokáže. Stále nebudeme vedieť, či to bude naozaj aplikačne tak prívetivé, či to bude tak, tak, to, čo sme od toho očakávali. No bodaj by! Bodaj by! Aj by som poďakoval, aj by som bol rád. Viete kvôli čomu, kvôli nám, kvôli našej krajine, kvôli našej ekonomike, kvôli tomu, aby sme to zvládli.
Prosím vás, tu si niekto politickú agendu urobil na tom, že migranti nie, cudzinci nie, a kto bude robiť? Kto, prosím vás, všetci čumia do mobilu. Kto tu bude robiť v tejto krajine? Pokazili ste ľudí, pokazili ste ľudí! Nechali ste ich čakať pri televízore, čo bude zadarmo, ľudia odmietajú robiť! My potrebujeme, my potrebujeme sem naťahať nových ľudí, ľudí, ktorí vedia, že musia robiť, musia sa snažiť a musia. Áno, musia hrýzť, pardon za výraz, do zadku tých, ktorí zleniveli trošku, lebo my sme trošku zleniveli. My sme zdraželi a zleniveli. Ekonomika má problém, my tu potrebujeme vliať nových ľudí. A keď sem ku nám neprídu, tak hazardujete.
Takže k tomu celému, uzavriem, končím. Vidím, že nudím, tu milión 350 vecí, aspoň ma nerušte. Vyriešte si, ale aspoň ma nerušte. Keď chcem niečo povedať, tak sa potrebujem sústrediť. Vy možno dokážete bez tohto, tak... (Povedané smerom k ministrovi.)
Takže áno. Tak ak teda tých 4,7, mám pocit, že to bude jedna z prvých, keby to bolo, teda buďme pozitívni, budem pozitívny, že hádam za to niečo dostaneme, za tých 4,7 a hádam to na konci bude fungovať. Možno aj v kontexte toho, to tu spomeniem, lebo tu sem príde ďalší čarodejník po nejakej dobe, ktorý bude chcieť 20 mil. na softvér Farmár. Počúvajte, to ešte musím povedať, to mi dovoľte, minútu. Softvér Farmár, lebo poľnohospodári nemajú inú starosť teraz, iné chcenie, inú vôľu bytia iba to, aby ministerstvo zriadilo nejaký softvér Farmár, kde si pomaly pozrie, že koľko trvá bahnenie ovcí, alebo že kedy sa má pripúšťať ovca. Viete, Útvar hodnoty za peniaze povedal, absolútna sprostosť, nepotrebné, nepotrebné, ale bude to tu a bude to stáť 20 mil. Takže v kontexte toho, že ideme dať za somarinu 20 mil., ktorú nikto nepotrebuje, ja neviem, skade beriete tie peniaze na tie hlúposti. Rozpadá sa vám systém, rozpadá sa vám svet, už nemáte čo pomaly kradnúť, ale máte, stále ešte vyhrabete niečo, nejaké tie drobné, hej, ešte na sanovanie nejakých...

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, s tým kradnutím si odpustite také poznámky. Ja si myslím, že to je mimo hraníc slušného správania. Dobre som rozumel, že nemáte čo kradnúť, alebo máte čo kradnúť? No tak by som bol rád, aby ste si takéto odpustil. Ďakujem. (Slabší potlesk.)

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Kľudne si zatlieskajte. Áno, viete, ono niekedy je už problém čo, ale tí, čo vedia, vedia, že aj z biedy sa dá, a to presne robíte. To presne robíte. Celý systém platobnej brány a to, že vlastne môžte platiť dôchodky cez platobnú bránu Sociálnej poisťovne, je presne to, z biedy, z tých dôchodkov idete brať teraz. Som len zvedavý, čo pán minister mi odpovie.
Takže skončím s tým, že konečne, bodaj by tie peniaze za niečo stáli, bodaj by sa to v niečom, aspoň v niečom zlepšilo. Bodaj by sme ten obraz poskytovali o trošku lepší, lebo v tej konkurencii ostatných štátov máme čo robiť. Ja neviem, čo si my myslíme, čo je tá naša konkurenčná výhoda oproti tým iným štátom, že kto sa sem bude tlačiť. Viete, že kto sa sem bude drieť, čo sme my Nemecko, čo my sme Benelux? Viete, my by sme, práve naopak, jak to jeden môj známy hovorí, podnikateľ, ja chcem červený koberec, ja tu platím dane! A to je presne to. Niekto by mal dostať červený koberec a áno, keď sem niekto príde a vyštudoval za lekára, prosím vás, červený koberec a na privítanie chlebíčky a nieže ho pošlete o tretej ráno ísť čakať niekde a od podvodníka si kúpiť termín. Tak by sme mali presne k tomu pristúpiť. To konečne si uvedomme, lebo sa rútime do veľkých a obrovských problémov.
Takže áno, som rád, že to tu vôbec je a bodaj by teda tie peniaze, ktoré miniete, vieme, že miniete, miniete ich viac, aspoň v niečom pomohli tým cudzincom.
Ďakujem. (Potlesk.)

Na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky.
Prvá, pani poslankyňa Števulová, máte slovo.